Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219202423
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8219202423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátuJUDr.EliškyWagshalovejaJUDr.GabrielyVilágiovej,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloletú
E. V., L.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., za
účasti matky I. V., L.. XX.X.XXXX, J. O. XX, P..Č.. J. O., T. XX, zast. JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak,
advokát so sídlom Dlhý rad 16, 095 01 Bardejov a otca O. D., L.. XX.X.XXXX, J. G., I. XXXX/XX, o návrhu
otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 4P/246/2019-117 zo dňa 28.04.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby okresný súd znížil výživné pre maloletú E., ktoré mu bolo
určené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoP 6/2018-190 na sumu 50,- eur mesačne
z dôvodu, že má iné vyživovacie povinnosti a zo zdravotných dôvodov má obmedzené schopnosti
zaobstarať si prostriedky na výživu maloletej. Matka navrhla, aby okresný súd návrh otca na zníženie

výživného zamietol a naopak navrhla, aby zvýšil výživné na maloletú zo sumy 80,- eur mesačne na
sumu 220,- eur mesačne, čo odôvodnila zvýšenými výdavkami na maloletú.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
otca na zníženie výživného zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci na
strane povinného rodiča a zároveň maloletej E. nedošlo k takej podstatnej zmene, aby odôvodňovala

zvýšenie výživného zo strany otca na ňu. Otec poberá invalidný dôchodok a je ZŤP (zdravotne ťažko
postihnutý). V zmysle Odborného posudku o invalidite zo dňa 10.04.2017 otec má 60 % mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jeho príjem činí 289,60 Eur mesačne. Môže vykonávať
len práce bez nadmernej psychickej záťaže, nadmerných stresov, bez časovej tiesne a prácu, kde sanevyžaduje plná zraková ostrosť. Vzhľadom na to, že mu bol uložený zákaz činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, funkciu konateľa nevykonáva. Spoločnosti nefungujú,
podáva nulové daňové priznania. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného boli

predmetom dokazovania aj pasíva. Súd prvej inštancie uviedol, že aj v tomto prípade treba vychádzať
z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Aplikačná prax požaduje
neprihliadať na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky
by sa nemali prenášať na dieťa. V konaní bolo preukázané, že značná časť dlhov otca maloletej
vznikla v dôsledku trestnej činnosti, pričom rovnako jeho trestná činnosť je dôvodom toho, že do roku

2022 nemôže mať príjem za výkon funkcie štatutárneho orgánu, čo nemožno pripočítať na ťarchu
maloletej znížením výživného na zákonné minimum. Na druhej strane, v porovnaní s časom poslednej
úpravy výživného súd prvej inštancie dospel k záveru, že otcovi poklesli možnosti zamestnať sa, a to
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Aj tu však zobral zreteľ na to, že možnosti pracovného
uplatnenia otca maloletej sú obmedzené, nie však úplne vylúčené. Preto je schopný zadovážiť si
prostriedky na výživu maloletej E. vo výške 80,- eur mesačne, akú mu určil naposledy rozsudkom

Krajský súd v Prešove aj naďalej, pričom jeho schopnosť zamestnať sa je síce obmedzená, ale nie
podstatne znížená o čom svedčí skutočnosť, že v priebehu konania bol zamestnaný, vie si teda
nájsť prácu a má pracovné skúsenosti v rôznych oblastiach, ktoré musí využiť na zabezpečenie
prostriedkov pre svoje maloleté deti, okrem iného aj pre E.. Otec maloletej má ďalších X detí (z
toho vyživuje X), ktoré sú významovo rovnocenné vyživovacej povinnosti voči mal. E., preto na tieto

výdavky súd prvej inštancie prihliadal. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby
viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu
tejto povinnosti. Určená suma 80,- eur však pre otca podľa súdu prvej inštancie nepredstavuje tak
vysokú sumu, aby sa dostal do existenčných problémov, ktoré by však v súčasnosti matkou maloletej
požadované zvýšené výživné mohlo predstavovať. Cieľom § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať

plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď
rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič
má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný
korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu

povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. Preto súd prvej inštancie na jednej strane zamietol návrh
otcanazníženievýživnéhoztohodôvodu,žejevjehoschopnostiachzarobiťsiurčenousumounavýživu
maloletej E. a jeho zdravotné problémy a problémy v súvislosti s obmedzením pracovných možností pre
opatrenia štátu na zamedzenie šírenia koronavírusu Covid 19 sú na druhej strane rovnocenne vyvážené
skutočnosťou, že na rozdiel od minulosti nemusí vyživovať X detí, ale iba X, pričom k ďalšej dcéru

mu výživné bolo znížené. Od poslednej úpravy výživného prešlo 2 a pol roka, právoplatnosť rozsudku
Krajského súdu v Prešove nastala 12.11.2018, v čase poslednej úpravy, rovnako ako teraz maloletá
navštevovala základnú školu a náklady na ňu nevzrástli do takej miery, aby to odôvodňovalo zvýšenie
výživného. Súd prvej inštancie teda zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného, ktoré by otec v
žiadnej výške nebol schopný v súčasnosti žiadnym spôsobom zabezpečiť.

III. Obsah odvolania matky

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to proti výroku, ktorým
súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Matka maloletej namieta, že súd prvej

inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď ustálil, že na strane povinného rodiča a zároveň mal. E.
nedošlo k takej podstatnej zmene, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca na ňu,
pričom odkazuje na svoje doterajšie písomné a ústne stanoviská, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktoré považuje za podstatné nielen subjektívne, ale aj
objektívne, nakoľko reálne sú potreby maloletej vynakladané oproti obdobiu pred podaním návrhu na

zvýšenie výživného vo zvýšenej miere, čo súvisí aj s tým, že od septembra nastupuje na W.. D. X.
a zároveň je žiačkou D.Ú. A. Š. T. E. J.. Maloletá je podľa matky mimoriadne nadané dieťa a túži sa
venovať naplno aj mimoškolským aktivitám, s čím tiež vznikajú ďalšie výdavky. Matka maloletej sa snaží
naplno využiť potenciál dieťaťa, ktorý mu aj umožňuje, čo v najväčšej možnej miere využívať s čím sú
spojené vyššie náklady je tomu v prípadoch „iba“ bežného výživného poskytovaného na zabezpečenie

nevyhnutných potrieb dieťaťa. Otec o maloletú neprejavuje žiaden záujem, nestretáva sa s ňou, ani
ju žiadnym spôsobom nekontaktoval, absentuje z jeho strany snaha, resp. prejav rodičovstva okrem
prípadov, kedy je nútený plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Nakoľko dieťa rastie a s tým aj priamo
úmerne potreba zmysluplne napĺňať svoj život rozvíjaním svojej osobnosti a nadania, matka maloletejmá za to, že je v záujme mal. dieťaťa, aby rodič vynaložil maximálne úsilie vedúce k naplneniu túžob
dieťaťa po svojom rozvoji a zdokonaľovaní, a toto právo dieťaťu nemožno odoprieť len konštatovaním,
že povinný rodič nemá momentálne na to dostatok finančných prostriedkov. Druhú podstatnú zmenu

okolností matka vidí v tom, že je jej príjem obmedzený len na rodičovský príspevok a rodinné prídavky,
pričom nie je reálne možné v súčasnej dobe riadne zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú a
ďalšie maloleté deti, žijúce s ňou v spoločnej domácnosti. Schopnosť matky zvýšiť si svoj príjem je
tiež výrazne obmedzená, nakoľko je od roku 2013 M. pacientom, pričom doposiaľ absolvovala sedem
N. operačných zákrokov. Matke navyše zistili žlčníkové kamene, piesok v žlčovodoch, zápal pečene

a gastritídu. Napriek tomu sa o maloletú riadne stará. Matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie
nekriticky prevzal závery z odborného posudku otca zo dňa 10.04.2017, pričom nie je zrejmé ako
dospel k záveru o tak zníženej schopnosti a jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť ako to otec tvrdí,
keďže v žiadnom ohľade tieto jeho tvrdenia nepreskúmal a jeho schopnosti nezdôvodnil vzhľadom na
jeho aktuálny stav. Súd prvej inštancie nedostatočne reflektoval na zárobkové schopnosti a možnosti
otca a nezaoberal sa ani tým do akej miery si skutočne hľadá vhodnú prácu a čo robí preto, aby pri

hľadaní zamestnania uspel. Matka maloletej má za to, že na strane otca ako aj na strane maloletej
došlo k podstatnej zmene pomerov do tej miery, že je v schopnostiach a možnostiach otca vlastným
pričinením zabezpečiť sebe taký príjem, aby sa mohol podieľať a plniť svoju vyživovaciu povinnosť tak,
ako to navrhuje matka maloletej. Otec maloletej toho času má vytvorené všetky predpoklady, aby sa vo
zvýšenej miere podieľal na jej starostlivosti. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť, eventuálne zmeniť tak,

že zvyšuje výživné na maloletú E. na sumu vo výške 220,- eur mesačne odo dňa podania návrhu.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že je toho času PN o čom priložil aj dôkaz,
pričom je predpoklad, že bude dlhodobý PN, nakoľko CT vyšetrenie ukázalo, že má poškodenú pravú
ruku a jej poškodenie je 40 %. Po autonehode má tiež zošrobovanú chrbticu 4 šrubmi, ktoré držia hrudný

kôš, ktoré sú voperované na stavcoch, čo mu spôsobuje pri rôznych činnostiach bolesť. Rovnako po
autonehode o neho bola zistená epilepsia, v dôsledku čoho má zákaz viesť motorové vozidlá. Otec je
invalidný dôchodca, trpí ťažkými depresiami, užíva dlhodobo lieky, pre ktoré nemôže vykonávať práce,
kde je potrebná koncentrácia a sústredenie. Invalidný dôchodok poberá vo výške 297,- eur, pričom má
aj ďalšie štyri vyživovacie povinnosti (L. - 80,- eur, C. - 50,- eur, O. - 60,- eur, B. - 60,- eur), čo spolu

s výživným maloletej E. predstavuje sumu 330,- eur, takže si na úhradu výživného musí požičiavať,
rovnakoajnaúhraduzákladnýchvecíastravy.Starásaomal.O.(X.O.X.)aB.(G.X.).Záveromuviedol,
že matka maloletej mu bráni v styku s maloletou E., a preto žiada súd, aby v tomto urobil nápravu a
prikázal matke, aby mu umožnila realizovať styk s jeho dcérou. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. K vyjadreniu otca zaslala repliku matka, ktorá uviedla, že tvrdenia otca sú nepreukázané, účelové
a nevierohodné. Navrhla vykonať cestou súdu ďalšie dokazovanie. Je toho názoru, že otec maloletej
nepredkladá súdu pravdivé skutočnosti o svojich majetkových a zárobkových pomeroch. Podľa matky
neexistuje dôkaz o tom, že by otec maloletej bol v stave vylučujúcom vykonávať zárobkovú činnosť
vyžadujúcu si psychickú koncentráciu alebo inú záťaž, a teda je schopný vykonávať zárobkovú činnosť

vo vhodnom pracovnom zaradení, keďže dôkaz o opaku produkovaný nebol. Pre náležité objasnenie
tvrdení otca maloletej a spravodlivé posúdenie nároku maloletej na zvýšenie výživného je podstatné
posúdenie otázky údajného vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť. Tvrdenia otca o tom, že sa osobne stará o mal. O. a B. aj napriek tomu, že jeho
zdravotný stav je mimoriadne vážny a prispieva na ich výživu sumou 100,- eur podľa matky preukazuje

výraznú mieru schopnosti otca zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na pokrytie všetkých
vlastných nákladov, vrátane úhrad ďalších vyživovacích povinností. Matka maloletej navrhla oboznámiť
sa s trestnou vecou vedenou Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 33T/70/2019, ako aj s trestnou
minulosťouotca,ktorálensvedčíotom,žeotecmaloletejniejedôveryhodnouosobou.Záveromuviedla,
že maloletá E. sa venuje štúdiu na troch školách - je žiačkou X. O. X., žiačkou D. A. Š., kde navštevuje

odbor výtvarná výchova, tiež hrá na hudobný nástroj a je aj žiačkou D. T., kde navštevuje tanečný odbor.
Z uvedených dôvodoch považuje svoj návrh na zvýšenie výživného za plne opodstatnený.

8. K replike matky zaslal dupliku otec, ktorý uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
právoplatné, keďže má za to, že sa proti nemu nikto neodvolal a vo veci nebol podaný nový návrh.

Tvrdenia matky o účelovo vystavenej PN, či jeho zamestnaní v spoločnosti B. D.. O.. M.. vyvrátil.
Rovnako má za to, že matka maloletej nie je lekárkou ani oprávnenou osobou, aby sa mohla vyjadrovať
k jeho zdravotnému stavu. O svojom zdravotnom stave doložil listinné dôkazy. Uviedol, že v čase, keď
mal v L. vážnu dopravnú nehodu, odvolateľka volala jeho matke s tým, že má s jej synom dcéru E.,ktorá je tiež oprávnená dedička, a to aj za situácie, že otec maloletej ešte nebol po smrti. Z uvedeného
vyvodzuje, že matke maloletej nejde o to, či jej dcéra bude mať otca, ale len o to, či bude dediť.

9. Zdôraznil, že nemá žiadne ďalšie, zatajené finančné prostriedky ako sa matka maloletej domnieva,
uvedomuje si, že finančné nároky na maloletú stúpajú, no momentálne v jeho možnostiach nie je na
maloletú prispievať viac. Poukázal, že na mal. C. (XX r.), ktorá navštevuje N. a rôzne krúžky, bol súdom
zaviazaný hradiť výživné vo výške 50,- eur. Vo vzťahu k jeho trestnej činnosti uviedol, že je pravdou, že
vo V. nevyplatil svojim zamestnancom mzdu, ale len preto, že on sám nebol vyplatený zo strany jeho

zamestnávateľa. Odvtedy nespáchal žiaden ďalší trestný čin, a preto nesúhlasí s tvrdením matky o tom,
že je nedôveryhodný, keďže aj matka bola trestne stíhaná za podvod, ktorý spáchala tým, že poberala
výživné od neho ako otca maloletej a zároveň aj náhradné výživné od štátu.

V. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

11. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku, odvolací súd uvádza, že bol súdom prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Súd prvej inštancie správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho
rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny
pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré zmenu výživného neodôvodňovali

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zmene výšky výživného je potrebné vziať do úvahy všetky kritéria
dané § 62 ods. 1, 2 , 3, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pričom má za to, že všetky
tieto kritéria správne zohľadnil aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného.

14. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“.

15. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.“.

16. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine: „Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.“.

17. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“.

18. Podľa ust. § 75 ods. 1, 3 Zákona o rodine: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.“.

19. Odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov

je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového
rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je len výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na
strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatné zvýšenie či
zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných
nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, prípadne zmena
počtu vyživovaných osôb u rodičov.

20. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho

zmenu.

21. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery otca maloletej ako aj odôvodnené potreby maloletej
E. v čase poslednej úpravy a v súčasnosti.

22. Na strane povinného sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti
a možnosti, t. j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností,
povinný môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec
maloletej schopný pracovať, ale len v obmedzenej miere, resp. má len obmedzené možnosti aký typ

práce môže vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý sa výrazne zhoršil po vážnej autonehode
v L. ako aj vplyvom jeho psychického ochorenia, t. j. depresia, či ďalšieho ochorenia, ktoré bolo u neho
po dopravnej nehode zistené, t. j. epilepsia. Z uvedených skutočnosti preukázateľne vyplýva, že otec
maloletej má len obmedzené možnosti v oblasti hľadania práce, keďže sa nemôže uchádzať o prácu,
v rámci ktorej je potrebné napr. viesť motorové vozidlo (kvôli epilepsii), nemôže vykonávať prácu na

stavbách, v sklade, či iné fyzicky náročné práce (v dôsledku vážneho zranenia chrbtice) a rovnako ani
nemôže obsluhovať stroje, či rôzne iné zariadenie, pri práci s ktorými je potrebné byť nanajvýš obozretný
a v strehu, čo sa však u otca maloletej vylučuje vzhľadom na lieky, ktoré užíva na liečbu depresie.

23. Skutočnosť, že otec sa osobne stará o maloletého O. a B. a túto starostlivosť zvláda, nemôže byť

pripísaná „na ťarchu“ otca s dôrazom na to, že by teda mal byť schopný si nájsť aj zamestnanie, príp.
lepšie platené zamestnanie. Skutočnosť, že sa otec stará o svoje dve maloleté deti nemá vplyv a ani nič
nemení na tom, že na strane otca sú výrazné obmedzenia zdravotného charakteru, ktoré jeho uplatnenie
na pracovnom trhu značne sťažujú, nie však znemožňujú. Na všetky tieto skutočnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie správne prihliadol a zohľadnil ich pri rozhodovaní o návrhu

matky na zvýšenie výživného.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej poberá invalidný dôchodok vo výške 297,- eur, pričom
súčet všetkých jeho vyživovacích povinností voči jeho piatim maloletým deťom predstavuje sumu
330,- eur. Skutočnosť, že s úhradou výživného otcovi maloletej pomáha aj jeho matka, či ďalšia

rodina, bola preukázaná aj rámci vykonaného dokazovania (napr. výsluchom matky otca maloletej
E.). Výška invalidného dôchodku oproti vyživovacím povinnostiam otca, ku ktorým bol otec zaviazaný
právoplatnými rozhodnutiami súdov, je nižšia, no odvolací súd má za to, že zdravotný stav otca maloletej
nie je až natoľko vážny, že by ho úplne vyraďoval z pracovného života a znemožňoval mu nájsť si prácu.

25. Záverom odvolací súd uvádza, že nijako nespochybňuje fakt, že náklady na maloletú E. rastú a jej
všestranný talent je potrebné rozvíjať, naopak, uvedený postoj víta, no úlohou súdu je zohľadniť nielen
odôvodnené potreby maloletej E., ale aj majetkové pomery osoby povinnej k úhrade výživného, t. j. otcamaloletej. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti odvolací súd posúdil a dospel k rovnakému záveru
ako súd prvej inštancie, a to, že toho času nemožno návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť.

26. Vo vzťahu k námietkam otca maloletej, že matka maloletej mu bráni sa s ich spoločnou dcérou E.
stretávať, odvolací súd uvádza, že uvedené nie je oprávnený riešiť, nakoľko predmetom tohto konania,
tak ako pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom, je výška výživného na maloletú E.O..
Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 20CoP/6/2018-190 zo
dňa 27.09.2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4P/264/2016-157 zo dňa 26.10.2017

vo výroku, ktorým súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou E. každú prvú sobotu
v kalendárnom mesiaci v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod za prítomnosti matky maloletej, a preto
odvolaciemu súdu nie je zrejmý žiadny dôvod, pre ktorý by sa styk maloletej E. s jej biologickým otcom
nemohol realizovať.

27. Záverom dáva odvolací súd rodičom maloletej E. do pozornosti ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o

rodine, podľa ktorého: „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ ako aj ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, z
ktorého vyplýva, že: „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.“

28. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v jeho meritórnej časti ako vecne správny

postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

29. Keďže napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o trovách prvoinštančného konania, zároveň o
trovách odvolacieho rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
52, § 2 ods. 1 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).