Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122200590
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5122200590.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti o maloleté
deti: F. I. D., nar. XX.XX.XXXX, a Y. D., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom XXX XX Q., Q. V. XXXX/X,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky N.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., Q. V. XXXX/X, zast. JUDr. Denisa Mrázovská, advokátka

so sídlom XXX XX Q., G. U. č. X a otca F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., N. XXX, o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 53P/34/2022-40 zo
dňa 10.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I.
dočasne zveril maloletého F. I. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletú Y. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti otca, vo výroku II. uložil matke povinnosť platiť výživné na maloletého F. I. D. vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a na maloletú Y. D. vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí a vo výroku III. návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Účinnosť neodkladného opatrenia v časti zverenia obmedzil na čas
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a v časti výživného do rozhodnutia vo veci
samej. Pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie poukázal na podozrenie otca, že matka sa vrátila k
drogovej závislosti, ktorou už v minulosti trpela (čo však matka detí poprela), na základe čoho otec
spochybňoval jej schopnosť sa o deti postarať, pretože matku našiel v domácnosti spať v čase, keď deti
plakali a jemu iba starší syn otvoril dvere do bytu, ako aj na jeho tvrdenie, že matka deťom nevarila, čo

mala potvrdiť aj stará matka z matkinej strany. Súd poukázal na to, že v prípade maloletých detí, ktoré sú
vo veku batoľaťa (1,5 roka) a predškolského veku (3,5 roka), je potreba celodennej starostlivosti o nich
dospelou osobou nevyhnutná pre zachovanie ich zdravého vývoja, ako aj z dôvodu ochrany ich zdravia
a života, pričom samotná prítomnosť dospelej osoby v byte (s deťmi) nie je na splnenie tohto cieľa
postačujúca. Pri nezhodných tvrdeniach rodičov súd prvej inštancie prihliadol na závažnosť tvrdení otca
ohľadnezneužívanianávykovýchlátokzostranymatky,akoajvýsledkyprešetreniarodinnéhoprostredia

vypracovanom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Žiline. Z uvedených výsledkov vyplýva, že
u otca neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti, tieto majú v domácnosti otca
zabezpečené vhodné podmienky pre zdravý vývoj, pričom so starostlivosťou o deti mu pomáhajú jeho
rodičia, keď na základe týchto zistení mal ÚPSVaR Žilina za to, že je v záujme maloletých detí, aby boli
dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca až do vykonania potrebných dôkazov a rozhodnutia vo
veci samej.2. Súd prvej inštancie (v nadväznosti na vyššie uvedené závery) zároveň návrh matky na zverenie
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, úpravu styku otca s maloletými deťmi a určenie výživného,
zamietol. Pokiaľ sa matka detí domáhala, aby súd uložiť otcovi povinnosť odovzdať deti matke,

súd dospel k záveru, že nebola osvedčená hrozba ujmy maloletým deťom z dôvodu, že by otec
nezabezpečoval riadnu a vhodnú starostlivosť o maloleté deti. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to,
že deti neboli matke násilne odňaté, išli k otcovi so súhlasom matky, avšak rodičia sa následne nezhodli
na výkone starostlivosti o maloleté deti.

3. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby zostali v
prostredí otca, kde im je aktuálne poskytovaná starostlivosť, ktorá je pre nich vyhovujúca a bez zistených
nedostatkov. Poukázal na to, že keďže otec podal návrh vo veci samej, sa súd bude ďalej dôkladne
zaoberať podmienkami a rozhodnými skutočnosťami pre rozhodnutie o konečnej úprave rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom v konaní vo veci samej, keď v pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia, by dokazovanie presahovalo rámec osvedčovania skutočností potrebných pre

rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

4. Pokiaľ súd prvej inštancie určil matke vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na každé maloleté dieťa, tak v takejto výške
považoval súd výživné za primerané vzhľadom na jej príjem, ako aj s poukazom na návrh otca s tým, že

možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, bude podrobne skúmať v rozhodovaní vo veci samej.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala dňa 07.03.2022 odvolanie matka detí podľa § 365 ods.
1 písm. f), g) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie s poukazom na ustanovenie
§ 388 zmenil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP a sám vo veci rozhodol s tým, že vyhovie návrhu

matky a vydá neodkladné opatrenie v znení navrhovanom matkou . V rámci odvolania poukázala na to,
že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na závere „... tvrdenia rodičov sú protichodné, avšak súd
zobral do úvahy vážne podozrenia z užívania návykových látok matkou... prihliadol na názor kolízneho
opatrovníka, ktorý odporučil zverenia detí do starostlivosti otca...“(str. 6, bod 19). Podľa jej názoru je
evidentné,žekonajúcisúdsiosvojiltvrdeniaotcabeztoho,abyotecpredložil,čoilenjedinýdôkazotom,

že ona ako matka nie schopná postarať sa o svoje deti. Rovnako otec detí nepredložil jediný dôkaz o jej
údajnej drogovej závislosti a v podanom návrhu prezentoval len svoje subjektívne tvrdenia, na ktorých
rozhodne nemôže byť založené rozhodnutie o zverení detí do jeho starostlivosti. Podľa jej názoru bol
predmetný návrh podaný účelovo. Nie je jej zrejmé z čoho súd vychádzal, keď zobral do úvahy vážne
podozrenie otca z užívania návykových látok z jej strany, keď takéto podozrenie nevyplývalo zo žiadnej

relevantnej skutočnosti, ale výlučne len z ničím nepodloženého tvrdenia otca v jeho návrhu. Túto svoju
úvahu súd rovnako neoprel o žiadne konkrétne dôkazy, resp. objektívne skutočnosti, čo je v právnom
štáte absolútne neprípustné. Upriamila pozornosť na vek detí a skutočnosť, že súd tieto deti zveril do
starostlivosti otca, ktorý pracuje na živnosť a nemá možnosť zabezpečiť ich celodennú starostlivosť,
pričom ona je na rodičovskej dovolenke a deťom sa môže venovať nepretržite. Má za to, že konajúci

súd svojím rozhodnutím odtrhol maloleté deti od nej a bezdôvodne a bez jediného dôkazu ich zveril
otcovi. Uvedený postup súdu podľa jej názoru napĺňa odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, nakoľko pri vydaní neodkladného opatrenia súd síce nevykonáva dokazovanie, ale má vychádzať
z tzv. osvedčených skutočností, teda jednak z tvrdení účastníkov konania, ktoré možno osvedčiť z
dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania vo veci samej. V danej veci však súd

žiadnym spôsobom neoveril tvrdenia otca, ktoré prezentoval v podanom návrhu, ale nekriticky sa s jeho
argumentami stotožnil. Má za to, že súd v danom prípade neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav
veci a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Tu poukázala na nález II. ÚS 866/2014. Matka zároveň
s poukazom na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP uviedla, že otec maloletých detí
jej ešte pred vydaním neodkladného opatrenia umožnil si maloleté deti od neho vyzdvihnúť, pričom v

súčasnosti sú obe maloleté deti u nej, žijú v spoločnej domácnosti s jej matkou v jej byte. Otec maloleté
deti sporadicky navštevuje podľa svojich časových možností, pričom prejavil záujem s nimi stráviť aj
víkend, čo mu umožnila. Je toho názoru, že tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenie otca v podanom návrhu,
a to, že deti sú v jej prítomnosti ohrozené, lebo sa nevie o nich postarať. Rovnako sporovala tvrdenie
otca, že maloleté deti nikdy nevodila k lekárom, a preto nemajú ani základné očkovanie, k tomuto

doložila vyjadrenie ošetrujúcej lekárky MUDr. K. U.. Rovnako priložila čestné vyhlásenia jej matky, starej
matky a tety o tom, že o svoje deti sa riadne stará.6. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení zo dňa 09.03.2022 súhlasil s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

7. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na dôvody, pre ktoré podal návrh na
neodkladné opatrenie. Opísal ich spolužitie, vzťah medzi nimi, matkine osobné hygienické návyky, jej
starostlivosť o domácnosť, o deti. Poukázal na zmenu jej správania matky, kedy veľmi schudla, začala
mať tiky typické pre drogovo závislých ľudí, a keďže už v minulosti bola na drogách závislá, s určitosťou
vedel, že sa k svojej pochybnej minulosti vrátila. Začala chodiť po nociach alebo na pár hodín preč

z bytu bez toho, aby vysvetlila, kde bola. Deti dávala strážiť svojej a jeho matke. Zdôraznil, že ako
dôkaz, že neužíva drogy mala matka možnosť podstúpiť u lekára test, ktorý by toto jeho tvrdenie vyvrátil,
čo však neurobila. Podľa jeho názoru, ak by jej záležalo na tom a bola si istá, nemala by problém
tento test absolvovať a vyvrátiť toto jeho tvrdenie. Tak isto by to urobila, ak by jej úprimne záležalo na
deťoch. Stále mu ide len o to, aby deti boli v bezpečí a neboli ohrozené na zdraví. Poprel, že by z
jeho strany išlo o pomstu, ako to tvrdí matka maloletých detí, o matku maloletých detí nemá záujem,

nemá k nej ani citovú väzbu. Dal do pozornosti sms správy, ktorými ho matka konfrontovala až po
rozchode. On pracuje ako živnostník, pracovný čas si vie upraviť tak, aby mohol byť čo najviac s deťmi,
v prípade v čase choroby ostať s nimi doma. V čase, keď je v práci sa o deti starajú jeho rodičia. Na
jeho rodičov sú deti zvyknuté, nakoľko už u starých rodičov prespávali, a to v čase, keď ešte žili spolu
s matkou maloletých detí. Keďže si uvedomuje, že prítomnosť matky je pre jeho maloleté deti dôležitá

tak, ako aj babky z druhej strany, vyhovel matke sa s maloletými deťmi stretnúť. Súhlasil s dohodou,
že maloleté deti s ňou môžu tráviť čas a stretávať sa, avšak pod jeho dohľadom, alebo jej matky, u
ktorej údajne býva, čo však nevie potvrdiť, pretože vždy keď neohlásene prišiel pozrieť deti, boli iba
s jej matkou, matka maloletých detí sa tam nenachádzala. Vyslovil názor, že o ich deti sa teda stará
jej matka, prípadne jej babka a ona naďalej pokračuje vo svojom štýle života. Poprel tvrdenie matky,

že pred vydaním neodkladného opatrenia umožnil matke si deti vyzdvihnúť. Ona aj s jej matkou mu
ich dňa 09.02.2022 zobrali bez jeho vedomia z dvora jeho rodičov, pokým išiel do domu po rukavice.
Matka mu odmietla vydať deti, mohol sa za nimi chodiť len pozrieť, aj to len sporadicky, nakoľko v tom
čase nemal rozhodnutie o zverení potvrdené vykonateľnosťou. Deti boli u matky až do času, kým si syn
pri jej opatere nerozbil vo večerných hodinách hlavu, a to dňa 24.02.2022, kedy musel byť ošetrený

na pohotovosti. Na základe uvedeného incidentu bola ochotná mu dať deti pod podmienkou, že pred
kolíznou opatrovníčkou spíše dohodu, kde sa zaviaže, že matke umožní styk s deťmi. Túto dohodu
podpísal, pretože vie, že o deti sa stará jej matka. Uviedol, že matka nedodržuje, neberie ohľad na
režim detí. Pre deti chodí v čase obedného spánku alebo večer, čo preukazoval dokladom o čase s
dátumami stretávania sa a odovzdávania detí matke. Namietol tvrdenie matky o očkovaní, vyjadril sa k

potvrdeniu MUDr. K. U., poukázal na fotokópiu záznamu zo synovej zdravotnej karty, ktorý tvorí prílohu
jeho vyjadrenia. Zároveň k čestným vyhláseniam, priložených matkou uviedol, že tieto sú podľa jeho
názoru zavádzajúce, nakoľko matka so svojou tetou nekomunikovala niekoľko rokov, nechodila k nim
ani na návštevy a teda nevie objektívne zhodnotiť situáciu. Taktiež vyhlásenie H. G. o tom, že on pracuje
sporadicky, nie je pravdou, vždy svoju rodinu zabezpečoval a aj keď nemal chvíľu stálu prácu, pracoval

na príležitostných brigádach a finančne im pomáhali jeho rodičia, jeho sestra a brat. Matka aj babka
matky maloletých detí sú rozvedené a ani jedna nežila v usporiadanej rodine, teda nemôžu poskytnúť
morálny vzor deťom, ako má fungovať usporiadaná a súdržná rodina. Brat matky detí je vo väzbe.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle

ustanovení § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne

posúdil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá požiadavkám pre odôvodňovanie súdnych
rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 220 CSP a odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia.

10. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia s prihliadnutím na odvolacie námietky matky

maloletých detí, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie uviesť.

11. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu
porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možnonariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Potreba úpravy pomerov účastníkov konania je
daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne

vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania
všetkých (procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak
vôbec) odvrátiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva nutnosť osvedčenia aspoň základných
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd uvádza, že miera
osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností,

ktoré existujú v čase rozhodovania.

12. V zmysle ustanovení Charty základných práv (čl. 24 ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa), aj Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 3, záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúce sa detí) najlepší záujem dieťaťa zostáva prvoradým

hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

13. V danom prípade je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia naliehavosť
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej. Táto naliehavosť

vznikla z tvrdení produkovaných otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd
prvej inštancie napadnutým uznesením dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca,
pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal zo skutočností uvádzaných matkou a
otcom i kolíznym opatrovníkom, pričom do úvahy zobral vážne podozrenie otca z užívania návykových
látok matkou. Odvolací súd zhodnotil všetky tieto skutočnosti podrobne popísané i v napadnutom

uznesení a taktiež zobral na vedomie protichodné tvrdenia rodičov. Prihliadol na záujem maloletých
detí, keď dospel k záveru, že potenciálne riziká spojené s možným užívaním omamných látok zo
strany matky a v nadväznosti na to otcom deklarované správanie matky, spočívajúce v nedostatočnom
záujme o maloleté deti (za stavu, kedy sú možnosti súdu dôsledne preskúmať tieto tvrdenia časovo
obmedzené, avšak následky môžu byť závažné), ktoré matka nejako nevyvrátila, prevyšujú (inak

rozhodné) faktor veku maloletých detí (a s tým súvisiace potreby detí), resp. faktor lepších časových
predpokladov na strane matky (je na materskej/rodičovskej dovolenke, čo jej objektívne umožňuje
tráviť s deťmi viac času). Odvolací súd (v rámci konania o neodkladnom opatrení) akceptoval tvrdenia
otca maloletých detí, keď nevzhliadol iný dominantný motív otca na dočasné zverenie do starostlivosti
(matkou deklarovaný úmysel otca pomstiť sa jej za to, že sa s ním rozišla), ako motív strachu o deti a jeho

snahu o zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletých detí. Navyše otec detí si musel pri deklarovaní
uvedených skutočností byť vedomý možných následkov, ktoré mu z uvedeného v civilnoprávnej resp.
trestnoprávnej rovine plynú. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd poukazuje na to, že z doterajšieho
konania nevyplynuli žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloleté deti. Matka v podanom odvolaní
taktiež žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by úroveň starostlivosti otca o maloleté deti

nebola vyhovujúca, že by v doterajšom prostredí tieto deti nemali zabezpečené všetky svoje potreby,
alebo že by v doterajšom výchovnom prostredí nebol riadne zabezpečený ich telesný, duševný a citový
vývin, neprodukovala. V neposlednom rade odvolací súd prihliadol na správu kolízneho opatrovníka, z
ktorej vyplýva, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby tieto boli dočasne zverené do osobnej
starostlivosti otca, a to až do vykonania potrebných dôkazov a rozhodnutia vo veci samej, a toto (napriek,

že mal možnosť) v konaní nemodifikoval.

14. Tvrdenia produkované matkou v rámci odvolania, a to, že zo strany otca neboli predložené žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť otcom uvádzaných skutočností v podanom návrhu, poukazujúc
na vek maloletých detí 1,5 roka a 3,5 roka a na to, že súd zveril maloleté deti do starostlivosti otca,

ktorý pracuje na živnosť a nemá možnosť zabezpečiť celodennú starostlivosť o dve malé deti, pričom
ona je na rodičovskej dovolenke, a teda sa môže deťom venovať nepretržite, vzhľadom na vyššie
deklarované závery, nezakladajú dôvody, pre ktoré by odvolací súd mal uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a vyhovieť matkinmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tak ako už odvolací súd
vyššie uviedol, z doterajšieho konania nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že otec

maloletým deťom nezabezpečuje riadnu a vhodnú starostlivosť. Zároveň na margo tvrdenia matky, že
otec nepredložil vo vzťahu k svojím tvrdeniam žiadne dôkazy, odvolací súd uvádza, že rodičia detí žili
dlhšie dobu v blízkom partnerskom zväzku, z ktorého nakoniec pochádzajú dve maloleté deti, z čoho
možno vyvodiť záver, že sa rodičia navzájom dobre poznajú, a to aj po kladnej aj zápornej stránke.Navyše matke (pri otcom prezentovaných „dohadoch“ a pri ich závažnosti) nič nebránilo, tieto tvrdenia
rozptýliť, resp. vyvrátiť.

15. Bez ohľadu na vyššie uvedené vzhľadom na protichodné tvrdenia matky i otca produkované i v
rámci odvolacieho konania, keď matka poukazuje na to, že jej otec ešte pred vydaním neodkladného
opatrenia umožnil maloleté deti si od neho vyzdvihnúť, v súčasnosti majú byť obe maloleté deti s
ňou, pričom otec tieto tvrdenia popiera a uvádza, že matka maloletých detí spolu s jej matkou mu
ich dňa 09.02.2022 zobrali bez jeho vedomia z dvora jeho rodičov, keď išiel dcére po rukavice do

domu, deti boli u matky až do času, kým si syn pri jej opatere nerozbil vo večerných hodinách hlavu,
a to dňa 24.02.2022, kedy musel byť ošetrený na pohotovosti, odvolací súd súhlasí so súdom prvej
inštancie, že v danom prípade je tu potreba vykonať náležité dokazovanie vo veci samej. Je potrebné
prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v tomto štádiu konania by takéto dokazovanie presahovalo rámec
osvedčovania skutočností potrebných pre dané rozhodnutie. Nakoľko v štádiu nariadenia neodkladného
opatrenia súd nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ale vychádza z tvrdení účastníkov

(uvedených v návrhoch, opravných prostriedkoch) a listín, ktoré sú súčasťou spisu. Až v konaní vo
veci samej súd prvej inštancie vykoná dokazovanie a posúdi všetky okolnosti potrebné na potvrdenie
alebo vyvrátenie skutočností tvrdených matkou a otcom maloletých detí, v rámci ktorého sa podrobne
preskúmajú skutočnosti potrebné pre definitívne rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletým
deťom.

16. Na záver odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že inštitút neodkladného opatrenia je
dočasným riešením, nie definitívnym.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne súd prvej
inštanciepodľa§262ods.1CSP,vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,tedavrozhodnutéovecisamej.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)