Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010576
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010576.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudkýň JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája
2022 odvolanie obžalovaných V. V. a V. H. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/115/2020 zo dňa 13. septembra 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných V. V. a V. H. z a m i e t a , lebo nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 2T/115/2020 zo dňa 13.9.2021 uznal obžalovaných
V. V., nar. X.X.XXXX v R. V., trvale bytom S. XXXX/XX, R. V. a V. H., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale
bytom E. XXX/XX, A., okres W., vinnými z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 6.9.2020 približne o 17.20 hod. vstúpili hlavným vchodom do OD Tesco, na ul. Kamenné pole č.
4447/2 v Liptovskom Mikuláši, a keďže nemali nasadené na tvári ochranné rúška, tak ich službukonajúci
pracovníkSBSQ.A.,nar.X.XX.XXXX,trvalebytomA.XXX/XX,R.V.,hneďzavstupnýmidveramislušne
oslovil, aby si rúška nasadili, na čo V. V. začal na Q. A. kričať, čo od nich chce, čo do nich vyskakuje, čo si
o sebe myslí, že kto je a na záver mu povedal, že si ich idú kúpiť a následne od Q. A. odišli, pričom asi po
3 až 4 minútach sa s nasadenými rúškami k Q. A. vrátili a V. V. sa Q. A. začal hneď vyhrážať so slovami,

že ho zabije, že si ho večer nájde a že si ho počká, V. H. mu taktiež niečo nezrozumiteľne povedal a
následne ho jedenkrát udrel otvorenou dlaňou pravej ruky do ľavej časti tváre, v dôsledku čoho Q. A.
ihneď zo svojho mobilného telefónu volal na linku 158, pričom obaja menovaní čakali na mieste, kým
Q. A. dotelefonuje, pričom ako dovolal, tak mu V. H. najprv povedal, že ho podreže a následne gestom
jednej ruky to predviedol na sebe a to tak, že so zovretou päsťou s vystretým palcom si prešiel popod
svoj krk, potom mu znova zopakoval, že ho podreže a následne uvedené gesto rukou zopakoval na Q.

A., kedy prešiel rukou popod jeho krk.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovanému V. V. uložil podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4
Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov a obžalovanému
V. H. podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2

písm. b) Tr. zák. obidvoch obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podali
odvolania obžalovaný V. V., a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste a obžalovaný V. H.
proti výroku o treste.Obžalovaný V. V. zahlásené odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa
26.11.2021, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26.11.2021, a to s poukazom na
nasledovné:

Okresný súd svoje rozhodnutie o vine opiera predovšetkým o výpoveď poškodeného A. a kamerový
záznamzincidentu,ktorýsamalodohraťdňa6.9.2020vobchodnomdomeTescovLiptovskomMikuláši.
S takto odôvodneným rozhodnutím okresného súdu sa nemožno stotožniť, pretože rozhodnutie o vine
obžalovaného V. je v hrubom rozpore s dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a

prehodnotené na hlavných pojednávaniach.
Obžalovaný V. V. spáchanie skutku tak, ako bola podaná obžaloba a ako bol uznaný za vinného popiera.
Jediné čo nepopiera je, že na poškodeného A. reagoval zvýšeným hlasom, prečo na neho kričal, vytýkal
mu, čo si o sebe myslí, pričom mu jasne na jeho výzvu odpovedal, že si idú ochranné rúško zakúpiť do
lekárne nachádzajúcej sa v obchodnom dome Tesco. Výhražné slová zabitie obžalovaný V. neuviedol,
ak sa niekto vyhrážal zabitím, bol to obžalovaný V. H..

Obžalovaný V. H. sa na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku priznal a urobil vyhlásenie o vine, ktoré
súd prijal. Obžalovaný V. H. v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní jasne uviedol, že obžalovaný V. s
tým nič nemá. Napätú situáciu zapríčinil poškodený A., ktorý sa postavil a skákal, provokoval a verbálne
vykrikoval na oboch obžalovaných. Obžalovaný H. taktiež jednoznačne potvrdil, že obžalovaný V. na
pracovníka SBS - poškodeného A. nepoužil žiadne výhražné slová, ani ho neudrel.

Súd pri hodnotení výpovede poškodeného A. v úvode uvádza, že poškodený A. vypovedal na hlavnom
pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní, hoci v ďalšom odôvodnení sám súd dospel k záveru,
že na základe porovnania výpovedí poškodeného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní tieto
výpovede nie sú zhodné.
Poškodený A. v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že v kritický deň si všimol, že cez hlavný vchod

vošli M. V. a M. H.. Z ich správania bolo zrejmé, že sú pod vplyvom alkoholu. V. začal po ňom kričať,
čo od nich chce, čo do nich vyskakuje, čo si o sebe myslí. Vtedy sa mu nijako nevyhrážali. Následne
od neho odišli a išli si kúpiť rúška do lekárne. Na hlavnom pojednávaní svedok doplnil k opisu konania
obžalovaného H., že najskôr mu ukázal, že ho podreže na svojom krku, a potom na jeho krku. Potom
mu dal facku a svedok následne volal políciu. Obžalovaný V. do tohto incidentu fyzicky nezasahoval,

jeho nevnímal a nevedel opísať presné slová, ktoré mu boli adresované. To slovo, že ho zabijú, padlo,
ale nevedel uviesť, kto ho vyslovil. V minulosti pri výsluchu na polícii označil obžalovaného V., ktorý mu
povedal, že ho zabije, ale počas tejto výpovede mal mať horúčky.
Na základe rozporov vo výpovedi poškodeného A., tento uviedol, že nepotvrdí, že mu obžalovaný V.
povedal, že ho zabije, lebo si nie je istý. Na otázku súdu, či v tom čase mal obavu, keď mu bola

adresovaná vyhrážka, uviedol, že zrejme áno, zavolal políciu, ale opätovne nepotvrdil, že by vyhrážku
použil obžalovaný V.. Súd v odôvodnení hodnotenia výpovede poškodeného A. jednoznačne uviedol, že
vzhľadomktomu,ževýpovedepoškodenéhoA.súrozporuplné,pretouveriljehovýpovedizprípravného
konania. Ak súd sa odvoláva na výpoveď poškodeného z prípravného konania, potom nemohol túto
výpoveď vyhodnotiť v neprospech obžalovaného V., pretože poškodený v trestnom oznámení zo dňa

6.9.2020 jasne uviedol: „Ja som z tohto správania tých dvoch Rómov nenadobudol obavu o svoj život
a zdravie. Mám pred nimi rešpekt, nikdy neviete, čo sa môže stať, ale že by som sa ich bál, to nie. V
minulosti som pracoval v „zásahovke Jáger“.
Poškodený A. bol následne vypočutý aj dňa 27.11.2020, kedy opätovne v prípravnom konaní zopakoval,
že nemal a ani nenadobudol z toho ich správania dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. „ Ja som sa

vtedy o seba nebál.“
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. konania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a potresce sa
odňatím slobody až na jeden rok.
Ak teda súd vyhodnocoval pri rozhodovaní o vine obžalovaného V. výpoveď poškodeného A. z

prípravného konania, vzhľadom na to, že na hlavnom pojednávaní súd konštatoval rozpory v jeho
výpovedi, potom nemohol dospieť k záveru, že konaním obžalovaného V. bola naplnená skutková
podstata ustanovenia § 360 ods. 1 Tr. zák., pretože sám poškodený A. jednoznačne zotrval, že vyhrážky,
ktoré ani nevie, kto adresoval, nevzbudili u neho dôvodnú obavu, že by tieto vyhrážky aj mohli byť
uskutočnené.

Keďže chýba v konaní obžalovaného materiálna stránka uvedeného trestného činu, súd v rozpore s
objektívnymi dôkazmi nesprávne uznal obžalovaného vinným zo žalovaného trestného činu a konanie
obžalovaného V. možno maximálne hodnotiť ako priestupok proti občianskemu spolužitiu podľa § 49
ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb.Súd pri hodnotení dôkazov podľa názoru obhajoby nesprávne a nedôvodne vyhodnotil kamerový
záznam, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie je počuť slovné prejavy, či už obžalovaného H.,
obžalovaného V. a poškodeného A. a zo správania obžalovaného V. na zázname toto nemožno

vyhodnotiť tak, ako to uvádza súd v odôvodnení rozsudku a už vonkoncom nie v takom smere,
ako uvádza súd, že v tomto smere nie je rozhodujúce subjektívne vyjadrenie poškodeného, či mal
alebo nemal obavu z uvedeného konania, ale objektívne posúdenie konania obžalovaných. Takéto
vyhodnotenie rozhodnutia je opreté len o domnienku súdu, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti, hoci dôkazy zhromaždené v prípravnom konaní, o ktoré súd predovšetkým opiera

svoje rozhodnutie o vine obžalovaného V., túto domnienku nepotvrdzujú, práve naopak jednoznačne
vyvracajú.
Z vyššie uvedených dôvodov preto žiada, by krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a následne sám rozhodol podľa § 320 ods. 1 písm. a)
Tr. por. tak, že vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 2 Tr. por.

Obžalovaný V. H. zahlásené odvolanie proti výroku o treste nezdôvodnil.

Prokurátor sa k odvolaniam obžalovaných V. V. a V. H. písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom o odvolaniach obžalovaných V. V. a V. H. sa konalo

v neprítomnosti obidvoch obžalovaných. Obidvaja obžalovaní boli o termíne verejného zasadnutia
upovedomení riadne a včas. Obžalovaný V. V. prostredníctvom obhajcu doručil odvolaciemu súdu
písomnéprehláseniessúhlaszodňa17.5.2022svykonanímverejnéhozasadnutiavjehoneprítomnosti.
Obžalovaný V. H. pred konaním verejného zasadnutia dňa 17.5.2022 doručil odvolaciemu súdu doklad
o práceneschopnosti, avšak bez žiadosti o odročenie verejného zasadnutia na iný termín a zároveň

tu absentuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav obžalovaného V. H. mu neumožňuje
účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo
z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Na verejnom zasadnutí
prítomný prokurátor a obhajca obžalovaného V. V. navrhli verejné zasadnutie vykonať v neprítomnosti
obžalovaných V. V. a V. H.. Nakoľko nebola pre takýto postup zistená žiadna zákonná prekážka, odvolací

krajský súd rozhodol o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaných V. V. a V. H..
Obžalovaný V. V. mal na verejnom zasadnutí prítomného obhajcu. V rámci konečných návrhov na
verejnom zasadnutí prokurátor navrhol odvolania obidvoch obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovaného V. V. v konečnom návrhu navrhol odvolaniu obžalovaného V. V. vyhovieť z
dôvodov uvedených v písomne zdôvodnenom odvolaní a zrušiť napadnutý rozsudok a vec postúpiť na

prejednanie príslušnému priestupkovému orgánu ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (obžalovaní V. V. a V. H.) podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré

odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil
potom, že odvolania podané obžalovanými V. V. a V. H. boli podané oprávnenými osobami, proti výrokom
rozhodnutia, proti ktorým sú prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak nie sú dôvodné.

Odvolanie obžalovaného V. V. smerovalo proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Obžalovaný V.

V. popiera spáchanie skutku tak, ako bola na neho podaná obžaloba a ako bol uznaný vinným v zmysle
podanej obžaloby.

Ohľadne uznania viny odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu (prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu.
Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom, postupoval v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logickyodôvodneným a správnym skutkovým zisteniam. Skutok v napadnutom rozsudku zodpovedá zákonným
kritériám vymedzeným v ustanovení § 163 ods. 3 Tr. por. V rámci skutku je konanie obžalovaného
súčasne dostatočne konkretizované tak, že toto napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Takto
v skutku popísané protiprávne konanie obžalovaného má oporu v dokazovaní vykonanom na hlavnom
pojednávaní pred okresným súdom, ako na to v podrobnostiach a s odkazom na konkrétne vykonané
dôkazy poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Obžalovaný V. H. (ktorý na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku), svojou
výpoveďou na hlavnom pojednávaní podporil obhajobu obžalovaného V. V., ktorý spáchanie žalovaného
skutku popiera. Obžalovaný V. H. sa vyjadril, že V. s tým nemá nič spoločné, poškodenému sa
nevyhrážal zabitím, ani ho neudrel. Podľa H. bol to práve poškodený, kto ich začal provokovať,
postavil sa, skákal, provokoval. Tak obhajoba obžalovaného V. V., ako aj výpoveď obžalovaného V.
H. na hlavnom pojednávaní v prospech obžalovaného V. nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Obžalovaný V. H. mal ako kamarát obžalovaného V. motív vypovedať účelovo nepravdivo v jeho
prospech v snahe napomôcť mu zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Aj podľa
názoru krajského súdu obžalovaný V. V. je zo spáchania žalovaného skutku usvedčovaný predovšetkým
výpoveďou svedka poškodeného A. a kamerovým záznamom udalosti z obchodného centra z doby
skutku. Kamerový (obrazový) záznam síce nezachytáva verbálne prejavy osôb zúčastnených na skutku,

avšak jedná sa o obrazový záznam, na ktorom je zaznamenané správanie jednotlivých osôb v dobe
skutku. Kamerový záznam jednoznačne vyvracia obhajobné tvrdenie, že poškodený mal vyprovokovať
tento konflikt, následne ďalej provokoval a skákal. Pokiaľ sa celý incident začal tak, že poškodený
žiadal od obžalovaných, aby si nasadili rúška, poškodený si len riadne plnil ako príslušník SBS svoje
pracovné povinnosti. Zo záznamu nevyplýva nič také, že poškodený by tak bol vo vzťahu k obžalovaným

učinil akýmkoľvek nevhodným, neprimeraným, agresívnym, či provokatívnym spôsobom. Zo záznamu
nevyplýva ani nič také, že poškodený by bol ďalej nevhodným spôsobom provokoval obžalovaných, či
skákal. Zo záznamu je zrejmé, že to boli práve obžalovaní, kto na oprávnenú požiadavku poškodeného
ako príslušníka SBS na nasadenie si rúšok reagovali neprimerane agresívne a začali neprimerane
útočiť na osobu poškodeného. Predmetný záznam pritom nepotvrdzuje ani tvrdenia obžalovaných, že

obžalovaný V. s tým nemal nič spoločné. Zo záznamu nevyplýva žiaden pasívny postoj obžalovaného
V. vo vzťahu k poškodenému, ale zo záznamu je zrejmé aktívne zapájanie sa do útokov na osobu
poškodeného tak zo strany obžalovaného H., ako aj obžalovaného V. a gestikulácia obžalovaného V. vo
vzťahu k poškodenému zjavne prekračuje rámec bežnej, slušnej a pokojnej konverzácie. Obžalovaný V.
je zo spáchania skutku usvedčovaný, ako už bolo uvedené vyššie, aj výpoveďou svedka poškodeného

Q. A.. Z výpovede svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že tento sa v úvode snažil
svoju pôvodnú výpoveď z prípravného konania zmierniť a zjemniť vo vzťahu k obžalovanému V. (a v
tomto ohľade vypovedal inak ako v prípravnom konaní), čo má zjavne svoj pôvod v tom, že obžalovaný
V. sa mu bol po skutku ospravedlniť. Zmenu výpovede v tomto smere svedok poškodený na hlavnom
pojednávaní zdôvodňoval tým, že v čase výsluchu na polícii mal horúčku. Takéto zdôvodnenie však aj

krajský súd nepovažuje za hodnoverné. Svedok poškodený pri výsluchu na polícii neuvádzal nič také,
že by nebol schopný vypovedať pre zdravotné problémy (horúčku). Jeho výpoveď v prípravnom
konaní je pritom podrobná, logická, vnútorne konzistentná, jednoznačná a nič nenasvedčuje tomu, že
počas výsluchu by poškodený bol mal nejaké zdravotné problémy, ktoré by mu bránili riadne vypovedať.
Po tom, čo bol svedok poškodený na hlavnom pojednávaní konfrontovaný so svojou výpoveďou z

prípravného konania, sa svedok poškodený v konečnom dôsledku vyjadril v tom zmysle, že aj keď
teraz nie je si istý, v čase výsluchu na polícii si bol istý, že mu obžalovaný V. povedal, že ho zabije.
V rámci výpovede v prípravnom konaní pritom svedok poškodený priebeh skutku popisoval totožne
ako v rámci podaného trestného oznámenia. Svedok poškodený podával trestné oznámenie a bol
vypočutý v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka poškodeného krátko po skutku, kedy mal

možnosť pamätať si priebeh skutku aj v detailoch. Výpoveď svedka poškodeného Q. A. pritom podporuje
aj kamerový (obrazový) záznam udalosti z doby skutku. U svedka poškodeného Q. A. nebol zistený
žiaden motív, pre ktorý by mal nepravdivo vypovedať v neprospech obžalovaných. Svedok poškodený
v dobe skutku v dôsledku správania obžalovaných aj privolal na miesto policajnú hliadku. Teda ani
krajský súd tu nemá žiadne vážnejšie pochybnosti o vine obžalovaného V. V. tak, ako je táto popísaná

v skutku napadnutého rozsudku a ako túto správne ustálil súd prvého stupňa, pričom v tomto smere
v podrobnostiach krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s
ktorým sa stotožňuje.Okresný súd po tom, čo dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne protiprávne konanie správne
právnekvalifikovalakoprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa §360ods.1Tr.zák.vspolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. Po tom, čo sa obžalovaný V. začal svedkovi poškodenému Q. A. vyhrážať, že ho

zabije, že si ho večer nájde a že si ho počká, pri nich prítomný obžalovaný V. H. svedka poškodeného
udrel rukou do tváre, ďalej obžalovaný H. poškodenému A. povedal, že ho podreže a následne gestom
jednej ruky to predviedol na sebe, poškodenému zopakoval, že ho podreže a gesto tomu zodpovedajúce
zopakoval na poškodenom A.. Pokiaľ obžalovaný H. po verbálnej vyhrážke obžalovaného V. zabitím
ďalej na poškodeného fyzicky zaútočil, vyhrážal sa mu, že ho podreže, čo aj názorne ukázal na sebe a na

poškodenom, obžalovaný V. žiadnym protestným spôsobom nezasiahol vo vzťahu k takémuto správaniu
obžalovaného H. a konkludentne sa k tomuto pripojil.
Niet na mieste spochybňovanie právnej kvalifikácie protiprávneho konania ako prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu absencie dôvodnosti obavy poškodeného z vyhrážok
obžalovaných. K tomuto krajský súd na úvod vo všeobecnosti uvádza nasledovné:

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. spočíva vo
vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky (ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska
úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda že ju človek chcel vysloviť a mala

pôsobiť ako vyhrážka). Zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť
dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky, resp. nejakej jej varianty. V tejto skutkovej podstate je totiž
obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby
z neho vyplynul obligatórny následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy (pritom postačí možnosť
vzbudeniadôvodnejobavy,netreba,abytátoobavanaozajvznikla,napr.páchateľsosekerouvrukebeží

za poškodeným a vykrikuje, že ho zabije, táto situácia objektívne vzbudzuje obavu, že vyhrážka môže
byť naplnená, pritom je irelevantné, že poškodený sa nebojí, pretože je majstrom bojového umenia). Pri
vyhrážke je irelevantné, či má byť jej obsah naplnený ihneď po jej vyslovení alebo až v budúcnosti, či
už určitej alebo neurčitej.
Vzhľadom na vyššie uvedený výklad a ustálenú súdnu prax, v konkrétnostiach tejto veci, vyhrážky

adresované obžalovanými poškodenému s poukazom na ich obsah, okolnosti, za ktorých boli vyslovené,
osoby obžalovaných, boli nesporne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich naplnenia. Tu krajský súd
poukazuje na povahu vyhrážok - že ho zabije, že si ho večer nájde, že si ho počká, že ho podreže,
ďalej okolnosti, za ktorých boli vyhrážky vyslovené, keď obžalovaný H. v prítomnosti obžalovaného V. po
vyslovení vyhrážky na poškodeného aj fyzicky zaútočil, pokiaľ sa ďalej vyhrážal podrezaním, uvedené

názorne ukázal na sebe, ako aj na poškodenom, v útoku na poškodeného pokračoval aj po tom, čo
tento volal hliadku polície, navyše obidvaja obžalovaní vystupovali agresívne, boli pod vplyvom alkoholu,
takto sa voči poškodenému správali z dôvodu, že tento od nich legálne požadoval nasadenie rúšok,
po prvotnom verbálnom konflikte s poškodeným sa obžalovaní k tomuto znovu vrátili a ich agresívne
správanie sa ešte viac vystupňovalo. Pre vážnosť situácie nasvedčuje aj to, že poškodený počas

incidentu s obžalovanými volal políciu (ak by to poškodený bol vyhodnotil ako banálny incident, zaiste
by políciu nebol volal), súčasne v súvislosti s incidentom s obžalovanými sa pri poškodenom zastavila
aj náhodne okoloidúca pani, ktorá ako cudzí nezainteresovaný človek tiež vnímala vážnosť situácie a
poškodeného sa spýtala, či nemá privolať políciu. Z týchto podrobne uvedených dôvodov tu súčasne
nemožno ani konštatovať, že by tu bol dôvod na postup podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. a na právnu kvalifikáciu

skutku len ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V tejto súvislosti zároveň krajský súd na
doplnenie uvádza, že pohnútkou pre takéto protiprávne konanie obžalovaných bolo to, že poškodený si
len riadne plnil svoje pracovné povinnosti a od obžalovaných legálne požadoval, aby si nasadili rúška.
Zo strany obžalovaných sa jednalo o úmyselné konanie. Nemožno tiež opomenúť osoby obžalovaných
a ich kriminálnu minulosť a sklony k násilnému a agresívnemu správaniu.

Z vyššie podrobne uvedených dôvodov potom ani krajský súd nemal žiadne vážnejšie pochybnosti o
spáchanížalovanéhoskutkuaprávnekvalifikovanéhoakoprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360
ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. obžalovaným V. V.. Skutočnosť, že obžalovaný
V. V. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku,

nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených
súdom prvého stupňa. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tedaaby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi
jeho výkladom všeobecne záväzných predpisov.

Obžalovaný V. H. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (odvolanie podal len čo do výroku o treste). Krajský súd
po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý
predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam

Trestnéhoporiadku.Sohľadomktomu,žeobžalovanýV.H.nahlavnompojednávanípredsúdomprvého
stupňa urobil vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd preskúmal
zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného.
Zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie.
Obžalovaný dal vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta skutkové a
právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so zákonom a

stalo sa nemenným.
Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovaným V. V. a V. H. za spáchanú trestnú činnosť, okresný súd ohľadne
uloženia trestu obžalovaným vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovaným okresný súd správne zohľadnil zásady ukladania trestov

a ďalej prihliadol najmä na kritériá uvedené v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda prihliadal na záujmy
spoločnosti a obžalovaných, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu, jeho následku,
zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy obžalovaných.
U obžalovaného V. H. správne okresný súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval) a

jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (obžalovaný už bol odsúdený pre spáchanie
trestného činu). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného predstavuje 1:1 a u
obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody až na 1 rok. U obžalovaného
V. V. okresný súd správne nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (obžalovaný už bol odsúdený pre spáchanie trestného činu). Pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného predstavuje 0:1 a pri prevahe priťažujúcich
okolností správne u tohto obžalovaného okresný súd trest ukladal s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák.
a pri zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu u obžalovaného
prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody na 4 mesiace až 1 rok. Okresný súd ďalej u
obžalovaných ako spolupáchateľov správne prihliadol na mieru účasti jednotlivých obžalovaných na

spáchaní skutku. Aj krajský súd je názoru, že u obidvoch obžalovaných zásadám a kritériám ukladania
trestov, ako aj účelu trestu zodpovedá uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a to vzhľadom
na ich kriminálnu minulosť, ako táto vyplýva z odpisu z registra trestov na obžalovaných, pričom u
obžalovaného V. H. je ešte potrebné osobitne dať do pozornosti, že obžalovaný sa tohto žalovaného
skutku dopustil krátko po prepustení z posledného výkonu trestu odňatia slobody dňa 4.11.2019 (vo

veci odsúdenia Okresným súdom Poprad, sp.zn. 0T/31/2019) a obžalovaný V. V. sa žalovaného skutku
dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v konaní vedenom na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/42/2019 (čo pri spáchaní tejto úmyselnej trestnej činnosti v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia aj vylučuje možnosť opätovného uloženia trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu). V súvislosti s ukladaním trestov obžalovaným nemožno

tiež opomenúť povahu tejto spáchanej trestnej činnosti úmyselným konaním obžalovaných. S poukazom
na kriminálnu minulosť obžalovaných (početné odsúdenia), spáchanie trestnej činnosti obžalovaným
H. krátko po predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody a obžalovaným V. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia pre inú predchádzajúcu trestnú činnosť a tiež s prihliadnutím na povahu
tejto trestnej činnosti, pohnútku (incident vznikol preto, lebo poškodený od obžalovaných ako príslušník

SBS oprávnene požadoval nasadenie rúšok) a úmyselný spôsob jej spáchania, u obžalovaných okresný
súd správne trest ukladal v druhej polovici zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
Obžalovaný V. V. má síce menej záznamov v odpise z registra trestov a bol to práve obžalovaný
V. H., ktorý na poškodeného zaútočil aj fyzicky. Obžalovaný V. V. však nemá žiadnu poľahčujúcu
okolnosť a prevažujú u neho okolnosti priťažujúce. Obžalovaný V. H. učinil vyhlásení o vine a je u neho

jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie spáchania
trestnej činnosti). Vzhľadom na uvedené potom stavu veci a zákonu zodpovedalo uloženie trestu odňatia
slobody obžalovanému V. V. vo výmere 10 mesiacov a obžalovanému V. H. vo výmere 9 mesiacov.
Takto uložené tresty zodpovedajú u obžalovaných zásadám individuálnej a generálnej prevencie, účelutrestu u obžalovaných a sú objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti. Okresný súd správne
obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. por. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

nakoľko obidvaja obžalovaní v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku boli vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.