Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Stašíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200443
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2022:5920200443.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok v spore žalobkyne: J. T., nar.XX.X.XXXX, bytom G., Z. cesta XXXX/X,
proti žalovaným: 1/ H. U., nar.X.X.XXXX, bytom Z. cesta XXXX/X, G., 2/ I. J., nar.X.X.XXXX, bytom
B. V. XXXX/XX, 3/ T. T., nar.XX.X.XXXX, bytom G., T. 6, 4/ T. S., nar.XX.X.XXXX, bytom I. XX, 5/
Q. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom G., X. cesta 4, 6/ Y. L., nar.XX.X.XXXX, bytom I. L. XXX, 7/ Ing. Y.
Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom G., Z. W. XXXX/XX, 8/ J. W., nar.XX.X.XXXX, bytom G., Z. cesta 1,
9/ G. V., nar.X.XX.XXXX, bytom I. XXX, XX/ T. O., nar.X.X.XXXX, bytom G., Z. cesta 1, 11/ O. V.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom G. - K., A.V. XX, 12/ U. W., nar.XX.X.XXXX, bytom G., Z. cesta 1, 13/ H. Y.,
nar.X.X.XXXX, bytom I. T. - L., H. XXX/X, 14/ T. T., nar.XX.XX XXXX, bytom P. V. XX, XXX XX P. O. a
15/J. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. C. XX, XXX XX I. C., 16/ Q. H., nar.X.X.XXXX, bytom G., Z. cesta
1, XX/ T. I., nar.X.X.XXXX, bytom I. 251, XX/ T. K., nar.XX.X.XXXX, bytom G., Z. cesta 1, XX/ O. R.,
nar.X.X.XXXX, bytom I. XXX, 20/ N.. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXXX/X, XXX XX G. - X. L.,
21/ P. I., nar.X.X.XXXX, bytom G., Z. cesta 1, XX/ Y. X., nar.X.X.XXXX, bytom G., P. XXXX/X, 23/ Z. C.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom G., Z. cesta 1, 24/ N.. P. C., nar.XX.X.XXXX, bytom G., Z. cesta 1, XX/ Ing. X.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXXX/XX, X. - mestská časť G. 26/ T. L., nar.XX.X.XXXX, bytom G., V.
55, žalovaní 1/ až XX, 16-19, 21-26/ zastúpení: Alušic s.r.o. so sídlom Madačova 1/A, G., IČO: 50 648
420 o neplatnosť právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným v rade 1-26 voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovaným v rade 1-26 v lehote určenej v uznesení, ktorým bude
rozhodnuté o výške trov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.3.2020 sa žalobkyňa domáhala určenia, že písomné
hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. S. XXXX/X, G. zo dňa 14.2.,
15.2. a 16.2.2020 nie je právoplatné. Zároveň sa domáhala zrušenia uznesení prijatých na písomnom
hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. S. XXXX/X, Ružomberok zo
dňa 14.2., 15.2. a 16.2.2020 a určenia, že v predmete písomného hlasovania absentuje zákonná
hmotnoprávna povaha k veci zmeny na spoluvlastníckych podieloch prislúchajúcich k domu, a preto
musí byť vec od vyhlásenia rozsudku prerokovaná opätovne na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
2.Žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že dňa 14.2., 15.2. a 16.2.2020 sa v bytovom dome
na ul. Z. cesta XXXX/X, G. (ďalej len BD) konalo písomné hlasovanie, ktoré vyhlásil správca BD, t.j.
MK- SBD s.r.o., so sídlom Papiernická 1788/8, Ružomberok, IČO: 46784390. Výsledok hlasovania
bol správcom písomne oznámený v piatok dňa 28.2.2020. Na tomto písomnom hlasovaní jej boloupreté právo a povinnosť zúčastniť sa. Nutné je uviesť, že v deň jej neúčasti 14.2.2020 na písomnom
hlasovaní, listinu o písomnom hlasovaní roznášal po bytoch vlastník nebytového priestoru. Na rozdiel
od ostatných vlastníkov jej na požiadanie odmietol poskytnúť hlasovaciu listinu a preto jej uprel právo
a povinnosť sa hlasovania zúčastniť. Sú tu dôvodné pochybnosti o platnosti písomného hlasovania. V
oznámení o výsledku hlasovania sa uvádza, že za prijatie uznesení sa písomného hlasovania zúčastnilo
19 vlastníkov, pričom celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov je 25 vlastníkov bytov
+1 vlastník nebytového priestoru = spolu 26. Hlasovacia listina nebola všetkým vlastníkom odovzdaná
ani pred hlasovaním a ani v deň/ dni hlasovania. Na tomto písomnom hlasovaní jej nebolo umožnené
hlasovať v súlade s platným zákonom o vlastníctve bytov. Mala za to, že otázky č.1, č.2, č.3, č.4,
č.5, č.6 sú absolútne v rozpore s hmotným právom, ako aj v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov,
pričom trvala na tom, že sa jedná o porušenie jej práv a právom chránených záujmov vlastníka bytu č.2.
Takouto zmenou by so 100% istotou došlo ku zmene na spoluvlastníckych podieloch prislúchajúcich
vlastníkom k domu. Preto trvala na nariadení súdnoznaleckého posudku, na predložení súdu situačných
stavebnotechnických výkresov z projektovej dokumentácie bytového domu a kolaudačnej dokumentácie
z r. 1962 ked' bol bytový dom postavený a skolaudovaný. Rovnako uviedla, že nepozná výsledok
mediačného konania a zároveň sa jedná o porušenie zmieru v právnej veci sp. zn. 2C/25/2019. Výťah,
tak ako bol bytový dom postavený a skolaudovaný, má platné revízne skúšky. Mala za to, že ak sa
má projekt realizovat', projekt musí byt' jasný a úplný od počiatku. V danom prípade sa jedná o to, že
neexistuje žiadny projekt. Vlastníkmi vôbec nebolo schválené právoplatné financovanie investície. Nie
je povinná podriadiť sa rozhodnutiu vlastníkov, ktoré sa javí ako úverový podvod. Nesúhlasí so žiadnou
komisioukvýberudodávateľov,abylen6vlastníkovrozhodovalovovecijednaniasdodávateľmi,leboani
šiestim vlastníkom nebolo nič odprezentované tak ako jej. Ďalej správca domu nemôže vstupovať do jej
právaslobôd,rozhodovat'oveciachspoločných,toprávomáonaako vlastníkamajúhorovnakoostatní
vlastníci, vyplývajúce z právneho dokumentu, t. j. Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do
osobného vlastníctva. Vo svoj prospech využíva vlastník nebytového priestoru všetky spoločné časti
domu, spoločné zariadenia domu, pričom do fondu prevádzky údržby a opráv má od roku 2015 úľavu
na zálohových platbách do fondu prevádzky údržby a opráv, vôbec neprispieva rovnakou finančnou
čiastkou na m2. Na schôdzi vlastníkov v 5/2019 nebol žiadnemu vlastníkovi domu predložený finančný
rozpočet - porovnanie čo vlastne a o koľko zdraželo, prečo má byť investícia výťahu navýšená z
pôvodných 33.000,- eur na 48. 000,- eur, čo je protizákonné, lebo na tieto informácie majú všetci
vlastníci rovnaké právo. Vlastníci jasne prijali, že na výťah si budú finančné prostriedky sporiť. Nebolo jej
zákonným spôsobom umožnené doplniť program schôdze vlastníkov ani otázky týkajúce sa písomného
hlasovania v r. 2020, toto právo jej nemôžu vlastníci uprieť doplniť program resp. otázky Písomného
hlasovania. To právo má a môže tak legitímne urobiť každý jeden vlastník. Navrhovala vyplatit' jeden
úver z už nasporených finančných prostriedkov a požiadať o čerpanie nového na investíciu výťahu,
čo by bolo spravodlivé. Doposiaľ sa neuzatvoril dodatok k jestvujúcim úverom. Spravodlivé by to
bolo najmä v ohľade financovania investície v zmysle vlastníctva na spoluvlastníckych podieloch a to
každého z vlastníkov. V roku 2014 čerpali 2 úvery. V tom čase vlastník nebytového priestoru oklamal
vlastníkov bytov tým, že si chcel prerobiť nebytový priestor na priestor bytový, čo mu len niektorí
vlastníci písomne schválili, neskôr sa rozhodol, že nebytový priestor na bytový neprerobí, lebo by musel
uhrádzať rovnakú sumu na zálohových platbách do fondu opráv tak ako vlastníci bytov. To samozrejme
nevedia noví vlastníci bytov menovite p. I. J., p. T. I., p. O. R., p. P. I.. C. im to nemôže vysvetlit',
lebo jej je upreté základné právo, ktoré majú všetci vlastníci rovnaké a to doplniť program schôdze,
vec im ozrejmiť a vysvetliť, alebo doplniť otázky písomného hlasovania - hlasovací lístok. Potom je
rozhodovanie vyššie uvedených 4 vlastníkov zmanipulované a zavádzajúce. Pod touto zámienkou
zmeny nebytového priestoru na priestor bytový čerpal vlastník nebytového priestoru aj proporciálnu
časť GRANTU zo ŠFRB čo považuje ako nezákonné obohatenie na úkor vlastníkov bytov. Niet preto
skutočne jedeného rozumného dôvodu na, to aby pre jednu osobu vlastníka nebytového priestoru bol
do jeho podzemného priestoru vybudovaný výťah, ktorý vlastníci bytov nebudú môcť využívať, ale na
nákladochdobudúcna,čiužprevádzkových,alebostavebnýchbysamuselipodieľaťatovnepomernom
financovaní podľa spoluvlastníckeho podielu tak ako hovorí zákon o vlastníctve bytov. Tiež je veľmi
nejasný zámer vlastníka nebytového priestoru na akú dlhú dobu; a aké účely chce priestor skutočne
využívat', ked' požaduje do priestoru výťah , už teraz počas 5 rokov bez stavebného povolenia vykonáva
v nebytovom priestore stavebné úpravy, ktoré zo zákona podliehajú stavebnému povoleniu (napr. v
obvodových múroch základov domu urobil zásah tým, že v nich osadil plastové okná. Správca jej
napriek jej žiadosti na schôdzi vlastníkov zo dňa 18.5.2017, 1.-3.9.2017, 17.5.2018, 16.5.2019 odmietol
poskytnúť informácie o financovaní investície a o stavebnom konaní pričom tvrdil, že na zásah do
spoločných častí domu, konštrukcií, prekladov, obvodových múrov stavebné povolenie nepotrebuje.Financovanie investície vlastníkmi o prijatom rozhodnutí nebolo vôbec prejednané a schválené. Správca
nebol splnomocnený o uvedenom jednať s bankovými inštitúciami, ŠFRB na podanie žiadosti o novú
úverovú ponuku. Informácie mi poskytnuté neboli i ked' je povinnosťou správcu, aby ju informoval,
správca to však
opakovane porušuje. Rozhodnutia komisie, ktorá má byt' vytvorená ako kvázi nezákonný orgán nie sú
rozhodnutiami prijatými platným hlasovaním vlastníkov a teda sa voči nim nedá brániť súdnou cestou v
súlade s § 14 ods. 8 zákona v pozícii prehlasovaného vlastníka. Komisiu navrhol vytvoriť sám správca
domu a len táto úzka skupina vlastníkov má rozhodovať bez ďalšieho o podrobnostiach o tak vysokej
investícii. Na písomnom hlasovaní zo dňa 31.7.2015 sa rozhodovalo o zvýšení príspevku do fondu
prevádzky, údržby a opráv z 0,65 eur na sumu 0,75 eur za m2 pre vlastníkov bytov ako aj o znížení
príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv z 0,65 eur na sumu 0,20 eur za m2 vo vzťahu k
vlastníkovi nebytového priestoru. Poukázala na skutočnosť že vlastník nebytového priestoru spoločné
časti a zariadenia v bytovom dome užíva v rovnakej miere ako všetci vlastníci bytov (či už sa jedná
o rekonštrukciu a zateplenie bytového domu, o užívanie schodiska, výťahu, atd'. ). S poukazom na
uvedené nebolo dôvodu na zníženie jeho príspevku do fondu. Ďalej sa v písomnom hlasovaní zo dňa
31.7.2015 rozhodovalo o Komplexnej výmene a modernizácii osobného výťahu v rozsahu výmena
výťahu, výmena šachtových dverí a stavebné práce v celkovej cene max. 33.000,- eur. O komplexnej
výmene a modernizácii osobného výťahu sa prejednávalo aj na schôdzi vlastníkov zo dňa 19.5.2016
avšak nakoľko bola proti prijatiu ďalšieho úveru, investícia schválená vlastníkmi nebola. Dňa 18.5.2017
vlastníci hlasovali aj o zmene a zásahu do stavby domu, aby bolo vlastníkovi umožnené vybudovať
výťah až do podzemia jeho nebytového priestoru a to bez projektovej dokumentácie, bez stavebného
povolenia. Mala za to že všetky stavebné úpravy - týkajúce sa bytových domov podliehajú stavebnému
povoleniu, zmena dokončenej stavby ako zásah do spoločných zariadení bytového domu zároveň
podliehajú územnému rozhodnutiu, bytový dom jeho zmena nie je jednoduchou stavbou. Tým poukázala
na nešťastie a ťažký osud rodín, ktoré v dôsledku zrútenia bytového domu v Prešove prišli o svoje
domovy. Správca disponuje stavebným výkresom výťahu a výťahovej šachty z projektovej dokumentácie
vedľajšieho bytového domu, ktorý ale vôbec nie je identický s ich bytovým domom. Mala za to, že sa
do roka rozhodovalo o tom istom výťahu. Na schôdzi zo dňa 19.5.2016 namietala, že pokiaľ nemajú
na spoločnom účte bytového domu, je jedno ktorom, finančné prostriedky na rekonštrukciu výťahu, je
potrebné najprv na investíciu odsúhlasiť financovanie. Doposiaľ poskytnuté úverové peniaze už boli
účelovo použité a to sa spláca. Keďže na odsúhlasenie ďalšieho úveru nebola prítomná 2/3 väčšina,
žiadala, že pokiaľ nesplatia súčasné úvery, je proti tomu, aby sa investícia realizovala. Peniaze na
to nemajú, jedná sa o 48.000,- eur (za výťah). Vlastník nebytového priestoru - odporca v 26-tom
rade si uzurpuje, že on zaplatí len nevyčíslenú čiastku v eurách. Uviedla, že v úverovom registri sú
vedené zápisom jednotlivé dlhy vlastníkov nehnuteľností bytového domu a bez zmeny na základe
písomnej žiadosti a právoplatného rozhodnutia vlastníkov nehnuteľnosti nemôže byt' vykonaná žiadna
zmena. Správca nezverejnil zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 18.5.2017 tak ako mal v zákonnom
ustanovení, preto podala vo veci prehlasovaného vlastníka žalobu na súd, nakoľko práve na uvedenej
schôdzi vlastníkov sa síce rokovalo do roka o tom istom (o investícii výťahu), ale neprijalo sa rovnaké
uznesenie oproti roku 2015 i 2016, už vôbec sa neprijalo rovnaké uznesenie písomným hlasovaním zo
dní 1.9.,2.9., a 3.9.2017. Za spravodlivé nemožno považovať ani to, aby o takom veľkom projekte za tak
vysokú sumu rozhodli len 6 členovia komisie + správca domu ako nevlastník, nakol'ko správca je povinný
v zmysle zákona riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov a preto mala za to, že nemôže
byt' nevlastník členom komisie, lebo nemá vlastnícke hlasovacie práva. Ked'že písomné hlasovanie zo
dní 14.2.,15.2., a 16.2. 2020 nebolo právoplatné, žiadala aj pozastavenie účinnosti rozhodnutí vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, prijatých týmto hlasovaním, nakoľko jej neboli predložené minimálne v
súlade so zmluvou o výkone správy 3 konkurenčné ponuky bánk, ďalej nemala si z čoho vyhodnotiť
najvýhodnejšiu ponuku dodávatel'ov na investíciu výťah. Vôbec nie je jej povinnosťou sa podielať
na vybudovaní novej stanice pre vlastníka nebytového priestoru, lebo nemá žiadne morálne právo
žiadať od vlastníkov bytov, aby jemu hradili vlastníci bytov z nasporených finančných prostriedkov
zmenu na podielových častiach výhradného vlastníka nebytového priestoru a to umiestnenie výťahu
o jedno nižšie podlažie, preto lebo by zákonite muselo dôjst' ku zmene spoluvlastníckych podielov na
jeho výhradnom nebytovom priestore. Vlastníkom bytov by sa spoluvlastnícky podiel na nebytovom
priestore zväčšil a vlastníkovi nebytového priestoru by sa jeho doterajší priestor zmenšil presne o toľko
podielov, koľko by bola výmera výťahu v m2. Zároveň by musela byt' táto zmena ošetrená notárom,
notárskym zápisom na liste vlastníctva z dôvodu zmeny hmotnoprávnej a uvedená zmena by musela
následne prejsť zápisom na kataster portále. Uvedená zmena by musela byt' schválená úplným kvórom
vlastníkov slobodne a bez výhrad. Správca však neustále navádza vlastníkov k takémuto zásahu dovlastníckych práv, riadne vlastníkom nevysvetlil a už vôbec nie tým štyrom novým vlastníkom o čo
sa vlastne jedná. Zároveň dochádza k zavádzaniu vlastníkov k nesprávnemu úsudku a rozhodnutiu.
Správca domu porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania s vlastníkmi, upiera im aj mne právo na
pravdivé informácie. Zneužíva postavenie správcu a v zmysle zmluvy o výkone správy, túto porušuje,
nezachováva mlčanlivosť o veciach o ktorých sa pri správe majetku dozvedel. Zároveň platí advokáta a
mandátna zmluva mi vôbec nebola v súlade so zákonom o vlastníctve bytov ani v súlade so zákonom
o prístupe k informáciám v písomnej podobe doručená, čím dochádza k poškodzovaniu mojich práv
vlastníka bytu č.2 nakoľko tie majú všetci vlastníci rovnaké. Siaha jej tým na súkromie, dochádza tým
k znevažovaniu jej osoby, a vzniká jej škoda, nakoľko pokiaľ nemá vytvorené rovnaké podmienky na
podielaní sa a rozhodovaní o správe domu riadnym hlasovaním, ale manipuláciou správcu domu a
navádzaním ostatných vlastníkov proti jej návrhom a právam, nemá možnosť si ani vyhodnotit' čo je
pre ňu a ostatných vlastníkov najvýhodnejšie. Správca koná absolútne neodborne a zaujato a navádza
na takéto konanie ostatných vlastníkov bytov hlavne vo vzťahu k výmene výťahu, t.j. k výberu a
zazmluvneniu realizácie prác s komplexnou výmenou výťahu súvisiacich a neoprávnenému čerpaniu
nového úveru, ktorý nie je potrebný. V uvedenej veci sa tiež obrátila podnetom zo dňa 10.2.2020 na
mediátorku PhDr.Janku Lipničanovú, so sídlom Podhora 48, 034 01 Ružomberok, avšak o tom, či druhá
strana mediáciu prijala, nemá vedomosť.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhla vykonať dokazovanie:
- vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných v spise 2C/25/2019
- doplnenie hlasovacieho lístka - mail
- doplnenie návrhu hlasovacieho lístka
- úverová ponuka poštovej banky - orientačná
- výpis z LV č. XXXX
- fotodokumentácia
4.Žalovaní v replike podanej prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 23.9.2020, uviedli, že nebol
predložený dôkaz. Doručenie do poštovej schránky nie je v rozpore so zákonom. Okrem toho ale
bol výsledok oznámený spôsobom obvyklým - na nástenke. Hlasovanie prebehlo v troch dňoch.
Žalobkyňa o ňom bola informovaná. Ak nebola prítomná 14.2.2020, mohla hlasovať nasledujúce 2 dni.
Nevyužila to. Nikto neodoprel žalobkyni hlasovanie. Toto skutkové tvrdenie popierajú a tvrdia presný
opak. Hlasovať mohla, ale zvolila cestu obštrukcie. Hlasovacia listina bola odovzdaná všetkým a všetci
mohli hlasovať. Popierajú toto skutkové tvrdenie. Nie všetci túto možnosť využili. Otázky nie sú v
rozpore s hmotným právom. Žalobkyňa ani nezdôvodňuje ak by byť mohli. Žalobkyňa sa musí zmieriť
s tým, že zákon umožňuje vlastníkom bytov rozhodovať o spoločných častiach a výsledok hlasovania,
s ktorým nesúhlasí, nie je popretím jej práv. K porušeniu zmieru nedošlo, iba ak z dôvodov na strane
žalobkyne. Nedodala otázky, v tomto konaní predložila list, ktorý poslala správcovi neskoro. Neobsahuje
dohodnuté doplnenie otázok, ale nezrozumiteľné úvahy. Pokiaľ napáda žalobkyňa zníženie príspevku
do fondu opráv, toto sa odohralo na inej schôdzi, nemôže teda byť predmetom prieskumu súdom. Len
na doplnenie uviedli, že nebytový priestor využíva spoločné časti a zariadenia v inej miere. Preto zákon
dovolil určiť iný príspevok do fondu opráv. Ak žalobkyňa tvrdí, že „sa do roka rozhodovalo o tom istom
výťahu", toto žiadnym spôsobom nepreukázala. Popierajú to a tvrdia, že sa do roka nerozhodovalo o
tom istom. Žalobkyňa viackrát spomína „komisiu", ktorá má „rozhodovať". Jej chápanie je nepresné.
Komisia má pracovať ako poradný orgán správcu, ktorý v zmysle zákona môže postupovať samostatne.
Komisia je teda zvýšením práv vlastníkov. Je symptomatické, že jej existenciu žalobkyňa napáda. Ak
žalobkyňa tvrdí, že písomné hlasovanie nie je právoplatné, tento záver vôbec neodôvodňuje. Neexistuje
žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval, že správca mal zabezpečiť „3 konkurenčné ponuky bánk". Pokiaľ
žalobkyňaspomínaakékoľveksúdnekonania,ktoréiniciovala,trebapoznamenať,ževšetkyskončilibuď
späťvzatím žaloby, alebo jej neúspechom. Ostatné úvahy žalobkyne nemajú relevanciu k písomnému
hlasovaniu, ktoré žalobou asi chcela napadnúť.
5.Vyjadrenie žalovaných bolo žalobkyni doručené dňa 23.10.2020 spolu s uznesením obsahujúcim
výzvu na vyjadrenie v lehote 15 dní od doručenia. Dňa 6.11.2020 žalobkyňa požiadala o predĺženie
lehoty na vyjadrenie. Uznesením č.k. 10C/7/2020 zo dňa 10.11.2020 súd žalobkyni lehotu na vyjadrenie
predĺžil do 30.11.2020. Žalobkyňa sa v stanovenej lehote nevyjadrila k replike žalovaných.6.Súd určil termín pojednávania na deň 14.9.2021, ktoré pojednávanie odročil bez prejednania veci,
nakoľko dňa 14.9.2021 bolo súdu doručené e-mailové podanie spoločnosti Priecel&Partners s.r.o.-
advokátska kancelária, ktorým súdu oznámili, že dňa 13.9.2021 prevzali právne zastupovanie žalobkyne
a zároveň z dôvodu kolízie s iným pojednávaním žiadali o odročenie pojednávania. Zároveň bola
k e-mail podaniu priložená fotokópia splnomocnenia. Výzvou zo dňa 20.9.2021 a urgenciou zo dňa
13.10.2021 súd žalobkyňu vyzval na predloženie originálu plnomocenstva, resp. aby advokátska
kancelária predložila plnomocenstvo so zaručenou konverziou a zaručeným elektronickým podpisom.
Žalobkyňa hoci výzvu prevzala dňa 25.9.2021 a urgenciu dňa 18.10.2021 na túto nijakým spôsobom
nereagovala.
7.Súd určil ďalší termín pojednávania na deň 4.1.2022, ktorý termín bol následne dňa 29.12.2021
zrušený z dôvodu, že žalobkyňa podala dňa 28.12.2021 návrh na zmenu žaloby, o ktorom súd rozhodol
uznesením zo dňa 10.1.2022.
8.Dňa 12.4.2022 a 14.4.2022 bola súdom kontaktovaná Advokátska kancelária Priecel&Partners
s.r.o. za účelom predloženia splnomocnenia vo forme zaručenej konverzie. Advokátska kancelária
plnomocenstvo nedoručila, preto súd dňa 27.4.2022 určil ďalší termín pojednávania na deň 31.5.2022.
9.Súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 31.5.2022 v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa na
pojednávanie nedostavila. Žalobkyňa dňa 31.5.2022 o 6:25 h súdu doručila e-mail žiadosť o odročenie
pojednávania s tým, že predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 26.5.2022 (až na upozornenie súdu
- pozn. súdu) a teda nemá zachovanú lehotu na prípravu pojednávania.
10.Súd predmetnú žiadosť žalobkyne neakceptoval a vec prejednal v jej neprítomnosti, nakoľko má
za to, že aj keď päťdňová lehota na prípravu pojednávania uplynula dňa 31.5.2022, s poukazom na
vyššieuvedené jemožnépovažovaťkonanie/nekonaniežalobkynezaobštrukčné.Okremtohoskutková
a dôkazná situácia sa vo veci od vyjadrenia žalovaných ( na ktoré žalobkyňa nereagovala) zo dňa
23.9.2020 nijako nezmenila, v konaní neboli doručené žiadne vyjadrenia ani dôkazy.
11.Splnomocnený zástupca žalovaných uviedol, že žalovaní sa pridržiavajú svojho písomného
vyjadrenia zo dňa 22.9.2020, k čomu ešte dodávajú, že tak ako je uvedený petit žalobkyňou, tento
je neurčitý a nevykonateľný, pretože nie je uvedené, čo malo byť predmetom hlasovania v dňoch
uvedených žalobkyňou. Rovnako z listinných dôkazov nevyplýva, že sa hlasovaním zasiahlo do práv
žalobkyne, keďže je rozporné jej tvrdenie, že nedisponovala oznámením o hlasovaní ani hlasovacím
lístkom, toto však je vyvrátené ňou predloženou komunikáciou zo dňa 9.2.2022. Rovnako nebolo ničím
preukázané, že hlasovacie lístky neboli odovzdané všetkým vlastníkom bytu. S poukazom na uvedené
navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovaným v rade 1-25 priznal nárok na náhradu trov konania.
12.Žalovaný N.D. uviedol, že on v čase, keď prebiehalo hlasovanie, nebol majiteľom bytu, teda sa k tejto
skutočnosti nevie vyjadriť.
13.Žalovaný T. T. aj ako splnomocnený zástupca za žalovanú J. T.ovú uviedol, že v čase hlasovania s
manželkou neboli vlastníkmi bytu, takže sa k predmetnému hlasovaniu nevie vyjadriť.
14.Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou na preukázanie jej skutkových tvrdení
a to vyjadrením vo veci 2C/25/2019, e-mail komunikáciou adresovanou žalobkyňou pre miro [email protected]
zo dňa 9.2.2020 (18:02) označenej ako doplnenie hlasovacieho lístka, kde je aj dokument - písomné
hlasovanie 2020 New DOCX Document.docx + doplnenie návrhu hlasovania dňa 9.2.2020 (č.l. 8-11
spisu), úverová ponuka Poštovej banky, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. a obec G., foto z neoznačených
priestorov, uznesením o zamietnutí neodkladného opatrenia č.l. XX, odborným vyjadrením Ing. G. J.
adresovaným žalobkyni, záverečnou správou z informatívneho stretnutia pri riešení sporu podľa zákona
č. 420/2004 Z.z. o mediácii PhDr. Y. I..
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ o vlastníctve
bytov") vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe
domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.Podľa § 14 ods. 2 o vlastníctve bytov rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa
prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za
schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie.
Podľa § 14a ods. 8 o vlastníctve bytov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná
väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.
15.Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania žalobu zamietol s týchto dôvodov:
16.Z obsahu žaloby podanej žalobkyňou vyplynulo, že žalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní
domáha ochrany svojich práv ako prehlasovaný vlastník bytu v zmysle § 14a ods. 8 o vlastníctve bytov,
konkrétne sa domáhala, aby súd rozhodol, že hlasovanie, ktoré prebehlo dňa 14.2, 15.2. a 16.2.2022 nie
je právoplatné, zrušil uznesenia prijaté na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a určil, že v predmete
hlasovania absentuje zákonná hmotnoprávna povaha k veci zmeny na spoluvlastníckych podieloch
prislúchajúcich k domu a preto musí byť vec od vyhlásenia rozsudku prerokovaná opätovne na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom žalobu nazvala ako „žaloba prehlasovaného vlastníka
bytu č.2, vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu a návrh na zrušenie účinnosti rozhodnutí prijatých
hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 14.2,15.2 a 16.2.2022."
17.Vo svojich skutkových tvrdeniach žalobkyňa poukázala na históriu všetkých hlasovaní vlastníkov
bytov a podrobne opísala situáciu v bytovom dome na Z. ceste XXXX/X, G. v súvislosti s komplexnou
výmenou a modernizáciou osobného výťahu a s jeho financovaním počnúc rokom 2014, avšak z obsahu
žaloby vrátane jej príloh nie je vôbec zrejmé, čo bolo predmetom sporného písomného hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 14.2., 15.2. a 16.2.2020, a aké konkrétne rozhodnutia,
vo vzťahu ku ktorým sa domáha neplatnosti boli na tomto hlasovaní prijaté. Žalobkyňa len stroho uviedla,
že otázky č. 1 až 6 tohto písomného hlasovania boli absolútne v rozpore s hmotným právom ako aj v
rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom trvala na tom, že sa jednalo o
porušeniejejprávaprávomchránenýchzáujmovakovlastníkabytuč.2vtomtobytovomdomeatakouto
zmenou by so 100 % istotou došlo k zmene spoluvlastníckych podielov prislúchajúcich vlastníkom
k domu, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila, nepredložila súdu žiadne dôkazy
na podporu týchto tvrdení. Žalobkyňa tým, že vôbec nešpecifikovala, čo bolo predmetom písomného
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neumožnila súdu preskúmať, či rozhodnutiami
prijatými na tomto hlasovaní mohlo dôjsť k porušeniu alebo k ohrozeniu jej práv resp. oprávnených
záujmov.
18.Zo skutkových tvrdení v žalobe ani listinných dôkazov predložených žalobkyňou nevyplynulo, že
sa predmetným hlasovaním zasiahlo do jej práv ako vlastníka bytu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej
bolo upreté právo zúčastniť sa na predmetnom písomnom hlasovaní, keď na rozdiel od ostatných
vlastníkov jej na požiadanie vlastník nebytového priestoru odmietol poskytnúť hlasovaciu listinu, túto
skutočnosť tiež žiadnym spôsobom neosvedčila. Práve naopak, z jej vyjadrení v návrhu vyplýva, že
disponuje tak oznámením o písomnom hlasovaní ako aj hlasovacou listinou, čo potvrdzuje aj doplnenie
hlasovacieholístkazodňa9.2.2020,ktoréžalobkyňapripojilaknávrhu.Rovnakožalobkyňaneosvedčila
ani skutočnosť, že hlasovacia listina nebola odovzdaná všetkým vlastníkom bytov.
19.Pokiaľ sa týka návrhu žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov z dôvodu, že za prijatie uznesení sa písomného hlasovania zúčastnilo 19
vlastníkov, pričom celkový počet je 25 + 1 vlastník nebytového priestoru, je potrebné zdôrazniť, že
zo žaloby nevyplýva, o akých konkrétnych otázkach vlastníci hlasovali, nebolo možné posúdiť, či
rozhodnutia, ktoré boli na tomto hlasovaní prijaté, boli schválené potrebným počtom hlasov vlastníkov
vyžadovaných zákonom, t. z. či na prijatie rozhodnutí bola potrebná nadpolovičná resp. dvojtretinováväčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prípadne bol vyžadovaný súhlas
všetkých vlastníkov, alebo či postačoval len súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov vlastníkov, ktorí sa
zúčastnili písomného hlasovania (§ 14b zákona č. 182/1993 Z. z.).
Podľa § 132 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania (§127 CSP) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
20.Z podanej žaloby mal súd za preukázané, že žalobkyňa v žalobe doručenej súdu dňa 9.3.2020
neuviedla jasný, určitý a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), ktorý by bol v súlade s jej skutkovými
tvrdeniami. Žalobkyňa žiadala určiť, že „písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu Z. cesta XXXX/X, G. zo dňa 14.2.,15.2. a 16.2.2020 nie je právoplatné a zrušiť uznesenia
prijaté na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. cesta XXXX/
X, G. zo dňa 14.2.,15.2. a16.2.2020".
21. Petit je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby, nakoľko sa ním stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Keďže ide o
návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých
sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit
je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 CSP). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí
byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí zodpovedať skutkovému žalobnému deju. Súd musí celkom
presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť
im iné povinnosti, než sú navrhované. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im
zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že
prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť
z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré
žalobca začatím konania sledoval. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané.
Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo
možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému rozhodnutím
súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti. V sporovom konaní stíha žalobcu
zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho
len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu
vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o
vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021). Za určitých zákonom stanovených podmienok sa žalobkyňa
môže domáhať neplatnosti právneho úkonu avšak tento musí byť presne konkretizovaný a súd, ktorý
môže sporovú stranu poučiť iba o jej procesných právach a povinnostiach, nemôže túto poučiť o tom,
ako má doplniť petit nakoľko by išlo zo strany súdu o zásah do práva na rovnaké zaobchádzanie s
účastníkmi sporu.
22.Súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že o tom, že petit žaloby nie je možné prevziať
do výroku rozsudku žalobkyňa získala vedomosť už doručením uznesenia o zamietnutí návrhu na
neodkladné opatrenie dňa 30.4.2020, nakoľko toto vyplýva z jeho obsahu. Od podania žaloby uplynula
doba viac ako dvoch rokov, pričom žalobkyňa bola v spore nečinná. O uvedenej skutočnosti svedčí
aj postoj žalobkyne ( preberanie zásielok súdu v posledný deň úložnej lehoty- č.l. 38,84,91 resp. na
upozornenie súdu), neúčasť na pojednávaniach, tiež neobvyklý postup advokátskej kancelárie, ktorú
si mala žalobkyňa zvoliť na zastupovanie v konaní dňa 13.9.2021, ktorá disponovala výzvou na
predloženie plnej moci od septembra 2021, no plná moc do dňa konania pojednávania 31.5.2022
predložená nebola. Žalobkyňa mala dostatočný čas na to, aby mohla zmeniť právneho zástupcu, opraviť
petit žaloby a doplniť dôkazy avšak v konaní takto nepostupovala a preto súd jej žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
23.Súd ešte poznamenáva, že žalobkyňa od roku 2015 podáva po skutkovej stránke prakticky podobné
žaloby , pričom vo veci 3C/191/2015, 3C/27/2017, 5C/21/2018 boli konania zastavené po späťvzatí
žaloby (zistené z registra tun. súdu) a vo veci 2C/25/2019 bola žaloba pre nesprávny petit zamietnutá.Žalobkyňa teda už z predchádzajúcich konaní nadobudla vedomosť, že len presný a určitý petit je
zárukou vykonateľnosti rozsudku a napriek tomu nevenovala tejto skutočnosti dostatočnú pozornosť.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí mali v
spore plný úspech priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch
vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.