Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Sýkorová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118390014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6118390014.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., IČO 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zastúpeného splnomocneným
zástupcom: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 158,40 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 158,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 158,40 € od 12.04.2018 do zaplatenia, ako i náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil Oznámením o postúpení veci zo dňa 05.02.2019, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 11.02.2019, podľa § 13 v spojení s § 19 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (v texte aj len ako „CSP"), vec žalobcu SetCar sk, a.s., IČO 50 387 189 proti
žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 v konaní o
zaplatenie 158,40 € s príslušenstvom, nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
CSP, v ktorej veci Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom vydaným dňa 18.12.2018
v upomínacom konaní sp. zn. 35Up/894/2018 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 158,40
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 158,40 € od 12.04.2018 do zaplatenia a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- €.
2. Oboznámením sa so spisom v postúpenej veci tunajší súd zistil nasledovné:
3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 158,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 158,40 € od
12.04.2018 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- €.
4. Žalobca na odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného na OS Banská
Bystrica uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle
poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni
žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenémufaktúru,priloženúvprílohe,ktorúsitentouplatnilnanáhraduužalovaného.Oznámenímo
poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznaluplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z
titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť
oznámil žalovanému. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11
ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Žalovaný aj napriek vyššie uvedenému
nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku.
5. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní pripojil nasledovné listinné
dôkazy, z ktorých súd zistil:
6. Zo Správy o nehode zo dňa 30.01.2018 (č.l. 23) súd zistil, že dňa 30.01.2018 došlo v X. na O. ulici k
dopravnejnehode prevádzkoumotorovéhovozidlazn.V.K.,ev.č.X.,poistenéhovpoisťovnižalovaného
a motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. X..
7. Zo Zmluvy o nájme č. 167 (č.l. 16) uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spol. EsoFin,
s.r.o. ako nájomcom dňa 12.03.2018 na dobu „od 12.03.2018 počas nevyhnutného času opravy" súd
zistil, že predmetom zmluvy bol nájom náhradného vozidla - osobného automobilu zn. KIA Sportage,
4x4, EČV: J. V časti zmluvy „Cena nájmu" je uvedené:
- denné nájomné: 74,40 €
- zmluvné nájomné: 52,80 €.
8. Faktúrou č. 180178 vyhotovenou dňa 19.03.2018, splatnou dňa 02.04.2018 (č.l. 17) vyúčtoval
dodávateľ SetCar sk, a.s. odberateľovi spol. EsoFin, s.r.o. sumu 422,40 € za prenájom náhradného
vozidla podľa zmluvy o nájme č. 167.
9. Poškodený spol. EsoFin, s.r.o. uviedol vo svojom čestnom prehlásení (č.l. 18), že počas opravy
vozidla používal náhradné vozidlo na bežný chod firmy a s tým spojené náležitosti.
10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 19.03.2018 (č.l. 19) medzi spol. EsoFin, s.r.o.
ako postupcom a spoločnosťou SetCar sk, a.s. ako postupníkom súd zistil, že predmetom zmluvy bolo
postúpenie na spol. SetCar sk, a.s. pohľadávky za odplatu vo výške 422,40 € (ktorá suma zodpovedá
faktúre č. 180178 vystavenej žalobcom SetCar sk, a.s. ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi
náhradného vozidla) v zmysle § 524 ods. 1 OZ, ktorú má postupca voči poisťovni KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Fiat Ducato, ev. č. X.
vo výške 422,40 € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom sa jedná
o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodou zo dňa 30.01.2018 na vozidle Škoda Octavia, ev. č. X..
11. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú,
pričom SetCar si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
12. Spoločnosť EsoFin, s.r.o. ako postupca z predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
dňa 19.03.2018 oznámila spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2018 (č.l. 20 spisu) postúpenie pohľadávky na
spoločnosť SetCar sk a.s..
13. Z Oznámenia o poistnom plnení spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo
dňa 27.03.2018 (č.l. 21) adresovaného SetCar sk a.s. súd zistil, že poisťovňa dňa 26.03.2018 ukončila
šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá žalobcovi výpočet výšky poistného plnenia a
zasiela poistné plnenie vo výške 264,- €.
14. V zmysle vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie bola fakturovaná suma za požičanie
náhradného vozidla od 12.03.2018 do 19.03.2018, t.j. 8 dní, pri dennej sadzbe za prenájom 52,80 €
s DPH, krátená o 3 dni, bola teda priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla 5 dní s ohľadom
na kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla a rozsah vykonaných prác: 2,6 normohodiny
klampiarskych a 7 normohodín lakovníckych prác (bez náhradných dielov).
15. Podľa výpočtu výšky plnenia (č.l. 22) bola od sumy vyúčtovanej faktúrou za prenájom náhradného
vozidla vo výške 422,40 € odpočítaná suma 158,40 €, nepriznaná za zapožičanie náhradného vozidla
za 3 dni, spolu tak bolo priznaných 264,- €.16.Zdokladuč.20180045(č.l.13)označenéhoakoUpomienkazodňa20.07.2018 súdzistil,žežalobca
ako dodávateľ vyzval žalovanú poisťovňu na úhradu sumy 3.852,23 €, ktorú sumu eviduje žalobca ako
neuhradenú ku dňu 20.07.2018.
17. Súd z predmetného listinného dôkazu ďalej zistil, že na upomienke je uvedený zoznam 16 faktúr,
ktorými bola vyúčtovaná celková suma k úhrade 3.852,23 €, pričom pod poradovým č. 8 je uvedená
faktúra č. 180178, splatná dňa 02.04.2018 na sumu 422,40 €, z ktorej bola uhradená suma 264,- €, teda
zostáva k úhrade suma 158,40 €.
18. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu sp. zn. 35Up/894/2018, vydanému Okresným súdom
Banská Bystrica v upomínacom konaní, dňa 18.12.2018 odpor (č.l. 39 spisu). Na odôvodnenie odporu
žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný.
Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom
účtovníctve.
19. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie
použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, s výnimkou § 129, ak
zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované
ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v
žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcichskutočností,označeniedôkazovnaichpreukázanieažalobnýnávrh.".Zároveňpodľaods.
2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.". Žalobca
mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť
a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje
- o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o
postúpení pohľadávok a pod. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto
vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je, vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, postačujúce. Žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil
spolu so žalobným návrhom. Konkrétne neboli predložené všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali
tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme.
20. Zo zmluvy o nájme pritom nie je zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného
motorového vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre č. 180178 zo dňa 19.03.2018 (ďalej
len ,,Faktúra"), čo je nedôveryhodné.
21. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring,
forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou
pohľadávok. Na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych
konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno
považovať za neoprávnené podnikanie
22. Údajný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalobca
opiera odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon
o PZP"), a ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Občiansky zákonník"), avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento údajný
nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho
zákonníka.
23. Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu
(ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči
žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v
zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku
žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale
v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenýmako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie
citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
25. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo
žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkovnajskôrsmerovalkcedovaniupohľadávky(neexistujúcej)aažnáslednekzapočítaniuúdajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú
následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže
predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní.
26. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára
2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol."
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti
uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky
malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako
veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny
úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
28. Žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle
ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané
plnenie v sume 264,- eur.
29. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov má žalovaný za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu
sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
30.Žalobcapodaním(č.l.55)navrholvzmysle§14ods.1zákonač.307/2016Z.z.vpredmetnomkonaní
pokračovať na miestne príslušnom Okresnom súde Žilina. Zároveň sa vyjadril k tvrdeniam žalovaného
uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu.
31. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o
PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu
veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP
č. 17/2002.
32. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností žalobca uviedol, že dňa 30.01.2018 došlo v Žiline ku
škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, ev. č. X., spôsobenej poškodenej spoločnosti
EsoFin, s.r.o., spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Fiat Ducato, ev. č. X., poisteného v
poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 9527221003. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 167 zo dňa 12.03.2018. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180178 zo dňa 19.03.2018, s dátumom splatnosti 02.04.2018,
na sumu 422,40 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.03.2018 žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady v sume 264,- €. Listinné
dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní
si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o
ukončení šetrenia poistnej udalosti. Všetky relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom aj
súdu.
33. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko
poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní
vlastného vozidla. V zmysle stanoviska Krajského súdu v Bratislave, škodu spočívajúcu v tom, že
poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré
by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, jepotrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. (R7/1992)
34. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla
bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo
k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného
motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax
súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť
akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k
nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
35. Neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu
požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú
(rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v
Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o
neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou
nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
36. Tvrdenie, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, je
neopodstatnené a účelové, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej faktúry
č. 180178. Pokiaľ však ide o námietku neuvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla
poškodeným, vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov. Žalobca však
súdu predložil faktúru doplnenú aj o počet najazdených kilometrov.
37. Pokiaľ ide o nepredloženie všeobecných obchodných podmienok žalobcu spolu so žalobným
návrhom, tieto sú riadne zverejnené na webovom sídle spoločnosti SetCar sk, a.s. a poškodený ich má
k dispozícii vždy pri podpise zmluvy.
38. Nakoľko však v predmetnom konaní nie je sporná samotná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle
zmluvy o nájme, čo žalovaný sám potvrdil v oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.03.2018, námietka
žalovaného je irelevantná.
39. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, o aktívnej vecnej legitimácii,
o rozpore s ust. § 524 OZ, či o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sú neopodstatnené a
účelové. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR
neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za
platne uzatvorenú. V zmysle odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo
dňa 03.05.2018 žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne
vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto
dohodyzaniklivzájomnépohľadávkyzmluvnýchstrántejtodohody,konkrétnepohľadávkapoškodeného
voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a
pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v
Prešovevosvojomrozhodnutísp.zn.3Cob/2/2018námietkužalovanéhoohľadneabsolútnejneplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade
predmetnejfaktúryzanájomasúčasneajkprevoduprávamedzižalobcomapoškodeným,takrozhodne
neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo
samotného Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť
žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie
poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti
o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu.
40. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide
odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku
na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o
postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a
až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, je nepodložené a účelové.
V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
41. Námietka žalovaného, týkajúca sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok je
neopodstatnená. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené
podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardnépostúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 19.03.2018 zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti
zo dňa 30.01.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného.
42. Keďže žalovaný nenahradil vzniknutú škodu v uplatnenom rozsahu, žalobca sa namiesto
poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na
prenájom náhradného vozidla.
43. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, došlo k neoprávnenému
kráteniu poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje
vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do
ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy
pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou.
44. V konaní napokon nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému, čo
žalovaný sám potvrdil vo svojom oznámení o poistnom plnení. Tvrdenia žalovaného je potom potrebné
posudzovať aj v zmysle § 151 CSP.
45. Všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri
uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného
vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.
46. Žalobca k podaniu pripojil Všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov
spoločnosti SetCar sk, a.s., IČO 50 387 189 (č.l. 58).
47. Žalovaný sa k tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu
nevyjadril ani na výzvu súdu zo dňa 20.02.2019 (č.l. 72).
48. Súd nariadil na deň 26.02.2021 pojednávanie.
49. Strany sporu boli pred pojednávaním z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou
COVID-19 vyzvané súdom na oznámenie, či súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti v
prípade pokračovania vyhláseného núdzového stavu.
50. Strany na uvedenú výzvu oznámili súdu, že súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti,
a to strana žalobcu podaním zo dňa 09.02.2021 (č.l. 83) a žalovaná strana podaním zo dňa 22.02.2021
(č.l. 91).
51. Žalovaný zároveň v podaní zo dňa 22.02.2021 navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu
ako nedôvodnú.
52. Súd vykonal dňa 26.02.2021 pojednávanie. Mal za to, že podmienky pre vykonanie pojednávania
boli splnené. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, na základe
súhlasu oboch sporových strán, v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom vychádzania, na
základe nasledovnej právnej úpravy:
- podľa uznesenia vlády SR č. 49/2021 Z.z., ktorým bol od 08.02.2021 predĺžený núdzový stav o 40
dní, t.j. do 19.03.2021;
- podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, v zmysle ktorého:
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné
pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
- Všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020
Z.z. je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 č. 24/2021Z.z.ovykonávanípojednávaní,hlavnýchpojednávaníaverejnýchzasadnutívčasemimoriadnejsituácie
a núdzového stavu, v znení vyhlášky č. 91/2021 Z.z., ktorou došlo k predĺženiu účinnosti vyhlášky č.
24/2021 Z.z. do 31. marca 2021. Na toto konanie sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č.
24/2021 Z.z., podľa ktorého:
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom
konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s
pojednávaním v ich neprítomnosti.
53. Z uvedeného vyplýva, že pojednávanie v predmetnej sporovej veci bolo možné vykonať:
- len v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov,
- a zároveň len vtedy, ak strany s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili.
54. Ako to súd uvádza vyššie, vzhľadom na stranami výslovne prejavený súhlas s vykonaním
pojednávania v ich neprítomnosti boli nepochybne podmienky pre vykonanie pojednávania splnené.
55. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len „OZ") každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto
utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú
žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy,
ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len "faktúra"), a vyhlásiť, že
uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.
56. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a
žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi 158,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 158,40 € od 12.04.2018 do zaplatenia, ako i náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- €.
57. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
58. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému - spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group uplatnil v zmysle ust. § 15 ods. 1 druhej vety zákona č.
381/2001 Z.z., podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca sa žalobou teda domáhal náhrady
škody priamo voči poisťovni z dôvodu, že poisťovňa odmietla uznať celkovú výšku škody, ktorá
vznikla poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 30.01.2018 titulom nájmu náhradného motorového
vozidla zn. KIA Sportage, 4x4, EČV: J., ktoré poškodený používal namiesto svojho motorového vozidla
zn. Škoda Octavia, ev. č. X., poškodeného pri dopravnej nehode. Poškodenému tak vznikla voči
poisťovateľovi pohľadávka na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla, v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 30.01.2018 na vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č. X...
59. Žalobca si svoje právo voči žalovanému uplatnil ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzatvorenej dňa 19.03.2018 medzi žalobcom spol. SetCar sk, a.s. ako postupníkom a spol. EsoFin,
s.r.o. ako postupcom, predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie na žalobcu pohľadávky za odplatu vo
výške 422,40 € (ktorá suma zodpovedá sume vyúčtovanej faktúrou č. 180178, vystavenej žalobcom -
postupníkom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla) v zmysle § 524 ods.
1 OZ.
60. Poisťovňa uhradila pred začatím konania časť nákladov za nájom vozidla vo výške 264,- € a žalobca
sa v tomto konaní domáha zaplatenia poisťovňou neuznanej sumy 158,40 €.
61. V konaní bolo nesporné, že dňa 30.01.2018 došlo v Žiline ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. X. postupcu - poškodenej spoločnosti EsoFin,
z ktorého dôvodu bola poškodená vylúčená z užívania motorového vozidla, a preto na svoje účely
využívala náhradné vozidlo, z ktorého dôvodu jej vznikli výdavky za nájom náhradného vozidla.
62. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému dňa 18.12.2018 v upomínacom konaní
poprel dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z nasledovných dôvodov:
- v žalobe absentujú dostatočné skutkové tvrdenia (čo je v rozpore s ustanovením § 132 Civilného
sporového poriadku);
- žalobou uplatnený nárok zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto tento nárok nevyplýva ani z
Občianskeho zákonníka;- žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže zmluva o postúpení pohľadávky
je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu
- v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený a nie žalovaný;
nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol preto so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu
o postúpení pohľadávky;
- žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring,
forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou
pohľadávok, pričom na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných
súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, sa má takáto činnosť žalobcu považovať za
neoprávnené podnikanie;
- zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového
vozidla, tento údaj je len ručne dopísaný na Faktúre č. 180178 zo dňa 19.03.2018, čo je nevierohodné.
63. V prípade námietky žalovaného o absencii skutkových tvrdení v žalobe, čo je v rozpore s
ustanovením § 132 CSP, súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní, podľa prvej vety ktorého ustanovenia uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu.
64. Z listín pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní oboznámených v
odsekoch 6-17tohtorozsudkujezrejmé,ženárokžalobcunespornevyplývazoskutočnostížalobcomv
návrhunavydanieplatobnéhorozkazuuvedených,vspojitostislistinnýmidôkazmiknávrhupripojenými.
Táto námietka žalovaného bola preto nedôvodná.
65. Okrem toho súd poukazuje, že žalobca vo vyjadrení k podanému odporu žalovaného proti
platobnému rozkazu (č.l. 55) dostatočne opísal skutkový stav za účelom bližšej špecifikácie skutočností.
Súd poznamenáva, že uvedené opísanie skutkového stavu v celom rozsahu zodpovedá predloženým
listinným dôkazom, ohľadom ktorých žalobca taktiež poukázal, že žalovaný týmito listinami disponuje,
nakoľko mu ich žalobca pri uplatnení si svojho nároku na náhradu škody ešte pred začatím konania
poskytol.
66. Zároveň súd poukazuje, že žalovaný sa v konaní následne, po postúpení veci na tunajší súd
Okresným súdom Banská Bystrica dňa 11.02.2019, na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 20.02.2019, ktorá
výzva bola žalovanému doručená dňa 06.03.2019 (doručenka na č.l. 74) viac nevyjadril, neuviedol na
svoju obranu žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, okrem tvrdení produkovaných v odpore proti platobnému
rozkazu.
67. Podmienka uvedenia žalobcom rozhodujúcich skutočností v upomínacom konaní, ktoré skutočnosti
vyplývali jednak z návrhu na vydanie platobného rozkazu a jednak z listín pripojených k návrhu na
vydanie platobného rozkazu, bola teda v rozsahu požadovanom zákonom splnená a žalovaný bol
povinný sa k týmto skutočnostiam vyjadriť v celom rozsahu v odpore proti platobnému rozkazu. Pokiaľ
sa žalovaný nevyjadril ku všetkým skutočnostiam, a to ani pred vykonaním pojednávania nariadeného
na deň 26.02.2021 a substancovane tieto skutočnosti nepoprel, tak súd vychádzal z predpokladu, že
všetky žalovaným nepopreté skutočnosti sú nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
68. K námietke žalovaného, že právo na náhradu škody uplatnené v tomto konaní z právnej úpravy
nevyplýva, súd uvádza:
69. Pokiaľ žalovaný namietal skutkový základ s tým, že právo na náhradu škody uplatnené v tomto
konaní z právnej úpravy nevyplýva, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej je
prenájom náhradného vozidla považovaný za skutočnú škodu (teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo
potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu), upravenú v ustanoveniach § 427, 420 a § 442
Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v texte aj ako „PZP"). Škoda
vznikla poškodenej v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky a spočíva v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla.
70. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú
ustanovenia § 427 OZ alebo § 420 OZ. Za škodu bude teda zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa
ustanovenia § 427 OZ, alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. § 427 a nasl. OZ spočíva naprincípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou
povahouprevádzkydopravnéhoprostriedkuamedziosobitnoupovahouprevádzkyamedzispôsobenou
škodou musí byť príčinná súvislosť. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle zn.
Škoda Octavia, ev. č. X. prevádzkou motorového vozidla zn. Fiat Ducato, ev. č. X. je škodou, ktorá bola
spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvej
vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
71. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným
ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom
prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode.
72. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2
zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného
vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z
právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
73. Ako už súd uviedol vyššie, mal za nesporné, že dňa 30.01.2018 došlo v Žiline ku dopravnej nehode,
pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. X. postupcu - poškodenej spol.
EsoFin, z ktorého dôvodu bola poškodená vylúčená z užívania motorového vozidla, a preto na svoje
prevádzkové účely využívala náhradné vozidlo, z ktorého dôvodu jej vznikla povinnosť uhradiť nájomné
za nájom náhradného vozidla, predstavujúce ujmu na majetku, teda škodu, ktorej náhrady sa žalobca
v tomto konaní domáha.
74. Súd pre úplnosť poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn.
13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen
prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo
zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť
užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného
vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena
zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by
inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu,prípadneabybolivpeniazochvyváženédôsledkytoho,ženavráteniedopôvodnéhostavunebolo
možné zabezpečiť hneď.
75. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu súd uvádza:
76. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, lebo
zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka (pretože
poškodený bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie
práve poškodený a nie žalovaný; nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol preto so
žalobcomplatneuzatvoriťzmluvuopostúpenípohľadávky),taksúduvádza,žetátoproblematikaužbola
judikatúrou ustálená a takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu.77. Súd poukazuje napr. na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn.
3Cob/220/2017, v zmysle ktorého „...záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j.
zaplatenienájomnéhozapožičanievozidla,takjepotrebnévychádzaťzoZmluvyopostúpeníz2.4.2013,
nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd
prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej
inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby,
keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte
nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák.
v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré
patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde
o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho
zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný
vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady
poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil,
vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh
od žalovaných."
78. Súd poukazuje, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná.
Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik
je viazaný na splnenie podmienky, a to za predpokladu, že zo zákona nevyplýva zákaz postúpenia
pohľadávky.
79. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia. Z právneho hľadiska započítanie
nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké, ako v
prípade platenia. Úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že
predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Skutočná škoda podľa
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z. predstavuje náklady
spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového
vozidla. Nejde teda o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka, preto je žalobca aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody,
ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.
80. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 19.03.2018 medzi spoločnosťou SetCar sk,
a.s. a spol. EsoFin zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto zmluvy započítaním, konkrétne
pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za
postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému (z titulu nájomného zo zmluvy o
nájme).
81. Okrem toho súd poukazuje, že žalovaný síce paradoxne namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu,
ako i svoju vecnú pasívnu legitimáciu, a to aj napriek tomu, že z Oznámenia o poistnom plnení
žalovaného, t.j. poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, zo dňa 27.03.2018
vyplýva, že toto oznámenie bolo adresované priamo žalobcovi - spoločnosti SetCar sk a.s., teda
poisťovňa akceptovala v plnom rozsahu právne nástupníctvo žalobcu ako postupníka zo zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorému predmetným Oznámením:
- jednak predložila výpočet výšky poistného plnenia,
- oznámila zaslanie čiastočného poistného plnenia vo výške 264,- € a
- uviedla vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie ako dôvod, pre ktorý nepriznala poistné plnenie
v celom rozsahu.
82. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení
predmetnej pohľadávky, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu.83. K námietke žalovaného o neoprávnenom podnikaní žalobcu súd uvádza:
84. Súd dospel k záveru, že námietka je neopodstatnená. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že žalobca
nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting,
či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok,
pričom na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych
konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, sa má takáto činnosť žalobcu považovať za neoprávnené
podnikanie, tak súd uvádza, že skutočne nemal preukázané, že by žalobca v tejto oblasti vykonával
podnikateľskú činnosť.
85. Pokiaľ ale žalobca uzatvoril ako postupník s poškodenou dňa 19.03.2018 zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorou zmluvou bola postúpená pohľadávka postupcu ako poškodeného pri dopravnej
nehode, tak súd má za to, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky vzniknutej postupcovi -
poškodenej obchodnej spoločnosti voči poisťovni titulom škody spôsobenej pri dopravnej nehode,
spočívajúcej vo vynaložení nákladov na nájom náhradného vozidla, nie je možné považovať za
neoprávnené podnikanie žalobcu, ale za postup, ktorým vlastne došlo k vysporiadaniu práv a povinností
účastníkov zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla, a to k náhradnému plneniu nájomného
zo strany nájomcu, formou vzájomného zápočtu dohodnutého v zmluve o postúpení pohľadávok, na
základe ktorého vstúpil žalobca do práv a povinností poškodeného. V danom prípade sa teda jednalo
o bežné postúpenie pohľadávky.
86. K námietke žalovaného, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov
prenajatého vozidla, súd uvádza:
87. Uvedené tvrdenia žalovaného sú irelevantné, pretože pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku nie je podstatné, aký počet kilometrov nájomca najazdil, ale je podstatný počet dní, počas
ktorých mal náhradné motorové vozidlo v nájme. Údaj o počte kilometrov vyplýva z predloženej
faktúry č. 180178, ako na to poukazoval aj žalobca. Uvedená obranná argumentácia žalovaného je
aj nelogická, keďže pri uzatváraní zmluvy o nájme nemohlo byť účastníkom zmluvy známe, koľko
kilometrov nájomca s náhradným motorovým vozidlom počas doby nájmu najazdí. Okrem toho mal
súd preukázané z čestného prehlásenia poškodenej spoločnosti EsoFin, že poškodená počas opravy
svojho vozidla využívala náhradné vozidlo len bežným spôsobom, na bežné prevádzkové účely. Tento
dôkaz predložený žalobcom nebol žalovaným namietaný, čím nebol preukázaný opak, a nebolo tak
spochybnené ani kritérium účelnosti vynaložených nákladov poškodenou, čo sa týka spôsobu využitia
náhradného motorového vozidla.
88. V konaní nebola spornou skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle zmluvy o nájme a ani výška
dohodnutého nájomného v sume 52,80 € / 1 deň nájmu. V konaní bola spornou doba nájmu, nakoľko
žalovaný uznal žalobcovi z hľadiska účelnosti trvania nájmu nárok na poistné plnenie len za 5 dní nájmu
náhradného vozidla, nie za dobu 8 dní, počas ktorej poškodený náhradné vozidlo na základe nájomnej
zmluvy reálne používal. Podľa názoru žalobcu tak došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia.
89. Na tomto mieste súd poukazuje, že krátenie poistného plnenia nebolo zo strany žalovaného
dostatočne odôvodnené, keď žalovaný sa k dôvodom krátenia v odpore proti platobnému rozkazu vôbec
nevyjadril a dôvody krátenia nevyplývajú ani z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie, ktoré bolo
súčasťou Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 27.03.2018, v ktorom vyjadrení likvidátor
len uviedol, že fakturovaná suma za požičanie náhradného vozidla od 12.03.2018 do 19.03.2018, t.j.
8 dní pri dennej sadzbe za prenájom 52,80 € s DPH, bola krátená o 3 dni a bola tak priznaná doba za
zapožičanie náhradného vozidla 5 dní, a to s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu motorového
vozidla a rozsah vykonaných prác: 2,6 normohodiny klampiarskych a 7 normohodín lakovníckych prác
(bez náhradných dielov).
90. Dôvod krátenia poistného plnenia tak z vyššie uvedeného nezrozumiteľného vyjadrenia likvidátora
vôbec nevyplýva, keďže nie je zrejmé, ako súvisia kalkulácia nákladov na opravu motorového vozidla
a rozsah vykonaných prác s dobou nájmu a aký vplyv mali mať na dobu nájmu. Ani v konaní nebolo
žalovaným vôbec tvrdené, z akého dôvodu považoval likvidátor za dobu, počas ktorej bol nájommotorového vozidla dôvodný, len dobu 5 dní, a nie dobu 8 dní, keď sa žalovaný nevyjadril k otázke výšky
uplatneného nároku na náhradu škody z hľadiska spornej účelnosti doby nájmu náhradného vozidla
ani v odpore proti platobnému rozkazu.
91. Tvrdenia žalobcu v spojitosti s predloženými dôkazmi, produkované v konaní na zdôvodnenie, že
doba nájmu 8 dní bola účelná, žalovaný účinne nepoprel (§ 151 ods. 2 CSP), keď neuviedol v tomto
smere svoje vlastné tvrdenia.
92. Žalovaný tak dôkazné bremeno tvrdenia, že šetrenie poistnej udalosti ním vykonané bolo v súlade
so zákonom, neuniesol.
93. Všeobecné vyjadrenie likvidátora bez konkrétneho a zrozumiteľného odôvodnenia nepredstavuje
relevantnýdôvodspochybňujúci žalobcomuplatnenýnárokčodojehovýšky,prektorýbyžalobcanemal
mať právo na poistné plnenie v celkovej výške sumy 422,40 € vyúčtovanej faktúrou č.180178 zo dňa
19.03.2018, splatnou dňa 02.04.2018.
94. V súvislosti s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, súd poukazuje, že
poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využívala poškodená na ten istý účel, ako
svoje vlastné poškodené vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich prevádzkových
potrieb. Nie je preto možné od poškodenej spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej
osoby bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania.
95.Čosatýkaďalšíchnámietokžalovanéhoanímrozporovanýchskutočnostívodporeprotiplatobnému
rozkazu (oboznámených v odsekoch 18 - 29 tohto rozsudku), súd poukazuje, že žalobca sa k nim
podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení (č.l. 55) k odporu proti platobnému rozkazu. Tieto tvrdenia žalobcu
neboli následne zo strany žalovaného popreté, keďže sa k nim vôbec nevyjadril, a to ani na výzvu
súdu zo dňa 20.02.2019, ktorú súd doručoval žalovanému po postúpení veci Okresným súdom Banská
Bystrica za účelom vyjadrenia sa žalovaného k žalobe a na predloženie, resp. označenie dôkazov na
preukázanie tvrdení žalovaného.
96. Podmienka uvedenia žalobcom rozhodujúcich skutočností v upomínacom konaní, ktoré skutočnosti
vyplývali z návrhu na vydanie platobného rozkazu v spojitosti s listinami pripojenými k návrhu na vydanie
platobného rozkazu, bola v rozsahu požadovanom zákonom splnená, pričom následne boli zo strany
žalobcu v konaní produkované, v súlade s ust. § 132 CSP, úplné skutkové tvrdenia vo vyjadrení žalobcu
k odporu žalovaného a žalovaný mal možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť, na ktoré vyjadrenie
bol žalovaný súdom výslovne vyzvaný hore uvedenou výzvou zo dňa 20.02.2019. Žalovaný na výzvu
nereagoval a nevyužil tak možnosť produkovať príslušnú obrannú argumentáciu, teda uvádzať príslušné
tvrdenia spochybňujúce dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, ako i predkladať dôkazné prostriedky,
resp. ich vykonanie navrhnúť.
97. Pokiaľ žalovaný túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, a to
ani pred vykonaním pojednávania nariadeného na deň 26.02.2021 a substancovane tieto skutočnosti
nepoprel, súd preto vychádzal z predpokladu, že všetky žalovaným nepopreté skutočnosti sú nesporné
(§ 151 ods. 1 CSP).
98. Súd poukazuje, že aj keď bolo pojednávanie dňa 26.02.2021 vykonané v neprítomnosti sporových
strán a ich právnych zástupcov z dôvodu mimoriadnej pandemickej situácie, a to na základe výslovného
súhlasu sporových strán, žalovaný sa do merita veci ani v čase pred nariadeným pojednávaním, po
doručení predvolania na pojednávanie nariadené na deň 26.02.2021, vôbec nevyjadril.
99. Žalovaný si tak nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP, t.j.
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (substancované tvrdenia),
teda uviesť tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a ku ktorým
je možné vykonať dokazovanie. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany
tvrdili a nie zisťovať to, čo strany tvrdiť opomenuli. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť ani
odkazom na obsah priložených listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP), lebo by takýmto postupomsúdu bola porušená rovnosť strán sporu a išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie tej strany, ktorá si
povinnosťtvrdenianesplnila,kedybysúdnesplnenúpovinnosťtvrdenianahrádzalštúdiompredložených
dôkazov a vyvodzovaním relevantných skutočností pre daný prípad. Strany majú možnosť produkovať
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany jednak v sudcovských zákonných lehotách, prípadne
až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom mal
možnosť v tomto smere argumentovať a predkladať listinné dôkazy, keďže vyjadrenie žalobcu k odporu
žalovaného proti platobnému rozkazu mu doručené bolo (v zmysle doručenky č.l. 74). Bolo preto nutné
konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.
100. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla
dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla
vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v
ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.
101. V konaní bolo definitívne ustálené a bolo nepochybné, že k vzniku škody - poškodeniu motorového
vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. X. došlo pri škodovej udalosti dňa 30.01.2018 prevádzkou motorového
vozidlazn.FiatDucato,ev.č.X.,pretojedanápríčinnásúvislosťmedziškodovouudalosťouspôsobenou
prevádzkou motorového vozidla škodcu a vzniknutou škodou.
102. Výška celkovej škody titulom nájmu náhradného motorového vozidla nepochybne vyplynula z
faktúry č. 180178 vyhotovenej dňa 19.03.2018, splatnej dňa 02.04.2018, ktorou dodávateľ SetCar
sk, a.s. vyfakturoval poškodenej spol. EsoFin sumu 422,40 €, pričom žalovaný bezdôvodne nepriznal
poškodenému náhradu škody v celom rozsahu, ale len v časti, čo do sumy 264,- €.
103. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu škody 158,40 €, ktorý si žalobca v tomto konaní
uplatnil.
104. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na príslušenstvo pohľadávky, a to náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 158,40 € od 12.04.2018
do zaplatenia.
105. Uplatnený nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky súd subsumoval pod zákonné
ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú príslušenstvom pohľadávky úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Jedná sa o trovy vzniknuté
v súvislosti s uplatnením pohľadávky, musia sa týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené
na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
Žalovaný tento uplatnený nárok žalobcu nespochybnil, súd preto žalobcovi priznal aj náklady vo výške
40 eur, uplatnené ako náklady účelne vynaložené v súvislosti s uplatnením pohľadávky.
106. Čo sa týka uplatneného nároku na úrok z omeškania, súd mal preukázané z oznámenia o
poistnom plnení poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 27.03.2018,
adresovanéhožalobcoviSetCarska.s.,žepoisťovňadňa27.03.2018ukončilašetreniepoistnejudalosti.
S poukazom na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, sa tak žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody (s
plnením poistného plnenia) dňa 12.04.2018. t.j. v deň nasledujúci po dni 11.04.2018, do kedy plynula
lehota 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti v zmysle § 11 ods. 7 cit. zákona na poskytnutie
poistného plnenia. Súd tak dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo
žalovanej sumy dôvodne, a to aj z hľadiska jeho zákonnej výšky, podľa ust. 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka v spojitosti s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého: Namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.
107. Súd preto žalobe aj v časti príslušenstva žalovanej istiny vyhovel.108. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:
109. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
110. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
111. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.