Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213212109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2213212109.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcu: Urbariát Jurová - pozemkové
spoločenstvo, IČO: 30 400 7822, so sídlom Jurová č. 85, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka
so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti žalovanej: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
č. XX zastúpený: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o odstránenie
neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 7C/192/2013-246 zo dňa 12.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Dunajská Streda č.k. 7C/192/2013-292 zo dňa 31.03.2020
p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg.
"C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová -

pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke
79,17m a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 37, § 39, § 20 ods. 1, § 51, § 123 a § 126
ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) a § 13 ods. 3 a § 18 ods. 2 písm. d) zák.
č. 181/1995 Z.z. (o pozemkových spoločenstvách), platného a účinného od 24.08.1995 do 30.04.2013

a vecne argumentoval, tým že podľa zmluvy o založení spoločenstva platí, že valné zhromaždenie
rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladá so spoločným majetkom, výbor je výkonným a
štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý plní predovšetkým uznesenia valného zhromaždenia a pokiaľ
rozhoduje o hospodárskych záležitostiach v hodnote do 20.000,- Sk. Rozhodnutie výboru však nemohlo
byť konečné, mohlo byť len podkladom na rozhodnutie pre valné zhromaždenie spoločenstva, lebo iba
valné zhromaždenie spoločenstva mohlo rozhodnúť o tom, ako bude naložené so spoločným majetkom.

3. V čase sporného záznamu bol výbor spoločenstva 7-členný vrátane predsedu, ktorým bol Z. A..
Rozhodnutia výboru, pokiaľ by sa dotýkali nakladania so spoločným majetkom, môžu byť platné len
ak by ich výbor prijal hlasovaním (lebo ide o kolektívny orgán). Žalobca súdu predložil zápisnicu z
posledného valného zhromaždenia ktorej obsah osvedčuje, že valné zhromaždenie sa s predmetomsporu zaoberalo a uložila výboru naďalej obhajovať práva podielníkov v tomto súdnom konaní , keďže
zabratie pozemkov žalovanou pokladá za protizákonné. Žalobca predložil aj uznesenie z valného
zhromaždenia z uplynulých rokov.

4. Výbor je výkonným orgánom spoločenstva, avšak za svoju činnosť zodpovedá valnému
zhromaždeniu. Ak je na právny úkon predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov
výboru, inak za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru.

5. Žalovaná mohla a mala vedieť o excese, keďže je sama členkou urbariátu. Členovia spoločenstva,
ktorízáznamúdajnepodpísalivpodstatelenidentifikovateľneZ.A.prekročilisvojeprávomociažalovaná
o tom nielen že mohla ale aj mala nepochybne vedieť. Na zázname uvedený J. A. je otcom žalovanej a v
čase údajného podpisovania záznamu nebol členom výboru čo žalovaná vedela resp. vedieť musela. W.
W. bol v čase jeho spísania mŕtvy. Ďalší podpísaný W. D. zomrel v roku 2014 ale podľa tvrdenia žalobcu
v roku 2002 bol slepý na jedno oko a mal poruchy sluchu a preto žalobca spochybňuje jeho podpis.

6. Sporný záznam možno považovať ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Obč. zák. podľa ktorého
účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu , ktorá nie je osobitne upravená . Ani takáto zmluva však nemôže
odporovať obsahu alebo účelu zákona. Súd sa stotožnil názorom žalobcu, ktorý poukázal na ust. §
491 Obč. zákona, podľa ktorého záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy v zákone neupravenej treba

posúdiť podľa obsahu zmluvy ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Analógia zákona však je
prípustná iba v tom rozsahu v akom zmluva neobsahuje vlastnú úpravu.

7. Zo záznamu 10.4.2002 nevyplýva žiadna dohoda o nájomnom , uvádza sa len , že lesný pozemok
sa prenecháva do užívania na 50 rokov s tým, že budúci užívateľ odstráni nelegálnu skládku odpadu

na vlastné náklady, z čoho je zrejmé, že aj takáto inominátna zmluva odporuje zákonu. Totiž ani jeden
člen spoločenstva a ani spoločenstvo - urbariát nemôže prenechať spoločné nehnuteľnosti do užívania
bez dohody o výške odplaty. Sporná zmluva trpí neurčitosťou , nezrozumiteľnosťou preto že z nej nie
je možné zistiť presne špecifikovaný predmet užívania a sú aj pochybnosti o vážnosti vôle účastníkov
právneho úkonu najmä na strane urbariátu ako už bolo vyššie uvedené.

8. Vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy súhrne súd považoval záznam - inominátnu zmluvu za
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák. Keďže tento záznam je absolútne neplatný právny
úkon žalovaná užíva prejednávanú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.

9.Súdmalzato,žetentozáznamboluzavretýibamedzifyzickýmiosobamiakojeajvzáznameuvedené,
že uzatvárajú členovia urbariátu. Je uvedené aj meno J. W., ktorý v tom čase už bol 8 rokov mŕtvy. Na
listine absentuje aj úradná pečiatka výboru urbariátu . Záznam nespĺňa náležitosti podľa § 671 OZ a
nenachádza sa v dokumentoch žalobcu.

10. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd má zato, že záznam spísaný pri dohode o využívaní
pozemku , parcelné č. 812/1 v obci O. zo dňa 10.4.2002 je neplatný preto odporkyňa nemôže požívať
právnu ochranu užívania na základe takéhoto záznamu.

11. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že spoločná nehnuteľnosť

parcelné číslo 812/1 - lesný pozemok resp. jeho časť sa nachádza neoprávnene vo faktickej moci
žalovanej , ktorá nemá k tejto nehnuteľnosti osobitné právo umožňujúce jej samostatne rozhodnúť o
užívanítejtospoločnejparcely.Žalovanásvojimkonanímzasiahladoprávnavrhovateľakeďžeužívatúto
časť parcely bez právneho dôvodu preto súd žalobcovi priznal úspech a rozhodol o povinnosti žalovanej
vypratať nehnuteľnosť v k.ú. O. , obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo

výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v
rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m.

12. Nakoľko žalobca mal v konaní úspech súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná z
dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s poukazom na
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Je zrejmé, že prvé rozhodnutie vo veci bolo odvolacím súdom. vrátenéaj z dôvodu neurčitosti a teda nevykonateľnosti výroku rozhodnutia. Po zrušení a vrátení uvedeného
rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 24Co/321/2016, žalobca navrhol pripustiť
zmenu žalobného návrhu, ktorému návrhu okresný súd vyhovel uznesením zo dňa 20.03.2018 a pripustil

zmenu žalobného návrhu tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

14. Poukázal na § 132 ods. 1, § 127 ods. 1 a § 129 ods. 1 CSP. Je nepochybné, že žalobný návrh
musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Má za to, že opätovne ani po zmene žalobného návrhu samotný
výrok rozsudku, na základe ktorého je "Žalovaná povinná vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným

úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcely reg. "C" č. 812/1
- lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové
spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17 m a
to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku“, nezodpovedá skutkovému stavu a trpí vadou neurčitosti
a je nevykonateľný. Žalovaná má v zmysle výroku rozsudku vypratať nehnuteľnosť a to parcelu č.
812/1 v k.ú. O. v rozsahu 601m2, ktorá podľa žalobného návrhu je v podielovom spoluvlastníctve

žalobcu a žalovanej. Uvedené tvrdenie sa ale nezakladá na pravde, nakoľko žalobca nie je podielovým
spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností ale tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve
jednotlivých podielnikov a žalobca tieto nehnuteľnosti len spravuje. Uvedený nedostatok žalobného
návrhu však nie je vadou podania, na ktorú by mal súd upozorniť resp. vyzvať žalobcu na odstránenie
vád podania. Preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne, nakoľko toto

nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom v rámci konania.

15. Neurčitosť žalobného návrhu spočíva v tom, že nie je opäť zrejmé, teda dostatočne určite
vymedzené, ktorých 601m2 z celkovej výmery parcely (86.089m2) má žalovaná vypratať. Zároveň je
žalovanej uložená povinnosť odstrániť oplotenie v dĺžke 79,17m, pričom zase nie je bližšie vymedzené,

kde sa uvedené oplotenie, ktoré má byť odstránené nachádza, a teda aj túto časť výroku rozhodnutia
považuje za neurčitú a tým aj nevykonateľnú.

16. Ohľadom žalobného návrhu poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn.
7 Cdo 122/2011: "Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza,

ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov.
Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť

len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.).
Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byt' presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho
dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom
priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j.
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo

nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by
rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastat' účinky žalobcom zamýšľané
(I. ÚS 233/97).
Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému

prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny
alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 43 ods. 1
O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný
účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

17. Ohľadom poučovacej povinnosti súdu však poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
20.12.2011, sp. zn. 6 Cdo 125/2011 "Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho
znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo
poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov

konania."

18. Bolo na žalobcovi, aby svoje podanie opravil tak, aby bol žalobný návrh vo veci samej určitý,
zrozumiteľný a materiálne vykonateľný teda navrhol taký žalobný návrh, ktorý presne, určito azrozumiteľne vymedzuje akú povinnosť navrhuje žalovanému uložiť, prípadne toho, čo má žalovaný
presne, kedy a v akej lehote vykonať resp. čoho sa má zdržať. Žalobca pritom na pojednávaní dňa
20.03.2018 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na vyjadrení zo dňa 21.06.2017, kde upravil petit v

intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trnava a žiadal pripustenie zmeny petitu, čomu súd uznesením
vyhovel. V predmetnom rozhodnutí Krajský súd v Trnave pritom uviedol, kde sú nedostatky návrhu a
taktiež uviedol ako mohol žalobca svoj návrh upraviť tak, aby bol určitý a teda vykonateľný. Na základe
vyššieuvedenéhopretonavrhuje,abyKrajskýsúdvTrnaveRozsudokOkresnéhosúduDunajskáStreda
zo dňa 12.03.2019, č.k. 7C/192/2013-246 podľa § 388 CSP zmenil tak, že súd žalobu zamieta. Žalovaný

má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19.Kodvolaniužalovanejsavyjadrilžalobca.Uviedol,ževecnežalovanáargumentujelensneurčitosťou
žalobného návrhu a ďalej tým, že vo výroku je konštatované podielové spoluvlastníctvo žalobkyni a
žalovanej k spornej nehnuteľnosti, čo nezodpovedá skutočnosti, lebo žalobkyňa túto nehnuteľnosť len
spravuje. Nie je tiež dostatočne určená, čo má žalovaná vypratať. Domáha sa preto zmeny napadnutého

rozsudku tak, že odvolací súd žalobu zamietne.

20. S touto argumentáciou žalovanej nesúhlasí. Navrhovaný petit znie tak, že:

21. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť, ktorú vedie Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny

odbor v k. ú, O., Obec O. na LV č. XXX, ako parc. registra" C" č. 812/1 lesné pozemky vo výmere 86.089
m2 v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu a to v rozsahu 601 m2, vrátane odstránenia oplotenia
tejto rozlohy v dĺžke 79,17 m2 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Je pravdou, že vo výroku napadnutého rozsudku je uvedené, že sporná parcela je „v podielovom

spoluvlastníctva Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo", čo je dôsledkom toho, že v texte
navrhovaného petitu súd opomenul uviesť slovo "členov".

23.Jezrejmé,žeideozrejmúnesprávnosť,kuktorejdošlookamžitýmzlyhanímduševnejčinnostiosoby,
ktorá sa zúčastnila vyhotovenia a vyhlásenia rozsudku. Žalovaná aj jej právny zástupca nepochybne text

navrhovaného petitu poznajú a preto im musí byť zrejmé, že ide o chybu, ktorá rozpoznateľne svedčí
o zrejmej nesprávnosti.

24. Podľa § 224 CSP, súd, kedykoľvek bez návrhu opraví v rozsudku i iné zrejmé nesprávnosti. O oprave
súd vydá opravné uznesenie.

25.Prežalovanújetakistonepochybnezrejmé,žeokupovanáčasťparcelybolazameraná„geodetickým
zameraním skutočného stavu" vypracovaného Ing. C. D. (POZ PROJKISS, Malé Dvorníky 132/ č.
44/2013 so stavom k 20.1.2014, potvrdeným autorizovaným geodetom a kartografom Ing. K. I., ktoré
je založené v spise. V tomto prípade nejde o geometrický pán a geodetické zameranie sa nezapisuje

do katastra.

26. Nevylučuje však, že toto geodetické zameranie mohlo byť súčasťou rozsudku, ako v prípade
geometrického plánu. Podľa §225 CSP je však možné dopĺňacím rozsudkom o takýto výrok napadnutý
rozsudok doplniť.

27. Pre žalovanú nemôže byť z tohto hľadiska napadnutý rozsudok neurčitý a nevykonateľný. Je to
zrejme tá časť, ktorú okupuje. Nepatrí do jej výlučného vlastníctva, ale do podielového spoluvlastníctva
všetkých členov pozemkového spoločenstva, o ktorú časť sa celé konanie vedie, keď súčasne žalovaná
tvrdila, že nadobudla právo ju užívať z titulu nájmu.

28. Navrhuje preto, aby súd opravil a prípadne doplnil napadnutý rozsudok podľa § 224 a § 225 CSP.
Napadnutý rozsudok pokladá za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil s tým, že mu
prizná náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1), po skonštatovaní, že podané odvolaniemá zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech.

30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovanej, bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie so zameraním na vykonateľnosť
napadnutého rozsudku.

31. Žalobca sa svojím zmeneným návrhom (podaním zo dňa 04.12.2018) potom ako odvolací súdu

zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie domáhal rozhodnutia, ktorým by žalovanú súd zaviazal
vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec
O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom
spoluvlastníctve členov žalobcu a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v
dĺžke 79,17m, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorú zmenu súd pripustil uznesením na

pojednávaní konanom dňa 20.03.2018.

32.Súdprvejinštanciesvojímrozhodnutím(vporadídruhým)rozhodoltak,že žalovanejuložilpovinnosť
vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O. , obec
O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom

spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia
oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m.

33. K odvolacej argumentácii týkajúcej sa žalobného petitu a to vo vzťahu k tomu, čo žalobca chcel
žalobným návrhom dosiahnuť, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je

ovládané dispozičným princípom, čo znamená, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto vymedzením je súd v zásade viazaný. Žalobný návrh
(petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby. V zásade platí, že žalobný návrh musí byť jasný a určitý a
musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha. Súd je týmto žalobným návrhom viazaný (tzv. zásada
ne ultra petitum upravená v § 216 ods. 1 a 2 CSP) čo znamená, že nemôže prekročiť návrh strán a

prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany domáhali.

34. Odvolaciemu súdu sú pritom známe závery súdnej praxe, že pokiaľ žalobca označí v žalobe
presne, určite a zrozumiteľne spôsob určenia právneho vzťahu, práva, alebo právnej skutočnosti, súd
nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké

práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je pritom viazaný. Pri
formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca skutočne domáhal
(rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 4542/2007).

35. V danom prípade sa žalobca ako „pán sporu“ (dominus liti), potom ako požiadali súd o pripustenie
zmeny pôvodnej žaloby, ktorá zmena bola súdom pripustená, čím súd prvej inštancie rešpektoval tento
dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorý mu výhradne patrí, domáha voči žalovanej zaviazať ju k
vyprataniu nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec
O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom

spoluvlastníctve členov žalobcu a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v
dĺžke 79,17m. Takýto žalobný petit je petitom určitým a zrozumiteľným, súd na jeho základe vie o čom
koná a rozhoduje.

36.Odvolacísúdsasícestotožňujesodvolacounámietkoužalovanejvtom,žežalobcaniejepodielovým

spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, ale tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve
jednotlivých podielnikov a žalobca tieto nehnuteľnosti len spravuje, avšak z obsahu žalobného návrhu, z
konania samého a i z odôvodnenia predmetného rozsudku je zrejmé, že pri vyhlasovaní rozsudku došlok zrejmej nesprávnosti, ktorú súd prvej inštancie napravil opravným uznesením č.k. 7C/192/2013-292
zo dňa 31.03.2020. Z tohto dôvodu je preto táto odvolacia námietka nedôvodná.

37. Pokiaľ ide o neurčitosť žalobného návrhu z dôvodu, že nie je opäť zrejmé, teda dostatočne určite
vymedzené, ktorých 601m2 z celkovej výmery parcely (86.089m2) má žalovaná vypratať a zároveň je
žalovanej uložená povinnosť odstrániť oplotenie v dĺžke 79,17m, tu odvolací súd udáva, že i keď žalobca
mohol upresniť petit žaloby i s odkazom na „geodetické zameranie skutočného stavu" vypracovaného
Ing. C. D., POZPROJ-KISS, Malé Dvorníky 132, č. 44/2013 so stavom k 20.01.2014, potvrdeným

autorizovaným geodetom a kartografom Ing. K. I., ktoré je založené v spise a mohlo byť súčasťou
rozsudku, je možné považovať petit v znení ako bol upresnený žalobcom za postačujúci.

38. Ako už bolo citované, žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a
rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.

Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho
rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú
formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby
mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája

2012, sp. zn. 7 Cdo 122/2011)

39. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľnosti
vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou.

Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľnosti musí byť nutne
identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej
určitosti - nezameniteľnosť pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že
hodnotiace kritéria určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná)
v katastri nehnuteľnosti sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje

ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne
rozpoznateľné od iných (porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2000, sp.zn. Cpjn
38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000). (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 122/2011)

40. V danej veci sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti a odstránenia oplotenia, teda týkajúcich
sa práv k nehnuteľnosti, avšak tých, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nie je povinný v žalobe vymedziť v petite žaloby časť
nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať tak, že táto bude označená v geodetickom pláne, ale postačuje, ak je

identifikovaná iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej nehnuteľnosti sa žaloba týka.
Je potrebné si uvedomiť, že podstatou žaloby o vypratanie je návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa
nachádzajú veci žalovanej, aby bola táto nehnuteľnosť vyprataná. Úspech žalobcu v spore tak nie je
limitovaný rozsahom plochy z pozemku (s ktorým hospodári žalobca), kde sa nachádzajú veci žalovanej
z celkovej plochy tohto pozemku, ale práve tým, že žalobca preukáže, že na pozemku v jeho vlastníctve

(v danom prípade, s ktorým hospodári) sa nachádzajú veci žalovanej bez oprávnenia. Polohové
určenieplochypozemkuužívanejžalovanoujelenotázkoumožnejidentifikácieneoprávnenéhoužívania
žalovanou tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Inými slovami povedané, žalobca
nie je pre úspech v spore povinný v žalobnom petite uviesť, že navrhuje vypratať konkrétnu časť
pozemku, ktorá patrí členom žalobcu, užívanú a zapratanú žalovanou z konkrétne vymedzenej (napr.

geometrickým plánom) časti pozemku, ktorý patrí členom žalobcu a nie je chybou, že neurčil, ktorých
konkrétne 601 m2 má žalovaná vypratať. V konečnom dôsledku totiž ide o uloženie povinnosti žalovanej
na vlastné náklady vypratať sporom dotknutú nehnuteľnosť, pričom vymedzenie pozemku (prípadne
jeho časti) je známe obom stranám sporu a napokon vyplýva i geodetického zamerania predloženého
žalobcom.

42. Prevykonateľnosťpovinnostiuloženejrozhodnutímsúdujevýznamnéidentifikovaťnezameniteľným
spôsobom len nehnuteľnosť, ktorú je žalovaná povinná na vlastné náklady vypratať. Predmetná
nehnuteľnosť identifikovaná bola v zmysle údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností, teda
označením pozemku tak, ako je tento evidovaný v katastri nehnuteľností, teda pozemku ako takého (aj zhľadiska jeho rozsahu), a pokiaľ žalobca vymedzil aj veľkosť výmery, ktorú je povinná žalovaná vypratať
bez bližšej špecifikácie, uvedené nie je nedostatkom vykonateľnosti rozsudku, keďže obom stranám je
známe, ktorú časť nehnuteľnosti žalovaná užíva, aj keď nič nebránilo žalobcovi formulovať petit žaloby

bližšie, resp. s doplnením geodetického zamerania, ktorý by bol súčasťou rozsudku.
43. Obdobne uvedené platí i pre odstránenie oplotenia, ktorého sa žalobca domáhal.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
uplatnených žalovanou, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, v

spojenísopravnýmuznesením, včítanezávisléhovýrokuonáhradetrovkonania,osobitnýmiodvolacími
dôvodmi nenapadnutého, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396
CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady

trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).