Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202774
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420202774.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Vladimíra Pribulu, v spore žalobkyne: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D.,
S. X, v zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36,
IČO: 47 258 250, proti žalovanému: Mgr. Diana BENKOVÁ - REAL INVEST NZ, so sídlom Nové Zámky,
Trávna 4705/3, IČO: 46 193 961, v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Nové

Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. novembra 2021, č. k. 6C/40/2020-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)rozsudkomzodňa15.novembra2021,č.k.6C/40/2020-152zamietol
žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ďalej len napadnutý rozsudok).

2. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods.

1, 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení prvoinštančný súd uviedol, že žalobca svojou žalobou zo dňa 23.06.2020 sa domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 3.000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.06.2020 do zaplatenia
a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrela dňa 06.05.2019 Zmluvu
o rezervácii nehnuteľnosti, a to poschodového štvorizbového rodinného domu s garážou na kľúč s

pozemkom v radovej zástavbe domov v lokalite „Západ slnka“ v Nových Zámkoch, a to pozemkov parc.
CKN č. 8683/98 o výmere 277 m2, s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom Zmluvy
o rezervácii nehnuteľnosti bolo v zmysle článku 2, bod 2.1 bolo zabezpečiť pre záujemcu možnosť
kúpy nehnuteľnosti uvedenej v odseku 1 s tým, aby budúci predávajúci nepredával po dohodnutý čas
inému záujemcovi predmetné nehnuteľnosti. Budúcim predávajúcim bol D. Q. s presne uvedenými
údajmi o jeho osobe. Podľa článku 3 bolo dohodnutá kúpna cena vo výške 144000 eur s tým, že

podľa bodu 3.2-1. časť kúpnej ceny/rezervačnú kauciu podľa článku 4/ vo výške 3.000 eur zaplatí
záujemca v hotovosti pri podpise tejto rezervačnej zmluvy, alebo bankovým prevodom na účet, 2.
časť kúpnej ceny vo výške 20000 eur zaplatí kupujúci bankovým prevodom na účet predávajúceho
najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu rezervačnej zmluvy, 3. časť kúpnej ceny vo výške 121000 eur
zaplatí kupujúci budúcemu predávajúcemu podľa budúcej kúpnej zmluvy, a to bankovým prevodom na
účet budúceho predávajúceho. V článku 4, bod 4.1 sa účastníci dohodli na výške rezervačnej kaucie

3000 eur, podľa bodu 4.2. rezervačnú kauciu uhradí záujemca v hotovosti pri podpise tejto rezervačnej
zmluvy a bude započítaná na úhradu kúpnej ceny ako prvá splátka z celkovej dohodnutej kúpnej cenypodľa bodu 3.2, podľa bodu 4.3. zmluvy v prípade nesplnenia uskutočnenia predaja nehnuteľnosti sa
zmluvnéstranydohodli,žeodstupujúcastranajepovinnázaplatiťzmluvnúpokutuvovýškerovnajúcejsa
rezervačnej kaucii, a to do 14 dní od odstúpenia od predaja nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že predmetná

Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože je uzavretá s
budúcim predávajúcim menom D., ktorého podpis sa na zmluve nenachádza, zmluva je podpísaná zo
strany REAL INVEST - NZ, takáto spoločnosť ani firma neexistuje, pričom žalobca plnil žalovanému a
predmetom zmluvy má byť zabezpečenie toho, aby budúci predávajúci nepredával po dohodnutý čas
inému záujemcovi rodinný dom, ktorý v čase podpísania zmluvy ani neexistoval, ďalej pozemok nebol vo

vlastníctve budúceho predávajúceho. Okrem toho zmluva obsahuje praktický nesplniteľné vyhlásenia
o tom, že budúci predávajúci má záujem predať nehnuteľnosti, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, ďalšie
absolútne neplatné ustanovenia o tom, že ak nedôjde k uskutočneniu predaja, odstupujúca strana je
povinná zaplatiť zmluvnú pokutu. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu absolútnej neplatnosti rezervačnej zmluvy.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Nepopieral, že so žalobcom uzavrel zmluvu, v
zmysle ktorej mal zabezpečiť rezerváciu nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného sa jedná o zmluvu
nepomenovanú, ktorá nevyžaduje písomnú formu, teda námietky ohľadne jej neplatnosti sú irelevantné.
Knámietkamžalobcuuvedenýmvžalobeotom,žezmluvajeuzavretámedzistavebníkomD.Q.,ktorého
podpis na zmluve chýba uviedol, že údaj stavebníka nie je na zmluve uvedený z dôvodu, že by išlo

o zmluvnú stranu, ale z dôvodu identifikácie osoby, ktorá zabezpečí pre žalobcu výstavbu a následný
predaj nehnuteľnosti. Rovnako pokiaľ ide o označenie žalovaného, neúplné označenie na rezervačnej
zmluve nečiní túto zmluvu neplatnou. Tvrdenie žalobcu, že sa záväzok týka nehnuteľnosti, ktorá v
tom čase reálne ešte neexistovala síce môže byť čiastočne pravdivé, avšak poukázala na skutočnosť,
že uzavretie zmluvy, ktorou sa niektorá strana zaviaže predať nehnuteľnosť alebo zmluvy, ktorou sa

niekto zaviaže rezervovať nehnuteľnosť, ktorá je len predmetom budúcej výstavby je celkom bežnou
praxou, ktorá je súdmi akceptovaná, ide o bežné praktiky developerských spoločností, ktorí si vopred
zabezpečujú záujemcov o nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom výstavby a zabezpečujú si takto
nie len odbyt ale aj postupné financovanie výstavby. Žalobca ako aj žalovaný presne vedeli, aký dom
bude predmetom budúcej kúpnej zmluvy, uzavretie ktorej žalovaný zabezpečil a sprostredkoval, čoho

dôkazom je uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcom a zhotoviteľom.

5.Žalovanýmáuzatvorenúzmluvuosprostredkovanípredajanehnuteľností,rodinnýchdomov,výstavbu
ktorých realizuje D. Q., a to sám alebo prostredníctvom svojich alebo spriaznených spoločností.
Žalovaný teda zabezpečuje pre stavebníka záujemcov o kúpu nehnuteľností a pre záujemcov o kúpu

nehnuteľností garantuje ako sprostredkovateľ - realitná kancelária, že konkrétnu nehnuteľnosť, o ktorú
mal žalobca záujem, nebude ponúkať na predaj žiadnemu inému záujemcovi o kúpu. Rezervačný
poplatok vo výške 3000 eur bol teda prejavom vážnosti záujmu žalobcu, ale zároveň by sa táto kaucia
započítala na kúpnu cenu, ktorú žalobca mal zaplatiť zhotoviteľovi stavby a budúcemu predávajúcemu.
O tom, že nebolo sporné kde a aká nehnuteľnosť sa má pre žalobcu stavať, svedčí skutočnosť, že

žalobca podpísal zmluvu o dielo so spoločnosťou STELA STAV s.r.o., v mene ktorej podľa informácii
žalovaného koná D. Q. na základe plnej moci. Záujemca ktorý sa o výstavbu domu zaujímal z dôvodu
uzavretej rezervačnej zmluvy, mal informácie, že zhotoviteľ mal podstatnú časť stavby už zhotovenú, a to
podľa požiadaviek žalobcu, žalobca priebežne zhotoviteľovi aj platil za zhotovovanú stavbu. Skutočnosť,
že následne žalobca od zmluvy o dielo so zhotoviteľom odstúpil, sa netýka žalovaného, pretože on si

svoj záväzok zo zmluvy o rezervácii splnil. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal mať jediný záväzok,
a to rezervovať nehnuteľnosť pre žalobcu, pričom tento záväzok si aj splnil. V danej veci nemožno
vychádzať zo žiadnych iných súvislostí, ako zo zmluvy o rezervácii a je potrebné vyhodnotiť, ktorá
zmluvná strana mala aký záväzok. Žalovaný preukazuje splnenie svojho záväzku tým, že pre žalobcu sa
postavil rodinný dom, ktorý je popísaný v rezervačnej zmluve, nemožno mať teda pochybnosti ani o tom,

že prejavy vôle strán rezervačnej zmluvy by boli nejasné alebo že by právny úkon žalobcu a žalovaného
obsiahnutý v rezervačnej listine bol neurčitý alebo nezrozumiteľný, keď po podpísaní rezervačnej zmluvy
žalobca podpísal zmluvu o dielo, na základe ktorej sa pre neho dom staval. Z čl. 4. bod 4.3. Zmluvy o
rezervácii vyplýva, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške rezervačného
poplatku v prípade, že k uskutočneniu predaja nehnuteľnosti nedôjde z dôvodov na strane žalobcu.

Žalobca sám svojim právnym úkonom, ktorým zrejme odstúpil od zmluvy o dielo, zapríčinil jej zánik,
a teda zmaril odkúpenie nehnuteľnosti, ktorú pre neho žalovaný rezervoval. Na základe uvedených
skutočností má teda žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3000 eur. Vzhľadom na
uvedené s poukazom na ust. § 147 ods. 2 CSP podal žalovaný vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhalzaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3000 eur z dôvodu, že žalobca sám znemožnil nadobudnutie
nehnuteľnosti vo svoj prospech, keď od zmluvy o dielo zjavne odstúpil. Vzájomnú žalobu žiadal žalovaný
posúdiť ako obranu, a to s poukazom na skutočnosť, že si neuplatňuje vyššiu sumu ako žalobca, avšak

navrhuje svoju pohľadávku započítať s pohľadávkou žalobcu. Žalovaný teda vzniesol kompenzačnú
námietku, ktorú žiadal posúdiť ako hmotnoprávny úkon v zmysle ust. § 152 CSP, pričom mal za to,
že táto pokuta mu prináleží za porušenie záväzku žalobcu odkúpiť nehnuteľnosť, na kúpu ktorej sa
zaviazal. Touto kompenzačnou námietkou započítava nárok žalobcu na vrátenie kaucie s nárokom
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby

súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako bezdôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo 06.11.2020 uviedol, že popiera, že by sa so žalovaným dohodol,
že mu zaplatí za sprostredkovanie, pretože nežiadala ho o sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti a
ani nežiadala žiadnu kúpnu zmluvu ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Podľa jeho názoru nie je

možné rezervačný poplatok vyplatený sprostredkovateľovi započítať do kúpnej ceny, pretože to nemá
žiadny právny podklad. Na pojednávaní dňa 20.09.2021 žalobca ďalej uviedol, že podľa rezervačnej
zmluvy sa mala suma 3000 eur odpočítať z ceny rodinného domu. Mal záujem o kúpu nehnuteľnosti,
v čase podpisu rezervačnej zmluvy sa stretol s pánom Q., ktorý mal stavbu realizovať a v deň podpisu
rezervačnej zmluvy previedol na účet žalovaného sumu 3000 eur, mala to byť záloha, ktorá sa mala

odpočítať z kúpnej ceny. Následne podpísala dve zmluvy o dielo u pána Q., stavba mala byť dokončená
do konca apríla 2020, pričom do konca mája 2020 nebola stavba ukončená, nebolo vydané ani
stavebné povolenie. Peniaze za stavbu boli už vysúdené aj za pozemok. Stavba rodinného domu nebola
realizovaná, preto si žalobca myslí, že žalovaný mu má vrátiť peniaze, pretože to bola záloha za kúpnu
cenu, ktorá podľa jeho vedomostí má byť vrátená, bol v domnelí pri podpise rezervačnej zmluvy, že 3000

eur dáva ako záloha na cenu domu.

7. Žalovaný naďalej tvrdil, že zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti je platnou zmluvou, v
ktorej sa žalovaný zaviazal zabezpečiť možnosť kúpiť a zaviazal sa, aby budúci predávajúci nepredával
inému záujemcovi po dohodnutý čas nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy. Žalovaný si svoj

záväzok zo zmluvy splnil. Rezervačná kaucia bola vyplatená práve z toho dôvodu. Ak žalobca tvrdí,
že sumu 3000 eur vyplatil ako zálohu za kúpnu cenu, v tom prípade nie je žalovaný v konaní pasívne
legitimovaný, len budúci staviteľ.

8. Prvoinštančný súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že strany sporu uzavreli dňa 06.05.2019

Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, a to poschodového štvorizbového rodinného domu s garážou na
kľúč s pozemkom v radovej zástavbe domov v lokalite „Západ slnka“ v N. D., a to pozemkov parc.
CKN č. 8683/98 o výmere 277 m2, s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom
Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti bolo v zmysle článku 2, bod 2.1 zabezpečiť pre záujemcu možnosť
kúpy nehnuteľnosti uvedenej v odseku 1 s tým, aby budúci predávajúci nepredával po dohodnutý čas

inému záujemcovi predmetné nehnuteľnosti. Budúcim predávajúcim bol D. Q. s presne uvedenými
údajmi o jeho osobe. Podľa článku 3 bolo dohodnutá kúpna cena vo výške 144000 eur s tým, že podľa
bodu 3.2-1. časť kúpnej ceny/rezervačnú kauciu podľa článku 4/ vo výške 3000 eur zaplatí záujemca
v hotovosti pri podpise tejto rezervačnej zmluvy, alebo bankovým prevodom na účet, 2. časť kúpnej
ceny vo výške 20000 eur zaplatí kupujúci bankovým prevodom na účet predávajúceho najneskôr do

30 dní odo dňa podpisu rezervačnej zmluvy, 3. časť kúpnej ceny vo výške 121000 eur zaplatí kupujúci
budúcemu predávajúcemu podľa budúcej kúpnej zmluvy, a to bankovým prevodom na účet budúceho
predávajúceho. V článku 4, bod 4.1 sa účastníci dohodli na výške rezervačnej kaucie 3000 eur, podľa
bodu 4.2. rezervačnú kauciu uhradí záujemca v hotovosti pri podpise tejto rezervačnej zmluvy a bude
započítaná na úhradu kúpnej ceny ako prvá splátka z celkovej dohodnutej kúpnej ceny podľa bodu 3.2,

podľa bodu 4.3. zmluvy v prípade nesplnenia uskutočnenia predaja nehnuteľnosti sa zmluvné strany
dohodli, že odstupujúca strana je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa rezervačnej
kaucii, a to do 14 dní od odstúpenia od predaja nehnuteľnosti. Žalobca podpísal dňa 21.06.2019
Zmluvu o dielo, ako objednávateľ, zhotoviteľom bola STELA-STAV, s. r. o. a predmetom zmluvy bolo
vykonanie hrubej stavby štvorizbového domu na nehnuteľnosti, a to par. reg. CKN č. 8683/98 - orná

pôda o výmere 277 m2 v kat. úz. N. D., zapísanej na LV č. XXXX. Cena za dielo bola stanovená v
sume 56600 eur. Zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 21.06.2019 súd zistil, že žalobca ako objednávateľ,
zhotoviteľom bola STELA-STAV, s. r. o. a predmetom zmluvy bolo vykonanie dokončovacie práce
štvorizbového domu na nehnuteľnosti, a to par. reg. CKN č. 8683/98 - orná pôda o výmere 277 m2 vkat. úz. N. D., zapísanej na LV č. XXXX. Cena za dielo bola stanovená v sume 55000 eur. Z dohody o
sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 10.07.2013 súd zistil, že táto dohoda bola uzavretá medzi
žalovaným ako sprostredkovateľom a záujemcom STELA-STAV, s. r. o., pričom predmetom dohody bolo,

že sprostredkovateľ sa na základe tejto dohody zaväzuje, že bude vyvíjať činnosti smerujúce k tomu,
aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s tretou osobou. Sprostredkovateľ
bol povinný aktívnej vyhľadávať tretie osoby, ktoré mali záujem o kúpu nehnuteľnosti. V článku V. v bode
1 bolo dohodnuté, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu v deň podpisu rezervačnej zmluvy,
zmluvy o budúcej zmluve, kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo. Z výpisu zo živnostenského registra

súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je registrovaný pod obchodným menom Mgr. Diana Benková-
REAL INVEST NZ s miestom podnikania Nové Zámky, Trávna 4705/3, pričom medzi inými je predmetom
podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). Z potvrdenia o
detaile platby H., a. s. bolo zistené, že dňa 06.05.2019 z účtu žalobcu bola v prospech účtu žalovaného
prevedená suma 3000 eur, účel platby je uvedený ako rezervácia. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.
6C/39/2020 súd prvej inštancie zistil, že konanie prebiehalo medzi žalobcom a žalovaným STELA-STAV,

s. r. o., predmetom konania bolo zaplatenie sumy 30000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
V spise je založená na čl. 24 Dohoda o odstúpení od zmluvy o dielo medzi stranami sporu, pričom v
článku II. bod 5 je uvedené, že objednávateľ, t. j. žalobca požaduje vrátenie rezervačnej kaucie vo výške
3000 eur, zaplatenej na účet REAL INVEST NZ. V konaní bol vydaný dňa 15.07.2020 platobný rozkaz,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17.08.2020.

9. Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, ako nepomenovanej zmluvy, pričom však je zrejmé, že tento
typ zmluvy aj ako nepomenovaná zmluva nesie znaky zmluvy o sprostredkovaní podľa ustanovení
obchodného zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 3000 eur dňa

06.05.2019. Táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Spornou zostala otázka, akým titulom žalobca
žalovanému predmetnú čiastku uhradil. Žalobca namietal, že uzavretá zmluva je absolútne neplatná z
dôvodu, že obsahuje neprijateľné podmienky a bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská. Je si potrebné
uvedomiť, že zmluvný vzťah založený zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti, je bezpochyby potrebné
posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej
spotrebiteľskej činnosti alebo v rámci inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 3, 4 OZ v znení od
01.01.2008). Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú upravené v § 53 ods. 4, písm.

a/ až r/ OZ v znení od 01.01.2008. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je v skutočnosti spotrebiteľskou
zmluvou, pretože žalovaný zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v nej vystupoval ako
dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti nebol podnikateľom,
vystupoval ako spotrebiteľ. V zmluve o rezervácii nehnuteľnosti bolo uvedené, že záujemca, t. j. žalobca

má uhradiť v hotovosti alebo bankovým prevodom pri podpise zmluvy rezervačnú kauciu vo výške
3000 eur. V článku 4 v bode 4.2 je uvedené, že rezervačná kaucia bude započítaná na úhradu
kúpnej ceny, ako prvá splátka z celkovej dohodnutej kúpnej ceny. Podľa článku 3 bodu 3.1 zmluvy
je uvedené, že kúpna cena nehnuteľnosti, a to novostavby spolu s pozemkom o výmere 286 m2
bola dohodnutá vo výške 144000 eur, pričom sa mala uhradiť spôsobom, že v deň podpisu zmluvy o

rezervácii nehnuteľnosti žalobca uhradí sumu 3000 eur, časť kúpnej ceny v sume 20000 eur uhradí
žalobca do 30 dní po podpise zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a zvyšok kúpnej ceny vo výške 121000
eur zaplatí žalobca budúcemu predávajúcemu podľa budúcej kúpnej zmluvy. Z ustanovení článku 3
zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti potom logicky vyplýva, že suma 3000 eur mala byť zálohou a mala
byť započítaná ako časť kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú mal budúci predávajúci pre žalobcu postaviť

(kúpna cena bola stanovená v sume 144000 eur, 3000 eur bola záloha, 20000 eur ďalšia záloha
a zvyšok 121000 mal byť doplatený podľa požiadaviek budúceho predávajúceho). Túto skutočnosť
tvrdil v konaní žalobca, teda že zaplatil žalovanému 3000 eur titulom zálohy, resp. časti kúpnej ceny
budúcej nehnuteľnosti. Súd vyhodnotil zaplatenú sumu vo výške 3000 zo strany žalobcu ako zálohu
kúpnej ceny, pretože podľa názoru súdu nebolo sporné, že suma 3000 eur zo strany žalobcu bola

vyplatená týmto titulom, čo vyplýva zo samotného obsahu zmluvy rezervácii nehnuteľnosti, v ktorej bola
stanovená kúpna cena budúcej nehnuteľnosti vo výške 144000 eur. Ak by suma 3000 eur mala byť zo
strany žalovaného prijatá ako odmena za sprostredkovanie rezervácii nehnuteľnosti, v tom prípade by
kúpna cena budúcej nehnuteľnosti by musela byť vo výške 141000 eur, čo však zo zmluvy o rezerváciinehnuteľnosti nevyplýva. V každom prípade súd nezistil neprijateľné podmienky v zmluve o rezervácii
nehnuteľnosti, ktoré by v zmluve o rezervácii nehnuteľnosti ako spotrebiteľskej zmluve boli podľa § 53
ods. 1/ Občianskeho zákonníka neprijateľné, teda súd ju vyhodnotil, že nie je neplatná podľa § 53 ods.

5/ Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008. Samotný nárok žalobcu na vyplatenie sumy 3000
eur titulom vrátenia zálohy kúpnej ceny za budúcu nehnuteľnosť podľa názoru súdu mal smerovať voči
samotnému vykonávateľovi stavby, a to voči budúcemu predávajúcemu. Žalobca v konaní preukázal, že
síce vyplatil sumu 3000 eur v prospech účtu žalovaného, čo žalovaný ani nepopieral, avšak táto suma
podľauzatvorenejzmluvyorezerváciinehnuteľnostimalabyťčasťoukúpnejcenybudúcejnehnuteľnosti.

Žalovaný však nebol tým subjektom, ktorý mal pre žalobcu vykonať dielo, týmto subjektom bola firma
STELA-STAV, s.r.o., s ktorou žalobca uzavrel zmluvu o dielo na konkrétnu kúpnu cenu a žalovaný mal
len úlohu zabezpečiť pre žalobcu istotu, že budúci predávajúci nehnuteľnosť postaví pre žalobcu a
nie pre tretiu osobu. Na základe takto preukázaného skutkového stavu dospel súd k tomu záveru, že
nárok žalobcu voči žalovanému nie je daný, pretože žalovaný nie je pasívne legitimovaným v tomto
konaní. Ako je zrejmé, už v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6C/39/2020 bolo ustálené medzi žalobcom

a STELA-STAV, s.r.o. že STELA-STAV, s.r.o. má vrátiť žalobcovi poskytnutú zálohu vo výške 3000 eur,
čo bolo dohodnuté v Dohode o odstúpení od zmluvy o dielo. Nie je preto zrejmé, prečo si žalobca
duplicitne uplatnil svoj nárok aj voči žalovanému, keď bol žalobca presvedčený o tom, že sumu 3000
eur vypláca titulom preddavku kúpnej ceny budúcej nehnuteľnosti, ktorý sa započíta ako časť kúpnej
ceny. S poukazom na túto skutočnosť súd ustálil, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný,

pretože žalovanému vznikol nárok na províziu od budúceho predávajúceho, a to na základe medzi nimi
uzavretej Dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, preto žalobu zamietol. Ohľadne podanej
vzájomnej žaloby zo strany žalovaného, súd túto vzájomnú žalobu vyhodnotil ako obranu žalovaného,
pretože žalovaný si uplatnil rovnakú sumu ako žalobca.

10. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 3000 EUR s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 16.06.2020 do zaplatenia a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania. Uviedla, že závery prvoinštančného
súdu, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo dňa 06.05.2019 k uzavretiu platnej zmluvy o rezervácii

nehnuteľnosti ako nepomenovanej zmluvy sú podľa žalobkyne nesprávne. Prvoinštančný súd vôbec
neprihliadolnaskutočnostiuvádzanéžalobkyňouvžalobeakoajvpriebehukonaniastým,žepredmetná
spotrebiteľská zmluva o rezervácii nehnuteľnosti nebola a nemohla byť platne uzavretá. Zmluva podľa
článku 1 neobsahuje podpis osoby s menom D.. Zmluva je podpísaná zo strany Real Invest NZ, takáto
firma však neexistuje, pričom peniaze žalobkyňa uhradila žalovanej V.. F. A.. Predmetom zmluvy malo

byť zabezpečenie toho, aby budúci predávajúci nepredával po dohodnutý čas predmetné nehnuteľnosti
inému záujemcovi. Rodinný dom v čase podpísania zmluvy ani neexistoval a pozemok, ktorý nebol a
podľa vedomostí žalobkyne dodnes nie je vo vlastníctve budúceho predávajúceho spôsobuje prakticky
nemožný záväzok. Podpis budúceho predávajúceho označeného v zmluve pán Q. sa na zmluve
o rezervácii nehnuteľnosti nenachádza, teda mu nemohol vzniknúť žiaden záväzok. Žiadnu inú

zmluvu žalobkyňa so žalovanou neuzavrela. Zmluva obsahuje nesplniteľné vyhlásenia o to, že budúci
predávajúci, ktorého podpis na zmluve nie je, má záujem predať nehnuteľnosti, ktoré nie sú v jeho
vlastníctveaanineexistujú.Zmluvaobsahujeneplatnéustanoveniaopovinnostizaplatiťzmluvnúpokutu
pre prípad odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa považuje za preukázané, že k uzavretiu platnej zmluvy o
rezervácii medzi žalobkyňou a žalovanou neprišlo. Je nesprávny názor súdu v tom, že žalobkyňa si mala

uplatniť svoj nárok od spoločnosti Stela-stav. Samotná žalovaná potvrdila, že prevzala od žalobkyne
3000 EUR z dôvodu časti kúpnej ceny. K uzavretiu dohody o odstúpení od zmluvy o dielo medzi
žalobkyňou a spoločnosťou Stela stav nedošlo, preto ani nebolo ustálené v konaní spisová značka
6C/39/2020, že Stela stav má vrátiť žalobkyni sumu 3000 EUR. Žalovaná nikdy netvrdila, že by prvú
časť kúpnej ceny v sume 3000 EUR uhradila spoločnosti Stela stav. V žiadnej zmluve o dielo medzi

žalobkyňou a spoločnosťou Stela stav nie je uvedené, že by žalobkyňa uhradila sumu 3000 EUR v
prospech tejto spoločnosti. V zmluve o rezervácii nehnuteľnosti nie je ani len zmienka o nejakej zmluve
o dielo. Až do predloženia dohody zo dňa 10.07.2013 o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti medzi
žalovanou a Stela stav v konaní pred súdom žalobkyňa nevedela a ani nemohla vedieť existenciua obsahu takejto dohody. Platbu vo výške 3000 EUR je treba posúdiť ako bezdôvodné obohatenie
žalovanej.

12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná tak, že priamo zo zmluvy o rezervácii, ako aj z
výpovede strán sporu a z vykonaného dokazovania listinami, najmä zmluvou o dielo, uzatvorenou
medzi žalobkyňou a zhotoviteľom diela a zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti vyplýva, že žalobkyňa
uzatvorila so stavebnou firmou Stela stav zmluvu o dielo, ktorá firma jej mala postaviť a následne predať
rodinný dom. Konateľom tejto spoločnosti bol pán Q. pre, ktorého spoločnosti žalovaná sprostredkovala

predaj nehnuteľnosti na základe zmluvy, ktorú s ním mala uzavretú. Podľa zmluvy o rezervácii mala
žalobkyňa zaplatiť časť kúpnej ceny v sume 3000 EUR sprostredkovateľovi, teda žalovanej, čo aj urobila.
Ak nie je sporné, že uvedená suma je kúpnou cenou, potom nemôže byť sporné ani to, že žalovať
o vrátenie kúpnej ceny mohla žalobkyňa len predávajúceho. Žalovaná v tomto spore nie je pasívne
vecne legitimovanou. Žalobkyňa vedela, že má uzatvorenú zmluvu o dielo so stavebnou firmou, preto
nie je pravda, že žalobkyňa nemohla vedieť, od koho by mala uvedenú sumu pýtať. Odstúpila od

zmluvy o dielo, a teda žalobkyňa vedela od akej zmluvy odstúpila, pričom žalobkyňa žalovala stavebnú
firmu o vrátenie peňazí a tieto jej zrejme aj boli vrátené. Žalovaná sa domnieva, že žalobkyňa len
nedopatrením žiadala od stavebnej firmy nižšiu sumu o spomínaných 3000 eur. Ak by aj boli pravdivé
tvrdenia o neplatnosti zmluvy o rezervácii, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na to, že suma
3000 EUR mala patriť stavebnej firme ako časť kúpnej ceny pri predaji nehnuteľnosti a nie žalovanej.

Žalovaná sa stotožňuje so záverom súdu o tom, že suma 3000 EUR bola časťou kúpnej ceny. Žalovaná
nebola budúcou predávajúcou, a ich kúpna cena jej neprináležala, a teda nebola ani pasívne vecne
legitimovaná. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa tak, že výstavba hrubej stavby domu bola predmetom

jednej zo zmlúv o dielo, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 21.06.2019 so spoločnosťou Stela stav, pričom
ani v jednej zo zmlúv o dielo nie je uvedený žiaden odkaz po tom, že by Stela stav prijal zálohu 3000 EUR
od žalobkyne. Rezervačná zmluva bola zo dňa 06.05.2019. Vlastníctvo predmetnej stavby mohlo byť
prvýkrát jasné až po tom, ako bola stavba dodatočne legalizovaná rozhodnutím o dodatočnom povolení
stavby zo dňa 22.07.2020. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola uvedená do omylu, pričom zo zmlúv o dielo

nijakým spôsobom nevyplýva prijatie sumy 3000 EUR ako zálohy z kúpnej ceny. Nikdy nebola žiadna
kúpna zmluva uzavretá, boli uzavreté iba zmluvy o dielo. Sumu 3000 EUR nemala ani nemohla mať
dôvod žiadať späť od spoločnosti Stela stav, pretože v žiadnej z dvoch zmlúv o dielo sa to nenachádza.
Žalobkyňa navyše mailom zo dňa 01.06.2020 vyzvala žalovanú ako sprostredkovateľa, aby jej vrátila
sumu 3000 EUR, no žalovaná na túto výzvu nereagovala.

14. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná tak, že zotrváva na svojom stanovisku. Tvrdenie
žalovaného o sume 3000 EUR vyplýva priamo z článku 3.2, bod 1 zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti.
Žalobkyňa zaplatila sprostredkovateľovi časť kúpnej ceny, respektíve odmeny, ktorá patrila zhotoviteľovi
diela s tým, že o túto sumu by zaplatila menej predávajúcemu a táto skutočnosť je jednoznačne

zrejmá z článku 3 zmluvy o rezervácii. Suma 3000 EUR bola plnením, ktoré sa započítalo do záväzku
žalobkyne voči zhotoviteľovi diela, respektíve predávajúcemu. Žalovaná reagovala na email žalobkyne,
v ktorom jej uviedla, že mala zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške za zmarenie nadobudnutia
rezervovanej nehnuteľnosti, čo sa aj stalo. Pokiaľ išlo o vedomosť o uzavretí sprostredkovateľskej
zmluvy s predávajúcim, žalovaná poukazuje na bod 5.4 rezervačnej zmluvy, z ktorej táto skutočnosť

priamo vyplýva.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) urobil záver, že na základe odvolania podaného žalobkyňou
bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.17. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

18. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie nevykonal dostatočné
zisťovania, ktoré bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci (§ 150 ods. 2 CSP) a nezhodnotil širší okruh
otázok, ktoré sprevádzajú tento prípad tak, aby bolo možné rozhodnúť v súlade so základnými zásadami
civilného sporového konania.

20. Odvolací súd poukazuje na prejednávaný prípad, pričom konštatuje, že žalobkyňa sa svojou žalobou

domáhala zaplatenia sumy 3000 EUR s poukazom na neplatnosť rezervačnej zmluvy a bezdôvodného
obohatenia. Hoci prvoinštančný súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru o tom, že predmetná
rezervačná zmluva je platná, odvolací súd poukáže v nasledujúcom obsahu tohto rozhodnutia na
skutočnosti, ktoré bolo potrebné zobrať do úvahy predtým, aby záver o platnosti a neplatnosti zmluvy
mohlo byť vyrieknutý. Správnym zistením prvoinštančného súdu bolo, že žalovaná mala postavenie

podnikateľa a z okolností prípadu možno rezervačnú zmluvu považovať za spotrebiteľskú.

21. Je treba povedať, že existuje prax, podľa ktorej sa rezervačnou zmluvou rezervuje žiadaná
nehnuteľnosť, ktorá má byť kúpená neskôr tak, aby sa predišlo inému záujemcovi, ktorý by chcel
nehnuteľnosť kúpiť. Takisto býva vo všeobecnosti prax, že zaplatený rezervačný poplatok sa započítava

dokúpnejcenystým,žepodľadohodysavysporiadavaajsprostredkovateľspredávajúcimatoväčšinou
tak, že rezervačný poplatok si sprostredkovateľ započíta za odmenu a fakticky si peňažné prostriedky
zaplatené záujemcom za sprostredkovanie necháva.

22. Odvolací súd však po preštudovaní spisu a rezervačnej zmluvy má výhrady k tejto zmluve o

rezervácii, na ktoré poukáže, pričom prvoinštančný súd v ďalšom konaní na tieto výhrady bude prihliadať
a zhodnotí opätovne základnú otázku platnosti zmluvy ako predpokladu právneho dôvodu plnenia, resp.
právneho dôvodu procesnej obrany žalovanej. Je treba konštatovať, že prvoinštančný súd sa celkom
nevysporiadal s argumentami žalobkyne ohľadne platnosti, respektíve neplatnosti rezervačnej zmluvy.

23. Podľa § 37 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Vyššie uvedené ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka počíta s absolútnou neplatnosťou v
prípade neurčitosti „právneho“ úkonu. Ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona

a pôsobí voči každému, takže každý sa jej aj môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd
ex offo. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné
obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Pre platnosť právneho úkonu musia
byť dodržané náležitosti právneho úkonu, ktoré sa týkajú hlavných prvkov právneho úkonu a to subjektu,
vôle, prejavu a predmetu.

25. Možno súhlasiť s tým, že rezervačná zmluva ako nepomenovaná zmluva vo všeobecnosti nemá
predpísanú písomnú formu. Uvedené ale neznamená, že pokiaľ takú formu má, že nemusí spĺňať
náležitosti právneho úkonu. Aj neformálna (nepísomná) zmluva musí mať náležitosti právnych úkonov,
aby mohla byť považovaná za platnú. Písomná zmluva má výhodu spočívajúcu v dokazovaní. Chyby

v písaní alebo počítaní nespôsobujú neplatnosť zmluvy pokiaľ bola jasne zachytená vôľa účastníkov
zmluvy.

26. Odvolací súd poukazuje na obsah spisu, konkrétne zmluvu o rezervácii nehnuteľností, z ktorej
obsahu možno zistiť, že označenými účastníkmi zmluvy, a teda subjektmi právneho úkonu, bol

sprostredkovateľ predaja nehnuteľností označený ako Real Invest NZ - realitná kancelária, ďalej budúci
predávajúci D. a záujemca P. W. (žalobkyňa). Z vykonaného dokazovania nebolo sporným, že zmluvu
podpísali len 2 subjekty a to žalobkyňa a žalovaná. Z uvedeného pohľadu je treba konštatovať, že ak
bola zmluva uzavretá, bola uzavretá len medzi týmito dvoma subjektami.27. V súvislosti s § 37 Občianskeho zákonníka je treba povedať, že okrem iných charakteristík právneho
úkonu je nevyhnutné, aby zmluva bola určitá. Ide o inú kategóriu ako kategóriu zrozumiteľnosti, pretože

obsah rezervačnej zmluvy zo dňa 06.05.2019 je zrozumiteľný. Podľa názoru odvolacieho súdu však
prvoinštančný súd neprihliadol na celý obsah tejto zmluvy, pretože z neho vyplývajú viaceré neurčité
práva a povinnosti pôvodne (zrejme) troch subjektov, ktoré mali zmluvu uzavrieť.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenia bodov 2.1 kde sa poukazuje na účel zmluvy

okrem iného, „aby budúci predávajúci nepredával po dohodnutý čas inému záujemcovi (nehnuteľnosť)“.
Alebo možno poukázať na ďalší bod 2.2 v, ktorom budúci predávajúci vyhlasuje, že má záujem predať.
Taktiež v bode 3.1 stojí, že „zmluvné strany sa dohodli na celkovej kúpnej cene za nehnuteľnosť...“. Už
len v týchto bodoch chýba odvolaciemu súdu spojitosť medzi prejavenou vôľou predávajúceho, ktorý
predmetnú zmluvu nepodpísal, a obsahom tejto zmluvy. Takto by mohol odvolací súd pokračovať v
ďalších článkoch zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že pri preskúmavaní obsahu zmluvy je potrebné

prihliadnuť na to, že v zmluve robila vyhlásenia osoba, ktorá zrejme mala byť účastníkom zmluvy, ale
nebola. Ide o osobu predávajúceho - D. Q.. Z právneho úkonu, ktorý robí zástupca za zastúpeného musí
táto skutočnosť vyplývať. Princíp publicity vyslovene zdôrazňuje § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
že „ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene“
právna prax v záujme zachovania zásady istoty a stability trvá na dôslednom dodržiavaní tohto princípu

vyjadreného aj v normatívnom texte, keďže garantuje zachovanie transparentnosti v právnych vzťahoch
(Jurčová, M., Pavelková, B., Nevolná, Z., Olšovská, A., Smyčková, R.. Zastúpenie v súkromnom práve.
Praha : C. H. Beck, 2012, 35 s.). V danom prípade pri podpisoch zmluva uvádza len kupujúceho a Real
Invest NZ. Už len z tohto dôvodu vo vzťahu k určitosti obsahu zmluvy („vyhlásené“ práva a povinnosti jej
účastníkov vrátane predávajúceho) je potrebné platnosť zmluvy, ako takú (určitosť), vyhodnocovať. Hoci

existencia zmluvy, respektíve zmlúv o dielo bola v tomto konaní zistená a môže súvisieť s rezervačnou
zmluvou vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu o rezervácii (medzi žalobkyňou a spoločnosťou Stela stav,
teda nie D. Q.) podpísali len strany tohto konania, zmluvy o dielo môžu mať len podporný charakter.

29. Pre ucelené zhodnotenie následkov platnosti respektíve (vadnosti a) neplatnosti právneho úkonu

rezervačnej zmluvy je treba zhodnotiť tiež ďalšie otázky. Aká vôľa žalobkyne bola pri platení rezervačnej
sumyačobolomožnézozmluvykotázkevôle(komubudeplatenéazačo?)zistiť.Rozhodujúcetvrdenia
ohľadne náležitosti právneho úkonu - vôle sú skutočnosti, ktoré je súd oprávnený ako tvrdenia vyžiadať
podľa § 150 ods. 2 CSP. Ďalej, u koho rezervačná suma 3000 EUR zostala, teda, či bola vyplatená
predávajúcemu a ak nie, prečo, ako aj to, či naozaj suma 3000 EUR bola zahrnutá v právoplatne

skončenejvecispisovejznačky6C/39/2020,kuktorémuurobilprvoinštančnýsúdzistenie,žepredmetom
konania bola suma 30000 EUR (na ten účel je treba spis pripojiť a túto skutočnosť odôvodniť), keďže v
rámci odvolania žalobkyňa uviedla, že v rámci tohto konania nemohlo byť ustálené, že spoločnosť Stela
stav má vrátiť žalobkyni sumu 3000 EUR.

30. Primárne je však potrebné sa vysporiadať s vyššie uvedenými otázkami platnosti, respektíve
neplatnostiprávnehoúkonurezervačnejzmluvyzdôvoduurčitosti(vnadväznostinaosoby,ktorézmluvu
uzavreli v pomere k obsahu zmluvy a jej jednotlivých vyhlásení), a s tým spojených právnych následkov
v podobe zmluvného plnenia, resp. bezdôvodného obohatenia a potom tiež otázky nárokovateľnosti
procesnej obrany žalovanej (pre prípad zistenia neplatnosti právneho úkonu do úvahy nárokovateľnosť,

„uplatnená“ procesnou obranou, neprichádza do úvahy).

31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP). Uvedené sa týka aj závislého výroku o trovách konania.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).