Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206238
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118206238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, zastúpenej Y.. I. B., bytom P. XX, XXX XX V., proti žalovanej Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom životného prostredia SR, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra 35/1, 812 35
Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.
12. 2021, č. k. 20C/26/2018-363 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie alebo súd“) rozhodol, cit.:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov
konania“.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa podanou žalobou na súde uplatnila proti žalovanej nárok na
náhradu škody v sume 800 000 eur s prísl. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že od roku 1971 (najprv
ústne, potom aj písomne) sa obracala na príslušné štátne orgány vo veci porušovania jej práva na

kvalitné životné prostredie, ochranu jej majetku a jeho pokojné užívanie. Žiadala, aby v rámci svojich
kompetencií príslušné štátne orgány sa zaoberali riešením hygienickej situácie na susednom pozemku
a tak zabránili poškodzovaniu jej majetku a znečisťovania životného prostredia. Škodu špecifikovala
ako úplné prehnitie drevenej časti susedného domu so súpisným číslom XX v dôsledku vypúšťania
splaškových a odpadkových vôd na jej pozemok. Neriešením tohto problému štátnymi orgánmi uvedené
viedlo k zhoršovaniu susedských vzťahov, ktoré sa prejavovalo v neustálom narušovaní jej pokoja, tiež
pokoja celej jej rodiny, poškodzovaním zdravia neprestajným stresom, dýchaním vzduchu znečisteného

fekáliami a splaškami, brodením sa v zamorenej pôde, odstraňovaním splaškov. Na výzvu súdu, aby
žalobkyňa uviedla, v čom vidí nesprávny úradný postup a ktorého orgánu sa týka, žalobkyňa uviedla,
že XX rokov sa snažila o nápravu situácie, žiadala zodpovedné úrady, aby konali tak, ako to vyplýva zo
zákona, ale štátne orgány boli nečinné, dopustili sa porušovania práv na kvalite jej životného prostredia.Súd ustálil, že žalobkyňa zrejme považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť orgánov v štátnej
správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia, ktorý spočíva v tom, že vlastník susedného domu,
súp. č. XX vypúšťa odpadové vody z domácnosti, ktoré zasahujú aj pozemok žalobkyne. Odvádzanie

odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp pritom spadá do originálnej pôsobnosti
miest a obcí a žalovaná nie je príslušným ústredným orgánom vo veciach stavebného poriadku a
územného plánovania. Ide o originálnu pôsobnosť miest a obcí (ako príslušných stavebných úradov),
nakoľko nejde o prípady podľa ust. § 52 ods. 1 písm. k) body 1 - 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
(vodný zákon) v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch by vo veci rozhodoval príslušný

špeciálnystavebnýúrad,ktorýjeorgánomštátnejvodnejsprávyakoorgánverejnejmocinaúsekutvorby
aochranyživotnéhoprostredia.VobciX.,kdežalobkyňažije,bolaschválenádotáciavovýške13700eur
na realizáciu projektu „Výstavba kanalizačných prípojok na parcelách S. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X“. Podmienkou realizácie tohto projektu bol nájom časti pozemku žalobkyne, bezprostredne na ktorom
vedie drobná stavba, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa ako vlastníčka pozemku, parcely S. XXX/X
a XXX/X nesúhlasila s uložením drobnej stavby, bola obec X. nútená upustiť od realizácie projektu (viď

list obce X. zo dňa 06. 07. 2016). Príslušný orgán štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného
prostredia (žalobkyňa neoznačila konkrétny orgán verejnej moci na úseku tvorby a ochrany životného
prostredia, ktorý sa mal dopustiť nesprávneho úradného postupu) sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu, keďže v danej veci je príslušná obec X. ako stavebný úrad. To znamená, že nebol preukázaný
nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného prostredia, a preto

žalovaná ani nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

4. Súd prvej inštancie po zhrnutí výsledkov ním vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobkyňa sa v
danej veci domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
ktorý má spočívať v nečinnosti orgánov štátnej správy vo veci porušovania práv žalobkyne na kvalitné

životné prostredie. Keďže v zmysle ust. § 132 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy, bolo povinnosťou žalobkyne, aby v konaní uviedla, ktorý
konkrétny nesprávny úradný postup namieta a ak sa malo jednať o nečinnosť, bolo povinnosťou
žalobkyne špecifikovať, ktorý orgán nevydal rozhodnutie a o aké rozhodnutie sa malo jednať. Žalobkyňa
v prílohách podania síce predložila veľké množstvo podaní na jednotlivé štátne orgány, ale nie je úlohou

súdu si domýšľať a fabulovať, čo asi ten ktorý doklad má znamenať a preukazovať. Nie je úlohou
súdu hľadať v predložených listinných dokladoch skutočnosti, ktoré sú v prospech žalobkyne, keďže
táto musí sama opísať rozhodujúce skutočnosti. Skutočnosť, že štátny orgán nevyhovel podaniam
žalobkyne, prípadne nevybavil sťažnosti k jej spokojnosti, ešte nezakladá nesprávny úradný postup.
Súd preto mohol iba predpokladať, že nesprávny úradný postup sa má týkať domu so súpisným číslom

XX, z ktorého vlastník vypúšťa odpadové vody z domácnosti, ktoré zasahujú pozemok žalobkyne. Z
uvedeného však nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávny úradný postup a ktorého orgánu sa
týka. Naviac z vyjadrenia žalovanej, ale aj z pripojených listinných dôkazov vyplýva úsilie obce X.
riešiť danú situáciu, a to zabezpečením financovania vybudovania kanalizačnej prípojky za účelom
odvedenia splaškovej a odpadovej vody z domácností. Zo zápisu o výsledkoch prešetrenia sťažnosti

však vyplýva, že od realizácie projektu sa muselo upustiť vzhľadom na nesúhlas žalobkyne s uložením
stavby cez jej pozemok. V danom prípade teda súdu nie je zrejmý nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, pričom tento nebol ani žalobkyňou dostatočne špecifikovaný. Problém s domom so
súpisným číslom XX, z ktorého vlastník vypúšťa odpadové vody na pozemok žalobkyne sa javí súdu ako
susedský spor, a preto žalobkyňa ako vlastník pozemku sa môže cítiť byť poškodená neoprávneným

zásahom a v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka sa môže domáhať, aby osoba, ktorá zasahuje
do výkonu jej vlastníckeho práva sa takéhoto zásahu zdržala, prípadne sa môže domáhať aj náhrady
škody. V prejednávanom prípade žalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonných podmienok vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak ako to predpokladá
zákon č. 514/2003 Z. z. K zamietnutiu žaloby pritom postačuje, ak absentuje čo i len jedna z

požadovaných podmienok, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne (tzn., že zo strany žalobkyne
musí byť preukázané splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti za vznik
škody naraz). Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu štátu,
resp. nezákonného rozhodnutia, súd oba uplatnené nároky, t. j. nárok na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy zamietol ako nepreukázané.

5. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní
v celom rozsahu úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, zo spisu jej trovy konania
nevyplývajú a žalobkyňa ako neúspešná strana v spore nemá právo na náhradu trov konania.6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobkyňa poukazuje na závery súdu uvedené v bodoch 24 až 25 rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie
poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nešpecifikovala, ktoré úkony a ktoré orgány štátnej správy
majúce zákonnú povinnosť vo veci konať, boli nečinné. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na svoje
podania a uvádza, že v žalobe a v jej doplnení uviedla dátum a predmet svojich podaní na správne
orgány, ako aj dátum a obsah reakcie príslušného orgánu a zákon, ktorý by mal byť porušený. Žalobkyňa

v odvolaní ďalej uvádza, že pokiaľ správny orgán mal vedomosť o tom, že niekto vypúšťa splašky
a nezabezpečil nápravu, vzniká jej nárok na uplatnenie si majetkovej a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Poukazuje, že má právo domáhať sa
súdnej ochrany alebo ochrany svojich práv, ale obyvatelia susedného domu v dôsledku svojej činnosti,
ktorou dochádza k poškodzovaniu jej majetku sú v nepriaznivej sociálnej situácií, a preto podaná žaloba
voči ním by bola morálne neprijateľná. Podaná predmetná žaloba vychádza pritom zo skutočností, že

žalobkyni vznikla škoda a orgány štátnej správy majú určenú pôsobnosť, kompetencie a prostriedky k
donúteniu a v dôsledku ich nevyužitia vznikla žalobkyni škoda. O tom svedčia dôkazy, ktoré priložila k
žalobe, ako aj dokument, v ktorom uviedla zákony a orgány, ktoré sa porušenia jej práv mali dopustiť.
Žalobkyňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že k vzniku škody došlo v dôsledku nečinnosti orgánov
štátnej správy, ktoré ako jediné mohli vzniku škody zabrániť. V ďalších bodoch odvolania žalobkyňa

opisuje, akým spôsobom dospela k záverom, že výška uplatnenej škody je dostatočne preukázaná
a zdôrazňuje, že na pojednávaní nebola súdom poučená, že žaloba je nezrozumiteľná, a preto sa
nemohla vyjadriť k údajným nejasnostiam žaloby. Súd sa predovšetkým zaoberal pasívnou vecnou
legitimáciou a vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej a žalobkyni nekládol otázky na
objasnenie údajne nejasnej žaloby, neprejavil náznak toho, žeby bolo niečo nezrozumiteľné alebo aby

niečo vyžadovalo vysvetlenie. Zdôraznila, že zmyslom a hlavným cieľom súdneho konania je ochrana
ľudí pred porušovaním ich práv. V záujme dopátrania sa pravdy objasnenia záležitosti a spravodlivého
rozhodnutia sa uskutočňuje pojednávanie vo veci. Úlohou štátu je predovšetkým eliminovať všetky
negatívne javy a procesy spoločnosti, chrániť životy a zdravie obyvateľov, verejný poriadok, poskytovať
verejné služby, regulovať spoločenské vzťahy a chrániť práva občanov. Nikomu inému okrem štátu táto

úloha neprislúcha, preto nemôže byť za škody žalobkyne zodpovedný nikto iný ako štát.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa namieta záver súdu, že úlohou
súdu nie je hľadať skutočnosti v prospech žalobkyne v ňou predložených dôkazov a že nezákonnosť
úradného postupu nevyplýva iba z nespokojnosti žalobkyne s vybavením jej podaní príslušným

orgánom. Žalovaná už vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2020 označila žalobu žalobkyne za
absolútne nezrozumiteľnú, nejasnú, zmätočnú, pričom ani jej písomné doplnenie a ústne vyjadrenie
žalobkyne na pojednávaniach nebolo dostatočné na celkové porozumenie, čoho sa žalobkyňa domáha
a na základe akého titulu a aké skutočnosti majú preukazovať predložené dôkazy. Žalovaná pritom
vo svojich vyjadreniach v uvedenej veci poukazovala na skutočnosť, že konaním orgánov verejnej

správy na úseku starostlivosti o životné prostredie nedošlo k nezákonnému úradnému postupu, že
obec X. s dostatočnou podporou zo strany ministerstva realizovalo kanalizáciu v obci. Obec sa
snažila vyriešiť situáciu s kanalizáciou, o čom svedčí vybudovanie kanalizácie v obci, avšak pre
nedostatočnú kooperáciu žalobkyne, nebolo možné odkanalizovať susedný dom, ktorého obyvatelia
majú poškodzovať nehnuteľnosť žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne, že v dôsledku nečinnosti štátnych

orgánov dochádza ku škode na jej majetku, nemajú žiadnu oporu v skutkových zisteniach a žalobkyňa
tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Žalovaná vo vzťahu k ďalším námietkam žalobkyne
uviedla, že žiadny príslušný orgán štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného prostredia sa
nedopustil nesprávneho úradného postupu, keďže v danej veci je príslušná obec stavebným úradom.
To znamená, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy na úseku tvorby

a ochrany životného prostredia, a preto nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že ku škode na majetku
žalobkyne došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu štátnej správy. Keďže žalobkyňa
nepreukázala nijakú súvislosť medzi konkrétnym konaním, resp. nekonaním príslušného orgánu a
vznikom škody, čo je predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, žalovaná sa plne
stotožňuje so závermi súdu uvedenými v bode 32 rozsudku, kde sa konštatuje nenaplnenie zákonných

podmienok pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná ďalej poukazuje
na zápisnicu súdu zo dňa 09. 07. 2021, ktorá je súčasťou súdneho spisu, v ktorej je na strane 6 uvedené:
„Súd ukladá zástupkyni žalobkyne, aby do 30 dní ozrejmila súdu, v čom považuje nesprávny úradný
postup a ktorého konkrétneho orgánu sa týka, kedy sa o škode dozvedela, ďalej, aby špecifikovala čisuma 800 000 eur má predstavovať iba nemajetkovú ujmu alebo sa má jednať aj o majetkovú škodu
a túto, aby vyčíslila a predložila o tom doklady.“ Z uvedenej časti súdnej zápisnice je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že súd vyzval žalobkyňu ústne na pojednávaní, ako aj písomne prostredníctvom

doručenej zápisnice na to, aby doplnila svoju žalobu o konkrétne skutočnosti a jasne špecifikovala,
čoho sa svojou žalobou domáha, zároveň, aby predložila dôkazy na preukázanie uplatneného nároku
na náhradu škody. Žalovaná preto považuje tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní za nepravdivé a
nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na vyššie uvedené považuje rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

8. Žalobkyňa v replike odvolania uvádza, že zavedenie kanalizácie v obci je záležitosť relatívne nedávna
vzhľadom na dlhodobosť znečisťovania ovzdušia, ktoré prebieha desaťročia, teda dávno predtým než
sa v obci začala zavádzať kanalizácia. Obydlie, ktoré najviac znečisťuje majetok žalobkyne stojí v ulici
hneď pri kanalizačnom potrubí tam, kde sú naňho napojené ostatné domy na ulici. Jeho napojenie na
kanalizáciu nijako nesúvisí so žalobkyňou ani s jej pozemkom. Preto nechápe ako je možné, že súd

túto otázku neriešil. Žalovaná neustále tvrdí, že žaloba je nejasná, nezrozumiteľná a nedáva si žiadnu
námahu zamyslieť sa nad týmito dôležitými skutočnosťami. Snaha žalobkyne o vysvetlenie je márna,
keďnieježiadenzáujemanisalendôkladneoboznámiťsožalobouzostranyžalovanej.Aniministerstvo,
ani žiaden ďalší orgán, ktorý mal vo veci konať nekonal, doteraz sa neoboznámil s rozložením domov,
vodovodných a kanalizačných sietí v problémovej lokalite. Preto v dnešnej dobe nie je potrebné žiadne

veľké úsilie prešetriť danú situáciu a nie je nutná ani osobná obhliadka v teréne. Katastrálne a geodetické
mapy, ktoré sú každému k dispozícií poskytujú všetky potrebné informácie. Obydlie, ktoré znečisťuje
majetok žalobkyne odvádza svoj odpad cez rúru, ktorú povolila žalobkyňa obci pred 30. rokmi uložiť
cez jej pozemok. Táto rúra vedie cez pozemok žalobkyne do obecného rigola a odtiaľ by mal tiecť
odpad do potoka. Ako táto rúra funguje nezaujíma ani obec, ani ministerstvo, ani štátne orgány, na ktoré

sa žalobkyňa so svojou žiadosťou o pomoc obracala. Preto nechápe ako ju môže súd a ministerstvo
obviňovať z neochoty spolupracovať, keď už dávno udelila súhlas na položenie rúry pre odvod odpadu
cez svoj pozemok. Preto kladie súdu otázku, kto je zodpovedný preverovať či susedia odpad skutočne
odvádzajú do rúry, respektíve, či táto nie je už poškodená hrdzou, keďže preteká. Ďalej zdôraznila, že
nikdy nebola požiadaná ani obcou, ani iným orgánom, aby povolila uloženie kanalizačného potrubia cez

svoj pozemok, a preto nechápe ako môžu štátne orgány a súd používať argumenty bez toho, aby mali
o nich dôkazy. Na záver zhrnula, že je čas priznať si chyby a vyvodiť zodpovednosť z protiprávneho
konania nezodpovedných úradníkom, aby bol aj tento súdny proces varovaním pre tých, ktorí zastávajú
funkcie v službách občanov, že ak si nebudú plniť svoje povinnosti, budú musieť za svoje konania niesť
následky, aby štátne orgány slúžili na ochranu práv občanov.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne.

10. Odvolací súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie. Odvolanie len opakuje dôvody uvádzané žalobkyňou už v priebehu konania na súde prvej
inštancie, žalobkyňa neuvádza žiadne skutočnosti, na ktoré by už nebol reagoval súd prvej inštancie,
ktorý dostatočným spôsobom vysvetlil dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu, štát zodpovedá za škodu zodpovednú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnejmoci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmom fyzických a právnických osôb.

13. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorý má spočívať v nečinnosti orgánov štátnej správy vo veci
porušovania práv žalobkyne na kvalitné životné prostredie. Žalobkyňa považuje za nesprávny úradný
postup nečinnosť orgánov štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia, pričom žalobkyňa v
priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie tvrdila, že namietané škody jej vznikali v dôsledku

vypúšťania splaškových odpadových vôd zo susedného pozemku na jej pozemok. Súčasťou žaloby bol
aj rozsiahly prehľad podaných sťažností, urgencií a žiadostí z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa svojimi
žiadosťami obracala na správne orgány už od roku 1983 s tým, aby sa vyriešila jej situácia. Žalobkyňa v
konaní pritom nepreukázala žiadne jej „nevybavené“ podanie, ktorým by sa správny orgán nezaoberal,
respektíve, aby nekonaním a nerozhodnutím vo veci správneho orgánu priamo vznikla žalobkyni škoda
na majetku. Žalobkyňa rovnako nepreukázala žiadne konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie orgánu

štátnej správy, ktoré by bolo vydané v rozpore so zákonom a tak by bezprostredne mohlo súvisieť so
vznikom škody. Žalobkyňa nepreukázala v čom spočíva nezákonnosť konania, respektíve nečinnosť
správneho orgánu okrem všeobecného konštatovania, že správne orgány v jej veci sú nečinné. Naviac
uvedené je v rozpore s tvrdením žalovanej, ktorá súdu predložila dôkazy potvrdzujúce, že obec X.
ako príslušný stavebný úrad vyvinula úsilie riešiť predmetnú situáciu (vypúšťanie odpadových vôd z

domácnosti, ktoré zasahujú do pozemku žalobkyne), a to zabezpečením financovania vybudovania
kanalizačnej prípojky za účelom odvedenia splaškovej a odpadovej vody z domácnosti susedného
vlastníka rodinného domu. Podmienkou realizácie uvedeného projektu bol nájom časti pozemku
žalobkyne, bezprostredne na pozemku, na ktorom sa vedie drobná stavba, avšak vzhľadom na to, že
žalobkyňa ako vlastníčka pozemku parcely S. č. XXX/X a XXX/X nesúhlasila s uložením drobnej stavby

na jej pozemku, bola obec X. nútená upustiť od realizácie projektu (viď List obce X. zo dňa 06.07.2016).

14. Z vyššie uvedeného teda nepochybne vyplýva, že príslušný orgán štátnej správy na úseku tvorby
a ochrany životného prostredia (žalobkyňa pritom v žalobe ani v konaní neoznačila konkrétny orgán
verejnej moci na úseku tvorby a ochrany životného prostredia, ktorý sa mal dopustiť nesprávneho

úradného postupu) sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, naviac žalobkyňa v konaní
nepoukázala na žiadne jej „nevybavené“ podanie, ktorým by sa správny orgán nezaoberal, pričom
by mal zákonnú povinnosť sa takýmto podaním zaoberať a vo veci konať a rozhodnúť. Žalobkyňa
rovnako nepreukázala žiadne konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie orgánu štátnej správy, ktoré by
bolo vydané v rozpore so zákonom a tak by bezprostredne mohlo súvisieť so vznikom škody žalobkyni.

Žalobkyňa teda v konaní nepreukázala v čom spočíva nezákonnosť konania, respektíve nečinnosť
správneho orgánu okrem všeobecného konštatovania, že správne orgány v jej veci nič nerobia, čo je
preukázateľne aj v rozpore s predloženými dôkazmi žalovanej, z ktorých vyplýva, že správne orgány si
plnili svoje zákonné povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu
prvej inštancie je toho názoru, že akákoľvek činnosť alebo nečinnosť orgánov v riadiacej pôsobnosti

Ministerstva životného prostredia nemohli mať za následok vznik škody na majetku žalobkyne, ktorej
náhrady sa žalobkyňa domáha.

15. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie
protiprávneho konania - nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi

konanímaleboopomenutím(porušenieprávnejpovinnosti)anásledkom(vzniknutouškodou).Vzniknutá
škoda v podobe skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy musí byť spôsobená bez pochybnosti
porušením právnej povinnosti, v tomto prípade nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu
korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená (domnelá), ale musí byť

priama, bezprostredne a bezpečne preukázaná.

16. Z uvedeného vyplýva, že základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ktoré musia byť súčasne
(kumulatívne) splnené sú protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný

postup, vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, respektíve
nezákonným rozhodnutím a škodou.17. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť,
sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinnou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto

príčiny.

18. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam žalobkyne uvádzaných v odvolaní poukazuje na skutočnosť,
že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepreukázala nijakú
súvislosť medzi konkrétnym konaním, respektíve nekonaním príslušného orgánu a vznikom škody,

čo je predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Žalobkyňa iba vo všeobecnej rovine uviedla všeobecné povinnosti štátnych orgánov, ktoré abstraktne
spojila so škodou na jej majetku a preto odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v bode 32 jeho rozsudku, v ktorých súd konštatuje nenaplnenie zákonných podmienok pre
vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

19. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že v konaní nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, a to existencia nezákonného rozhodnutia, respektíve existencia nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu, nebolo dôvodným skúmať ani ďalšie podmienky uplatňovaného nároku zo
strany žalobkyne.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie)ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O
trováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a zo

spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobkyňa
ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).