Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/151/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111217232
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3111217232.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu TMT - LEGAL

SERVICES, spol. s r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, IČO 45295841, zastúpeného
JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanej W. A., nar.
XX.XX.XXXX,bytomJ.č.XXX,G.S.,zastúpenejIURISSL,s.r.o.,sosídlomBalkánska41/A,Bratislava,
IČO 53204786, o zaplatenie 112.039,81 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 61.336,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 61.336,08 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Znalcovi U.. W. L. sa p r i z n á v a nárok na znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/
XXXX a náhrada nákladov za účasť na pojednávaní dňa 15.10.2018 v rozsahu 100 %, ktoré sú strany
povinné uhradiť spoločne a nerozdielne.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
112.039,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112.039,81 eur od 01.03.2011
do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo/objednávky a plnej moci dodal
žalovanej ako stavebníčke stavebné práce na akcii „Výstavba rodinného domu G. S. - J., upravený
katalógový dom I. XXZ“ v k. ú. G. S. - J., realizovaný na parc. č. XXXXX/XX zapísaný na LV č. XXXX

vedenom Okresným úradom J., katastrálnym odborom. Poznamenal, že za dodané stavebné práce
podľapriloženéhokrycieholistuasúpisuvykonanýchprácvystavilúčtovnýdoklad,konečnúazúčtovaciu
faktúru č. 110003 zo dňa 25.01.2011 na sumu 112.039,81 eur, ktorú doručil žalovanej v lehote splatnosti.
Lehota splatnosti uplynula dňa 28.02.2011, pričom k zaplateniu faktúry zo strany žalovanej doposiaľ
nedošlo, a to ani napriek opakovaným prísľubom žalovanej, urgenciám a rokovaniam. Týmto konaním
sa žalovaná dostala do omeškania, preto si uplatňuje i zákonný úrok z omeškania. Podotkol, že so
žalovanou sa stretol už v roku 2009 priamo na stavbe, kde boli odsúhlasované práce a tieto boli aj

vyfakturované. Žalovaná tieto práce nerozporovala. Stavba je špecifická tým, že sa pôvodne malo
jednať o drevodom, ale vzhľadom k tomu, že dom mal stáť vo svahu, nebolo možné stavbu realizovať
v prevedení drevodom. Preto došlo k zmene na murovanú stavbu s tým, že zo strany žalovanej bude
postupne upresňovaná. Cena za zhotovenie domu nikdy dohodnutá nebola. V stavebnom povolení bolauvedená suma za katalógový drevodom, avšak vzhľadom na to, že tento sa nakoniec nerealizoval, cena
dohodnutá nebola. Dom sa staval na základe požiadaviek žalovanej a jej manžela, ktorí sa priebežne
výstavby zúčastňovali, pričom prítomní boli vždy aj architekti, ktorí požiadavky žalovanej zapracovávali

do projektu. Žalovaná v 6/2009 prisľúbila úhradu ceny diela s tým, že bude s platbou meškať, nakoľko
má peniaze uložené vo fondoch. Nesúhlasil, že by cena domu bola stanovená na 3,5 mil.,- Sk tak,
ako je to uvedené v stavebnom povolení. Cenu domu pre stavebné povolenie udávala sama žalovaná.
Vychádzala pritom z rozpočtov spoločnosti C., no bez dohodnutých dopracovaní, teda bez garáže a
terénneho zasadenia. Zdôraznil, že reálna a definitívna cena stavby nebola nikdy určená, nakoľko bola

priamoúmerne naviazaná na realizáciu požadovaných zmien stavebníkov. Zmien bolo viacero a tieto boli
odsúhlasované priebežne. Všetky zmeny stavby, subdodávky boli do detailu ústne, niektoré aj písomne
odsúhlasené investorom. Žalobca opakovane zdôraznil, že atypický dom bol zhotoviteľom postavený, aj
keď nie celkom dokončený. Žalovanej fakturoval len vykonané práce a len dodaný materiál. Realizačný
projekt pred začatím stavebných prác neexistoval. Bola iba ústna dohoda investora a zhotoviteľa.
Písomná zmluva nebola vyhotovená, nakoľko žalovaná toto odmietla. Režim stavby nebol bežný; v

priebehu výstavby bolo veľa konštrukčných zmien na základe ústnej dohody. Žalovaná v priebehu
výstavby zaplatila priebežné faktúry v celkovej sume 138.651,53 eur. Po dohode so žalovanou vystavil
zhotoviteľ konečnú zúčtovaciu faktúru na sumu 250.691,34 eur, ktorá bola žalovanej riadne doručená.
V termíne jej splatnosti neboli zo strany žalovanej zaslané žiadne vecné ani formálne pripomienky. Má
za to, že je potrebné zohľadniť aj vedľajšie rozpočtové náklady a kompletačnú činnosť, ktoré sa v čase

realizácie diela pohybovali v cenovej úrovni od 5 - 7 % z konečnej ceny diela. Ostatné práce a dodané
materiály ako napr. šramovacie práce, dodávka a montáž výťahu a iné sa môžu pohybovať okolo 15
% z ceny diela.

-3- 15C/151/2011

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Súhlasila, že
právnypredchodcažalobcazhotovovalpreňudielo-stavburodinnéhodomu-nazákladezmluvyodielo.
Dodala, že na základe tejto zmluvy bol dohodnutý celkový náklad stavby tak, ako vyplýva zo stavebného

povolenia bod 8 vydaného dňa 09.04.2008 a ktorý právnemu predchodcovi žalobcu v celom rozsahu
vyplatila. Úhrada ceny mala byť uskutočňovaná na základe predložených faktúr za skutočne vykonané
práce, vystavených na základe súpisu vykonaných projektových prác a odsúhlaseného objednávateľom.
Právny predchodca žalobcu dielo riadne a včas neodovzdal, čo bolo dôvodom odstúpenia od zmluvy,
a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela podľa zmluvy o dielo. Zdôraznila, že suma

spočívajúca v dohodnutom celkovom náklade stavby bola v celom rozsahu vyplatená a dokonca
aj viac. Všetky dodané práce boli uhradené. Má za to, že vyúčtovacia faktúra nie je dostatočným
dokladom preukazujúcim výšku uplatneného nároku. Neskôr počas konania žalovaná uviedla, že cena
bola stanovená odhadom na sumu 5.000.000,- Sk. Svoje tvrdenie odvinula zo situácie, keď ju mal
zhotoviteľ a p. I. upozorniť, že celková cena domu bude predstavovať sumu 5,2 mil.,- Sk a následne sa

dielo začalo zhotovovať. Domnieva sa, že došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o dielo s cenou
určenou odhadom vo výške 5 mil.,- Sk. Dom mal byť postavený do konca roka 2009. Do dohodnutej
doby hotový nebol, spolupráca so zhotoviteľom začala viaznuť pre neustále navyšovanie ceny diela
bez výraznejšieho posunu na stavbe a bez jediného písomného upozornenia zo strany zhotoviteľa
a hromadiace sa vady časti dodaného diela. Preto odstúpila od zmluvy podľa § 642 Občianskeho

zákonníka. Zhotoviteľ zanechal dielo v stave rozostavanej stavby. Do dostavby domu investovala
ešte 64.782,48 eur. Má za to, že cena domu bola neúmerne navýšená zhotoviteľom bez toho, aby
ju o tom informoval, a preto nie je povinná zhotoviteľovi doplácať akúkoľvek čiastku. K uvedenému
by určite nedošlo, ak by jej zhotoviteľ vydal písomné potvrdenie o prevzatí objednávky podľa § 632
Občianskeho zákonníka, ktoré vydané nebolo. Uznala navýšenie ceny o 400.000,- Sk, teda celková

cena za dokončené dielo mala predstavovať sumu 5,4 mil.,- Sk, max. 5,6 mil.,- Sk. Po odpočítaní ceny
dostavby, takmer 2 mil.,- Sk, tak nie je povinná nič žalobcovi doplatiť. V zmysle § 636 Občianskeho
zákonníka je cenu diela nutné určiť odhadom, k čomu došlo, lebo to vyplýva z výpovedí svedkov O. a
I.. V prípade dohodnutia ceny diela odhadom je cenu diela možné zvýšiť len v prípade, ak zhotoviteľ
zistí, že cenu určenú odhadom treba podstatne prekročiť. Zhotoviteľ je však na to povinný objednávateľa

upozorniťaoznámiťmunovourčenúcenu,inaknemáprávonazaplatenierozdieluvcene.Zdôraznila,že
zhotoviteľom nebola písomne upozornená na potrebu prekročenia ceny diela. Žalovaná ďalej uviedla, že
zmluvný vzťah medzi ňou a zhotoviteľom možno kvalifikovať ako spotrebiteľský, keď zhotoviteľ zmluvu
uzatváral v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a ona ako spotrebiteľ. Konala z pozície slabšejstrany, ktorá nemá s výstavbou a dodaním stavieb skúsenosti, a preto sa ocitá v nerovnom vzťahu so
zhotoviteľom, ktorý skúsenosti so stavbami má. Zhotoviteľ zrejme využijúc jej dôveru a nevedomosť pri
výstavbe domu, navyšoval cenu, za ktorú mala záujem zhotoviť stavbu bez toho, aby ju o tom vopred

riadne oboznámil a následne od nej žiadal plnenie zmluvných podmienok, s ktorými nemala možnosť sa
vopred oboznámiť. Nemôže jej byť pričítané na ťarchu, že zhotoviteľ postupoval v rozpore s odbornou
starostlivosťou, keď jej pri uzatváraní zmluvy neozrejmil všetky podmienky pre potenciálne navýšenie
ceny diela. Má za to, že žalobcom uplatňovaný nárok je založený na tzv. prekvapivej klauzule, ktorá
spočíva v tom, že nemôže byť viazaná podmienkami, ktoré pri uzatvorení zmluvy o dielo nemohla

oprávnene očakávať. Poukázala pritom na § 53 ods. 4 písm. v)
-4- 15C/151/2011

Občianskeho zákonníka. Opakovane zdôrazňovala, že projekt nebol realizovaný na základe zmluvy
o dielo, prílohou ktorej by boli rozpočty s jednotkovými cenami a zmeny ňou neboli odsúhlasované,
zaznamenávané do stavebných denníkov, preberacích protokolov a kontrolované stavebným dozorom.

Pôvodný zhotoviteľ opakovane vykonával rozsiahle zmeny bez jej súhlasu a cenu diela svojvoľne
navyšoval. Z tohto dôvodu aj odstúpila od zmluvy. Má za to, že suma 8.048,30 eur za betónové panely by
žalobcovi nemala patriť, nakoľko jej ich poskytol bezplatne deklarujúc ušetrenie nákladov na realizáciu
diela. Počas konania sa žalovaná opäť priklonila k záveru, že cena diela bola dojednaná v sume 3,5
mil.,- Sk tak, ako vyplýva zo stavebného povolenia. Dodala, že nie je rozhodujúce, či cena bola určená

podľa rozpočtu alebo odhadom, nakoľko v oboch prípadoch bol zhotoviteľ povinný ju písomne upozorniť,
pokiaľ zistil, že cenu bude nutné prekročiť. Zhotoviteľ tak neurobil, a preto žalobcovi nevzniklo právo
na zaplatenie rozdielu v cene, a to ani v prípade, že by právnemu predchodcovi žalobcu vznikli ďalšie
údajné náklady. Poukázala na ustanovenia §§ 635 ods. 3 a 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorých by bola povinná žalobcovi zaplatiť len takú sumu za vykonanú prácu a náklady, ktoré vznikli na

základe pôvodne určenej ceny, a to len pokiaľ mala z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
Právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila sumu 138.651,53 eur a na dokončenie stavby vynaložila
ešte sumu 64.782,48 eur, t. j. za dokončené dielo by zaplatila celkom 203.434,01 eur. Z toho vyplýva,
že z čiastočného plnenia nielenže nemala majetkový prospech, ale mala dokonca stratu vo výške
87.255,30 eur. K otázke úroku z omeškania žalovaná nesúhlasila, aby bola zaviazaná na jeho platenie.

Vyjadrila názor, že nie je povinná úrok z omeškania platiť, nakoľko nie ona sa dostala do omeškania,
ale žalobca, keď neprijal plnenie vo výške 50.000 eur, ktoré mu ponúkala. Bolo by tiež nespravodlivé
uložiť jej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z dôvodu neprimerane dlhého trvania súdneho sporu pre
viaceré obštrukcie žalobcu. Požadovaný úrok z omeškania je tiež vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu
neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná súčasne pre prípad, že by jej bola uložená

povinnosť k úhrade v akomkoľvek rozsahu požiadala o možnosť splnenia jej povinnosti v splátkach s
odôvodnením, že aktuálne sa nachádza vo veľmi nepriaznivej životnej situácii, keď je nezamestnaná,
krátko pred dôchodkom, pričom nemalé finančné prostriedky musela vynaložiť aj na vedenie tohto
súdneho sporu. Aktuálne tak nedisponuje finančnými prostriedkami na jednorazovú úhradu prípadnej
žalobcovej pohľadávky.

3. Žalovaná v rámci svojho výsluchu podrobnejšie uviedla, že pracovala v zahraničí a mala nasporené
peniaze, preto uvažovala o stavbe domu. Ešte v roku 2007 si vybrala z katalógu spoločnosti C. dom,
ktorý by zodpovedal aj jej finančným možnostiam. Podľa položkového rozpočtu spoločnosti C. bola cena
za murovaný dom stanovená v sume 3.909.592,04,- Sk aj s garážou. Na odporúčanie navštívila p. O.

(pozn. pôvodný žalobca) a spolu s p. I. sa šli pozrieť na pozemok, kde jej bolo odporučené umiestniť
garáž pod dom, nie vedľa neho ako je v projekte. P. I. vyhotovil zrkadlový obraz domu, nakoľko to bolo
potrebné a vtedy mu vyplatila 10.000,- Sk. Následne splnomocnila O., aby za ňu vybavil všetky papiere a
vložila mu na účet 900.000,- Sk. Začal stavať garáž a žumpu. V 9/2008 sa bola pozrieť, ako sa pokračuje
na stavbe. Garáž a žumpa boli hotové. Vtedy jej JW. povedal, že potrebuje doplatiť za materiál, a tak mu

dala 1.300.000,- Sk. Ďalší 1.000.000,- Sk mu dala v 12/2008. Vtedy sa už robila strecha, objednávala
sa krytina, okná, dvere. 1.000.000,- Sk bola záloha na tento materiál. Projekt murovaného domu bol
stanovený v cene približne 3.900.000,- Sk. O. však cenu
-5- 15C/151/2011

stálenavyšoval.V6/2009mudala10.000eur,vtedyužbolivytiahnutémúryastrecha.Volaljejajohľadne
kotla, že či nechce radšej peletový. Nerozumela tomu, vysvetlil jej a ona to schválila. Rozdiel medzi
kotlami bol 100.000,- Sk. V garáži boli projektované schody. Tie zrušila s tým, že tam bude výťahová
plošina v sume 200.000,- Sk. Tú však nemôže užívať. Celková cena za nedostavaný dom sa vyšplhalana sumu 4.200.000,- Sk, ktoré O. zaplatila. On však chcel doplatiť do 5.200.000,- Sk a potom ešte
112.000 eur. Vôbec jej nepreukázal, na čo predmetné peniaze použil. Za 58.000,- Sk postavil oporný
múr,ktorýsacelýodulaopadáva.Jednoceléoknoboloprasknuté,koknámnebolidodanémotorčekyna

žalúzie. Bola pod veľkým psychickým tlakom, že od nej žiada stále nejaké peniaze, hoci neoprávnene.
Podával na ňu rôzne trestné oznámenia, preto sa rozhodla, že mu doplatí ešte 50.000 eur, ale on s tým
nesúhlasil. Dodala, že cena za dom bola stanovená podľa rozpočtu spoločnosti C.. Rozpočet sa týkal
murovaného domu s garážou. Podľa tohto rozpočtu sa aj robilo. O. jej nepovedal presne, za akú sumu
je jej schopný dom postaviť. Povedal jej len, že to bude lacnejšie. Keď sa O. pýtala, koľko by bolo ešte

potrebné peňazí na dokončenie celého domu, povedal, že 3.000.000,- Sk. Znamená to teda, že hodnota
domu by bola 10,5 mil.,- Sk. O. ju s potrebou prác, ktoré sa vyskytli naviac, neoboznamoval. Hovoril, že
robí podľa svojho najlepšieho vedomia. Za projekt zaplatila spoločnosti C. sumu 22.000,- Sk a nechala
ho O.. Upozornil ju, že garáž nemôže stáť vedľa domu, ale pod domom a bude tvoriť základ domu.
Obytná časť domu bola urobená podľa projektu. Pri dohode o cene za dielo nebol nikto prítomný. Termín
dokončenia stavby nepreberali. Bolo dohodnuté len do konca r. 2009. Na Slovensko chodila len vtedy,

keď dávala zhotoviteľovi peniaze. Oproti projektu bol navyše solárny panel, výťah v hodnote 200.000,-
Sk, oporný múr v hodnote 58.000,- Sk podľa vyjadrenia O.. Na tejto cene sa však nedohodli. Naviac
bol aj doplatok za kotol v sume 100.000,- Sk. Dokončenie domu ju stálo ešte 100.000 eur. Na základe
jej pokynov nebolo potrebné na dome nič prerábať. Iné vady na stavbe neboli. Chcela mať síce ružovú
fasádu, ale táto bola biela. Jakuš stavebný denník neviedol a sám povedal, že ho nepísal a ani ho nemá.

Spoločnosť C. vypracovala 2 projekty. Jeden bol na murovaný dom a jeden na montovaný typ. Položkový
rozpočet bol vyhotovený na murovaný typ domu. Stavebným úradom bola povolená zmena stavby. K
zväčšeniu garáže súhlas nedávala. K zväčšeniu došlo preto, lebo O. priniesol veľký železobetónový
trám ako deku na garáž. Keďže sa to nedá rezať, svojvoľne garáž zväčšil. Ona o tom ani nevedela.
Potvrdila, že od zmluvy odstúpila. Keď stavba dosiahla hodnotu 4.200.000,- Sk, nemala už ďalej záujem

v nej pokračovať prostredníctvom zhotoviteľa.

4. Uznesením č. k. 15C/151/2011-72 zo dňa 28.05.2012 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu, Ing. Z. O. - E. - S, vstúpila spoločnosť TMT - LEGAL SERVICES, spol. s r. o..

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov W. B., K. D., U. I., Z. O., I. F. a oboznámením
plnomocenstva zo dňa 06.03.2008, faktúry č. 110003 zo dňa 25.01.2011, potvrdenia zo dňa 30.11.2009,
potvrdenia zo dňa 29.10.2009, výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 31.10.2008,
potvrdenia zo dňa 28.12.2009, stavebného povolenia, súboru faktúr a rukou písaných záznamov
zhotoviteľa, znaleckého posudku č. 19/2016 znalca Ing. X. D., fotodokumentácie, položkového rozpočtu

spoločnosti C., s. r. o., znaleckého posudku č. X/XXX6 znalca U.. A. A., súboru pokladničných dokladov
za rôzny stavebný materiál predložený žalovanou, písomnej komunikácie
-6- 15C/151/2011

medzi zhotoviteľom a žalovanou, stavebného denníka I. F., vykonaním kontrolného znaleckého posudku

č. 53/2018 znalca U.. W. L., kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX Ústavu súdneho znalectva
a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpovede svedka W. B. vyplynulo, že sprostredkoval žalovanej ako zhotoviteľa p. O.. Viac sa
o stavbu domu nezaujímal a nezúčastňoval sa ani žiadnych vzájomných rokovaní. Malo sa jednať o

montovaný dom.

7. Z výpovede svedkyne K. D. vyplynulo, že vypracovávala projekt k stavebnému povoleniu na dom
žalovanej. Projekt bol ukončený v 3/2008. Na základe architektonického návrhu p. I. sa prepracovávala
stavebná časť domu, čo bolo dispozičné riešenie, materiály, orientácia domu. Pôvodne sa malo jednať

o typový dom, ale tento mal byť situovaný na rovinatom pozemku. Keďže žalovaná mala svahovitý
pozemok,bolonutnézapracovaťzmenytýkajúcesaosadeniadomudoterénu.Tosivyžiadaloajzvýšené
náklady na realizáciu domu. Nevie, aká bola cena typového domu a aká po zohľadnení úprav, nevie,
pretože sa o toto nezaujímala. Projekt sa menil aj počas realizácie. Zmeny, ktoré žalovaná požadovala,
si zakresľovala do projektu a v 3/2010 bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred

dokončením. Tieto zmeny zahŕňali zväčšenie suterénu takmer o dvojnásobok, technologické zariadenie
vykurovania,výťahaopornýmúr.Všetkytietozmenysapremietlidocelkovéhoprojektu.Pôvodnýprojekt
jej nebol predložený a nevie ani, aké všetky zmeny boli robené na dome oproti pôvodnému projektu.
Pôvodne sa mal stavať montovaný dom, ale nakoniec sa staval murovaný, čo bolo už zakreslené vjej projekte pre stavebné povolenie. S rozpočtom domu nebola oboznámená. Doklady k stavebnému
povoleniu predkladala v 3/2008 a potom ešte predkladala projekt pre zmenu stavby pred dokončením.
Zväčšenie suterénu zakreslila do projektu v 3/2010. Žalovaná bola s investorom dohodnutá na zmenách.

Keď vzniesla požiadavku, táto bola zapracovaná do projektu počas realizácie stavby. So žalovanou sa
stretla len 1x, a to pri projekte pre stavebné povolenie. O zmenách sa dozvedela až po ich zrealizovaní.
So žalovanou o tom nehovorila. Keď prišla na stavbu a videla zmeny, poznačila ich. O požiadavke na
zväčšenie suterénu jej povedal O.
8. Z výpovede svedka U. I. vyplynulo, že v 2/2008 ho oslovil p. O., či by sa nechcel ísť pozrieť na

jeden projekt domu do J.. Súhlasil. Jednalo sa o typ domu bungalov pre rovinatý pozemok. Skutočný
pozemok však bol svahovitý a bolo nutné kvôli tomu projekt upraviť. Spravil víziu domu. Zo skúsenosti
vie, že typové projekty sú skôr cenovo podhodnotené a v skutočnosti je stavba asi 1,5x drahšia. Hodnota
typového domu bola 3,5 mil.,- Sk, reálna cena je však cca 5,2 mil.,- Sk pri dome postavenom na
rovine. Doriešoval aj dispozičné riešenie, terénne úpravy, okná dvere. Viem, že v garáži bolo schodište
už hotové, ktoré sa potom na základe požiadavky žalovanej šramovalo, pretože tam chcela výťah.

Nevie, či na typovom podklade bol dom murovaný alebo montovaný. Z položkovým rozpočtom stavby
oboznámený nebol. Zmeny na stavbe spočívali v otočení domu, umiestnení garáže a kotolne pod dom,
riešil sa výťah, robil sa peletový kotol. Pri rokovania žalovanej a zhotoviteľa bol zo začiatku prítomný,
keď sa riešil projekt. Zmeny na stavbe boli realizované z podnetu žalovanej. On urobil štúdiu a žalovaná
to prípadne schválila. O výťahu sa dozvedel od O.. Od žalovanej dostal asi 2 priame zadania. Týkali sa

dispozičného riešenia. Pri dohode o zmene stavby prítomný nebol.
-7- 15C/151/2011

9. Z výpovede svedka Z. O. vyplynulo, že v 2/2008 ho oslovil p. B., či by nevypracoval cenovú ponuku na
realizáciu základovej dosky domu. Žalovaná podala žiadosť o stavebné povolenie na základe typového

projektu. Odovzdala mu projekty, ktoré si naštudoval a stretli sa na mieste samom, kde jej vysvetlil, že
taký dom sa v teréne nedá postaviť, pretože sa jednalo o svahovitý terén. Zavolal p. I., ktorý navrhol
zrkadlové otočenie domu. Žalovaná mu udelila plnú moc, aby vybavil stavebné povolenie. Chcel od
nej zálohy 15.000,- Sk, ona mu však hneď dala 900.000,- Sk. V projekte pôvodne nebol krb ani zimná
záhrada. K zväčšeniu garáže uviedol, že za odvoz dostal železobetónové panely, ktoré chcel použiť na

garáž. Telefonoval žalovanej, poslal jej nákres a ona toto schválila. Pôvodne nebola cena dojednaná.
Zo stavebného povolenia však vyplýva cena 3,5 mil.,- Sk. S p. I.m ale žalovanú upozorňovali, že dom
sa takúto cenu realizovať nedá a treba počítať s hodnotou približne 5 mil.,- Sk. Termín ukončenia stavby
bol dojednaný na 9/2009. Keď bola spodná strana zrealizovaná, predložil žalovanej súpis prác, ktoré
predstavovali hodnotu 1,36 mil.,- Sk bez DPH. Následne mu manžel žalovanej poukázal 1,3 mil.,- Sk. Pri

vzájomnom stretnutí sa ho práve manžel žalovanej pýtal, či sa nedá urobiť výťah. Povedal, že sa to dá,
len to treba technicky doriešiť. V 12/2008 bola už stavba pod strechou. Žalovanej predložil vyúčtovanie
vo výške 2,7 mil.,- Sk, náčrty, výkaz výmer. Následne mu žalovaná poukázala 1 mil.,- Sk a prestala
komunikovať. Začiatkom r. 2009 požadovala pokračovať v stavbe. Upozornil ju, že dochádza k vzniku
dlhu. Žalovaná ho ubezpečila, že dlh v 6/2009 vyrovná. Následne jej predložil štúdiu kúpeľní, boli vyberať

obklady, prešla si celú stavbu, riešili sa technické záležitosti. Chcela, aby stavba bola hotová do konca
r. 2009. Vtedy mal dom hodnotu 5,2 mil.,- Sk. Oznámil žalovanej, že mu stále dlhuje 2 mil.,- Sk. V
10/2009 mu dala 10.000 frankov a uviedla, že majú nejaké problémy a sumu bude splácať po 10.000
mesačne. S tým súhlasil. Vybavil ešte zmenu stavby pred dokončením. Stavbu neodovzdal, pretože
odovzdaniu sa vyhýbali. Stavba bola v stave dokončenia hrubej stavby. Zvonka bola omietnutá, suterén

bol hotový. Priečky boli vo vnútri vybudované, priestory vo vnútri omietnuté neboli. Na streche boli
namontované kolektory, bol urobený komín pre krb. Žalovanej opakovane zasielal všetky doklady, ktoré
sa týkali stavby. Dal ich aj synovi žalovanej. Potom mu žalovaná volala, aby doklady poslal jej synovi
do E.. Odtiaľ sa mu to vrátilo neprevzaté. Poslal to teda žalovanej do K.. Žalovaná sa potom s ním
skontaktovala a oznámila mu, že obdržala rozpočty, so sumou nesúhlasí, lebo táto je podľa znaleckého

posudkunižšia.Súčasneodstúpilaajodzmluvy.Daleštevyhotoviťznaleckýposudokapožiadalkataster
o zápis rozostavanej stavby. Stavebný denník viedol. Tento podpisoval aj za seba, aj za žalovanú. Na
začiatku dohoda o cene nebola, lebo žalovaná chcela ešte materiály a práce upresňovať. Rozpočet
na stavbu dohodnutý nebol. Žalovaná mala možnosť oboznámiť sa so stavebným denníkom, ale o
tento neprejavila záujem. Zo strany žalovanej mu neboli zasielané žiadne výhrady k vyhotoveniu stavby.

Písomné potvrdenie o prevzatí objednávky žalovanej nevydal. Keď ho žalovaná oslovila s realizáciou
domu, mal k dispozícii typový projekt domu C.e a položkový rozpočet tejto spoločnosti. Projekt bol
vyhotovený na murovaný typ domu. Žalovanej fakturoval priebežne, a to v roku 2008 3x a v roku 2009
2x. Nemal žiadny oficiálny preberací protokol, na základe ktorého by vykonal fakturáciu. Nepamätal si,koľkokrátžalovanášpecifikovalastavbu.Osobnetubola3x,zvyšokriešilitelefonickyapoštou.Spustenie
kotla nezabezpečil a výťah nespojazdnil, nakoľko mu nebol umožnený vstup na stavbu.

-8- 15C/151/2011

10. Z výpovede svedka I. F. vyplynulo, že spracovával stavebný denník o všetkých prácach, ktoré sa
realizovali pod jeho dozorom na stavbe žalovanej. Vymenoval práce, ktoré neboli predchádzajúcim

zhotoviteľom vykonané a ktoré boli vykonané. Vykonal odhad hodnoty stavebných prác, ktoré boli
zrealizované po tom, čo prevzal stavebný dozor. Odhad bol uskutočnený len orientačne, aby žalovaná
vedela, ako sa pohybujú ceny. Hodnota stavby v čase, keď prevzal stavebný dozor bola 146.000 eur
po pripočítaní 50 % práce. V čase, keď žalovaná realizovala stavbu, sa dal obdobný dom postaviť
za 140.000 - 145.000 eur, pričom sa jedná len o veľmi hrubý odhad. Vždy záviselo od konkrétnych
požiadaviek investora. Stavebný denník pôvodného zhotoviteľa nevidel. Počas ním vykonávaného

stavebného dozoru sa prerábala elektrika, lebo firma odmietla v rozpracovanej elektroinštalácii
pokračovať, napr. káble neboli schované v chráničkách. Deň, kedy začal vykonávať stavebný dozor, je
uvedený v stavebnom denníku. Stavbu navštevoval vždy pri väčších prácach, čo bolo tak 1x za týždeň.
Stavbu mu nikto neodovzdával a o odovzdaní nebol vykonaný žiaden protokol.

11. Plnomocenstvom zo dňa 06.03.2008 splnomocnila žalovaná právneho predchodcu žalobcu, aby
ju zastupoval v konaniach so stavebným úradom a dotknutými inštitúciami a osobami vo veci stavby
rodinného domu G. S. - J., parc. č. XXXXX/X. Plnú moc udelila do ukončenia výstavby a kolaudácie,
alebo do písomného odvolania.

12. Faktúrou č. XXXXX3 zo dňa 25.01.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej celkovú
sumu za stavbu rodinného domu vo výške 250.691,34 eur, pričom zohľadnil vykonané platby zo strany
žalovanejvovýške138.651,53euradoplatokvovýške112.039,81eurpožadovaluhradiťdo28.02.2011.
Súčasťou faktúry bol aj krycí list vykonaných prác. Žalovaná faktúru prevzala dňa 17.02.2011.

13. Z potvrdenia zo dňa 30.11.2009 vyplýva, že zhotoviteľ prevzal od žalovanej zálohu vo výške 10.000
eur. Dňa 29.10.2009 prevzal právny predchodca žalobcu od žalovanej sumu 10.000 CHF. V písomnej
komunikácii zo dňa 03.11.2009 právny predchodca žalobcu uvádza, že uhradené mu bolo 3.700.000,-
Sk. Z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že dňa 06.10.2008 mu bola na účet pripísaná
suma 1.300.000,- Sk, keď odosielateľom bol L. A. A.. Dňa 28.12.2009 prevzal právny predchodca

žalobcu sumu 500 eur. Z jeho výpočtov vyplynulo, že žalovaná uhradila sumu 4.372.616 eur.

14. Zo stavebného povolenia vydaného Obcou G. S. dňa 09.04.2008 vyplýva, že umiestnenie a
uskutočnenie stavby rodinného domu I. XXZ pre stavebníčku W. S., na parc. č. XXXXX/X sa povoľuje.
Celkový náklad stavby bol v stavebnom povolení uvedený v sume 3.500.000,- Sk.

15. Zo súboru faktúr a rukou písaných záznamov zhotoviteľa vyplýva, aké práce na stavbe zhotoviteľ
vykonal a aký materiál obstaral.

16. Z fotodokumentácie vyplýva stav rozostavanosti rodinného domu v 11/2011.

17. Z položkového rozpočtu spoločnosti C., s. r. o., vyplýva, že rozpočtová cena domu predstavovala
sumu 3.394.728,- Sk. V rámci poznámok k rozpočtu je uvedené, že ponuková cena sa môže líšiť a závisí
od štandardu použitých stavebných
-9- 15C/151/2011

materiálov,spôsobudodávkyakoajmiestavýstavby.Vceneniesúzahrnutéprípojkynainžinierskesiete,
vonkajšie komunikácie, terénne úpravy, sadové úpravy, oplotenie a cena pristavenej garáže. Položkový
rozpočet na garáž predstavoval sumu 360.000,- Sk.

18. Zo súboru pokladničných dokladov a faktúr, ktoré predložila žalovaná, vyplývajú náklady na
dokončenie stavby domu, pričom v týchto sú zahrnuté náklady na oplotenie, realizáciu záhrady vrátane
dodávky a výsadby rastlín, nákladov na obstaranie kuchynskej linky, elektrospotrebičov a pod..19. Zo stavebného denníka I. F. vyplýva zoznam prác, ktoré boli vykonané na stavbe rodinného domu
žalovanej.

20. Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca U.. X. D., ktorý dala vypracovať žalovaná,
vyplýva, že cena stavebno - montážnych prác a dodávok realizovaných právnym predchodcom žalobcu
je ku dňu 30.11.2010 v sume 174.604,50 eur s DPH. Znalec sa pred vypracovaním znaleckého
posudku zúčastnil miestnej obhliadky. K jeho zisteniam patrilo napríklad, že zhotoviteľ fakturoval rozsah
výkopu pred garážou 350,12 m3, pričom skutočný rozsah podľa jeho zistení bol 129,93 m3, množstva

ako aj rozmery fakturovaných keramických prekladov nezodpovedali skutočnosti, cenu za konštrukciu
krovu z priehradových väzníkov považoval za príliš vysokú a neobvyklú. Vedľajšie realizačné náklady
nezohľadňoval.

21. Zo súkromného znaleckého posudku L. znalca U.. A. A., ktorý dal vypracovať žalobca, vyplýva, že
predložené náklady na zrealizované stavebné práce v rokoch 2008 - 2009 sú primerané, pričom tieto

ohodnotil na sumu 257.245 eur s DPH. Znalec sa obhliadky na mieste samom nezúčastnil. Upravil výšku
kompletizačnej a inžinierskej činnosti na 5 % zo základných rozpočtových nákladov a pre špecifikácie
okien, mobilnej plošiny, dlažby zvýšil cenu o obstarávaciu prirážku vo výške 2 %. Vedľajšie realizačné
náklady vyčíslil v sume 10.536,80 eur.

22. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca U.. W. L., ktorý bol vypracovaný ako kontrolný
znalecký posudok, vyplýva, že všeobecná hodnota stavebných prác na rodinnom dome ku dňu
30.11.2010 je 230.540,24 eur s DPH. Znalec sa pred vypracovaním znaleckého posudku oboznámil s
potrebnou dokumentáciou a vykonal miestnu obhliadku. Skonštatoval, že k dispozícii nie je projektová
dokumentácie na stupni vykonávacieho projektu. Výkresy priložené v spise majú len informačný

charakter, hoci majú overovaciu pečiatku stavebného úradu, nie sú vykonávacím projektom. Znalec
porovnal aj znalecký posudok č. XX/XXXX U.. X. D. a znalecký posudok č. X/XXXX U.. A. A. a
zistil, že hlavný rozdiel v stanovení ceny spočíva v stanovení merných jednotiek. Porovnanie je veľmi
zložité a nie je relevantným dôkazom, prečo sú hodnoty v posudkoch odlišné. Mechanizmus tvorby
rozpočtu pri objektoch, na ktoré nie je spracovaná projektová dokumentácia, je závislá od individuálneho

prístupu znalca. V danom prípade je stavba dokončená, existujú náčrty priestorového usporiadania
jednotlivých podlaží, výškové usporiadanie stavby. Absentujú ale výkresy statiky, ktoré presne určujú
tvary konštrukcií, tvary oceľovej výstuže, množstvá a typy použitých materiálov, čo má veľký vplyv
na cenu konštrukcie. Rovnako absentuje projektová dokumentácia zdravotechnického vybavenia a
zariadenia stavby, elektroinštalácie. V časti architektúry sú k dispozícii iba výkresy podlaží a rez, pohľady

a tvar strechy. V časti architektúry je veľmi
-10- 15C/151/2011

významným výkresom výkopový plán, kde je na základe meraní pred zahájením stavby určený spôsob
a tvar výkopov jednak pre stavbu, základy a množstvo zásypov. Ak by bola k dispozícii kompletne

spracovaná projektová dokumentácia na úrovni vykonávacieho projektu, overená v stavebnom konaní,
potom je možné vykonať porovnanie a vyhodnotiť rozdiely. Dôkazom toho je aj fakt, že ním zostavený
výkaz výmer, množstvá a technologické postupy použité pri stavbe domu sú odlišné od oboch už skôr
vypracovaných znaleckých posudkov. V znaleckom posudku zohľadnil aj vedľajšie realizačné náklady
v celkovej výške 13.249,50 eur.

23. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX V. súdneho znalectva S. vyplýva, že všeobecná hodnota
vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe rodinného domu žalovanej je
190.464,39 eur s DPH. Znalecký ústav prijal záver, že bez projektovej dokumentácie skutočného
vyhotovenia alebo podrobného pasportu stavby vyhotovených autorizovanou osobou nie je možné

dostatočne presne stanoviť hodnotu realizovaných prác a zabudovaných materiálov formou
položkového rozpočtu s podrobným výkazom výmer. To je aj príčina vzniknutých rozdielov v hodnote
zrealizovaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe domu medzi jednotlivými
znaleckými posudkami. Znalci zostavovali rozpočty v rôznej štruktúre a v odlišnej objektovej skladbe,
v rôznych cenových úrovniach a s prípočtom vedľajších rozpočtových nákladov u niektorých znalcov, v

závere so sumarizáciou nákladov na všetky stavebné objekty stavby.

24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

27. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

28. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy
odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na

-11- 15C/151/2011

práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne
dôvodná.

30. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ústnou
formou zmluvu o dielo. Zákon pre platné uzavretie zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu, preto
pokiaľ sa strany len ústne dohodli o predmete diela a o odplatnosti zmluvy, čo v súdenej veci bolo
splnené, nemožno tomuto postupu nič vyčítať. Spornou však zostala výška ceny diela, resp., či táto

bola pri uzatváraní zmluvy dojednaná a akým spôsobom. Zmluva o dielo je odplatnou zmluvou. Na jej
platnosť sa ale nevyžaduje dohoda o výške ceny. Cenu možno dojednať aj dodatočne po vykonaní
diela. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výška ceny za dielo, t. j. za
výstavbu rodinného domu, nebola medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a žalovanou
dojednaná. Súd vychádzal predovšetkým z výpovedí zhotoviteľa Z. O. a samej žalovanej. Zhotoviteľ

(pôvodne v postavení právneho predchodcu žalobcu) počas celého konania tvrdil, že výška ceny pri
uzavretí zmluvy nebola dojednaná. Žalovaná však počas konania svoje tvrdenia o výške ceny menila.
Najprv tvrdila, že výška ceny bola určená podľa rozpočtu spoločnosti C., s. r. o., v sume 3,5 mil.,- Sk
tak, ako to bolo uvedené v stavebnom povolení, neskôr sama vypovedala, že zhotoviteľ jej nepovedal,
koľko zhotovenie stavby bude stáť, len že to bude lacnejšie ako v rozpočte spoločnosti C., s. r. o..

Ďalšou verziou o výške ceny bola suma 5,2 mil.,- Sk, ktorú vyvodila zo svedeckých výpovedí Z. O. a
U. I. a v závere konania sa opäť priklonila k sume 3,5 mil.,- Sk podľa sumy uvedenej v stavebnom
povolení. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná sama nevedela, koľko zaplatí za zhotovenie
diela, resp. svoje tvrdenia účelovo počas konania menila tak, aby si zabezpečila čo najlepší výsledok v
spore. Súd preto ako pravdivé vyhodnotil tvrdenie žalovanej, že zhotoviteľ jej nepovedal, koľko za dielo

zaplatí. Toto tvrdenie totiž uviedla sama žalovaná vo svojej výpovedi na priamu otázku súdu, aká výška
ceny bola dojednaná. Vzhľadom k tomu, že výška ceny nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná,
bolo povinnosťou žalovanej uhradiť zhotoviteľovi cenu primeranú. Za takúto sa považuje cena, ktorá
sa obvykle platila v dobe uzavretia zmluvy za porovnateľné dielo. Žalovaná počas vyhotovovania diela
od zmluvy odstúpila. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy

žalovaná uviedla, že po tom, čo za rozostavaný dom zaplatila už 4.200.000,- Sk, nemala ďalej záujem,
aby zhotoviteľ pokračoval v zhotovovaní diela. Súd túto skutkovú okolnosť podradil pod ustanovenia
§ 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže objednávateľ
odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, dokonca aj bez udania dôvodu. Je však zhotoviteľovi povinnýzaplatiť práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a taktiež je povinný
zhotoviteľovi nahradiť účelne vynaložené náklady. Vzhľadom na povahu diela - stavba domu - zhotoviteľ
nemohol výsledok svojej práce použiť inak, a preto žalovaná bola povinná mu zaplatiť cenu vykonaných

prác. V danej veci bolo mimoriadne obtiažne určiť cenu vykonaných prác, nakoľko chýbala zo strany
zhotoviteľa akákoľvek projektová dokumentácia. Súd preto pri stanovovaní ceny už vykonaných prác
vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX V. súdneho znalectva S., ktorý stanovil cenu vykonaných
prác zhotoviteľom vo výške 190.464,39 eur s DPH. Súd napriek viacerým vypracovaným znaleckým
posudkom

-12- 15C/151/2011

v tejto veci sa priklonil práve k uvedenému znaleckému posudku, a to z dôvodu, že znalecký ústav
mal k dispozícii najkomplexnejšie doklady pre vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký ústav sám
vo svojom znaleckom posudku poznamenal, že nie je možné presne určiť cenu prác vzhľadom na
chýbajúcu projektovú dokumentáciu (tento záver vyslovil aj znalec Ing. W. L. vo svojom znaleckom

posudku č. XX/XXXX). Preto prípadný rozdiel medzi cenou skutočne vykonaných prác a cenou zistených
prác znaleckým dokazovaním musí znášať zhotoviteľ, nakoľko riadne neviedol potrebnú stavebnú
dokumentáciu. Ako už súd vyššie uviedol, okrem ceny vykonaných prác má zhotoviteľ nárok aj na
účelne vynaložené náklady. K týmto nákladom súd zaradil vedľajšie rozpočtové náklady a náklady na
kompletačnú činnosť, ktoré nevyhnutne vznikli pri realizácii diela. Tieto boli v znaleckých posudkoch

U.. A. A. a U.. W. L. zohľadnené vo výške 5 % zo základných rozpočtových nákladov. Žalovaná túto
hodnotu a ani samotné náklady nerozporovala. Preto súd nevyhovel návrhu žalobcu, ktorým žiadal
doplniť znalecký posudok č. XX/XXXX V. súdneho znalectvo S. o vyčíslenie vedľajších rozpočtových
nákladov. Keďže hodnota vykonaného diela predstavuje sumu 190.464,39 eur, 5% z toho predstavuje
sumu 9.523,22 eur. Celková hodnota diela vrátane účelne vynaložených nákladov tak predstavuje sumu

199.987,61 eur. Žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu (zhotoviteľovi) uhradila sumu 138.651,53
eur. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanej žalobcovi zaplatiť sumu 61.336,08 eur, ktorá suma
predstavuje rozdiel medzi cenou zhotoveného diela spolu s nákladmi a sumou zaplatenou žalovanou
(199.987,61 eur - 138.651,53 eur = 61.336,08 eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. K ostatným námietkam žalovanej, ktorými sa snažila uspieť v spore, súd uvádza, že súhlasí
s tvrdením, že medzi zmluvnými stranami išlo o spotrebiteľský vzťah, kde dodávateľom bol právny
predchodca žalobcu a spotrebiteľom bola žalovaná. Nesúhlasí však s tvrdením, že plnenie, ktorého
sa žalobca v konaní domáha, je neprijateľnou podmienkou. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, cena plnenia nemôže byť neprijateľná podmienka. Plnenie, ktorého sa žalobca

v konaní domáha, je cenou vykonaného diela, a preto naň nemožno nazerať ako na neprijateľnú
podmienku, a teda na plnenie, s ktorým podľa tvrdenia žalovanej sa nemala možnosť oboznámiť pred
uzavretímzmluvy.Vtejtosúvislostisúdunedánepoznamenať,žežalovanáakospotrebiteľ,ktorýsateraz
domáha ochrany svojich práv, postupovala hrubo neuvážene a ľahkovážne, keď pri tak vysokej investícii,
akou stavbu domu bezpochyby je, nepožadovala od právneho predchodcu žalobcu ako zhotoviteľa

určeniecenydielaaspoňodhadom,aleboinýmspôsobom,zktoréhobyvedelaaspoňpribližneurčiťcenu
diela. Namiesto toho sa uspokojila len s oznámením, že to bude lacnejšie ako v rozpočte spoločnosti
C., s. r. o.. V súdenej veci tak nie len právny predchodca žalobcu postupoval bez odbornej starostlivosti,
keď neviedol riadne potrebnú stavebnú dokumentáciu (ako na to žalovaná opakovane počas konania
poukazovala), ale ani samotná žalovaná nepostupovala s náležitou obozretnosťou a opatrnosťou, akú

možno od priemerne zmýšľajúceho spotrebiteľa očakávať. Nedá sa preto konštatovať iné, ako, že aj
žalovaná musí pre svoj ľahkovážny prístup k obstarávaniu si svojich záležitostí znášať isté následky.
Žalovaná sa ďalej bránila poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú cenu podľa
rozpočtu a cenu stanovenú odhadom. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci nebola cena určená ani
podľa rozpočtu a ani odhadom, nie je možné tieto ustanovenia v súdenej veci aplikovať, a preto sa

súd tvrdeniami žalovanej v tomto smere bližšie nezaoberal, nakoľko ich považuje za neopodstatnené.
Pokiaľ sa
-13- 15C/151/2011

žalovaná v konaní bránila, že nie je povinná zaplatiť žalobcovi minimálne sumu 8.048,30 eur ako náklady

za železobetónové panely, nakoľko jej ich zhotoviteľ daroval, v tejto súvislosti súd konštatuje, že táto
skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Z. O. ako zhotoviteľ vo svojej výpovedi uviedol
len, že železobetónové panely on dostal za odvoz a pýtal sa žalovanej, či ich môže použiť. Z jeho
výpovede však nevyplýva, že by ich chcel žalovanej darovať. To, že ich on dostal, neznamená bezďalšieho, že ich bezplatne prevedie na ďalšiu osobu, v tomto prípade na žalovanú. Žalovaná v konaní
rozsiahlo preukazovala náklady na dokončenie stavby. Tu súd len pre úplnosť uvádza, že náklady na
dostavbu domu nemajú žiadny právny význam pre posúdenie veci a navyše ich žalovaná do značnej

miery skreslila, keď započítavala aj také výdavky, ktoré by musela do domu vynaložiť, aj keby zhotoviteľ
vykonal dielo riadne a včas (napr. oplotenie pozemku, výsadba záhrady, kuchynská linka, domáce
elektrospotrebiče a pod.).

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v čase vzniku omeškania, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku
čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 61.336,08 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, pričom deň,

od ktorého je žalovaná povinná úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č.
XXXXXX. Žalovaná sa proti povinnosti platiť úroky z omeškania bránila tým, že nie ona je s plnením
v omeškaní, ale práve žalobca, ktorý neprijal ňou ponúkané plnenie vo výške 50.000 eur na základe
dohody o urovnaní zo dňa 30.06.2011. Súd poznamenáva, že neprijatie plnenia na základe dohody
o urovnaní nemožno považovať za omeškanie veriteľa, nakoľko prijatím tohto pre neho čiastkového

plnenianazákladedohodyourovnaníbysúhlasilspodmienkamidohodya„zriekol“bysazvyškunároku,
o ktorom sa domnieval, že mu patrí. O omeškaní veriteľa (žalobcu) by sa mohlo uvažovať za situácie,
kedy by žalovaná ponúkla čiastkové plnenie s tým, že o zvyšku nech rozhodne súd, nakoľko má za to,
že viac žalobcovi nie je dlžná, a žalobca by takto ponúknuté plnenie neprijal. Pokiaľ žalovaná namietala
výšku úroku z omeškania, je potrebné si uvedomiť, že hoci v súčasnosti je sadzba 9 % skutočne vysoká,

je potrebné postupovať podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku omeškania, ktorá ustanovovala
výšku úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB.
Základná úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania bola 1 %; o 8 % viac tak potom predstavuje
výšku úroku z omeškania 9 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, a preto nebol
dôvod na jej zníženie.

35. Podľa § 208 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o
skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.

-14- 15C/151/2011

36. Podľa § 258 ods. 2 Civilného sporového poriadku, náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

37. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú
za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

38. Znalec U.. W. L. podal znalecký posudok č. XX/XXXX a bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa

15.10.2018, preto mu súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal nárok na znalečné
a náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti s účasťou na pojednávaní vznikli v rozsahu 100 %, pričom
tieto náklady sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne.

39. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna

vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípyvšeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

40. Podľa 147a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, ak súd rozhodol o
odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane,
ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní
ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Účastník

zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na
strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať
sumu 100 eur.

41.KeďžeCivilnýsporovýporiadokneobsahujevýslovnúúpravunáhradyseparátnychtrov,aplikovalsúd
v zmysle článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku ustanovenie § 147a Občianskeho

súdneho poriadku a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princíp právnej istoty priznal
žalovanej nárok na zaplatenie sumy 100 eur. Súd zastáva názor, že právo na zaplatenie tejto sumy
žalovanej vzniklo tým, že sa na pojednávanie nariadené na deň 31.10.2013 nedostavil žalobca ani
jeho právny zástupca a z tohto dôvodu došlo na základe žiadosti žalobcu, ktorá bola súdu doručená
v deň pojednávania, k odročeniu pojednávania, pričom žalovaná sa tohto pojednávania zúčastnila

prostredníctvom svojho právneho zástupcu a právo na zaplatenie sumy 100 eur si uplatnil včas, v
zákonom stanovenej lehote.

42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

-15- 15C/151/2011

43.Vpredmetnejvecimaliobestranyčiastočnýúspech(žalobcamalúspechvrozsahu54,7%,žalovaná
mala úspech v rozsahu 45,3 %, rozdiel pomerných úspechov predstavuje 9,4 %). Vzhľadom k tomu, že

obe strany mali úspech približne rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

44. Lehotu na splnenie povinnosti, 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232
ods. 3 Civilného sporového poriadku s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom

na výšku plnenia, ktoré má žalovaná poskytnúť žalobcovi. Žalovaná žiadala o možnosť splatenia svojej
povinnosti v splátkach, pričom výšku splátok a dobu, do ktorej by dlh chcela splatiť nešpecifikovala.
Svoju žiadosť odôvodnila svojou ťažkou životnou situáciou, keď zostala bez zamestnania tesne pred
dôchodkom. Súd takejto žiadosti nemohol vyhovieť, nakoľko žalovaná svoje tvrdenia súdu nijak
nepreukázala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.