Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205085
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6718205085.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: A/ Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E., E. XXX/XX, t. č. W. M. H. N., B/ R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/XX, zastúpená B. A.. Q. R.,
B. vo T., H. K. XX/XX, proti žalovanému Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., J. E. XXXX/XX, zastúpený
advokátom A.. R. P., B. vo T., H. K. XX, o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe na zaplatenie

183.000 EUR, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 16C/63/2018-545
zo dňa 13. 08. 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že
súvlastníkminehnuteľnostizapísanejnaListevlastníctvaXXvkat.úz.D.,okresT.aevidovanéakoparc.

reg. „C“ č.XXX/X, záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.
č.XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere XX m2 a stavba
súp. č. XX, rodinný dom na parc. č. XXX/X v podiele 1/1 v režime bezpodielového spoluvlastníctva.
1.2. Okresný súd súčasne zamietol vzájomnú žalobu žalovaného, ktorý žiadal zaviazať žalobcov, aby

mu zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 183.000 EUR v prípade, ak súd vyhovie ich žalobe. Žalovaný
vzájomnou žalobou požadoval vrátenie sumy, ktorou plnil na základe kúpnej zmluvy dohodnutú kúpnu
cenu žalobcovi a na úhradu dlhu žalobcu voči jeho veriteľovi pánovi Z..

2.1. Žalobcovia A/ a B/ odôvodnili žalobu tým, že sporné nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného
kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2018, evidovanou v katastri nehnuteľností pod N.XX/XXXX za

dohodnutú kúpnu cenu 319.000 EUR, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalovaný nezaplatil ani v dodatočne
poskytnutej lehote a preto odstúpili od zmluvy podaním zo dňa 03. 08. 2018.
2.2. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že kúpna cena mala by zaplatená v troch čiastkach. Pánovi Z.
mala byť uhradená suma 150.000 EUR, a bola mu uhradená suma 50.000 EUR na účet Q. Z.. Zvyšok
dlhu nebol uhradený, čo vyplýva z prepisu zvukového záznamu rozhovoru žalovaného s pánom Z..
Ďalšia časť kúpnej ceny v sume 136.000 EUR mala byť uhradená vyplatením hypotekárneho úveru voči

K. K. a suma 49.000 EUR mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy. Hypotekárny úver naďalej
splácajú žalobcovia a ani suma 49.000 EUR nebola pri podpise zmluvy v skutočnosti vyplatená.
2.3. Žalobca tvrdil, že suma 150.000 EUR mala byť vyplatená Z., ktorý mal následne vrátiť pozemky a
hnuteľné veci (buginu, motorku, štvorkolku) v hodnote 200.000 EUR.

3.1. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že od žalobcov kúpil sporné nehnuteľnosti. V podmienkach

zmluvy bolo uhradenie sumy 150.000 EUR pánovi Z., sumy 49.000 EUR v hotovosti a 136.000 EUR
vyplatením hypotekárneho úveru po vyprataní domu. Na kúpnu cenu uhradil 50.000 EUR prevodom naúčet Q. Z., na čo použil peniaze, ktoré si požičal z firemného účtu spoločnosti S... Pánovi Z. vyplatil
100.000EUR deňpredpodpisomzmluvyzpeňažnýchprostriedkov,ktorémalzpredajarodinnéhodomu
pánovi N., o čom predložil potvrdenie o zániku dlhu s dátumom 19. 01. 2018 a podpisom R. Z. (č. l. 40).

3.2. Sumu 136.000 EUR ktorá mala byť súčasťou kúpnej ceny žalovaný za žalobcov neuhradil, lebo
sa z domu nevysťahovali. Žalovaný nespochybnil, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 03. 08.2018 mu
bolo doručené.

4. Okresný súd zistil, že Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 8C/24/2018-32 zo dňa 10. 09. 2018 nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ako výlučnému vlastníkovi sporných nehnuteľností na LV
XX kat. úz. D. uložil povinnosť zdržať sa právnych úkonov súvisiacich so zákazom prevodu sporných
nehnuteľností a žalobcom uložil povinnosť podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

5.1. Svedok R. Z. na pojednávaní uviedol, že žalobcovia mali voči nemu dlžoby. Potvrdil, že žalovaný
mu vyplatil pred podpisom zmluvy so žalobcami o prevode sporných nehnuteľností sumu 100.000

EUR v hotovosti a zvyšok mu poslal na účet. Išlo o plnenia na základe zmluvy o prevzatí dlhu. Svedok
spochybnil tvrdenia žalobcu ohľadne hnuteľných a nehnuteľných vecí (pozemky, buginu, motorku,
štvorkolku), ktoré riadne kúpil a nevie z akého dôvodu by tieto veci mal vracať.
5.2. Z kúpnej zmluvy N. XXXX/XXXX, uzavretej dňa 25. 09. 2017 medzi žalovaným a A. N. okresný súd
zistil, že žalovaný mal dostať ako kúpnu cenu sumu 15.000 + 90.000 EUR.

6.1. Okresný súd uviedol rozhodujúce skutkové závery, ktorými odôvodnil zamietnutie žaloby v bode
10. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Odstúpenie od zmluvy, ktoré tvrdili žalobcovia, považoval za
neplatné, pretože na kúpnu cenu bolo plnené sumou 50.000 EUR na účet Q. Z., čo potvrdil svedok
Z., ktorý potvrdil aj to, že mu bol uhradený celý dlh, ktorý mali voči nemu žalobcovia a ktorý mal byť

tiež plnením na úhradu kúpnej ceny. Pretože došlo k čiastočnému plneniu na zmluvu, v zmysle § 497
Občianskeho zákonníka nemôžu už žalobcovia od zmluvy odstúpiť. Z toho dôvodu žalobu o určenie
vlastníckeho práva zamietol.
6.2. Vzájomnú žalobu na zaplatenie 183.000 EUR zamietol, lebo nie je dôvod zaväzovať žalobcov
na vzájomné plnenie z neplatného odstúpenia od kúpnej zmluvy, keďže nehnuteľnosti zostávajú vo

vlastníctve žalovaného.

7.Naprávneposúdenieuviedolokresnýsúd §48ods.1,§497a §588Občianskehozákonníka. Žiadnej
strane sporu náhradu trov nepriznal, lebo mal za to, že vzťahom na zamietnutie žaloby a vzájomnej
žaloby, teda pomerný úspech v konaní, znášajú trovy konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

8.1. Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní namietala nesprávne zistenie skutkového stavu a právne
posúdenie. Okresný súd síce uviedol, že žalovaný na kúpnu cenu čiastočne plnil, ale záver, že uhradil
sumu 199.000 EUR je v rozpore s vyjadrením žalovaného, že na kúpnu cenu zaplatil 183.000 EUR
8.2. Žalobkyňa popiera záver okresného súdu, že žalovaný časť kúpnej ceny zaplatil. Časť kúpnej ceny

vo výške 136.000 EUR, ktorá mala byť zaplatená formou splatenia hypotekárneho úveru podľa čl. III
ods. 2 kúpnej zmluvy zaplatená nebola a nehnuteľnosti sú stále zaťažené záložným právom banky. Časť
kúpnej ceny 134.000 EUR mala byť zaplatená čo do sumy 50.000 EUR treťou osobou na účet Q. Z.,
čo žalovaná nepovažuje za plnenie v súlade s čl. III ods. 3 kúpnej zmluvy. Ďalšia časť prevzatého dlhu
100.000 EUR mala byť zaplatená v hotovosti pred podpisom potvrdenia o zániku dlhu. V tej súvislosti

je v čl. III. ods. 4 Dohody o prevzatí dlhu rozväzovacia podmienka, že v prípade zániku kúpnej zmluvy
zaniká v celom rozsahu aj dohoda o prevzatí dlhu. Ak došlo odstúpením od kúpnej zmluvy aj k zániku
dohody o prevzatí dlh, žalovaný môže mať voči R. Z. len pohľadávku. Posledná časť kúpnej ceny 49.000
EUR mala byť vyplatená k rukám predávajúceho v hotovosti, čo sa nestalo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
peňažné prostriedky na úhradu tejto časti kúpnej ceny mal z predaja rodinného domu, tak z výpisu z

účtov vyplývajú hotovostné výbery vo výške niečo cez polovicu danej sumy. Pochybne vyznieva tvrdenie
svedka Z., že sumu 100.000 EUR prevzal v hotovosti, v bankovkách v obálke. Podľa nálezu Ústavného
súdu SR zo dňa 19. 08. 2020 sp. zn. III ÚS 120/2020 zaplatenie kúpnej ceny nie je preukázané textom
podpísanej zmluvy v situácii, keď bolo jej zaplatenie popreté. Zmluva nie je verejná listina, u ktorej by
sa predpokladala pravdivosť a pravosť obsahu. Obsah súkromnej listiny je potrebné dokazovať.

8.3. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zmätočné, lebo v bode 9. okresný súd cituje R 42/1997, ktorý vyplýva
z ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy v
prípade omeškania so zaplatením kúpnej ceny a v nasledujúcom bode 10. súd uvádza presný opak,
čo z judikátu vyplýva.8.4. Ustanovenie § 497 Občianskeho zákonníka nebolo možné použiť, lebo žalobcova odstúpili od
kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného s platením kúpnej ceny, čo je dôvod vyplývajúci priamo
zo zákona. Ustanovenie § 497 Občianskeho zákonníka možno aplikovať len na situácie, kedy je

možnosťodstúpeniaodzmluvydohodnutávsúvislostisozaplatenímodstupného,čoniejeprejednávaný
prípad aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/119/2013.
8.5. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že kúpnou zmluvou bola skrytá vôľa uzatvoriť
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a na posudzovanú vec sa tak vzťahuje aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/144/2010. Žalobe malo byť vyhovené z dôvodu neplatnosti kúpnej

zmluvy.
8.6. Napokon žalobkyňa vytýkala okresnému súdu, že v konaní bol vykonaný dôkaz zvukovým
záznamom a prepisom rozhovoru medzi žalobcom a svedkom R. Z., z ktorého vyplývajú tvrdenia
žalobkyne, čo vyvracia tvrdenia žalovaného, že zaplatil časť kúpnej ceny. Okresný súd sa v odôvodnení
o tomto dôkaze nijako nezmienil.
8.7. Žalobkyňa na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ by bol dôvod na zmenu rozhodnutia,
navrhla, aby odvolací súd vyzval strany sporu na vyjadrenie k inému právnemu posúdeniu v zmysle
§ 382 CSP.

9.1. Žalovaný predložil vyjadrenie k odvolaniu, po predložení veci krajskému súdu a vzhľadom na to, že

odvolací súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, doručenie písomnosti a možnosť vyjadrenia
sa zostáva žalobcom zachovaná v konaní pred súdom prvej inštancie .
9.2. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zamietnutie žaloby navrhoval z iných dôvodov a je
vecou posúdenia odvolacieho súdu, či obstoja dôvody, ktoré uviedol okresný súd. Žalobca v konaní
navrhoval zamietnutie žaloby z dôvodu, že doposiaľ nedošlo k splatnosti časti kúpnej ceny, týkajúcej

sa dlhu žalobcov z úverového vzťahu voči Slovenskej sporiteľni, pričom súčasne namietal nemožnosť
kumulácie dodatočnej lehoty na plnenie kúpnej ceny podľa čl. III. ods. 2 kúpnej zmluvy. Zo strany
predávajúcich išlo o stanovenie základnej lehoty na plnenie kumulovanej s odstúpením od zmluvy.
9.3. Žalobcovia o svojom dlhu voči pánovi Z. neposkytli pred uzavretím zmluvy správne informácie.
Žalovaný mal o nadobudnutie nehnuteľnosti záujem a vyrovnal ich dlh vo väčšej výške bez toho, aby

sa to premietlo do kúpnej ceny. Tvrdenie žalobcov, že nebola ani čiastočne uhradená kúpna cena je
popieranie reality a nesprávne vnímanie dokazovania.
9.4. Pokiaľ išlo o rozväzovaciu podmienku, žalovaný tvrdí, že nedošlo k jej naplneniu a ak by k tomu
aj došlo, bolo by to v hrubom rozpore s dobrými mravmi, aby po zániku zmluvy v prípade platného
odstúpenia od zmluvy, mohol žalovanému vzniknúť nárok voči pánovi Z., ktorý sám dôvod na zánik

kúpnej zmluvy nedal. Neobstojí preto tvrdenie žalobcov, že žalovaný má uplatňovať nárok voči Z., kým
žalobcovia by mohli uplatniť námietku premlčania.
9.5. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcov o údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu zastretia iného
právneho úkonu, lebo žalobcovia v konaní argumentáciu v tomto smere uviedli až po zamietnutí žaloby.
9.6. Tvrdenia žalobcu treba vnímať v kontexte jeho súčasného postavenia, ktorému bol uložený

trest odňatia slobody pre majetkovú trestnú činnosť a preto nie je dôveryhodnou osobou. Predložil
zvukový záznam, o ktorom účastník rozhovoru Z. nevedel, a ktorý v uvedenom rozhovore odpovedal na
sugestívne a navádzajúce otázky žalobcu.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne a bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 písm. b), § 380
ods. 1 CSP), pretože žalobca, ktorý odvolanie nepodal, tvorí so žalobkyňou, nerozlučné spoločenstvo,
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci riadne
nevykonal navrhované dôkazy, a nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11.1. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
11.2 Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,

nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
11.3. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
11.4. Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,

nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému
dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
11.5. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

12. Okresný súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že došlo k čiastočnej úhrade kúpnej ceny čo je
prekážkou odstúpenia od zmluvy, pričom poukázal na § 497 Občianskeho zákonníka, z čoho súčasne
vyvodil, že odstúpenie od zmluvy je neplatný právny úkon.

13.1. Odvolanie žalobkyne bolo dôvodné, lebo okresný súd urobil nesprávne skutkové a právne zistenia.
Ustanovenie § 497 Občianskeho zákonníka je systematicky zaradené vo všeobecných ustanoveniach o

obsahuzáväzkov.Uvedenáprávnanormaupravujemožnosťdohodnúťvobsahuzáväzkovéhoprávneho
vzťahu odstupné. Odstupné je plnenie, ktoré dáva od zmluvy odstupujúca zmluvná strana dotknutej
druhej zmluvnej strane.
13.2. Právne posúdenie, ktoré urobil okresný súd je nesprávne z dôvodu, že zo skutkových zistení
nevyplýva, že by si strany sporu dohodli odstupné. Inými slovami, ustanovenie § 497 Občianskeho

zákonníka na posudzovaný skutkový stav nedopadá, lebo táto, nesprávne použitá právna úprava
odstúpenie od zmluvy neumožňuje iba v prípade, že si zmluvné strany síce dohodli odstupné, ale už
predtým došlo k splneniu záväzku alebo aspoň k čiastočnému plneniu. Okresný súd nedôvodne uprel
žalobcom právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 517 Občianskeho zákonníka

14.1. Pre posúdenie žaloby žalobcov A/ a B/ je rozhodujúce prejudiciálne posúdenie platnosti alebo
neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ktorou nadobudol sporné nehnuteľnosti žalovaný.
14.2. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil a preto neurobil potrebné skutkové zistenia k
prejudiciálnej otázke, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, pretože vec neposudzoval podľa § 517
ods. 1 v spojení s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje dôsledky omeškania dlžníka

možnosťou odstúpenia od zmluvy v prípade, že dotknutá strana netrvá na dohodnutom splnení.

15.1. Nesprávne právne posúdenie veci zo strany okresného súdu nemalo vplyv na jeho skutkové
zistenie, že došlo k čiastočnému plneniu na kúpnu cenu, čo vyplýva z výpovede svedka Z., ktorý bol
pôvodným veriteľom žalobcu a súhlasil s tým, aby jeho pohľadávku voči žalobcovi prevzal a uspokojil

žalovaný. Veriteľ vypočutý ako svedok splnenie dlhu potvrdil. Pre posúdenie veci nie je rozhodujúce,
že okresný súd neposudzoval to, že v zázname rozhovoru medzi žalobcom a veriteľom sa veriteľ
uspokojil s čiastočným plnením. Svedok v právnom postavení veriteľa potvrdil, že svoju pohľadávku
voči žalobcovi považuje za vysporiadanú, z čoho vyplýva, že žalovaný oslobodil žalobcu od povinnosti
uhradiť peňažný záväzok. Súčasne tým žalovaný plnil v dohodnutom rozsahu na kúpnu cenu. Žalobca

v kúpnej zmluve súhlasil s takýmto započítaním kúpnej ceny na splatenie dlhu voči svedkovi, a pokiaľ
žalovaný zbavil žalobcu dlhu, nemá žalobca právny dôvod namietať, že na úhradu dlhu plnil menej, ako
by plnil na zaplatenie kúpnej ceny.
15.2.Uvedenévšakničnemenínatom,žepokiaľnedošlokriadnemuzaplateniucelejdohodnutejkúpnej
ceny, predávajúci má právo voľby v tom, že buď bude trvať na zaplatení kúpnej ceny s ktorou je dlžník

v omeškaní alebo môže od zmluvy odstúpiť.
15.3. Žalobca urobil voľbu tým, že od zmluvy odstúpil, pričom toto odstúpenie považuje žalovaný za
sporné, preto bude potrebné doplniť dokazovanie na preukázanie obrany žalovaného. Na posúdenie
žalobcami tvrdeného omeškania zo zaplatením kúpnej ceny sa okresný súd bude v ďalšom konaní
zaoberať podmienkami dohodnutými v čl. III. kúpnej zmluvy.

15.3. Dôsledkom platného odstúpenia od zmluvy nastáva právny stav k predmetu kúpnej zmluvy ako
bol pred jej uzavretím a strany si vrátia vzájomne poskytnuté plnenia, čo je predmetom posúdenia
peňažných nárokov žalovaného zo vzájomnej žaloby .

16. 1. Podľa čl. III bod 3. zmluvné strany uzavreli dňa 19. 01. 2018 Dohodu o prevzatí dlhu, na základe

ktorej kupujúci prevzal a vyrovnal všetky záväzky predávajúcich voči R. Z. v celkovej výške 134.000
EUR, čím predávajúci považujú časť kúpnej ceny 134.000 EUR za splatenú riadne a včas.
16.2. V deň uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol sporné nehnuteľnosti žalovaný, bola uzavretá aj
dohoda o prevzatí dlhu medzi veriteľom Z. a žalovaným ako novým dlžníkom a žalobcom ako pôvodnýmdlžníkom (č. l. 43), na ktorú kúpna zmluva odkazuje v čl. III bod 3. V Dohode o prevzatí dlhu žalobcu
voči veriteľovi Z. je uvedená celková suma 150.000 EUR. Kúpna zmluva na túto dohodu odkazuje len
v súvislosti so započítaním sumy 134.000 EUR na zaplatenie kúpnej ceny.

16.3. To, čo žalovaný prípadne uhradil na základe dohody o prevzatí dlhu pred uzavretím kúpnej zmluvy
sa považuje za preddavok, ktorý sa započíta na kúpnu cenu.
16.4. Aj keď žalovaný uplatnil sumu 183.000 EUR, ktorá pozostáva z dohodnutého plnenia na kúpnu
cenu 49.000 EUR a 134.000 EUR, nebol okresný súd v skutkových záveroch dôsledný, lebo v
odôvodnení rozhodnutia nerobí rozdiel medzi plnením žalovaného na kúpnu cenou 134.000 EUR a

na prevzatý dlh 150.000 EUR, ktorý je podložený písomnou zmluvou o prevzatí dlhu, ktorá obsahuje
rozväzovaciu podmienku.

17.1. Dohoda o prevzatí dlhu má predpísanú písomnú formu a obsahuje rozväzovaciu podmienku o
zániku dohody o prevzatí dlhu, ak nastane skutočnosť
a) zánik/zrušenie kúpnej zmluvy z 19. 01. 2018, ktorou pôvodný dlžník a jeho manželka previedli

nehnuteľnosti zapísané na LV XX. v kat. úz. D. na nového dlžníka,
b) do 31. 03. 2018 nedôjde k účinnému a platnému prevodu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy.
17.2. Splnenie rozväzovacej podmienky sa týka dôsledkov vyplývajúcich zo započítania úhrady dlhu
na úhradu kúpnej ceny. Ustanovenie o rozväzovacej podmienke v dohode o prevzatí dlhu má význam
pri posúdení vzájomnej žaloby žalovaného. Obsah rozväzovacej podmienky treba vykladať aj v spojení

s úvahou, ktorej strane je na prospech iniciovanie rozväzovacej podmienky, resp. nezaplatenie kúpnej
ceny, ktorá má za následok zánik/zrušenie kúpnej zmluvy.
17.3. Žalobcom je na prospech úhrada celej kúpnej ceny (v tom aj úhrada dlhu voči tretej osobe),
pretože už sami splnili prevodom nehnuteľností evidovaných na LV XX. v kat. úz. D. na žalovaného (mali
povinnosť plniť, sú viazaní kúpnou zmluvou na ktorú aj plnili) a z ničoho zatiaľ nemožno vyvodiť, že

by im malo byť na prospech zmarenie prevodu.
17.4. Ak by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy pre nezaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, zmarenie
účelu (t. j. vznik účinkov) rozväzovacej podmienky v dohode o prevzatí dlhu by svedčilo žalovanému, ak
sa preukáže, že rozväzovacia podmienka nastala jeho úmyselným, zámerným konaním. Žalovanému,
napriek jeho vyjadreniu k odvolaniu je na prospech zánik dohody o prevzatí dlh, lebo deklaroval dôvod

plniť na cudzí dlh, ktorý prevzal od žalobcu len v súvislosti s kúpou nehnuteľností od žalobcov.
17.5. V prípade aktivácie rozväzovacej podmienky v dohode o prevzatí dlhu by išlo o navrátenie do stavu
pred jej uzavretím. V takom prípade platí, že žalovaný neoslobodil pôvodného dlžníka od splnenia dlhu,
pričom sám by sa dostal do postavenia veriteľa voči veriteľovi pôvodného dlžníka. Námietka neplatnosti
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi však nepatrí tomu účastníkovi právneho úkonu, ktorý je

zodpovedný za jeho obsah a dohodnuté právne následky, ktoré sa v čase jeho uzavretia dali predvídať,
čomu nasvedčuje aj to, že sa zmluvné strany dohodli na rozväzovacej podmienke.

18.1. Žalovaný sa zaviazal, že splní záväzok predávajúcich voči K.. z hypotekárneho úveru č.
XXXXXXXXXX maximálne do výšky 136.000 EUR, ktorý je zabezpečený vo forme záložného práva v

prospech K. a záložné právo je zapísané na LV č. XX pod N..
18.2. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že sa nedostal do omeškania, lebo doposiaľ nedošlo k splatnosti
časti kúpnej ceny, týkajúcej sa dlhu žalobcov z úverového vzťahu voči K. K.. V čl. III bod 3. kúpnej
zmluvy sa výslovne uvádza, že predávajúci považujú túto časť kúpnej ceny vo výške 136.000 EUR na
účely kúpnej zmluvy za splatenú riadne a včas.

18.3. V súvislosti s kúpnou zmluvou a spôsobom uhradenia kúpnej ceny žalovaný uzavrel dohodu
o prevzatí dlhu z 19. 01. 2018 v ktorej sa zmluvné strany dohodli na rozväzovacej podmienke, ak
nedôjde najneskôr do 31. 03. 2018 k platnému prevodu vlastníckeho práva. Je zrejmé, že k prevodu
vlastníctva došlo. Gramatickým aj teleologickým výkladom písomného obsahu kúpnej zmluvy a dohody
o prevzatí dlhu možno dospieť k záveru, že splatnosť celej kúpnej ceny nastala najneskôr 31. 03. 2018.

Predávajúci ani kupujúci nemohli mať záujem na tom, aby po uvedenom dátume platili záväzky druhej
zmluvnej strany, resp. aby nehnuteľnosti zostali zaťažené právami banky ako veriteľa predávajúcich,
ak by kupujúci súčasne nevstúpil do právneho vzťahu s bankou ako vecný dlžník, resp. ako obligačný
dlžník.

19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žaloba žalobcov je skutkovo odôvodnená ich odstúpením od
kúpnej zmluvy, preto sa súd nemal dôvod zaoberať tvrdeniami o skrytom obsahu právneho úkonu a
vôli účastníkov zmluvy, čo by vyžadovalo zmenu žaloby. Navyše od neplatnej zmluvy nemožno platne
odstúpiť.20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) ačoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.