Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010828
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813010828.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci obžalovaného H. M. pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák. a iné,
na neverejnom zasadnutí dňa 8. marca 2016 prejednal odvolanie obžalovaného H. M. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. septembra 2014, sp.zn.3T/244/2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e vo výroku o vine
zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139
písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 napadnutého rozsudku, v celom výroku o úhrnnom
treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v zrušenej časti v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. septembra 2014, sp.zn.3T/244/2013 bol obžalovaný
H. M. uznaný za vinného zo skutku v bode 1 rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

-dňa 26.7.2009 v bližšie nezistených skorých hodinách v rozmedzí času od 5.00 hod. do 6.00 hod. v
obývačke bytu číslo X, na J. W. v F., po tom, čo s ním družka- poškodená O. T. odmietla mať dobrovoľne
pohlavný styk, jej nasilu vyzliekol krátke nohavice, pričom jej jednou rukou držal ruky, svojimi nohami jej
roztiahol nohy a vykonal na nej súlož aj napriek tomu, že sa bránila kopaním a žiadala ho, aby prestal,
čím jej spôsobil hematóm bicepsu pravej hornej končatiny a tri hematómy predkolenia pravej dolnej.

Obžalovaný bol právoplatne uznaný za vinného zo skutku v bode 2 z prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/224/2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 4.6.2014, sp.zn.3To/33/2014.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný H. M. odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm.
h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 prvá veta pred bodkočiarkou Tr. zák. v zmysle nálezu

Ústavného súdu SR č.k.PL.ÚS/106/2011-85 zo dňa 28.11.2012, uverejneného v Zbierke zákonov SR
dňa 21.12.2012 pod č.428/2012 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 116 mesiacov (9 rokov a
8 mesiacov) nepodmienečne. Zároveň okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho napadol odvolaním

obžalovaný H. M. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku.Obžalovaný H. M. v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu
namietol, že spáchanie zločinu znásilnenia nebolo preukázané tak ako je uvedené v skutku. Poukázal
na to, že obžalovaný spáchanie skutku znásilnenia počas celého trestného konania popieral. V jeho

neprospechvypovedalapoškodenáO.T.anepriamisvedkoviaU.P.,U.H.aY.T..Obhajcaobžalovaného
uviedol, že z predmetného skutku obžalovaného žiadny vecný dôkaz neusvedčuje. Ďalej poukázal na
to, že poškodená bola krátko po skutku vyšetrená P.. U. P., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok.
Z jeho lekárskej správy vyplýva, že nález na pohlavných orgánoch poškodenej bol v norme, neboli na
nich zistené žiadne poranenia. Ďalej obhajca uviedol, že P.. U. P. konštatoval u poškodenej hematómy,

avšak tieto boli na predkolení a na hornej končatine. U poškodenej bol vykonaný ster z pošvy za účelom
zistenia T. v ejakuláte, avšak prítomnosť spermií nebola zistená. D. P.. U. P. bol vypočutý na hlavnom
pojednávanívprocesnompostavenísvedka,pričomvosvojejvýpovediuviedol,ževprípadepohlavného
styku poškodenej sa v čase jeho lekárskeho vyšetrenia mali v pošve poškodenej spermie nachádzať.
Podľanázoruobhajobyhematómyzistenéupoškodenejnapredkoleníanahornejkončatinepoškodenej
nie sú dôkazmi nedobrovoľného pohlavného styku, pričom v uvedenom prípade by poškodená mala

mať zranenia na pohlavnom orgáne alebo v jeho okolí. Obhajca ďalej uviedol, že obžalovaný mal isté
zranenia, a to hematómy na hornej končatine a odreninu na tvári, ktoré nevedel vysvetliť a počas
trestného konania uviedol dve možné príčiny. Prvú príčinu- pád z koňa a druhú príčinu- zranenie v
práci pri manipulácii s bremenom. Podľa názoru obhajcu obžalovaného, nie je možné z toho vyvodiť
záver, že obžalovaný svoje výpovede mení účelovo. Išlo podľa neho o také drobné poranenia, ktoré

si mohol spôsobiť pri práci alebo pri inej činnosti bez toho, aby ich vôbec zaregistroval. Pokiaľ ide o
odreniny na tvári obžalovaného, tak k tomu uviedol, že ani samotná poškodená neuvádzala, že by
obžalovanému spôsobila takéto zranenia na tvári. Ďalej má za to, že svedkovia U. P., U. H., Y. T. neboli
priamymi svedkami skutku v inkriminovanom čase a vypovedali len o tom čo počuli od poškodenej O. T.
a vypovedali o jej psychickom rozpoložení. Obhajoba taktiež verziu poškodenej o predmetnom skutku

nepovažuje za vierohodnú jednak pre absenciu vecných dôkazov a jednak pre spôsob obrany, aký mala
poškodená zvoliť, keď nekričala vôbec o pomoc, pritom ku skutku malo dôjsť ráno medzi 5.00 až 6.00
hod. Obhajoba má teda za to, že nebolo spáchanie skutku bez akýchkoľvek pochýb preukázané, a preto
mal byť obžalovaný spod obžaloby za skutok pod bodom 1 oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. a
mal mu byť uložený primeraný trest za skutok v bode 2. Obhajca obžalovaného namietol i výrok o treste,

ktorýpovažujezaneprimeraný,preprípaduznaniavinyobžalovaného,pričomokresnýsúdmalaplikovať
ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. bez použitia § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. s použitým § 41 ods. 2, § 42 Tr. zák.,
keďže súčasné použitie týchto ustanovení by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, súd aplikoval
§ 41 ods. 2 Tr. zák. a zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal 2 skutky, pričom práve
táto okolnosť bola zároveň dôvodom pre aplikovanie § 41 ods. 2 Tr. zák. (skutky boli spáchané ešte v

roku 2009, teda päť rokov pred vynesením prvého rozsudku súdu). Podľa názoru obhajoby zvýšenie
dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zločine znásilnenia z dôvodu prečinu podvodu,
kuktorémusaobžalovanýpriznaljepreobžalovanéhoH.M.neprimeraneprísne.Obhajcaobžalovaného
sa domnieva, že vzhľadom k okolnostiam prípadu a k osobe obžalovaného je možné účel trestania
dosiahnuť aj uložením trestu kratšieho trvania s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu

pod dolnú hranicu trestnej sadzby cez § 39 ods. 1 Tr. zák. Obhajca obžalovaného z vyššie uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti
výroku o vine, vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného spod obžaloby podľa §
285 písm. a/ Tr. por. oslobodil a uložil mu primeraný trest odňatia slobody za spáchaný prečin podvodu,
respektíve alternatívne, ak odvolací súd nezruší napadnutý rozsudok v časti výroku o vine, navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste, a aby rozhodol o uložení primeraného
trestu kratšieho trvania s použitím § 38 ods. 7 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Prokuratúr Okresnej prokuratúry Prievidza a ani poškodená O. T. sa k podanému odvolaniu

obžalovaného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania obžalovaného, nezistiac
dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci neverejné zasadnutie dňa 8.

marca 2016, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by
pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine a o treste je chybný
pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení

i preto, že sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a
napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por.).

Okresný súd nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu
nevyhnutnomnaobjasnenieskutkovéhostavuveci,tietopotomdostatočnenevyhodnotiljednotlivoivich

súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. a dospel k predčasným záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými
tvrdeniami a námietkami obžalovaného, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, preto odôvodnenie
napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a v uvedených smeroch nie

je preskúmateľné.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva,
ako sa okresný súd vyporiadal s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, ktorý v celom rozsahu vinu
zo zločinu znásilnenia popiera. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní okresný súd vypočul

obžalovaného, vypočul svedkyňu O. T., ktorá má i procesné postavenie poškodenej, vypočul svedkov
Y. T., U. H., U. P., svedka P.. U. T., oboznámil výpoveď svedka S. D. z prípravného konania a oboznámil
listinné dôkazy.

Z takto zisteného skutkového stavu vyplýva, že jediným priamym svedkom inkriminovaného skutku je

svedkyňa O. T.. X. Y. T., U. H., U. P. priamymi svedkami žalovaného skutku neboli, pričom skutočnosti,
ktoré uvádzajú vo svojich výpovediach sú okolnosti odvodené len z vyjadrení poškodenej O. T.. V
inkriminovanom čase boli v obývačke bytu číslo X na ulici W. v F. len obžalovaný H. M. a poškodená
O. T.. Z výpovede poškodenej O. T. vyplynulo, že v tom čase vo vedľajšej izbe bol i jej syn, avšak ten
priebeh skutku nemohol vidieť ani počuť a zachytiť zmyslami, nakoľko v tom čase spal.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým

dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú

pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z
hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za
náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti
dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje,

avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak súd stojí pred
úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže
nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti
druhého dôkazu.

Zároveň odvolací súd uvádza, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré
celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým
viac, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná. Ku správnym a úplným skutkovým
zisteniam dôjde potom súd iba vtedy, ak nielen zákonným spôsobom vykoná všetky získateľné dôkazy,ale ich v jednotlivosti, ako i v ich súhrnne správne vyhodnotí. Ak sa vyskytujú po takomto vyhodnotení
pochybnosti, potom nezostáva nič iné, len s použitím zásady v pochybnosti v prospech obžalovaného
„in dubio pro reo“ rozhodnúť v prospech obžalovanej osoby.

Krajský súd dospel k záveru, že závery súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku sú
nepreskúmateľné, nakoľko okresný súd sa nedôsledne vysporiadal s obhajobnými námietkami

obžalovaného H. M., ktorý v rámci svojej obhajoby tvrdí, že z predmetného skutku ho žiadny vecný
dôkaz neusvedčuje. Ďalej poukazuje na fakt, že poškodená bola krátko po skutku vyšetrená P.. U. P..
Z jeho lekárskej správy vyplýva, že nález na pohlavných orgánoch poškodenej bol v norme, neboli
na nich zistené žiadne poranenia a boli odobraté štyri stery na cytologické vyšetrenia. D. P.. U. P.
konštatoval u poškodenej hematómy, a to hematóm bicepsu pravej hornej končatiny a tri hematómy
predkolenia pravej dolnej končatiny (viď. lekárska správa na č.l.109 spisu). U poškodenej boli odobraté

stery z pošvy a po následnom zisťovaní DNA v ejakuláte nebola v uvedených steroch zistená prítomnosť
spermií obžalovaného (znalecký posudok KEÚ PZ č.PPZ-3989/KEU-SL-EXP-2009 založený na
č.l.99-105 spisu). Odvolací súd ohľadne tejto skutočnosti poukazuje i na výpoveď samotnej poškodenej,
ktorá vypovedala, že v čase keď spolu s obžalovaným chodili a tvorili partnerský pár, pri pohlavnom
styku nepoužívali ochranu, obžalovaný ejakuloval vždy do nej, lebo uvažovali nad spoločným dieťaťom.

Po pohlavnom styku sa nezvykli ísť hneď osprchovať a zostali ležať v posteli. S obžalovaným mala
pohlavný styk posledné dva týždne nepravidelne, asi raz za dva dni, naposledy mali podľa výpovede
poškodenej pohlavný styk večer vo štvrtok 23.7.2009 alebo v piatok 24.7.2009. Poškodená vo svojej
výpovedi ďalej uviedla, že v inkriminovanom čase obžalovaný pri súloži do nej ejakuloval. D. P.. U. P. (v
procesnom postavení svedka) na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že v prípade pohlavného

styku poškodenej sa v čase jeho lekárskeho vyšetrenia mali v pošve poškodenej spermie nachádzať,
čo však vyšetrením potvrdené nebolo. E. poukázala na to, že hematómy zistené u poškodenej na
predkolení a na hornej končatine poškodenej nie sú dôkazmi nedobrovoľného pohlavného styku, pričom
v uvedenom prípade by poškodená mala mať zranenia na pohlavnom orgáne alebo v jeho okolí. Pre
prípad uznania obžalovaného za vinného zo zločinu znásilnenia tak ako mu je kladené za vinu, musí

byť vykonaním dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný
poškodenú O. T. násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia ju donútil v inkriminovanom čase k
súloži alebo obžalovaný na taký čin zneužil jej bezbrannosť.

Bude preto úlohou okresného súdu opätovne a dôsledne sa zaoberať obhajobnými tvrdeniami

obžalovaného H. M., prípadne doplniť v naznačenom smere dokazovanie a bude potrebné následne
opätovne rozhodnúť v merite veci tak, aby boli závery rozhodnutia okresného súdu preskúmateľné.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že pre zistené chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, keďže
sa okresný súd dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona, sú pochybnosti o záveroch
okresného súdu, preto odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal, odstránil vytýkané nedostatky, doplnil
prípadne dokazovanie v naznačenom smere o potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci,

o ktorom nie sú pochybnosti a po ich vyhodnotení rozhodol vo veci v súlade so stavom veci a zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.