Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120014798
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120014798.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Petra Kvietka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí dňa 31. augusta 2022 v trestnej
veci obžalovaného Q. T. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a poškodenej Q. T. proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.03.2022, sp. zn. 1T/83/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného Q. T. a poškodenej Q. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Q. T. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času v lete XXXX do XX. XX. XXXX v rodinnom dome v U., na ulici Na W. XX/XX
v pravidelných intervaloch každé dva až tri mesiace sa svojej matke Q. T., nar. XX. XX. XXXX a sestre
D. T., nar. XX. XX. XXXX agresívnym tónom vyhrážal, že ich zabije zastrelením, čo u poškodených Q.
T., a D. T., čím svojim konaním vzbudil obavu o ich život a zdravie.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zák., § 46 Tr. zák.

uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Q. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom Na W. XX/XX,
U., okres T. T., odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

H. tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa XX.XX.XXXX, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu ďalším
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.05.2022, a to proti výrokom o vine, o treste
a o náhrade škody.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, s ktorými sa však
nestotožnil. Argumentoval tým, že okresný súd nezistil riadnym spôsobom skutkový stav, preto nemohol
vyvodiť ani správne právne závery, naviac vykonané dôkazy evidentne vyhodnotil len v jeho neprospech.
Ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Zdôraznil, že okresný
súd ho prvým rozsudkom spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por., avšak krajský súd toto
rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.Výpovede poškodených Q. T. a D. T. považoval za nevierohodné a účelové, ktorými ho len krivo obvinili,
pretože sa snažili získať majetkový prospech. J. Q. M., E. P., E. E. a E. S. ho žiadnym relevantným
spôsobom zo spáchania skutku neusvedčovali. J. O. U., D. T., C. J., D. T., D. R. a D. R. vypovedali v jeho

prospech. Ani závery znaleckého posudku nemožno hodnotiť ako usvedčujúce, práve naopak, vyzneli
v jeho prospech. Naviac, samotná skutková veta napadnutého rozsudku bola neurčitá.

V ďalšom poukázal na ust. § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom dal do pozornosti, že ide o verbálny
delikt, pri ktorom musí konanie páchateľa u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu, že tento svoje

vyhrážky splní. Ak má poškodený skutočne takúto obavu, mal by podať na polícii trestné oznámenie,
čo sa však v danom prípade nestalo ani raz, napokon za časové obdobie, ktoré ohraničuje skutok
a trvalo cca 18 mesiacov, nezasahovala v ich rodinnom dome žiadna policajná hliadka a poškodené
neabsolvovali žiadne lekárske ošetrenie.

Vina musí byť bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázaná, čo sa v tomto prípade rozhodne

nestalo, pretože pretrvali dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal, a preto mal okresný súd
aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol, alternatívne, aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám rozsudkom
tak, že ho podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodí, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný.

Proti napadnutému rozsudku priamo na hlavnom pojednávaní podala odvolanie aj poškodená Q. T.

prostredníctvom svojho splnomocnenca, ktoré odôvodnila ďalším písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa XX.XX.XXXX, a to proti výroku o náhrade škody.

Najprv poukázala na výrokovú časť rozsudku, s ktorou sa však vo výroku o náhrade škody nestotožnila.
Argumentovala tým, že už v priebehu prípravného konania si uplatnila voči obžalovanému nárok na

náhradu škody (nemajetkovej ujmy) vo výške 1.000,- Eur. Táto suma významne nezlepší jej finančnú
situáciu, ale na druhej strane ani závažným spôsobom nezasiahne do finančnej sféry obžalovaného,
teda ide viac-menej o symbolickú sumu. Zdôraznila, že obžalovaný sa za svoje spávanie neospravedlnil,
ani ho nijak neoľutoval. Ujma, ktorá jej v dôsledku jeho konania vznikla, sa nedá reparovať, avšak
peňažná náhrada môže aspoň čiastočne zmierniť následky konania obžalovaného. Každý človek,

ktorému je vyhrážané smrťou prežíva pocity strachu, ktoré sú rôzne a závisia od viacerých okolností,
avšak v danom prípade sa jej vyhrážalo vlastné dieťa, s ktorým žije v jednom dome, a to po dobu rok a
pol. Konanie obžalovaného zásadne ovplyvnilo spôsob jej života, o čom riadne vypovedala vo svojich
výpovediach a potvrdili to aj ďalšie svedkyne, vrátane jej dcéry D. T.. D. stav posúdili aj znalkyne z
odvetvia psychiatrie a psychológie a vyplýval aj z prepúšťacej správy po skončení jej hospitalizácie.

Okresný súd mohol a mal rozhodnúť o jej nároku na náhradu škody, prípadne mal postupovať aspoň
podľa ust. § 288 ods. 2 Tr. por., pričom jeho odôvodnenie je len strohé, a zároveň neuviedol, čo by
malo byť predmetom ďalšieho dokazovania, aby bolo možné rozhodnúť o jej nároku o náhrade škody.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak,
že obžalovanému uloží povinnosť, aby jej nahradil škodu vo výške 1.000,- Eur.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok okresného súdu

za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Z tohto dôvodu navrhol odvolania obžalovaného, ako
aj poškodenej zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Splnomocnenej poškodenej sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom
odôvodneníodvolania. Navrhol,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudokokresnéhosúdupodľa §321

ods. 1 písm. f) Tr. por. a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby rozhodol sám tak, že
obžalovanému uloží povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 1.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu.Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania a
napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za nezákonný a nesprávny. Navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu a vec mu vrátil na nové prejednanie a

rozhodnutie, alebo rozhodol sám tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby
oslobodí.

Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu, vrátane uvedených odvolacích námietok.
Zdôraznil, že sa stal obeťou komplotu a podvodu zo strany jeho matky a sestry, príčinou ktorých boli

nezhody ohľadne majetku. Matka ho nútila prerábať dom, pričom na jeho zhodnotenie boli použité aj
finančné prostriedky jeho manželky, čo však už nechcela zohľadniť. Okresný súd nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, keďže skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, sa nedopustil a poškodeným sa nikdy
nevyhrážal. Navrhol, aby bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaný a poškodená Q.

T. ako oprávnené osoby v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine, o
treste a o náhrade škody, proti ktorým odvolatelia podali odvolania. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo
však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolania obžalovaného

a poškodenej Q. T. neboli podané dôvodne.
Na začiatok krajský súd pripomína, že vo veci už raz rozhodoval, a to uznesením zo dňa 08.12.2021, sp.
zn. 3To/78/2021, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. zrušil prvý rozsudok okresného
súdu zo dňa 11.05.2021, sp. zn. 1T/83/2020 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu,

rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1

písm. c) Tr. zák. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom,
najmä na stranách č. 11 až 13, s ktorým sa stotožnil, pričom okresný súd rešpektoval právny názor
vyslovený krajským súdom v zrušujúcom uznesení, predovšetkým na stranách č. 8 až 10 a bolo by ho
nadbytočné opakovať.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť aj odvolacím námietkam obidvoch odvolateľov,

ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu
vo výrokoch o vine, o treste alebo o náhrade škody.
Obžalovaného usvedčujú výpovede priamych svedkýň - poškodených Q. T. a D. T., ktoré potvrdila pri
jednom z verbálnych útokov výpoveď ďalšej priamej svedkyne Q. M., a nepriamo aj výpovede ďalších
svedkov vypovedajúcich v neprospech obžalovaného, ako aj závery znaleckého posudku z odvetvia

psychológie, ktoré konštatovali, že u svedkyni poškodenej Q. T. neboli zistené žiadne sklony k tomu,
aby vypovedala nepravdivo.
Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a
dopĺňajú sa, po komplexnom zhodnotení, berúc do úvahy ich rozsah, hodnotu a celkovú dôkaznú
silu, totiž nielenže vyvracia jeho obhajobu a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vyznievajúcich v jeho

prospech, ale zároveň spoľahlivo a jednoznačne preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol
ustálený okresným súdom, ktorý ho súčasne náležite právne kvalifikoval. Za danej dôkaznej situácie
nebolo namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Nad rámec uvedeného
krajský súd dodáva, že práve obžalovaný bol nespokojný s postupom poškodenej Q. T. pri nakladaní
s majetkom, ktorý ho podľa jeho názoru neoprávnene znevýhodnil, čo bolo následne pohnútkou jeho

konania, ktoré z hľadiska zavinenia bolo potrebné hodnotiť ako tzv. priamy úmysel. Berúc do úvahy
opakovanie verbálnych vyhrážok, ich intenzitu, ako aj možnosť realizácie, vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu, ako aj osoby obžalovaného a poškodených, by nebola v súlade so zákonom aplikácia ust. §
10 ods. 2 Tr. zák.Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil. Odvolací
súd sa však stotožnil aj s týmto výrokom prvostupňového súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie na
strane č. 13, s jediným rozdielom, a to, že obžalovaný konal z hľadiska subjektívnej stránky, konkrétne

zavinenia v tzv. priamom úmysle. Okresný súd prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré
bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť, správne ustálil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností na 1:0. V dôsledku toho mohol, po znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby podľa ust. § 38 ods. 3, 8 Tr. zák. o jednu tretinu, uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere od 6 mesiacov až do 2 rokov a 6 mesiacov. Taktiež správne prihliadol podľa ust. § 38 ods. 2

Tr. zák. aj na mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., ktorá bola pomerne
významná.
Uloženie trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu na dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby vo výmere 6 mesiacov, bolo zákonné a dôvodné. Zohľadňujúc predtým uvedené bolo v
súlade so zákonom aj povolenie podmienečného odkladu výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu 1
rok, t.j. taktiež pri dolnej hranici stanovenej zákonom, keďže pre takýto postup boli splnené všetky

podmienky vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení. Najmä vzhľadom na charakter, rozsah,
spôsob a dobu trvania trestnej činnosti by však uloženie iných, miernejších alternatívnych druhov trestov,
bolo neprimerane mierne, prihliadajúc aj na pretrvávajúce majetkové nezhody medzi obžalovaným a
poškodenými.
Uloženie trestu odňatia slobody v danej výmere, vrátane podmienečného odkladu jeho výkonu na

uvedenú skúšobnú dobu, možno považovať za trest primeraný, ktorý zabezpečí v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust.
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Pokiaľideovýrokonáhradeškody,obžalovaný podanéodvolanieanivtomtosmerebližšieneodôvodnil.

Z. námietky poškodenej Q. T. nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k zmene
rozhodnutiavjejprospech,akotoužbolopredtýmuvedené. Poškodenábyeventuálnemohlamaťnárok
na náhradu škody, a to nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku konania obžalovaného, avšak v
danom prípade by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného
konania a predĺžilo by ho. Konkrétne by bolo potrebné opakovane vypočuť ako svedkov osoby najmä z

okolia poškodenej, prípadne aj ďalšie osoby, taktiež vykonať aj iné druhy relevantných dôkazov, ktoré
by napomohli ustáliť a konkretizovať rozsah a mieru akými konanie obžalovaného konkrétne zasiahlo
do osobnostnej sféry poškodenej a až na základe týchto zistení by bolo možné v súlade so zákonom
rozhodnúť o prípadnej výške škody (nemajetkovej ujmy) a jej náhrade. Nemožno opomenúť ani to, že
oproti obžalobe došlo k čiastočnej zmene skutkového stavu a taktiež aj jeho právnej kvalifikácie. Z týchto

dôvodov výrok, ktorým bola podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená Q. T. odkázaná s nárokom na náhradu
škody na civilný proces, možno považovať za zákonný, správny a odôvodnený.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o treste a o
náhrade škody, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, o odvolaniach obžalovaného, ako aj poškodenej

Q. T., považujúc ich za nedôvodné, rozhodol v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku, tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.