Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115204102
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3115204102.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne V.. Z. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XX, U., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., so
sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO 47251913, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu mzdy s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.716,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 337,62 eur od 16.09.2012 do 08.09.2014, zo sumy 56,74 eur od 16.10.2012 do
08.09.2014, zo sumy 514,62 eur od 16.11.2012 do 08.09.2014, zo sumy 514,62 eur od 16.12.2012 do
08.09.2014, zo sumy 514,62 eur od 16.01.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.02.2013 do

08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.03.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.04.2013 do
08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.05.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.06.2013 do
08.09.2014, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 516,06 eur od 16.07.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06
eur od 16.08.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.09.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06
eur od 16.10.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 11.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 516,06 eur
od 11.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 516,06 eur od 11.01.2014 do zaplatenia,
zo sumy 526,84 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 526,84 eur od 11.03.2014 do zaplatenia,

zo sumy 526,84 eur od 11.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 526,84 eur od 11.05.2014 do zaplatenia, vo
výške 8,15 % ročne zo sumy 526,84 eur od 11.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 475,87 eur od 11.07.2014
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
-2- 18Cpr/2/2015

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,2 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 8.716,19 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 337,62 eur od 16.09.2012 do 08.09.2014, zo sumy
56,84 eur od 16.10.2012 do 08.09.2014, zo sumy 538,56 eur od 16.11.2012 do 08.09.2014, zo sumy
538,56 eur od 16.12.2012 do 08.09.2014, zo sumy 538,56 eur od 16.01.2013 do 08.09.2014, zo sumy
540,01 eur od 16.02.2013 do 08.09.2014, zo sumy 540,01 eur od 16.03.2013 do 08.09.2014, zo sumy
540,01 eur od 16.04.2013 do 08.09.2014, zo sumy 540,01 eur od 16.05.2013 do 08.09.2014, zo sumy

540,01 eur od 16.06.2013 do 08.09.2014, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 540,01 eur od 16.07.2013
do 08.09.2014, zo sumy 540,37 eur od 16.08.2013 do 08.09.2014, zo sumy 540,37 eur od 16.09.2013
do 08.09.2014, zo sumy 540,37 eur od 16.10.2013 do 08.09.2014, zo sumy 28,49 eur a 21,03 eur od
16.10.2012, zo sumy 540,37 eur od 11.11.2013, zo sumy 540,37 eur od 11.12.2013, vo výške 8,25 %ročne zo sumy 540,37 eur od 11.01.2014, zo sumy 531,30 eur od 11.02.2014, zo sumy 531,30 eur
od 11.03.2014, zo sumy 531,30 eur od 11.04.2014, zo sumy 531,30 eur od 11.05.2014, vo výške 8,15
% ročne zo sumy 531,30 eur od 11.06.2014, zo sumy 475,87 eur od 11.07.2014, vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 513,23 eur od 16.01.2013, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 726,03 eur od 11.01.2014
vždy do zaplatenia. Súčasne sa domáhala od žalovaného odvedenia sumy 361,12 eur na účet v Z.,
a. s., a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
11Cpr/1/2011 zo dňa 29.05.2012, právoplatným dňa 14.08.2012, bolo určené, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zaslané žalobkyni s ukončením pracovného pomeru dňom 31.10.2011 je neplatné.

Žalovaný následne dňa 07.09.2012 s ňou okamžite skončil pracovný pomer. Rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 15Cpr/5/2012 zo dňa 21.02.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 4CoPr/2/2013 zo dňa 30.04.2014 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 07.09.2012 je neplatné. Následne dňa 31.10.2014 ukončila svoj štátno - zamestnanecký pomer.
Poznamenala, že na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11Cpr/1/2011 jej žalovaný vyplatil sumu
1.567,52 eur ako náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2012 do 13.08.2012, 10 dní PN od 05.09.2012

do 14.09.2012, 2,5 dňa dovolenky z roku 2011, 5 dní dovolenky z roku 2012 a 51 kusov stravných
lístkov. Dňa 08.09.2014 jej bola pripísaná na jej účet suma 6.250,51 eur poukázaná žalovaným. Podľa
vyjadrenia žalovaného jej vyplatil náhradu mzdy za 12 mesiacov a doplatok náhrady mzdy vo výške
464,54 eur z predchádzajúceho obdobia. Má za to, že žalovaný jej nevyplatil všetky mzdové nároky.
Upresnila, že z celkovej sumy 8.716,19 eur požaduje vyplatiť sumu 1.173,19 eur nasledovným titulom:

žalovaný jej dňa 08.09.2014 vyplatil náhradu mzdy v sume 8.330,54 eur brutto (za obdobie od
-3- 18Cpr/2/2015

14.08.2012 do 14.09.2012 suma 464,54 eur a 12 mesačných platov v sume 7.866 eur), netto 5.719,21
eur. žalovaný vychádzal pri výpočte z hrubej mzdy 8.330,54 eur (12 x 655,50 eur + 464,54 eur =

8.330,54 eur) a z tejto sumy odviedol odvody do zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne. Neuplatnil
jej nezdaniteľnú položku, ani daňový bonus, na ktorý mala v tom čase nárok. V roku 2012 bol jej hrubý
funkčný plat 655,50 eur. Čistú mzdu v II. polroku 2012 vypočítala nasledovne: nezdaniteľná časť v roku
2012 jej 303,72 eur a daňový bonus od 01.07.2012 do 30.06.2013 je 21,03 eur. Hrubá mzda 655,50
eur - odvody do zdravotnej poisťovne v sume 26,22 eur a sociálnej poisťovne v sume 61,60 eur - daň v

sume 50,15 eur + 21,03 eur daňový bonus = 538,56 eur. Za obdobie od 14.08. - 31.08.2012: hrubá mzda
398,98 eur - 53,46 eur odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne - 7,94 eur daň = 337,62 eur netto.
Od 01.09 - 14.09.2014 hrubá mzda 65,56 eur, čistá mzda 56,84 + 21,03 eur = 77,87 eur. Za obdobie
od 01.102012 do 31.12.2012 je hrubá mzda 3 x 655,50 eur, t. j. 1.966,5 eur, čistá mzda je 3 x 538,56
eur, t. j. 1.615,68 eur. V roku 2013 funkčný plat brutto 655,50 eur. Nezdaniteľná časť pre rok 2013 je

311,32 eur a daňový bonus od 01.07.2013 do 30.06.2014 je 21,41 eur. Čistá mzda v I. polroku 2013 je
540,01 eur; od 01.01.2013 do 30.06.2013 je čistá mzda 6 x 540,01 eur, t. j. 3.240,06 eur. Čistá mzda v II.
polroku 2013 je 540,39 eur. Od 01.07.2013 do 30.09.2013 je čistá mzda 3 x 540,39 eur, t. j. 1.621,17 eur.
Súčtom čistej mzdy v jednotlivých obdobiach dospela k sume 6.892,40 eur. Keďže jej bola vyplatená len
suma 5.719,21 eur, požaduje doplatiť sumu 1.173,19 eur. Ďalší nárok vo výške 4.792,56 eur si uplatňuje

ako náhradu mzdy za obdobie 28.09.2012 a od 01.10.2013 do 26.06.2014. Jedným z nárokov, ktoré si
žalobkyňa uplatnila, je i suma 1.511,08 eur za stravné lístky. Podotkla, že v zmysle platnej kolektívnej
zmluvy je hodnota stravného lístka 3,60 eur a stravné lístky patria zamestnancovi aj za riadnu dovolenku.
Zamestnávateľ prispieva sumou 2,90 eur. Za obdobie od 14.08.2012 do 31.12.2012 je 78 pracovných
dní, t. j. 78 x 2,90 eur = 226,20 eur. Za dovolenku 27,5 dňa má nárok na stravné lístky v sume 79,75 eur. V

období od 01.01.2013 do 30.09.2013 bola hodnota stravného lístka 3,60 eur, zamestnávateľ hradil sumu
2,90 eur. V uvedenom období bolo 188 pracovných dní, t. j. 188 x 2,90 eur = 545,20 eur. Za dovolenku
jej vznikol nárok na 22,5 dňa dovolenky, a preto za toto obdobie má nárok na stravné lístky v hodnote
65,25 eur. V období od 01.10.2013 do 31.12.2013 bola v zmysle kolektívnej zmluvy hodnota stravného
lístka 3,15 eur, zamestnávateľ prispieval 2,38 eur. V danom období bolo 62 pracovných dní, t. j. 62 x

2,38 eur = 147,56 eur. V období od 01.01.2014 do 31.10.2014 bola v zmysle kolektívnej zmluvy hodnota
stravného lístka 3,20 eur, zamestnávateľ prispieval 2,43 eur. V danom období bolo 184 pracovných
dní, t. j. 184 x 2,43 eur = 447,12 eur. Spolu za obdobie od 14.08.2012 do 31.10.2014 tak hodnota
stravných lístkov predstavuje sumu 1.511,08 eur. Okrem uvedené si žalobkyňa uplatnila aj nárok na
riadnu dovolenku vo výške 1.239,36 eur. Z roku 2012 bol zostatok dovolenky 20 dní predstavujúcich

sumu 513,35 eur v čistom. V roku 2013 bol zostatok dovolenky 30 dní predstavujúcich sumu 726,01 eur v
čistom. Má za to, že spolu jej za riadnu dovolenku patrí suma 1.239,36 eur. Ďalším nárokom uplatneným
žalobou bol príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. V zmysle kolektívnej zmluvy predstavoval
príspevok na doplnkové sporenie v období od 01.01.2012 do 30.09.2013 2 % z objemu hrubej mzdyza mesiac. Za obdobie od 01.08.2012 do 30.09.2013 tak požaduje sumu 181,84 eur. Od 01.10.2013 do
31.12.2014 predstavoval príspevok na doplnkové sporenie sumu 19,92 eur. Za obdobie od 01.10.2013
do 30.06.2014 jej tak patrí príspevok vo výške 179,28 eur. Celkom teda požadovaná

-4- 18Cpr/2/2015

sume predstavuje 361,12 eur. V neposlednom rade si uplatnila aj nárok na úroky z omeškania. Výplatný
termín podľa kolektívnej zmluvy platnej v roku 2012 bol stanovený na 15. deň v mesiaci, preto si uplatnila
úrok z omeškania od 16. dňa nasledujúceho mesiaca a podľa kolektívnej zmluvy platnej od 01.10.2013 a

platnejvroku2014bolvýplatnýtermínstanovenýna10.deňvmesiaci,pretosiuplatňujevnasledujúcom
období úrok z omeškania od 11. dňa v mesiaci. Zdôraznila, že svoj nárok si uplatňuje v súlade s § 142
Zákonníka práce.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že po
tom, ako súd rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa nastúpil do

pracovného pomeru dňa 27.06.2014. Dňa 31.10.2014 sa pracovný pomer žalobkyne skončil výpoveďou.
Dňa 01.07.2014 podpísala žalobkyňa vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a
daňového bonusu na rok 2014, v ktorom si uplatnila len nezdaniteľnú časť základu. Vo vyhlásení si
neuplatnila daňový bonus a ani nedodala rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy ani doklad
o ukončení štúdia, preto jej daňový bonus nemohol byť vyplatený. V auguste 2014 bola žalobkyni

vyplatená náhrada mzdy za 12 mesiacov v sume 7.866 eur a náhrada mzdy za obdobie od 14.08.2012
do 04.09.2012 v sume 464,54 eur. Listom zo dňa 22.10.2014 požiadala žalobkyňa o doplatenie
príspevku na DDS za obdobie od 7/2014 do 10/2014. Príspevky jej boli doplatené. Žalobkyni bolo
vystavené potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2014. Žalobkyňa v zákonnej lehote do 15.02.2015
nepožiadala zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania mzdy za rok 2014. Preto mala povinnosť

si daňové priznanie podať sama a v ňom si uplatniť doplatenie daňového bonusu a odpočítateľnej
položky. Poznamenal, že práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v období pretrvávajúcej
spornosti ich vzťahov v dôsledku právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu pracovného pomeru, ktorý
urobil jeden z účastníkov pracovného pomeru a ktorého platnosť druhý z nich neuznáva sa spravujú
ustanoveniami §§ 77 až 80 Zákonníka práce. Tieto ustanovenia majú špeciálnu povahu a nebudú sa

aplikovať všeobecné ustanovenia Zákonníka práce ani iných pracovnoprávnych predpisov. Vzhľadom k
tomu je vylúčené, aby pri neplatnom skončení pracovného pomeru mohla byť za dobu, počas ktorej boli
vzťahy medzi účastníkmi sporné, priznaná aj náhrada mzdy z iného dôvodu. V uvedenom období tak
zamestnancovi nepatrí nielen náhrada mzdy pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa v zmysle §
142 Zákonníka práce, ale ani náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku podľa § 116 ods. 3 Zákonníka

práce, prípadne z iného dôvodu. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku nemôže žalobkyni patriť
aj preto, že neodpracovala potrebný počet dní a neprideľovanie práce počas trvania sporu o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru nepredstavuje prekážku v práci, ktorá by sa inak pre účely
dovolenky posudzovala ako výkon práce. Poukázal na č. 25 Podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2012,
podľa ktorého zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie formou stravných lístkov, a to

aj počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci, za ktoré patrí
zamestnancovi náhrada platu. Má preto za to, že žalobkyni stravné lístky za obdobie, za ktoré jej bola
vyplatená náhrada z neplatného skončenia pracovného pomeru, nepatria. Nesúhlasil ani s uplatnenými
úrokmi z omeškania, keď uviedol, že nie sú splnené podmienky, na základe ktorých by bolo možné
usúdiť, že škoda spočívajúca v úrokoch z omeškania vznikla. Neexistuje žiaden titul, na základe ktorého

by bolo možné žalovaného označiť ako dlžníka a žalobkyňu ako veriteľa. Tiež
-5- 18Cpr/2/2015

neexistuje žiaden titul, na základe ktorého by bolo možné určiť existenciu údajného dlhu a jeho výšku a
neexistuje ani žiaden titul, podľa ktorého by sa údajný dlžník - žalovaný, dostal s plnením údajného dlhu

do omeškania. Preto nejestvuje žiaden dôvod na výplatu úrokov z omeškania.

3. Súd za účelom prejednania veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili obe strany.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením vyplatenia náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia

pracovného pomeru výpoveďou, výplatnej pásky za 8/2014, výpovede z pracovného pomeru zo
dňa 15.07.2014, vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane zo dňa 01.07.2014,
personálnych opatrení č. 23/2014 a č. 24/2014 zo dňa 28.07.2014, žiadosti žalobkyne zo dňa
22.10.2014, účastníckej zmluvy zo dňa 01.08.2007, dohody o zrážkach zo mzdy k účastníckej zmluveč. XXXXXXXXX, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo dňa 20.01.2014, oznámení o výške a zložení
funkčného platu, mzdových listov za rok 2012, 2014, podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2012 vrátane
dodatkovej č. 1, 2, výplatných pások za 8,9/2012 a znaleckým posudkom č. 22/2018 znalkyne N.. V..

J. W. a doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 22/2018 znalkyne N.. V.. J. W. a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne vyplatil žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od
12.08.2011 do 13.08.2012 z dôvodu rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou. Žalobkyňa bola v období od 29.07.2011 do 31.05.2012 práceneschopná, preto jej patrí
náhrada mzdy za obdobie od 01.06.2012 do 13.08.2012 vo výške 1.567,52 eur. Súčasne jej bola
preplatená dovolenka za rok 2011 v rozsahu 2,5 dňa v sume 81,94 eur a za rok 2012 v rozsahu 5 dní
v sume 163,88 eur.

6. Z výplatnej pásky za 8/2014 vyplýva, že v 8/2014 bola žalobkyni vyplatená náhrada ušlej mzdy vo

výške 8.330,54 eur. Z výplatných pások za 8, 9/2012 vyplýva, že tarifný plat žalobkyne spolu s osobným
príplatkom predstavoval sumu 655,50 eur.

7. Pracovný pomer žalobkyne bol ukončený výpoveďou zo dňa 15.07.2014. Výpovedná doba bola 3
mesiace.

8. Z vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu zo dňa 01.07.2014
vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane; daňový bonus si neuplatnila.

9. Na základe personálneho opatrenia č. 23/2014 zo dňa 28.07.2014 bola žalobkyni poskytnutá náhrada

mzdy za 12 mesiacov v sume 7.866 eur titulom neplatne okamžite skončeného pracovného pomeru. Na
základe personálneho opatrenia č. 24/2014 zo dňa 28.07.2014 bola žalobkyni poskytnutá náhrada mzdy
za obdobie od 14.08.2012 do 04.09.2012 v sume 464,54 eur. Dôvodom bolo rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne, podľa ktorého sa obdobie od 14.08.2012 do 04.09.2012 nepovažuje sa neospravedlnenú
absenciu v práci.

-6- 18Cpr/2/2015

10. Žiadosťou zo dňa 22.10.2014 požiadala o doplatenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

za mesiace 7 - 10/2014, čo preukazovala účastníckou zmluvou zo dňa 01.08.2007 a dohodou o zrážkach
zo mzdy k účastníckej zmluve.

11. Zamestnávateľ dňa 20.01.2014 zaslal žalobkyni potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2014 a
poučil ju o spôsoboch vykonania zúčtovania zdaniteľných príjmov.

12. Z oznámenia o výške funkčného platu zo dňa 07.01.2011 vyplýva, že funkčný plat žalobkyne bol od
07.01.2011 vo výške 655,50 eur. S účinnosťou od 27.06.2014 bola výška funkčného platu žalobkyne
stanovená na sumu 671,50 eur.

13. Z čl. 25 podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2012 vyplýva, že zamestnávateľ zabezpečí stavovanie
svojim zamestnancom formou stravných lístkov, ak ich denný výkon práce je dlhší ako 4 hodiny.
Zamestnávateľ bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo
inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, za ktoré patrí zamestnancovi plat alebo náhrada
platu. V čl. 26 tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že výška príspevku na doplnkové dôchodkové

poistenie alebo doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancovi je 2 % z objemu zúčtovaných platov
zamestnancov.

14.Zoznaleckéhoposudkuč.22/2018znalkynezodboruEkonómiaamanažment,odvetviaÚčtovníctvo
a daňovníctvo, personalistika, kontroling N.. V.. J. W. vyplynulo, že výška funkčného platu v období od

28.09.2012 do 30.09.2012 bola 65,55 eur brutto, 56,74 eur netto, v období od 01.10.2013 do 31.12.2013
bola 655,50 eur brutto, 516,06 eur netto a v období od 01.01.2014 31.05.2014 bola 671,50 eur brutto,
526,84 eur netto a od 01.06.2014 do 26.06.2014 bola 607,55 eur brutto, 481,99 eur netto. Spolu
5.931,55 eur brutto, 4.664,37 eur netto. Za predpokladu, že by žalobkyňa v období od 28.09.2012 do30.09.2012 a od 01.10.2013 do 26.06.2014 riadne pracovala, príspevok na doplnkové dôchodkové
poistenie žalobkyne predstavuje za zamestnanca spolu 33,20 eur, za zamestnávateľ 160,17 eur. V
prípade, že podľa rozhodnutia súdu, žalobkyni vznikla škoda z titulu nevyplatených stravných lístkov,

výška škody za dané obdobie - príspevok na stravovanie za zamestnávateľa za 185 pracovných
dní predstavuje sumu 448 eur. Úhrada zamestnanca by bola za 185 ks stravných lístkov v sume
140,65 eur. Žalobkyňa v roku 2012 nepodpísala vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu
dane a daňového bonusu. V prípade, že by podľa rozhodnutia súdu žalobkyni vznikla škoda z titulu
nevyplateného daňového bonusu, v 9/2012 výška nároku na daňový bonus predstavuje sumu 21,03

eur. V roku 2013 žalobkyňa nepodpísala vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
na daňovníka a daňového bonusu. Zamestnávateľ jej nevyplatil žiaden príjem, nebolo jej vykonané
ročné zúčtovanie dane. Z dôvodu, že nesplnila nárok na daňový bonus, nevznikol jej nárok na daňový
bonus. V prípade, že podľa rozhodnutia súdu žalobkyni vznikla škoda z titulu nevyplateného daňového
bonusu, za obdobie od 01.10.2013 do 31.12.2013 výška škody predstavuje sumu 65,23 eur. V roku 2014
zamestnávateľ vyplatil žalobkyni príjem v sume 13.660,74 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka jej bola

zohľadnená. Daňový bonus jej vyplatený nebol. Ak by preukázala podmienky vzniku nároku na daňový
bonus, mala možnosť po skončení zdaňovacieho obdobia 2014 požiadať zamestnávateľa v žiadosti o
vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na
-7- 18Cpr/2/2015

daň z príjmu o dodatočné vyplatenie daňového bonusu, resp. osobne prostredníctvom daňového
priznania z príjmov fyzickej osoby požiadať o jeho vyplatenie.

15. Z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 22/2018 znalkyne z odboru Ekonómia a manažment,
odvetviaÚčtovníctvoadaňovníctvo,personalistika,kontrolingN..V..J.W.vyplynulo,ževýškafunkčného

platu žalobkyne v období od 14.08.2012 do 14.09.2012 bola 464,55 eur brutto, 392,57 eur netto. V
období od 01.10.2012 do 30.09.2013 náhrada funkčného platu žalobkyne predstavuje sumu 7.866 eur
brutto, 6.188,40 eur netto. V prípade, že by žalobkyni vznikla škoda titulom nevyplatených stravných
lístkov v období od 14.08.2012 do 14.09.2012 a od 01.10.2012 do 30.09.2013 výška škody by
predstavovala sumu 797,50 eur za 275 ks stravných lístkov. V období od 14.08.2012 do 14.09.2012

náhrada platu za dovolenku v trvaní 2,5 dňa za rok 2012 predstavuje sumu 81,93 eur.

16. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

17. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

18. Podľa § 144a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď

zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú
na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku

alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo
funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.20. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná. Z
úradnej činnosti súdu (oboznámením sa s rozhodnutím vo veci 15Cpr/5/2012 zo dňa 21.02.2013 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoPr/2/2013 zo dňa 30.04.2014) bolo

zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 15Cpr/5/2012-59 zo dňa 21.02.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu
-8- 18Cpr/2/2015

v Trenčíne č. k. 4CoPr/2/2013-83 zo dňa 30.04.2014 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného

pomeru žalobkyne zo strany žalovaného listom zo dňa 07.09.2012 je neplatné. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že právny predchodca žalovaného dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru,
ktorá bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11Cpr/1/2011-189 zo dňa 29.05.2012, právoplatným dňa
14.08.2012, určená za neplatnú. Bolo preto povinnosťou zamestnávateľa žalobkyni opäť prideľovať
prácu podľa pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však žalobkyni oznámil, že práca, ktorú má dojednanú
v pracovnej zmluve jej prideľovaná nebude. Preto pokiaľ žalobkyňa následne do práce nechodila,

nemožno jej absenciu považovať za neospravedlnenú neprítomnosť v práci, ktorá by bola závažným
porušením pracovnej disciplíny a zakladala by dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Súd neprítomnosť žalobkyne v práci vyhodnotil ako prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Z
predmetného rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobkyňa s okamžitým skončením pracovného pomeru,
ktoré jej bolo doručené dňa 14.09.2012 nesúhlasila a oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

prideľovaní práce. Z takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že nárok uplatnený žalobkyňou v
tomto konaní je potrebné posudzovať jednak podľa ustanovení Zákonníka práce upravujúcich nároky
z neplatného skončenia pracovného pomeru a jednak podľa ustanovení Zákonníka práce upravujúcich
prekážky v práci, a to v závislosti od toho, v ktorej fáze, resp. v ktorom období, si žalobkyňa
nárok uplatňuje. Kým na nároky uplatnené za obdobie od 14.08.2012 do 14.09.2012 je potrebné

nazerať titulom prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ostatné nároky je potrebné posudzovať v
súlade s ustanovením § 79 Zákonníka práce upravujúcim nároky z neplatného skončenia pracovného
pomeru. Je tomu tak preto, lebo v období od 14.08.2012 do 14.09.2012, t. j. od právoplatnosti
rozhodnutiaoneplatnostivýpovedežalobkynezpracovnéhopomerudomomentudoručeniaokamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa žalobkyni, bolo povinnosťou zamestnávateľa

(žalovaného, resp. je právneho predchodcu) prideľovať žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy. Pokiaľ
však zamestnávateľ takto nečinil a z dôvodu zániku pracovného miesta žalobkyne s touto nedojednal
iný druh práce a túto jej neprideľoval, vznikli na jeho strane prekážky, pre ktoré žalobkyňa svoju prácu
nemohla vykonávať. Momentom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni a jej
následného oznámenia, že takýto dôvod skončenia pracovného pomeru neuznáva, považuje ho za

neplatný a trvá na ďalšom prideľovaní práce, sa nárok vyplývajúci z titulu prekážok v práci na strane
zamestnávateľa transformoval na nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru. Z tohto dôvodu je
potrebné žalobkyňou uplatnené nároky posudzovať odlišne a nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne,
že v celom rozsahu sa jedná o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 142 Zákonníka práce, t. j. z titulu
prekážok v práci na strane zamestnávateľa.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 79 Zákonníka práce, nárok na náhradu mzdy má zamestnanec, ktorý
vyjadrí nesúhlas so skončením pracovného pomeru formou žaloby o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a súčasne oznámi zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. V danom
prípade žalobkyňa splnila obidve podmienky, preto sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku vymedzenou

obdobím od 14.09.2012 do 26.06.2014. Žalobkyňa si sa toto obdobie okrem iného uplatnila najmä
nárok na náhradu mzdy. Z tohto obdobia bola žalobkyňa do 27.09.2012 práceneschopná a poberala
nemocenské, preto jej v tomto období náhrada
-9- 18Cpr/2/2015

mzdy nepatrí. Podľa znaleckého posudku žalobkyni za obdobie od 28.09.2012 do 30.09.2012 patrí
čistý príjem vo výške 56,74 eur. Za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2013 žalovaný, resp. jeho právny
predchodca, vyplatil žalobkyni sumu 7.866 eur brutto. Okrem toho vo výslednej sume výplatnej pásky za
8/2014 boli premietnuté aj nároky vo výške 464,54 eur brutto za obdobie od 14.08.2012 do 14.09.2012 a
rovnako aj mzda za žalobkyňou odpracovaný mesiac júl 2014 v sume 671,50 eur brutto. Žalobkyni bola

teda celkovo na účet po zohľadnení všetkých uvedených nárokov zaslaná suma 6.250,51 eur. Podľa
znaleckého posudku pri hrubej mzde vo výške 671,50 eur, čistá mzda predstavuje sumu 526,84 eur.
Po odpočítaní tejto sumy, keďže tá nie je predmetom tohto konania, dospel súd k záveru, že právny
predchodca žalovaného žalobkyni na nároku titulom náhrady mzdy za celé obdobie od 14.08.2012 do30.09.2013 vyplatil v čistom sumu 5.723,67 eur. Z výplatnej pásky za 8/2014 však absolútne nevyplýva,
v akom rozsahu bol ten ktorý nárok uspokojený, t. z. koľko z uvedenej sumy prináleží na náhradu mzdy
v čistom za obdobie od 14.08.2012 do 14.09.2012 a koľko za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2013.

Hoci sa súd v tejto časti rozsudku zaoberá nárokmi žalobkyne z neplatného skončenia pracovného
pomeru a nie nárokmi vyplývajúcimi z titulu prekážok v práci, je viac než nevyhnutné pre prehľadnosť
nárok na náhradu mzdy vyplývajúcu z titulu prekážok v práci zohľadniť už v tejto časti rozsudku. V
oboch prípadoch, t.j. ako v prípade nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, tak aj v
prípade náhrady mzdy pri prekážkach v práci, má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy vo výške jej

funkčného platu. Kritéria pre určenie náhrady mzdy sú teda v oboch prípadoch rovnaké. Podľa doplnenia
č. 1 k znaleckému posudku výška mzdy (funkčného platu) za obdobie od 14.08.2012 do 14.09.2012
predstavuje sumu 464,55 eur brutto, potom netto je to čiastka 392,57 eur. Za obdobie od 01.10.2012 do
30.09.2013 patrí žalobkyni suma náhrady mzdy vo výške 7.866 eur brutto, netto 6.188,40 eur. Spolu tak
žalobkyni za uvedené obdobia patrí náhrada mzdy (funkčného platu) vo výške 6.580,97 eur. Preto pokiaľ
žalobkyni bola vyplatená na uvedených nárokoch len suma 5.723,67 eur, je žalovaný povinný jej doplatiť

zvyšok náhrady mzdy vo výške 857,30 eur. V nasledujúcom období od 01.10.2013 do 26.06.2014
žalobkyni nebol zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu vyplatený žiaden nárok. Podľa
znaleckého posudku v tomto období suma hrubého príjmu žalobkyne predstavovala výšku 5.931,55 eur;
v čistom 4.664,37 eur. Žalobkyňa má tak nárok na sumu čistého príjmu vo výške 4.664,37 eur. Pokiaľ
si žalobkyňa v období od 28.09.2012 do 26.06.2014 uplatňovala aj iné nároky, ako náhradu mzdy za

dovolenku, stravné lístky, daňový bonus, doplnkové dôchodkové sporenie, súd konštatuje, že vzhľadom
na to, že sa v tomto období jedná o nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru a zákon presne
stanovuje, že za toto obdobie má zamestnanec nárok len na náhradu mzdy, nepriznal súd žalobkyni
predmetné plnenia z dôvodu ich neopodstatnenosti. Žalovaný sa bránil tvrdeniami, že nárok žalobkyne
v celom rozsahu uspokojil. S týmto názorom sa súd nestotožňuje a dodáva, že uspokojenie žalobkyne v

rozsahu náhrady mzdy za 12 mesiacov nie je dostatočné. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy za
celéobdobie,počasktoréhomuzamestnávateľneumožnilpreprebiehajúcisúdnysporvykonávaťprácu,
maximálne však za dobu 36 mesiacov. Keďže v tomto prípade doba 36 mesiacov nebola prekročená,
priznal súd žalobkyni nárok na náhradu mzdy za celé obdobie. K zníženiu náhrady mzdy by súd mohol
pristúpiť len vtedy, ak by o to zamestnávateľ požiadal. Žalovaný však takúto žiadosť nevzniesol.

-10- 18Cpr/2/2015

22. Čo sa týka obdobia od 14.08.2012 do 14.09.2012, ako už súd vyššie uviedol, toto obdobie je nutné
posudzovať v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia patrí

zamestnancovi, ktorý nemohol vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku (v tomto prípade vo výške jeho funkčného platu). Keďže sa súd
výškou náhrady mzdy za toto obdobie zaoberal už v predchádzajúcej časti, v celom rozsahu poukazuje
na výklad tam uvedený. Okrem nároku na náhradu mzdy vznikol žalobkyni titulom prekážok v práci aj
nárok na náhradu mzdy za dovolenku, nakoľko v zmysle § 144a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce sa

za výkon práce považuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci. Ak teda žalobkyňa
v uvedenom období nepracovala pre prekážky v práci, má sa za to, akoby riadne pracovala a pokiaľ
riadne pracovala, vznikol jej nárok na dovolenku. Podľa doplnenia č. 1 k znaleckému posudku vznikol
žalobkyni nárok na 2,5 dňa dovolenky, ktoré si nevyčerpala. Preto jej patrí náhrada platu vo výške 81,93
eur. Obdobne vznikol žalobkyni nárok i na stravné lístky, resp. peňažnú náhradu za ne, a to s poukazom

na čl. 25 Podnikovej kolektívnej zmluvy platnej na rok 2012, podľa ktorej zamestnávateľ zabezpečuje
stravovanie zamestnancom aj počas prekážok v práci. Podľa doplnenia č. 1 k znaleckému posudku v
danom období vznikol žalobkyni nárok na 16 stravných lístkov, čo pri sume príspevku zamestnávateľa
vo výške 2,90 eur predstavuje sumu 46,40 eur. V neposlednom rade si žalobkyňa uplatnila aj nárok na
príspevoknadoplnkovédôchodkovésporenievsume361,12eur.Natomtomiestesúdzastávanázor,že

žalobkyni patrí predmetný príspevok len za obdobie, kedy nevykonávala prácu u právneho predchodcu
žalobcu z titulu prekážok v práci, nakoľko opäť prekážky v práci sa považujú za výkon práce, a teda
keby žalobkyňa riadne pracovala zamestnávateľ by jej odviedol príspevok za obdobie od 14.08.2012 do
14.09.2012vsume9,29eur,čovyplynulozdoplneniač.1 kznaleckémuposudku.Záveromsižalobkyňa
uplatňovala aj nárok na daňový bonus. Zo znaleckého posudku č. 22/2018 vyplýva, že žalobkyňa v roku

2012 nepodpísala vyhlásenie na uplatnenie daňového bonusu, preto jej podľa názoru súdu nárok na
daňový bonus ani za obdobie prekážok v práci nevznikol.23. S poukazom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni celkovo sumu 5.716,03
eur (náhrada mzdy za obdobie od 28.09.2012 do 30.09.2012 vo výške 56,74 eur + doplatok náhrady
mzdy v období od 14.08.2012 do 14.09.2012 a od 01.10.2012 do 30.09.2013 v sume 857,30 eur +

náhradamzdyvobdobíod01.10.2013do26.06.2014vsume4.664,37eur+náhradamzdyzadovolenku
v období od 14.08.2012 do 14.09.2012 v sume 81,93 eur + stravné za obdobie od 14.08.2012 do
14.09.2012 v sume 46,40 eur + príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie za obdobie od 14.08.2012
do 14.09.2012 v sume 9,29 eur = 5.716,03 eur) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je
podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

-11- 18Cpr/2/2015

26. Keďže žalovaný žalobkyni riadne a včas mzdu nevyplácal, dostal sa do omeškania, a preto súd
priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 337,62 eur od 16.09.2012 do

08.09.2014, zo sumy 56,74 eur od 16.10.2012 do 08.09.2014, zo sumy 514,62 eur od 16.11.2012 do
08.09.2014, zo sumy 514,62 eur od 16.12.2012 do 08.09.2014, zo sumy 514,62 eur od 16.01.2013 do
08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.02.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.03.2013 do
08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.04.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.05.2013 do
08.09.2014,zosumy516,06eurod16.06.2013do08.09.2014,vovýške8,5%ročnezosumy516,06eur

od 16.07.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.08.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur
od 16.09.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur od 16.10.2013 do 08.09.2014, zo sumy 516,06 eur
od 11.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 516,06 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 516,06 eur od 11.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 526,84 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, zo
sumy526,84eurod11.03.2014dozaplatenia,zosumy526,84eurod11.04.2014dozaplatenia,zosumy

526,84 eur od 11.05.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 526,84 eur od 11.06.2014 do
zaplatenia, zo sumy 475,87 eur od 11.07.2014 do zaplatenia. Súd úrok z omeškania žalobkyni priznal z
jednotlivých súm platu podľa znaleckého posudku. Preto pokiaľ si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania
zo sumy 337,62 eur od 16.09.2012 do 08.09.2012, súd jej tento priznal, nakoľko ho požadovala z nižšej
sumy ako bola suma stanovená znaleckým posudkom. Rovnako to platí aj v prípade sumy 475,87 eur

od 11.07.2014 do zaplatenia. V ostatných položkách súd, ako je už uvedené, vychádzal zo znaleckého
posudku, a preto sumy, z ktorých žalobkyňa žiadala úrok z omeškania znížil. V prevyšujúcej časti tak
súd žalobu v časti úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že žalobkyni
úrok z omeškania nepatrí, nakoľko neexistuje žiaden titul, podľa ktorého by sa dostal do omeškania,
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/76/2011 zo dňa 31.05.2012 podľa

ktorého ak zamestnávateľ mešká s výplatou platu a plat neposkytne v dohodnutej dobe, je v omeškaní.
Z dôvodu omeškania je povinný zamestnancovi uhradiť nie len plat, ale aj úroky z omeškania. V súdenej
veci žalovaný, resp. jeho právny predchodca, žalobkyni včas plat nevyplatil, a preto súd vzhliadol žalobu
dôvodnú aj v časti úrokov z omeškania a tieto žalobkyni priznal tak, ako je vyššie uvedené.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

28. V predmetnej veci bola každá strana čiastočne úspešná (žalobkyňa v rozsahu 65,6 %, žalovaný
v rozsahu 34,4 %, rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 31,2 %). Žalobkyňa bola v konaní

úspešnejšou stranou, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,2 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.-12- 18Cpr/2/2015

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.