Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204158
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8816204158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: P. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. J. L.
XX, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ U9, a.s. (predtým obchodné meno Dražobná spoločnosť, a.s.), so
sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenému spoločnosťou STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795
038, 2/ JUDr. Jozef Beňo, PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu MIVE VRANOV, s.r.o. v konkurze,
so sídlom Okulka 18/40, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 782 947, sídlo správcu úpadcu Námestie sv.
Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 48485357_00186, právne zastúpenému Mgr. Lenkou Diabelkovou,

advokátkou, Námestie sv. 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 53286006, 3/ R. T., V.. XX.X.XXXX, P. T. S. XXX/
XX, XXX XX L. V. B., zastúpenej JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou, Boženy Nemcovej
1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 50569465, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 19.10.2021 č.k. 4C/148/2016-228 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 14.6.2022 č.k. 4C/148/2016-297, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. júna 2022 č.k.
4C/148/2016-297.

Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v znení
opravného uznesenia zo 14.6.2022 č.k. 4C/148/2016-297 (realizovaného podľa pokynu odvolacieho
súdu uznesením zo dňa 1.6.2022 č.k. 14Co/6/2022-295) zamietol výrokom pod bodom I. žalobný návrh,
ktorým sa žalobca proti ním označeným žalovaným domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby,
ktorá bola vykonaná dňa 25.4.2016 a osvedčená notárkou J.. R. R. pod číslom notárskej zápisnice V.,

V. XXXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú.
J. L., a to pozemky parc. č. 1/2, 1/3, 1/4, 3/5, 565/25 a rodinný dom a zastavané plochy a nádvoria,
súpisné č. domu XX, vedené Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom Vranov nad
Topľou. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatuje aj to, že žalobca realizoval úkon, ktorým
rozširoval žalobný návrh aj o Daňový úrad Prešov, a tiež rozširoval žalobný návrh aj s požiadavkou, aby
súd rozhodol, že pre prípady opakovaných dražieb stanovuje cenu pre prvú dražbu na 161.000,- eur a
z vydraženej sumy sa suma 41.000,- eur vyplatí žalobcovi (ako rozdiel medzi poskytnutou zábezpekou

banke 120.000,- eur a sumou zistenou po kolaudácii vo výške 161.000,- eur). V prípade ďalších kôl a
znižovania ceny môže dražobná spoločnosť, t.j. žalovaný v 2/ rade znižovať iba cenu zo 120.000,- eur
na prípadnú až najnižšiu možnú zákonnú výšku z tejto sumy, ku ktorej musí pripočítať sumu 41.000,- eur
ako sumu, ktorá bude spolu ako vyvolávacia. Súd pritom zdôraznil, že na pojednávaní dňa 19.10.2021 otýchto zmenách žalobného návrhu, spočívajúcich v rozšírení žaloby o žalovaný daňový úrad i o zmene,
aká vyplynula z požiadavky žalobcu na stanovenie ceny pri opakovaných dražbách, nevyhovel, a teda
takto žalobný návrh v takejto zmene nepripustil.

2. Svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby
nebolo možné vyhovieť, pretože ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách určuje kto má byť účastníkom súdneho konania o neplatnosť dražby, a tými sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Po zistení, že žalobca ako

účastník konania v danej veci ako dotknutá osoba označil za žalovaných len dražobníka, navrhovateľa
dražby a vydražiteľa, pričom sa tohto konania museli povinne zúčastniť aj predchádzajúci vlastníci (v
konaní ide o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1, 2 CSP), a keďže sa konania
nezúčastnili povinní účastníci - predchádzajúci vlastníci nehnuteľností, nebolo možné žalobnému
návrhu vyhovieť. Aj keď v zákonnej prekluzívnej lehote bola podaná žaloba o neplatnosť dražby,
žaloba nesmerovala proti všetkým zákonom určeným účastníkom (stranám) súdneho konania, preto

žalobu zamietol. Nemohol akceptovať ani návrh na dokazovanie realizované žalobcom, pretože takéto
dokazovanie vyhodnotil za nepotrebné pre rozhodnutie o podanej žalobe.

3. Ďalším výrokom zrušil neodkladné opatrenie nariadené proti žalovanej v 3/ rade uznesením súdu zo
dňa 19.8.2016 č.k. 4C/148/2016-24. Tento výrok odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 335 ods. 1 CSP s

tým, že žaloba bola zamietnutá, preto privodil záver aj o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného
proti žalovanej v 3/ rade po začatí predmetného konania.

4. Ďalšími výrokmi pod bodmi III. a IV. rozhodol o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov konania
o rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Treba konštatovať aj to, že pôvodná
vada podaného odvolania, založená na jeho nepodpísaní, bola po uznesení odvolacieho súdu č.k.
14Co/6/2022-295 z 1.6.2022 odstránená tým, že žalobca, podľa úradného záznamu spísaného na súde
prvej inštancie dňa 20.6.2022, tento nedostatok podaného odvolania odstránil podpísaním prvopisu i

rovnopisov odvolania, ktoré bolo doručené osobne súdu dňa 17.12.2021. V podanom odvolaní žalobca
sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie. Prvoinštančnému súdu vytýka, že znemožnil, aby sa uskutočnili jeho procesné práva na
spravodlivý proces, pretože podľa jeho názoru súd nevykonal žiadne pojednávanie a neboli vykonané
ani žiadne dôkazy. Žalobca namieta aj to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. V odvolaní ďalej namieta, že súd nevykonal žiadne dôkazy z dôvodu, že nebol žalovaný
potrebný okruh osôb tvoriaci procesné spoločenstvo, ktoré podľa predstavy súdu mali byť žalované.
Žalobca popisuje okolnosti, ktoré predchádzali realizácii predmetnej dražby, najmä tie skutočnosti, ktoré
súviseli s úkonmi a rozhodnutím daňového orgánu po realizovaných daňových kontrolách, ale i samotný
priebeh konkurzného konania týkajúci sa spoločnosti MIVE VRANOV, s.r.o. v konkurze. Vo vzťahu k

samotnému dražobnému procesu žalobca opakovane namieta údajne podhodnotenie predmetu dražby
a neinformovanie osôb bývajúcich v predmete dražby o prebiehajúcej dražbe. Dôvodil, že pokiaľ jeho
žaloba na určenie neplatnosti dražby bola zamietnutá z dôvodu, že neoznačil ako účastníkov konania
predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti, týmto postupom prvoinštančného súdu bol poškodený na
jeho právach, pretože v zásade mu v tomto konaní išlo o to, aby boli uspokojené jeho nároky súvisiace

s investíciami do predmetných nehnuteľností. Pre neho nie je určujúcim, či by v konaní mali byť ako
účastníci predchádzajúci vlastníci R.Á. a E. T., pretože pre neho je určujúcim to, aby boli uspokojené
jeho nároky. Na neúplnosť spoločenstva bol upozornený súdom. Vtedy si uvedomil, že nebol žalovaný
daňový úrad ako prvý iniciátor celej kauzy a konečný poberateľ výnosu dražby. Predchádzajúci vlastníci
žiadnym spôsobom neovplyvnili vznik a priebeh kauzy. V prípade úspešnosti žaloby by sa veci dostali do

tzv. pôvodného stavu. Daňový úrad by zrušil všetky svoje kontroly a vrátil peniaze správcovi konkurznej
podstaty, ktorý by zrušil konkurz a vrátil peniaze dražobnej spoločnosti, ktorá by vrátila peniaze žalovanej
vydražiteľke nehnuteľnosti a katastrálny úrad by na základe vyhovujúceho rozsudku vrátil vec do
pôvodného stavu. Žiadna povinnosť z rozhodnutia súdu by sa nedotýkala povinností subjektov ako T. a
T.. Tieto osoby nie sú a ani nemôžu byť súčasťou žalovaného spoločenstva. Nezískali žiadnu výhodu,

ani nevýhodu, pre ktorú by žalobca ich mal žalovať.

6. Žalovaný v 1/ rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že úkony žalobcu v predmetnom konaní, vrátane
samotného odvolania, sú chaotické a obsahujú množstvo skutočností a tvrdení, ktoré vo vzťahu ktomuto konaniu o určenie neplatnosti dražby postrádajú právny význam a nesmerujú proti porušeniu
žiadneho z ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Zdôrazňuje aplikáciu ustanovenia § 78 ods.
1 CSP o nútenom procesnom spoločenstve i aplikáciu ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD o účastníkoch

konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Žalobca mal možnosť rozšíriť okruh účastníkov konania až do
rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo však neurobil, a toto malo za následok zamietnutie podanej žaloby.
Poukázal pritom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancieakosprávnepotvrdiťapriznaťmunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

7. Aj žalovaná v 3/ rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že s podaným odvolaním
nesúhlasí, pretože postup súdu prvej inštancie v konaní bol správny, jeho rozhodnutie je v súlade so
zákonom a neboli obmedzené práva žalobcu. Právny názor súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
ustanoveniam, ktoré súd citoval vo svojom rozhodnutí a tento postup je zodpovedajúci aplikačnej praxi
súdov, pričom dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/272/2007, či 5Cdo/51/2009,
zverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 23, zošit 3, ročník 2010. Do pozornosti

odvolacieho súdu dáva aj to, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 21.8.2020 upozornil žalobcu
na ustanovenie § 78 CSP a na skutočnosť, že v spore nevystupujú všetky subjekty, ktoré musia
byť na konaní zúčastnené. Súd takto pri predbežnom právnom posúdení veci vyhodnotil žalobu ako
zjavne nedôvodnú. Žalobca v reakcii na to navrhol rozšíriť okruh účastníkov len o daňový úrad a
odmietol rozšírenie žaloby o pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti. Žalovaná v 3/ rade zotrváva aj na

svojich námietkach spred prvoinštančného konania, keď zdôrazňovala, že žalobca neuviedol, ktoré jeho
práva a ktorými ustanoveniami Zákona o dobrovoľných dražbách boli porušené. Navrhuje preto, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej v 3/ rade právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

8. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí.
Podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Žalobca v rámci podaného
odvolania v podstate zopakoval len svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní.
Nestotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako boli prezentované v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladá svoje subjektívne právne závery, ku

ktorým mal súd prvej inštancie v danom prípade dospieť. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov
a ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami. Zamietnutie žaloby zodpovedá aplikácii ustanovenia § 78 ods. 1 CSP i ustanoveniu §
21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdil. Uplatňuje si tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania, čo zdôraznil v osobitnom
podaní, ktoré označil ako vyjadrenie žalovaného v 2/ rade k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade s tým, že sa
stotožňuje s tvrdením žalovaného v 1/ rade, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal,
na základe akých skutočností došlo k porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách.

9. Žalobca v stanovisku k podaným vyjadreniam žalovaných opakoval to, že súd prvej inštancie i
samotný žalovaní zdôrazňovali potrebu účastníctva v konaní u bývalých vlastníkov nehnuteľnosti.
On v konaní pred súdom prvej inštancie navrhoval dôkazy, ktorých účelom bolo preukázať to, že
po vzatí nehnuteľnosti do záložného práva až po jej dokončenie a kolaudovanie došlo k nárastu
ceny nehnuteľnosti. V konaní mu ide o uspokojenie jeho nárokov. Jeho ani jeho rodiny sa záujmy

predchádzajúcich vlastníkov netýkajú. Jeho zaujíma len jeho majetok, pre ktorý podal žalobu a nedotýka
sa to rodiny T.. Ak rodina T. neprejaví ani po pozitívnom výsledku tohto konania záujem o svoj majetok,
je to ich záležitosť. Títo predchádzajúci vlastníci môžu prípadne podať samostatnú žalobu z nejakých
dôvodov proti nemu, alebo proti doteraz žalovaným samostatne vo veci majetku nedotýkajúceho sa
tejto žaloby. Ak teraz žalovaná v 3/ rade tvrdí, že došlo u nej k ujme, pretože musí platiť nájom a má

znemožnené bývať vo vydraženej nehnuteľnosti, nezodpovedá tu realite, pretože najväčšiu škodu utrpel
on.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keď v predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na
úradnej tabuli súdu i na príslušnej webovej stránke.11. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán

v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona žalobu zamietol,
zrušil rozhodnutie o nariadenom neodkladnom opatrení a rozhodol aj o náhrade trov konania. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie
záverov napadnutého rozsudku aj v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami uvádza odvolací

súd nasledovné:

12. Žalobca v podanom odvolaní namieta porušenie jeho procesných práv v konaní, ktoré mali za
následok (podľa jeho názoru) ujmu na zistení skutkového stavu i na prijatých záveroch o podanej žalobe.
Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom

je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo
iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu
alebo inú právnu ochranu (viď aj Ústavný súd SR I.ÚS 26/1994). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré
majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práva a záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera

tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

13. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je aj právo každého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku.
Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej

normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený
stav veci (viď nález Ústavného súdu SR z 13.9.2016 č.k. III.ÚS 250/2016-28).

14. Porušenie základných práv môže znamenať aj svojvôľa pri aplikácii (napríklad nerešpektovanie
kogentnej normy) alebo interpretácii, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, potom

znamenajúca porušenie základných práv a slobôd jednotlivca. Nesprávna aplikácia právneho predpisu
môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu pokiaľ by išlo o aplikáciu zjavne svojvoľnú a
argumentačnevybudovanúbezpresvedčivéhoaracionálnehologickéhoodôvodnenia,atedaobjektívne
neakceptovateľnú. (viď nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2016 č.k. I.ÚS/357/2016-2.3)

15. Uvedené je potrebné mať na zreteli aj v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu. Tu sa žiada
osobitne zdôrazniť to, čo vyplýva z aplikácie § 131 CSP v spojení s ustanovením § 212 ods. 1,
2 CSP. Z uvedených ustanovení plynie zásada založená na dispozičnom princípe spočívajúcom v
civilnom sporovom konaní na tom, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu

petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) vyžaduje i to, aby
súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzenýžalobnýmnávrhom,čoznamená,ženároknemôžepriznaťvrozsahuodporujúcomskutočne
vymedzenému predmetu konania, pričom takéto vymedzenie je vo výlučnej dispozícii žalobcu. Žalobca

tak ako dominus litis nesie aj riziko neuvážených procesných návrhov, keďže s návrhom možno síce
disponovaťviac-menejvoľne,avšakvždyprirešpektovanípríslušnýchprocesnýchpravidieltak,abybolo
v každom štádiu konania zjavné, čo presne je predmetom konania a o akom okruhu veci súd rozhoduje
(viď aj závery z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/51/2016).

16. Predmetnou žalobou tak, ako bola vymedzená samotným žalobcom, aj po procesných úkonoch
súdu, ktorými sa nepripustili ďalšie zmeny žaloby, či rozšírenie žaloby o štvrtého žalovaného - daňový
úrad, žalobca v konaní uplatňoval nárok na určenie neplatnosti označenej dobrovoľnej dražby. Žalobca
takouto žalobnou požiadavkou určil predmet konania, o ktorom mal rozhodnúť súd. Pre rozhodnutie o
takto podanej žalobe bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku aj

príslušný právny predpis, ktorý výslovne upravuje náležitosti žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby
(príslušné ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách).17. Judikatúra najvyššieho súdu opakovane zdôraznila a vyjadrila záver, v zmysle ktorého právo na
súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam. Toto je osobitne potrebné zdôrazniť aj v súvislosti s tým, čo je

podmienkou úspechu konania o žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

18. Ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách upravuje osobitný typ žaloby, ktorou môže
dotknutá osoba požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Jedným z dôvodov, pre ktorý
je možno podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je aj porušenie ustanovení Zákona

o dobrovoľných dražbách. V ustanovení § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách sú taxatívne
vymenované subjekty, ktoré musia byť procesne zúčastnené v súdnom konaní o neplatnosť dražby.
Zákon tu vymedzuje vecnú legitimáciu v spore o neplatnosť dražby, kde stranami sporu musia byť
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá namieta
neplatnosť dražby. Nie je pritom dôležité, na ktorej procesnej strane ktorý subjekt vystupuje. Z pohľadu
procesného práva ide o nútené spoločenstvo, pretože osobitný právny predpis vyžaduje pre úspech

v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 ods. 1 CSP). Táto právna úprava má
zabrániť neefektívnemu vedeniu súdneho sporu. Ak žalobca v žalobe neoznačí všetky subjekty, ktoré
zákon vymenúva, bude znášať procesnú sankciu v podobe zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej
legitimácie(§78ods.2CSP).Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva.Súdvsporovom
konaní neposkytuje poučenie o hmotnom práve, preto môže žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie

bez ďalšieho zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou sporu (Zákon o dobrovoľných
dražbách, komentár, 3.vydanie, Katarína Valová a kolektív, Nakladateľstvo C.H.Beck).

19. Žalobca založil svoje odvolanie na argumentácii, že pre neho nebolo dôležité to, akým spôsobom sa
k dražbe postaví predchádzajúci vlastník, pretože išlo len o uspokojenie jeho nárokov. Takáto odvolacia

námietka je zjavne nedôvodnou a nezodpovedajúcou výkladu vyššie citovaných ustanovení § 21 ods.
4 Zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ustanovením § 78 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ súd prvej
inštancie zamietol žalobu pre absenciu jedného zo subjektov v predmetnom spore na strane žalovanej
z dôvodu, že išlo o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP, je jeho rozhodnutie správne. Zaoberať sa
ďalšími tvrdenými skutočnosťami, ktoré predchádzali realizácii dobrovoľnej dražby, najmä v priebehu

príslušnýchdaňovýchkonaní,čisamotnéhokonkurznéhokonaniavovzťahukúpadcoviMIVEVRANOV,
s.r.o. v konkurze je nad rámec potrieb o podanej žalobe. Ak žalobca v podanom odvolaní namieta
nerealizáciu týchto dôkazov, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že ich realizácia
a hodnotenie pre účely tohto konania neboli žiadúce. Pre rozhodnutie o podanej žalobe o neplatnosť
dražby postačilo to, že neboli splnené podmienky vecnej legitimácie tak, ako ich upravili vyššie citované

ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách v nadväznosti na procesný predpis upravujúci nútené
procesné spoločenstvo.

20. Uplatnené odvolacie dôvody sa bližšie nevenujú výroku o zrušení neodkladného opatrenia, ani
bližšie sa nevenujú záverom o výrokoch o náhrade trov konania, pretože uvedené výroky zodpovedajú

tým pravidlám, ktoré uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP,
pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v
zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje.

21. O nárokoch žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).