Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39Nt/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722010083
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1722010083.7

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci: D. Y., ex cathedra dňa 08.
septembra 2022 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 448 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 74 ods. 2 Trestného zákona, súd prepúšťa
z ochranného ústavného protialkoholického liečenia pacienta: D. Y., Q. D. XX.XX.XXXX T. U., W. U. J.
J. XXXX/X, U. - D.Q. Q. T., t.č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok, so sídlom Malacká

cesta 63, Pezinok, uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/126/2015 zo dňa
15.12.2015, nakoľko ochranné liečenie neplní svoj účel.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.02.2022 doručila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok (ďalej len „PNPP“) žiadosť
na zmenu ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby na ambulantnú z dôvodu, že pacient nie je schopný
vnímať zmysel uloženia ochrannej protialkoholickej liečby, pričom pobyt na terapeutickom oddelení

nie je vhodný, narúša liečebný proces iným pacientom s diagnózou závislosti. Od ďalšej liečby z
hľadiska PNPP nie je možné očakávať ďalšiu zmenu psychického stavu, pacient je nastavený na liečbu,
bez nežiaducich účinkov. Ochranné ústavné liečenie pacient vykonával na základe nariadenia výkonu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/75/2015 zo dňa 14.07.2021 na základe rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/75/2015 - 445 zo dňa 30.07.2015, ktorý bol zrušený rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3To/126/2015 zo dňa 15.12.2015.

Z predložených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Ochranné ústavné liečenie pacient v PNPP vykonával na základe nariadenia výkonu Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 3T/75/2015 zo dňa 14.07.2021 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 3T/75/2015 - 445 zo dňa 30.07.2015, ktorý bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 3To/126/2015 zo dňa 15.12.2015.Citovaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV bol
pacient uznaný vinným zo spáchania zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona, pričom
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bol výrok o treste zrušený a bolo mu uložené o.i. ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Z návrhu PNPP na zmenu ochrannej liečby zo dňa 17.02.2022 vyplýva, že pacient nastúpil na liečbu

na Klinike drogových závislostí dňa 25.10.2021. V klinickom obraze dominovala simplexná disociálna
štruktúra osobnosti s intelektom v pásme ľahkej mentálnej retardácie (IQ 63) bez hlbšej motivácii k
abstinencii. Zmysel nariadeného ochranného liečenia nechápe, v liečbe prevažuje pasivita, nezáujem
o terapeutické aktivity, nekritickosť, porušuje režim kliniky, ide negatívnym príkladom iným pacientom,
čo narúša terapeutický program. V liečbe prakticky nenapreduje, opakovane uložené sankcie mu v
rámci režimových pravidiel oddelenia bez efektu. Zaznamenávajú nevhodné správanie, ironizujúce

poznámky, arogantné vystupovanie na komunite, ignorovanie terapeutických aktivít, z ktorých napokonpre nespoluprácu a neúčelnosť je vylúčený. Pacient je needukovateľný, neprijímajúci spätnú väzbu,
negativistický, bez náhľadu na závislosť.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.03.202 súd rozhodol o vykonaní znaleckého dokazovania na
návrh Okresnej prokuratúry Pezinok. Uznesením sp. zn. 39Nt/17/2022 - 61 zo dňa 28.03.2022 bol do
konania pribratý znalec z odboru psychiatria: MUDr. Matúš Martinka (ďalej len „znalec“) za účelom
vypracovania znaleckého posudku na základe príkazu na vyšetrenie duševného stavu pacienta. Znalec
dňa21.06.2022doručilsúduvypracovanýznaleckýposudokč.11/2022,zktoréhovyplvnulonasledovné:

Vyšetrovaný netrpí duševnou poruchou v užšom slova zmysle, t.j. psychózou, vážnou mentálnou
retardáciou, alebo organickým poškodením mozgu. Pacient je trvalo abnormnonou osobnosťou, s
disociálnymi a emočne instabilnými, impulzívnymi rysmi. dide o povahové odchýlky, dostupnými
medicínskymi prostriedkami veľmi málo ovplyvniteľné. Tieto môžu byť akcentované pri oslabení
kontrolných mechanizmov v prípade recidívy konzumu alkoholu. Vyšetrovaný preukázateľne je závislý

od alkoholu, ide o trvalú diagnózu. Napriek času strávenému na liečbe, ktorý prevyšuje bežnú dĺžku
protialkoholickej liečby, menovaný nenapredoval, u posudzovaného vzhľadom k abnormnej osobnostnej
výbave a úplne chýbajúcej motivácii k liečbe a abstinencii nemožno očakávať dosiahnutie účelu
ochranného liečenia ani jeho pokračovaním. Počas trvania ústavnej protialkoholickej liečby mal pacient
možnosť získať znalosti o problematike závislosti a s konzumom alkoholu má aj bohaté životné

skúsenosti, ich účinkoch na organizmus a dopady na fungovanie dobre pozná. Motivácia ku zmene
životného štýlu a abstinencii však absentuje, čo sa prejavilo počas súčasnej liečby nezáujmom,
porušovaním režimu, nevhodným správaním, arogantným vystupovaním, ignorovaním terapeutických
aktivít. nezáujem o zmenu životného štýlu okrem iného potvrdzuje aj okamžitá recidíva po pomerne
dlhom štádiu abstinencie v podmienkach VTOS. Menovaný bol schopný uvedomiť si povinnosť nastúpiť

na prípadnú nariadenú liečbu aj ambulantnou formou, absentuje však pochopenie zmyslu tejto liečby,
ako aj motivácia k nej. Vzhľadom k abnormnej osobnostnej výbave, chýbajúcej motivácii k liečbe,
subnormnému intelektu nemožno očakávať dosiahnutie účelu ochrannej liečby v zmysle získania
nadhľadu, kritičnosti, a osvojenia si nutnosti trvalej abstinencie, preto ďalšie trvanie ochranného liečenia
akoukoľvek formou znalec nenavrhoval, opatrenie by bolo čisto len formálne. Otázka na recidívu

protispoločenského správania zo strany menovaného je čisto hypotetická, je možné konštatovať, že
pobyt menovaného na slobode je potenciálne nebezpečný, pri nedodržaní abstinencii od alkoholu,
nakoľko navodenie si stavu opitosti môže viesť k oslabeniu kontrolných mechanizmov a akcentovaniu
osobnostných rysov, najmä impulzivite a skratkovému, neuváženému a dissociálnemu konaniu.
Sklony k agresívnemu správaniu pod vplyvom alkoholu u menovaného vychádzajú z prirodzeného a

očakávateľného účinku alkoholu na osobu vyšetrovaného. Do akej miery môže požitie alkoholu ovplyvniť
jeho schopnosť ovládať svoje konanie je hypotetická otázka, závisí od množstva vypitého alkoholu,
koncentrácie ako aj od momentálneho stavu menovaného. Menovaný by bol schopný uvedomiť si
povinnosť nastúpiť na prípadnú nariadenú liečbu aj ambulantnou formou, absentuje však chápanie
zmyslu tejto liečby, ako aj motivácie k liečbe. Vzhľadom na to nemožno očakávať dosiahnutie účelu

ochrannej liečby v zmysle získania náhľadu, kritičnosti a osvojenia si nutnosti abstinencie, preto
ďalšie trvanie ochranného liečenia akoukoľvek formou nenavrhuje, opatrenie by bolo čisto formálne. U
menovaného je možné predpokladať formálnu spoluprácu t.j. dostavovanie sa na dohodnuté termíny.
Vzhľadom k osobe menovaného však vyznieva iluzórne aktívna participácia na liečbe, dodržiavanie
liečebného režimu, získanie náhľadu a kritičnosti, ako aj úplná abstinencia.

§ 448 Trestného poriadku ustanovuje:

„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,
obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého

obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu súdu.

(2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody

ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného
liečenia sa bude pokračovať.(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor
proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný
účinok.“

§ 74 Trestného zákona ustanovuje:

„(1) Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa
spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné

liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na
povahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,môžesúdnariadiťaj
tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom
prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na
splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo
ambulantnom zariadení.

(2) Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého
páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej
užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O
prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

(3) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo
uložené.“

Podľa § 291 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne

ustanovuje.

Podľa § 301 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom
predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

Podľa § 303 Trestného poriadku, samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva.

Podľa § 10 ods. 6 Trestného poriadku, predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj
samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Pokiaľ Trestný poriadok v ustanovení § 448 Trestného poriadku, vo vykonávacom konaní zveruje
kompetenciu rozhodnúť o tom, či má výkon ochranného liečenia pokračovať, resp. kompetenciu

rozhodnúť o prepustení z ochranného liečenia alebo kompetenciu rozhodnúť o jeho ukončení výslovne
predsedovi senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva a zároveň výslovne
neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu na
verejnom zasadnutí, dospel samosudca Okresného súdu Pezinok aplikáciou citovaných ustanovení
Trestného poriadku k záveru, že na rozhodovanie v zmysle § 448 Trestného poriadku nemôže

samosudca nariaďovať verejné zasadnutie, pretože mu to Trestný poriadok výslovne neustanovuje.
Ústavne konformným výkladom citovaných ustanovení Trestného poriadku nemožno prijať iný záver,
ako ten, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku nemôže predseda senátu nariaďovať
verejné zasadnutie, ale má povinnosť rozhodnúť tzv. od stola (ex cathedra).

Z hľadiska systematického výkladu citovaných ustanovení Trestného poriadku zároveň platí, že pokiaľ
Trestný poriadok samosudcovi vôbec neumožňuje vykonávať neverejné zasadnutie, musí samosudca
rozhodujúci vo vykonávacom konaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhodovať len tzv. od stola (ex
cathedra).

Rozhodujúc ako samosudca Okresného súdu Pezinok som na podklade listinných dôkazov dospel
k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo pacientovi Dávidovi Schramovi uložené ústavné ochranné
protialkoholické liečenie pominuli, a preto nie je účelné naďalej pokračovať u menovaného vo výkone
predmetnej ochrannej liečby.To sú rationis decidendi, pre ktoré som rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Už len ako obiter dictum svojho rozhodnutia dodávam stručný, systematický výklad ustanovení prvého
dielu, druhej hlavy, štvrtej časti Trestného poriadku v spojení s ustanoveniami piateho dielu, druhej
hlavy, prvej časti Trestného zákona, nakoľko som rozhodujúc počas svojej päťročnej praxe v obvode
tunajšieho súdu v ktorom sa nachádza Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela zistil, že právnici, ktorí
s týmito ustanoveniami prichádzajú do styku zväčša sporadicky, im nie vždy rozumejú.

Štvrtá časť Trestného poriadku upravuje postup súdu vo vykonávacom konaní, pričom výkon
ochranného liečenia je konkrétne upravený v ustanoveniach prvého dielu, druhej hlavy tejto časti
Trestného poriadku (§ 445 až § 448a). Na procesný postup súdu v prípade rozhodovania o výkone
ochranného liečenia sa pritom (pokiaľ ide o formu rozhodnutia a spôsob rozhodovania) nepochybne
vzťahujú aj ustanovenia prvej a tretej časti Trestného poriadku.

Súd je široký pojem, nutno teda zodpovedať otázky, kto rozhoduje v jeho mene (súdny tajomník ,
vyšší súdny úradník, sudca pre prípravné konanie, samosudca, predseda senátu, senát), čím rozhoduje
(opatrením, príkazom, trestným rozkazom, uznesením, rozsudkom) a ako rozhoduje (od stola, na
hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, na neverejnom zasadnutí) .

Ochranné liečenie možno obvinenému v súdnom konaní uložiť buď na hlavnom pojednávaní alebo na
verejnom zasadnutí. Ukladá ho buď samosudca, alebo senát a to rozsudkom na hlavnom pojednávaní
(§ 289 ods. 1 Tr. por.), alebo uznesením na verejnom zasadnutí (§ 289 ods. 2 Tr. por.). V závislosti od
toho , či bolo ochranné liečenie uložené samosudcom alebo senátom sa následne odvíja i to, či o ňom

vo vykonávacom konaní rozhoduje samosudca alebo senát, resp. iba predseda senátu.

Pri ukladaní ochranného liečenia na hlavnom pojednávaní, či verejnom zasadnutí súd nikdy vopred
neurčuje dobu jeho trvania, pretože v zmysle § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá,
kým to vyžaduje jeho účel. Vždy však v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona určuje, či má ochranné

liečenie prebiehať ambulantnou alebo ústavnou formou.

Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo obvinenému uložené ochranné liečenie má predseda senátu
súdu, ktorý ochranné liečenie uložil povinnosť takéto rozhodnutie vykonať, resp. jeho výkon zariadiť
v zmysle § 406 ods. 1 veta tretia Trestného poriadku. V praxi sa tak deje nariadením výkonu

uloženého ochranného liečenia podľa § 445 Trestného poriadku, ktoré má povahu opatrenia. § 445
Trestného poriadku nehovorí o tom, že by mal o nariadení výkonu ochranného liečenia predseda
senátu rozhodovať na verejnom zasadnutí, teda je zrejmé, že zákonodarca počítal s tým, že v štádiu
po právoplatnom skončení trestného stíhania nie je nutné , aby výkon súdneho rozhodnutia zariaďoval
senát, ale postačí ak ho zariadi sám predseda senátu. Predseda senátu rozhoduje opatrením vydaným

od stola (ex cathedra) a proti jeho opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. V praxi mnohých
súdov sa využíva ustanovenie § 406 ods. 1 veta tretia Trestného poriadku, na základe ktorého predseda
senátu poverí vyššieho súdneho úradníka zariadiť výkon rozhodnutia o ochrannom liečení. Vyšší
súdny úradníka potom o nariadení výkonu ochranného liečenia rozhoduje od stola (ex cathedra) sám
opatrením, proti ktorému takisto nie je prípustný opravný prostriedok.

Prebiehajúci výkon ochranného liečenia možno skončiť len jedným z nasledujúcich spôsobov: A/
upustením; B/ ukončením; C/ prepustením.

Ad A/: Od výkonu ochranného liečenie sa upúšťa vtedy, ak zaniknú ešte pred jeho začatím okolnosti,

pre ktoré bolo uložené (§ 74 ods. 3 Tr. zák.).

Pre úplnosť citujme ustanovenie § 447 Trestného poriadku:
„(1) O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné
liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu,

osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým
nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na
návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu.
(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“Bezpochyby je tak rozhodnutie o upustení od ochranného liečenia zverené senátu, alebo samosudcovi
toho súdu, ktorý ho uložil a rozhoduje o ňom na verejnom zasadnutí samosudca, resp. senát uznesením,

proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ad B/: Výkon prebiehajúceho ochranného liečenia možno v zmysle § 74 ods. 2 veta druhá Tr. zák.
ukončiť, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť (napr. liečebný ústav oznámi
súdu, že obvinený ktorému bolo nariadené protialkoholické liečenie nedokáže abstinovať).

Procesný postup súdu pri ukončení ochranného liečenia upravuje § 448 Trestného poriadku nasledovne:

„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,
obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého
obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od

doručenia návrhu súdu.
(2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody
ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného
liečenia sa bude pokračovať.

(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor
proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný
účinok.“.

Z citovaného ustanovenia § 448 Trestného poriadku predovšetkým vyplýva to, že príslušnosť rozhodnúť

o ukončení ochranného liečenia zákon zveruje predsedovi senátu (resp. v zmysle § 10 ods. 6 Trestného
poriadku aj samosudcovi), toho súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva. Keďže
zákonodarca si bol vedomý toho, že počet liečebných ústavov v ktorých sa ochranné liečenia ústavnou
formou vykonávajú je násobne menší, ako počet súdov, ktoré tieto ochranné liečenia ukladajú, nevložil
právomoc rozhodovať o ukončení ochranného liečenia senátu (ktorý by o tom musel rozhodovať na

verejnom, či neverejnom zasadnutí), ale zveril túto právomoc výslovne len predsedovi senátu (a tým
v zmysle § 10 ods. 6 Trestného poriadku aj samosudcovi ) súdu, v ktorého obvode sa ochranné
liečenia vykonáva, čím mu umožnil rozhodovať o ukončení ochranného liečenia tzv. od stola (ex
cathedra), len na podklade listinných dôkazov a bez potreby vyslúchnutia obvineného. Zákonodarca
totiž nikde v § 448 Trestného poriadku neustanovuje, že pred rozhodnutím o ukončení ochranného

liečenia musí byť obvinený vyslúchnutý, ako je tomu v prípade rozhodovania o zmene spôsobu
výkonu ochranného liečenia podľa ustanovenia § 446 Trestného poriadku. Zároveň pokiaľ zákonodarca
výslovne neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu
naverejnomzasadnutí, jezrejmé,žeoukončeníochrannéholiečenia mápredsedasenátu(samosudca)
rozhodnúť uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.

Ad C/: Z výkonu prebiehajúceho ochranného liečenie možno obvineného prepustiť vtedy, ak dôvody
ochranného liečenia pominuli. Typicky sa tak deje na návrh liečebného zariadenia, resp. obvineného,
avšak môže k nemu prísť aj v prípade každoročného preskúmavania dôvodov trvania ochranného

liečenia.

Procesný postup súdu pri rozhodovaní o prepustení z ochranného liečenia upravuje § 448 Trestného
poriadku, ktoré už bolo vyššie citované a mutatis mutandis tak preň platí to, čo bolo vyššie uvedené
v rámci jeho výkladu. Je teda zrejmé, že ak z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dôvody

ochranného liečenia pominuli, má predseda senátu (samosudca) rozhodnúť o prepustení z ochranného
liečenia uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), nakoľko mu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR neumožňuje,
aby na rozhodovanie o prepustení z ochranného liečenia nariadil verejné zasadnutie. Proti takémuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.

Ani cez ustanovenie § 289 ods. 2 Trestného poriadku nemožno priamo vyvodiť možnosť predsedu
senátu/samosudcu rozhodovať vo vykonávacom konaní o prepustení z ochranného liečenia, či o jeho
ukončení na verejnom zasadnutí. Uvedené ustanovenie je totiž z hľadiska systematiky Trestného
poriadku zaradené do tretej časti (súdne konanie), tretej hlavy (hlavné pojednávanie), šiesteho dielu(rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní) a rieši procesný postup súdu pri rozhodovaní o ukladaní
ochranného opatrenia a nie procesný postup súdu pri rozhodovaní o ďalšom výkone ochranného
opatrenia, ktoré už bolo rozhodnutím súdu (trestným rozkazom, rozsudkom na hlavnom pojednávaní,

uznesením na verejnom zasadnutí) v minulosti uložené.

Procesný postup súdu pri výkone už uloženého ochranného opatrenia veľmi jasne upravuje Trestný
poriadok vo svojej štvrtej časti (vykonávacie konanie), druhej hlave (výkon ochranných opatrení), v
prvom diely (výkon ochranného liečenia) a Okresný súd Pezinok sa nehodlá od takto zákonodarcom

predpísaného postupu odkláňať len preto, že si to tak (pri nesprávnom výklade zákona) praje jedna z
procesných strán.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku mal súd za dostatočne preukázané, že u pacienta absentuje
motivácia ku zmene životného štýlu a k abstinencii, rovnako ako pochopenie a motivácia liečby v
akejkoľvek forme. Vzhľadom k osobnostnej výbave pacienta ako aj jeho intelektu nemožno očakávať

dosiahnutieúčeluochrannejliečby,atoakoukoľvekformou.Pacientnemánáhľadnasvojzdravotnýstav,
absentuje kritičnosť k stavu aj potrebe liečby. Ďalšie trvanie ochranného liečenia by bolo akoukoľvek
formou čisto formálne, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.

Sťažnosť podaná prokurátorom má odkladný účinok.