Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224407
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114224407.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing.
O. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. č. XXXX/X, R., 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXXX/X, R., 3/
U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXXX/XX, G. D. O., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení splnomocneným
právnym zástupcom Advokátska kancelária MNP Legal, s.r.o., IČO: 35 883 634, so sídlom Cintorínska

č. 22, Bratislava, proti žalovanému: S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXXX, G. D. O., zastúpeného
splnomocnenýmprávnymzástupcomspol.AdvokátskakanceláriaAndreaHavelková,s.r.o.,IČO:36854
956, so sídlom D. Dlabača č. 2748/28, 010 01 Žilina, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov,
na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 27C/222/2014-168 zo dňa 22. júna
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnej výške. Uviedol, že podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobcovia
1/, 2/, 3/ podali žalobu, v ktorej žiadali po špecifikácii zo dňa 21.6.2017, aby bolo určené, že zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá 22.12.2010 medzi žalovaným ako
záložným veriteľom, žalobcom 1/ ako záložcom a žalobcami 2/, 3/ ako dlžníkmi, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol na LV č. XXXX pre kat. úz. R. povolený 8.3.2011 pod č. V10605/2010 je neplatná
a že dohoda o pôžičke, uzavretá 22.12.2010 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami 2/ a 3/
ako dlžníkmi je neplatná a zároveň žiadali určiť, že notárska zápisnica N 156/2010, Nz 58238/2010
NCRIs 58950/2010, spísaná dňa 22.12.2010, predmetom ktorej je uznanie záväzku zo zmluvy o pôžičke

uzavretej dňa 22.12.2010 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami 2/, 3/ ako dlžníkmi a tiež
vyhlásenie žalobcov 2/, 3/o vykonateľnosti celého záväzku, je neplatná. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že procesnú prípustnosť žaloby je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 137 CSP,
i keď konanie bolo začaté pred účinnosťou CSP. Žaloba bola podaná 17.7.2014 (§ 470 ods. 1 CSP).
Ustanovenie § 137 písm. d) CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s
výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobcovia sa domáhali

určenia neplatnosti zmlúv, teda išlo o určenie právnej skutočnosti (§ 2 ods. 1 OZ), určenie existencie
právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto
určenie právnej skutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Žalobcovia v konaní aj po poučení o neprípustnosti žaloby podľa §
137 CSP zotrvali na žalobe o určenie neplatnosti právnych skutočností. Nakoľko ide podľa § 137 písm.
d) CSP o neprípustnú žalobu, súd bez bližšieho skúmania skutkových tvrdení a ich popretia ako i

vyhodnotenia výsledkov dokazovania, žalobu ako neprípustnú v celom rozsahu zamietol. Nárok na
náhradu trov konania priznal žalovanému s poukazom na jeho úspech v spore.2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalobcovia. Svoje odvolanie
odôvodnili poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedli, že ustanovenie § 137

CSP znie, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o výrokoch podľa písm. a) až d),
pričom uvedená dikcia jednoznačne znamená, že sa jedná o exemplifikatívny výpočet žalôb, t. j. nie je
možné ho brať ako uzatvorený. Uvedenému svedčí i dôvodová správa k CSP, podľa ktorej ustanovenie
obsahuje demonštratívny výpočet. Z merita veci v danom prípade jednoznačne vyplýva, že pozitívne
určenie na základe podanej žaloby by nemalo za následok vyvolanie žiadnych ďalších sporov, práve

naopak by takéto určenie viedlo k trvalému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami tak, aby
k ďalším sporom v budúcnosti nedošlo. Je to práve zamietnutie žaloby súdom, ktoré bude viesť k
pluralite sporov postavených práve na merite popísanom a preukázanom v tomto konaní, nakoľko
tieto skutočnosti budú v budúcnosti viesť nevyhnute k cieleným účinkom, ktorými sú spochybnenie už
začatého výkonu záložného práva zo strany žalovaného, nevyhnutné zastavenie exekučného konania,
vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 3Er/4111/2013 a tiež obrana proti úhrade pohľadávky žalovaného,

vyplývajúcej z neplatnej právnej zmluvy o pôžičke. Určenie týkajúce sa žalovaných právnych skutočností
v danom konkrétnom prípade bude zakladať určenie aktuálneho právneho vzťahu, nakoľko vyhovenie
žalobe založí taký práv vzťah, ktorý vylúči akékoľvek ďalšie spory medzi účastníkmi, týkajúce sa
opätovného posudzovania merita tejto veci. V tejto súvislosti poukazovali na znenie ustanovenia § 34
ods. 1 Katastrálneho zákona s tým, že práve na tomto základe by bolo následne vylúčené, aby sa

žalovaný domáhal výkonu neexistujúceho záložného práva. Rovnako navrhované rozhodnutie bude
zakladať záväzný stav aj pre spomenuté exekučné konanie ako dôvod na zastavenie tejto exekúcie
podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b), pričom zároveň podotkli, že toto ustanovenie výslovne
predpokladá rozhodnutie súdu o zrušení exekučného titulu. Konajúci súd pri právnom posúdení podľa
názoru žalobcu 3/ vychádzal výlučne zo všeobecného výkladu CSP, pričom práve demonštratívny

výpočet žalôb zakladá povinnosť súdu vec posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti
veci. Úlohou súdu prvého stupňa bolo posúdenie ad hoc, či s prihliadnutím na charakter veci je žaloba
prípustná, napr. vo forme kombinácie § 137 písm. c) a d) CSP, na podklade čoho žiadali rozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov vytýkal, že v podanom odvolaní žalobcovia
nešpecifikovali, čím mal byť naplnený nimi označený dôvod pre odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, teda nie je zrejmé, či namietajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a v čom malo toto nesprávne právne posúdenie spočívať. Považoval za
potrebné uviesť, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že konečné rozhodnutie v tejto veci nebolo

založené na právnom posúdení skutkového stavu, žaloba bola zamietnutá z procesného dôvodu,
odvolací dôvod poukazovaný žalobcami neexistuje, nakoľko súd prvej inštancie neaplikoval právne
normynazistenýskutkovýstav,aležalobuzamietolakoneprípustnúzprocesnýchdôvodov.Napodklade
uvedeného považoval odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné, nakoľko vzhľadom na poukazovaný
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nemá odvolací súd na napadnutom rozsudku čo preskúmať.

Zastal názor, že v rámci odvolacieho dôvodu použitého žalobcami nie je možné posudzovať vzhľadom k
viazanosti dôvodov uvedených odvolateľmi v odvolacom konaní iné dôvody v zmysle ustanovenia § 365
CSP. Otázka prípustnosti alebo neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 CSP nie je právnym posúdením
veci, ide o otázku splnenia alebo nesplnenia procesných podmienok. Žalobcovia poukazovali, že
ustanovenie § 137 CSP ustanovuje exemplifikatívny výpočet prípustných druhov žalôb, uvedené je

pravda, avšak podmienky na podanie žaloby podľa § 137 písm. d) CSP sú určené taxatívne bez
možnostiichrozširovania.Ustanovenie§137písm.d)CSPustanovuje,žejemožnésadomáhaťurčenia
právnej skutočnosti iba ak to vyplýva z osobitného predpisu. Inými slovami zákonodarca povedal, že sa
možno domáhať určenia právnej skutočnosti, prípadne niečoho iného, ale pokiaľ sa žalobca domáha
určenia právnej skutočnosti, tak tohto sa môže domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Pokiaľ namietali, že by sa malo jednať o hybrid žaloby podľa § 137 písm. c) a d) CSP, zastal názoru,
že žiaden výklad tohto zákonného ustanovenia uvedené nepripúšťa. Ohľadne údajného dôvodu na
zastavenie exekúcie v prípade žalobcami navrhovaného pozitívneho určenia pravdepodobne v časti
určenia neplatnosti notárskej zápisnice, uviedol, že neplatnosť notárskej zápisnice nemožno určiť, je
možné určiť iba neplatnosť právneho úkonu v nej obsiahnutého, taktiež sa nemožno stotožniť s tým,

že prípadné vyhlásenie neplatnosti zmluvy o pôžičke by malo znamenať, že dlh medzi stranami sporu
existuje alebo neexistuje. Ustanovenie § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona nie je ustanovením, ktoré
by pripúšťalo žalobu o určenie právnej skutočnosti v nejakom konkrétnom prípade. Žiadal rozsudokprvoinštančnéhosúduvcelomrozsahupotvrdiťažalovanémupriznaťnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100%.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrário odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) v súvislosti s ustanovením § 391 ods. 1 CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd zastal názoru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie rozhodoval po 1.7.2016, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. CSP.
ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol

zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. Z prechodných ustanovení CSP - ustanovenie § 470 ods. 1 však
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Z tohto potom možno vyvodiť, že ustanovenie § 470 ods. 1 CSP zakotvuje okamžitú
aplikabilitu procesno-právnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky
konania, a to aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia a základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený,
odvolací súd posudzoval odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda za

účinnosti CSP, avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP a otázku naliehavého právneho
záujmu strán sporu na danej určovacej žalobe podľa predpisov platných a účinných v čase podania
žaloby, teda podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. V čase podania žaloby Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťal podanie určovacej žaloby, t. j. žaloby o určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej

judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, bol
daný najmä tam, kde bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia
jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. preto
spravidla nemohla byť opodstatnená tam, kde bolo možné žalovať na splnenie povinností podľa § 80
písm. b) O.s.p. Za nedovolené by tak bolo možné považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila

potrebám praktického života a viedla k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak sa určením či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je vytvoril oporný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a ak
by sa tým predišlo žalobe na plnenie, bola určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že bola možná
tiež žaloba na plnenie.

7. Podľa § 470 ods. 2 druhá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa článku 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv právom chránených záujmov,
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

9. Podľa článku 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou
SR, verejným poriadkom, princípy, na ktorých spočíva tento zákon s medzinárodno-právnymi záväzkami
Slovenskejrepubliky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképráva
a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

10. Podľa článku 16 ods. 1 CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými právnymi predpismi pri
zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zastal názor, že prvoinštančný súd nesprávne na

vec aplikoval ustanovenie § 137 písm. d/ CSP a naliehavosť právneho záujmu žalobcov na podanej
určovacej žalobe mal posudzovať v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. platného v čase podania
žaloby. Svojim postupom nielenže zhoršil postavenie žalobcov ako strán sporu, ale porušil i princíp
právnej istoty, spočívajúci v tom, že v čase podania žaloby bolo možné požadovať, aby sa rozhodloi o určení právnej skutočnosti, avšak bez splnenia podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu.
To znamená, že pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru o nedostatku naliehavosti právneho záujmu
žalobcov na podanej určovacej žaloby, nemohol to odôvodniť ustanovením § 137 písm. d/ CSP, ale mal

argumentovať popretím naliehavosti ich právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p.

12. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že postup orgánov verejnej moci musí byť predvídateľný
a súkromná osoba ako účastník právneho vzťahu má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené
očakávania.

13. Princíp právnej istoty je v právnom poriadku implicitne zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy SR a
vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť
postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv, nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity
právnych noriem. Doktrína legitímneho očakávania je osobitnou kategóriou právnej istoty.

14. Judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej
účelom je garancia, čitateľnosť správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred
nepredvídateľnýmmocenskýmzásahomdoichprávnejsituácie,navyústeniektorejdourčitéhovýsledku
sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 16/06). Materiálny právny štát stojí mimo iného
na dôvere občanov v právo a v právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho

poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je
ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov,
aplikujúcichprávo(rozhodnutieNajvyššiehosúduSR2MCdo1/2015).Vtejtorovinedoktrínalegitímneho
očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní skutkovo zhodných alebo podobných prípadov, má
orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely a taktiež zásada zákazu

prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci.

15. Platí tiež, že občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou
zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/8/2005 jednoznačne vyplýva, že ustanovenie § 79 ods. 1 druhá veta O.s.p. (aktuálne ani

ustanovenie § 127 CSP) neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z podanej žaloby dalo
zistiť, čo sa žalobca domáha. Ak je petit presný určitý a zrozumiteľný a súd vie bez pochybností vyvodiť
spôsob určenia právneho vzťahu, alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená, neporuší
ustanovenie § 155 ods. 1 v tom čase platného O.s.p., ani ustanovenie § 116 ods. 2 CSP, ak použitím
iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Iba súd

totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok v jeho rozhodnutiach, prípadným návrhom žalobcu
na znenie výroku rozhodnutia viazaný nie je. V zmysle uvedeného pokiaľ prvoinštančný súd dospel k
záveru, že žalobe žalobcov, ktorú podali na súd 17.7.2014, nie je možné vyhovieť z dôvodov podľa
ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, nič mu nebránilo i použitím iných výrazov vyjadriť vo svojom výroku, či
na podklade žalobcami podanej žaloby tu právo je alebo nie je, na základe nimi v žalobe poukazovanej

právnej skutočnosti (zmluva o zriadení záložného práva, zmluva o pôžičke, nimi poukazovaná notárska
zápisnica). Postup prvoinštančného súdu odvolací súd považoval za príliš formalistický, nakoľko bez
poukazu na ustanovenie § 137písm. d/ CSP neuviedol žiadnu inú skutočnosť ani žiaden iný dôvod, z
ktorého absenciu naliehavosti právneho záujmu žalobcov na nimi podanej žalobe vyvodil.

16. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov namietal, že nimi uvádzaný odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP neobstojí, je potrebné uviesť, že odvolací súd dôvody odvolania
žalobcov posudzoval podľa obsahu a nie podľa poukazu na konkrétnu právnu normu.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)