Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2010

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/6/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609200335
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2010:4609200335.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v právnej veci navrhovateľov v 1. rade J. H., nar. X.X.XXXX,. bytom N. XX,. v 2.

rade A. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., M. XXX,. v 3. rade J. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., D. XXX,. v
4. rade A. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., P. XXX,. v 5. rade E. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., D. XXX,.
v 6. rade J. K., nar. X.X.XXXX,. bytom B., L. XX,. zastúpeného navrhovateľom v 2. rade, v 7. rade M.
V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom V. XXX,. v 8. rade M. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom Česká republika, O., L.
XXX, zastúpeného navrhovateľkou v 4. rade, v 9. rade A. G., nar. X.X.XXXX,. bytom N. S. XX,. v 10
rade D. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom N. S. XXX,. v 11. rade Ing. J. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom N. S. XX,.
v 12. rade V. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., H. XXXX/XX. a v 13. rade Ing. D. K., nar. XX.X.XXXX,.

bytom N. S. XXX,. proti odporcovi E. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., D. XXX,. o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej v Správe katastra T.
na LV č. 1394, kat. úz. P., ako par. č. 1932/35 záhrady vo výmere 1351 m2, par. č. 1929/149 zastavané
plochyanádvoriavovýmere825m2,rod.domsúp.č.550napar.č.1929/149.Uvedenénehnuteľnostisa
p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva odporcu E. K. rod. K., nar. XX.XX.XXXX,. ktorý je povinný zaplatiť
navrhovateľke v 1/ rade sumu 1.970,- eur, navrhovateľovi v 2/ rade sumu 1.970,- eur, navrhovateľovi v 3/

rade sumu 1.970,- eur, navrhovateľke v 4/ rade sumu 1.970,- eur, navrhovateľke v 5/ rade sumu 1.970,-
eur, navrhovateľovi v 6/ rade sumu 1.970,- eur, navrhovateľke v 7/ rade sumu 1.970,- eur, navrhovateľovi
v 8/ rade sumu 1.970,- eur, navrhovateľke v 9/ rade sumu 507,42 eur, navrhovateľke v 10/ rade sumu
507,42 eur, navrhovateľovi v 11/ rade sumu 507,42 eur, navrhovateľovi v 12/ rade sumu 223,86 eur,
navrhovateľke v 13/ rade sumu 223,86 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

II.Navrhovateliav3.,6.,8.radesúpovinnízaplatiťnaúčetOkresnéhosúduTopoľčanydoplatoksúdneho
poplatku za návrh a to každý v sume po 101,50 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

III. Navrhovatelia v 9., 11. rade sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany doplatok súdneho
poplatku za návrh a to každý v sume po 13,50 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za návrh v sume
620,- eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 3. rade náhradu trov konania v sume 118,- eur,
navrhovateľom v 6., 8. rade náhradu trov konania v sume po 143,- eur, navrhovateľke v 9. rade v sume
55,- eur, navrhovateľovi v 11. rade v sume 55,- eur, navrhovateľom v 12., 13. rade po 29,- eur, to do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

VI. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany trovy štátu v sume 256,99 eur, a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 13. rade sa podaným návrhom proti odporcovi domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území P. zapísaným Správou

katastra T. na liste vlastníctva č. 1394 ako parcela č. 1292/35 záhrady vo výmere 1351 m2, parcela
č. 1929/149 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 825 m2 a rodinný dom súpisné číslo 550 na
parcele č. 1929/149 (ďalej len nehnuteľnosti) a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosti budú prikázané
do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý im bude povinný vyplatiť náhradu spoluvlastníckych podielov.
Návrh odôvodnili tým, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pričom
odporcovi navrhli odpredaj ich spoluvlastníckych podielov, resp. ak o ne nebude mať záujem, odkúpenie

jeho spoluvlastníckeho podielu, resp. vyjadrili aj svoj súhlas s odpredajom nehnuteľností tretej osobe.
Odporca nesúhlasil ani s jednou z uvedených alternatív. Odporca súhlasil iba s odkúpením ich podielov,
ale s tým, aby sa pri výpočte hodnoty ich podielov vychádzalo z ceny nehnuteľnosti vo výške 6.638,78
eur tak, ako bola ocenená v roku 1990, s čím nesúhlasili. Nesúhlasia ani s tvrdením odporcu, že do
nehnuteľností investoval, alebo že by už niektorí z nich boli vyplatení. Nehnuteľnosti užíva odporca.

Odporca uviedol, že je ochotný vyplatiť podiely navrhovateľov. Myslel, že sa dohodnú mimosúdne,
nakoľko sú mu dlžní a keď mu vyplatia to, čo sú mu dlžní, tak on im vyplatí podiely. Do domu dal za 20
rokov investície na materiál, o čom navrhovatelia vedia. Cena nehnuteľností podľa posudku je prehnaná.
Peniaze je schopný navrhovateľom vyplatiť hneď po tom, ako mu bude vrátená dlžoba.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. zapísaných Katastrálnym úradom v N.,
Správou katastra T. na liste vlastníctva č. 1394 ako parcela č. 1929/35 záhrady vo výmere 1351 m2,
parcela č. 1929/149 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 825 m2 a rodinný dom súpisné číslo 550

na parcele č. 1929/149. Podľa listu vlastníctva sú účastníci spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podieloch
- navrhovatelia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8. rade každý v podiele 11/110-ín, navrhovatelia v 9., 12.,
13. rade každý v podiele 1/330-í a odporca v podiele 11/110-ín. Ako spoluvlastník nehnuteľností je
na liste vlastníctva zapísaný aj G. K., nar. X.X.XXXX. v podiele 1/11-ina. Ten však dňa 17.10.1993
zomrel a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam po ňom na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn.

6D/66/2008, D not 297/2008 zo dňa 15.12.2008 nadobudli navrhovatelia v 9. až 13. rade - navrhovatelia
v 9., 10., 11. rade každý v podiele 1/44-ina a navrhovatelia v 12. a 13. rade každý v podiele 1/88-ina. Na
liste vlastníctva je zapísaná plomba o zmene práva k nehnuteľnosti vyznačená na základe Z-46/2009.
Spoluvlastníkmi nehnuteľností sú tak na základe osvedčenia o dedičstve navrhovatelia v 9., 10. a 11.
rade každý v podiele 17/660-ín a navrhovatelia v 12. a 13. rade každý v podiele 1/88-ina.

Za účelom určenia hodnoty nehnuteľností bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Znalec Ing.
S. Č. znaleckým posudkom č. 107/2009 zo dňa 24.9.2009 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo
výške 19.700,- eur.

Navrhovatelia pred začatím konania vyzvali odporcu na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, odporca na výzvy reagoval tak, že nesúhlasil s odpredajom nehnuteľností
tretej osobe, ani svojho podielu za sumu 2.987,45 eur niektorému zo spoluvlastníkov a ani s odkúpením
podielov spoluvlastníkov za nimi navrhnutú sumu 2.987,45 eur a navrhol pri výpočte hodnoty podielov
navrhovateľov vychádzať zo sumu 6.638,78 eur, na ktorú boli nehnuteľnosti odhadnuté v rámci

dedičského konania po nebohom otcovi.

Podľa § 136 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva

a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh navrhovateľov na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam bol podaný dôvodne. Vlastník veci má
tri základné oprávnenia, a to právo vec držať, právo vec užívať a právo s vecou nakladať. Právo
vec držať znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Právo vec užívať a požívať jej plody
a úžitky vyjadruje oprávnenie využívať úžitkovú hodnotu veci. Právo s vecou nakladať obsahuje
najmä možnosť vec previesť (napr. predať, darovať), prenechať k užívaniu inému (napr. zmluvou o

prenájme), atď. V prípade spoluvlastníctva mieru týchto práv, ale aj povinností (napr. sa o vec starať,
chrániť ju pred poškodením, zničením), vyjadruje spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ spoluvlastníci nemajú
záujem zotrvať v spoluvlastníctve k spoločnej veci, môžu sa dohodnúť o jeho zrušení a vyporiadaní, a
to spôsobom, ktorý uznajú za vhodný. V prípade, že sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z
nich súd. Na rozdiel od spoluvlastníkov môže súd rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva

len spôsobmi, ktoré ustanovuje § 142 OZ a musí pritom dodržať poradie, v ktorom tieto spôsoby
môže použiť. Je nepochybné, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
pričom spoluvlastníctvo nadobudli dedením, čo vyplýva z osvedčenia o dedičstve a listu vlastníctva.
Navrhovateliaprejavilizáujemnazrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnosti,na
ktorom sa však s odporcom nedohodli. Navrhovatelia práva a povinnosti vyplývajúce zo spoluvlastníctva

nemôžu vykonávať, pretože nehnuteľnosti užíva odporca. Okrem toho vzťahy medzi účastníčkami nie
sú dobré a je zrejmé, že na výkone práv a povinností súvisiacich so spoluvlastníctvom k spoločnej
veci sa nedokážu dohodnúť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných
ustanovení podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zrušil. Predmetom podielového
spoluvlastníctva účastníkov je rodinný dom so záhradou. Súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti nie

sú reálne deliteľné medzi štrnástich spoluvlastníkov bez toho, aby vznikli neprimerane vysoké náklady.
Prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. rozdelenie veci (nehnuteľností) medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov, preto súd nemohol použiť a vykonal vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam takým spôsobom, že nehnuteľnosti prikázal v celosti
do výlučného vlastníctva odporcu za finančnú náhradu podielov pre navrhovateľov. Vychádzal pritom

jednak z toho, že takýmto spôsobom v prvom rade navrhovali vyporiadanie vykonať navrhovatelia, ďalej
z toho, že odporca jednoznačne mal záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva
a napokon prihliadal aj na to, že odporca nehnuteľnosti dlhodobo užíva. Keďže nehnuteľnosti, ktoré
boli v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, boli prikázané odporcovi, bolo súčasne rozhodnuté
aj o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom primeranú náhradu ich spoluvlastníckych podielov.

Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom vo výške 19.700,- eur. Z tejto
sumy pripadá na podiel navrhovateľov vo výške 11/110-ín suma 1970,- eur (19.700,- eur : 110 x 11
= 1970,- eur), na podiel navrhovateľov vo výške 17/660-ín suma 507,42 eur (19.700,- eur : 660 x
17 = 507,42 eur) a na podiel navrhovateľov vo výške 1/88-ina suma 223,86 eur (19.700,- eur : 88
x 1 = 223,86 eur). Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť na navrhovateľom v 1. až 8. rade každému

sumu 1.970,- eur, navrhovateľom v 9. až 11. rade každému sumu 507,42 eur a navrhovateľov v 12. a
13. rade sumu 223,86 eur. Pri rozhodovaní o výške hodnoty spoluvlastníckych podielov súd nemohol
akceptovať výhrady odporcu, že cena nehnuteľnosti je prehnaná, nakoľko cena bola určená súdnym
znalcom. Okrem toho odporca ani nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by cena nehnuteľností mala byť
vysoká. Taktiež súd nemohol pri určení výšky hodnoty spoluvlastníckych podielov prihliadať na tvrdenie

odporcu, že do nehnuteľnosti (materiálu) investoval, nakoľko toto tvrdenie ničím nešpecifikoval a ani
nepreukázal. Rovnako odporca nijako nekonkretizoval a nepreukázal ani dlhy, ktoré by voči nemu mali
mať navrhovatelia. Vzhľadom na to nemohol súd viazať ani splatnosť spoluvlastníckych podielov, ktoré
bol odporca zaviazaný navrhovateľom zaplatiť, na vyplatenie odporcom uvádzaných dlhov, ale určil ju
v zákonnej dĺžke troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Za návrh na začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa platí súdny
poplatok podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov, a to
vo výške 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eur a najviac 16596,50 eur, pričom v konanío zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného
navrhovateľom (§ 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení účinnom do 4.3.2009). Podiely žiadané navrhovateľmi v 3., 6. a 8. rade sú u každého v

cene 1.970,- eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje sumu 118,- eur (6% zo sumy 1970,- eur = 118,20
eur, čo je podľa zaokrúhlení 118,- eur, § 7 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb.). Títo navrhovatelia zaplatili
súdny poplatok za návrh na začatie konania každý vo výške 16,50 eur, preto boli zaviazaní doplatiť na
súdnom poplatku každý ešte sumu 101,50 eur (II. výrok rozsudku). Podiely žiadané navrhovateľmi v 9.
a 11. rade sú u každého v cene 507,42 eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje sumu 30,- eur (6% zo

sumy 507,42 eur = 30,42 eur, čo je podľa zaokrúhlení 30,- eur, § 7 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb.). Títo
navrhovatelia zaplatili súdny poplatok za návrh na začatie konania každý vo výške 16,50 eur, preto boli
zaviazaní doplatiť na súdnom poplatku každý ešte sumu 13,50 eur (III. výrok rozsudku).

Navrhovatelia v 1., 2., 4., 5., 7. a 10. rade by boli v závislosti od ceny žiadaných spoluvlastníckych
podielov povinní zaplatiť podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a § 7 ods. 9, 11 zákona

o súdnych poplatkoch súdne poplatky, a to navrhovatelia v 1., 2., 3., 4., 5. a 7. rade každý vo výške 118,-
eur (6% zo sumy 1970,- eur = 118, 20 eur, čo je po zaokrúhlení 118,- eur) a navrhovateľ v 10. rade vo
výške 30,- eur (6% zo sumy 507,42 eur = 30,42 eur, čo je po zaokrúhlení 30,- eur). Navrhovateľom v
1., 2., 4., 5., 7. a 10. rade bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ich návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené, preto bol na zaplatenie súdnych

poplatkov za návrh na začatie konania pripadajúcich na uvedených navrhovateľov vo výške 620,- eur
(5 x 118,- eur = 590,- eur + 30,- eur = 620,- eur) zaviazaný podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov odporca (IV. výrok rozsudku).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcu

zaviazal zaplatiť navrhovateľom náhradu trov, ktoré im v konaní vznikli. Navrhovatelia mali v konaní
úspech, keďže ich návrhu bolo vyhovené, preto majú právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania súd prihliadal aj na skutočnosť, že pred podaním návrhu sa navrhovatelia
pokúsili s odporcom dohodnúť mimosúdne, k dohode však pre postoj odporcu nedošlo. Trovy konania
navrhovateľov pozostávajú z náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ktorý zaplatili,

resp. ktorý boli zaviazaní doplatiť a náhrada preddavku, ktorý zložili a ktorý bol použitý na úhradu
nákladov znaleckého dokazovania (priznaného znalečného). Takto potom predstavujú trovy konania
navrhovateľa v 3. rade sumu 118,- eur (náhrada súdneho poplatku), navrhovateľa v 6. rade sumu 143,-
eur (náhrada súdneho poplatku 118,- eur + náhrada preddavku 25,- eur), navrhovateľa v 8. rade sumu
143,- eur (náhrada súdneho poplatku 118,- eur + náhrada preddavku 25,- eur), navrhovateľa v 9. rade

sumu 55,- eur (náhrada súdneho poplatku 30,- eur + náhrada preddavku 25,- eur), navrhovateľa v 11.
rade sumu 55,- eur (náhrada súdneho poplatku 30,- eur + náhrada preddavku 25,- eur), navrhovateľa
v 12. rade sumu 29,- eur (náhrada súdneho poplatku 16,50 eur + náhrada preddavku 12,50 eur),
navrhovateľa v 13. rade sumu 29,- eur (náhrada súdneho poplatku 30,- eur + náhrada preddavku 12,50
eur). Tieto trovy bol odporca zaviazaný navrhovateľom zaplatiť (V. výrok rozsudku).

V konaní vznikli trovy aj štátu, nakoľko náklady znaleckého dokazovania neboli pokryté v celosti
zloženými preddavkami, ale ich časť vo výške 256,99 eur je hradená zo štátnych prostriedkov
(uznesením č. k. 7C/6/2009-191 zo dňa 22.10.2009 bolo znalcovi priznané znalečné vo výške 381,99
eur, z ktorého časť vo výške 125,- eur je platená znalcovi zo zložených preddavkov a časť vo výške

256,99 eur zo štátnych prostriedkov). Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 148
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Súd podľa tohto zákonného ustanovenia rozhodol o náhrade
trov štátu tak, že na ich zaplatenie vo výške 256,99 eur zaviazal odporcu, ktorý nemal v konaní úspech
a s poukazom na to, že mu boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva, a teda má majetok,

nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (VI. výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre, písomne v 12-ich vyhotoveniach.Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, majú navrhovatelia
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.