Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715201648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7715201648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov

JUDr. Borisa Brondoša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu U.. U. E., bytom M. XX, F.,
zastúpeného JUDr. Jánom Farkašom, advokátom so sídlom Nám. slobody 7, Michalovce, proti žalovanej
R. - Slovenská poisťovňa, a.s., ul. Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
poistného plnenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7. mája
2021, č.k. 24C/22/2017-196

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.531,18 eura od 28.4.2015 do

zaplatenia, tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.531,18 eura spolu s 8,75 % úrokmi z
omeškania ročne od 28.4.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), zamietol

žalobu v časti ohľadne nároku na úroky z omeškania z dlžnej sumy od 25.8.2012 do 27.4.2015 (II.),
priznal žalobcovi nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní z priznanej sumy s tým,
že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení (III.), zastavil konanie čo do zaplatenia
sumy8.488,82euraspríslušenstvom(IV.)avčastizastavenéhokonaniačodozaplateniasumy8.468,82
eura s príslušenstvom, nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania (V.).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca po jej upresnení domáhal zaplatenia

poistného plnenia vo výške 10.000,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto
sumy od 25.8.2012 do zaplatenia. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom
tvrdenie žalobcu, že medzi stranami konania vznikol na základe poistných zmlúv spotrebiteľský právny
vzťah, počas trvania ktorého mu vznikol nárok na poistné plnenie zo strany žalovanej z dôvodu,
že dňa 13.2.2012 nastala v zmluvách označená poistná udalosť - úraz, v dôsledku ktorého utrpel
pomliaždenie pravého lakťa a postraumatickú epikondilitídu pravého radiálneho humeru. Žalobca
uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 30.11.1989, v ktorej boli zahrnuté aj trvalé

následky úrazu a čas nevyhnutného liečenia, ktorú ukončil 1.12.2012, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX
- životné poistenie - program život z 13.12.1998, v ktorej bolo zahrnuté aj úrazové poistenie s denným
odškodnením počas nevyhnutného liečenia a trvalé následky úrazu, ktorú ukončil 14.12.2012, a poistnú
zmluvu pre kapitálové životné poistenie život Flexi č. XXXXXXXXXX z 26.11.2011, v ktorej bolozahrnuté aj poistenie trvalých následkov úrazu s progresiou a poistenie denného odškodného počas
nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Žalobca oznámil žalovanej dňa 24.5.2012 poistnú udalosť, táto
ju zaevidovala pod č. 125/026491/0 s tým, že poistné plnenie odmietla plniť z dôvodov uvedených v

listoch z 30.5.2012, 23.7.2012, 4.10.2012 a 30.5.2013, keďže považovala za sporný základ nároku.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci podľa ust. § 100 ods. 1,
§ 101, § 104, § 788 ods. 1 až 3, § 790, § 795 ods. 1 a 2, § 797 ods. 1 až 3 a § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), posúdil vzťah medzi stranami ako záväzkový zo spotrebiteľských

zmlúv. Mal za preukázanú skutočnosť, že nastala náhodná poistná udalosť - úraz, pri ktorom (v príčinnej
súvislosti s ním) žalobca utrpel pomliaždenie pravého lakťového kĺbu (contusio cubity) a epikondilitys
radialys humery, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na poistné plnenie. Doplnil, že žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno ohľadne svojej obrany, že ide o takú diagnózu u žalobcu, ktorá nie je podľa článku 1
bodu 5 písm. a) až f) zahrnutá do poistnej ochrany. Uzavrel, že výška poistného plnenia z jednotlivých
poistných zmlúv nebola sporná, v dôsledku čoho priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.531,18

eura (z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 54,77 eura, z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške
1.041,41 eura a z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 435,- eura). Nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania odôvodnil prvoinštančný súd s poukazom na § 797 ods. 3 prvá veta OZ tak, že „priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania, a to odo dňa 28.4.2015, nakoľko dňa 27.4.2015 bola žalovanej
doručená žaloba, odkedy najneskôr žalovaná vedela o tom, že má vo vzťahu k žalobcovi dlh ohľadne

poistného plnenia, ktorého výšku vzhľadom na oceňovacie tabuľky vedela už ustáliť, a od uvedeného
dňa mohla už žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, ktorého sa žalobca v konaní domáha“. Výrok o
trovách konania - pokiaľ ide o vyhovujúci výrok (priznaný nárok poistného plnenia v sume 1.531,18 eura
s príslušenstvom) odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 CSP plným procesným úspechom žalobcu v
sporevtejtočastiavýrokotrováchčiastočnezastavenéhokonaniaodôvodnilkonštatovaním,žežalobca

procesnenezavinilčiastočnézastaveniekonania,keďžesaosprávnejvýškepoistnéhoplneniadozvedel
až v priebehu konania od žalovanej, ktorá jediná disponovala oceňovacími tabuľkami, z ktorého dôvodu
v tejto časti nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. v časti priznaných úrokov z omeškania, ako aj vo výrokoch

III. a V. o trovách konania, napadla včas podaným odvolaním žalovaná s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a priznal jej náhradu trov konania v pomere jej úspechu
v spore. V odvolaní žalovaná vytkla rozsudku v napadnutej časti nesprávnosť zisteného skutkového
stavu a nadväzujúceho právneho posúdenia veci, keď podľa nej súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ
žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tvrdiac, že k tomu, aby poistenému vzniklo

právo na úroky z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným, čo v prejednávanej veci nebolo
splnené z dôvodu, že základ plnenia bol sporný. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo/122/2002 konštatovala, že § 797 ods. 3 OZ ani všeobecné poistné podmienky nestanovujú,
kedy je možné považovať vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, pričom v danom
prípade sa jedná o prípad skončenia vyšetrenia na zistenie povinnosti plniť až na základe právoplatného

rozhodnutia súdu, z ktorého dôvodu sa nemohla dostať do omeškania už pred rozhodnutím súdu, ale
až márnym uplynutím lehoty na zaplatenie stanovenej súdom. Odvolateľka zároveň namietala aj výšku
priznaných úrokov z omeškania. Za nesprávny považovala aj výrok o náhrade trov konania, keďže
žalobca podľa nej nemal vo veci plný úspech z dôvodu, že procesne zavinil zastavenie konania v časti
o zaplatenie 8.468,82 eura. Vytkla teda prvoinštančnému súdu, že sa nedôsledne riadil § 255 CSP a

nerešpektujúc procesnú situáciu, t.j. že konanie bolo v podstatnej časti zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom, nesprávne rozhodol o trovách konania podľa zásady pomerného úspechu v spore
vyplývajúcej z ust. § 255 ods. 2 CSP. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi
nesprávne právne posúdenie veci, žalovaná podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolacie

dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle
ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací
súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu
prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd

pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a riadne
odôvodnený a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Obranu žalovanej týkajúcu sa splatnosti nároku,
ktorá podľa nej nastáva až ukončením vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, považoval žalobca

u sporných nárokov čo do základu za rozpornú s dobrými mravmi, keďže v takýchto prípadoch by sa
poistiteľ nikdy nemohol dostať do omeškania. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, zdôraznil, že výšku
svojho nároku nevedel bez súčinnosti s poisťovateľom vyčísliť, nakoľko nemal k dispozícii tabuľky na
oceňovanie trvalých následkov a progresívneho plnenia, pričom sa až z podania žalovanej dozvedel o
výške svojho nároku, na čo reagoval čiastočným späťvzatím žaloby.

6. Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.531,18 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a vo výroku (IV.) o zastavení konania v časti sumy 8.488,82 eura s
príslušenstvom, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1 CSP a contrario,
§ 367 ods. 2 CSP), preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok

konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k nasledovným záverom.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také
skutkovézistenia,ktorésúdprvejinštanciezaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,

kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesov strán
sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

10. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
posúdenia otázky splatnosti poistného plnenia, jej následného omeškania a vzniku jej povinnosti zaplatiť
sankciu za omeškanie v podobe úrokov z omeškania. Jej odlišné nazeranie na predmetnú vec je
vystavané na presvedčení podporenom rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/122/2002, že

ustanovenie § 797 ods. 3 OZ ani všeobecné poistné podmienky nestanovujú, kedy je možné považovať
vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, pričom v danom prípade išlo o prípad
skončenia vyšetrenia na zistenie povinnosti plniť až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, z
ktorého dôvodu sa nemohla dostať do omeškania už pred rozhodnutím súdu, ale až márnym uplynutím
lehoty na zaplatenie stanovenej súdom.

11. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočnéhoodkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na určenie splatnosti poistného plnenia je dôležité
ustálenie momentu skončenia vyšetrenia zo strany poistiteľa potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
plniť. Vzhľadom na zákonnú textáciu nie je možné žiadnym spôsobom ustáliť, že skončenie vyšetrenia
je adresným právnym úkonom poisťovne voči osobe s právom na poistné plnenie, čo by znamenalo,
že splatnosť poistného plnenia je daná momentom doručenia výsledkov prešetrovania osobe s právom

na poistné plnenie. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia
poisťovňou, znamená vyšetrenie poistnej udalosti faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku na
poistné plnenie. V praxi sa v spise poistnej udalosti zvykne v prípade skončenia vyšetrenia spísať
tzv. likvidačná správa, v ktorej sa spravidla uvádza rozsah poistného plnenia, započítanie spoluúčasti,
identifikátory zodpovedného zamestnanca a pod. V prípade, že má poisťovňa takúto prax, je určenie
skončenia vyšetrenia jednoduchšie a možno ho datovať do podpisu takejto likvidačnej správy. Zároveň

je však potrebné podotknúť, že osoba s právom na poistné plnenie spravidla nemá vedomosť o skončení
vyšetrenia, keďže jej právo nahliadať do spisového materiálu je limitované zakotvením tohto práva
vo všeobecných poistných podmienkach. Pokiaľ teda poisťovňa nerozšírila rozsah oprávnení osoby s
právom na poistné plnenie nad rámec zákona vo všeobecných poistných podmienkach, potom táto
osoba týmto právom nedisponuje. V prípade, že poisťovňa neumožní nahliadať oprávnenej osobe do

spisu poistnej udalosti, napriek tomu, že jej je toto právo v zmysle všeobecných poistných podmienok
dané, nie je možné splnenie tejto povinnosti zo strany poisťovne fakticky docieliť inak, ako podaním
určovacej žaloby na súde. V takom prípade je však úplne namieste otázka o účelnosti takejto žaloby
a či nie je pre osobu s právom na poistné plnenie vhodnejšou možnosťou priamo žaloba na skončenie
vyšetrenia poistnej udalosti.

13. Úkony poisťovne, ktoré považuje za dôležité na ustálenie svojej povinnosti plniť, zákon žiadnym
spôsobom neurčuje ani nelimituje, čo je v konečnom dôsledku vzhľadom na nepredvídateľnosť
skutkovýchokolnostípoistnýchudalostípochopiteľné.Vkontexteust.§799ods.1a2OZjevšakzrejmé,
že na likvidáciu poistnej udalosti sa predpokladá aktívna súčinnosť osoby, ktorá má právo na poistné

plnenie, či už predložením žiadaných dokladov alebo zodpovedaním dopytovaných skutočností. V tomto
momente sa dostávame k rozhodne nie neštandardnej situácii, keď poisťovňa tvrdí, že vyšetrenie
poistnej udalosti nemôže skončiť z dôvodu absencie súčinnosti zo strany osoby oprávnenej na poistné
plnenie. Osoba s právom na poistné plnenie spravidla kontruje požiadavke poisťovne buď nemožnosťou
splniťpožiadavkypoisťovne,aleboichpovažujezaúčelovésosnahouoddialiťvýplatupoistnéhoplnenia.

14. Medzi povinnosti poisťovne v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti patrí aj povinnosť odôvodniť
závery likvidácie, ktorá neviedla k vyplateniu poistného plnenia v celom rozsahu, čo je povinnosť, ktorá
implicitne vyplýva zo zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia alebo zníženia poistného plnenia. K
nevyplateniu poistného plnenia môže dôjsť v dôsledku viacerých inštitútov, či už odstúpenia od poistnej

zmluvy, odmietnutia poistného plnenia, zníženia poistného plnenia následkom porušenia povinnosti
zo strany poisteného alebo vyhodnotenia poisťovne, že uplatnený nárok nemožno subsumovať
pod dohodnuté poistné krytie. Spoločnou črtou všetkých menovaných úkonov je to, že aspoň časť
uplatneného nároku nevyústila do poistného plnenia. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov zakladá
povinnosť špecifikácie dôvodov, ktoré viedli k postoju poisťovne, jednak tak, aby spĺňali všeobecný

parameter zrozumiteľnosti a určitosti, a potom tak, aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi, čím
bude preukazné, že poisťovňa splnila povinnosť odôvodniť svoje stanovisko. Zákaz dodatočnej zmeny
dôvodu znamená, že poisťovňa môže oprávnenosť zamietnutia dôvodiť iba závermi, ktoré sú uvedené
v stanovisku poistnému, resp. inej osobe s právom na poistné plnenie. Napriek tomu, že to nie je
v predpise výslovne uvedené, jediným logickým adresátom odôvodnenia postoja je osoba, ktorá má

právo na poistné plnenie a po oboznámení sa s dôvodmi poisťovne im môže kontrovať, čo by bez ich
špecifikácie možné nebolo. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov znamená, že na neskôr uvedené
dôvody poisťovne sa nebude prihliadať, a to ani v rozmere prípadného súdneho konania. Pokiaľ podá
osoba oprávnená na poistné plnenie na súd žalobu o vyslovenie povinnosti poistiteľa skončiť vyšetrenie
poistnej udalosti, môže sa poisťovňa domáhať vzájomnou žalobou splnenia povinnosti zo strany osoby

oprávnenej na poistné plnenie podľa § 147 CSP. Opodstatnenosť požiadavky poisťovne a jej vplyv
na možnosť skončenia likvidácie poistnej udalosti je vecou posúdenia zo strany súdu v tom-ktorom
konkrétnom prípade.15. Skončenie vyšetrenia poistnej udalosti nie je žiadnym spôsobom výslovne ohraničené ani časovo, a
toaniodmomentu,kedydošlokpoistnejudalosti,aniodkedysapoisťovňadozvedela,žepoistnáudalosť
nastala.Zákonustanovujepoisťovnipovinnosťvyšetreniapoistnejudalostibezzbytočnéhoodkladu,čov

kontexte nasledujúcej vety a vzhľadom na pochopiteľnú nutnosť vedomosti poisťovne o poistnej udalosti
znamená bez zbytočného odkladu po tom, keď sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela (Občiansky
zákonník II, 2. vydání, 2019, s. 3029 - 3033: M. Šulíková).

16. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného

na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovne, je zrejmé, že vyšetrením poistnej
udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie.
Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani
po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a
poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie
a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu

plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa
sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v Občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani
to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní
vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda,
môže sa poistený domáhať jej náhrady (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 z

28. septembra 2017).

17. V konaní bol nepochybne sporným právny základ práva na plnenie (t.j. či došlo k poistnej udalosti),
keďže obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že poškodenie zdravia žalobcu po úraze nespadá do
poistnej ochrany, z ktorého dôvodu nezačala vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia

a neposkytla žalobcovi poistné plnenie. Odvolací súd preto v súlade s vyššie citovanou judikatúrou
(uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 z 28. septembra 2017) konštatuje,
keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia zo strany poisťovne
potrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoistiteľaplniť,pričommedzistranaminedošloanikdohodeo
rozsahu plnenia a vec je predmetom súdneho konania, že vyšetrenie treba v danom prípade považovať

za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu.

18. Za nesprávny preto odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o naplnení predpokladov
vzniku omeškania poistiteľa. Na podklade týchto záverov odvolací súd uzatvára, že vecne nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.531,18 eura od 28.4.2015
do zaplatenia, nemohlo byť odvolacím súdom potvrdené a nakoľko zároveň neboli splnené zákonné
predpoklady pre jeho zrušenie (§ 389 CSP), v súlade s ust. § 388 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok
vdotknutejčastivyhovujúcehovýroku,vktorejbolažalovanejuloženápovinnosťzaplatiťžalobcoviúroky
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.531,18 eura od 28.4.2015 do zaplatenia zmenil tak, že

žalobu v tejto časti zamietol.

19. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP
o nároku na náhradu trov celého konania.

20. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP, pôvodne § 146
ods. 2 O.s.p.). Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že zavinenie za zastavenie konania v
zmysle cit. ustanovenia je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska; zásada zodpovednostiza zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie
tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom
je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS
469/04), a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie
konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu
nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať

procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o
veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou
z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že
žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej

procesnej strane trovy konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 933).

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca tým, že vzal žalobu v časti o zaplatenie 8.488,82 eura
s prísl. späť, procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Skutočnosti a dôvody, pre ktoré sa

žalobca rozhodol vziať žalobu v podstatnej časti späť, podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno
pričítať na ťarchu žalovanej, ktorá v tomto konaní iba bránila svoje práva a nevyvolala (nezavinila)
nevyhnutnosť čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Argumentácia žalobcu, že nedisponoval
oceňovacími tabuľkami, na základe ktorých by vedel správne vypočítať výšku poistného plnenia, je vo
vzťahu k žalovanej právne irelevantná. Nemožno tiež konštatovať, že by potrebu čiastočného zastavenia

konania zavinila z akéhokoľvek dôvodu žalovaná, prihliadnuc na to, že žalovaná od samého začiatku
v konaní tvrdila, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Žalovaná za týchto okolností by mala nárok
na pomernú náhradu trov konania proti žalobcovi, nakoľko jej však žiadne trovy v konaní preukázateľne
nevznikli, z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol
tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

25. V odvolacom konaní mala žalovaná plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným ust. §
255 ods. 1 CSP vzniklo právo na 100% náhradu trov odvolacieho konania (za súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 5,- eur).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku
1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie
len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).