Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218012032
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218012032.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej Z. K., nar. dňa XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom C. - S., D. XXXX/XX, t. č. T. E., D. č. XXX, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č.

k. 4T/140/2018-88, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2020 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej Z. K. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa24.04.2019,č.k.4T/140/2018-88bolaobžalovaná
Z. K. uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že
v období od 01.10.2017 do 30.06.2018 v školskom roku 2017/2018 ako rodič maloletého N. S. nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - S., D. XXXX/XX, okres Bratislava V, prechodne bytom bez prihlásenia
T. E. - Q., D. V. XXX, okres Dunajská Streda, v rozpore s ustanovením § 19 zákona č. 245/2008 Z.
z. o výchove a vzdelávaní umožnila neplnenie povinnej školskej dochádzky svojim dieťaťom formou
neospravedlnených a vynechaných 316 vyučovacích hodín na Špeciálnej základnej škole v T. E., U.

L. XXX/X, T. E., okres Dunajská Streda, hoci bola na neplnenie povinnej školskej dochádzky svojim
dieťaťom viackrát ústne, aj písomne upozornená zo strany školy ako aj zo strany obce T. E..

Okresný súd za to obžalovanej uložil podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l)
Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd I. stupňa výkon trestu odňatia slobody obžalovanej

podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Súd I. stupňa vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania,
oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými vo vyšetrovacom spise a odpisom registra
trestov obžalovanej.

Obžalovaná vo svojej výpovedi zo dňa 09.11.2018 uviedla, že jej syn H. K. v školskom roku 2017/2018
navštevoval 8. ročník Špeciálnej základnej školy v obci T. E.. O školskú dochádzku syna sa starala ona.
Mala vedomosť o tom, že jej syn nenavštevoval riadne školu. Každý deň mu dohovárala, aby išiel do
školy, avšak syn ju neposlúchal. Zo strany školy bola viackrát písomne, aj ústne upozornená, že jej
syn pravidelne nenavštevuje školu. Bola predvolaná na pohovor na Obecný úrad T. E. za prítomnosti
kurátorky. Ona synovi stále opakovala, že musí chodiť do školy, on ju však nerešpektoval. Od septembra

2018 jej syn už riadne chodil do školy, ona osobne na to dozerala. Bolo jej ľúto čo sa stalo.ZvykonanéhodokazovaniamaltaksúdI.stupňazapreukázané,žeobžalovanásvojimnedbanlivostným
konaním tým, že ako matka a rodič nevenovala dostatočnú pozornosť pravidelnej školskej dochádzke
svojho syna umožnila mu viesť záhaľčivý život a tento skutok spáchala závažnejším spôsobom konania

po dlhší čas. Z týchto dôvodov okresný súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku.

Pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal z § 34 ods.1 Trestného zákona. Na strane obžalovanej súd
I. stupňa zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona a nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Obžalovanej tak pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona za spáchaný skutok uložil

trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona podmienečne odložil a súčasne podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej uložil skúšobnú
dobu na dva roky, ktorú vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti považoval za primeranú.

Protitomutorozsudkupodalaobžalovanávzákonomstanovenejlehoteodvolanie,pričomvňomuviedla,
že by chcela poukázať na to, že má malé detičky v detskom domove, a práve teraz si vybavuje, aby

jej boli deti vrátené, preto chce požiadať, aby súd upustil od potrestania, alebo, aby jej boli udelené
alternatívne tresty, nakoľko sa snaží viesť riadny život, stará sa o deti a chce získať deti z detského
domova. Žiada preto o zrušenie rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č. k.
4T/140/2018-88.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, ktorý navrhol odvolanie
obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Verejné zasadnutie sa konalo
v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko bola o termíne verejného zasadnutia upovedomená a hodnoverne
nepreukázala, že sa verejného zasadnutia nemôže zúčastniť. Zároveň ani nepožiadala o odročenie
verejného zasadnutia.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaná, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom
konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku
treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného

poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal

za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná spáchala skutok v rozsahu skutkových zistení

napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola
spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho

spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu
a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom
postačí na jeho nápravu.

K odvolacím námietkam obžalovanej týkajúcej sa upustenia od potrestania krajský súd uvádza, že

obžalovaná mala zrejme na mysli inštitút uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaná
spáchala síce prečin, ktorým nespôsobila smrť ani ťažkú ujmu na zdraví, priznala sa k spáchaniu prečinu
aoľutovalaho.Uobžalovanejvšaknebolisplnenévšetkypodmienkypreaplikáciutohtoinštitútu,nakoľko
z ničoho nevyplývala jej snaha o nápravu, dokonca sa nedostavila ani na konanie pred okresnýmsúdomanipredkrajskýmsúdom.ZodpisuRegistratrestovobžalovanejvyplynulo,žetrestnýmrozkazom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.09.2013, sp. zn. 2T/105/2013 bola uznaná za vinnú podľa § 211
ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý jej bol

podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.
Napriek tomu, že došlo k zahladeniu vyššie uvedeného odsúdenia odvolací súd konštatuje, že právna
fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti
odsúdenia, ale neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin. Ide o dve
právne skutočnosti s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam a dopad. Ak páchateľ opäť

spáchal trestný čin, môže súd, zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a nového trestného činu
vyvodiť príslušné závery, v tomto prípade odvolací súd vyvodil záver, že keď už raz bola za taký istý
trestný čin obžalovaná v minulosti odsúdená, a napriek tomu sa znovu dopustila rovnakého trestného
činu, nemožno predpokladať, že len samotné prejednanie veci pred súdom by bolo postačujúce.
Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd ohľadom tohto výroku vykonal dostatočné dokazovanie, správne
vyhodnotil osobu obžalovanej (až na jedno pochybenie) a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie

trestu.
Okresný súd nesprávne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a to že
viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože ako už odvolací súd predtým uviedol, už bola
1 krát súdne trestaná. Tunajší súd však nepovažoval za potrebné výrok o treste v napadnutom rozsudku
zrušiť a zmeniť, nakoľko táto skutočnosť nemala vplyv na úpravu trestnej sadzby v rámci ktorej bol trest

obžalovanej ukladaný, ani na výšku trestu, ktorý bol obžalovanej uložený a navyše by takýto postup bol
v neprospech obžalovanej.
Odvolací súd u obžalovanej zistil 1 poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda stále u
obžalovanej existovala prevaha poľahčujúcich okolností oproti priťažujúcim okolnostiam a došlo tak
podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby

o jednu tretinu. Obžalovanej tak mohol byť ukladaný trest v zákonom upravenej trestnej sadzbe od 6
mesiacov do 3 rokov a 6 mesiacov. Odvolací súd tiež dodáva, že trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, ktorý bol obžalovanej podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky považuje
za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý
zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovanej Z. K. ako nedôvodné podľa § 319
Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.