Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922201036
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7922201036.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s.,
so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému: Obec Veľký Horeš, so sídlom
Družstevná 3 Veľký Horeš, IČO: 00 332 089, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 6. apríla 2022 č.k. 4C/9/2022-24

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví
zamietolnávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsadomáhal,abysúdžalovanému
uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady líniovú inžiniersku stavu - optické káblové vedenie

vrátane k tomu prislúchajúcich technických zariadení, príslušenstva a súčastí, ktoré sú výlučným
vlastníctvom žalovaného, a ktoré sú postavené na podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej
sústavy navrhovateľa č. 8 až 36, č. 39 až 41, č. 43, č. 57 až 59, č. 61 až 91, č. 94 až 103, č. 110 až 114,
č. 134 až 143, č. 148 až 158, č. 179 až 185, vrátane pomocných podperných bodoch nízkonapäťovej
distribučnej sústavy navrhovateľa v celom jeho vzdušnom vedení nachádzajúcom sa v kat. území Y. M.
S.. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov proti žalobcovi.

2. Sú vychádzal z návrhu žalobcu, ktorý ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy podľa
zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (zákon o energetike) vykonávajúci činnosť na základe
povolenia vydaného úradom pre reguláciu sieťových odvetví na území Košického, Prešovského a časti
Banskobystrického kraja, pri výkone svojej činnosti zistil, že žalovaný umiestnil na podporných bodoch
distribučného elektrického vedenia nízkeho napätia v kat. území Y. M. S. elektronickú komunikačnú sieť
- vedenie optického kábla a jeho súčasti, za účelom prevádzky kamerového systému v obci. Uvedenie

napojenie bolo zrealizované prostredníctvom spoločnosti PLUSNET s.r.o. Slovenské Nové Mesto, bez
predchádzajúceho správneho konania i súhlasu žalobcu, ktorý z toho dôvodu vyzval žalovaného na
odstránenie nepovoleného cudzieho zariadenia - osadeného vedenia optického kábla a jeho súčasti,
na čo žalovaný reagoval žiadosťou o uzavretie zmluvného vzťahu. Žalobca tvrdil, že žalovaný vedome
a výrazným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejnoprospešného zariadenia,
čo odôvodnil citáciou ustanovení § 11 ods. 16 písm. d/ a § 31 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/

zákona o energetike, v zmysle ktorých je žalobca povinný zabezpečiť, aby technické zariadenia
spĺňali požiadavky na kvalitu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu životného prostredia,
bezpečnosť prevádzky, a tiež povinnosť zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie
sústavy za hospodárnych podmienok a dodržiavať minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť
a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť sústavy. Žalobca odôvodnil
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že neoprávnený zásah žalovaného do jeho majetku

a vlastníctva bez predchádzajúceho správneho rozhodnutia, ho obmedzuje pri prevádzkovaní, oprave
a údržbe technických zariadení, zamedzuje prístupu žalobcu k jeho infraštruktúre a ohrozuje plneniezákonnýchpovinnostížalobcuakoprevádzkovateľadistribučnejsústavy.Zdôraznil,žeúpravouprávnych
pomerov sporových strán neodkladným opatrením bude naplnená požiadavka ochrany verejného
záujmu na zabezpečení stabilnej a efektívnej prevádzke distribučnej sústavy a nijakým spôsobom

nedôjde k obmedzeniu žalovaného, preto podanie vo veci samej nebude potrebné lebo dôjde k trvalej
úprave právnych pomerov.
3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca listom zo dňa 7.12.2021 vyzval žalovaného na
odstránenie protiprávneho stavu formou demontáže cudzieho zariadenia a zastavenia nelegálneho
prevádzkovania služby prostredníctvom tohto zariadenia. Z odpovede žalovaného zo dňa 16.12.2021

mu vyplynulo, že dotknuté zariadenie predstavuje líniovú stavbu realizovanú vo verejnom záujme na
prevenciu kriminality a ochranu obecného majetku formou kamerového systému v obci s tým, že
žalovanýoznámilžalobcovipripravenosťzabezpečiťprojektovúdokumentáciukuvedenejlíniovejstavbe
a upraviť vzniknutý stav zmluvou medzi obcou a žalobcom ako vlastníkom nadzemných elektrických
vedení.
4. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 324, § 325, § 326, § 328, § 329 a § 330 Civilného

sporového poriadku (CSP), po vymedzení právnou teóriou stanovených podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia konštatoval, že nezistil ich naplnenie. Súd uviedol, že žalobca predloženými
listinnými dôkazmi a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal existenciu zásahu do
svojho práva vlastníka a prevádzkovateľa nadzemného vedenia, no neosvedčil, aby vzniknutý stav
vyžadoval bezodkladnú úpravu právnych pomerov. Súd poukázal na to, že žalobca sa v danom prípade

domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom rozhodnutia vo
veci samej, čo síce zákonná úprava nevylučuje, no vyžaduje ako podmienku preukázanie existencie
závažne hroziacej ujmy alebo škody na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali takúto potrebu úpravy
právnych pomerov v skrátenom konaní o neodkladnom opatrení, v ktorom sa nevykonáva dokazovanie.
Súddospelkzáveru,žetakéokolnostihroziacejzávažnejujmyžalobcanepreukázal,apokiaľsažalobca

domáha nariadenia neodkladného opatrenia bez osvedčenia nezvratného ohrozenia práv žalobcu, teda
skutočností preukazujúcich bezodkladnosť ním žiadanej úpravy právnych pomerov, obchádza zákonný
postup vyžadujúci podanie žaloby vo veci samej v súvislosti so zásahom do vlastníckych práv. Súd
uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, aby mu vznikla taká konkrétna škoda, či iná ujma, ktorej
následky by boli neodstrániteľné, alebo že by došlo k takému zásahu do jeho práv, že sa mu už ani

neoplatí uchádzať o ich ochranu v základnom konaní, lebo žalobca žiadnymi dôkazmi neosvedčil svoje
tvrdenia o tom, že umiestnenie kamerového systému na podporných bodoch vedenia nízkeho napätia
ohrozuje bezpečnosť či spoľahlivosť prevádzky tohto verejnoprospešného zariadenia, či bráni žalobcovi
priopraváchaúdržbejehozariadenia,aobsahomnávrhuanipripojenýchlistínniesúžiadneskutočnosti,
z ktorých by vyplývalo, že spôsob umiestnenia kamerového systému s príslušenstvom takýto zásah

reálnepredstavuje.Súdpoukázaltiežnato,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianavrhovateľ
podal až po uplynutí troch mesiacov od tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho vlastníctva, čo
rovnako spochybňuje naliehavosť na požadovanej úprave právnych pomerov. Podotkol, že v prípade
ak by došlo k zmene situácie, žalobca je oprávnený sa domáhať opakovane nariadenia neodkladného
opatrenia, súčasťou ktorého návrhu však už musia byť relevantné dôkazy osvedčujúce ním tvrdené

skutočnosti o existencii vážneho zásahu do bezpečnosti a prevádzky energetickej sústavy.
5. O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože procesne úspešnému žalovanému nevznikli
žiadne trovy, nepriznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(f) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie a rozhodnutie, alebo aby ho
zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
7. Odvolateľ hodnotil ako preukázané, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny zmluvný vzťah,

že žalovanému nebol udelený súhlas na umiestnenie optického káblového vedenia na zariadeniach
žalobcu, a pokiaľ žalovaný nemá žiadny titul na užívanie podporných bodov nízkonapäťového vedenia,
svojím zásahom ohrozuje plynulosť a bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy. Podľa stanoviska
žalobcu už uvedený protiprávny stav, svojvoľný neoprávnený zásah žalovaného do vlastníckeho práva
žalobcu sám o sebe osvedčuje hrozbu vzniku škody, znamená ohrozenie prevádzky a možných

opráv regionálnej distribučnej sústavy a s tým spojené plynulé poskytovanie distribúcie a dodávky
elektrickej energie koncovým odberateľom, konaním žalovaného boli porušené bezpečnostné predpisy
o zaobchádzaní s elektrickými zariadeniami, čo znamená priame a bezprostredné ohrozovanie života a
zdravia osôb. Zopakoval, že žalovaný bez rešpektovania ustanovení zákona č. 50/76 Zb. o územnomplánovaní a stavebnom poriadku, zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ako aj
ustanovení Občianskeho zákonníka o právach vlastníka, bez povolenia príslušného stavebného úradu,
bez súhlasu a bez vedomosti žalobcu svojpomocne umiestnil na podporných bodoch nízkonapäťového

vedenia svoje optické káblové vedenie, preto takému konaniu žalovaného nemožno poskytnúť súdnu
ochranu, ako sa tomu stalo podľa názoru žalobcu zamietnutím jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Zdôraznil, že umiestňovanie akýchkoľvek vecí na súčastiach regionálnej distribučnej sústavy,
či vstup nepovolených osôb do tesnej blízkosti regionálnej distribučnej sústavy, manipulácia s nimi, sú
spôsobilé ohroziť a poškodiť bezpečnosť a plynulosť prevádzky regionálnej distribučnej sústavy ako

verejnoprospešného zariadenia a ohroziť život a zdravie iných osôb. Konanie žalovaného je spôsobilé
založiť vážne škody na majetku a na zdraví a životoch fyzických osôb, keďže dochádzalo k neoprávnenej
manipulácii na súčastiach regionálnej distribučnej sústavy, preto jediná možnosť ako účinne zabrániť
vzniku škôd je úprava právnych pomerov formou neodkladného opatrenia. S odkazom na judikatúru
súdov uviedol, že atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav,
keďže bezodkladná potreba upraviť pomery môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, keď

neodkladné opatrenie bude opodstatnené aj v prípade, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či ujmy, pričom pre úspešnosť neodkladného opatrenia je rozhodujúcou skutočnosť, či podmienka
bezodkladnej úpravy pomerov je splnená v čase rozhodovania súdu bez ohľadu na to, ako dlho stav
bezodkladnej úpravy pomerov pretrváva. Ďalej argumentoval, že umiestnenie nepovoleného optického
káblového vedenia na podporných bodoch nízkonapäťového vedenia so sebou nevyhnutne spája aj

pravidelnú údržbu a servisovanie tohto nepovoleného vedenia, s čím sú nevyhnutne spojené opakované
vstupy do blízkosti verejnoprospešného zariadenia žalobcu, keď vstupom a pohybom neodborne
spôsobilých osôb dochádza k ohrozovaniu bezpečnosti celej regionálnej distribučnej sústavy, a teda
de facto aj k ohrozovaniu bezpečnosti, života a zdravia osôb a majetku. Minimálnymi požiadavkami
žalobcu na osoby, ktoré pracujú samostatne v blízkosti zariadenia pod nízkonapäťovým vedením

je osvedčenie technickej inšpekcie alebo príslušnej vzdelávacej organizácii, odbornej spôsobilosti
pracovníka v elektrotechnika, vyškolenie o prácach vo výške, preukaz na obsluhu pracovných plošín a
používanie schválených zabezpečovacích prostriedkov. Tvrdil, že umiestnením nepovoleného vedenia
optického kábla dochádza tiež k zhoršeniu prístupu k nadzemným vedeniam, k obmedzeniu schopnosti
žalobcu plniť si svoje povinnosti, keď žalobca nedokáže garantovať bezpečnosť regionálnej distribučnej

sústavy a jej prvkov, čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv na ohrozenie spoľahlivosti, plynulosti a
bezpečnosti dodávky elektriny ku koncovým dodávateľom. Prípadný prekrývajúci sa petit neodkladného
opatrenia s petitom vo veci samej nepredstavuje prekážku úspešnosti neodkladného opatrenia
vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu, ktorá vyslovene pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa chápania žalobcu súd priorizoval ochranu

svojvoľného a neoprávneného konania žalovaného oproti právam žalobcu, do ktorých žalovaný svojím
konaním zasahuje a žalobcovi neposkytol žiadnu ochranu v súvislosti so zásahom do jeho vlastníckych
práv ako aj práv a povinností na ochranu verejného záujmu v súvislosti s bezpečnosťou a plynulosťou
prevádzky regionálnej distribučnej sústavy. Zdôraznil, že žalovaný má možnosť zabezpečiť si na vlastné
nákladypreložkuodstraňovanéhooptickéhokáblovéhovedenianafyzickú infraštruktúruinéhosubjektu,

resp. na vlastné podperné body, teda nemusí byť dotknutá funkčnosť samotných kamerových systémov
a monitorovania verejných priestranstiev obce.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval za nelogické tvrdenia žalobcu, ktorý hrozbu ujmy
odvodzoval od neexistencie zmluvného vzťahu sporových strán. Uviedol, že osadenie kamerového
systému realizoval prostredníctvom certifikovanej spoločnosti PLUSNET s.r.o., ktorá je subjektom

oprávneným na realizáciu takýchto úprav. Zastával názor, že žalobca si je plne vedomý toho, že
na elektrickom vedení nehrozí žiadne poškodenie, a tvrdil, že nápravu vzniknutej situácie je možné
dosiahnuť rokovaním medzi žalobcom a žalovaným a dosiahnutím vzájomnej dohody. Rozhodnutie súdu
žiadal ako vecne správne potvrdiť.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods.1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.
10. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neexistencii zákonných dôvodov pre
nariadenie neodkladného opatrenia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ sa žalobca domnieva,

že došlo k ujme na jeho právnych záujmoch, môže sa ich ochrany domáhať podaním žaloby vo veci
samej. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:
11. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení (§ 324 ods.1 CSP), ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúciabude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať opis
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa

odvoláva (§ 326 ods. 1,2 CSP). Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 CSP).
12. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti.

Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom
na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného
opatrenia. Pretože dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva, pri rozhodovaní vychádza
z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, keď musí byť návrhom osvedčená existencia
naliehavosti a nevyhnutnosti na žiadanej úprave právnych pomerov, ktorá sa spája s takým zhoršením
právnej pozície navrhovateľa, že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v spore vo

veci samej. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol
nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu
bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a
právom chránených záujmov.
13. Z tvrdení žalobcu a obsahu pripojených listín nemožno vyvodiť žiaden prvok naliehavosti na

požadovanej úprave právnych pomerov, nevyplýva z nich žiadna bezprostredná hrozba, ktorá by
súvisela s užívaním, prevádzkovaním, či bezpečnosťou nízkonapäťového elektrického vedenia. Len
samotná okolnosť neoprávneného zásahu do práv žalobcu neosvedčuje súčasne aj existenciu
prvku naliehavosti na žalobcom požadovanej úprave práv a povinností sporových strán. Žalobca
vychádza z mylného predpokladu, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

bola poskytnutá ochrana práv žalovanému a odmietnutá ochrana oprávnených záujmov na strane
žalobcu. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však neznamená legalizovanie
neoprávneného zásahu protistrany, ale reflektuje výlučne (ne)splnenie podmienok pre rozhodnutie
súdu v tomto zrýchlenom konaní, ktoré je založené na poskytovaní súdnej ochrany výlučne tam, kde
okolnosti veci tvrdené a preukázané navrhovateľom neodkladného opatrenia svedčia o nutnosti zásahu

súdu mimo rámca riadneho súdneho konania. Poukaz žalobcu na jeho povinnosti vyplývajúce zo
zákonnej úpravy pri správe a prevádzke elektrickej distribučnej siete nie sú okolnosťami osvedčujúcimi
naliehavosť na rozhodnutí súdu, rovnako tak ani fakt, že žalovaný nepožiadal žalobcu a kompetentné
orgány o súhlas s umiestnením optického kábla. Hrozba škody, či inej ujmy musí byť konkrétna,
bezprostredná, musí súvisieť s neoprávneným zásahom protistrany, keď existencia týchto okolností

musí byť zrejmá z opisu skutkových tvrdení v návrhu a pripojených listín. V danej veci žalobca návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami neosvedčil existenciu prvku naliehavosti
na požadovanom neodkladnom odstránení optického vedenia žalovaného, lebo z podaní žalobcu
nevyplýva, aby v súvislosti s týmto optickým vedením hrozila žalobcovi, či koncovým odberateľom
bezprostredná škoda, či iná ujma pre prevádzke elektrickej distribučnej siete, a nie je zrejmé ani to, aby

bolo z technických, či bezpečnostných dôvodov vylúčené využitie podporných bodov nízkonapäťového
vedenia na umiestnenie optického káblového vedenia.
14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky zákonné podmienky pre konanie o
neodkladnom opatrení a odvolací súd posudzujúc ich z hľadísk rozhodných v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 CSP) sa stotožnil s jeho záverom o nedôvodnosti nariadenia

neodkladného opatrenia, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne
potvrdil.
15. Pretože prejednávané neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa
konanie končí (nenadväzuje na žiadne ďalšie konanie), odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov
odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ bol v konaní neúspešný,

protistrane nevznikli žiadne trovy konania, preto žiadnej strane sporu nebola náhrada trov konania o
odvolaní priznaná.
16. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).