Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201933
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8816201933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1/ L. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. I XXX/XX, XXX XX X., 2/ W. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX/XX, XXX XX X.,
žalobkyňa v 2. rade zastúpená : JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 35 511 028 3a/ L. U., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. XXX, XXX XX E., 3b/ U. U.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. L. XXXX/X, XXX XX X. 3c/ P.. L. U., rod. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. L. XXXX/X, XXX XX X., 4/ U. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. I XXX/XX, XXX XX X. 5/ P.
X., rod. C., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. I XXX/XX, XXX XX X. 6a/ C..X. V., nar.XX.XX.XXXX, trvale

bytom K. X, XXX XX V., 6b/ C.. P. V., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. U. XXXX/XX, XXX XX V. - M.
X., 7/ U. V., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX/XX, XXX XX X., 8/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. C. XXX/XX, XXX XX X., 9/ G. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX/XX, XXX XX X.,
10/ C.. L. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX/XX, XXX XX X., 11/ C.. F. X., nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., 12/ U. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX/XX, XXX XX
X., prechodne bytom O. B. XXX, XXX XX O. B., žalobcovia v 3. až 12. rade zastúpení splnomocneným
zástupcom žalobcom v 1. rade, proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87, 093

16 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zast.: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, Okulka 19/42, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 37 943 324, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1. až12.
rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 12.10.2021, č. k. 5C/63/2016-310, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcom v 1. až 12. rade na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom,
rozhodol, cit.:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. až 12. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 7, § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon, § 2 ods. 3 až 5, § 5 ods. 1 písm.
b), § 19 ods. 7, § 22 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 85ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, § 2 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí.

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa upravenou žalobou domáhali, aby súd určil, že
nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí obytného domu, súp. č. XXX, postaveného na parcele
čísloXXXX,zapísanýnaLVč.XXXX,kat.územieX.podB9akotzv.„priestorč.XX“,patrídopodielového
spoluvlastníctva žalobcov v podieloch špecifikovaných v podaní zo dňa 30.05.2020. Žalobu odôvodnili
tým, že na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. X. je zapísaná budova - obytný dom, súp. č. XXX postavený

na parcele č. XXXX, v ktorej sa nachádzajú byty zapísané vo vlastníctve jednotlivých žalobcov. Pod
B9 je na uvedenom liste vlastníctva zapísaný žalovaný ako výlučný vlastník nebytového priestoru -
tzv. priestoru č. XX (miestnosť s bojlerom). Podiel žalovaného na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje pre žalovaného XXXX/XXXXX.
Vychádzajúczpredloženýchkúpnychzmlúv,žalovanýodpredalnazákladezmluvyoprevodevlastníctva
bytu v obytnom dome nehnuteľnosti, byty evidované na vyššie uvedenom liste vlastníctva, jednotlivým

vlastníkom (žalobcom) tiež im odpredal okrem iného spoločné zariadenie domu (miestnosť s bojlerom).
Na základe uvedeného podľa žalobcov žalovaný nemôže byť vlastníkom tzv. priestoru č. XX, ale tento
mal byť odovzdaný žalobcom, pretože patrí podľa § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. do podielového
spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že podľa Pasportu obytného domu
súp. číslo 984 z mája 1974, sa v časti nebytové priestory v jednotlivých položkách nenachádza žiadny

údaj. Od roku 1974 doposiaľ sa v uvedenom obytnom dome nevykonala žiadna prístavba. Žalovaný sa
svojím konaním snažil pripraviť jednotlivých vlastníkov o tzv. priestor č. XX. V Zmluvách č. X/XXX/XX, č.
X/XXX/XX a č. X/XXX/XX o prevode vlastníctva bytov uzavretej medzi žalobcom v 1. rade, žalobkyňou v
2. rade, právnou predchodkyňou žalobcov 3a, 3b, 3c, žalobkyňou v 12. rade a žalovaným, je v Čl. IV. bod
3 výslovne uvedené, že sa za spoločné priestory považuje aj miestnosť s bojlerom, čo podľa pasportu

domu je miestnosť s ohrievačom TÚV. Okresný úrad X., odbor životného prostredia, listom zo dňa
14.03.2000, SP: 473/2000 určil charakter tejto miestnosti ako miestnosti, v ktorej je umiestnený bojler
a táto miestnosť má byť využívaná iba ako miestnosť pre bojler. Z bezpečnostných dôvodov nemôže
byť táto miestnosť využívaná ako garáž. Nebytové priestory, ktorých vlastníctvo žalobcovia namietajú,
boli podľa ich názoru vytvorené zo spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu č. XXX, o

čom svedčí aj fakt, že ako titul nadobudnutia nebytového priestoru sa v katastri nehnuteľností v prípade
žalovaného uvádza Žiadosť o zápis bytov č. XXX/XX, č. sp. K..

4. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný je výlučným vlastníkom nebytového
priestoru, tzv. priestoru č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na F. C. vo X., ktorý je zapísaný na LV

č. XXXX pre k. ú. X.. Podiel žalovaného na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje pre žalovaného XXXX/XXXXX. V Zmluve č. X/XXX/XX,
v Zmluve č. X/XXX/XX a v Zmluve č. X/XXX/XX o prevode vlastníctva bytov uzavretej medzi žalobcom
v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade, právnou predchodkyňou žalobcov 3a, 3b, 3c, žalobkyňou v 12. rade a
žalovaným, je v čl. IV. bod 3 uvedené, že za spoločné zariadenia sa považuje hromozvod, vodovodné,

kanalizačné, elektrické, plynové prípojky, kočikárne, spoločný priestor a miestnosť s bojlerom. Miestnosť
s bojlerom bola využívaná nielen pre nájomníkov bytovky č. XXX, ale aj pre nájomníkov bytovky č. XXX a
XXX. Pri odpredaji bytov do vlastníctva občanov v r. 1999, kúpne zmluvy obsahovali aj prílohu - situačný
nákres suterénu, kde plocha spoločných priestorov predstavovala 97,19 m2. Výmera garáží nebola
poňatá do celkovej plochy spoločných priestorov. Z listu hlavného kontrolóra zo dňa 29.05.2000 vyplýva,

že sporný priestor je podľa účelu garážou. Podľa údajov zistených v správcovskej firme V. s.r.o. bol bojler
osadený v rokoch 1970 - 1971, pričom uvedený nebytový priestor bol stavebne určený na garáž. Zmena
účelu z garáže na miestnosť s bojlerom nebola preukázaná, a preto pôvodný účel priestoru garáže je
zachovaný. Kúpne zmluvy o prevode vlastníctva bytov obsahovali kúpnu cenu, ktorá bola stanovená
na základe výpočtového listu. Z výpočtového listu vyplýva, že cena bytov bola kalkulovaná bez plochy

nebytovýchpriestorov.Cenanebytovýchpriestorov(73.264,00Sk)aplochanebytovýchpriestorov60m2
bola špecifikovaná samostatne a nebola súčasťou vzorca na stanovenie ceny bytu. Zo zápisnice dielčej
inventerizačnej komisie zo dňa 12.11.1997 Mesta X. v zastúpení V. s.r.o. vyplýva, že v bytovom dome
č. XXX sa nachádzajú X garáže.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný sa stal vlastníkom
predmetného nebytového priestoru na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Hlavný kontrolór
mesta X. v správe zo dňa 29.05.2000 uviedol, že pomyselná miestnosť s bojlerom, na ktorý sa
odvolávajú žalobcovia ako na spoločné zariadenie, bola vytvorená v 70-tych rokoch, avšak priestor bolurčený na garáž už dávno predtým. Zmena účelu garáže na miestnosť pre bojler nebola doložená. Z
kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobcovia odkúpili byty, z rozlohy spoločných priestorov vyplýva,
že tieto neobsahujú rozlohu garáží. Pomyselná miestnosť s bojlerom, ktorá stavebne nie je oddelená

od zvyšného priestoru garáže, nemôže byť považovaná za spoločné zariadenie domu, nakoľko neslúži
výlučne tomuto domu, ale aj ďalším dvom bytovým domom. Existenciu garáží v bytovom dome
potvrdzuje aj správa dielčej inventarizačnej komisie z roku 1997. Súd uzavrel, že sa nestotožňuje s
tvrdením žalobcov, že tzv. priestor č.XX mal byť automaticky považovaný za spoločné zariadenie domu,
nakoľkoneboložalobcamipreukázané,ženebytovýpriestorvznikolzospoločnýchčastíalebozariadení,

a preto nemožno v danej veci aplikovať § 16, ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. Podmienkou úspechu
žalobcov bolo, aby preukázali, že nebytový priestor č. XX vznikol na základe rozhodnutia o zmene
užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu.

6.Vďalšomsúduviedol,žežalobanemohlabyťúspešnáanizprocesnéhohľadiska,nakoľkopredmetom
žaloby je určenie vlastníctva k podielu XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý je v uvedenom rozsahu vlastníctvom žalovaného.
V prípade, že by žalobcovia boli v tomto konaní úspešní, podiel žalovaného na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele na pozemku by predstavoval X/XXXXX,
čo znamená, že vymedzenie podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku by tak
nezodpovedalo reálnemu stavu. Tento podiel nie je ani spôsobilý byť samostatným predmetom prevodu

práv a k jeho zvýšeniu alebo zníženiu môže dôjsť iba v prípadoch predpokladaných zákonom, napr.
v prípade, že by vlastníctvo (spoluvlastníctvo) k nebytovému priestoru č. XX nadobudli žalobcovia,
alebo v prípade zmluvy o vstavbe a nadstavbe (§ 22 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z.). Veľkosť podielu
žalovaného (XXXX/XXXXX) je určená v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z., teda
podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých

bytov a nebytových priestorov v dome, avšak uvedené neznamená, že zmenou resp. prepočtom alebo
určením iného pomeru je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytu alebo nebytovému priestoru v dome.
Práve naopak, nadobudnutie vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru v dome je práve tým
kritériom, od ktorého sa odvíja veľkosť podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckom podiele na pozemku. Žalobe nemožno vyhovieť ani z dôvodu priameho porušeniu

zákonač.182/1993Z.z.včasti,ktoráurčujespôsobvýpočtuveľkostispoluvlastníckehopodieluvlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku (§ 5 ods. 1 písm. b). Preto
súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP tak,
že úspešný žalovaný má voči žalobcom v 1. až 12. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

8. Žalobkyňa v 2. rade v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne

zistený skutkový stav. Uviedla, že súd žiadal od žalobcov preukázať skutočnosť, že nebytový priestor
č.XX vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo zo
spoločných zariadení, avšak toto nie je možné preukázať, nakoľko tento priestor je fiktívny, vytvorený
žalovaným bez akéhokoľvek právneho základu a bez rozhodnutia príslušného orgánu. Žalovaný v roku
1999 odpredal nájomníkom byty, spoločné časti domu a zariadenia, vrátane miestnosti s bojlerom, tzv.

priestor č.XX, do ich vlastníctva. Žalovaný nemôže byť vlastníkom uvedeného priestoru, nakoľko tento
mal byť odovzdaný žalobcom a mal tvoriť ich podielové spoluvlastníctvo. Žalobcovia pri vypočítavaní
platieb do fondu opráv za zrážkovú vodu zistili, že miestnosť s bojlerom nemá žiadnu plochu. Preto
žiadali na mestskom úrade, aby bolo určené, akú výmeru má miestnosť s bojlerom a akú skutočnú
výmeru majú garáže. Doposiaľ však ich žiadosť nie je vybavená. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí

nehnuteľnosti zo dňa 06.04.1999 je zrejmé, že okrem dvoch bytov ostáva vo vlastníctve žalovaného
nebytový priestor - garáže o podlahovej ploche 60 m2. Po dlhšej nečinnosti mesta žalobcovia podali
dňa 09.12.1999 písomnú žiadosť o určenie plochy miestnosti s bojlerom. Hlavný kontrolór vo svojom
liste zo dňa 29.05.2000oznámil žalobcom, že miestnosť s bojlerom je len pomyselná, lebo priestor nie je
uzavretý priečkou a vchodovými dverami. Žalobcovia sa so žiadosťou o určenie charakteru miestnosti

s bojlerom obrátili aj na odbor životného prostredia Okresného úradu X. a listom zo dňa 14.03.2000 im
bolo oznámené, že miestnosť, v ktorej je umiestnený bojler, má byť využívaná ako miestnosť na bojler,
pričom nemôže byť využívaná ako garáž.9. Žalobca v 1. rade, ktorý je aj splnomocnený zástupca žalobcov v 3. až 12. rade v podanom odvolaní
namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav veci. Obsah tohto
odvolania je totožný s odvolaním žalobkyne v 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalobcov uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
predmetný nebytový priestor sa užíva ako tri garáže. Garáž nemožno považovať za spoločný priestor
ako tvrdia žalobcovia. Spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu definuje ust. § 2 ods. 4 a ods.

5 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom nejde o identické pojmy. Tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaný mal
predmetný nebytový priestor odpredať spolu s bytom je v rozpore s listinným dôkazom. Z výpočtového
listu ceny bytu a pozemkov z roku 1999 vyplýva, že cena nebytových priestorov a plocha nebola
súčasťou prevodov v zmysle uzatváraných kúpnopredajných zmlúv v roku 1999. List Okresného úradu
zo dňa 14.03.2000 nie je spôsobilý zmeniť stavebné určenia miestnosti, nakoľko odbor životného
prostredia nemá zákonné kompetencie na záväzné určenie, resp. zmenu spôsobu užívania miestností.

Žalobcovia ignorujú dôkazy vykonané v konaní, napr. zistenia správcovskej spoločnosti V. s.r.o., ktorá
potvrdila, že k umiestneniu bojlera došlo až okolo roku 1971 a týmto umiestnením sa nezmenil pôvodný
charakter využívania miestnosti, garáží. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. Žalobkyňa v 2. rade v replike uviedla, že žalovaný nikdy nepreukázal stavebné povolenie, na základe
ktorého boli garáže vytvorené, nemá žiadne kolaudačné rozhodnutie. V kolónke garáže nie je uvedené
nič. Garáže preto vznikli neskôr ako ohrievač teplej úžitkovej vody a vznikli zo spoločných priestorov.
Dôkazom správnosti tohto tvrdenia je aj to, že elektroinštalácia, svetlo a zásuvky sú napojené na
elektromer spoločných priestorov.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357
CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v
Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

13. Žalobcovia odvolaním namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,

alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov.

15. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané,alebovyšlivkonanínajavo,prípadnepreto,žeprihodnotenídôkazov,poprípadepoznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému

zákonnému ustanoveniu.

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každýdôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov

by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo

vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci /§ 365 ods. 1 písm. h) CSP/ je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce
bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil

podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, tiež to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). Súčasne posudzoval, či súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a konštatuje,
že odvolanie len opakuje dôvody uvádzané žalobcami už v priebehu konania na súde prvej inštancie
a odvolatelia neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, na ktoré by už nebol reagoval súd prvej inštancie,
ktorý dostatočným spôsobom vysvetlil dôvody vedúce k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcov.

20. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol, založiac svoje rozhodnutie na závere o neunesení dôkazného bremena žalobcami,
ktorípodanoužaloboužiadali,abysúdurčil,žesúpodielovýmispoluvlastníkminebytovéhopriestoru,tzv.
priestoru č. XX, na prízemí obytného domu, súp. č. XXX, postaveného na parcele číslo XXXX, zapísaný

na LV č. XXXX, kat. územie X. pod B9 (ďalej len „sporný nebytový priestor“).

21. Žalobcovia v podanom odvolaní opätovne zotrvali na svojich tvrdeniach a nesúhlasili so záverom
súdu prvej inštancie, na základe ktorého žalobcov neurčil ako podielových spoluvlastníkov sporného
nebytového priestoru.

22.Vlastníctvobytovanebytovýchpriestorovjenerozlučnespojenéspojmamispoločnéčastiaspoločné
zariadenia domu. Ide o vedľajší predmet vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ktoré nie je možné
reálne rozdeliť medzi jednotlivých vlastníkov. Určenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení
domu je v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru.

23. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa spoločnými časťami domu
rozumejú tie jeho časti, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť, pričom však nemusia

byť zároveň určené na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uvedené
zahŕňa najmä základy domu, strechu, chodby, obvodové múry, príčelia, vchody, schodištia, spoločné
terasy, podkrovia, povaly, vodorovné, nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. V súlade
s § 19 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov môžu byť spoločné časti, resp. niektoré z
nich rozhodnutím vlastníkov vyňaté zo spoluvlastníctva všetkých vlastníkov v dome. Zákonodarca teda

ponechal na zmluvnej úprave, ktoré časti domu sa budú považovať za spoločné časti domu.

24. Vymedzenie spoločných častí určuje jednostranne vlastník domu pri prvom prevode vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru. Z ust. § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorovvyplýva, že spoločné časti domu nemusia byť spoločné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ale môžu byť spoločné len niektorým. Na určenie veľkosti relatívne spoločných častí domu
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neposkytuje iné kritérium ako pomer podlahovej

plochy bytu alebo nebytového priestoru k podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov
v dome. Nie je teda možné do katastra zapísať iné veľkosti spoluvlastníckych podielov k relatívne
spoločným častiam domu a tiež nie je možné vyňať ich z financovania zo spoločných prostriedkov, hoci
ich má právo užívať len jeden alebo viacerí spoluvlastníci.

25. Spoločné zariadenia domu vymedzuje ust. § 2 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorovakozariadenia,ktorésúurčenénaspoločnéužívanieaslúžiavýlučnetomutodomu.Idenajmä
o výťahy, práčovne a kotolne, vrátane technologického zariadenia, hromozvody, komíny, vodovodné,
teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Od spoločných častí sa spoločné
zariadenia odlišujú účelovým určením a tým, že nie sú nevyhnutné pre podstatu a bezpečnosť domu,
hoci to neplatí bez výnimky. Aj ohľadom spoločných zariadení domu je možné vzhľadom na ust. § 5 ods.

1 písm. c) v spojení s § 19 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvažovať ako o absolútne
a relatívne spoločných zariadeniach domu.

26. Zo zmlúv o prevode vlastníctva bytov v obytnom dome č. X/XXX/XX, č. X/XXX/XX, č. X/XXX/XX/
zo dňa 21.01.1999 (č.l. 15-29), predložených žalobcami v konaní vyplýva z čl. IV. zmlúv, že spoločnými

zariadeniami domu sú okrem iného, aj miestnosť s bojlerom. Z údaja o ploche spoločných priestorov
zakomponovaného v situačnom nákrese tvoriaceho súčasť zmluvy o prevode vlastníctva bytov v
obytnom dome však vyplýva, že plocha spoločných priestorov je 97,19 m2, plocha pivničných priestorov
predstavuje 113,34 m2, pričom sčítaním jednotlivých údajov uvedených v situačnom nákrese suterénu
(č.l. 21, 25 a 29) je zrejmé, že do plochy spoločných priestorov a plochy pivničných priestorov nebola

rozloha miestnosti uvedená v prílohe situačného nákresu suterénu ako „bojler a garáže“ započítaná, a
preto predmetom prevodu na základe zmlúv o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov nebol
sporný nebytový priestor.

27. Zároveň aj kúpna cena bola kalkulovaná z podlahovej plochy bytov (496,50 m2) a pivníc (113,34

m2- rovnaký údaj je uvedený aj v prílohe ku kúpnym zmluvám), teda spolu 609,84 m2, pričom výpočtom
bola cena bytu za m2 určená vo výške 244,21 Sk, na základe ktorej bola vypočítaná kúpna cena bytov.
Teda ani na základe výšky kúpnej ceny nemožno dospieť k záveru, že by žalobcovia kúpou nadobudli
vlastnícke právo aj k spornému nebytovému priestoru.

28. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti - obytného domu zo dňa 06.04.1999, v ktorom ako
odovzdávajúci je žalovaný a preberajúcim je žalobca v 1. rade, jednoznačne vyplýva, že okrem iného,
nebytový priestor garáže o podlahovej ploche 60 m2, do rozlohy ktorej garáže má patriť aj pomyselná
miestnosť s bojlerom, zostáva vo vlastníctve žalovaného. Protokol je zároveň podpísaný žalobcom v 1.
rade ako predsedom Spoločenstva vlastníkov - F. C. XXX a žalovaným v zastúpení vedúcej referátu

správy mestského majetku a zástupcami správcovskej firmy V. s.r.o., X..

29. Bez právneho významu je aj odvolacia námietka odvolateľov týkajúca sa ust. § 16 ods. 7 zákona č.
182/1993 Z.z., keďže v konaní žalobcovia nepredložili dôkaz o tom, že by malo dôjsť k rozhodnutiu o
zmene užívania stavby zo spoločných častí a spoločných zariadení domu. Zároveň na základe definície

uvedenej v § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. nemožno miestnosť s bojlerom považovať za spoločné
zariadeniebytuvzhľadomnaskutočnosť,žebojlerneslúžilvýlučnetomutobytovémudomu,aleajďalším
dvom bytovým domom, ktoré s ním susedia.

30. Naviac ako vyplýva zo situačného nákresu suterénu tvoriaceho prílohu kúpnych zmlúv o prevode

vlastníctva bytov v obytnom dome zo dňa 21.01.1999, sú v ňom zakreslené okrem iného aj tri garáže,
pričom v tomto nebytovom priestore nie je samostatne vyznačená miestnosť s bojlerom, ale len bojler,
ktorý sa nachádza v pomyselnej miestnosti, ktorá nie je stavebne priečkou ani vchodovými dverami
oddelená od garáží. Nemožno preto mať za to, že by miestnosť s bojlerom uvedená v kúpnych zmluvách,
v ktorých nie je rozloha tejto pomyselnej miestnosti ani zahrnutá, bola samostatnou miestnosťou. Preto

správne uzavrel súd prvej inštancie, že sporný nebytový priestor je súčasťou garáže o rozlohe 60 m2,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a sporný nebytový priestor nikdy neprešiel do vlastníctva žalobcov.31. Z dôkazov predložených v tomto konaní správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali vlastníctvo k spornému nebytovému priestoru, a preto súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 2 CSP
rozsudok ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania, potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu voči neúspešným žalobcom.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).