Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Ďurian
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/45/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121387628
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6121387628.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o maloletého W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J., č. XXX, v súčasnosti v dočasnej
starostlivosti B. S., nar. XX.XX.XXXX a U. S., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom v S. S., L. č.
XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa matky B. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J., č. XXX, a neurčeného otca, o ustanovenie
poručníka, o odvolaní poručníka (Mesto Banská Bystrica) proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 38P/77/2021-32 zo dňa 12.10.2021, ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu Mesta Banská Bystrica na určenie
vyživovacej povinnosti matky voči maloletému (tretí výrok) z r u š u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie maloletému ustanovil poručníka Mesto Banská Bystrica,
ktorý je oprávnený a povinný dohliadať na rozsah a spôsob výkonu starostlivosti o maloletého,
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach; na úkony, ktoré nie sú bežné, sa
vyžaduje súhlas súdu (prvý výrok), poručník uložil povinnosť každý rok k 31.01. a 31.07. podávať súdu
správy o maloletom a o nakladaní s jeho majetkom (druhý výrok), návrh Mesta Banská Bystrica na
určenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletému zamietol (tretí výrok) a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok); súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že
„maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu matky, kde matka neuviedla do rodného listu otca
maloletého a dňa 22.12.2020 podpísala vyhlásenie na privolenie na osvojenie; uznesením Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 7P/45/2020 zo dňa 29.12.2020 súd nariadil povinnosť odovzdať maloletého do
Centra pre deti a rodiny Banská Bystrica; maloletý bol do centra prijatý dňa 05.01.2021 a umiestnený
v profesionálnej náhradnej rodine; dňa 28.12.2020 bol maloletý zapísaný do prehľadu detí, ktorým
je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť; dňa 07.01.2021 bol vydaný súhlas s
nadviazaním osobného vzťahu medzi maloletým a žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť; dňa
15.02.2021 úrad vydal odporúčanie na zverenie maloletého a realizáciu náhradnej rodinnej starostlivosti
maloletého; uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/20/2021 zo dňa 17.02.2021
bol maloletý neodkladným opatrením odovzdaný do dočasnej starostlivosti navrhovateľa B. S., nar.
XX.XX.XXXX a U. S., nar. XX.XX.XXXX, kde sa maloletý nachádza aj v súčasnosti; rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/33/2021 zo dňa 04.05.2021 súd určil, že maloletý je
osvojiteľný; rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp zn. 32P/44/2021 súd pozbavil matku
maloletého jej rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému; maloletý sa tak ocitol bez
zákonného zástupcu, čím boli splnené podmienky v súlade s § 56 ods. 1 Zákona o rodine pre
ustanovenie poručníka maloletému; vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci nebola zistená žiadna
fyzická osoba, ktorá by bola ochotná a schopná vykonávať funkciu poručníka maloletému, súd
maloletému za poručníka podľa § 57 ods. 3 Zákona o rodine ustanovil Mesto Banská Bystrica,
ktoré s ustanovením do funkcie poručníka pre maloletého súhlasilo; ustanovenému poručníkovi súdv rozhodnutí vymedzil konkrétny rozsah práv a povinností poručníka pri výkone funkcie“; vo vzťahu k
zamietnutiu návrhu na určenie vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie argumentoval, že „navrhovaný
poručník na pojednávaní navrhol súdu určiť vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému; súd
nespochybňuje povinnosť matky, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 4 Zákona o rodine, teda
prispievať na výživu maloletého aj po rozhodnutí súdu o pozbavení výkonu rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k maloletému, v konaní o ustanovení poručníka maloletému však súd nekonal
s matkou maloletého ako s účastníkom konania, a teda jej nemožno v tomto konaní ani ukladať
povinnosti; Civilný mimosporový poriadok neupravuje samostatne konanie o ustanovenie poručníka;
postavenie účastníka konania v tomto konaní má teda každý, o koho právach a povinnostiach sa má
konať; procesné postavenie účastníka konania môže založiť aj dispozičný úkon navrhovateľa, ale je
vecou súdu, aby identifikoval okruh účastníkov konania podľa toho, o koho právach a povinnostiach sa
má konať; matka v zmysle rozhodnutia súdu o pozbavení jej výkonu rodičovských práv a povinností
vo vzťahu k maloletému už nie je zákonným zástupcom maloletého, súd v konaní o ustanovení
poručníka maloletému nekoná o jej právach a povinnostiach, účastníkmi v predmetnom konaní sú
preto navrhovateľ, navrhovaný poručník a maloleté dieťa; konanie o ustanovenie poručníka maloletému
zároveň nie je spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností; skutočnosť,
že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom trvá aj ak sú pozbavení rodičovských práv a
povinností neznamená, že o povinnosti rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu rozhodne súd autoritatívnym rozhodnutím, a to v tomto konkrétnom prípade v konaní o
ustanovení poručníka maloletému; v prípade, že poručníkom maloletého sa stane Mesto Banská
Bystrica (rozhodnutie o ustanovení Mesta Banská Bystrica doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť), nič mu
nebráni, aby podal návrh na určenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletému; súd však podotýka,
že maloletý je na základe neodkladného opatrenia v dočasnej starostlivosti budúcich osvojiteľov, ktorí
už podali súdu návrh na zverenie maloletého do ich predosvojiteľskej starostlivosti; budúci osvojitelia v
súčasnosti zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletého, teda dobrovoľne zabezpečujú aj jeho výživu
a znášajú všetky výdavky v súvislosti s jeho výchovou; s ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh
Mesta Banská Bystrica na určenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletému zamietol“; súd prvej
inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 56 ods. 1 až 3, § 57 ods. 1 až 3, § 58 ods. 1 až 7 Zákona
o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“).
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal poručník (Mesto Banská Bystrica) včas odvolanie zo dňa
29.10.2021 (č.l. 42-43 spisu); odvolanie podal v rozsahu výroku o zamietnutí jeho návrhu na určenie
výživného (tretí výrok); vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza v tomto
rozsahu z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní uviedol,
že nesprávne právne posúdenie veci spočíva „v neaplikovaní príslušnej právnej normy pri povinnosti
rozhodovania súdu prvej inštancie o výžive maloletého v tomto konaní, t.j. v konaní o návrhu na
ustanovenie poručníka“; v tomto smere v podstate argumentoval, že súd prvej inštancie mal vychádzať
z hmotnoprávnej úpravy ustanovenia § 39 ods. 4 Zákona o rodine o nároku maloletého dieťaťa na
výživu od rodiča, ktorý bol voči tomuto dieťaťu pozbavený výkonu rodičovských práv a procesne o
výžive maloletého rozhodnúť; súd prvej inštancie posúdil jeho návrh len vo vzťahu k existujúcej právnej
úprave, čo sa týka inštitútu „spojeného konania“, t.j. že súd v konaní o pozbavení rodičovských práv
nie je povinný rozhodovať o vyživovacej povinnosti tohto rodiča voči maloletému dieťaťu; samotné
ustanovenie § 39 ods. 4 Zákona o rodine však ustanovuje nárok maloletého dieťaťa voči rodičovi,
ktorý bol pozbavený výkonu rodičovských práv voči tomuto dieťaťu; o tomto hmotnoprávnom nároku
maloletého mal súd prvej inštancie konať aj bez návrhu (z úradnej povinnosti), pričom mal dbať na
ochranu práv oprávnenej osoby (v danom prípade výživy maloletého); právomoc súdu prvej inštancie
konať tak nie je daná až podaním návrhu zo strany poručníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení; za nepodstatné považoval skutočnosť, že procesný predpis (CMP) neuvádza,
že s konaním o ustanovenie poručníka je spojené konanie o výžive maloletého, pretože povinnosť súdu
rozhodovať o nároku maloletého podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva z článku 5 ods. 1 a 2
C.m.p., § 23 ods. 2 C.m.p., § 111, písm. c) C.m.p. (navyše keď mal informáciu, že v konaní sp. zn.
32P/44/2021,vktoromsúdpozbavilmatkumaloletéhorodičovskýchpráv,nebolorozhodnutéovýživnom
maloletého); uzavrel, že súd prvej inštancie mal v prejednávanej veci matku pribrať do konania a o
výživnom maloletého rozhodnúť; za nepodstatnú v tomto smere považoval skutočnosť, že maloletý sa
nachádza v dočasnej starostlivosti budúcich osvojiteľov, ktorí už podali návrh na jeho zverenie do ich
predosvojiteľskej starostlivosti, pretože rozhodnutie súdu o dočasnom zverení maloletého nespôsobuje
zánik vyživovacej povinnosti podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine; na základe uvedeného navrhol zrušenie
výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí jeho návrhu na určenie výživného (tretí výrok).2.2 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 10.11.2021 (č.l. 54 spisu) k odvolaniu uviedol, že maloletý
sa nachádza v starostlivosti budúcich osvojiteľov, ktorí v zmysle § 103 Zákona o rodine znášajú
všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletého; podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine nie
je potrebné upravovať vyživovaciu povinnosť v čase výkonu predosvojiteľskej starostlivosti; budúci
osvojitelia poberajú štátne sociálne dávky a dávky sociálneho zabezpečenia rovnako ako biologické
rodiny, ktoré sa starajú o svoje maloleté dieťa; na základe uvedeného považoval podané odvolanie za
nedôvodné.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku (tretí výrok) podľa § 389 písm. a), b) C.s.p. zrušil.
3.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.
3.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
4.1 Odvolanie je dôvodné. Odvolací súd nebol viazaný dôvodmi podaného odvolania (§ 66 C.m.p.).
Odvolací súd na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
a obsah spisu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o podanom odvolaní a dospel k záveru, že
sú splnené procesné podmienky na zrušenie výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí „návrhu“ na
určenie výživného (tretí výrok).
4.2 Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na určenie výživného formou uznesenia; podľa §
120 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 111 písm. c) C.m.p. rozhoduje súd vo veciach starostlivosti o maloletých
vo veciach výživy maloletých rozsudkom; je zrejmé, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie o
„návrhu“ na určenie výživného namiesto rozsudku rozhodol jeho zamietnutím vo forme uznesenia (t.j.
nesprávnou formou rozhodnutia); uvedeným postupom však v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu
práva účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej
formy rozhodnutia neznemožnil účastníkom konania uskutočňovať príslušné procesné práva, napr.
účasť na pojednávaní, prípadne na verejnom vyhlásení rozsudku (v podrobnostiach k porušeniu práva
na spravodlivý proces strany v prípade rozhodnutia uznesením namiesto rozsudku porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/7/2009 zo dňa 13.10.2009); uvedená procesná
nesprávnosť preto nebola dôvodom na zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie;
predmetná vada konania nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.), preto na
ňu odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní neprihliadal (napadnutý výrok bol nesprávny z
iného dôvodu).
4.3 Na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že na rozhodnutie o „návrhu“ na určenie
výživného neboli splnené procesné podmienky; konanie v prejednávanej veci začalo na základe návrhu
kolízneho opatrovníka zo dňa 16.06.2021, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 17.06.2021;
predmetom konania podľa návrhu bolo výlučne ustanovenie poručníka maloletému; súd prvej inštancie
v rámci prípravy pojednávania hľadal osobu vhodnú na ustanovenie za poručníka maloletému, pričom
nakoniec súhlas s ustanovením za poručníka vyjadrilo Mesto Banská Bystrica v písomnom podaní
zo dňa 05.10.2021; na pojednávaní dňa 12.10.2021 navrhovaný poručník do zápisnice o pojednávaní
okrem zopakovania súhlasu s ustanovením za poručníka „navrhol“ uložiť matke povinnosť platiť
maloletému výživné s poukazom na ustanovenia § 39 ods. 4 Zákona o rodine a § 62 ods. 3 Zákona
o rodine; následne súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým ustanovil Mesto Banská Bystrica
za poručníka maloletého a vymedzil jeho práva a povinnosti (prvý a druhý výrok), zamietol „návrh“
Mesta Banská Bystrica na určenie výživného (tretí výrok) a rozhodol o trovách konania (štvrtý výrok);
napadnuté uznesenie zo dňa 12.10.2021 bolo kolíznemu opatrovníkovi doručené dňa 14.10.2021
(kolízny opatrovník sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu odvolanie)
a ustanovenému poručníkovi dňa 14.10.2021; nakoľko poručník podal dňa 29.10.2021 odvolanie lenproti výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí jeho „návrhu“ na určenie výživného, napadnuté
uznesenie vo výrokoch o ustanovení poručníka maloletému a vymedzení jeho práv a povinností (prvý
a druhý výrok) nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2021; nakoľko v čase rozhodovania o podanom
odvolaní bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o ustanovení poručníka právoplatné, odvolací súd
uprednostnil preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku pred procesným rozhodnutím o
podanom odvolaní, hoci právne postavenie poručníka nadobudol odvolateľ až po jeho podaní (v zmysle
zásady v pochybnostiach v prospech odvolateľa); je zrejmé, že v čase konania pojednávania dňa
12.10.2021 nemalo Mesto Banská Bystrica postavenie poručníka maloletého, ktoré nadobudlo až
právoplatnosťou výroku napadnutého uznesenia o ustanovení za poručníka dňa 30.10.2021, súčasne
je zrejmé, že Mesto Banská Bystrica ako právnická osoba nie je (z podstaty nemôže byť) subjektom
práv a povinností z vyživovacej povinnosti k maloletému (t.j. nemôže byť účastníkom konania o určení
výživného voči maloletému); vyjadrenie Mesta Banská Bystrica na pojednávaní dňa 12.10.2021 ohľadne
vyživovacej povinnosti k maloletému preto nemožno považovať za návrh na začatie konania, ale len za
podnet súdu na začatie konania bez návrhu; podľa § 23 ods. 1 a 2 C.m.p., konanie sa začína na návrh;
ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu; o začatí konania bez návrhu
vydá súd uznesenie; podľa § 24 C.m.p., konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu
alebo vydaním uznesenia o začatí konania; z obsahu spisu teda nevyplýva podanie riadneho návrhu na
začatie konania o určenie výživného pre maloletého ani to, že by súd prvej inštancie vydal uznesenie o
začatí konania bez návrhu o určenie výživného vo vzťahu k maloletému; existencia návrhu na začatie
konania, resp. existencia uznesenia o začatí konania bez návrhu, predstavuje procesnú podmienku, bez
ktorej nemôže súdne konanie začať a prebehnúť; absencia návrhu na začatie konania, resp. absencia
uznesenia o začatí konania bez návrhu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania;
za vadu konania je pritom nevyhnutné považovať práve situáciu, kedy neexistuje návrh na začatie
konania ako procesný úkon (resp. uznesenie o začatí konania bez návrhu), hoci je pre začatie konania
takýto návrh (resp. uznesenie) podľa zákona nevyhnutný (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/56/2005 zo dňa 23.06.2005 alebo uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/92/2012 zo dňa 30.04.2013 a sp. zn. 3Cdo/434/2012 zo dňa
06.03.2014); na základe uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci neexistoval návrh na začatie
konania na určenie výživného v prospech maloletého, preto súd prvej inštancie nesprávne takýto
neexistujúci návrh zamietol, súčasne nebolo vydané ani uznesenie o začatí konania bez návrhu ako
zákonný predpoklad na to, aby súd prvej inštancie mohol takéto konanie viesť (v prípade začatia konania
bez návrhu by navyše neprichádzalo do úvahy zamietnutie „návrhu“, pretože v tomto prípade konanie
nezačína podaním návrhu); zamietnutie neexistujúceho návrhu predstavuje vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú musel odvolací súd pri rozhodovaní prihliadnuť
(§ 67 C.m.p.); na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru o splnení podmienok na zrušenie
výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí „návrhu“ na určenie výživného (tretí výrok); odvolací súd po
zrušení nevrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), pretože žiadne konanie
s takýmto predmetom nebolo riadne začaté.
4.4 Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal správnosťou názoru súdu prvej inštancie, že
nie je potrebné rozhodovať o výživnom na maloletého, ale výlučne len správnosťou procesného postupu
súdu prvej inštancie, ktorý viedol k zamietnutiu (domnelého) „návrhu“ navrhnutého poručníka na určenie
výživného na maloletého. Splnenie podmienok na konanie a rozhodnutie o vyživovacej povinnosti vo
vzťahu k maloletému v zmysle § 39 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 81 Zákona o rodine a § 103
Zákona o rodine bude musieť posúdiť príslušný súd v konaní, ktoré bude začaté v súlade so zákonom
(t.j. na základe návrhu na začatie konania alebo na základe uznesenia o začatí konania bez návrhu).
5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože zo strany účastníkov konania
nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (§ 57 C.m.p.).
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.