Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200468
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818200468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andrej Radomského v právnej veci žalobcu: X., proti žalovanému: D.,
zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 377 880 27, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
spisovou značkou 6C/121/2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 28. januára 2019 č. k. 11C/7/2018 - 67 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6C/121/2005. Svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým,
že nastala nová skutočnosť, ktorá vyplynula zo záveru odborného vyjadrenia č. X, a to vyhotoveného
písmoznalcom, podľa ktorého záverov má byť pisateľom sporných podpisov D. Z.. Podľa názoru žalobcu
jedná sa o skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu privodiť pre samotného žalobcu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci pod sp. zn. 6C/121/2005.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Súd návrh žalobcu X. W. na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
6C/121/2005 z a m i e t a.

II. Žalovaný D. Z. má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 397 CSP, ust. § 400 CSP, ust. § 403 ods. 1, 2
CSP, ust. § 406 CSP, ust. § 408 CSP, ust. § 409 CSP, ust. § 410 CSP, ust. § 411 ods. 1, 2 CSP, ust.
§ 413 ods. 1 CSP a ust. § 414 CSP.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že z obsahu spisu sp.zn. zn.

6C/121/2005 vyplýva, že vo veci obnovy, ktorej sa domáha žalobca, rozsudkom zo dňa 11.01.2016
súd zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu) X. W. zaplatiť žalobcovi D. Z. sumu 28.214,83
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že vykonaným
dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola dňa26.07.2002 uzatvorená kúpna zmluva. V zmysle bodu II. tejto zmluvy predávajúci predal kupujúcemu
nehnuteľnosti uvedené v bode I. tejto zmluvy, ktoré podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudol na
základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 20.09.2001, a v zmysle bodu III. žalobca

zaplatil žalovanému kúpnu cenu v sume 9.958,18 eur ( 300.000,- Sk ). Aj keď žalobca a žalovaný
podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, žalobca sa nestal vlastníkom
predmetných nehnuteľnosti, keďže na základe rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp.
zn. 3C/539/2002 zo dňa 02.05.2008 sa vlastníkmi predmetných nehnuteľnosti stali pôvodní vlastníci
M.. G. X. s manželkou ako to z tohto spisu vyplýva. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je
uneseniedôkaznéhobremenavrozsahu vktoromspočívanaúčastníkovikonania.Nesplneniedôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou
sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných
dôkazov. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých

vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Bolo preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim
bola uzavretá kúpna zmluva predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Bolo preukázané,
že kupujúci zaplatil predávajúcemu, t.j. žalovanému kúpnu cenu, 850.000,-Sk. Po podaní odvolania
žalovaným Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 20Co/98/2016-346 zo dňa 27.04.2017 rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017. Už výsledok prvého
znaleckého dokazovania vzbudil pochybnosti o pravosti podpisu na späťvzatí predloženom žalovaným,
keď súdom ustanovená znalkyňa uzavrela, že sa nedá jednoznačne určiť, že sporné podpisy patria
žalobcovi. Tieto pochybnosti o pravosti podpisu boli následne potvrdené ďalším znaleckým posudkom,
v ktorom súdom ustanovená znalkyňa vyslovila záver o tom, že sporné podpisy s vyššou mierou

pravdepodobnosti nie sú podpismi žalobcu. Skutočnosti, že nejde o podpisy žalobcu nasvedčuje aj
svedecká výpoveď manželky žalobcu na pojednávaní dňa 9.9.2015 (č.l. 290 p.v. súdneho spisu).
Odvolací súd poznamenáva, že spôsob, akým došlo k späťvzatiu žaloby sa zdá byť neštandardný.
Späťvzatie žaloby je datované 26.11.2009, deň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
Súdu bolo späťvzatie doručené žalovaným (na základe splnomocnenia) osobne do podateľne súdu 45

minút pred pojednávaním. Odvolaciemu súdu sa javí byť prinajmenšom zvláštne, aby žalobca podpísal
žalovanému splnomocnenie na doručenie späťvzatia (označené ako „Súhlas k odovzdaniu“) zo dňa
26.11.2009, ktoré malo byť doručené súdu ešte pred pojednávaním konaným dňa 27.11.2009, na ktorom
sa zúčastnil aj sám žalobca a nič mu nebránilo v tom, aby späťvzatie predložil súdu osobne. Aj táto
skutočnosť potvrdzuje záver o tom, že späťvzatie nepodpísal žalobca, ale iná osoba, a preto žalovaný

hľadal spôsob, ako toto späťvzatie doručiť súdu tak, aby to nevzbudzovalo pozornosť. Odvolací súd sa
stotožnil aj s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že ďalšie znalecké dokazovanie navrhnuté žalovaným
nie je potrebné. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o pravosti podpisov žiadny iný dôkaz
nepredložil, a žiadne z vykonaných znaleckých dokazovaní ani len s istou mierou pravdepodobnosti tieto
tvrdenia nepotvrdilo. Už výsledok prvého znaleckého dokazovania vzbudil pochybnosti o pravdivosti

podpisu na späťvzatí predloženom žalovaným, keďže súdom ustanovená znalkyňa uzavrela, že sa
nedá jednoznačne určiť, že sporné podpisy patria žalobcovi. Tieto pochybnosti o pravosti podpisu boli
následne potvrdené ďalším znaleckým posudkom, v ktorom súdom ustanovená znalkyňa vyslovila záver
o tom, že sporné podpisy s vyššou mierou pravdepodobnosti nie sú podpis žalobcu. Odvolací súd v
tejto veci poznamenal, že spôsob, akým došlo k späťvzatiu žaloby sa zdá byť neštandardný. Späťvzatie

žaloby je datované 26.11.2009, teda deň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
Súd bolo späťvzatie doručené žalovaným na základe splnomocnenia osobne do podateľne súdu 45
minút pred pojednávaním. Odvolaciemu súdu sa javí byť prinajmenšom zvláštne, aby žalobca podpísal
žalovanému splnomocnenie na doručenie späťvzatia zo dňa 26.11.2009, ktoré malo byť doručené súdu
ešte pred pojednávaním konaným dňa 27.11.2009, na ktorom sa zúčastnil aj sám žalobca a nič mu

nebránilo v tom, aby späťvzatie predložil súdu osobne. Aj táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho
súdu v danej veci potvrdzovala záver o tom, že späťvzatie nepodpísal žalobca, ale iná osoba, a preto
žalovaný hľadal spôsob, ako toto späťvzatie doručiť súdu tak, aby nevzbudzovalo pozornosť. V danej
veci sa odvolací súd stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že ďalšie znalecké dokazovanie
navrhnuté žalovaným nie je potrebné. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o pravosti podpisov

žiadny iný dôkaz nepredložil a žiadne z vykonaných znaleckých dokazovaní ani len s istou mierou
pravdepodobnosti tieto tvrdenia nepotvrdilo.5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že obnova konania, o ktorú žiada samotný žalobca v tomto
konaní (v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 6C/121/2005 bývalý žalovaný) je mimoriadny
opravný prostriedok a na jej uplatnenie musia byť dané osobitné dôvody. Narušenie princípu právnej

istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážená
sprísnenými podmienkami prípustnosti, čo platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.

6.Pokiaľsatýkadôvodovprípustnostiobnovykonanianazákladektorýchsažalobcadomáha povolenie
obnovy konania v zmysle ust. § 397 písm. a) CSP je to dôvod, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo

dôkazytýkajúcesastránapredmetupôvodnéhokonania,ktoréten,ktopodalžalobunaobnovukonania,
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že
skutočnosti, dôkazy objektívne v tomto čase existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa
súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočnosti alebo
dôkazu nevedela. Aby obnova konania bola prípustná, musí vždy ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu

existovaliužpočaspôvodnéhokonaniadovyhláseniarozsudku.Pokiaľsajednáodôvodobnovykonania
uvedený žalobcom X. W., ide o dôvod podľa ust. § 397 písma) CSP, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Ide o

skutočnosti, dôkazy ktoré objektívne v tomto čase existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila,
že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočnosti
alebo dôkazu nevedela. Aby obnova konania bola prípustná, musí vždy ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré
tu existovali už počas pôvodného konania do vyhlásenia rozsudku. Tieto podmienky v danom prípade
nebolisplnené.Akojetouvedené,žalobcoviničnebrániloajpočaspôvodnéhokonaniadaťsivypracovať

odborné vyjadrenie, respektíve posudok. Navyše tento dôkaz odborné vyjadrenie v čase pôvodného
konania neexistoval a bolo vypracované po právoplatnom skončení pôvodného konania. Odborné
vyjadrenie, ktorý si dal vypracovať žalobca (pôvodne žalovaný v konaní 6C/121/2005) po právoplatnosti
pôvodného konania nemôže v žiadnom prípade z procesného hľadiska zakladať dôvod pre povolenie
obnovy pôvodného konania. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania v konaní o povolenie obnovy

konania výsluchom samotného Bc. D. P., aby sa vyjadroval k sporným podpisom D. Z., zamietol ako
nedôvodný. Takýto dôkaz v konaní o povolenie obnovy konania je bezpredmetný a ide nad rámec
samotného konania o povolenie obnovy konania. V danom prípade sú dané pochybnosti o správnosti,
vierohodnosti tohto dôkazu, predloženého žalobcom, ktorý bol vypracovaný dňa 18.01.2018 osobou
Bc. D. P., ktorý bol vyškrtnutý zo záznamu znalcov v roku 2012 z dôvodu, že nepreukázal, že úspešné

absolvoval odbornú skúšku znalca z odboru písomníctvo, odvetvie ručné písmo, ako to vyplýva z
vyjadrenia MS SR.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, a preto má nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie neobstojí, pretože sú pripustené ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Sporné podpisy D. Z. v tom čase existovali, preto zo strany
žalobcu bol podaný návrh, keďže dva podané znalecké posudky, výsledky ktorých neboli totožné, aby
podpisy posúdil Súdnoznalecký ústav SR, v pôvodnom konaní mal byť akceptovaný. Ako žalovaný
už v pôvodnom konaní nemal dôvod dať vypracovať odborné vyjadrenie, lebo veril v spravodlivosť
a postup súdu v očakávaní, že súd na pojednávaní rozhodne, aby na posúdenie pravosti sporných

podpisov určil ústav, ktorý ako autorita by vyvrátil alebo potvrdil jeho tvrdenia už v pôvodnom konaní.
Nestotožňuje sa preto s konštatovaním súdu v ods. 32, resp. 33 jeho odôvodnenia, že tento jeho dôkaz
bol účelový. V konaní pred súdom prvej inštancie mu bolo zabránené vo výkone práva na spravodlivý
proces, keď opätovne jeho návrhy na pojednávaní dňa 28.1.2019 súd zamietol. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie.

9. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania
sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP. Na potvrdenie správnosti
prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné.

12. Je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu konštatovať, že spôsobilým dôvodom obnovy konania v
zmysle ust. § 397 písm. a) CSP je iba nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník, resp. sporová
strana bez svojej viny použiť v pôvodnom súdnom konaní, ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá
môže byť pre stranu sporu priaznivejšia a privodí jej priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V danom prípade

však nebola naplnená základná podmienka pre ust. § 397 písm. a) CSP, že tento nový listinný dôkaz,
a to konkrétne odborné vyjadrenie č. X vyhotovené písmoznalcom, nemohol účastník, teda strana
sporu v bývalom konaní v pozícii žalovaného bez svojej viny použiť v súdnom konaní. Odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/57/2009, v ktorom
sa uvádza, že dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia

rozhodnutia súdu. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/18/2010, v zmysle ktorého nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je
mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho sporovou stranou súdu. Okolnosť,
či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie,
neznamená možnosť alebo nemožnosť strany sporu použiť dôkazy v konaní. Pri opačnom výklade

zneniaobsahuaúčeluustanovenia §397CSPbysatotižcestouobnovykonaniamohladomáhaťrevízie
právoplatne skončeného súdneho konania každá sporová strana, ktorej dôkazným návrhom nebolo
vyhovené, hoci súd tieto dôkazy nepovažoval za rozhodujúce, a preto ich nevykonal. Takto by obnova
konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je však
v civilnom sporovom poriadku upravený odlišne, i keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho

právoplatného rozhodnutia.

13. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k ním citovaným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a dovolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).