Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/131/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011103
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3118011103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Jozefa Janíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. septembra 2022
prejednal odvolanie obžalovaného I. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom D. H. XXX, na verejnom
zasadnutí prítomného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/54/2018 zo dňa
03.09.2021 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. je obžalovaný I. Y.

vinný, že

hoci je ako otec Y. Y., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá bola študentkou Strednej odbornej školy obchodu a
služieb v Trenčíne a Z. Y., narodeného XX.XX.XXXX, povinný v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine
a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26C/4/2010 zo dňa 16.04.2010, právoplatného
dňa 27.04.2010 a vykonateľného toho istého dňa, povinný prispievať na výživu svojich detí sumou 100,-
Eur na každého z nich mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. Y., bytom U.,
L. T. XXXX/X, si túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, čím mu vznikol dlh na nezaplatenom
výživnom na mal. Z. Y. za obdobie od 01.01.2018 až doposiaľ (september 2021) vo výške 2.803,97 Eur
a na Y. Y. za obdobie od 01.01.2018 do 31.08.2019 vo výške 303,97 Eur, pričom v predmetnom období

bol poberateľom nemocenskej dávky v celkovej výške 6.454,10 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu
svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere
15 (pätnásť) mesiacov.Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej
dobe podľa svojich schopností:
· k rukám matky J. Y., bytom U., L. T. XXXX/X, zameškané výživné vo výške 2.803,97 Eur, a

· k rukám dcéry Y. Y., bytom U., L. NB., zameškané výživné vo výške 303,97 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný I. Y. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe, že hoci je ako otec Y. Y.,
narodenej XX.XX.XXXX, ktorá bola študentkou Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Trenčíne
a Z. Y., narodeného XX.XX.XXXX, povinný v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine a na základe

rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 26C/4/2010 zo dňa 16.04.2010, právoplatného dňa
27.04.2010 a vykonateľného toho istého dňa, povinný prispievať na výživu svojich detí sumou 100,-
Eur na každého z nich mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. Y., bytom U., L.
T. XXXX/X, si túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil napriek tomu, že bol trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín spisová značka 3T/99/2017 zo dňa 25.07.2017, právoplatným dňa 16.12.2017,

uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného
zákona, čím mu vznikol dlh na nezaplatenom výživnom na mal. Z. Y. za obdobie od 01.01.2018 až
doposiaľ (september 2021) vo výške 2.803,97 Eur a na Y. Y. za obdobie od 01.01.2018 do 31.08.2019 vo
výške 303,97 Eur, pričom v predmetnom období bol poberateľom nemocenskej dávky v celkovej výške
6.454,10 Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
vo výmere 1 rok nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o
hlavnom pojednávaní obžalovaný napadol odvolaním. Svoje odvolanie následne obžalovaný už bližšie
neodôvodnil.

Na verejnom zasadnutí odvolací súd doplnil dokazovanie o výsluch obžalovaného a poškodenej J. Y. a

oboznámenie listinných dôkazov a pripojeného spisu.

Obžalovaný vypovedal, že do dnešného dňa celé dlžné výživné nezaplatil, pričom mzdová účtovníčka
jeho zamestnávateľa má do pondelka dovolenku. Na výživné platil od januára 2022 prostredníctvom
zamestnávateľa, nevie však v akej celkovej sume.

Poškodená J. Y. vypovedala, že odvolaciemu súdu zasielala prehľad platieb na výživné, ktoré
obžalovaný poukázal prostredníctvom súdneho exekútora (pritom poukázala na prílohu svojej
odpovede, ktorá sa nachádza na č.l. 144, ktorá bola tiež oboznámená).

Okrem toho boli na verejnom zasadnutí oboznámené:
· lustrácie na obžalovaného na č.l. 127-133
· odpoveď exekútorky zo dňa 27.07.2022
· odpovede poškodených z dní 24.08.2022, 01.09.2022 a 06.09.2022
· podstatný obsah spisu OS Trenčín sp. zn. 3T/99/2017

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní následne v rámci konečného návrhu:
· prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolanie obžalovaného bolo podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietnuté,
· poškodená J. Y. uviedla, že za celú dobu obžalovaný dobrovoľne určené výživné neplatil,

· obžalovaný uviedol, že dlžné výživné je schopný splatiť do roka až roka a pol.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,

ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že na podklade odvolania obžalovaného je potrebné zmeniť
napadnutýrozsudokčodoskutkovejvetyajejprávnejkvalifikácieavkonečnomdôsledkuajčodovýroku
o treste, a to všetko v prospech obžalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že nové rozhodnutie bolo
možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, resp.
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, odvolací súd
sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

*** K výroku o vine ***

Ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že tieto vyplynuli najmä z výsluchu
obžalovaného i poškodenej J. Y.. Podstatné bolo najmä to, že neplnenie vyživovacej povinnosti v súdom
určenom rozsahu priznal aj obžalovaný, ktorý konkrétne uviedol, že okrem toho, čo mu bolo strhané
súdnou exekútorkou, iným spôsobom neprispieval na výživné na svoje deti Y. a Z.. Aj pred odvolacím
súdom priznal, že do konania verejného zasadnutia celé dlžné výživné nezaplatil.

Podrobným preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne upravil
skutkovú vetu v napadnutom rozsudku oproti podanej obžalobe, keď obdobie neplatenia výživného a dlh
na tomto výživnom ustálil práve ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku, teda správne konštatoval,
že obžalovanému vznikol dlh na nezaplatenom výživnom na mal. Z. Y. za obdobie od 01.01.2018 až

doposiaľ (september 2021) vo výške 2.803,97 Eur a na Y. Y. za obdobie od 01.01.2018 do 31.08.2019
vo výške 303,97 Eur. V tomto smere odvolací súd na tomto mieste len odkazuje na správne úvahy
súdu prvého stupňa, urobené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) a
týkajúcesajednoznačnéhopreukázaniaspáchaniaskutkuobžalovanýmtak,akojetouvedenévprípade
tejto časti skutkovej vety.

Odvolací súd naviac poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj
102/2010zodňa06.12.2010(ZbierkastanovískNSasúdovSR2/2011),vzmyslektoréhoakobžalovaný
pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Tr. zák. aj po vyhlásení rozsudku
súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho

prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá Tr. zák. Došlo by tým
k porušeniu zákazu reformatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3
vete druhej Tr. por., v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť najmä v skutkových zisteniach,
napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere
trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia.

Pokiaľ ide o zvyšnú časť skutkovej vety uvedenej v napadnutom rozsudku („...napriek tomu, že
bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín spisová značka 3T/99/2017 zo dňa 25.07.2017,
právoplatným dňa 16.12.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 2 Trestného zákona...“), ktorá sa týkala skoršieho odsúdenia obžalovaného, odvolací súd

uvádza nasledovné:

Podľa § 128 ods. 6 Tr. zák. odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol
právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak je podľa ustanovení Trestného zákona pri rozhodovaní
potrebné posúdiť, či pri predchádzajúcom odsúdení obžalovaného nastali účinky zahladenia, posudzuje
tieto účinky odvolací súd podľa stavu v čase svojho rozhodovania, a to napriek tomu, že podstatou
odvolaciehokonaniajeprieskumzákonnostiaodôvodnenostirozsudkusúduprvéhostupňa(R11/2013).

Odvolací súd na základe doplneného dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že v prípade
odsúdeniaobžalovanéhoOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.3T/99/2017(trestnýmrozkazomprávoplatným
dňa 16.12.2017 na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 2 roky) sa na obžalovaného už hľadí, ako keby nebol odsúdený, pretože súd do dvoch rokov oduplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. bez toho, že by obžalovaný
mal na tom vinu (§ 50 ods. 6 Tr. zák.).

Preto odvolací súd vypustil zo skutkovej vety upravenej súdom prvého stupňa poukaz na skoršie
odsúdenie obžalovaného a týmto rozsudkom uznal obžalovaného vinným (len) z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., pretože bolo preukázané bez najmenších pochybností, že
sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného.

*** K výroku o treste ***

Vzhľadom k vyššie uvedenému musel odvolací súd pristúpiť aj k zmene výroku o treste. Keďže skoršie
odsúdenie obžalovaného, ako bolo uvedené vyššie, je už zahladené, odvolací súd dospel k záveru,
že už neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák., pretože nejde o trestný čin

spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tak, ako to predpokladá toto ustanovenie, ak
síce chronologicky bol trestný čin inak spáchaný v tejto skúšobnej dobe, avšak v dobe rozhodovania o
tomto trestnom čine je predchádzajúce odsúdenie už zahladené, resp. sa na obžalovaného hľadí pre
tento (skorší) trestný čin akoby nebol odsúdený.

Všetky vyššie uvedené zistenia, najmä na odvolacím súdom použitú miernejšiu právnu kvalifikáciu
konania obžalovaného, s prihliadnutím na zahladenie všetkých predchádzajúcich odsúdení a pri
neexistencii žiadnych poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, viedli odvolací súd potom k záveru, že na
splnenie účelu trestu bude u obžalovaného postačovať uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov (pri základnej trestnej sadzbe až na 3 roky v zmysle § 207 ods. 2 Tr. zák.) s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov a s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze zaplatiť v
skúšobnej dobe podľa svojich schopností k rukám matky J. Y. zameškané výživné vo výške 2.803,97
Eur a k rukám dcéry Y. Y. zameškané výživné vo výške 303,97 Eur, keďže všetky úhrady obžalovaného
na výživné boli realizované len cestou súdnej exekútorky.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) a odvolací súd ho
považuje za primeraný a spravodlivý, s prihliadnutím aj k tomu, že podmienečný trest odňatia slobody
je vždy miernejší ako trest nepodmienečný.

***

Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a následne sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o vine obžalovaného na miernejšom
skutkovom i právnom základe (pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák.) a
uložil mu aj miernejší trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.