Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211006
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6617211006.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu: F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XXX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Mgr. Viktor Balák,
advokát, so sídlom Povstania 15, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 42 196 094 proti žalovanému: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v článku 3.1 v Rozhodcovskej zmluve číslo zásielky
XXXXXXX zo dňa 15.11.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v znení: „Všetky spory, ktoré
vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným
číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)“ je neprijateľná.

II. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb
Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 985 01 Bratislava, IČO: 45744971, spisová
značka Z XXXXXXX zo dňa 09.06.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo
výške 3.469,29 Eur s príslušenstvom.

III. Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov konania voči žalovanému v lehote do 3 dní od
právoplatnosti samostatného uznesenia prvostupňového súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 20.09.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta
15, 851 01 Bratislava, pod sp. zn. Z. XXXXX/XX zo dňa 09.06.2016 a náhrady trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že v rovnaký deň ako zmluva o pôžičke bola uzavretá rozhodcovská zmluva medzi
rovnakými účastníkmi, pričom ide o neplatné právne úkony z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok. Žalobca si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť jej obsah. Vprípade, že rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ služby, ako spotrebiteľ sa musí nezvratne podrobiť
takémuto postupu a riešiť spor pred rozhodcom, o ktorom má pochybnosti z hľadiska objektívnosti a
nestrannosti. Zrušeniarozhodcovskéhorozsudkusadomáha zdôvodupopretiaplatnostirozhodcovskej

zmluvy a skutočnosti, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa a rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca zároveň namietol,
že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ďalej, že
rozhodcovský rozsudok sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,

alebo sa ním rozhodlo vo veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, stály
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluvy; stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie žalobca navrhoval,
v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy, ktoré žalobca predložil, nevykonal ním navrhované dôkazy alebo mu neumožnil predložiť
dôkazyatotopochybeniemohlomaťvplyvnavýsledoksporu;vovecirozhodovalzaujatýrozhodca;stály
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na

ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; rozhodcovský rozsudok
ho zaväzuje na plnenie, ktoré povahou považuje za objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom; výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom
Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2017 k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť,
nakoľko mal za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.
1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. ich naplnenie žalobca
nepreukázal. Žalovaný uviedol, že uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného dňa 20.02.2010

Žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky
vo výške 3.363,76 Eur v 44 mesačných splátkach vo výške 111,54 Eur. Žalobca porušil zmluvné
podmienky tak, že neuhradil riadne a včas poskytnuté finančné prostriedky. Po postúpení pohľadávky
na žalovaného viedol žalovaný so žalobcom mimosúdne rokovania ohľadom uspokojenia n pohľadávky,
ktorej výsledkom bolo podpísanie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo

dňa 15.11.2014, ako aj podpísanie Rozhodcovskej zmluvy. V zmysle Dohody žalobca uznal pohľadávku
vzniknutú zo Zmluvy č. XXXXXXX čo do dôvodu aj výšky, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.933,17
Eur, ostatného príslušenstva vo výške 536,12 Eur a úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo
sumy 2.963,17 Eur od 01.12,2013 do zaplatenia a uhradenia v pravidelných mesačných splátkach až
do zaplatenia. Právomoc rozhodcovského súdu bola daná zmluvou zo dňa 15.11.2014 v zmysle bodu

3, kde sa so žalovaným dohodli, že všetky spory, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tvrdenie žalobou, že Zmluva o pôžičke
bola uzavretá v rovnaký deň ako Rozhodcovská zmluva je nepravdivé. Právomoc rozhodcovského
súdu bola založená samostatnou Rozhodcovskou zmluvou. Žalobca mal možnosť výberu podpisu a
nebol ničím nútený, podpis Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nebol podmienený podpisom iných

dokladov, napr. poskytnutím úveru alebo vyplatením peňažných prostriedkov. Rovnako podpis Dohody
nebol podmienený podpisom Rozhodcovskej zmluvy, každý z dokumentov bol na samostatnom liste,
zreteľne označený názvom, ktorý ozrejmuje obsah tohto dokumentu. Obsah Rozhodcovskej zmluvy
bol žalovaným síce vopred pripravený, Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky. V Rozhodcovskej zmluve bolo vysvetlené právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán od nej

odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, prípadne podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na
všeobecný súd. Žalovaný mohol v zmysle bodu 3.3. rozhodcovskej zmluvy bez udania dôvodu
odstúpiť. Akákoľvek úvaha o jednostrannom rozhodovaní veriteľa o prejednaní sporu nemá žiadne
opodstatnenie. Podľa žalovaného žalobca po oboznámení sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy
svojím podpisom vyjadril svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Nakoľko žalobca nedodržal

podmienky v dohode a po jej podpise nevykonal žiadnu ani len čiastočnú úhradu ho žalovaný v zmysle
§ 73 ods. 8 Zákona o rozhodcovskom konaní vyzval na označenie Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený rozhodovať prípadný súdny spor, a to podaním zo dňa 24.11.2015. Nakoľko žalobca napredmetnú výzvu nereagoval, žalovaný podaním zo dňa 12.02.2016 oznámil žalobcovi výber Stáleho
rozhodcovského súdu.

3. Žalovaný predložil v rámci prostriedkov procesnej obrany písomné dôkazné prostriedky Žiadosť
a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.11.2014, Rozhodcovská zmluva
zodňa15.11.2014, Výzvanaoznačeniestálehorozhodcovskéhosúduzodňa24.11.2015, podacíhárok
zo dňa 25.11.2015, Oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.02.2016, Pokus o

zmier zo dňa 12.02.2016, Podací hárok č. I zo dňa15.02.2016.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe. Vo svojom
vyjadrenídoručenomsúdu07.02.2018uviedol,ževrozhodcovskomkonanížalovanýoprelsvojžalovaný
nárok o Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013, ktorá mu nebola doručená, ktorá mala byť
postúpená pohľadávka spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. do Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX

zo dňa 20.02.2010 voči osobe žalobcu v celkovej sume 3.499,29 Eur, pričom predmetom uvedenej
pôžičky bola pôžička v sume 3.363,76 Eur, ktorú do doby kým sa nedostal do finančných problémov
čiastočne splácal. Žalobca uviedol, že spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. mal zaplatiť popri
istine 2.933,17 Eur neprimeraný ročný úrok 18,25 %, pričom úroky z bánk sa pohybovali v hodnote
okolo 12 % ročne a ďalší nešpecifikované príslušenstvom v sume 536,12 Eur. V snahe nedostať sa ešte

do väčšieho zadlženia pristúpil pri osobnej návšteve zástupcu žalovaného v S. k podpísaniu Dohody
o uznaní záväzky a úhrade pohľadávky v splátkach z 15.11.2014, ktorému bez predchádzajúceho
upozornenia a jeho vedomosti zrejme neplatne uznal premlčaný záväzok. Zo znania dohody v jej
bodoch 2 bod 1 a 3 bod 1 nevyplýva presne a zrozumiteľne uznaná celková suma, pričom úrok 18,5
% ročne mal platiť po dobu od 01.12.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody s

tým, že úrok bude vypočítaný pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov.
Žalobca nemal inú možnosť ako podpísať dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
z 15.11.2014 spolu s rozhodcovskou zmluvou z 15.11.2014, pretože všetko mal zástupca žalovaného
pripravené vopred. Na konanie pred rozhodcovským súdom prizvaný nebol a nemal možnosť sa
vyjadriť k veci. So žalovaným dňa 15.11.2014 uzavrel Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky

v splátkach v čase keď už bol premlčaný, no dohoda túto skutočnosť neobsahuje. K uznaniu záväzku
došlo na vopred pripravenom tlačive, názov, formulácia a obsah ktoré môžu bežného spotrebiteľa zmiasť
do tej miery, že si ani neuvedomuje právne následky takéhoto úkonu. Dňa 15.11.2014 bola uzavretá
aj rozhodcovská zmluva. Dohoda má v názve „uznanie záväzku“. Nejde ale o uznanie dlhu, pričom §
558 OZ vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva

pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčanom záväzku. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k
nekalej obchodnej praktike zo strany žalovaného podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007, keďže ide o
dohodu priečiacu sa zákonu ako aj priečiacu sa dobrým mravom, použitie nekalej obchodnej praktiky
nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi a preto podľa § 39 OZ je neplatnou. Dohodu so žalovaným
podpísal žalobca z dôvodu využitia možnosti dlh splácať a nie z dôvodu jeho uznania. Zástupca

žalovaného mu ju priniesol vopred pripravenú, túto podpísal, no údaje nedopisoval. Žalobcovi nebolo
vysvetlené, či sa jedná o premlčanú pohľadávku alebo nie. Predložený formulár podpísal v dobrej viere
bez vedomosti o tom čo znamená pojem premlčanie, bez vedomosti o uznaní, o uplynutí premlčacej
dobe a o dôsledkoch uznania dlhu. Preto je uznanie dlhu právne neúčinné. Rozhodcovská zmluva
je typická formulárová zmluva, ktorá obsahuje predtlačené údaje a do ktorej sa len dopisujú údaje

účastníkom. Nie je tam žiaden priestor na vyjednávanie. Dlžník má možnosť len zmluvu podpísať,
nemôže meniť nič. Aj keď by sa zo znenia zmluvy mohlo zdať, že formuláciou chcel žalovaný, ktorý
bol tvorca obsahu rozhodcovskej zmluvy zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná
za neprijateľnú podľa § 54 ods. 3 písmeno r) Občianskeho zákonníka, keď dáva teoreticky možnosť
výberu medzi rozhodcovským orgánom a príslušným súdom SR, je to však len formálne zakotvenie

alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi, nepredstavuje aj faktickú - skutočnú
možnosť spotrebiteľa zobrať si aj iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní. Keďže
je zrejmé, že v 99 % prípadoch vzniknutých z obdobných úverových zmlúv dodávateľ podá návrh na
rozhodcovskom súde a spotrebiteľ už nemá nijakú možnosť tento proces zvrátiť a žiadať, aby spor zo
zmluvy neriešil tento orgán, ale všeobecnú súd. fakticky sa tak dostane do takého istého postavenia

ako keby v rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté výlučne len riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
V predmetnej zmluve je rozhodcovská doložka koncipovaná tak, aby žalobca ako spotrebiteľ nemal
možnosť zabrániť tomu, aby sa spore prejednal pred rozhodcovským súdom, ktorý sa nachádza v sídle
veriteľa - žalovaného a v danom prípade viac ako 200 km od miesta bydliska spotrebiteľa. Takétodojednanie zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a je na škodu
spotrebiteľa. Ide o tzv. výlučnú rozhodcovskú doložku, ktorá bola ako neprijateľná zmluvná podmienka
výslovne zavedená do príkladného výpočtu neprijateľných podmienok. Rozhodcovská doložka je tak

naformulovaná, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská doložka znemožňuje
žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Žaloba si ju osobitne
nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Spôsob akým mu boli uvedené zmluvy od žalovaného predložené svedčia o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, ktorý sa sleduje vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných

zmluvných podmienok a takýto postup zo strany žalovaného predstavuje nekalú obchodnú praktiku.
Žalobca si v žiadnom prípade nevymieňoval rozhodcovské konanie. Text rozhodcovskej doložky splynul
s ostatnými štandardnými podmienkami upravenými v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Pokiaľ
je uvedené, že platnosť rozhodcovskej doložky namietaná nebola, toto konanie neobstojí, nakoľko v
zmysle judikatúry princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských vzťahoch ustupuje princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Podľa § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokov

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva v oslabení nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania. Rozhodcovský súd sa nezaoberal aktívnou
legitimáciou žalovaného na podanie žaloby na rozhodcovský súd, ani premlčaním uplatneného práva,
keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, mal na premlčanie prihliadnuť ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007.

5. Na pojednávaní dňa 11.04.2019 bol vykonaný výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že bez uvedenia
dátumu prišla k nemu neohlásená návšteva na motorovom vozidle s neznámym pánom. Syn zo zavolal,
že je tu jeden pán a hľadá ho. Žalobca vyšiel von, pán sa predstavil a uviedol, že prišiel vo veci splácania
dlhu, na čo žalobca reagoval, že sa s ním nemá o čom baviť, že ho nepozná, pričom tento pán uviedol,
že chce ísť dnu a syn žalobcu tiež uviedol, aby žalobca na to pristúpil, že mu pomôže so splátkami.

Vtedy prišlo k podpisu papierov, ktoré žalobcovi predložil tento pán na kapote auta a podpísal, na čo pán
odišiel. Žalobca uviedol, že nebol poučený o premlčaní dlhu, ani o uznaní dlhu. Nevedel, že podpisuje
rozhodcovskú zmluvu a ani z akého dôvodu.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 02.05.2019 ďalej namietal, že v zmluvách o pôžičke

uzavretých s právnym predchodcom žalovaného zo dňa 08.02.2009, 09.04.2009 a 18.02.2009
absentujú údaje ako je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá je uvedená ako 44 mesiacov,
nie je však uvedené, od ktorého dátumu sa k odvíja, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, správna výška ročnej úrokovej sadzby, správna výšku ročnej percentuálnej miery nákladov .
V zmluve je síce uvedená výška ročnej úrokovej sadzby a RPMN, obe v rovnakej výške 24,02 %, avšak

v nesprávnej výške. Podľa výpočtu prostredníctvom portálu finančnej osvety a ochrany finančného
spotrebiteľa Ministerstva financií SR je vo výške 23,61 %. Zmluva o pôžičke zo dňa 09. 04. 2009 v
rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
hoci v zmluve je uvedená konečná splatnosť 48 mesiacov, tento údaj je však zmätočný nakoľko počet
mesačných splátok je len 46 a v zmluve nie je uvedené, od ktorého dátumu sa konečná splatnosť odvíja.

Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov keď je uvedená je len výška splátky,
počet splátok. Tak isto nie je uvedená správna výška ročnej úrokovej sadzby, nie je uvedená správna
výška ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je síce uvedená výška ročnej úrokovej sadzby a RPMN, obe
v rovnakej výške 21,85 %, avšak v nesprávnej výške. Správna výška RPMN vypočítaná na základe

vstupných údajov o výške pôžičky 2.600,00 Eur, výšky mesačnej splátky 84,00 Eur a počte splátok 46 je
podľa výpočtu urobeného prostredníctvom portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa
Ministerstva financií SR je vo výške 23,29 %. Zmluva o pôžičke zo dňa 18. 02. 2009 neobsahuje
náležitosti: konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, v zmluve je síce uvedená konečná splatnosť
10 mesiacov, nie je však uvedené, od ktorého dátumu sa konečná splatnosť odvíja, výška, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, uvedená je len výška splátky 57,35 Eur a počet splátok
10 bez členenia na istinu, úroky a poplatky, správnu výšku ročnej úrokovej sadzby, správnu výšku
ročnejpercentuálnejmierynákladov,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyo
spotrebiteľskom úvere. V zmluve je síce uvedená výška ročnej úrokovej sadzby a RPMN, obe v rovnakej
výške 58,65 %, avšak v nesprávnej výške. Správna výška RPMN vypočítaná na základe vstupných

údajov o výške pôžičky 467,00 Eur, výške mesačnej splátky 57,35 Eur a počte splátok 10 podľa výpočtu
urobeného prostredníctvom portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva
financií SR je vo výške 53,96 %. V dôsledku neuvedenia predpísaných zákonných náležitostí sú pôžičky
bezúročné a bez poplatkov. Z tohto dôvodu preto veriteľ nemal nárok na žiadne úroky ani poplatky vsúvislosti s poskytnutými pôžičkami, z čoho zároveň vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke zo
dňa 08. 02. 2010 žalobca nedlžil pôvodnému veriteľovi sumu 374,80 Eur (zostatok zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 18. 02. 2009) ani sumu 2.988,96 Eur (zostatok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 04. 2009), teda

spolu sumu 3.363,76 Eur, tak ako je to uvedené v zmluve o pôžičke zo dňa 08. 02. 2010 a preto má
žalobca za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 08. 02. 2010 je absolútne neplatným právnym úkonom. Aj v
prípade platnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 02. 2010 je v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutej pôžičky neplatné postúpenie pohľadávky na žalovaného zmluvou o postúpení zo dňa 04.
12. 2013, nakoľko takáto pohľadávka v čase jej postúpenia neexistovala.

7. Žalobca ďalej predložil výpočet z interaktívnej kalkulačky RPMN na č.l. 140 až 142.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom 21.06.2019 uviedol, že zmluva zo dňa 18.02.2009, ktorú
uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného na sumu 467,- Eur, dňa 09.04.2009 Zmluva o
poskytnutie pôžičky E. na sumu 2.600,- Eur a dňa 20.02.2010 Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č.

XXXXXXX vo výške 3.363,76 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v 44 mesačných splátkach vo výške 111,54
Eur žalobca neuhradil čím došlo k porušeniu zmluvy zásadným spôsobom. Rozhodcovská zmluva má
všetky náležitosti predpísané zákonom. Žalobca mohol kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu až do dňa
začatia rozhodcovského konania od tejto zmluvy odstúpiť, mohol tak urobiť ešte aj v čase po doručení
oznámenia o výbere rozhodcovského súdu zo dňa 24.11.2015 alebo po doručení pokusu o zmier zo dňa

12.02.2016. Žalovaný sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu, že konal pod časovým tlakom, pod
vplyvom hrozieb súdom a exekútorom a že žalovaný zneužil dôverčivosť žalobcu s použitím nekalých
praktík. Žalovaný sa nestotožňuje s tým, že by žalobca konal ako priemerný spotrebiteľ, ktorý by nemal
vedomosť o dôsledkoch svojho konania, keďže od priemerného spotrebiteľa sa vyžaduje najmä určité
kontrolné úsilie k zisteniu aký tovar/službu vlastne kupuje. Za priemerného spotrebiteľa sa môže označiť

najmä spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere pozorný, opatrný, obozretný, dobre informovaný a vnímavý
pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Konanie žalobcu spočívajúce v uzatváraní
zmluvnýchzáväzkov,ichneplnení,následnejnečinnostipočasveriteľovejsnahyomimosúdneurovnanie
veci je neprípustné, keďže je žiaduce, aby žalobca poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej
zmluvy uhradil. Na pojednávaní dňa 28.06.2019 bol vypočutý ako svedok F. S. mladší, ktorý uviedol, že

žalobca je jeho otcom a spomína si na stretnutie žalobcu s príslušnou osobou zastupujúcou žalovaného
tak, že uvedený pán prišiel za nimi, svedok bol vtedy na dvore. Zavolal otca, pričom pán zastupujúci
žalovaného uviedol, že ak sa nedohodneme na mieste na splátkovom kalendári, vyhrážal sa exekúciami
a rozprával o splátkovom kalendári. Žalobca to nechcel podpísať, ale svedok ho presvedčil, že mu v
tom pomôže, aby to bolo čím skôr vyplatené. Chcel predísť ďalším sankciám a exekúciám, aby tá suma

nebola vyššia. Žalobca to podpísal a pán papiere zobral a odišiel. Dohodli sa, že môže splácať v
splátkach, na ktoré sa dohodli. Celé to trvalo maximálne 10 minút, pričom toto stretnutie sa odohralo
pred ich domom. Pán sa ani nepredstavil, prišiel na svojom aute. Len vybral papiere z tašky alebo z
auta, nijakým plnomocenstvom sa nepreukázal. Žalobcu tento človek neoboznámil s obsahom listín.
Ukazoval kde má žalobca podpísať na papieri tu a tu, čo žalobca podpísal. V súvislosti s podpisovaním

sa rozprávali iba o tom, že žalobca má platiť 300,- Eur mesačne v splátkach, ináč vec pôjde na
exekúciu. Žalobcu tento pán neupozornil, že podpisuje dohodu o uznaní dlhu. On tam nič nepovedal,
iba o splátkach a exekúciách.

9. Tunajší súd konajúci predchádzajúcim sudcom rozsudkom č.k. XCsr/X/XXXX-XXX zo dňa

28.06.2019 žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
100 %. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. XXCoSr/
X/XXXX-XXX zo dňa 09.06.2021 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Prvostupňovému súdu uložil opätovne posúdiť návrh žalobcu na zrušenie predmetného
rozhodcovského rozsudku vychádzajúc z vykonaného dokazovania pri zhodnotení a posúdení

vykonaného dokazovania v celom rozsahu, vrátane svedeckej výpovede F.a S.a mladšieho, pričom súd
prvej inštancie je povinný ex offo prihliadnuť na všetky okolnosti uplatneného nároku, vrátane spôsobu
odpisovania rozhodcovskej zmluvy, dohody o uznaní dlhu, ako aj na povinnosť aplikácie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. rozhodcovským súdom v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.06.2022, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, ktorý mal doručenie
riadne vykázané oznámením na pojednávaní dňa 16.03.2022, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti, súd s poukazom na uvedené prejednal vecv neprítomnosti žalovaného, v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).

11. Podľa § 298 CSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako to bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 15.11.2014
(ďalej len „OZ“): (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

13. Podľa § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 OZ: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods.1, 2, 3, 4 písm. r) OZ (účinný k 15.11.2014: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (4 písm. r) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 558 OZ: Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Podľa § 657 OZ: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 658 ods. 1 OZ: (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

20. Podľa § 879s OZ: Ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31.
decembri 2014.

21. Podľa čl. 3 ods. 1, 3 smernice Rady 93/13/EHS: (1) Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. (3) Príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.22. Podľa Prílohy - Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 písm. q) smernice Rady 93/13/EHS: Podmienky,
ktorých zmyslom alebo účinkom je: q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa,

aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať
prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa
riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

23. Podľa § 2 písm. a). b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k

20. 02.2010 (ďalej „ZSU“): Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

24. Podľa § 4 ods.1 ZSU: Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZSU: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 4 ods. 3 ZSU pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať

alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

27. Podľa § 45 ods.1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom

k 09.06.2016 (ďalej ZSRK): Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak d) stály
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv
na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu

iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, g) v konaní nebol správne zistený skutkový
stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované
dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok
sporu, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, l)

rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Podľa § 45 ods. 3 ZSRK: Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší

rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

29. Podľa § 46 ods.1 ZSRK: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského

konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

30. Podľa § 46 ods. 3 ZSRK: Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

31. Podľa § 73 ods. 1, 3 ZSRK: (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetomje spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. (3) Rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

32.Podľa§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomdo09.06.2016t.j.kudňu
vydaniarozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociáciiprearbitráž(ďalejZOS):Orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

33. Podľa § 7 ods. 1, 4 ZOS účinný k 15.11.2014: (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to
pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

34. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZOS účinný k 15.11.2014: (1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú,
ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek

spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto
informácia vecne správna vo vzťahu k d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej
cenovej výhody,

35.Súdvykonaldokazovanievnasledovnomrozsahuazistilnasledovnéskutočnosti.Zrozhodcovského

spisu Z.XXXXX/XX (na č. l. 24 až 43) súd zistil, že žalovaný podal návrh dňa 16.03.2016 na zaplatenie
sumy 3.469,29 Eur voči žalobcovi. K žalobe bola pripojená Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej
pôžičky č. XXXXXXX uzavretej medzi právny predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s. ako veriteľom a žalovaným dňa 20.02.2010. Z uvedenej zmluvy vyplýva schválená výška
pôžičky 3.363,76 Eur pri počte splátok 44, celkovej sumy pôžičky 4.907,76 Eur, konečnej splatnosti 44

mesiacov, výške mesačnej splátky 111,54 Eur, RPMN 24,02 %, ročnej úrokovej sadzby 24,02 %, pri
priemernej hodnote RPMN 20,89 % a celkových nákladoch spotrebiteľa 1.544,- Eur. Účelom pôžičky
bolo uhradenie záväzkov žalobcu voči VÚB a. s., kde právny predchodca žalovaného vystupuje ako
správca. Jednalo sa o pôžičku uzavretú dňa 18.02.2009 vo výške 374,80 Eur so spoločnosťou E.
č. zmluvy XXXXXXX, pôžičky uzavretej 09.04.2009 vo výške pohľadávky 2.988,96 Eur, zmluvy č.

XXXXXXX divízia Slovenská požičovňa. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú malým písmom
uvedené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú podľa vyhlásenia neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V bode 6 Všeobecných obchodných podmienok v článku 6.2 je uvedené: Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak sú splátky splatné do
20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z Dohody o uznaní záväzku a úrade pohľadávky v splátkach

č. zásielky XXXXXXX súd zistil, že táto bola podpísaná 15.11.2014 žalobcom a žalovaným v S., pričom
v bode 2 článku v bode 2.1 je uvedené, že žalobca podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy/
číslo zákazníka XXXXXXX, zo dňa 20.02.2010 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a. s.
Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2.933,17 Eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 536,12

Eur a úroku z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 2.963,17 Eur za dobu od 01.12.2013 do dňa
splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. V článku 3 bode 3.1 je výška splátky určená 300,-
Eur, dátum splátky 25.deň a dátum prvej splátky 25.11.2014. Z rozhodcovskej zmluvy č. zásielky
XXXXXXX súd zistil, že bola uzavretá dňa 15.11.2014 medzi žalobcom a žalovaným, pričom v článku
3 bod 3.1 je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky

v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu; to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania

môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému
súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný
rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právnehopredpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). V článku
3.3 je uvedené, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia
dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na stálom rozhodcovskom súde. Pre

platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasnosť doručenia druhej zmluvnej
strany. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok medzi EOS KSI Slovensko s. r. o. a Consumer
Finance Holding, a. s. zo dňa 04.12.2013 na č. l. 32 súd zistil, že uvedený počet dní omeškania
predstavuje 1199 dní. Z rozhodcovského rozsudku spisová značka Z.XXXXX/XX zo dňa 09.06.2016
súd zistil, že rozhodcovský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.469,29 Eur,

úrok z omeškania vo výške 186,19 Eur, úrok z meškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.933,17
Eur od 09.09.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 219,32 Eur. Z
odôvodnenia súd zistil, že rozhodcovský súd mal za nesporné, že došlo k uzatvoreniu záväzkového
vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý si riadne neplnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z tohto záväzkového vzťahu. Ďalej bolo nesporné, že došlo k postúpeniu pohľadávky

vyplývajúcej z predmetného záväzkového vzťahu z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pričom
žalovaný riadne uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho žalobcovi uhradiť do
dohodnutým spôsobom. Rovnako bolo nesporné, že žalovaný svoj záväzok do podania žaloby žalobcovi
riadne neuhradil. Stály rozhodcovský súd uviedol, že v priebehu rozhodcovského konania sa neobjavili
skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali hodnovernosť a platnosť právnych úkonov

obsiahnutých v predložených listinných dôkazoch. Rozhodcovský taktiež mal za to, že uznanie dlhu
ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá právnu domnienku existencie dlhu
v čase jeho uznania. Uznať možno aj premlčaný dlh, pričom neexistuje žiadna zákonná povinnosť
dlžníka uznať svoj dlh voči veriteľovi. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo
nastane až vtedy keď sú splnené skutočnosti, a to uplynutie premlčacej doby, nevykonávanie práva

oprávneným subjektom v priebehu plynutia premlčacej doby a účinné vznesenie námietky premlčania
povinným subjektom v rámci rozhodcovského konania o uplatnenom práve. Uznanie premlčaného dlhu
zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel.
Podľa doručenky, ktorá je súčasťou spisu rozhodcovského súdu bolo doručené uvedené rozhodnutie
01.08.2016. Oznámením o výbere Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.02.2016 žalovaný oznámil

žalobcovi výber Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. Podľa doručenky
uvedené bolo doručované žalobcovi 15.02.2016.

36. Na základ Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXX (na č.l. 95 a nasl.) uzavrel právny predchodca
žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. , Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok

(ďalej len „právny predchodca žalobcu“) so žalobcom dňa 18.02.2009 zmluvu, predmetom ktorej bola
poskytnutá pôžička na kúpnu cenu čiernej technicky - MSI VR 630x za kúpnu cenu 467,- Eur. Splátka
bola 57,35 Eur, ročná úroková sadzba 58,65 % a samotná suma pôžičky finančné plnenie predstavuje
sumu 467,- Eur. Splátka s poistením je vo výške 57,35 Eur, priemerná hodnota RPMN 49,23 Eur a
RPMN pôžičky vo výške 58,65 %. Konečná splatnosť je 10 mesiacov. Prílohou je faktúra na tovar MSI

VR 630x od predajcu Y. W. - N. U. S. H., B.S. H. 6, XXX XX T., IČO: XXXXXXXX, kde je vyfakturovaná
suma k úhrade 467,04 Eur. Na základe Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. XXXXX (na č. l.
98 a nasl.) bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom dňa 09.04.2009 zmluva, ktorej predmetom bola podpísaná schválená pôžička 2.600,- Eur
s výškou mesačnej splátky 84,- Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 21,85 %, RPMN 21,85 %, priemerná

hodnota RPMN 20,09 % s konečnou splatnosťou 48 mesiacov. Celková suma pôžičky činila 3.864,- Eur
s celkovým počtom splátok 46. Zo Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky Šanca č. zmluvy XXXXXXX
súd zistil, že právny predchodca žalovaného uzavrel so žalobcom pôžičku vo výške 3.363,76 Eur
s počtom splátok 44, celkovou sumou pôžičky 4.907,76 Eur pri konečnej splatnosti 44 mesiacov.
Výška mesačnej splátky je vo výške 11,54 Eur, RPMN 24,02 %, ročná úroková sadzba 24,02 % a

priemerná hodnota RPMN 20,89 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 1.544,- Eur.
Účelom použitia pôžičky je uhradenie záväzkov voči zmluve uzatvorenej 18.02.2009 v sume 374,80
Eur so spoločnosťou E., evidenčné číslo XXXXXXX. Ďalej je to úhrada výšky pohľadávky 2.988,96 Eur
uzatvorená09.04.2009podevidenčnýmčíslomXXXXXXXsoSlovenskoupožičovňou. ZoVšeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pripojené k zmluve je v článku 6 bod 6.2 uvedené, že pokiaľ nie

je v splátkovom kalendári a) alebo zmluve a) alebo podmienkach a) alebo VOP stanovené inak, sú
splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Zo stanoviska k RPMN z Národnej
banky Slovenska (ďalej len „NBS“) na č. l. 342 a nasl., ktoré súd na základe návrhu žalobcu vyžiadal
a bolo vyhotovené ku dňu 10.06.2022 súd zistil, že pri kontrolnom prepočte RPMN k zmluve 1 (pozn.súdu: t. j. jedná sa o Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXXX z 18.02.2009 na č. l. 95 a nasl.) je hodnota
RPMN vo výške 58,48 %, za predpokladu, že bol načerpaný v deň podpisu zmluvy, t. j. dňa 18.02.2009
a spotrebiteľ uhradí 10 rovnakých splátok vo výške 57,35 Eur, pričom za deň prvej splátky sa v zmysle

VOP považuje deň 20.03.2009. Podľa kontrolného prepočtu týkajúceho sa zmluvy 2 (pozn. súdu: t. j.
jedná sa o dokument Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky číslo zmluvy XXXXXXX zo dňa
20.02.2010), NBS odbor ochrany finančných spotrebiteľov konštatuje hodnotu RPNM vo výške 24,06 %
za predpokladu, že úver bol načerpaný v deň podpisu zmluvy, t. j. dňa 20.02.2010, že spotrebiteľ uhradí
44 rovnakých splátok vo výške 111,54 Eur, pričom za deň prvej splátky je v zmysle VOP považovaný

deň 20.03.2010. Z kontrolného prepočtu RPMN zmluvy 3 (pozn. súdu: t. j. jedná sa o Žiadosť a zmluva
o poskytnutie pôžičky zo dňa 09.04.2009 na č. l. 98), keďže nie je možné zistiť konkrétny dátum ani
podmienky stanovenia prvej splátky, je hodnota RPMN vo výške 25,58 % za predpokladu, že úver
bol deň podpisu zmluvy t. j. 09.04.2009 a že spotrebiteľ uhradí 46 rovnakých splátok vo výške 84,-
Eur, pričom za deň prvej splátky sa považuje deň 10.04.2009, hodnota RPMN je vo výške 23,76 % za
predpokladu, že úver bol načerpaný v deň podpisu zmluvy t. j. dňa 09.04.2009 a že spotrebiteľ uhradí

46 rovnakých splátok vo výške 84,- Eur. Pri stanovení dňa prvej splátky sa vychádza z Všeobecných
obchodných podmienok k zmluve 1 a zmluve 2, teda za deň prvej splátky sa považuje deň 20.04.2009.

37. Z vykonaného dokazovania na základe vyššie uvedených právnych predpisov súd postupoval pri
posudzovaní a rozhodovaní na základe pokynov druhostupňového súdu. Keďže z rozhodcovského

spisu Z. XXXX/XX (na č. l. 43) z doručenky rozsudku rozhodcovského súdu adresovanej žalobcovi
vyplýva, že tento prevzal rozhodcovský rozsudok 01.08.2016. Lustráciou v súdnom registri bolo zistené
súdom, že voči žalobcovi ako povinnému, je vykonávaná exekúcia pod sp. zn. EX XXX/XX. Žalobca
nepodalžalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvlehote3mesiacovoddoručeniarozhodcovského
rozsudku. Súd mal preukázané odpoveďou od súdneho exekútora JUDr. F. G., že upovedomenie o

začatí exekúcie bolo doručené do vlastných rúk dňa 12.09.2017. Lehota 14 dní na podanie žaloby na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 48 EP žalobcovi ako povinnému uplynula dňa 26.09.2017.
Takto v súlade s § 46 ods. 3 ZSRK podal žalobca žalobu včas v nadväznosti na § 48 ods. 2 EP v
znení účinnom do 01.04.2017, keď podľa § 243h ods. 1 prvá veta EP sa exekučné konania začaté pred
01.04.2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. V zmysle § 73 ods. 1 ZSRK sa uplatňuje

princíp okamžitej aplikability, t. j. ustanovenie tohto zákona o spotrebiteľskom konaní sa použije aj na
rozhodcovské konania na rozhodcovské zmluvy uzavreté podľa pôvodného zákona č. 244/2002 Z. z..
o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 73 ods. 3 ZSRK však platí, že rozhodcovské zmluvy sa spravujú
predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase ich uzavretia, t. j. podľa pôvodného zákona č. 244/2002 Z.
z. a Občianskeho zákonníka v tom čase platného.

38. Súd tak mal preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného
tri zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ, kde si v súlade s § 658 ods. 1 OZ právny predchodca žalovaného
dojednal úrok. Uvedená zmluva je zároveň v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval podľa § 52 ods. 4 OZ ako spotrebiteľ, t. j. fyzická osoba, ktorá

nekonala v rámci predmetu svojej činnosti a právny predchodca žalovaného podľa § 52 ods. 3 OZ ako
dodávateľ, t. j. právnická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy a dodávaní služby konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň v súlade s § 2 písm. a) a b) ZSU sa jedná spotrebiteľský úver,
pretože zo strany právneho predchodcu žalovaného išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje

povinnosti podľa § § 2 písm. b) ZSU a § 657 OZ zo spotrebiteľských úverových zmlúv riadne a včas
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, vznikol nej právnemu predchodcovi dlh. Žalobcovi bol predložený
dňa 15.11.2014 zamestnancom zastupujúcim žalovaného (ktorý sa stal právnym nástupcom veriteľa zo
spotrebiteľských úverových zmlúv) na podpis Dohoda o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach
(na č. l. 30). Žalobca uvedenú listinu spolu s Rozhodcovskou zmluvou (na č. l. 31) podpísal, avšak

splátkový kalendár dojednaný so žalovaným neplnil. Preto na základe žaloby žalovaného rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž sp. zn. Z. XXXXX/XX (na č. l. 40) zo
dňa 09.06.2016 uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 3.469,29 Eur s príslušenstvom a nahradiť
trovy konania.

39. Súd posudzoval prijateľnosť zmluvnej podmienky v čl. 3 bod 3.1 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa
15.11.2014 (na č. l. 31) vzhľadom na možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 53 OZ vo svetle účelu
smernice Rady 93/13/EHS a podľa jej čl. 3 ods. 1, 3 v nadväznosti na jej Prílohu k čl. 3 ods. 3
písm. q) , ktoré bolo účinné aj v čase uzavretia zmluvy a umožňuje súdu ex offo posúdiť neprijateľnosťalebo prijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Nebolo medzi stranami sporu ani
z vykonaného dokazovania sporné, že uzavretá zmluva o pôžičke ako aj rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná zmluva vzhľadom k dikcii § 53 ods. 2 a 3 OZ. Uvedené potvrdzuje

výpoveď žalobcu, ktorý popísal spôsob uzatvorenia, keď ho navštívil jemu neznámy pán, pričom podpis
dokumentov sa uskutočnil na kapote auta. Svedok F. S. ml. , ktorý je syn žalobcu, ktorý uviedol, že
pán, ktorý ich navštívil sa vyhrážal exekúciami, pokiaľ jeho žalobca nepodpíše splátkový kalendár. Táto
osoba neoboznámila žalobcu s obsahom listiny, ani sa nepredstavila a nepreukázala plnomocenstvom.
Žalobcu neupozornila, že podpisuje dohodu o uznaní dlhu a celé to trvalo 10 minút. Z obsahu zmluvy a

spôsobu jej grafického znázornenia je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca
ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pokiaľ chcel mať dojednanú možnosť splátkového kalendára bez
hrozby exekúciou, musel prijať jej obsah, ako celok a to vrátane Dohody o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluvy, keďže ináč by mu žalovaný ako veriteľ resp. dodávateľ
služby neposkytol možnosť splácať pôžičku. Súd nemal preukázané, že žalovaný viedol so žalobcom
kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a k

Rozhodcovskej, čo môže vzhľadom na ďalšie zistenia spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

40. Na základe výpovede žalobcu a svedka F.a S.a ml. súd zistil, že sa nejedná v prípade Rozhodcovskej
zmluvy o individuálne dojednanú zmluvu, pretože ako to vyplynulo, žalobca nebol pri podpise Dohody

o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve informovaný o jej
náležitostiach a uvedená zmluva mu bola predložená ako formulárová predtlač, ktorej obsah nemal
možnosť ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o žalobcovej adrese. Žalobcovi pri podpise návrhu na uzavretie
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach boli uvedené len výška splátky, dátum
prvej splátky a dátum splátky. Rozhodcovská zmluva bola žalobcovi pri podpise Dohody o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach len daná na podpis bez ďalšieho oboznámenia. Žalobca
nevedel za daného stavu posúdiť svoje možnosti, ovplyvniť obsah takejto zmluvy a nemal vedomosti, čo
znamená Rozhodcovská zmluva. Žalobcovi ako vyplynulo z výpovedí žalobcu a svedka pravdepodobne
nebol poskytnutý ani exemplár Rozhodcovskej zmluvy. Preto aj napriek tomu, že sa v zmluve
nachádzala možnosť na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, mal byť žalobcovi poskytnutý exemplár

Rozhodcovskej zmluvy a spotrebiteľ mal byť riadne upozornený na obsah a význam tejto rozhodcovskej
zmluvy. To isté platí pre riadne upozornenie na obsah a význam alternatívneho spôsobu riešenia sporov.
Tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, s ktorým sa stotožňuje,
kde najvyšší súd uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi
takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo

neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá
sospotrebiteľom,akmábyťprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.“ V danom prípade neboli žalobcovi
poskytnuté informácie o tom, čo znamená podriadenie sa režimu rozhodcovského súdu a nebol ani

ponechaný exemplár rozhodcovskej zmluvy. Súd sa stotožňuje aj s argumentami najvyššie súdu v
citovanom rozhodnutí, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť mu
nemôže byť na ujmu.

41. Pri posudzovaní ďalej súd prihliadol na ďalšie okolnosti, ktoré sprevádzali uzavretie zmluvy a

všetky podmienky zmluvy z ktorých vychádza. V danej súvislosti možno poukázať na závery uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 9/2012, kde bolo uvedené, že rešpektovania princípu „ignorantia
iuris non excusat v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa služby treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy,
len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. V prípade tohto princípu totiž

platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite
praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“

42. Súd tak na základe vyššie uvedeného posudzoval vec podľa vyššie uvedených kritérií a vzhľadom na
povinnosť súdu podľa § 298 CSP - ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, posudzovalpríp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Ako súd uviedol vyššie samotná zmluva podľa jej charakteru
je tzv. formulárovou zmluvou, kde nemá spotrebiteľ v priebehu kontraktácie možnosť do jednotlivých
zmluvných dojednaní zasiahnuť, čo vyplýva z predtlačeného formulára ako aj výsluchu žalobcu, ktorý

kontraktačný proces opísal. Súd teda má zato, keďže žalovaný v súlade s § 53 ods. 3 OZ netvrdil
a ani nepreukázal opak, t. j. že zmluva by bola individuálne dojednaná, pričom vzhľadom na § 53
ods. 3 OZ je dôkazné bremene v tejto otázke na žalovaného ako dodávateľovi služby. V takýchto tzv.
formulárových zmluvách dodávateľ služby formuluje zmluvné podmienky vo svoj prospech a častokrát
stanovuje spotrebiteľovi neprimerané povinnosti, čím obmedzuje jeho práva. Dodávateľ služby využíva

často moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, pri formulovaní neprimeraných obmedzení a
povinností spotrebiteľovi ktoré môžu spôsobiť ujmu v jeho majetkovej i nemajetkovej sfére. Spotrebiteľ
pritom nevstupuje do spotrebiteľskej zmluvy na rozdiel od dodávateľa služby z dôvodu zisku, ale z
dôvodu zlepšenia svojho súkromného života. Súd preto musí skúmať transparentnosť takejto klauzuly.
Pri posudzovaní skúma, či je klauzula napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom a či napísaná
dostatočne veľkým a čitateľným písmom. V danom prípade tak žalobca ako spotrebiteľ nemohol

žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah akýchkoľvek vopred formulovaných podmienok zo strany veriteľa v
Rozhodcovskej zmluve a pokiaľ chcel mať možnosť splácať pôžičku v splátkach a vyhnúť sa hroziacej
exekúcii musel sa podrobiť jej predtlačenému obsahu. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu ako aj svedka
F.a S.a ml. vôľa žalobcu však smerovala iba k uzatvoreniu dohody o úhrade pohľadávky v splátkach a
nie k uzatvoreniu Dohody o uznaní záväzku a k uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu súd

posúdil Rozhodcovskú zmluvu ako tzv. prekvapivé dojednanie pre žalobcu ako spotrebiteľa, čo môže
pri splnení ďalších podmienok spôsobovať jej neprijateľnosť.

43. Súd pri posudzovaní testu neprijateľnosti vychádzal aj z porovnania zmluvnej podmienky a bežných
dispozitívnychustanoveniazákona.Vsúlades§879sOZsavzťahujenaspotrebiteľskézmluvyuzavreté

do 31.12.2014 znenie § 53 ods. 1 písm. r) OZ účinné do 31.12.2014. Znenie ustanovenie § 53 ods. 1
písm. r) OZ (účinné do 31.12.2014) považuje za neprijateľnú podmienku ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Súd poukazuje nato, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súlade
a v nadväznosti na čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13EHS z 05.04.1993 v nadväznosti na indikatívny

zoznam neprijateľných podmienok v prílohe bod 1 písm. q), kde sa za neprijateľné podmienky považujú
také podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa

práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Smernica považuje za
neprimerané riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní, pričom neprimeranosť
je tu posudzovaná v tom význame, že podnikateľ ako jedna zo zmluvných strán oproti spotrebiteľovi
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie, ktoré je daný tým, že spotrebiteľ ako druhá zmluvná strana
nie je schopný presadiť zmenu vo formulárovej zmluve a v prípade úverovej zmluvy sa spotrebiteľ často

nachádza vo finančnej tiesni, čím má podnikateľ v postavení veriteľa dominanciu a neprimeranú výhodu
v tomto vzťahu. Za neprimeranú výhodu súd považuje aj riešenie sporov cestou rozhodcovských súdov,
kde nie je potrebné nariaďovať pojednávania a tieto spory sa tak prenášajú zo sústavy nezávislých
súdov, ktoré dôsledne uplatňujú kontrolu ochrany spotrebiteľa k rozhodcovským súdom, ktoré v danom
prípade uplatňujú kontrolu ochrany spotrebiteľa len formálne. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva

pretoznemožňujefaktickyvoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporunezávislýmsúdom,nakoľko
vzhľadom na nepomer povinností spotrebiteľa ako dlžníka oproti podnikateľovi ako veriteľovi, je zrejmé,
že prípadnú žalobu bude podávať v prevažujúcej miere veriteľ na rozhodcovský súd, čím znemožní
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým súdom. V danom spotrebiteľskom vzťahu sa
takto aj konalo, čím žalobca bol vylúčený z možností, aby jeho povinnosti a práva zo spotrebiteľskej

zmluvy posúdil štátom zriadený súd, ktorý by dôsledne prihliadal na porušenia spotrebiteľského práva
ex offo na rozdiel od súkromného rozhodcovského súdu, ktorý takúto ochranu poskytol (viď nižšie body)
len zdanlivo.

44. Súd sa stotožnil, že dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je aj s poukazom na rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie C-240/98, C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, tzv.
geografická neprijateľnosť miesta konania, to znamená, že sídlo rozhodcovského súdu od bydliska
žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu v prípade určovania jej príslušnosti
podľa § 19 písm. d) CSP a to v prípade konania ústneho rozhodcovského konania.45. Súd ďalej posudzoval, na základe vykonaného dokazovania, či žalobca ako spotrebiteľ mohol mať
nejaký zvláštny dôvod k tomu, aby súhlasil s touto konkrétnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa súdu na

základe vyššie uvedeného javí ako netransparentná. Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach súd nenašiel žiadny zvláštny dôvod, napr. zníženie úrokovej sadzby alebo iné zvýhodnenie
pre žalobcu. Ani žalobca a žalovaný netvrdili, že by z dôvodu konkrétnej zmluvnej podmienky bola
dojednaná predmetná zmluvná podmienka. Na základe uvedené tak súd uzatvára, že táto zmluvná
podmienka o povinnosti riešiť všetky spory z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach pred Stálym rozhodcovským súdom nebola uzatváraná zo zvláštneho dôvodu v prospech
spotrebiteľa a jej uzavretie len odzrkadľuje silnejšiu vyjednávaciu silu (tzv. bargaining power) žalovaného
ako dodávateľa služby/veriteľa voči žalobcovi ako spotrebiteľovi.

46. Takto súd pri posudzovaní okolnosti uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach a Rozhodcovskej zmluve, mal z dokazovania zrejmé, že k uzavretiu zmluvy došlo

bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ bol upozornený na existenciu Rozhodcovskej zmluvy a čo
uzavretie takejto dohody pre žalobcu ako spotrebiteľa znamená, pričom v tejto súvislosti, žalovaný
nepreukázal, že spôsobu uzatvárania predmetnej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach s Rozhodcovskou zmluvou, ktoré by ozrejmili, ako štandardne prebieha kontraktačný
proces a teda súd vychádzajúc z výpovede žalobcu a svedka F.a S.a a mal zato, že okolnosti

uzavretia zmluvy neumožňovali žalobcovi dostatočné oboznámenie sa s touto Rozhodcovskou zmluvou
a doložkou v čl. 3 bod 3.1 - a preto je uvedené dojednanie tzv. prekvapivým dojednaním a to
vzhľadom na to, že dodávateľ služby na neho spotrebiteľa neupozornil, čo je v rozpore s požadovanou
transparentnosťou zmluvnej podmienky. Súd zdôrazňuje, že čím transparentnejšie je jednanie zo strany
dodávateľa služby, tým menšia je pravdepodobnosť, že dojednanie bude neprimerané. V tejto súvislosti

možno mať zato, že vzhľadom na tento netransparentný spôsob, čo sa týka spôsobu predkladania
Rozhodcovskej možno poukázať nato, že pokiaľ žalovaný sa chcel vyhnúť tento netransparentnosti
bolo jeho povinnosťou s ohľadom na princíp poctivosti vyplývajúci z dobrých mravov v § 3 ods. 1 OZ
a tiahnuci sa celým občianskym právom (napr. aj v § 39 OZ), upozorniť žalobcu ako spotrebiteľa na
toto dojednanie, v čom však žalovaný zlyhal. Z dokazovania nevyplýva, že by žalovaný ako dodávateľ

služby jednal so žalobcom poctivo a primerane a vzal do úvahy aj jej oprávnené záujmy, pokiaľ ide o
uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy.

47. Pri posudzovaní transparentnosti zmluvnej podmienky taktiež súd prihliadal nato, ako by mohlo byť
predmetné dojednanie použité. Ak existuje, čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod

chrániť spotrebiteľa. V danom prípade, súd zistil, že žalovaný inicioval Návrhom na začatie konania o
zaplatenie 3.469,29 Eur doručenom dňa 16.03.2016 (na č. l. 25) konanie na Stálom rozhodcovskom
súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2 v Bratislave. Do konania predložil Žiadosť a
zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, Rozhodcovskú zmluvu, Prílohu k zmluve o

postúpení pohľadávok medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o. a Consumer Finance Holding, a.s., Podacie
hárky. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. Z. XXXXX/XX súd zistil, že rozhodcovský rozsudok vôbec
nezohľadňoval v tom čase platný § 5b ZOS na ktorý bol povinný prihliadať, čím súd konštatuje došlo
nielen k hrozbe rozhodovania ale priamo k zneužitiu zmluvného dojednania v rozpore s kogentnou
právnou normou v čase rozhodovania rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd sa vôbec sa vôbec

nezaoberal skúmaním existencie neprijateľnej podmienky v Dohode o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a v Rozhodcovskej zmluve a nezabezpečil do spisu aj Zmluvy o pôžičke č.
XXXXXXXXX (na č.l. 95 vedenej žalovaným pod č. XXXXXXX) a zmluvy č. XXXXX (vedenej žalovaným
pod č. XXXXXXX na č. l. 98), čím nevykonával dôsledne kontrolu ochrany dodržiavania spotrebiteľského
práva. Pokiaľ ide o nárok žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.02.2010 je vzhľadom

na jej splatnosť 44 mesiacov, vychádzajúc čl. IV, ktorý je inkorporačnou doložkou pre Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sú na druhej strane predmetnej zmluvy (na čl. 27 z druhej strany) , z čl. 6
bod 6.2 je zrejmé, že prvým dňom splatnosti je 20. deň v príslušnom mesiaci, kedy bola zmluva uzavretá.
Tak postupovaal pri svojom výpočte aj NBS na základe výzvy súdu, ktorú navrhol žalobca (viď čl. 342 a
nasl.) Podľa výpočtu RPNM prostredníctvom NBS je správna výška RPNM 24,06% oproti údaju RPNM

vo výške 24,02% uvedenému na Žiadosti a zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20.02.2010.
Takto nemožno považovať za splnenú náležitosť uvedenie nižšej RPNM v zmluve než skutočná výška
RPNM, preto, súd považoval, že nesprávne uvedený údaj znamená neuvedený údaj o RPNM a podľa
§ 4 ods. 4 ZSU v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. k) ZSU je takýto úver bezúročný a bez poplatkov.Keďže sa jedná o pôžičku vo výške 3.363,76 Eur, bola by splatná podľa dojednaných splátok po 111,54
Eura do 31 mesiacov, t. j. ak prvá splátka je splatná dňa 20.02.2010 tak posledná splátka by bola
splatná dňa 20.07.2012. Takto v čase uzatvárania Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach dňa 15.11.2014, bola premlčaná časť pohľadávky splatná do 14.11.2011, na čo rozhodcovský
súd neprihliadol, keďže podľa § 558 OZ má uznanie premlčaného dlhu právne účinky, len ak ten kto
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, čo rozhodcovský súd neskúmal a súd z vykonaného dokazovania
výsluchom žalobcu nemal preukázané.

48. Keďže účelom poskytnutia finančných prostriedkov na základe Žiadosti a zmluvy o poskytnutí
účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2010 (na č.l. 27) bola úhrada dlhu z 2 ďalších úverov
uzavretých medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu, súd skúmal vzhľadom na námietky
žalobcu správnosť RPNM v nich uvedených prostredníctvom výpočtu NBS. Podľa Zmluvy o pôžičke
č. XXXXXXXXX (na č. l. 95) zo dňa 18.02.2009, je RPNM vo uvedené výške 58,65%, pričom podľa
výpočtu NBS (uvedený na čl. 342 z druhej strany a označený ako zmluva č. 1) za predpokladu, že

úver bol načerpaný v deň podpisu zmluvy 18.02.2009 a deň prvej splátky sa považuje podľa VOP
deň 20.03.2009 je správna výška RPNM 58,48%, t. j. menej než stanovuje zmluva. Vzhľadom k tomu,
že účelom RPNM ako ceny úveru, je umožnenie spotrebiteľovi porovnať si výhodnosť úveru s inými
úvermi, súd považoval nesprávne uvedenú RPNM vo výške nižšej než v skutočnosti za skutočnosť,
ktorá nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť, na základe argumentu ad a maiori ad minus, keďže

pokiaľ si spotrebiteľ vybral úver s vyššou RPNM než v skutočnosti bola nemožno predpokladať, že by
si ho nevybral ak by bol údaj o RPNM správny a teda nižší, čo ale neplatí v prípade uvedenom v bode
47 tohto rozsudku, keď je RPNM v skutočnosti vyššia. Pokiaľ sa týka Žiadosti a zmluvy o poskytnutí
pôžičky zo dňa 09.04.2009 (na č. l. 95, v podaní NBS označenú ako zmluva 3 na č. l. 342 z druhej
strany) keď nie je možné určiť konkrétny dátum ani podmienky dátumu prvej pôžičky, je hodnota RPNM

vo výške 25,58%, za predpokladu, že úver bol načerpaný v deň podpisu zmluvy t. j. dňa 09.04.2009 a za
dátum prvej splátky sa považuje deň 10.04.2009. V Žiadosti a zmluve o poskytnutí pôžičky je uvedená
nižšia RPNM vo výške 21,85% než skutočná RPNM zistená výpočtom NBS, čo nemožno považovať
za splnenú náležitosť, preto súd považoval, že nesprávne uvedený údaj znamená nekalú obchodnú
praktiku podľa § 7 ods. 4 ZOS v nadväznosti na § 8 ods. 1 ZOS, keďže RPNM predstavuje cenu úveru.

Nekalé praktiky sú podľa § 7 ods. 1 ZOS zakázané a preto uvedené dojednanie je porušením § 39 OZ
a neplatné. Súd má tak zato, že RPNM nie je uvedená a podľa § 4 ods. 4 ZSU v nadväznosti na § 4
ods. 2 písm. k) ZSU je takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Zistená skutočnosť má tak vplyv aj na to,
že je zrejmé, že žalobca pri tejto bezúročnej pôžičke nemohol mať zostatok nesplatnej pôžičky vo výške
374,80 Eur tak ako je uvedené v Žiadosti a zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 08.02.2010

(keďže pôžička zo Zmluvy o pôžičke E. č. XXXXXXXXX0, resp. č. XXXXXXX ako je označená v Žiadosti
a zmluve o poskytnutí účelovej pôžičke na č. l. 27, je bezúročná a bez poplatkov) a teda dlh žalobcu je
nižší, čo má vplyv na skutočnosť, že prostredníctvom Žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo
dňa 08.02.2010 (na č. l. 27) v skutočnosti nebol poskytnutý reálne spotrebiteľský úver formou pôžičky vo
výške 3.363,76 Eur. Takto súd musí konštatovať, že došlo aplikáciou zmluvnej podmienky o právomoci

rozhodcovského súdu k zneužitiu tejto klauzuly.

49. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd posudzoval vyššie a jeho závery o tom, že dojednanie v
čl. 3 bodu 3.1 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.11.2014 (na č. l. 31) o riešení všetkých sporov z
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach pred stálym rozhodcovským súdom a)

predstavuje prekvapivé dojednanie, ktoré žalobca neočakával a žalovaný ho ani neupozornil na túto
doložku, b) neexistovala vôľa u žalobcu uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu a tzv. rozhodcovskú doložku,
ale žalobca chcel uzatvoriť len dohodu o splátkach c) spôsob kontraktačného procesu neumožňoval
dostatočné oboznámenie sa žalobcovi s touto zmluvnou podmienkou, d) neexistoval žiadny zvláštny
dôvod zvýhodňujúci žalobcu, pre ktorý by mal prijať takúto zmluvnú podmienku a uvedená podmienka

je výhodná len pre žalovaného, e) zmluvná podmienka bola použitá v rozpore so zákonom, keďže
žalovaný žiadal prostredníctvom návrhu na Stálom rozhodcovskom súde viac, než načo by mal nárok
a teda vo väčšom rozsahu, než umožňovali kogentné právne normy, súd dospel k záveru, že zmluvná
podmienka v čl. 3 bod 3.1 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.11.2014 (na č. l. 31) pri prihliadnutí
pomerovanýchskutočnostípredstavujeneprijateľnúpodmienkupodľa§53ods.1OZ,keďžejevrozpore

princípom, podľa ktorého žalobca ako spotrebiteľ vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným ako
dodávateľom s dôverou v určitý žalovaným prezentovaný právny vzťah uzavretia dohody o splátkach
a podsunutím prekvapivého dojednania, ktoré bolo nezákonne použité, súd kvalifikoval takúto zmluvnú
podmienku uvedenú vo výroku rozsudku na neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ. Takáto neprijateľná podmienka je
podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

50. Zároveň na základe vyššie uvedených dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok, nakoľko podľa
§ 45 ods. 1 písm. d) ZSRK stály rozhodcovský súd bol ustanovený na základe neplatnej zmluvnej
podmienky, (ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú) a § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK stály rozhodcovský
súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa a to konkrétne ako súd uviedol vyššie ustanovení § 53 ods.1, 3, 5 OZ, § 5b, 7, 8 ods. 1 ZOS

čo napĺňa aj dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, na základe čoho súd zrušil podľa § 45 ods. 3 ZSRK tento rozhodcovský
rozsudok.

51. Podľa § 232 ods. 3 CSP: Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

54.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSPažalobcoviakoúspešnejstranekonania
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý je ich povinný nahradiť v zákonnej
lehote 3 dní v súlade s § 232 ods. 3 CSP od právoplatnosti samostatného uznesenia o výške trov

konania v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, aby žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania podľa § 257, keďže dôvodom hodným osobitného zreteľa má byť skutočnosť, že
pohľadávky žalovaného voči žalobcu sa na základe uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. XOdS/X/XXXX zo dňa 11.09.2019 stal nevymáhateľným v dôsledku konkurzného konania žalobcu.
Súd poukazuje nato, že na základe vyjadrenia žalobcu, sa jednalo o oddlženie formou splátkového

kalendára, pričom tento spor medzi žalobcom a žalovaným je vedený od roku 2017 t. j. v čase, keď ešte
uvedené konanie o oddlženie neprebiehalo voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu
žalobca má tak právo na vyriešenie sporu zákonnou cestou prostredníctvom nezávislého súdu, pričom
bez významu nie je ani skutočnosť, že žalovaný by mohol žiadať o zrušenie oddlženia a domáhať sa
nárokov z rozhodcovského rozsudku, pokiaľ by súd o ňom nerozhodol v tomto konaní. Preto neobstojí

argument žalovaného o aplikácii o § 257 CSP a súd podľa neho nerozhodol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).