Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210146
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709210146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ C. G.,
X.. XX.XX.XXXX, L. M. XX, R. D. a 2/ H. G., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XX, L., obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov -
matka: F. G., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, L. G.C. XX, L., zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom

Šoltésovej 14, Bratislava a otec: J. G., X.. XX.XX.XXXX, L. M. XX, R. D., zastúpený advokátom: JUDr.
Imrich Hurinský, so sídlom Latorická 5, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, o úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. apríla 2015, č. k. 4C 183/2009-639, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t vr d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 28. apríla 2015, č. k. 4C 183/2009-639, súd prvého stupňa; po tom, ako manželstvo

rodičov maloletých detí rozviedol rozsudkom zo dňa 12. októbra 2012, č.k. 4C/183/2009-365, ktorý
vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2012; rozhodol o úprave práv a
povinností účastníkov konania k ich maloletým deťom C., X.. XX.XX.XXXX, C. H., X.. XX.XX.XXXX tak,
že na čas po rozvode maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti otca a maloletého H. do osobnej
starostlivosti matky (výrok I. rozsudku) s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok (výrok III. rozsudku). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C.

mesačne sumou vo výške 150 eur k rukám otca vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na
ktorý sa výživné poskytuje a otcovi uložil povinnosť prispievať k rukám matky vždy do konca mesiaca,
ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje na výživu maloletého H. mesačne sumou vo
výške 200 eur (výrok II. rozsudku). Styk rodičov s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým H. každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 18,00 hod.
do nedele do 17.00 hod., každú stredu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00
hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkého piatku od 18,00

hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od
1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., každý párny
kalendárny rok v čase od 23.12 od 18.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. každý nepárny kalendárny rok v
čase od 26.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., a to vždy tak,
že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého H. prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti
maloletého späť matke v jej byte (výrok IV. rozsudku) a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým

C. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkého piatku od 18,00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od 16.7.od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 16.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., každý nepárny
kalendárny rok v čase od 23.12 od 18.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., každý párny kalendárny rok v
čase od 26.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., a to vždy

tak, že v uvedené dni a hodiny si matka maloletého C. prevezme v byte otca a v uvedené dni a hodiny
vráti maloletého späť otcovi v jeho byte (výrok V. rozsudku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhrada trov konania nepriznal.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým mal preukázané, že
nakoľko vzťahy medzi rodičmi boli narušené už pred rozvodom ich manželstva a na úprave ich práv a

povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu sa nevedeli dohodnúť, rozsudkom Okresného súdu
Pezinok z 23.08.2012, č.k. 12P/126/2010-661, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
16.01.2013 č.k. 20CoP/61/2012-698, boli ich práva a povinnosti upravené na čas do rozvodu manželstva
tak, že maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho
výživu mesačne sumou vo výške 150 eur, maloletý H. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 200 eur a právo zastupovať maloleté

deti a spravovať ich majetok mali obidvaja rodičia. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým H.:
každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku 16.30 hod. do nedele 17.00 hod., každú
stredu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny
rok počas Veľkonočných sviatkov od štvrtka 16,30 hod. do pondelka 18.00 hod., počas letných prázdnin
každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do

18.00 hod., každý kalendárny rok dňa 24.12 od 10.00 hod. do 14.00 hod., každý párny kalendárny rok
od 26.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. a matka s maloletým
C.: každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku 16.30 hod. do nedele 18.00 hod., každý
párny kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas
Veľkonočných sviatkov od štvrtka od 16.30 hod. do pondelka 18.00 hod., počas letných prázdnin každý

kalendárny rok od 16.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 16.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 18.00
hod., každý kalendárny rok dňa 24.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od
26.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. Poukázal na skutočnosť,
že v konaní ustanovený znalec PhDr. Igor Obuch k otázke, ako vplýva na maloleté deti skutočnosť,
že C. je v starostlivosti otca a H. v starostlivosti matky, uviedol, že je možné vysloviť domnienku, že

momentálne asi viac chýba H. C., než naopak. Na H. nebolo poznať, že by mu C. chýbal, viac sa tešil na
otca, čo však vzhľadom na jeho úsporné prejavy nemusí byť spoľahlivé. Prikláňal sa skôr k tomu, aby
deti vyrastali spoločne, ale je tu množstvo faktorov, ktoré to môžu ovplyvniť a je obtiažne odhadnúť smer
a silu ich pôsobenia. Z hľadiska potrieb a podmienok detí poukázal na ich 8 ročný vekový rozdiel
(ktorý sa javí v tomto veku ako výrazný, ale časom bude menší) a rozdelenie detí by pre každé

dieťa znamenalo obmedzenie možnosti vyrastať v prostredí so súrodencom, čo môže byť o to silnejšie,
že obaja sú chlapci. Okrem toho by bolo každé dieťa pod iným výchovným vplyvom (rodičia sú v tomto
dosť odlišní) pričom u C. by bol tento výchovný vplyv zrejme o niečo slabší, ako u H., nakoľko osobnosť
C. je už o niečo zrelšia ako u H.. Vyslovil názor, že otec detí má lepšie predpoklady pre výchovu detí,
keďže je reálny predpoklad, že otec bude schopný vytvárať deťom lepšie podmienky na stretávanie

sa a udržiavanie vzťahu s matkou, než matka, ktorá sa skôr snaží deti od otca izolovať, pričom rolu v
tomuto zohrávajú skôr jej egoistické postoje. Vzhľadom na konfliktnú situáciu medzi rodičmi, keď najmä
vzťah matky voči otcovi je výrazne negatívny, znalec striedavú starostlivosť o deti neodporučil, a pre
prípad, že sa rodičia nedohodnú, navrhol obvyklý model stretávania sa rodiča s deťmi, t.j. každý druhý
víkend od piatka do nedele a každý druhý týždeň jeden pracovný deň počas poobedia. Pre prípad

rozdelenia považoval za dôležité kontakt každého z detí s druhým rodičom upraviť tak, aby deti mohli byť
aspoň počas tohto kontaktu spolu, pričom by tiež mohol fungovať obvyklý model - každý druhý víkend
a každý druhý týždeň poobedie počas pracovného dňa. Z hľadiska fungovania rodičov v
medziľudských vzťahoch znalec konštatoval väčšie rezervy na strane matky detí, no obom rodičom
odporučil psychologické poradenstvo, ktoré by matke mali umožniť získať lepší náhľad na svoju osobu

a otcovi napomôcť k aktívnejšiemu a samostatnejšiemu postoju pri riešení životných situácií. Z výpovedí
svedkov prvostupňový súd potvrdené sklony otca k požívaniu alkoholu, i jeho agresívne správanie
pod vplyvom alkoholu, ktoré vyvrcholilo fyzickým útokom na matku počas dovolenky v Turecku, i keď
pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti v minulosti, túto svedkovia hodnotili zo strany oboch
rodičov ako príkladne vzornú. Pokiaľ ide o maloletého C., poukázal na to, že od 17. decembra 2010

býva v domácnosti otca v rodinnom dome v R. D., v spoločnom dvore so širšou rodinou (rodičmi
a sestrou otca), kde má vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj; je žiakom základnej školy na O.
N. Y. J.. V prípade maloletého H. vychádzal zo zistenia, že od januára 2010 býva v domácnosti matky
v byte jej sestry, kde má vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj, navštevuje materskú školu naJ.X. N. Y. L.. Zdôraznil, že pri žiadnom z viacerých šetrení neboli zo strany rodičov zistené akékoľvek
nedostatky vo výchove a starostlivosti o maloleté deti. Poukázal na skutočnosť, že otec je zamestnaný v
spoločnosti B. R..K..S.. ako B., pričom za prvé tri mesiace roka 2015 bol jeho priemerný mesačný čistý

príjem vo výške 551,25 eur. Matka je zamestnaná v spoločnosti P. R.. R. K..S.., na pozícii M. M.
H., a za obdobie od mája do decembra 2014 bol jej priemerný mesačný čistý príjem vo výške 666,94
eur. Konštatoval, že výdavky oboch rodičov v súvislosti so starostlivosťou a výchovou maloletých detí sú
primerané veku detí, pričom matka pravidelne prispieva na výživu maloletého C. sumou 150 eur, otec na
výživu maloletého H. sumou 200 eur mesačne. Obaja maloletí sú zdraví, hoci od decembra 2013 sa u

maloletého H. začali prejavovať bolesti brucha, ktorých telesnú príčinu pediater vylúčil. Poukázal na to,
že ošetrujúca psychiatrička maloletého H. MUDr. Štúrová sa vyjadrila, že maloletý nepriaznivo reaguje
na stretávanie s bratom a otcom, organizované pod záštitou UNICEF, keďže mal dlhodobo negatívne
skúsenosti zo stretnutí s otcom, pričom pri pátraní po príčinách negatívnych skúseností sa dostala do
obdobia dvoch rokov veku dieťaťa, kedy bol maloletý na dovolenke s rodičmi v Turecku a ako dvojročný
bol svedkom toho, kedy jeho otec zrejme v ebriete zaútočil na matku a bol svedkom i mnohých hádok

medzi jeho rodičmi. V auguste 2014 mal maloletý H. aj nočné desy, kedy zo sna kričal, lebo sa bál, že
ho otec a babka zoberú od mamy. Zároveň poukázala na to, že bolesti brucha u maloletého H. však už
v auguste 2014 ustupovali. Pokiaľ ide o vzťah maloletého H. k bratovi C., maloletý H. pri psychiatrických
vyšetreniach uviedol, že má brata rád a rád by s nim bol a správa sa k nemu ako starší, ochraňujúci,
brat. Stretávanie sa s mladším bratom C. chýba, najradšej by bol, ak by sa s ním mohol stretávať iba

v prítomnosti otca, bez matky. Pri opakovanom výsluchu v neprítomnosti rodičov maloletý C. uviedol, že
chce bývať u otca a k matke sa nechce vrátiť. Opisoval svoje skúsenosti, keď po odlúčení rodičov v roku
2010 žil jeden rok s matkou, ktorá na otca neustále verbálne útočila. C. má vyvinuté pozitívne citové
väzby vo vzťahu k obom rodičom, aktuálne je jeho citová väzba na matku oslabená odlúčením i tým,
že matka sa pri rozhovoroch s ním neustále vracia do problémov z minulosti. Maloletý H. má vyvinutú

pozitívnu vzťahovú väzbu len k matke, jeho vzťahová väzba k otcovi je aktuálne ambivalentná. Vzťahové
väzby medzi súrodencami zostali zachované, nakoľko na základe požiadavky kolízneho opatrovníka
bolovkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIIpodsp.zn.41Em/5/2013odporučenéasistované
stretávanie sa otca a C. s maloletým H. zo strany Ambulantného krízového strediska Linky detskej istoty
pri Slovenskom výbore pre UNICEF, prostredníctvom ktorého sa uskutočnili v období od júna 2014 do

apríla 2015 desiatky asistovaných kontaktov maloletého H. s otcom. Pracovníčka UNICEF, prítomná
pri asistovaných kontaktoch, pozorovala vývoj vo vzťahu maloletého H. k otcovi, a hoci tento bol na
začiatku negatívny, neskôr sa zlepšil a z pozorovaní vyplynulo, ako sa maloletý H. hráva s otcom, že
si vie určiť i pravidlá hry, resp. povedať čo sa mu nepáči, a že jeho strach z otca nie je až taký, ako to
udáva matka. Pozitívne na kontaktoch bolo, že kontakt maloletého H. s otcom prebiehal za prítomnosti

maloletého C., kedy bolo vidieť, že bratia majú spolu pekný vzťah, že sa spolu radi hrajú. Maloletý C.
sa sám vyjadril po niekoľkých stretnutiach, že by chcel byť aj s matkou, asi 4-krát sa s matkou aj sám
stretol, potom však už za ňou nechcel ísť. Následne na žiadosť matky pracovníci UNICEF maloletého
C. vyzvali, aby sa s matkou išiel stretnúť, maloletý C. to však odmietol z dôvodu, že matka sa vracia k
veciam z minulosti, hovorí negatívne veci o otcovi, avšak on sa chcel venovať súčasnosti. Takto ustálený

skutkový stav veci posúdil podľa ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine,
a dospel k záveru, že práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode je potrebné
upraviť v zásade obdobne, ako boli na čas do rozvodu upravené rozsudkom Okresného súdu Pezinok
č.k. 12P/126/2010-661 z 23. augusta 2012 , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 20CoP/61/2012-698 zo 16. januára 2013 manželstva rodičov. Pri rozhodovaní o tom, ktorému

z rodičov budú maloleté deti zverené, zohľadnil pomery existujúce od decembra roku 2010, želanie
maloletého C. B.ostať bývať s otcom, ako i tú skutočnosť, že maloletý H. má vyvinutú vzťahovú väzbu
iba k matke. Maloletého C. na čas po rozvode manželstva jeho rodičov zveril do osobnej starostlivosti
otca a maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, pričom obom rodičom ponechal právo maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým

deťom dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť určenú na čas do rozvodu manželstva nie je zatiaľ
potrebné meniť, keď výživné vo výške 150 eur na maloletého C. a 200 eur na maloletého H. zodpovedá
majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí; v tejto
súvislosti poukázal i na skutočnosť, že takto určenú vyživovaciu povinnosť si rodičia navzájom riadne
plnia. Pri rozhodovaní o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, ktoré neboli zverené do

ich osobnej starostlivosti, prihliadol predovšetkým na najlepší záujem maloletých bratov, v ktorom je
nepochybne i to, aby čo najviac času mohli tráviť spoločne. Zdôraznil, že v prípade maloletého C. ide o
úpravu práv a povinností do budúcnosti na tri a pol roka jeho života, až do nadobudnutia plnoletosti a
v prípade maloletého H. na cca. 11 rokov jeho života, rovnako do času jeho plnoletosti, v okamihu ktorejdosiahnutia sa už obaja maloletí budú môcť samostatne rozhodnúť s ktorým z rodičov, a v akej miere, sa
budú stýkať. Vyslovil pritom presvedčenie, verí, že prostredníctvom UNICEF dôjde cestou asistovaných
kontaktov a asistovaného odovzdávania i k obnoveniu normálneho kontaktu medzi maloletými bratmi a

ich rodičmi, a preto úprava styku tak, ako je to uvedené vo výrokoch IV. a V. rozsudku, vytvára rámec pre
pravidelné stretávanie sa oboch maloletých bratov počas víkendov, počas obdobia letných prázdnin, ako
aj počas obdobia veľkonočných a vianočných sviatkov, ku ktorému by mali rodičia pomocou poradenstva
časom dospieť. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu
z nich náhradu trov konania nepriznal, keď ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. O trovách

konania štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. a štátu vzhľadom na charakter konania, ktoré možno začať
i bez návrhu, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala; do výroku o určení výživného (výrok II. rozsudku) a výroku o
úprave styku otca s maloletým H. (výrok IV. rozsudku) v zákonnej lehote odvolanie matka, domáhajúc sa
jeho zmeny v napadnutom výroku II. rozsudku tak, že na čas po rozvode jej určí výživné na maloletého
C. vo výške 100 eur mesačne a otcovi na maloletého H. určí výživné vo výške 250 eur mesačne, a

vo výroku IV. rozsudku tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým H. každý párny kalendárny
víkend v kalendárnom roku vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. prostredníctvom
linky detskej istoty pri slovenskom výbore UNICEF, alternatívne jeho zrušenia v napadnutej časti a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vytýkala súdu prvého stupňa, že pre účely rozhodnutia o úprave styku otca s
maloletým H. opomenul zohľadniť najlepší záujem dieťaťa, a to najmä pokiaľ ide o ich stretávanie počas
víkendov, letných prázdnin a Vianočných sviatkov, keď neprihliadol na svedeckú výpoveď H.. Š., z ktorej

vyplýva, že maloletý H. má dlhodobé negatívne skúsenosti zo stretnutí s otcom a za daného stavu
za nesprávne považuje stretávanie maloletého s otcom po dobu niekoľko dní počas letných prázdnin.
Namietala tiež nevyváženosť úpravy styku otca s maloletým H. a jej styku s maloletým C., keď
otec má právo stretávať sa s H. i každú nepárnu stredu, ktoré právo však ona, pokiaľ ide o C., nemá.
Vo vzťahu k výške výživného každého z rodičov namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal

v prípade otca maloletých iba z jeho príjmov zo zamestnania, a to napriek tomu, že je konateľom a
spoločníkom spoločnosti ZDRAVZDAR s.r.o. a svoje príjmy z jeho účasti v uvedenej spoločnosti, ktorá
je zároveň jeho zamestnávateľom, riadne nepreukázal, a preto boli splnené predpoklady na to, aby súd v
zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z jeho príjmov vo výške 20-násobku sumy životného
minima. Vytkla prvostupňovému súdu nezohľadnenie skutočnosti, že maloletý H. býva v prenajatom

byte v Bratislave, s ktorým sú zvýšené náklady, avšak otec s maloletým C. bývajú v rodinnom dome,
ktorý je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Napokon namietala, že postupom súdu prvého
stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré
je nedostatočné a nepresvedčivé, prvostupňový súd opiera svoje rozhodnutie o hypotézy, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a sú len domnienkami, špekuláciami a nepodloženými predpokladmi,

ktorými námietky účastníkov konania neboli vyvrátené.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na skutočnosť, že v prvostupňovom
konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a súd dal obom rodičov dostatočný priestor na prednes
argumentácie i dôkazných návrhov, avšak matka svoju obranu postavila iba na jeho sústavnom
znevažovaní. V nadväznosti na odvolanie podané do výroku o úprave jeho stretávania s maloletým

H. poukázal na to, že v tejto časti rozhodnutie súdu vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania,
v ktorom boli zohľadnené skutočnosti zistené výsluchom pracovníčok UNICEF, prítomných pri jeho
stretnutiach s maloletým, a preto námietky matky v tomto smere nemajú opodstatnenie. Uviedol, že
pokiaľ matka namieta, že on má možnosť stretávať sa s maloletým H. i v priebehu týždňa, takáto úprava
bola zvolená z dôvodu, že matka takúto jej možnosť stretávania s maloletým C. nenavrhla. V súvislosti

s výpoveďou svedkyne H.. Š. poukázal na to, že v rozpore s jej vyjadreniami sú závery znalca PhDr.
Igora Obucha, ktorý vypracoval komplexný posudok celej rodiny, a ani v záveroch svojho znaleckého
posudku problematické stretávanie s maloletým H. nepopisuje. Nestotožnil sa s námietkami matky
v podanom odvolaní ani pokiaľ ide o výšku výživného, nakoľko je síce pravdou, že je spoločníkom a
konateľom v spoločnosti B. R..K..S.., avšak ide o rodinnú firmu, v ktorej nemá žiadne iné príjmy

okrem príjmu zamestnanca, ktorý súdu preukázal, a na uvedené skutočnosti treba prihliadať i z hľadiska
potencionality jeho príjmov v zmysle ust. § 75 Zákona o rodine. Záverom zdôraznil, že v konaní nebolo
preukázané, že by maloletého H. akokoľvek v čase, keď mu; napriek správaniu matky, ktorá
odmieta akceptovať právoplatné rozhodnutia súdov o úprave styku; bolo umožnené tráviť s ním čas,akokoľvek zanedbával. Na základe uvedeného žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že pokiaľ ide o určenie vyživovacej
povinnosti, súd prvého stupňa vychádzal z pravidelných mesačných príjmov rodičov, a keďže riadne
zohľadnil i odôvodnené potreby maloletých detí, určené výživné je primerané okolnostiam veci. Vo
vzťahu k úprave styku otca s maloletým H. zdôraznil, že takéto rozhodnutie súdu, ktoré bolo v danej
veci potrebné, je zárukou pravidelnosti ich stretávania i zárukou vykonateľnosti takejto úpravy, keď je

nastavené tak, aby intenzita stretávania rodičov s deťmi a súrodencami navzájom bola čo najširšia, je
v záujme obnovenia a ďalšieho rozvíjania ich súrodeneckých väzieb, a aj rodičom poskytne dostatočný
priestor na rôzne aktivity s deťmi. V tejto súvislosti záverom zdôraznil, že rodičovské práva a povinnosti
patria obom rodičom rovnako a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy detí a nepoužívať ich na riešenie
ich vzájomných konfliktov.
Prokurátor sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, vrátane konania ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2, písm. a/ O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal; pre účely rozhodnutia v napadnutej časti; náležité
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 120 ods. 1,

2 O.s.p.) dôležitých pre objektívne posúdenie otázok významných pre určenie vyživovacej povinnosti
rodičov, ako i pre správne posúdenie rozsahu úpravy styku rodičov s maloletými deťmi, resp. otca s
maloletým H., vychádzajúc z rovnakého postavenia oboch rodičov pri realizácii rodičovských práv a
povinností, so zreteľom na potrebu umožniť obom rodičom aktívne sa podieľať na výchove oboch synov;
teda i toho z nich, ktorý im nebol zverený do osobnej starostlivosti; a zachovať tak aspoň z

časti vyváženosť v uplatňovaní rodičovských práv oboch rodičov, pri súčasnom rešpektovaní dôležitého
záujmu oboch maloletých bratov na spoločnom trávení času v prítomnosti každého z rodičov. Výsledky
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zhodnotil (ust. § 132 O.s.p.) a vyvodil
na ich základe správne skutkové zistenia, ktorých právnym zhodnotením podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine dospel aj k správnym právnym záverom. Ani v odvolacom konaní neboli zistené také

nové rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré by zásadným spôsobom spochybňovali
správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe výsledkov
ním vykonaného dokazovania.
V prejednávanej veci je nepochybné, že je daná opodstatnenosť potreby úpravy styku otca k
maloletému H., keď z priebehu konania je zrejmé, že miera narušenia vzájomných vzťahov medzi

rodičmi im bráni sa dohodnúť o stretávaní sa otca so synom, a preto súdu v tomto smere
prináleží autoritatívne rozhodnúť. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, otec má úprimný záujem
stretávať sa s maloletým H. a spolupodieľať sa tak na jeho výchove, pričom v konaní
nevyšli najavo také skutočnosti, pre ktoré by bol dôvod tento jeho reálny záujem a snahu spochybňovať.
Zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky sa otcovi nedostáva plnohodnotná realizácia jeho

rodičovských práv, a práve umožnením stretávania sa s maloletým sa mu poskytne adekvátny priestor
aktívne vplývať na výchovu maloletého. Súd prvého stupňa dostatočne preveril obavy matky z ohrozenia
zdravého duševného vývoja maloletého H., keď nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie všetkých
otázok, ktoré mali význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, vrátane rozhodnutia o úprave styku otca
s maloletým H., z ktorého vyplynulo, že je na mieste upraviť obvyklý model stretávania sa rodiča s deťmi,

t.j. každý druhý víkend od piatka do nedele a každý druhý týždeň jeden pracovný deň počas poobedia
i počas letných školských prázdni a sviatkov, a to tak, aby maloletí C. C. H. mali možnosť aspoň časť
tohto kontaktu tráviť spolu.
Tvrdenia matky o tom, že maloletý H. je pri stretnutiach s otcom vystavený psychickej traume, opierajúce
sa o vyjadrenia psychiatričky MUDr. Štúrovej, považuje odvolací súd za účelové, keď tieto sú v rozpore

s ďalšími vykonanými dôkazmi a tiež v rozpore s tým, čo za daných okolností považujú za
najlepšie riešenie v najlepšom záujme maloletého kolízny opatrovník zastupujúci záujmy maloletých
detí ako i Okresná prokuratúra Bratislava V, ktorá do konania v preskúmavanej veci vstúpila s cieľom
zabezpečenia čo najlepšej ochrany práv a záujmov maloletých detí. Postupne sa vytvárajúci pozitívny
vzťah maloletého H. k otcovi, na ktorý má rozhodujúci vplyv predovšetkým rozširujúca sa možnosť ich

stretávania, ktorému matka evidentne; i podľa záverov znalca PhDr. Obucha a ďalších vykonaných
dôkazov; v minulosti bránila; tiež svedčí o tom, že na čas po rozvode je nanajvýš potrebné a vhodné
zabezpečiť čo najširšiu a za daných okolností prijateľnú možnosť trávenia času maloletého H. s otcom
a bratom C., aby si mohol maloletý s otcom; i s bratom; postupne vytvoriť čo najkvalitnejší vzťah,ktorého existencia je pre dieťa; obzvlášť, ak ide o chlapca; mimoriadne dôležitá pre jeho správny citový
a osobnostný vývin. V tejto súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutiu o
úprave styku tak, ako o nej bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu (vo výroku

IV), nebráni ani skutočnosť, že určité obdobie stretnutia maloletého s otcom (a bratom) prebiehali
(a prebiehajú) za asistencie pracovníčok linky detskej istoty UNICEF, keď z obsahu spisu; priebehu
asistovaných stretnutí otca s maloletým v priestoroch Centra nádej; nepochybne vyplýva postupné
vytváranie vzájomného vzťahu, ktoré by sa v prípade úpravy styku spôsobom navrhovaným matkou v
podanom odvolaní, násilne prerušilo, a mohlo by mať na ďalší osobnostný vývin maloletého H. nezvratné

negatívne následky. Zároveň však odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na strane otca
nebol zistený žiadny taký exces v jeho správaní, ktorý by vybočoval z medzí inak bežného správania,
a ohrozoval by mravnosť, zdravie či život maloletého, alebo by predstavoval závažné nedostatky vo
výchovnom prostredí otca, keď zo znaleckého posudku znalca PhDr. Igora Obucha, avšak i
výpovedí svedkov, ktorí mali vedomosť o úrovni starostlivosti oboch rodičov o obe maloleté deti, vyplýva,
že obaja rodičia sú plne spôsobilí o deti sa riadne starať a zabezpečiť tak ich riadny psychický i fyzický

vývin. Možno preto uzavrieť, že námietky a argumentácia matky v tomto smere neobstoja, a
pokiaľ prvostupňový súd napadnutým rozsudok upravil styk otca s maloletým H. štandardne tak, ako už
bolo vyššie uvedené, jeho rozhodnutie je vecne správne, keď zodpovedá správne a úplne zistenému
skutkovému stavu veci, ustálenému na základe správne vyhodnoteného dokazovania, a v plnej miere
zohľadňujenajlepšiezáujmymaloletéhoH.;noijehomaloletéhobrataC.,sktorýmmáH.;sprihliadnutím

na okolnosti; pekný súrodenecký vzťah.
Pokiaľ sa matka v podanom odvolaní dovoláva správy z vyšetrenia MUDr. Štúrovej zo dňa 26.08.2014,
zo záverov ktorej má vyplývať, že u maloletého H. sa vytvorila posttraumatická stresová porucha ako
dôsledok stretávania sa mal. H. s bratom C. a otcom, odvolací súd poznamenáva, že táto správa
bola vypracovaná na základe jednostranne podaných tvrdení matky, a bez toho, aby bol súčasne

bližšie odborne vyšetrený a posúdený vzťah otca s maloletým H., pričom podľa výpovede lekárky
psychosomatické ťažkosti majú mať pôvod jednak v minulých zážitkoch maloletého, keď tento mal
mať 2 roky a bol svedkom konfliktu rodičov, ako aj v zážitku s partnerkou otca na dovolenke, z
čoho však nevyplýva, že by mali ťažkosti pôvod v nevhodnom správaní samotného otca k mal. H., v
jeho nevyhovujúcich výchovných metódach a pod.; zdravý psychický a fyzický vývoj mal. H. ohrozuje

prevažne vzájomný konfliktný vzťah rodičov, a nie stretávanie sa otca a mal. C. s mal. H.. Zároveň
je potrebné dodať, že pokiaľ sa budovanie súrodeneckého vzťahu nedá dosiahnuť na základe úpravy
styku mal. C. s matkou, ktorých vzťah je narušený, je potrebné zabezpečiť jeho realizáciu v rámci úpravy
styku otca s mal. H., za prítomnosti C., ktorý je v osobnej starostlivosti otca. Úprava styku je v
súlade aj s návrhmi kolízneho opatrovníka a okresnej prokuratúry, ktorí sú schopní objektívne zhodnotiť

záujem maloletého H., na rozdiel od matky, ktorej pohľad je do značnej miery ovplyvnený jej konfliktným
vzťahom s otcom a je potrebné ho vnímať aj v kontexte jej osobnostných charakteristík zistených
znalcom v rámci znaleckého dokazovania vykonaného v konaní pod sp.zn. 12P 126/2010.
Odvolací súd zastáva názor, že úprava styku v rozsahu navrhovanom matkou, každý párny kalendárny
víkend v kalendárnom roku vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. prostredníctvom linky

detskej istoty pri slovenskom výbore UNICEF v priestoroch Centra Nádeje, by za daných okolností bola
celkom nedostatočná, keď stretávanie v natoľko obmedzenom rozsahu, naviac v prítomnosti iných osôb,
by celkom znemožnilo otcovi v potrebnom rozsahu aktívne participovať v otcovskej role na výchove
syna, a na strane druhej by nedostatočne zohľadňovalo záujem a potrebu maloletého vytvoriť, resp.
obnoviť si vzťah s otcom, zatiaľ významne poznačený doterajším dlhoročným pretrvávaním vzájomných

konfliktov medzi rodičmi. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na úlohu matky vytvárať priaznivé
podmienky na styk otca s dieťaťom, a to hlavne svojím prístupom snažiť sa eliminovať (a nie vytvárať)
prekážky brániace prospešnej realizácie styku, najmä prekonaním vzájomných rozporov a vedením
dieťaťa k pozitívnemu vzťahu k otcovi, majúc na zreteli prvoradý záujem na zdravom vývoji dieťaťa,
pretože v opačnom prípade práve tieto napäté vzťahy rodičov by mohli; i naďalej; nepriaznivo pôsobiť

na psychickú a citovú stránku dieťaťa a mať tak negatívny dopad na jeho celkové duševné zdravie.
Pokiaľ matka v podanom dovolaní namietala nevyváženosť úpravy styku otca s maloletým
H. a jej styku s maloletým C., keď otec má právo stretávať sa s H. i každú nepárnu stredu,
ktoré právo však ona pokiaľ ide o C. nemá, odvolací súd jej argumentáciu považuje za účelovú. Takáto
úpravastretávaniarodičovsmaloletýmitotižzodpovedáichvzájomnýmvzťahomsmaloletýmiavšetkým

ostatným okolnostiam danej veci zisteným z vykonaného dokazovania, pričom v tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že o účelovosti argumentácie matky svedčí i to, že výrok, ktorým prvostupňový súd
upravil jej styk s maloletým C.; nezahŕňajúci jej stretávanie s C. v priebehu bežného kalendárneho
týždňa; matka nenapadla odvolaním.Za nedôvodnú považuje odvolací súd i námietku matky, že súd prvého stupňa mal v prípade
otca pre účely rozhodnutia o výživnom vychádzať z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
teda z toho, že jeho príjmy predstavujú 20-násobok sumy životného minima, nakoľko je konateľom

a spoločníkom spoločnosti B. R..K..S.. a svoje príjmy z jeho účasti v uvedenej spoločnosti, ktorá je
zároveň jeho zamestnávateľom, riadne nepreukázal. Otec maloletých totiž riadne preukázal výšku
svojich príjmov zo zamestnania (z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy) v uvedenej
spoločnosti, z ktorej prvostupňový súd správne vychádzal pre účely ustálenia výšky výživného; keď
neboli splnené predpoklady na aplikáciu právnej domnienky o príjmoch otca v zmysle § 63 ods. 1 Zákona

o rodine.
V nadväznosti na ďalšie odvolacie námietky matky odvolací súd konštatuje, že v odvolacom
konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo
takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného
súdu Pezinok z 23.08.2012, č.k. 12P/126/2010-661, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave z 16.01.2013 č.k. 20CoP/61/2012-698, boli upravené práva a povinnosti rodičov k
maloletým deťom na čas do rozvodu totožne, ako napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, pričom
z dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní nevyplynuli skutočnosti znamenajúce
takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí ani na strane rodičov, ktorá by; s poukazom
na ust. § 163 ods. 2 O.s.p.; vyžadovala upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom v danej

veci inak, než boli upravené vo vyššie citovaných rozhodnutiach na čas do rozvodu, pretože by si to
vyžadoval záujem maloletých detí.
Nazákladeuvedenéhopretoodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčasti;t.j.vovýroku
o určení výživného (výrok II. rozsudku) a vo výroku o úprave styku otca s maloletým H. (výrok IV.
rozsudku); ako vecne správny potvrdil (ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.