Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2008

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Cb/225/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105229377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2008:4105229377.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: T. - L., s.r.o., IČO: XX.
XXX. XXX,. so sídlom: T. XX,. XXX. XX. B., zastúpený advokátkou JUDr. D. C., so sídlom: O. N.. č. X,.
XXX. XX. B., proti žalovaným: 1. Ing. I. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom: J. K. XXX,. XXX. XX. N., zastúpená
advokátkou JUDr. Ľ. B., so sídlom: Z. XX,. XXX. XX. K., 2. R. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom: J. K. XXX,.
XXX. XX. N., o zaplatenie sumy 613.026,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 613.026,-
Sk so 6 % úrokmi z omeškania od 1.7.2005 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v

sume 112.292,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra spoločne a nerozdielne
trovy štátu v sume 1.050,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.12.2005 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil
žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 613.026,- Sk s príslušenstvom.

V odôvodnení žaloby právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade
vznikol obchodno-právny vzťah, pretože dňa 3.12.2004 uzatvorili lízingovú zmluvu č. 11043862 a
dohodli sa, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predmetom
lízingovej zmluvy bol finančný lízing na predmet lízingu - osobné vozidlo značky O. O. S. X.X V6,
jazdené. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.000.000,- Sk vrátane DPH a cena leasingu vo výške
1.095.421,- Sk vrátane DPH. Doba trvania leasingu bola dohodnutá na 36 mesiacov. V tomto prípade
išlootzv.spätnýlízing,keďžalobcanadobudolpredmetlízinguodžalovanejkúpnouzmluvouč.1104362

uzatvorenou dňa 3.12.2004 za účelom následného poskytnutia finančného lízingu na predmet kúpy
žalovanej. Súčasťou lízingovej zmluvy bol i splátkový kalendár. Žalovaná bola povinná platiť splátky
vždy do piateho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vo výške 26.505,- Sk (spolu s poistením).
Žalovaná nedodržala dohodu o splátkach a nezaplatila lízingové splátky splatné dňa 5.1., 5.2. a 5.3.
2004 spolu vo výške 79.118,- Sk. Z uvedeného dôvodu žalobca vypovedal zmluvu listom zo dňa
9.3.2005. Žalovaná výpoveď prevzala dňa 30.3.2005 a v zmysle článku 9 bod 7 všeobecných zmluvných

podmienok sa výpoveď stala účinnou dňom doručenia, teda 30.3.2005. Žalobca vyzval žalovanú na
odovzdanie predmetu lízingu, žalovaná predmet lízingu neodovzdala. Špecializovanej agentúre sa
nepodarilo vypátrať ani žalovanú ani predmet lízingu. Žalovaná predmet lízingu neodovzdala ani do dňapodania žaloby a preto bol daný podnet na začatie trestného stíhania a zaistenie veci. Podľa čl. 9 bod
10 Lízingovej zmluvy vzniká žalobcovi nárok voči žalovanej vo výške 530.413,- Sk bez DPH a podľa čl.
9 bod 11 písm. a) má nárok na sumu 89.031,20 Sk. Nároky vo výške 613.026,- Sk si žalobca uplatňoval

listom zo dňa 20.5.2005 a predžalobnou výzvou zo dňa 28.10.2005, žalovaná na výzvu nereagovala.

Okresný súd Nitra vydal vo veci platobný rozkaz dňa 12.5.2006, č.k. 23Rob/1092/2005-36, ktorý bol v
plnom rozsahu zrušený uznesením zo dňa 2.11.2006, č.k. 23Rob/1092/2005-43 pre jeho nedoručenie
do vlastných rúk žalovanej v 1. rade podľa § 173 ods. 1, 2 O.s.p.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 25.11.2006.

Návrhom zo dňa 9.3.2007 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o pripustenie ďalšieho účastníka do
konania na strane žalovaného, R. M., nar. XX.X.XXXX.. R. M. je manželom žalovanej v 1. rade a z
právnych úkonov manželky týkajúcich sa spoločných vecí je zaviazaný spoločne a nerozdielne. Zároveň
právna zástupkyňa žalobcu požiadala o pripustenie zmeny petitu.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že mení právny titul, na základe ktorého si žalobca
uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy, pretože kúpna zmluva a lízingová zmluva sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi a preto je povinnosťou každého z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej
zmluvy získal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalobca z kúpnej zmluvy zaplatil žalovaným sumu

699.999,- Sk, žalovaní zaplatili žalobcovi v súlade so zmluvou lízingovú splátku splatnú dňa 5.12.2004
vo výške 26.505,- Sk. Vo výške 300.001,- Sk prišlo medzi účastníkmi konania k započítaniu pohľadávok,
pretože išlo o spätný lízing. V danom prípade ide o synalagmatický právny úkon kúpnej zmluvy. Ak
ho súd posúdi ako absolútne neplatný, žalovaná žalobcovi nikdy neplnila, teda neodovzdala žalobcovi
motorové vozidlo a preto nárok žalobcu na vrátenie ceny 613.026,- Sk nie je podmieneným nárokom.

Žalovaná v 1. rade vedela o uzatvorení lízingovej zmluvy, so žalovaným v 2. rade bola dohodnutá.

Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedla, že dňa 3.12.2004 bola uzatvorená kúpna
a lízingová zmluva, ktorú nepodpísala žalovaná v 1. rade a tieto zmluvy sú neplatné. Žiadne ustanovenie
zákona neobsahuje povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode motorového vozidla v písomnej forme

a v tomto prípade možno považovať kúpnu zmluvu o prevode motorového vozidla za platnú a plnenie
z tejto zmluvy, ktoré poskytol žalobca, nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. Podľa druhej
alternatívy, ak by boli zmluvy neplatné a žalobca na základe týchto zmlúv plnil, nevzniklo bezdôvodné
obohatenie žalovanej v 1. rade, pretože žalobca poskytol plnenie na účet, s ktorým disponoval výlučne
žalovaný v 2. rade. Výbery z tohto účtu uskutočňoval žalovaný v 2. rade. Prehlásenie žalovaného v 2.

rade zo dňa 22.2.2007 možno v súlade s § 143, resp. § 150 a nasledujúcich OZ považovať za dohodu
o vyporiadaní po rozvode. Žalovaní boli v dobrej viere, že žiadosť o postúpení práv a povinností bola
schválená a urobili všetko pre to, aby bol prepis zrealizovaný. Na úkor žalobcu sa obohatil buď žalovaný
v 2. rade alebo p. H. a preto žiadala, aby súd žalobu proti žalovanej v 1. rade zamietol, pretože nie je
v konaní pasívne legitimovaná.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že s manželom R. M. je rozvedená od 5.10.2006. S
manželom bola v Ž., chceli uzavrieť zmluvu na spätný lízing. Keďže boli nejaké problémy, manžel zostal
v Ž. a ona išla domov. Lízingovú zmluvu ani kúpnu zmluvu zo dňa 3.12.2004 nepodpísala, tieto uzatvoril
manžel v jej mene, ktorý jej povedal, že bola uhradená prvá splátka. 10.1.2005 sa manžel skontaktoval s

p. H., ktorý bol ochotný odkúpiť auto a dňa 10.1.2005 zaplatil splátku vo výške 26.902,- Sk. Dňa 4.3.2005
bola uzatvorená zmluva o postúpení práv a povinností medzi ňou a L. H., túto zmluvu podpísala a poslali
ju lízingovej spoločnosti. Pánovi H. odovzdal manžel auto dňa 5.1.2005. Žiadosť o podpísanie zmluvy o
prevode práv a povinností bola lízingovej spoločnosti písaná dňa 12.1.2005, 4.3.2005 im bola zaslaná
z B. zmluva o postúpení práv a povinností a následne dňa 9.3.2005 bola zaslaná výpoveď zmluvy. Do

spisu založila prehlásenie bývalého manžela R. M. zo dňa 22.2.2007. Účet vo V. a.s. uvedený v kúpnej
zmluve bol spoločným účtom, zakladala ho, avšak disponovali ním obaja.

Uznesením zo dňa 25.4.2007, č.k. 23Cb/225/2006-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2007,
súd pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný v 2. rade, R. M..

Uznesením zo dňa 6.6.2007, č.k. 23Cb/225/2006-79, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2007,
bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu, a to nasledovne: Žalovaný v 1. a 2. rade sú povinnízaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 613.026,- Sk s 13 % úrokmi z omeškania od 1.7.2005
do zaplatenia a trovy konania.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že auto bolo jeho majetkom a majetkom jeho manželky, v
decembri sa rozhodli kúpiť rodinný dom a aby získali peňažné prostriedky, rozhodli sa pre spätný lízing.
Pri spísaní zmluvy bol prítomný spolu s manželkou. Pred podpisom zmluvy sa vyskytli nezrovnalosti
ohľadom finančnej evidencie a zmluva podpísaná nebola. S pracovníčkou žalobcu sa dohodli, že zmluvu
podpíšu v Ž., žalovaná v 1. rade do Ž. nešla a preto za manželku podpísal zmluvu s tým, že papiere im

mali byť doručené poštou. Po podpise zmluvy boli peniaze poukázané na účet. Za manželku podpísal
zmluvu jej menom. Po podpise zmluvy boli zaplatené dve splátky a keďže išlo o vysoké splátky rozhodol
sa nájsť človeka, ktorý by pokračoval v lízingu. L. H. mal záujem pokračovať v lízingu, stretli sa v pobočke
T.-L. v N.. Manželka a p. H. podpísali v pobočke listiny. Pán H. prevzal vozidlo a lízingové podmienky
a tým považoval celú záležitosť za skončenú. Asi po dvoch mesiacoch mu bolo oznámené, že p. H.
si nesplnil svoje povinnosti a zmluva nebola odobrená. Dlžnú sumu neuznáva. Po podpísaní lízingovej

zmluvy im bola uhradená kúpna cena vo výške 699.999,- Sk. Zmluvu podpisoval za manželku z dôvodu,
že bola držiteľkou vozidla, v tom čase boli manželmi.

Svedkyňa Ing. M. C. na pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu, pracovala na pobočke v
N.. Žalovanú v 1. rade si pamätá, pretože podpisovala cesiu. Cesia bola vypracovaná v ich spoločnosti,

mala zabezpečiť aby bola podpísaná klientmi a aby bol zaplatený poplatok. Po tom, ako obdržala návrh
zavolala do kancelárie žalovanú v 1. rade a p. H., ktorí v kancelárii cesiu podpísali. Na základe toho
mal p. H. zaplatiť poplatok a dve garančné splátky. Cesia nebola žalobcom podpísaná a preto ju zaslala
do B., ešte predtým však čakala na zaplatenie poplatku p. H.. Keďže poplatok nebol zaplatený ani po
uplynutí určitého času, zaslala zmluvu späť do B. v marci roku 2005.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: účtovné
vysporiadanie z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, doručenka, ktorou bolo žalovanej v 1. rade
zasielané účtovné vysporiadanie, predžalobná výzva zo dňa 28.10.2005, faktúra č. 1143862055, výzva
na odovzdanie predmetu leasingu zo dňa 19.4.2005, uznesenie OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej

polície N. zo dňa 4.7.2005, ČVS: ORP 700/OEK-NR-2005-Th, podnet na začatie trestného stíhania
zo dňa 20.4.2005, výpoveď leasingovej zmluvy zo dňa 9.3.2005, doklad o jej doručení žalovanej dňa
30.3.2005, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, dohoda o zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa
3.12.2004,kúpnazmluvazodňa3.12.2004,leasingovázmluvač.11043862zodňa3.12.2004,splátkový
kalendár k leasingovej zmluve, čestné vyhlásenie žalovaného v 2. rade zo dňa 22.2.2007, fotokópia

technického preukazu vozidla EVČ: N. XXX. B., oznámenie OO PZ zo dňa 18.10.2007, žiadosť o
zapísanie motorového vozidla zo dňa 12.3.2003, žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového
vozidla zo dňa 17.1.2005, 20.8.2003, 30.1.2005, splnomocnenie a udelenie súhlasu vlastníka, čl.
118a, oznámenie Krajského riaditeľstva PZ N. zo dňa 26.10.2007, ČVS. KRP 58/OEK-NR-2005-Or,
vyšetrovací spis Krajského riaditeľstva PZ N., ČVS: KRP 58/OEK-NR-2005, história držiteľov vozidla,

čl.123, výpis z účtu žalobcu zo dňa 6.12.2004, žiadosť o vypracovanie zmluvy o postúpení práv a
povinností k leasingovej zmluve, preberací protokol zo dňa 4.3.2005, výpis z účtu žalobcu zo dňa
21.3.2005.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: dňa 3.12.2004 bola podpísaná kúpna

zmluvač.11043862,ktoroumalžalobcaodžalovanejv1.radekúpiťmotorovévozidloO.O.S.X.X.V6za
cenu 1.000.000,- Sk. Žalovaná v 1. rade vozidlo žalobcovi neodovzdala, pretože v ten istý deň 3.12.2004
bola podpísaná leasingová zmluva č. 11043862, ktorej predmetom bol finančný leasing motorového
vozidla O. O. S. X.X V6. Podľa zmluvy mala žalovaná predmet leasingu užívať a po dobu 36 mesiacov
platiť pravidelné mesačné splátky vo výške 26.505, - Sk spolu s poistným. V ten istý deň, teda 3.12.2004

bola v sídle leasingovej spoločnosti podpísaná i dohoda o zápočte pohľadávok a záväzkov vo výške
300.001,- Sk.
V priebehu konania bolo preukázané, že kúpnu i leasingovú zmluvu nepodpísala žalovaná v 1. rade, hoci
je na oboch zmluvách uvedená ako účastníčka zmluvného vzťahu, ale žalovaný v 2. rade, v tom čase
manžel žalovanej v 1. rade. Žalovaný v 2. rade sa na oboch zmluvách podpísal ako I. M., neuviedol svoje

meno, nepodpísal zmluvu svojim menom s tým, že zastupuje svoju manželku, žalovanú v 1. rade. Po
uzatvorení zmluvy si žalobca splnil svoju povinnosť z uzatvorených zmlúv a na spoločný účet žalovaných
v 1. a 2. rade vedený vo V., a.s., č. účtu XXXXXXXXXX,. poukázal dňa 6.12.2004 sumu 699.999,- Sk.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že išlo o spoločný účet manželov, teda jej účet a účet žalovaného v 2. rade,s ktorým mali možnosť disponovať obaja. Žalovaní v 1. a 2. rade poskytli žalobcovi jednu splátku vo
výške 26.505,- Sk. Rozdiel medzi poskytnutým a prijatým plnením v neprospech žalobcu je 673.494,-
Sk, žalobou si uplatňuje zaplatenie sumy 613.026,- Sk.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že kúpna zmluva ako i leasingová zmluva
uzatvorenádňa3.12.2004súneplatné,pretoženebolipodpísanékonajúcouosobouIng.I.M.,žalovanou

v 1. rade, ale boli podpísané R. M., žalovaným v 2. rade, ktorý ich nepodpísal svojim menom s tým, že
zastupuje žalovanú v 1. rade, ale nahradil jej podpis, hoci pri podpise zmluvy nebola a na takýto právny
úkon ani nebol splnomocnený.
Pre platnosť oboch zmlúv zákon nevyžaduje písomnú formu, ale žalobca i žalovaná v 1. rade prejavili
vôľu uzatvoriť zmluvy písomne a teda nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmlúv v ústnej forme (§ 46 ods. 1 OZ).

Tento záver vyvodil súd z výpovedí žalovaných, ktorí uviedli, že boli spolu v Ž., chceli uzatvoriť zmluvu
na spätný leasing a keďže boli nejaké problémy, nezrovnalosti, do Ž. šiel zmluvu podpísať žalovaný v
2. rade. Z výpovedí oboch žalovaných vyplýva, že obaja chceli zatvoriť zmluvu o spätnom leasingu, boli
v kancelárii žalobcu a pre nezrovnalosti bolo potrebné zmluvu podpísať v Ž., kam šiel iba žalovaný v
2. rade.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Keďže súd dospel k záveru, že tak kúpna ako i leasingová zmluva sú neplatné, musel sa zaoberať
otázkou, či účastníkom z neplatného právneho úkonu nevzniklo bezdôvodné obohatenie a či si na
základe neplatných zmlúv poskytli vzájomné plnenie.
Pri zmluvách zo dňa 3.12.2004 išlo o synalagmatický záväzok, teda záväzok zaväzujúci dvojstranne a

preto sú účastníci zmluvy povinní vrátiť si poskytnuté plnenie. Keďže v tomto prípade plnil iba žalobca
pripísaním peňažných prostriedkov na účet žalovaných v 1. a 2. rade, boli zaviazaní vrátiť žalobcovi
plnenie prijaté z neplatných zmlúv. Keďže žalobca si žalobou uplatnil svoj nárok v nižšej výške, bol mu
v tejto výške priznaný.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli dňa 3.12.2004 manželmi, boli z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločných vecí oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Neplatné zmluvy sa týkali
motorového vozidla patriaceho do BSM a preto sú v tomto konaní povinní plniť spoločne a nerozdielne.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto jej
v celom rozsahu v časti zaplatenia istiny vyhovel.

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka. V tomto konaní nešlo o zmluvu

posudzovanú podľa Občianskeho zákonníka, ale o bezdôvodné obohatenie, preto nemohol súd
žalobcovi priznať uplatnené úroky z omeškania (§ 261 ods. 6), ale iba úroky z omeškania podľa
Občianskeho zákonníka.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania odo dňa 6.12.2004, kedy poskytol žalovaným plnenie z
neplatných zmlúv, žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 1.7.2005 a preto mu boli od tohto dňa
priznané vo výške zodpovedajúcej úprave podľa Občianskeho zákonníka.

Súd žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonnú úpravu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože žalobca mal neúspech iba v pomerne
nepatrnej časti (v časti úrokov z omeškania), súd mu priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie práva.

Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 30.650,- Sk a z trov
právneho zastúpenia vo výške 81.642,- Sk, spolu: 112.292,- Sk.
Súd priznal právnej zástupkyni žalobcu odmenu za nasledovné úkony právnej služby: 1.) prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 25.10.2005, 2.) podanie žaloby dňa 29.12.2005, 3.) - 7.) účasť na
pojednávaniach dňa 6.6.2007, 8.10.2007, 28.11.2007, 6.2.2008, a 16.6.2008.

Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, odmena za jeden úkon právnej služby je 11.150,- Sk, za sedem úkonov je odmena 78.050,-
Sk + 2x 150,- Sk (režijný paušál v roku 2005) + 3x 178,- Sk (režijný paušál v roku 2007) + 2x 190,- Sk
(režijný paušál v roku 2008), spolu: 79.264,- Sk.
Okrem toho priznal súd právnej zástupkyni žalobcu náhradu cestovného spojenú s účasťou na

pojednávaniach (§ 16 ods. 4 vyhl.) vo výške 1.000,- Sk (5x 200,- Sk - cesta na pojednávania a späť
prostriedkom hromadnej dopravy).
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky bola právnej zástupkyni priznaná i náhrada za stratu času stráveného cestou
na pojednávania a späť vo výške 6.100,- Sk (3x 1.188,- Sk - v roku 2007 2x 1.268,- Sk - v roku 2008).
Trovy právneho zastúpenia sú spolu 86.364,- Sk.

Právna zástupkyňa si ich uplatnila iba vo výške 81.642,- Sk, a preto jej boli priznané v tejto výške.

O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí neboli v konaní
úspešní, zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 1.050,- Sk, svedočné Ing. M. C..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).