Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kurečko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010152
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7918010152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich G..

P. C. a Q. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.6.2018 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
N. W. , nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., Y. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

- dňa XX.X.XXXX na dvore rodinného dvojdomu na ul. F. č. XX/X v obci X., po predchádzajúcom

nedorozumení fyzicky napadol svojho strýka, poškodeného P. W., nar. XX.X.XXXX, tak, že ho chcel
udrieť motykou do hlavy, čomu sa poškodený snažil zabrániť tak, že proti úderu nastavil ľavú ruku,
ktorú obžalovaný zasiahol ostrím motyky v oblasti ľavého palca, čím mu tak spôsobil poranenia, a to
sečnú ranu v oblasti základne /bázy/ palca ľavej ruky, poškodenie /preseknutie/ šľachy svalu krátkeho
odťahovača palca ľavej ruky a poškodenie /preseknutie/ šľachy svalu krátkeho ohýbača palca ľavej ruky,
ktoré poranenia by si vyžiadali nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 16.10.2017,

t e d a

pokúsil sa inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, l/ Tr. zákona), §
39 ods. 4 Tr. zákona (per analogiam) trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň

obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť osobne alebo písomne sa
ospravedlniť poškodenému P. W., nar. XX.X.XXXX v C. nad S., bytom X., F. XX/X.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému P.
W., nar. XX.X.XXXX v C. nad S., bytom X., F. XX/X, spôsobenú škodu vo výške 1.368,- €

(tisíctristošesťdesiatosem eur). o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného N. W. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a § 127 ods.

4 Tr. zákona). Potom, čo súd na hlavnom pojednávaní zistil, že poškodený P. W. nie je vo vzťahu k
obžalovanému N. W. blízkou osobou v zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Tr. zákona (podľa vyjadrenia
obžalovaného je síce poškodený P. W. jeho strýko, avšak vzťah medzi nimi nie je priateľský, dlhodobo
sa spolu vôbec nebavia a nemajú záujem sa ani kontaktovať), boli obžalovaný a prokurátor predsedom
senátu upozornení, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude súd posudzovať ako zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe (pri už upravenej právnej kvalifikácii skutku ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona). Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže
bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami poškodeného

a svedkov, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného
na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, a to aj napriek nesúhlasnému
stanovisku prokurátora, ktorým však súd nie je viazaný. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo
vykonané len znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu
a výške ukladaného trestu a rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody.

Z právneho hľadiska súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil
konaním špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku, pričom je potrebné uviesť, že v prejednávanej
veci sa nejedná o dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, ale len o

jeho pokus, keďže zo záverov znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že poranenie poškodeného,
aj keď sa z medicínskeho hľadiska jedná o poranenie ťažké, závažne neovplyvnilo obvyklý spôsob jeho
života (nejde teda o ťažkú ujmu na zdraví spočívajúcu v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas, ktorou je v
zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona taká porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú
neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala

obvyklý spôsob života poškodeného). Úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na
zdraví je však potrebné vidieť v intenzite útoku na poškodeného ako aj v nástroji, ktorý bol obžalovaným
natentoútokpoužitý,ktorývprípade,žebybolpoškodenýzasiahnutýmotykoudoinejčastitela(napr.do
hlavy alebo do krku) nepochybne mohol spôsobiť poškodenému vážne devastačné (aj život ohrozujúce)
poranenia. Subjektívna stránka trestného činu je teda daná nepriamym úmyslom podľa § 15 písm. b) Tr.

zákona, keďže obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že poškodený pri jeho útoku môže
utrpieť ťažkú ujmu na zdraví.
Obžalovaný aktuálne pracuje ako robotník v spoločnosti P. G. M., s.r.o., odkiaľ je hodnotený kladne ako
veľmi svedomitý, starostlivý a spoľahlivý zamestnanec. Z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný.
Vodpisezregistratrestovmázaznamenanédvestaršieodsúdeniapremajetkovútrestnúčinnosťzrokov

XXXX a 2001, pri ktorých už nastala fikcia neodsúdenia. Okresný úrad Trebišov v evidencií priestupkov
neeviduje u obžalovaného spáchanie priestupku.
Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života pred spáchaním
trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné
oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Taktiež prihliadol aj na
to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti
a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. S poukazom na uvedené a predovšetkým

vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (ktoré súd prijal), považoval súd za
primerané, spravodlivé a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce
uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní
3 roky (dolnú hranicu trestnej sadzby pri prejednávanom trestnom čine stanovuje Tr. zákon na 4 roky),

pričom trest bol znížený s analogickým použitím § 39 ods. 4 Tr. zákona (uvedené ustanovenie umožňujesúdu znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v konaní o
dohode o uznaní viny a prijatí trestu).
S súvislosti s takto uloženým trestom (zníženým podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona) súd poukazuje na

stanoviskoNajvyššiehosúduSRz27.6.2017sp.zn.Tpj55/2016,vzmyslektoréhoakmožnopáchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.
4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno uvedené ustanovenie per analogiam
a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom
predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôvodom použitia analógie
je v danom prípade podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na
rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obžalovaný získať mimoriadne znížený trest už na
základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody

súdom sa obžalovaný vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade
vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku, čo
znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie
opravného prostriedku v tomto rozsahu len na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo
bude prichádzať do úvahy len výnimočne.

Výkon takto uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu,
keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a
pracuje, ako aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví
okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný. Súd mal teda za to, že samotná hrozba výkonu
trestu počas stanovenej skúšobnej doby, spojená s dohľadom probačného a mediačného úradníka,

bez okamžitého uväznenia obžalovaného, by mala dostatočne zabezpečiť ochranu spoločnosti ako
aj nápravu obžalovaného. Nakoľko uložený trest odňatia slobody presahuje dva roky, uložil súd
obžalovanému povinne aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého obligatórnou
súčasťou je aj povinnosť obžalovaného povinnosť osobne alebo písomne sa ospravedlniť poškodenému
P. W..

Poškodenému P. W. súd zároveň priznal nárok na náhradu škody, ktorý bol poškodeným v trestnom
konaní riadne a včas uplatnený, a zodpovedá bodovému ohodnoteniu jeho zranení v zmysle znaleckého
posudku.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií ako aj
zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a

súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.
pokúsil sa inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.