Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121446882
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6121446882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom
Tallerova 4, Bratislava, IČO: 50 050 907, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners,
s.r.o., so sídlom: Žižkova 4D, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Trenčiansky samosprávny
kraj, so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, Trenčín, IČO: 36 126 624, o zaplatenie 3.151,23 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.01.2022, č.k.
15C/39/2021-116, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku žalobcu žalovaným tým spôsobom, že na pozemku
žalobcu je postavená cestná komunikácia III. triedy.

1.2 Súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. Skutkový základ žaloby mal za daný, no
nestotožnil sa s právnym posúdením požadovanej náhrady ako bezdôvodného obohatenia, pretože v

prospech žalovaného vzniklo na pozemku zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z.z., a to dňom účinnosti tohto zákona (01.07.2009). Podľa súdu prvej inštancie tak nejde
o užívanie pozemku bez právneho dôvodu, ale o užívanie pozemku na základe zákonného vecného
bremena, ktoré predstavuje právny titul užívania. Súd prvej inštancie teda posudzoval, či by tento nárok
nemohol byť prípadne nárokom vyplývajúcim zo zákonného vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z. Dospel k záveru, že ani pri takomto právnom posúdení žaloba nie je dôvodná. Vychádzal
pritom z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli opakovane k záveru o jednorazovosti

náhrady uplatnenej v režime zákona č. 66/2009 Z.z. (Najvyšší súd SR sp.zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa
30.11.2020, sp.zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019). Súd prvej inštancie tak prijal záver, že právo na
náhradu vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti
zákona č. 66/2009 Z.z. Pretože žalobca v tom čase vlastníkom pozemku nebol, právo na náhradu
mu nevzniklo, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Podporne tiež súd prvej inštancie uviedol,
že uplatnené právo by aj bez ohľadu na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby bolo potrebné
považovať za premlčané uplynutím troch rokov od vzniku vecného bremena.

1.3 Úspešnému žalovanému súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovaný náhradu výslovne nepožadoval.2.1 Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že nežiadal jednorazovú náhradu poskytovanú pri vzniku obmedzenia vlastníckeho
práva, ale o pravidelnú mesačnú kompenzáciu z titulu obmedzenia jeho vlastníckeho práva. Žalobca

považoval za významné, že vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. má dočasný charakter do
definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov a za celé toto obdobie, počas ktorého trvá obmedzenie
vlastníckeho práva, musí byť poskytnutá náhrada. Pokiaľ zákon (č. 66/2009 Z.z.) nestanoví žiadnu
konkrétnu formu poskytnutej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, je podľa žalobcu potrebné
vychádzaťzust.čl.20ÚstavySR vspojenísčl.11Listinyzákladnýchprávaslobôdavšeobecnejúpravy

vecných bremien podľa Občianskeho zákonníka (OZ). Napadnutým rozsudkom potom podľa žalobcu
nedosiahol súd prvej inštancie spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom vyššieho územného
celku a súkromným záujmom vlastníka pozemku, čo je pri obmedzení vlastníckeho práva nevyhnutné.

2.2 Žalobca ďalej poukázal na to, že i keď má byť podľa zákona obmedzenie vlastníckeho práva
dočasné, nie je možné nijako určiť dobu trvania obmedzenia a konečné usporiadanie právnych vzťahov

je v zásade na iniciatíve oprávneného. Pri riešení prijatom súdom prvej inštancie nie je oprávnený z
vecného bremena nijako motivovaný realizovať konečné usporiadanie, pretože náhradu by mal platiť
iba jednorazovo pri vzniku vecného bremena. Aj z tohto dôvodu preto podľa žalobcu závery súdu prvej
inštancie neobstoja.

2.3Namožnosťpriznanianáhradyvpravidelnýchopakovanýchplatbáchpoukázalžalobcaajsodkazom
na komentár k Ústave SR od Doc. Drgonca ako aj s poukazom na rozhodovaciu prax iných súdov (NS
SR 4MCdo 2/2014, ako aj rozhodnutia iných okresných a krajských súdov.

2.4 Žalobca nesúhlasil ani so záverom o premlčaní uplatneného práva, pretože žalobou uplatnil

opakovanú náhradu za obdobie troch rokov pred podaním žaloby, a preto nemožno o premlčaní práva
uvažovať.

2.5 Žalobca ďalej namietal, že aj v prípade náhrady ako jednorazovej súd prvej inštancie nevysvetlil,
prečo by náhrada nemala patriť ďalším vlastníkom pozemku, pokiaľ ju vlastník pozemku v čase vzniku

obmedzenia nežiadal alebo nedostal.

2.6 Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu nezohľadňuje ani konštantnú judikatúru ESĽP (napr. Agosi
proti UK) v zmysle ktorej je potrebné dbať, aby pri poskytnutí náhrady za obmedzenie vlastníckeho
právaboladocielenáspravodlivárovnováhamedzipožiadavkamiverejnéhozáujmuazáujmujednotlivca

a zohľadnené konkrétne okolnosti jednotlivých obmedzení vlastníckeho práva. Závery napadnutého
rozhodnutia s uvedenými požiadavkami absolútne nekorešpondujú, pretože žalobca je povinný strpieť
užívanie jeho nehnuteľnosti bez akejkoľvek náhrady a aj vyhliadky na usporiadanie vlastníckych vzťahov
z iniciatívy oprávneného.

2.7 V priebehu odvolacieho konania doplnil žalobca na podporu svojej argumentácie aj odkaz na
aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 18.1.2022 sp. zn. 2049/21 a hojne citoval aj z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 52/2009 zo dňa 31.1.2011, v ktorom prípade najvyšší súd uviedol, že
vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že jeho pozemok je
užívaný pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo, ale za náhradu.

3.1 Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4.1 Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

4.2 V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, považuje ho za správne a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa:

4.3 Súd prvej inštancie správne odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom nároku vlastníka
pozemku na náhradu za užívanie pozemku zastavaného stavbou obce alebo VUC. Záver uvedenej
judikatúry je konštantne taký, že vlastníkovi pozemku vzniklo právo na jednorazovú náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva stavbou ku dňu vzniku zákonného vecného bremena, teda ku dňuúčinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie odkazuje na
rozhodnutie NS SR 4MCdo 2/2014, k tomu sa už súd prvej inštancie jednoznačne vyjadril, keď uviedol,
že toto rozhodnutie bolo zrušené Ústavným súdom SR. Závery nižších súdov citované v odvolaní, ktoré

sa k danej problematike vyskytujú a nie sú v súlade so závermi relevantnej ustálenej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie správne nepovažoval za východiská svojho rozhodnutia.
Naopak, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR, ktorú v rozhodnutí aj citoval, rozhodol vec v súlade s princípom právnej istoty, tak ako to
vyžaduje Čl. 2 ods. 2 CSP.

4.4 Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nežiadal jednorazovú náhradu poskytovanú pri vzniku
obmedzenia vlastníckeho práva, ale o pravidelnú mesačnú kompenzáciu z titulu obmedzenia jeho
vlastníckeho práva, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne uviedol, prečo v
danom prípade požadovaná opakovaná náhrada žalobcovi nepatrí, a že ju vylučuje práve jednorazová
náhrada pri vzniku obmedzenia vlastníckeho práva v podobe zákonného vecného bremena. Správne

tiež súd prvej inštancie prijal záver, že toto vecné bremeno predstavuje užívací titul k pozemku žalobcu,
a preto sa nejedná o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré by mohlo mať za následok bezdôvodné
obohatenie.

4.5 Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že pri stanovení náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva je potrebné vychádzať z ust. čl. 20 Ústavy SR v spojení s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a
všeobecnejúpravyvecnýchbremienpodľaObčianskehozákonníka(OZ).Uvedenejprávnejúpravevšak
neodporuje, pokiaľ je charakter náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva jednorazový. Aj jednorazovo
možno obmedzenie vlastníckeho práva na neurčitý čas kompenzovať primerane. Primeranosť je potom
v zásade najmä otázkou výšky náhrady. Ak teda žalobca namieta, že jednorazová náhrada nie je v danej

situácii primeraná, je jeho námietka iba všeobecná, pretože tu absentuje možnosť porovnania práve s
rozsahom jednorazovej náhrady. Obdobne platí k namietanému rozporu napadnutého rozhodnutia s
judikatúrou ESLP. Ani tu nemožno konštatovať nesplnenie podmienok obmedzenia vlastníckeho práva
nastavených judikatúrou ESĽP len na tom, že náhrada má byť poskytnutá ako jednorazová.

4.6 Námietka žalobcu, že riešenie, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť,
pretože vylučuje motiváciu vlastníka stavby realizovať pozemkové úpravy neobstojí, pretože to nie sú
VUC alebo obce, kto zásadným spôsobom ovplyvňuje faktickú realizáciu pozemkových úprav v SR.

4.7 Pokiaľ žalobca uvádza s odkazom na právnu vedu prípustnosť náhrady v pravidelných opakovaných

platbách, odvolací súd tento spôsob ako všeobecne prípustný rovnako akceptuje. V prípade vecného
bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. však do úvahy neprichádza. Napokon aj žalobcom
citovaný komentár sa nevyjadruje k možnosti opakovaných platieb náhrady práve v situácii, ktorá je
posudzovaná v tomto spore, teda v prípade vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.

4.8 Na správnosť rozhodnutia vo veci nemá vplyv ani nesúhlas žalobcu so záverom súdu prvej inštancie
o premlčaní práva. V prvom rade je podstatné, že napadnuté rozhodnutie nie je založené na otázke
premlčania, ale vyjadruje sa k nej iba podporne a uvádza okolnosti premlčania vo vzťahu k právu na
jednorazovú náhradu. Žalobca na to namieta, že on uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie troch rokov pred podaním návrhu. Takéto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia by

síce skutočne premlčané v zásade nebolo. Súd prvej inštancie však neuviedol, že premlčané je, ale že
nepatrí žalobcovi z iných dôvodov jasne uvedených v napadnutom rozhodnutí.

4.9 Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie nedal odpoveď prečo by náhrada nemala patriť ďalším
vlastníkompozemku,pokiaľjuvlastníkpozemkuvčasevznikuobmedzenianežiadalalebonedostal,túto

otázku súd prvej inštancie pre správnosť svojho rozhodnutia riešiť nemusel, keďže v prípade žalobcu
ako ďalšieho vlastníka by bolo takéto jeho právo na náhradu premlčané, ako správne uviedol súd prvej
inštancie.

4.10 Na správnosti napadnutého rozhodnutia nemenia nič ani závery rozhodnutia Ústavného súdu

ČR zo dňa 18.1.2022 sp. zn. 2049/21, na ktoré poukazoval v odvolacom konaní žalobca. Súd
prvej inštancie nijako nespochybňuje, že za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí vlastníkovi
primeraná náhrada. Jeho rozhodnutie je založené na otázke spôsobu takejto náhrady. Zatiaľ čo žalobca
požaduje opakované plnenia náhrady, súd prvej inštancie správne a v súlade s ustálenou rozhodovacoupraxounajvyššiehosúdukonštatuje,ževposudzovanomprípadepatrínáhradaakojednorazováanárok
na ňu vzniká vlastníkovi v čase vzniku obmedzenia vlastníckeho práva. Preto nie sú argumentačne
namieste závery rozhodnutí, ktoré jednoznačne konštatujú nevyhnutnosť náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva. To platí rovnako aj o žalobcom uvádzanom rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo 52/2009
zo dňa 31.1.2011. Ostáva len opakovane uviesť, že súd prvej inštancie nárok vlastníka na náhradu
nijako nespochybnil. Správne však konštatoval, že patrí jednorazovo vlastníkovi pozemku v čase vzniku
obmedzenia vlastníckeho práva a nie v opakovaných plneniach.

4.11 Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací
súd ho preto potvrdil.

5.1 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

6.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).