Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118289535
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6118289535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: X/ D. P.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, Q., X/ T. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. XX, Q., obaja zastúpení DOBIAŠOVÁ
law firm, s.r.o., Šoltésovej 18, Bratislava proti žalovaným: X/ S. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž. XX, Q., X/ F.
Š., M.. XX.XX.XXXX Q. U. F. XX/B, Q. o zaplatenie 3 000 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 06. marca 2020, č.k. 50C 51/2018-123, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej mení tak, že žalovaní 1/ a 2/
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3 000 Eur s úrokom z omeškania

5% ročne zo sumy 3 000 Eur od 6.12.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia s tým, že plnením jedného z nich zaniká záväzok oboch v rozsahu plnenia.

II. V časti trov prvoinštančného konania rozsudok súdu 1. inštancie mení tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú
voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej 1/ zamietol (výrok I. ), žalovaného
2/ zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 3 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
3 000 Eur od 22.11.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok III.), žalovanej v 1/ náhradu trov konania nepriznal
(výrok IV.), žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 100% s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po
právoplatnosti rozsudku (výrok V.).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa pôvodnou žalobou domáhali len od
žalovanej 1/ zaplatenia istiny vo výške 3 000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnili
tým, že dňa 05.12.2017 poukázal žalobca 1/ na účet žalovanej 1/ číslo P., vedenom v U. Q. P. J..P..
sumu vo výške 3 000 Eur. Následne žalovanú 1/ vyzvali telefonicky aj listom, na vrátenie sumy 3 000
Eur nakoľko mali za to, že u žalovanej 1/ neexistuje právny dôvod na ponechanie si zaslanej sumy.
Žalovaná 1/ so žalobou nesúhlasila a žiadala ju voči nej ako bezdôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podľa

jej vedomostí v presne neznámom mesiaci žalobca uzatvoril s jej manželom F. Š., nar. 23.03.1978
ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, výsledkom ktorej malo byt' vyhotovenie kuchyne na mieru. Zmluva
o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a jej manželom - zhotoviteľom, pričom ona nebola zmluvnou
stranou tejto zmluvy. Súhlasila s tým, že žalobca poukázal sumu 3 000 Eur na jej účet vedený v U. Q.,J..P.., avšak tento účet bol podľa jej tvrdenia len platobným miestom, nakoľko jej manžel t.j. zhotoviteľ
bankovým účtom nedisponoval. Uviedla, že suma vo výške 3 000 Eur nebola zaslaná na jej účet
náhodou,alebolazaslanáakozálohazazhotoveniekuchyne.Poukázalanadôkazpredloženýžalobcom

a to doklad o prevode prostriedkov, kde v kolonke "doplňujúce údaje" sa uvádza "kuchyňa". Namieta
svoju pasívnu vecnú legitimáciu s tým, že žalovaným mal byť jej manžel t.j. zhotoviteľ. Poukázala aj na
ust.§78CSP,podľaktoréhosajednávdanomprípadeonútenéspoločenstvo,vktoromosobitnýpredpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Žiadala žalobu zamietnuť v
zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP, z dôvodu, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa

odseku 1. Ďalej uviedla, že v súčasnosti je s F. Š. v rozvodom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II sp. zn. 28P/60/2018, ktoré nie je právoplatne ukončené a stále majú s manželom majetok
v BSM. Tvrdila, že v čase, keď predmetná suma prišla na jej účet, sa manžela niekoľkokrát dôrazne
spýtala, či môže byť táto suma spotrebovaná na platenie účtov, resp. na bežný chod domácnosti a teda
či môže byť spotrebovaná v rámci BSM. Manžel ju ubezpečil, že tieto prostriedky môže používať, pričom
on sám si prostredníctvom bankomatovej karty vyberal peniaze, údajne za účelom nákupu materiálu

a bola prekvapená, keď ju žalobca kontaktoval, že žiadna práca nebola vykonaná a požaduje peniaze
naspäť. Mala za to, že ju úkony manžela t.j. zhotoviteľa nijakým spôsobom nezaväzujú a poukázala
na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí
môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je
právny úkon neplatný. Konštatovala, že zhotoviteľovi nedala žiadny súhlas na to, aby takto "podnikal" a

navyše má za to, že nešlo o bežnú vec. Je toho názoru, že ju tento právny úkon vykonaný manželom
ako zhotoviteľom nijakým spôsobom nezaväzuje. Zároveň uviedla, že nevie ani to, v akom stave sa
nachádza samotná zmluva o dielo, či ju vôbec žalobca vypovedal, resp. aké sú ustanovenia tejto zmluvy
o dielo a žiadala konajúci súd, aby žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku procesnej podmienky
(nútené spoločenstvo), alternatívne, aby žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

3. Na návrh žalobcov 1/ a 2/ súd prvej inštancie uznesením č.k. 50C/51/2018-113 zo dňa 27.09.2019
pripustil aby do konania vstúpil na strane žalovaného F. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. F. XX/B, Q.
ako žalovaný 2/ a súčasne pripustil zmenu žaloby v znení: "Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 3 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 3 000 Eur od 06.12.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia s
tým, že plnením jedného z nich zaniká záväzok oboch v rozsahu plnenia."

4. Vec právne posúdil podľa ust § 34, §35 ods. 1, §488, § 489, §494, § 631, §633 ods. 1, § 40a, § 145
ods. 1,2 , § 544 , § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákona, § 20 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Považoval za

preukázané, že koncom roka 2017 sa žalobcovia 1/ a 2/ ústne dohodli so žalovaným 2/, že im vyhotoví
kuchynskú linku na mieru, vrátane elektrospotrebičov a za týmto účelom sa ja 3x stretli, keď bol žalovaný
2/ opakovane kuchynskú linku premerať a oznámil im, že ide zakúpiť elektrospotrebiče. Skonštatoval, že
ústnou dohodou bola uzatvorená zmluva o dielo, keď žalovaný 2/ ako zhotoviteľ požadoval od žalobcov
1/ a 2/ zálohu najskôr v sume 2 500 Eur a neskôr v sume 3 000 Eur s tým, že SMS uviedol žalobcom číslo

účtu v U. Q., J..P.., ktorý účet však bol vedený na jeho v tom čase manželku t.j. žalovanú 1/. Žalovaná
1/ pripísanie sumy 3 000 Eur na jej účet nepoprela. Konštatoval, že žalovaný 2/ nebol živnostníkom
a tieto služby poskytoval podľa vyjadrenia žalovanej 1/ ako fyzická osoba. Uvedené skutočnosti neboli
v konaní sporované a potvrdil ich písomne aj žalovaný 2/. Považoval tiež za preukázaní, že žalovaná
1/ po obdržaní finančnej čiastky 3 000 Eur túto ako manželka žalovaného 2/ spotrebovala spolu aj

so žalovaným 2/ s jeho výslovným súhlasom. Žalovaný 2/ záväzok - zálohu voči žalobcom v sume
3 000 Eur potvrdil, avšak uviedol, že nejaké práce pre žalobcov 1/ a 2/ vykonal, čo ale bližšie
nešpecifikoval. Písomne uznal len sumu 1 500 Eur, ktorú je ochotný po splátkach uhradiť. Podľa súdu
prvej inštancie sporným zostal zostatok úhrady sumy 1 500 Eur. Uviedol, že v čase vzniku ústnej
zmluvy o dielo ako aj v čase podania žaloby bola žalovaná 1/ manželkou žalovaného 2/

a ak žalovaný 2/ počas manželstva uzatvoril zmluvu o dielo, vychádzajúc z ust. § 20 zákona o rodine
a z § 145 Obč.zák. nejedná sa o obstaranie bežnej záležitosti jedného z manželov, nakoľko žalovaný
2/ nepodnikal a na uzatvorenie takejto zmluvy bol potrebný súhlas druhého manžela. Mal za to, že v
danom prípade nebola splnená podmienka aplikácie ust. § 145 ods. 2 Obč. Zák., pretože sa nejednalo
o existenciu právneho úkonu, ktorý sa týkal spoločných vecí. Konštatoval, že žalovaná 1/ sa dovolávala

relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 2/ po prvýkrát dňa
31.07.2018 v právnom úkone - podaní, ktoré doručila Okresnému súdu Banská Bystrica (...mňa úkony
zhotoviteľa nijakým spôsobom nezaväzujú, pričom poukazujem na ust. §145 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatnýchveciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný....č.l. 25), ktorý smeroval voči
žalobcom 1/ a 2 / a relatívnej neplatnosti sa následne dovolala aj voči žalovanému 2/, ktorému táto
skutočnosť bola oznámená písomne súdom, ktorý mu toto dovolanie sa relatívnej neplatnosti doručoval

a písomnosť mu bola doručená dňom 17.01.2020. Mal za to, že uzatvorená zmluva o dielo v decembri
2017 dovolaním sa relatívnej neplatnosti žalovanou 1/ako manželky žalovaného 2/ voči účastníkom tejto
zmluvy je neplatným právnym úkonom podľa § 40a Obč. zákonníka a účinným dovolaním sa relatívnej
neplatnosti zmluvy o dielo je táto zmluva o dielo neplatná s účinkami ex tunc. Z neplatného právneho
úkonu potom vzniká samostatný záväzkový vzťah - bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká v dôsledku

porušenia iného právneho vzťahu - plnenia z neplatnej zmluvy o dielo. Poukázal na to, že v danom
prípade sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej 1/ z dôvodu, že u nej
neexistoval právny dôvod na prijatie plnenia zo zmluvy o dielo, z ktorej sa neplnilo, nakoľko finančné
prostriedky určené ako záloha na kuchyňu boli poukázané na jej osobný účet. V konaní sa nedomáhajú
plnenia na základe zmluvy o dielo, ale na základe preukázanej skutočnosti, že finančná suma 3 000 Eur
bola poukázaná na osobný účet žalovanej 1/, ktorá s ňou nakladala v plnom rozsahu. Mal za to, že v

konaní ale nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným 2/ uzavreli ústnu zmluvu o dielo a na
základe tohto právneho záväzku žalobcovia poskytli žalovanému 2/ zálohu vo výške 3 000 Eur. Uvedená
záloha na "kuchyňu" bola zaslaná na účet jeho manželky t.j. žalovanej 1/, ktorý bol druhým účastníkom
zmluvy o dielo - zhotoviteľom označený ako miesto plnenia zo zmluvy o dielo. Podľa prvoinštančného
súdudovolanímsarelatívnejneplatnostizmluvyodielodochádzaksituácii,keďjetrebarozlišovaťdôvod

a právnu skutočnosť na základe ktorej došlo k bezdôvodnému plneniu. Uviedol, že v posudzovanej veci
bolo plnenie zo strany žalobcov 1/ a 2/ poskytnuté vo forme zaplatenia zálohy na kuchyňu a nejedná
sa o stav, že z neplatnej zmluvy o dielo k plneniu nedošlo. Ak žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že majú nárok
na vrátenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu od žalovanej 1/ a
domáhajú sa vrátenia preddavku uhradeného na jej účet bez právneho dôvodu, nejedná sa podľa názoru

súdu prvej inštancie o prípad, keď plnenie od začiatku nemalo právny dôvod alebo, že ide o prijatie
preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali a k uzatvoreniu ktorej neprišlo čím nie sú
splnené ani zákonné podmienky na vznik bezdôvodného obohatenia na starne žalovanej 1/, nakoľko
v tomto prípade absentujú zákonné podmienky jeho vzniku, a to protiprávnosť získania bezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi

protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.
Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky prijal zo zmluvného vzťahu žalovaný
2/, čo sám potvrdil, a že tieto finančné prostriedky aj užíval, minimálne v rozsahu 1 500 Eur. Uviedol, že
žalovaný 2/ uviedol miesto plnenia zo zmluvy o dielo (zaslanie preddavku) osobný účet žalovanej 1/, z
ktorého účtu zrejme aj sám čerpal, súhlasil s tým, aby bolo z neho čerpané zo strany žalovanej 1/, preto

súd prvej inštancie plnenie zo zmluvy o úvere - označenie účtu žalovanej 1/ vyhodnotil ako miesto
plnenia. Považoval za preukázané, že zo zmluvy o dielo sa čiastočne aj plnilo napr. i tým, že žalovaný 2/
opakovane navštívil žalobcov 1/ a 2/ za účelom premerania kuchyne. Súd prvej inštancie preto dospel
k záveru, že žalovaná 1/ nie je vo veci pasívne legitimovaná a žalobu voči nej z tohto dôvodu zamietol .
Voči žalovanému 2/ považoval žalobu za dôvodnú s tým, že prijatie preddavku v sume 3 000 Eur potvrdil

a uznal písomne sumu 1 500 Eur, ale vzhľadom k tomu, že plnenie zo zmluvy o dielo t.j. vykonanú prácu
a zakúpený materiál v sume 1 500 Eur žiadnym spôsobom nepreukázal, zaviazal ho na úhradu tejto
sumy v plnej výške. Úroky z omeškania priznal súd prvej inštancie žalobcom odo dňa 22.11.2019, t.j.
odo dňa kedy bolo žalovanému 2/ doručené uznesenie súdu č.k.50C/51/2018-113 zo dňa 27.09.2019
a ktorým bol oboznámený so zmenou žalobného návrhu a s tým, že je stranou tohto sporu. Uplatnené

úrokyzomeškaniaododňa06.12.2017do21.11.2019 žalobcom 1/a2/nepriznalzdôvodu,žežalovaný
2/ mohol uhradiť žalovanú sumu až po tom, čo sa dozvedel o uplatnenom práve voči nemu.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko žalovaná 1/ bola v spore

úspešná, a prislúcha jej náhrada trov konania v plnej výške, ale keďže si trovy konania v spore
neuplatnila, súd jej túto náhradu nepriznal. Žalobcovia 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech voči žalovanému
2/, preto zaviazal žalovaného 2/ na náhradu trov konania vo výške 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie , ktorým napadli všetky výroky rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolanie podali z dôvodov ust. § 365 ods. 1, písm. d), písm. e) a písm. f), písm.

h) CSP a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné.7. Nesúhlasili so záverom prvoinštančného súdu, že žalovaná 1/ nie je pasívne legitimovaná. Poukázali
na ust. § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vzájomné vzťahy manželov a

tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony,
ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.
Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci
sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec

(záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. Uviedli, že v zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho
úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom
manželianevystupujúspoločneakoúčastníci),vyžadujesúhlasdruhéhomanžela,akideoinúnežbežnú
záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle §
40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť, čo znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať
za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela,

sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Konštatovali, že
základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na predmet
toho súdneho konania je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto
podmienka nie je splnená, sú podľa žalobcov úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú
alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého

manžela, bezpredmetné. Uviedli, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie,
pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho
správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Obč. zákonníka), môže byť len to, čo
môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a
ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Konštatovali, že za predmet vlastníctva a teda ani

bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia
všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku
bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov
manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa
zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

v širšom zmysle).Uviedli, že podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných veci
nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z
21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych
rozhodnutínajvyššíchsúdovČSSR,ČSRaSSR,vydanomNajvyššímsúdomČSSR,ŠEVTPraha1986),
ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z

manželov (R 71/ 1994). Podľa žalobcov rovnaký záver platí aj pre zmluvu o dielo uzavretú len jedným
z manželov. Majú za to, že keďže ani zmluva o dielo uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne
nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa
spoločných vecí a teda nebol potrebný súhlas. Podľa názoru žalobcov dokazovaním bolo preukázané,
že žalobcovia uzavreli ústnu zmluvu o dielo, avšak neposkytli žalovanému 2/ žiadnu zálohu, nakoľko

ju poslali na účet žalovanej 1/, ktorý im žalovaný 2/ uviedol ako jeho účet. Vzhľadom k tomu, že zo
strany žalovaného 2/ nedošlo k plneniu, odstúpili od zmluvy o dielo a prvoinštančný súd mal podľa ich
názoru posúdiť ponechanie si zálohy žalovanou 1/ aj cez prizmu dobrých mravov, pretože aj v tomto
kontexte sa javí, že môže ísť zo strany žalovaných o úkon priečiaci sa dobrým mravom (contra bonos
mores), a teda absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Poukázali na výpoveď žalovanej 1/

zo dňa 29.04.2019, v ktorej uviedla, že jej bývalý manžel (žalovaný 2/ ) mal exekúcie, preto nemal
vlastný účet, čím podľa ich názoru úmyselne napomáhala žalovanému 2/ vyhnúť sa výkonu exekúcií
a opakovane prijímala na svoj účet plnenia tretích osôb, ktoré súviseli s nelegálnym podnikaním jej
manžela. Konštatovali, že žalovaná 1/ mala vedomosť o nelegálnych príjmoch žalovaného 2/ a napriek
tomu ich prijímala na svoj účet, a vrátane nich spotrebovala aj zálohu na kuchyňu vo výške 3 000 Eur

ako aj sama uviedla. Uznanie záväzku žalovaného 2/ považujú len za účelovo vykonštruovaný dôkaz,
vylučujúci pasívnu legitimáciu a zodpovednosť žalovanej 1/ na vrátenie zaplatenej zálohy. Namietali, že
prvoinštačný súd prijal za vlastné závery ničím nepreukázané tvrdenia žalovanej 1/, v tom, že údajne
odovzdala druhú bankovú kartu žalovanému 2/ a sú toho názoru, že ak by to aj bola pravda, čo
popierajú, je otázne prečo by tak žalovaná 1/ urobila, ak by na jej účet žalovaný 2/ nepoukazoval peniaze

z jeho nelegálnej činnosti (práce na čierno).

8. Nestotožnili sa ani s názorom prvoinštančného súdu v bode 44 rozsudku, kde súd prvej
inštancie konštatoval, že nie sú splnené zákonné podmienky na vznik bezdôvodného obohatenia nastrane žalovanej 1/, nakoľko absentujú zákonné podmienky jeho vzniku. Majú za to, že predpoklady
bezdôvodného obohatenia boli u žalovanej 1/ naplnené nakoľko zákon nepredpokladá pre vznik
bezdôvodného obohatenia aj jeho protiprávnosť ako konštatoval prvoinštančný súd. Podľa žalobcov na

stranežalovanej 1/došlokbezdôvodnémuobohateniu,atomomentompripísaniasumyvovýške3000,-
Eur na jej osobný účet dňa 05.12.2017, ktoré jej boli pripísané na účet bez právneho dôvodu. Poukázali
na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: Cpj 37/78 (Rl/79) „Nároky na vrátenie neoprávneného
majetkového prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahŕňajú predovšetkým nároky
získané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod Na vrátenie poskytnutého plnenia

ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak len, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že
nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať." Sú toho názoru, že
sa bezdôvodne obohatili obaja žalovaní, keďže Zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcami a
žalovaným 2/ so súhlasom žalovanej 1/. Zdôraznili, že bankový účet patrí výhradne žalovanej 1/ a iba
ona má dispozičné právo nakladať s finančnými prostriedkami na ňom vedenými a rovnako zodpovedá
za nakladanie s finančnými prostriedkami na ňom. Namietali, že prvoinštančný súd tvrdenie žalovanej

1/, teda že druhá platobná karta s končiacim číslom XXXXXX bola údajne odovzdaná žalovanému
2/, ktorou mohol údajne manipulovať s bankovým účtom žalovanej 1/ prijal ako fakt, bez akéhokoľvek
podloženia dôkazmi. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie , že finančné prostriedky boli
užívanéžalovaným2/minimálnevrozsahu1500.-Eurstým,že prvoinštančnýsúdpritejtoargumentácií
opätovne prijal tvrdenie ako fakt, bez akéhokoľvek podloženia dôkazmi. Konštatovali, že žalovaný 2/

prostredníctvom Čestného vyhlásenia, ktoré bolo pripojené ako dôkaz k Vyjadreniu do konania zo dňa
08.01.2019 uviedol, že sumu vo výške 1 500, Eur spotreboval na materiál a prácu pre žalobcov pričom
neuviedol dobu kedy malo dôjsť k údajnému spotrebovaniu sumy vo výške 1 500,- Eur a tieto jeho
tvrdenia neboli podložené žiadnymi dôkazmi, ako napríklad bločkami z kúp materiálov a ani z výpisov
z bankového účtu žalovanej 1 / nie je zrejmý žiadny taký nákup. Majú za to, že tvrdenia žalovanej 1/

a žalovaného 2/ sú vo vzájomnom rozpore a nie sú podložené akýmikoľvek dôkazmi. V súvislosti s
miestom plnenia uviedli, že žalovaný 2/ im uviedol na plnenie bankový účet žalovanej 1/, ale tento
bankový účet pravdivo neoznačil. Konštatovali, že ak by bol tento účet bližšie špecifikoval, nikdy by
nepreviedli finančné prostriedky na bankový účet žalovanej 1/. Uviedli, že predmetným konaním ich
žalovaný 2/ uviedol do omylu, nakoľko peňažné prostriedky mali byť uhradené na jeho bankový účet, a

nie žalovanej 1/. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: Cpj
37/78 (Rl/79) „Plnením bez právneho dôvodu sú aj plnenia, ktorých dôvod dodatočne odpadol; takým to
prípadom je aj napríklad dodatočné oprávnené odstúpenie účastníka od zmluvy alebo viazanosť zmluvy
na rozväzovaciu podmienku, ktorá sa splnila; okrem toho sú takým prípadom všetky plnenia prijaté
osobou, ktorá nebola oprávnená ich prijať, ako aj plnenia prijaté za predpokladu, že dôjde k vzájomnému

plneniu, a k takejto odplate nedošlo,...“. Majú za to, že žalovaná 1/ je vo veci pasívne legitimovaná a je
povinná výlučne alternatívne spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/ zaplatiť im sumu 3 000,- Eur.

9. Navrhli aby odvolací súd podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu
prvejinštancievnapadnutýchvýrokochzmeniltak,že:žalovaní1/a2/súpovinníspoločneanerozdielne

zaplatiť žalobcom sumu 3 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 000,-
Eur od 06.12.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného z nich zaniká záväzok oboch v rozsahu plnenia. Alternatívne žalovaná 1/ je povinná zaplatiť
žalobcom sumu 3 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 000,- Eur od
06.12.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Alternatívne podľa ust. §

389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobcovia opreli svoj nárok o titul bezdôvodného
obohatenia, čo je podľa jej názoru v rozpore so skutočnosťou. Konštatovala, že žalobcovia vo

svojich výpovediach potvrdili, že sa s p.Š. dohodli na výrobe kuchynskej linky. Pre realizáciu tejto
dohody sa dohodli na zálohovej platbe, aby p. Š. mohol začať pracovať na dohodnutom diele. Pri
platení zálohy si mohli vybrať jeden zo spôsobov platby (hotovosť, poukážka, bankový prevod) a
vybrali si bezhotovostný prevod na účet dobrovoľne. Peniaze poukázali na jej účet a platba bola
zadefinovaná ako platba za kuchynskú linku. Touto definíciou a určením podľa žalovanej 1/odpadá

dôvod bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že k plneniu dohody medzi p. Š. a žalobcami došlo hneď,
ako p. Š. nastúpil k výkonu svojej práce u žalobcov čo potvrdili aj žalobcovia a bolo to 3x. Cieľom týchto
návštev bolo premeranie zostavy kuchynskej linky, umiestnenie, dohoda o umiestnení a zabudovaní
elektrospotrebičov a podobne. Podľa vyjadrenia p. Š. celkovo tam vykonal prácu / meranie, navrhovaniezostavy, nejaké skrinky ako aj použitie automobilu na dochádzku k žalobcom / v celkovej sume cca 1
500 Eur, na čo dal aj čestné vyhlásenie, ktoré je založené v spise. Týmto sa podľa žalovanej 1/ začalo
plnenie dohody. Je toho názoru, že finančné prostriedky boli definovane za akým účelom boli poskytnuté

(záloha za kuchynskú linku) a čerpanie z nich začalo úkonmi v domácnosti u žalobcov, preto nemôže ísť
o bezdôvodné obohatenie. Uviedla, že na pojednávaniach sa ani slovkom nezmienili o tom, že odstúpili
od zmluvy o dielo s p. Š., nepredložili žiaden doklad, ktorý by tomu nasvedčoval čo podľa jej názoru
znamená, že zmluva trvá naďalej a je vecou ich dohody ako budú pokračovať. Podľa žalovanej 1/ ak
žalobca za predpokladu ,že odstúpil preukázateľne od zmluvy s p. Š. po vzájomnom vyrovnaní, by si

mal zálohu vymáhať od p. Š., s ktorým si prácu dohodol. Žalovaná 1/ nepovažuje za podstatné, že v tom
čase boli so žalovaným 2/ manželmi, a je toho názoru, že je potrebné jasne rozlišovať dva subjekty t. j.
ju a bývalého manžela, ako aj právny titul, ktorým by si mal vrátenie zálohy žalobca uplatňovať. Uviedla,
že by malo ísť o bezdôvodné obohatenie p. Š. a aj to len v prípade, že by žalobca preukázateľne od
dohody odstúpil, o čom podľa jej tvrdenia nebol predložený žiadny doklad. Navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a zaviazať žalobcov k náhrade vzniknutých trov vo výške 1 000 Eur, do 3 dni od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1/ nesúhlasili s jej názorom, že platba, ktorá bola
poukázaná na jej účet bola zadefinovaná ako platba za kuchynskú linku a touto definíciou a určením
odpadá dôvod bezdôvodného obohatenia. Konštatovali, že pri takomto názore by výsledkom bolo

navodenie právneho stavu, podľa ktorého by si akýkoľvek prijímateľ plnenia mohol legálne ponechať
prijaté plnenie, bez ohľadu na skutočnosť, či mu také plnenie bolo určené oprávnene, resp. išlo by
tak o jeho vyvinenie. Nesúhlasili s tvrdením žalovanej 1/, že sa na pojednávaní nezmienili o tom, že
odstúpili od zmluvy. Uviedli, že odstúpenie žalobcov od zmluvy v konaní preukázal už žalovaný 2/, ktorý
vyhlásil, že „Manželom P. som zálohu chcel vrátiť...“ ďalej uviedol, že „Zároveň som pripravený celú

sumu aj uhradiť,..“. Podľa žalobcov z čestného prehlásenia žalovaného 2/ je zrejmé a preukázané, že
mal vedomosť o odstúpení žalobcov od zmluvy o dielo a preto aj uznal svoj záväzok im zaplatiť sumu 1
500 Eur. Skonštatovali, že ak by žalovaný 2/ nemal vedomosť o odstúpení žalobcov od zmluvy o dielo
domáhal by sa plnenia svojich záväzkov zo zmluvy o dielo, čo sa však nikdy nestalo. Mali za to, že táto
skutočnosť v konaní nebola sporná a preto sa k uvedenej skutočnosti už viac nevyjadrovali a vyjadrili sa

len k výške uznanej sumy, keďže zo strany žalovaného 2/ nedošlo k žiadnemu plneniu zmluvy o dielo.
Sú toho názoru, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej 1/ vzniklo, a to či už bez právneho
dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu ktorý odpadol. Majú za to, že žalovaní
neuniesli dôkazné bremeno, lebo síce obaja potvrdili, že žalovaná 1/ prijala na svoj účet zálohu vo výške
3 000 Eur, avšak žalovaný 2/ vo svojom čestnom vyhlásení nepotvrdil, že by tieto prostriedky aj sám

čerpal . Opätovne uviedli svoju argumentáciu v súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovanej 1/ uvedenou
v odvolaní ako aj svoj odvolací návrh.

12. Žalovaná 1/ k vyjadreniu žalobcov uviedla, že všetky úkony, ktoré žalobcovia urobili s p. Š.J., urobili
pri plnom vedomí, bez nátlaku a dobrovoľne, čo je podložené ich výpoveďami. Na základe dohody o diele

t. j. vyhotovenie kuchynskej linky, uhradili zálohovú platbu. Konštatovala, že skutočnosťou, že sa obe
strany dohodli na zmluve o diele, (výroby kuchynskej linky), odpadá dôvod bezdôvodného obohatenia
na základe ktorého bola zostavená žaloba. Zdôraznila, že ak v konaní nie je sporné za akým účelom
boli finančné prostriedky vyplatené ( za výrobu kuchynskej linky) nemôže ísť o bezdôvodne obohatenie.
Zotrvala tiež na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3
CSP verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil tak,

že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3 000 Eur s
úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3 000 Eur od 6.12.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného z nich zaniká záväzok oboch v rozsahu plnenia.
V časti trov prvoinštančného konania rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú
voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.15. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

16. Podstata relatívnej neplatnosti spočíva v tom, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok
jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle citovaného ustanovenia, sa považuje za platný (so všetkými
právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti
právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Oprávneným subjektom môže
byť nielen účastník právneho úkonu (ak neplatnosť sám nespôsobil), ale aj tretia osoba, avšak len za
predpokladu, že je takým úkonom dotknutá. Je výlučne na oprávnenom subjekte, či urobený právny

úkon v rámci svojich individuálnych záujmov bude považovať za prijateľný a neplatnosti právneho
úkonu sa nedovolá (v takom prípade právny úkon, hoci s vadou, zostane platný so všetkými právnymi
následkami, ktoré z neho vyplývajú), alebo sa rozhodne relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolať.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti treba považovať za jednostranný výslovný prejav vôle, z ktorého
musí byť zrejmé, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje, a v čom konkrétne

vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, spočíva. Musí sa adresovať druhému
účastníkovi (ostatným účastníkom) právneho úkonu alebo všetkým jeho účastníkom, ak ten, kto sa
dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Právne
následkydovolaniasarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonunastávajúokamihomdôjdeniatohtoprejavu
vôle do dispozičnej sféry buď druhému účastníkovi alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tretia

osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom
právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť
i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému

právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd
či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti
na relatívnu neplatnosť prihliadnuť. Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno už v
prebiehajúcom konaní na súde. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti na súde musí byť výslovné; nestačí
iba upozornenie, že právny úkon by mohol byť neplatný. Ak účastník v súdnom konaní na túto neplatnosť

len upozorní, neznamená to ešte, že sa jej dovoláva (pozri Ro NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 437/2003).
„Dovoláníserelativníneplatnostijeprávnímúkonem.Projevvůle,kterýmseúčastníkrelativníneplatnosti
dovolává, musí vyjadřovat jak skutečnost, že jde o uplatnění relativní neplatnosti, tak i vadu právního
úkonu, která v dané věci jeho relativní neplatnost způsobila. Zákon ponechává uplatnění relativní
neplatnosti na vůli osoby dotčené vadným právním úkonem. Nepostačí přitom, pokud na tuto neplatnost

v soudním řízení pouze upozorní, neboť to ještě neznamená, že se relativní neplatnosti dovolává.“

17. V preskúmavanej veci z hľadiska skutkového stavu považoval odvolací súd za nesporné, že koncom
roka 2017 sa žalobcovia 1/ a 2/ ústne dohodli so žalovaným 2/, že im vyhotoví kuchynskú linku na
mieru, vrátane elektrospotrebičov. Ústnou dohodou bola uzatvorená zmluva o dielo, keď žalovaný 2/

ako zhotoviteľ požadoval od žalobcov 1/ a 2/ zálohu v sume 3 000 Eur. Formou SMS uviedol
žalobcom číslo účtu v U. Q., J..P.., na ktorý majú poukázať zálohu. Účet bol vedený na jeho v tom čase
manželku t.j. žalovanú 1/, ktorá pripísanie sumy 3 000 Eur na jej účet nepoprela. Žalovaný 2/ nebol
živnostníkom a dohodnuté služby poskytoval ako fyzická osoba. Žalovaná 1/ po obdržaní finančnej
čiastky 3 000 Eur túto ako manželka žalovaného 2/ spotrebovala spolu aj so žalovaným 2/ s jeho

súhlasom. Žalovaný 2/ poskytnutie zálohy od žalobcov v sume 3 000 Eur potvrdil.

18. Z predloženého listinného dôkazu výpisu z účtu žalovanej 1/ vedeného v U. Q., J..P.. č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bolo v konaní preukázané, že dňa 06.12.2017 bola pripísaná suma 3
000Eursdoplňujúcimiúdajmi"kuchyňa"odžalobcu1/zč.ú.P..Včestnomvyhlásení adresovanomsúdu

prvej inštancie (č.l. 57) žalovaný 2/ uviedol, že približne v mesiaci november/december 2017 uzatvoril s
manželmi P., zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie kuchyne na mieru. Následne manželia
P. odovzdali zálohu vo výške 3 000 Eur , ktorú poukázali na účet jeho bývalej manželke S. Š.. Vzhľadom
k tomu, že sa im v manželstve narodilo dieťa a súčasne bol povinný uhrádzať výživné aj z prvéhomanželstva, dostal sa do nepriaznivej finančnej situácie, manželstvo sa skončilo rozvodom a následným
opustením spoločnej domácnosti. V čestnom prehlásení ďalej F. Š. uviedol, že chcel žalobcom zálohu
vrátiť, resp. sa s nimi dohodnúť, ale až v rozvodovom konaní zistil, že na vrátenie sumy 3 000 Eur je

žalovaná jeho bývalá manželka, ktorá nemá so zmluvou o dielo nič spoločné. Jej jediným previnením
bolo to, že mala v čase, keď s manželmi P. uzatvoril zmluvu o dielo, účet v banke na ktorý poukázali
zálohu vo výške 3 000 Eur. Uviedol tiež, že je pripravený celú sumu aj uhradiť, v súčasnosti však nie je
schopný uhradiť ju celú, avšak je prístupný akémukoľvek splátkovému kalendáru, pričom predpokladá,
že koncom roka 2019 by bol schopný tento dlh uhradiť, resp. doplatiť celý. Za uvedeným textom je ručne

dopísané, že uznáva prevzatie zálohy vo výške 3 000 Eur, ale nakoľko bol žalobcom dodaný materiál s
prácou, je ochotný zaplatiť sumu 1 500 Eur, čo zodpovedá výške dodaného materiálu.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

20. K námietke žalovanej 1/ spočívajúcej v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd uvádza,

že správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je
právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).

Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré
sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická

osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,

o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

21. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo
je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v

civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou
legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného
práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v
konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne
(na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej

aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní.
Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom povinnosti, ktorú v konkrétnom
konaní išlo. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní.

22. Žalovaná 1/ nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie odôvodňovala tým, že Zmluva o dielo

bola uzatvorená medzi žalobcom a jej manželom - zhotoviteľom, pričom ona nebola zmluvnou stranou
tejto zmluvy. Súhlasila s tým, že žalobca poukázal sumu 3 000 Eur na jej účet vedený v U. Q., J..P..,
tvrdila však, že tento účet bol len platobným miestom, nakoľko jej manžel t.j. zhotoviteľ bankovým účtom
nedisponoval. Mala za to, že žalovaným mal byť jej manžel t.j. zhotoviteľ a že ju úkony manžela t.j.
zhotoviteľa nijakým spôsobom nezaväzujú. Poukázala aj na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Konštatovala, že zhotoviteľovi
nedala žiadny súhlas na to, aby takto "podnikal" a navyše má za to, že nešlo o bežnú vec. Je tohonázoru, že ju tento právny úkon vykonaný manželom ako zhotoviteľom nijakým spôsobom nezaväzuje
a v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom.

23. Súd prvej inštancie pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/ dospel k záveru, že
žalovaná 1/ nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Dôvodil, že v čase vzniku ústnej zmluvy o
dielo ako aj v čase podania žaloby bola žalovaná 1/ manželkou žalovaného 2/ a ak žalovaný 2/
počas manželstva uzatvoril zmluvu o dielo, vychádzajúc z ust. § 20 zákona o rodine a z § 145 Obč.zák.
nejedná sa o obstaranie bežnej záležitosti jedného z manželov, nakoľko žalovaný 2/ nepodnikal a na

uzatvorenie takejto zmluvy bol potrebný súhlas druhého manžela, t.j. žalovanej 1/. Mal za to, že v danom
prípade nebola splnená potom podmienka aplikácie ust. § 145 ods. 2 Obč. Zák., pretože sa nejednalo o
existenciu právneho úkonu, ktorý sa týkal spoločných vecí. Mal tiež za to , že žalovaná 1/ poukázala na
relatívnu neplatnosť zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 2/ a to po prvýkrát dňa
31.07.2018 v právnom úkone - podaní, ktoré doručila Okresnému súdu Banská Bystrica (...mňa úkony
zhotoviteľa nijakým spôsobom nezaväzujú, pričom poukazujem na ust. §145 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný....č.l. 25), ktorý smeroval voči
žalobcom a relatívnej neplatnosti sa následne dovolala aj voči žalovanému 2/, ktorému táto skutočnosť
bola oznámená písomne súdom, ktorý mu toto podanie podľa súdu prvej inštancie obsahujúce dovolanie
sa relatívnej neplatnosti doručoval a písomnosť mu bola doručená dňom 17.01.2020. Skonštatoval, že

relatívnej neplatnosti dovolala v trojročnej premlčacej lehote.

24. Ako už bolo uvedené dovolanie sa relatívnej neplatnosti treba považovať za jednostranný výslovný
prejav vôle, z ktorého musí byť zrejmé, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná 1/ poukázala na relatívnu neplatnosť zmluvy o dielo

uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 2/ a to po prvýkrát dňa 31.07.2018 v právnom úkone -
podaní, ktoré doručila Okresnému súdu Banská Bystrica a dospel k záveru, že sa relatívnej neplatnosti
predmetného právneho úkonu aj dovolávala. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd
nestotožňuje a z hľadiska posúdenia právneho úkonu dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo
žalovanou 1/ odkazuje na vyššie uvedený bod 18 svojho rozhodnutia. Dáva do pozornosti, že súd prvej

inštancie sám v bode 38 preskúmavaného rozsudku uviedol, že žalovaná 1/ „poukázala“ na relatívnu
neplatnosť zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcami 1/ 2/ a žalovaným 2/ a vychádzajúc z obsahu
predmetného podania žalovanej 1/ z č. l. 25 nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že zo
strany žalovanej 1/ došlo k výslovnému prejavu vôle, ktorým sa relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo
dovolávala. Je pravdou, že v predmetnom podaní okrem iného upozornila, že právny úkon by mohol

byť neplatný avšak toto jej konštatovanie nemožno posudzovať tak, že týmto podaním si žalovaná 1/
relatívnu neplatnosť zmluvy o dielo uplatňuje a výslovne sa jej dovoláva . Tým, že súd prvej inštancie
považoval zmluvu o dielo z decembra 2017 uzatvorenú medzi žalobcami 1/ 2/a žalovaným 2/ za
neplatný právny úkon podľa § 40a Obč. zákonníka nakoľko mal za to, že zo strany žalovanej 1/ došlo k
účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo, vec nesprávne právne posúdil, dospejúc k

nesprávnemu právnemu záveru o jej relatívnej neplatnosti.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací považuje za nadbytočné posudzovať predmetnú zmluvu
o dielo z hľadiska ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákona avšak nie je možné nechať bez povšimnutia
bod 37 rozsudku súdu prvej inštancie v ktorom konštatuje potrebu súhlasu žalovanej 1/ na uzatvorenie

zmluvy o dielo medzi žalobcami a žalovaným 2/. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. 1 Cdo 27/2017, „Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že
ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné
záväzky, t.j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho,
aby takéto právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného

splnenia samostatného záväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho
do BSM, ku ktorému má druhý manžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný
majetok dlžníka bude postačujúci pre uspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je
neznesiteľná, nemožno sa od nej odkláňať len preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava
bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Obč. zákonníka z hľadiska

účelu zákona nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného
z manželov. Inak by zákonodarca nemohol v § 147 ods. 1 Obč. zákonníka zakotviť možnosť, aby
sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla pri výkone rozhodnutia uspokojiť z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; ak by snaha o ochranu spoločného majetkunapr. aj z dôvodu extrémnej nespravodlivosti existovala § 147 ods. 1 by ju znegoval. Inak povedané
ustanovenie § 147 Obč. zákonníka priamo pamätá aj na pohľadávky len proti jednému z manželov a
pre tento prípad pripúšťa ich uspokojenie aj zo spoločného majetku.“ Dáva do pozornosti aj Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp.zn. 4Cdo/234/2010, „Základnou podmienkou
aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia
právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o
tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu
úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, alebo či je založená aktívna, príp. pasívna

solidarita manželov, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie,
pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho
správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to,
čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa
riadiavšeobecnýmprávnymrežimomzáväzkovýchvzťahov.Natomtozávereničnemeníto,žeprizániku

bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov
manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa
zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr.
zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra

1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych
rozhodnutínajvyššíchsúdovČSSR,ČSRaSSR,vydanomNajvyššímsúdomČSSR,SEVTPraha1986),
ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným
z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení

k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne
inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa
priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia
tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená. Keďže ani zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným
z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je

právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí.“

26. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

27. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti.

Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné
obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor
niekohoiného,apretonavzniktohtozáväzkovéhoprávnehovzťahusanevyžadujeexistenciazavinenia,
ani existencia protiprávneho úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je

vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku
došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenie získané, a ak ho nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Povinným subjektom
je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia
je zakotvená v ust. § 451 ods. 1 OZ a konkrétne skutkové podstaty zákon uvádza v § 451 ods.

2 a § 454 OZ. Medzi tieto patrí: plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o
neexistenciiprávnehodôvodunaplnenievedelialebonie, plneniezneplatnéhoprávnehoúkonu,plnenie
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a bezdôvodné
plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti
nemal. Predpokladom bezdôvodného obohatenia, nie je zavinenie obohateného, podstatou je iba to,

že stav obohatenia vznikol a teda z povahy bezdôvodného obohatenia vyplýva, že ide o osobitný
záväzkovoprávny vzťah mimozmluvného charakteru a vzhľadom k tomu, že na jeho vznik nie je vždy
nevyhnutné porušenie právnej povinnosti, záväzky z bezdôvodného obohatenia sa označujú ako tzv.
kvázideliktuálne záväzkové vzťahy. Bezdôvodné obohatenie je tak v zmysle § 451 ods. 1 Občianskehozákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor
koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštruované
ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa

vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.

29. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia uzavreli ústnu zmluvu o dielo, so žalovaným 2/ pričom
zálohu vo výške 3 000 Eur, ktorá mala byť použitá na zhotovenie kuchyne zaslali na účet žalovanej
1/, ktorý im žalovaný 2/ uviedol na zaslanie uvedených finančných prostriedkov. Nakoľko zo strany

žalovaného2/nedošlokplneniuzozmluvyodielo žalobcoviaodzmluvyodstúpili.Odstúpenieodzmluvy
žalobcami odvolací súd nepovažoval za sporné a je zrejmé aj z čestného prehlásenia žalovaného 2/
(č.l.57), v ktorom žalovaný 2/ uvádza, že chcel žalobcom zálohu vrátiť, resp. sa s nimi dohodnúť, z čoho
je zrejmé, že mal vedomosť o odstúpení žalobcov od zmluvy o dielo. Žalovaný 2/ tvrdil, že v sume 1 500
Eur došlo k čiastočnému plneniu, nakoľko dodal žalobcom materiál s prácou, čo žalobcovia popreli s
tým, že zo strany žalovaného 2/ nedošlo k žiadnemu plneniu zo zmluvy o dielo.

30. V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovanej 1/ odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcov v
tom, že finančné prostriedky vo výške 3 000 Eur boli poukázané na bankový účet, ktorého majiteľom
je žalovaná 1/, ako osobe, ktorá má aj dispozičné právo nakladať s finančnými prostriedkami na ňom
vedenými a osobe, ktorá prijala do svojej majetkovej sféry finančné prostriedky bez právneho dôvodu a

preto je pasívne vecne legitimovaná. Za akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami uvedenými
na tomto bankovom účte zodpovedá výlučne jeho majiteľ, t. j, žalovaná 1/. Je potrebné zdôrazniť, že
žalovaná 1/ ako vlastník a správca svojho bankového účtu umožnila žalovanému 2/ nechávať si zasielať
finančnú hotovosť na jej bankový účet, na svoj účet zálohu 3 000 Eur aj prijala, so žalovaným 2/ boli
v tom čase manželia a žili v spoločnej domácnosti a preto je taktiež nositeľom subjektívnej povinnosti

vyplývajúcej z hmotného práva, teda je vo veci pasívne legitimovaná .

31.Skutkovápodstatabezdôvodnéhoobohateniazískanéhoplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,
sa vzťahuje na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý
však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky. Okamihom odpadnutia

právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Tak tomu je napr. v prípade
keď je zmluva dodatočne zrušená podľa § 48 ods. 2 OZ (odstúpenie od zmluvy) s účinkami ex
tunc. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, zisteného skutkového stavu
žalobcovia1/ a 2/ uzavreli zo žalovaným 2/ ústnu zmluvu o dielo, v zmysle ktorej poskytli zálohu vo výške
3 000 Eur, ktorú poukázali na účet žalovanej 1/, s jej vedomím. Žalovaní v konaní nepreukázali plnenie

zo zmluvy o dielo avšak z výpisov z účtu žalovanej 1/ ako aj z jej výpovede bolo preukázané, že finančné
prostriedky pripísané na jej osobný účet spolu so žalovaným 2/ aj čerpali. Odvolací súd má za to, že
prijatím žalovanej sumy na bankový účet žalovanej 1/ na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
žalobcami a žalovaným 2/ od ktorej žalobcovia v dôsledku jej neplnenia žalovaným 2/ odstúpili došlo na
strane žalovaných 1/ a 2/ k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sú povinný vydať a to s ohľadom na §

456 Občianskeho zákona, ktoré ukladá predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu na úkor koho sa
získal, v danom prípade žalobcom 1/a 2/. K argumentácii žalovaných, spočívajúcej v tom, že zo zmluvy
o dielo sa čiastočne aj plnilo minimálne v rozsahu 1 500 Eur odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník

konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že
z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. V nadväznosti na uvedené odvolací súd

uvádza, že žalovaní obaja potvrdili, že žalovaná 1/ prijala na svoj účet zálohu vo výške 3 000 Eur
poskytnutú žalobcami , žiadne plnenie zo zmluvy o dielo nepreukázali a ani v tomto smere nenavrhli
žiadne dôkazy. Odstúpením od zmluvy žalobcami odpadol právny dôvod na poskytnuté plnenie, ktoré
sa s účinkami ex tunc stalo bezdôvodným obohatením, na vydanie ktorého súd žalovaných zaviazal.
Žalobcom zároveň v súlade s ust. § 517 ods.l a 2 Obč. zák. v spojení s §3 ods. 1 Nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z. priznal uplatnené úroky z omeškania od 06.12. 2017 t.j. od kedy na strane žalovaných
došlo k bezdôvodnému obohateniu - pripísaním finančných prostriedkov na účet žalovanej 1/.32. Preskúmaním súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci z hľadiska
uplatneného nároku žalobcov dostatočné dokazovanie a na jeho základe ustálil správny skutkový
stav, ktorým je odvolací súd, v zmysle ust. § 383 CSP viazaný. Vzhľadom k tomu, že súd prvej

inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie rozhodol odvolací sú bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, nakoľko dokazovanie nebolo potrebné opakovať alebo doplniť. Jeho rozhodnutie je však
založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Tým, že súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej
1/ zamietol, vec nesprávne právne posúdil, dospejúc k nesprávnemu právnemu záveru že nie je vo
veci pasívne vecne legitimovaná. Súdom prvej inštancie vykonaný dôkaz na č.l. 25 vyhodnotil inak na

základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §388 CSP zmenil.

33. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

34. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, o nároku
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s §

262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 a v konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu prvoinštančných
a odvolacích trov konania v celom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).