Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116209528
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5116209528.7

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobkyne: Ing.
G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX O. - B. O., právne zastúpená: JUDr. Kristína
Jošthová, advokátka so sídlom K.. M. R. B. X/XX, XXX XX G., proti žalovaným v rade 1/: Ing. V. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX V. O., v rade 2/: Ing. A. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom

D. XXXX/XX, XXX XX O. - Y., obaja právne zastúpení: Mgr. Michal Grošaft, advokát so sídlom Z. XX,
XXX XX G., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 42C/158/2016-728 zo dňa 15. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku sa rozsudku n e d o t ý k a.

Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov

prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobným návrhom
osobne podaným na okresnom súde dňa 13.04.2016 domáhala vypratania nehnuteľností, ktorých je
výlučnou vlastníčkou, a ktoré nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území B. O.
špecifikovala nasledovne: pozemky CKN parc. č. 3286/1 - záhrady o výmere 566 m2, CKN parc. č.

3286/2 - ostatné plochy o výmere 538 m2, CKN parc. č. 3286/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
335 m2, CKN parc. č. 3286/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, CKN parc. č. 3286/5 -
záhrady o výmere 108 m2, CKN parc. č. 3286/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, CKN
parc. č. 3286/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, CKN parc. č. 3287/3 - ostatné plochy
o výmere 89 m2, CKN parc. č. 3288/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2, CKN parc. č.
3288/5 - ostatné plochy o výmere 274 m2, CKN parc. č. 3288/6 - orná pôda o výmere 76 m2, CKN

parc. č. 3288/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený
na pozemku CKN parc. č. 3288/7. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti užívajú žalovaní v rade 1/
a 2/ spoločne so svojou maloletou dcérou I., nar.XX.XX.XXXX bez právneho dôvodu a bez súhlasu
žalobkyne, a zároveň žalobkyni vytvárajú právne a skutkové prekážky znemožňujúce jej vlastníctvo
užívať. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ do
dňa podania žalobného návrhu a v priebehu súdneho konania predmetné nehnuteľnosti užívali, avšak v

čase rozhodovania okresného súdu už bývali na adrese D. XXXX/XX, O. - Y.. Ako vyplynulo z výsluchu
žalovaného v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 15.03.2022, žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosťodpojila od vody a elektriny, a preto sa stala neobývateľnou, žalovaní majú v predmetnej nehnuteľnosti
umiestnené veci, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve. Žalovaný v rade 1/ si dňa 12.07.2021 z predmetnej
nehnuteľnosti odviezol niektoré hnuteľné veci, o čom bola JUDr. Alexandrou Vrlíkovou spísaná notárska

zápisnica N 406/2021, Nz 20351/2021. Okresný súd taktiež považoval za nepochybné, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom
území B. O., a to pozemkov CKN parc. č. 3286/1 - záhrada o výmere 674 m2, CKN parc. č. 3286/2
- ostatná plocha o výmere 466 m2, CKN parc. č. 3286/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
932 m2, CKN parc. č. 3286/8 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 54 m2, CKN parc. č. 3286/13

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 86 m2, CKN parc. č. 3288/6 - orná pôda o výmere 76 m2,
CKN parc. č. 3288/7 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 162 m2 a rodinného domu s prístavbou
súp. č. XXXX postaveného na pozemku CKN parc. č. 3288/7. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd prvej inštancie k záveru, že v čase medzi podaním žalobného návrhu a rozhodnutím vo veci
došlo ku zmenám parcelných čísel ako aj výmer nehnuteľností, ktoré žalobkyňa žiadala vypratať, a teda
žalobný petit tak ako bol žalobkyňou naformulovaný by nebol vykonateľný, a zároveň žalobkyňa v konaní

pred súdom tento nedostatok neodstránila, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o nárok
na náhradu trov konania, súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 396 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,
ods. 2 CSP konštatujúc, že žalovaní boli voči žalobkyni úspešní v plnom rozsahu v konaní pred súdom
prvej inštancie, a preto im priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania

v rozsahu 100 %.

3. Proti výroku o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania neprizná.

Súdu prvej inštancie vytýkala to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec nesprávne právne posúdil podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Bližšie uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne najmä pre rozpor
s dobrými mravmi. Poukazuje najmä na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané
užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými bez právneho dôvodu a bez súhlasu vlastníka, avšak z

dôvodu zmeny výmer nehnuteľností, o vypratanie ktorých sa žalobou domáhala, bola žaloba zamietnutá,
nakoľko by rozhodnutie v uvedenom znení bolo nevykonateľné. Zdôrazňuje, že za príčinu vzniku
sporu o vypratanie nehnuteľností považuje konanie žalovaných, ktorí užívali predmetné nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu, napriek viacerým výzvam sa odmietali dobrovoľne vysťahovať, a to aj napriek
skutočnosti, že neboli odkázaní na bývanie v uvedenej nehnuteľnosti, nakoľko už v čase rozhodnutia

okresného súdu bývali na adrese D. XXXX/XX, O. - Y.. Žalobkyňa zároveň podotýka, že priznanie
náhrady trov konania žalovaným možno vnímať ako rozporné s dobrými mravmi a príkro nespravodlivé,
nakoľko jej návrh bol čo do merita veci dôvodný. Je toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mal vziať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP (za
ktoré považuje všetky vyššie uvedené skutočnosti), taktiež sa mal zaoberať podielom oboch strán na

vzniku a priebehu sporu, povahou a okolnosťami sporu, a teda rozhodnúť tak, že náhradu trov konania
žalovaným neprizná.

4. Podaním zo dňa 20.05.2022 sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko žalobkyňou napádaný rozsudok považujú za vecne

a právne správny.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods.

1, 2 CSP. Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotkol.

6. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
voči žalovaným vypratania nehnuteľností špecifikovaných žalobným návrhom ako nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území B. O., konkrétne pozemky CKN parc. č. 3286/1 - záhrady

o výmere 566 m2, CKN parc. č. 3286/2 - ostatné plochy o výmere 538 m2, CKN parc. č. 3286/3 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 335 m2, CKN parc. č. 3286/4 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 42 m2, CKN parc. č. 3286/5 - záhrady o výmere 108 m2, CKN parc. č. 3286/7 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 26 m2, CKN parc. č. 3286/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, CKNparc. č. 3287/3 - ostatné plochy o výmere 89 m2, CKN parc. č. 3288/4 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 235 m2, CKN parc. č. 3288/5 - ostatné plochy o výmere 274 m2, CKN parc. č. 3288/6 - orná
pôda o výmere 76 m2, CKN parc. č. 3288/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2 a rodinný

dom súp. č. XXXX postavený na pozemku CKN parc. č. 3288/7. Vzhľadom na zmeny parcelných čísel
a výmer pozemkov vedených Okresným úradom Bytča pre katastrálne územie B. O. na liste vlastníctva
č. XXXX (výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.03.2022 - č. l. 703 spisu) mal okresný súd za to,
že rozhodnutie súdu o tom, že žalovaní majú vypratať predmetné nehnuteľnosti bližšie špecifikované v
žalobnom návrhu, by nebolo vykonateľné, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Okresný súd, čo sa týka trov konania, rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania
v rozsahu 100 % v spojení s § 396 ods. 3 CSP. Poukázal pri tom na zásadu úspechu v spore, resp.
zásadu zodpovednosti za výsledok, konštatujúc neúspech na strane žalobkyne, keď žalobu v celom
rozsahu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s aplikáciou § 255 ods. 1, tzv. zásady úspechu v spore,

ako základného kritéria priznania náhrady trov konania na daný prípad. Zásada úspechu vo veci je
charakteristická pre sporové konania a uplatňuje sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť
v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho

rozhodnutia zhoduje so žalobným návrhom, ktorý bol naposledy urobený vo veci, t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v celom rozsahu. V danom prípade však berúc do úvahy zamietnutie žaloby v celom rozsahu,
ktorý výrok rozhodnutia okresného súdu nebol napadnutý odvolaním, možno konštatovať na strane
žalobkyne procesný neúspech.

8. Ustanovenie § 257 CSP, na ktorého aplikáciu žalobkyňa v odvolaní poukazuje, predstavuje odchýlku
od zásady zodpovednosti za výsledok. Jedná sa o tzv. dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
zákon bližšie nešpecifikuje. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej

tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe pri

skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Jedná sa o diskrečné oprávnenie
súdu, pričom aplikácia § 257 CSP je ponechaná na úvahe súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú však dané

účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie alebo priznanie len sčasti úspešnému
účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok
sporového konania. Odvolací súd nepovažuje prípad žalobkyne za vec, ktorú možno podradiť pod
ustanovenie § 257 CSP, pretože z daného prípadu nevyplývajú také výnimočné okolnosti, ktoré podľa
ustálenejrozhodovacejpraxemožnopovažovaťzadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Krajskýsúdpritom

dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt,“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu

strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení. Žalobkyňa v spore zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom mala mať
vedomosť o zmenách, ktoré prebehli na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálny
odbor, pre katastrálne územie B. O., a teda i o neaktuálnosti znenia žalobného návrhu. Strany, ktoré
vedú spor konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Konštatujúc

pasivitu na strane žalobkyne pri odstraňovaní vady žalobného návrhu, o ktorej mala mať vedomosť,
odvolací súd má za to, že okresný súd správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalovaní mali v predmetnom spore úspech. Naviac žalobkyňapodaným odvolaním namietala nesprávnosť len výroku o trovách konania, proti výroku o zamietnutí
žaloby odvolanie nepodala.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

10. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1
CSP. Žalovaní 1/ a 2/ mali v odvolacom konaní plný úspech v rozsahu 100 %. Z tohto dôvodu žalovaným

odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)