Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216201150
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4216201150.16

Uznesenie

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v spore žalobcu : WM Consulting &
Communication,s.r.o.,Žilinskácesta130,Piešťany,IČO:34127798,vkonanízast.RomanomKvasnica
a partneri s. r. o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému v 2. rade : L.
XX.X.XXXX, nar. XXX,, T. XXXX/XX, M. L. nad F., v konaní zast. advokátom JUDr. Šimonom Cibulkom,
Hodžova 53, Trenčín o zapl. 15.868,20 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd konanie proti žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podal na
Okresný súd Komárno prostredníctvom svojho advokáta dňa 26.1.2016 žalobu (v čase podania „návrh“),

v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade označených v žalobe spoločne a nerozdielne
na zaplatenie istiny v sume 15.868,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Zároveň predložil
aj dôkazy, na ktoré sa odvolával v žalobe.

2. Po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcom dňa 21.4.2016, Okresný súd Komárno
vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/7/2016-40, dňa 7.6.2016, proti ktorému podal žalovaný v 2. rade odpor

s odôvodnením a zároveň platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému v 1. rade.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§
470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany
(§ 470 ods. 2 CSP).
4. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/7/2016-44, zo dňa 11.7.2016 súd zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/7/2016-40, zo dňa 7.6.2016. Súd následne zistil, že

uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 28CbR/213/2014-55, zo dňa 19.7.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.9.2016, bola zrušená spoločnosť HiB Plus, s.r.o., so sídlom Novosadská 345, 946
32 Bátorové Kosihy, IČO: 44 121 865 bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra bola
vymazaná dňa 30.9.2016. Zároveň súd konštatoval, že predmetný platobný rozkaz žalovanému v 1.
rade nebol doručený do vlastných rúk.

5. Po vykonaní dokazovania dňa 14.12.2016 Okresný súd Komárno vo veci samej rozhodol rozsudkom
sp. zn. 4Cb/7/2016-188 a konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil (tento výrok nadobudolprávoplatnosť dňa 21.1.2017) a žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s
príslušenstvom a nahradiť mu aj trovy konania. Po podaní odvolania žalovaným v 2. rade, odvolací
súd Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 15Cob/102/2017-257, zo dňa 10.5.2018 potvrdil rozhodnutie

prvoinštančného súdu. Žalovaný v 2. rade zastúpený advokátom podal dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením sp.zn. 3Obdo/12/2019-366 zo dňa
23.10.2019 rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo veci
samej konal a uznesením sp. zn. 15Cob/4/2020-381, zo dňa 20.4.2021 rozhodnutie prvoinštančného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2021.

6. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vyzval strany
sporu, aby predložili súdu svoje procesné návrhy. Advokát žalovaného v 2. rade v podaní doručenom
súdu dňa 18.6.2021 navrhol nariadenie pojednávania, na ktorom bude vo veci rozhodnuté, nakoľko
rozhodnutie závisí od otázky právnej. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s názorom dovolacieho súdu a
zároveň trvá na tom, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnej veci. Poukázal na to,

že žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz o doručení výzvy pôvodného veriteľa na splatenie dlhu
žalovaným, ako to uviedol Najvyšší súd SR. Vzhľadom na to, že advokát žalobcu na pojednávaní dňa
16.11.2016 sám uviedol, že banka o zaslaní výzvy nemá doručenku, nie je v tomto konaní podľa názoru
žalovaného už ani čo ďalej navrhovať, či dokazovať. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa
23.6.2021 ďalej uviedol, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa

7.11.2018, sp. zn. 38OdK/452/2018 vyhlásený konkurz, pričom predmetné rozhodnutie bolo zverejnené
vo výpise z Obchodného vestníka zo dňa 13.11.2018, č. 218/2018, K086551. Napriek skutočnosti, že
svoju pohľadávku považuje za dôvodnú v celom rozsahu a svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní
za preukázanú, žalovaný bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.11.2018 oddlžený tak, že
bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze. V prípade ak bude súd

postupovať v zmysle ustanovenia § 167e ods. 1 žalobca navrhuje, aby súd rozhodol o trovách konania
tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná.

7. Na výzvu súdu žalovaný v 2. rade uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby súd žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na samotný priebeh konania a vzhľadom na to,

že vec bola prejednaná až pred dovolacím súdom, ktorý zrušil rozhodnutie krajského súdu a následne
krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie považujeme za nespravodlivé, aby súd nepriznal
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania. Odôvodňujeme to tiež tým, že s poukazom na právny
názor dovolacieho súdu je zrejmé, že žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
doručenie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v dôsledku čoho nie je aktívne vecne legitimovaný

pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Konanie prebieha na súde už približne 5 rokov a bolo by
správne a zákonné, aby žalobca niesol zodpovednosť za podanie žaloby, pričom mu nesvedčila aktívna
vecná legitimácia. Obzvlášť, keď žalovanému dal za pravdu dovolací súd a vzhľadom na doposiaľ
preukázaný skutkový stav veci je zrejmé, že by bol v konaní úspešný. Žalobca sa k tomuto podaniu
žalovaného vyjadril a to tak, že z ustanovení § 255 a nasl. CSP vyplýva, že základným kritériom pre

priznanie nároku na náhradu trov konania procesnej strane sporu je úspech vo veci. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že o veci nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté pred súdom prvého stupňa, t.j. pred
Okresným súdom Komárno, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, a preto nie je možné tvrdiť,
že žalovaný mal vo veci plný úspech. Okrem toho žalobca poukazuje na skutočnosť, že na majetok
žalovanéhobolvyhlásenýkonkurzpotom,akobolžalobcaúspešnývkonanípredsúdomprvéhostupňa,

ako aj v konaní pred odvolacím súdom, pričom Najvyšší súd zrušil rozsudok súdu 2. stupňa až po
vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho právneho
názoru, že o nároku na náhradu trov konania má byť rozhodnuté s použitím ustanovenia § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania
bola objektívna skutočnosť, a to vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Podľa právneho názoru

žalobcu je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného zákonným dôvodom na zastavenie konania a
súčasne aj právnou skutočnosťou, ku ktorej došlo v prebiehajúcom súdnom konaní, čím potom žiadnej
zo strán nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, a preto ani žiadna zo strán sporu nemôže
mať právo na náhradu trov konania.

8.ZObchodnéhovestníkasúdzistil,žepočaspredmetnéhokonaniaOkresnýsúdTrenčínuznesenímsp.
zn. 38OdK/452/2018, zo dňa 7.11.2018, vyhlásil konkurz podľa IV. časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) na majetok žalovaného. Zverejnením
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v Obchodnom vestníku sa konkurz považujeza vyhlásený, preto pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom súdneho konania, je v zmysle § 166a ods.
1 písm. a) ZKR pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze.

9. Podľa § 166 ods. 1 ZKR každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený
domáhaťsaoddlženiakonkurzomalebosplátkovýmkalendárompodľatejtočastizákonaatobezohľadu
na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
Podľa § 166a ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze
alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,
o ktoré dlhy ide.

Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
Podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky
dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala

nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky.
Podľa § 167e ods. 1 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b)

Podľa § 167e ods. 3 ZKR ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu,
na zastavenie konania sa neprihliada.

10. V zmysle citovaného ustanovenia § 167e ods. 1 ZKR z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovanéhov2.radevzniklasúdupovinnosťbezzbytočnéhoodkladuzastaviťprotinemusúdnekonanie,

v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. V predmetnom prípade
dôvodom zrušenia konkurzu neboli podmienky uvedené v ustanovení § 167e ods. 3 ZKR, preto súd
z uvedených dôvodov v zmysle § 167e ods. 1 ZKR konanie aj proti žalovanému v 2. rade zastavil.
Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok žalovaného v 2. rade bol vyhlásený konkurz, je povinnosťou
súdu zastaviť konanie o pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená len v rámci konkurzu.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli , súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu
týchto trov protistrane.

18. Keďže dôvodom zastavenia konania proti žalovanému v 2. rade je vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok, súd rozhodol, že stranám konania náhradu trov nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 257 CSP). Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v 2. rade resp. jeho advokáta, ktorýtvrdil, že mal vo veci plný úspech, pretože dovolací súd síce zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a ten
následne rozhodnutie prvoinštančného súdu, ale v merite veci rozhodnuté naďalej právoplatne nebolo.
Zároveň v tomto smere je potrebné citovať rozhodnutie odvolacieho súdu (vychádza z rozhodnutia

súdu dovolacieho), z ktorého vyplýva, že bolo potrebné ešte doplniť dokazovanie ohľadne postupu
vyplývajúceho z § 92 ods. 8 zákona o bankách aj voči žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi podľa
úverovej zmluvy, čo procesne vykonané nebolo a s poukazom na nový status strán sporu ani vykonané
nemohlo byť a nemôže byť. Prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nespochybňuje ani tvrdenia, že
existujú pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu (pri prihliadnutí aj na právny názor dovolacieho súdu),

ale vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok žalovaného v 2. rade, súd už túto procesnú podmienku
v rámci riadneho súdneho procesu skúmať nemohol. Ak by žalovaný v 2. rade nebol podal návrh na
vyhlásenietzv.„osobnéhobankrotu“,anebolorozhodnutékonkurznýmsúdom,prvoinštančnýsúdmohol
ďalej konať a rozhodnúť aj vo veci samej a zároveň by bol mohol rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa princípu úspechu v spore.

19. Z uvedených dôvodov nie je možné ustáliť koho procesným zavinením došlo k zastaveniu konania
a kto mal vo veci úspech, ako aj toho, komu by mal súd priznať náhradu trov konania podľa § 256
ods. 1 CSP. Pretože stav, ktorý nastal, je stavom platnej právnej úpravy vytvorenej zákonodarcom a
nie je nijakým spôsobom upravený ani v CSP, ani v ZKR, súd pristúpil k jedinej možnosti a to aplikácii
ustanovenia § 257 CSP a obom stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre (§ 357 písm. a/, písm. m/ CSP a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.