Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119255739
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6119255739.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: NK.SERVIS s.r.o., so sídlom Smolník
477, 055 66 Smolník, IČO: 45 656 789, právne zastúpeného: JUDr. Roman Škerlík, advokát, so sídlom
Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42109264, proti žalovanému: GP-TRANS, spol. s r.o., so
sídlom 22 Plavnica 065 45, IČO: 36 516 732, právne zastúpenému: Peter Farkaš, advokátska kancelária

spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, v konaní o zaplatenie 2.483,99
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Cb/13/2019-135
zo dňa 28.2.2020, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovaného proti výrokom II., ktorým čiastočne zastavil konanie a IV., ktorým vrátil
žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku.

V ostatnej časti výrokov I. a III. ruší rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej
inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.183,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:

8 % ročne zo sumy 1.996,49 eur od 25.12.2017 do 9.8.2018;
8 % ročne zo sumy 1.300,- eur od 10.8.2018 do 3.7.2019;
8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 4.7.2019 do 23.9.2019;
8 % ročne zo sumy 600,- eur od 24.9.2019 do 6.11.2019;
8 % ročne zo sumy 300,- eur od 7.11.2019 do 20.1.2020;
8 % ročne zo sumy 1.183,99 eur od 30.12.2017 do zaplatenia a

náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur,

to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v prevyšujúcej časti žalobného návrhu, a to v sume o zaplatenie
1.300,- eur.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

IV. Súd v r a c i a žalobcovi NK.SERVIS, s.r.o. so sídlom 055 66 Smolník 477, IČO: 45656789,
sumu 32,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku zo žaloby a ukladá povinnosť prevádzkovateľovi

systému - spoločnosti P. U., J..P.., P. P. U. K. X, XXX XX Q. Q., aby uvedenú sumu vrátil žalobcovi v
lehote 30 dní od doručenia odpisu tohto rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti.“2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na
vydanie platobného rozkazu voči žalovanému, na zaplatenie 2.483,99 eur s príslušenstvom.

3. Návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe dohody so žalovaným poskytol žalovanému služby, za
ktoré žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 1.996,49 eur, splatnú dňa 24.12.2017 a
faktúru č. XXXXXX na sumu 1.183,99 eur, splatnú dňa 29.12.2017. Žalovaný čiastočne uhradil faktúru
č. XXXXXX dňa 10.8.2018 v sume 696,49 eur. Ku dňu podania návrhu žalobca eviduje voči žalovanému

pohľadávku v celkovej výške 2.483,99 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných faktúr
listom zo dňa 27.11.2018. Nakoľko napriek výzve žalobcu žalovaný doposiaľ neuhradil žalovanú istinu,
žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu v rozsahu, ako
si ho žalobca uplatňuje, neuznáva čo do výšky ani do dôvodu, nestotožňuje sa so skutkovými

tvrdeniami žalobcu. Namieta, aby zo strany žalobcu došlo k vykonaniu prepravy spôsobom ako opisuje
žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Popis prepravy, ktorý je špecifikovaný vo faktúrach,
nezodpovedá skutočnosti a z tohto dôvodu neuznáva sumu, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému
v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vo vzťahu k nároku, ktorý si žalobca uplatňuje od žalovaného
v tomto konaní, vznáša námietku premlčania, nakoľko premlčacia doba pri právach z prepravy je jeden

rok. Nakoľko žalovaný neuznáva pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a do výšky, žiada aby súd vo veci
nariadil pojednávanie.

5. Aplikujúc ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 274 a § 275 všetko CSP súd prvej inštancie uviedol,
že na pojednávanie konané dňa 28.2.2020 sa nedostavil žalovaný a ani jeho právny zástupca napriek

tomu, že predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené riadne a
včas dňa 23.12.2019. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom
neospravedlnil, hoci v predvolaní na pojednávanie bol upozornený na to, že súd môže vo veci rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, ak sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Keďže právny

zástupca žalobcu, ktorý na dostavil na pojednávanie, navrhol, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, v takomto prípade súd s poukazom na § 274 CSP obligatórne musí návrhu na
vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť, ak sú splnené už spomenuté procesné podmienky.

6. Súd preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe musel v celom rozsahu vyhovieť

vzhľadom na znenie § 274 CSP.

7. Podaním zo dňa 26.2.2020 síce právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť
žalovaného na pojednávaní nariadenom na deň 28.2.2020 a zároveň informoval súd, že súhlasí
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, avšak toto ospravedlnenie bolo doručené súdu až po

skončení pojednávaní a po vyhlásení rozsudku, dňa 2.3.2020. Takéto ospravedlnenie, podľa názoru
prvoinštančného súdu, nemožno považovať za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, resp.
v dôsledku vážnych okolností.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca

bol v spore v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, vydaným
vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Pretože žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny 1.300,- eur pred prvým pojednávaním, súd

v súlade s ustanovením § 11 ods. 3, ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho
poplatku vo výške 32,50 eur zo žaloby (vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná vo forme elektronických
prostriedkov a zaplatený súdny poplatok bol krátený o 50 %, aj súdny poplatok zo späťvzatej časti istiny
1.300,- eur (78 : 2 = 39), a následne krátený o 6,70 eur, t.j. 39 - 6,70 eur = 32,30 eur, čo po zaokrúhlení
v zmysle § 11 ods. 11 ZoSP predstavuje sumu 32,50 eur) žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa

systému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10. Proti tomuto rozsudku, a to výslovne proti všetkým výrokom podal žalovaný včas odvolanie a z
dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.11. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že vo veci sa vyjadril podaním zo dňa 26.2.2020,
pričom poskytnutým súhlasom s prejednaním veci de facto suspendoval možnosť použiť tento právny

inštitút, nakoľko týmto dal zároveň najavo svoj záujem o predmet sporu a pojednávanie nemaril, inak
neobštruoval a nebránil tak svojou pasivitou v progrese sporu. Podľa žalovaného súdu prvej inštancie
tak nič nebránilo spoľahlivo prejednať a rozhodnúť spor na jednom pojednávaní pri plnom zachovaní
procesných práv žalovaného.

12. V danom prípade žalovaný svojím správaním nezadal dôvod, aby proti nemu bola uplatnená prísna
aplikácia v podobe kontumačného rozsudku. Týmto postupom si podľa žalovaného súd prvej inštancie
zároveň zjednodušil odôvodnenie rozsudku na úkor práv žalovaného v zmysle § 275 CSP, avšak na
druhej strane porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

13. Podľa názoru žalovaného neobstojí zistený záver súdu prvej inštancie vyjadrený v ods. 16 rozsudku,

keď neguje existenciu vyjadrenia žalovaného a súhlasu s pojednávaním veci v jeho neprítomnosti,
to všetko v čase pojednávania dňa 28.2.2020. Uvedené dokumenty podľa žalovaného vylučujú
možnosť aplikácie kontumačného rozsudku, mali byť súdu prvej inštancie doručené až 2.3.2020, pričom
doručenka svedčí o možnosti prevzatia podania žalovaného už dňa 27.2.2020. Rozhodne bolo podľa
žalovaného na mieste pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmať, či v priebehu celého doposiaľ

vedeného konania bola strana, v neprospech ktorej sa má rozsudok vydať, skutočne procesne pasívna
a či takýto postup bude voči nej v konečnom dôsledku spravodlivý. Je totiž rozdiel posudzovať náležitosti
tohtoefektívnehonástrojavprípade,aksajednáožalovaného,ktorýsaibasvojimobštrukčnýmkonaním
snaží oddialiť rozhodnutie vo veci samej, v porovnaní s prípadom, keď bol žalovaný skutočne aktívny
a nemal v úmysle pojednávanie zmariť.

14. Ústavný súd českej republiky vo svojom náleze vo veci sp. zn. IV. ÚS 3143/15 sa vyjadril k
rozsudku pre zmeškanie tak, že ho opísal ako procesný - sankčný nástroj chrániaci poctivo žalobcu
proti nepoctivým žalovaným (alebo naopak poctivého žalovaného proti nepoctivým žalobcom), ktorý
nemá záujem o aktívnu účasť v konaní - často v snahe oddialiť konečné rozhodnutie. Takto formulované

ústavno-právne atribúty, ako ďalšie vymedzenie aplikačných predpokladov pre rozhodnutie formou
rozsudku nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade aplikovať na správanie žalovaného.

15. S poukazom na vyššie uvedené preto žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného s týmto nesúhlasil a podané odvolanie
považoval za nedôvodné. Žalobca mal za to, že žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť včas a ako
ani neuviedol vážne okolnosti, ktoré by mu bránili v účasti na pojednávaní. Podanie žalovaného, na
ktoré poukazuje ako na svoje kvalifikované ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, tak podľa žalobcu

nespĺňal ani jednu z podmienok stanovených v ust. § 274 písm. b/ CSP. Podanie žalovaného bolo
súdu doručené až dňa 2.3.2020, t.j. po skončení pojednávania, po vyhlásení rozsudku. Predvolanie na
pojednávanie bolo pritom žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené už dňa 23.12.2019.
Žalovaný mal tak dostatok času na to, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Pokiaľ
tak žalovaný neurobil, ale svoju neúčasť sa snažiť ospravedlniť na poslednú chvíľu, je potrebné takýto

postup žalovaného pričítať výlučne na jeho ťarchu. Podľa žalobcu žalovaný v podaní zo dňa 26.2.2020
neuviedol také skutočnosti, ktoré mu bránili, resp. neumožňovali ospravedlniť svoju neúčasť skôr.
Neobstoja ani hypotetické úvahy žalovaného o tom, že súd mal doručenku prevziať až dňa 27.2.2020
alebo, že súd mal skúmať cestou asistentky senátu prípadné podanie absentujúcej strany sporu.
Bolo základnou povinnosťou žalovaného, aby svoju neúčasť včas ospravedlnil. Žalovaný bol podľa

žalobcuriadnepoučenýonásledkochneúčastinapojednávanívrátanemožnostivydaniakontumačného
rozsudku. Zároveň žalovaný neuviedol vážnejšie okolnosti brániacemu v účasti na pojednávaní. Možno
preto podľa žalobcu konštatovať, že žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas a
vážnymi okolnosťami tak ako to vyžaduje ust. § 274 CSP.

17. Rozhodnutia ústavného súdu, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní sú v tomto prípade
nedôvodné, nakoľko vychádzajú zo skutkovo a právnej odlišnej situácie. Naopak, žalobca si dovolil
poukázaťnauznesenieKrajskéhosúduvŽilinez28.2.2019,sp.zn.7Co/313/2018,vktoromsúduviedol:
„Ak sa totiž žalovaný mienil z pojednávania ospravedlniť, mal oznámiť dôvod bezodkladne po tom, čosa o ňom dozvedel... Za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nemožno považovať postup,
ktorým strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu deň pred
vytýčením termínu pojednávania, naviac v neskorých večerných hodinách, ak ospravedlnenie nespočíva

v objektívnych okolnostiach nemožnosti sa dostaviť na pojednávanie.“ Rovnako žalobca poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011, preto niet podľa žalobcu žiadneho
dôvodu, pre ktorý by sa súd mal odchýliť od vyššie uvedeného právneho názoru.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd odvolanie žalovaného odmietol a priznal

žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Pre prípad, ak odvolací súd bude
toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, avšak sa odvolací súd nestotožní so žalobcom
o potrebe rozhodnutia odvolacieho súdu formou odmietnutia odvolania a žalobca z dôvodu právnej istoty
navrhuje, aby odvolací súd v takom prípade napádaný rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na celej právnej interpretácii uvedenej
v odvolaní.

20. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané
včas oprávnenou osobou sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355

ods. 1, § 356 písm. b/, § 359 a § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok okresného súdu vo veci samej zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP.

21. Odvolanie žalovaného proti výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti konanie zastavil a výroku IV.,
ktorým vrátil žalobcovi časť kráteného súdneho poplatku bolo odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b/ CSP.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje analogicky na judikované rozhodnutie Rc/40/1993,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.7.1992, sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa

ktorého právnej vety ...“Právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten
účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Z analogického použitia
citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý výrok II. a IV. rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo
konanie čiastočne zastavené a ktorým bol čiastočne vrátený súdny poplatok, nevyzneli v neprospech
žalovaného a týmito výrokmi nebol dotknutý na svojich právach.

23. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudok rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
podľa § 274 CSP na základe toho, že boli kumulatívne plnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku.
Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, bol poučený
o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, napriek

tomu svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalobca na pojednávaní navrhol,
aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

24. Z obsahu spisu je evidentné, že bola dodržaná podmienka upravená v § 274 písm. a/ CSP, t.j., že
v rámci predvolania pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti

vydania rozsudku pre zmeškanie. Zároveň je nepochybné, že bol predvolaný riadne a včas, keď medzi
predvolaním a termínom pojednávania bolo časové rozmedzie 2 mesiacov. K tejto súvislosti je nutné
podotknúť, že žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 27.2.2020 o 11:30 hod. ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní dňa 28.2.2020. Zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a
vyjadril súhlas s prejednaním veci ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Odvolací súd

sa nestotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o splnení druhej
kumulatívnej podmienky, a to absencie včasného ospravedlnenia neúčasti na nariadenom pojednávaní.
Primárne možno za včasné ospravedlnenie (pozri napríklad autorský komentár Števček, M. a kol. Civilný
sporový poriadok, C.H.Beck 2016, str. 1004) považovať také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené
najneskôr do začiatku pojednávania. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil deň pred tým, dokonca v

dopoludňajších hodinách, preto z tohto pohľadu môže odvolací súd v okolnostiach súdenej veci uzavrieť,
že ospravedlnenie doručené žalovaným deň pred pojednávaním je ospravedlnením včasným.25. Inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného,
pričom nemožno vykladať príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku formalisticky. Odvolací
súd považuje za nutné podotknúť, že súd prvej inštancie prehliadol písomný odpor žalovaného proti

platobnému rozkazu, ktorý obsahuje vecnú argumentáciu popierajúcu uplatnený nárok. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4. júna 2019, v
ktorom konštatoval, že: „Považuje za potrebné dať do pozornosti, že formalistický výklad ust. § 274 CSP,
a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok
rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu

dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní
nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Návrh na vydanie rozsudku pre
zmeškanie a splnenie všetkých zákonných podmienok podľa § 274 CSP treba posudzovať vždy, aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ust. § 274 CSP i pri čisto gramatickom výklade a
lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na
spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté

strane sporu možnosť podať riadne právny prostriedok (odvolanie vo veci samej)“...

26. O tom že táto argumentácia žalovaného uvedená v odpore bola určite aspoň sčasti dôvodná
svedčí napokon aj čiastočne späťvztaie žaloby po podaní odporu. Navyše žalovaný v ospravedlnení
uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci vo svojej neprítomnosti, čo by v opačnom prípade fakticky

smerovalo k povinnej účasti žalovaného na pojednávaní „za každých podmienok“, inak mu totiž hrozí
kontumačná strata sporu, čo presahuje rámec požiadaviek princípu kontradiktórnosti súdneho konania
a nezodpovedá relevantnej proces úprave v zmysle základného princípu čl. 17 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, prechádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

27. Zhrňujúc opísané neboli splnené všetky zákonom požadované kumulatívne podmienky na vydanie
kontumačného rozsudku na pojednávaní podľa § 274 CSP. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch, ktorým žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol o náhrade trov konania zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne, zistené

skutočnosti vyhodnotí, vec právne posúdi a svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle kritérií uvedených v §
220 CSP. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).