Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120212545
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120212545.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: J. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: X. V. XXX, XXX XX Q., ČR, Mgr. Lucie Brusová, advokátka so sídlom F. X, XX
XXX H., proti odporcom: 1/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. XXX, XXX XX A. a 2/ mal. J. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: V. XXX, XXX XX A., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 338/16, 010 01 Žilina, v konaní o zapretie otcovstva, o
odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Pc/26/2020-54 zo dňa 07. júna.2021,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdŽilina(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„okresnýsúd“)výrokom

I. určil, že navrhovateľ J. K., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého J. K., nar. XX.XX.XXXX z matky
A. K., nar. XX.XX.XXXX. Výrokom II. súd prvej inštancie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľa vo veci samej, vykonal
dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi, a to návrhom vo veci samej zo dňa 25.11.2020 (č. l. 1 spisu),

Oznámením o narodení ( č. l. 2 spisu), Správy o anonymnej analýze DNA za účelom overenia otcovstva
(na č. l. 3-4 spisu), vyjadrením odporkyne v rade 1/ zo dňa 24.01.2021 (č. l. 17-18 spisu), vyjadrením
navrhovateľa zo dňa 01.03.2021 s prílohami (na č. l. 23-33 spisu), vyjadrením odporkyne v rade 1/ zo
dňa 26.03.2021 s prílohou (na č. l. 39-41 spisu), uviedol skutkový stav zistený vo veci, uviedol citáciu
aplikovanej právnej normy - ust. § 85 ods. 1, § 86 ods. 1 a § 88 ods. 1 Zákona o rodine. Súd vo veci
vypočul aj svedkyňu A. A., ktorá uviedla, že navrhovateľ je jej nevlastný otec a ktorá bola svedkom, ako

navrhovateľ odoberal maloletému vzorku. S poukazom na vykonané znalecké dokazovanie konštatoval,
že návrhu navrhovateľa je potrebné vyhovieť v plnom rozsahu, nakoľko mal preukázané, že analýzou
DNAnavrhovateľaaodporcuvrade2/jeotcovstvonavrhovateľakodporcovivrade2/praktickyvylúčené
a zároveň mal súd zo svedeckej výpovede preukázané, že vzorka maloletého na analýzu DNA bola
odobratá odporcovi v rade 2/ za prítomnosti svedka. Súd mal za to, že tomuto návrhu je potrebné
vyhovieť, nakoľko v rodnom liste maloletého dieťaťa (tak ako to vyplýva z oznámenia o

narodení maloletého J. K., nar. XX.XX.XXXX) je podľa zákona zapísaný ako otec navrhovateľ, ktorého
otcovstvomábyťzapreté,pričombiologickýmotcommaloletéhoJ.K.,nar.XX.XX.XXXXnieje.Otrovách
konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku (výroku I.) podala odporkyňa 1/ (ďalej aj „odvolateľka“) odvolanie. V

predmetnom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkala, že tento aj napriek tomu, že vo vyjadrení zo dňa
27.01.2021 a zo dňa 26.03.2021 kategoricky odmietla, že by bol otcom niekto iný, ako navrhovateľ,rozhodol o tom, že navrhovateľ nie je otcom ich maloletého syna J.. S poukazom na vyjadrenie súdu,
že aj napriek predvolaniu sa pojednávania nezúčastnila uvádza, že jej žiadne predvolanie neprišlo.
Vyslovila, že keby o pojednávaní vedela, samozrejme, že by sa ho zúčastnila. Veď to bolo pre ňu a

ich syna veľmi dôležité. Nie kvôli tomu, či mu/mne bude navrhovateľ platiť výživné, ale kvôli tomu, čo
a ako o nej navrhovateľ a jeho rodina rozpráva. Zotrvala na vyjadrení, že nemala v rozhodnom čase
styk s iným mužom, jedine s navrhovateľom. V tomto smere má svedomie čisté, čo chcela pred
súdom preukázať. Z uvedeného dôvodu navrhla súdu, aby tento nariadil znalecké dokazovanie, a aby
boliopätovnenariadenétestyDNAzasúdomurčenýchpodmienok aasistencievrenomovanom

slovenskom ústave. Nerozumie tomu, prečo súd jej návrhu v tak závažnej veci, nevyhovel. Akú má súd
istotu,žebolivyššieuvedenejspoločnostiskutočnepredloženévzorkyichsynaJ.anavrhovateľa.Nevie,
o akú spoločnosť sa jedná a či je v tomto smere jej analýza relevantná. Vyjadrila sklamanie z rozhodnutia
súdu, rozsudok považuje za nespravodlivý a nesprávny. Má za to, že týmto postupom súdu jej bolo
odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada odvolací súd, aby
tento napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V závere odvolania

uvádza odvolacie dôvody, ktoré vidí najmä v tom, že neboli splnené procesné podmienky (nebola riadne
predvolaná na pojednávanie), súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
poukazuje na to, že nebola súdom riadne predvolaná na pojednávanie, taktiež, že súd nevykonal ňou
navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ sa stotožnil s rozhodnutím súdu, a
preto požiadal odvolací súd, aby tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil. Odvolacie dôvody navrhovateľky, že nevedela o pojednávaní, ku ktorému bola predvolaná a
že súd nevyhovel jej návrhu na vykonanie opätovných testov DNA, a preto bolo porušené jej právo

na spravodlivý proces, považuje za bezpredmetné. Súd na pojednávaní overil, že odporkyni 1/ bolo
predmetné predvolanie riadne doručené. Pokiaľ sa teda ona bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavila, sama sa tak pripravila o možnosť sa tohto pojednávania osobne zúčastniť a reagovať tak
na predložené dôkazy. Podľa jeho názoru súd precízne zvážil celú dôkaznú situáciu, analýza DNA
bola vypracovaná renomovaným vedeckým zariadením - GENOXONE s.r.o., so sídlom v Olomouci.

Skutočnosť, že vzorka patrila práve maloletému potvrdila i svedkyňa, ktorá bola na pojednávaní
vypočutá. Taktiež dodal, že ani opatrovník maloletého nemal voči žiadnemu predloženému dôkazu
námietku.

Odvolateľka vo svojej odvolacej replike opätovne poukázala na odvolacie dôvody uvedené v podanom

odvolaní. Zároveň vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení navrhovateľa uviedla, že
nerozporuje tvrdenie svedkyne A. A., avšak poukazuje na to, že k takému konaniu nedala súhlas a
aj maloletý nebol informovaný o tom, o aký odber a na aký účel sa jedná, dokonca bol zo strany
navrhovateľa úmyselne uvedený do omylu, keď mu navrhovateľ povedal, že sa má jednať o odber v
súvislosti s COVID - 19. Jednalo sa teda o nezákonné konanie, a teda aj o nezákonný dôkaz, na ktorý

by súd ani nemal prihliadať. To, že svedkyňa videla, že sa vykonáva odber vzorky od maloletého J., ešte
nestačí na konštatovanie záveru, aké vzorky zariadenie GENOXE s.r.o. hodnotilo. Svedkyňa nevie, či
práve táto vzorka bola zariadeniu predložená a s akou vzorkou bola porovnávaná. Zotrvala na tom, že
navrhovateľ je otcom maloletého a trvá na tom, že jej predvolanie na pojednávanie nebolo doručené.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania odporkyne 1/ v
intenciách ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku/ďalejlen„CSP“/acontrario)dospelkzáveru,ženapadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie, na podklade ktorých vyslovil názor, že navrhovateľ nie
je otcom maloletého J. K., sú predčasné.

Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletý sa narodil za trvania manželstva
navrhovateľa a odvolateľky - matky dieťaťa, preto svedčí otcovstvo k maloletému navrhovateľovi
podľa prvej domnienky otcovstva v zmysle ust. § 85 ods. 1 ZoR. Podmienky pre zapretie otcovstva
určeného prvou domnienku (manžel matky) upravuje § 87 ZoR. Okolnosti vylučujúce otcovstvo môžubyť rozmanité. Keďže rozhodnutie súdu v tomto konaní má závažné dôsledky pre všetkých účastníkov
konania, predovšetkým pre maloleté dieťa, musí súd v tomto konaní vyvinúť maximálne úsilie na zistenie
skutočného stavu veci (§ 35 CMP). Rozhodujúcu úlohu v tomto konaní má dokazovanie znaleckým

posudkom vykonaním skúšky analýzy DNA, ktorá je vzhľadom na súčasný vývoj vedy - genetiky,
schopná jednoznačne vylúčiť alebo prakticky jednoznačne dokázať otcovstvo označeného muža, a to s
pravdepodobnosťou vyššou ako 99,99 %, za predpokladu vyšetrenia otca, matky i dieťaťa. V súčasnosti
nie je problém, aby otec alebo matka predložili súkromný znalecký posudok. V prípade súkromného
znaleckého posudku súd postupuje podľa § 209 CSP. V prípade pochybností o správnosti znaleckého

posudku je namieste, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie, ktorým by došlo k odstráneniu týchto
pochybností.

Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch nachádzajúcich sa v spise a
výsluchu svedkyne, ktorá na pojednávaní dňa 07.06.2021 uviedla, že bola svedkom odobratia vzorky
maloletému, ktorú odobral navrhovateľ. To, že nie je navrhovateľ otcom mal preukázané analýzou DNA

navrhovateľa a odporcu 2/, ktorá skutočnosť vyplývala zo správy predloženej navrhovateľom spolu s
podaným návrhom.

Matka v rámci celého konania, a to prostredníctvom jej vyjadrení, pred súdom prvej inštancie
spochybňovala výsledok testu DNA, ktoré predložil navrhovateľ, vyslovila podozrenie, že vzorky jej

syna, ktoré boli prinesené do Olomouca a nie brané na mieste, boli vymenené. Prehlasovala, že otcom
maloletého je navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu navrhla súdu, aby tento nariadil znalecké dokazovanie
a aby boli opätovne nariadené testy DNA. Na uvedenom návrhu zotrvala aj v rámci odvolacieho konania.
Vyslovila pochybnosti, či spoločnosti, ktorá analýzu DNA vypracovala, boli skutočne predložené vzorky
ich maloletého syna a navrhovateľa.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu v súvislosti s danou odvolacou argumentáciou matky
vyhodnotil predmetné odvolanie za dôvodné. Súd prvej inštancie mal skutočnosť, že navrhovateľ nie
je otcom maloletého preukázané správou o anonymnej analýze DNA za účelom overenia otcovstva zo
dňa 20.08.2020 vypracovanou spoločnosťou GENEXONE s.r.o., so sídlom Olomouc. Zo správy vyplýva,

že táto bola vypracovaná pre súkromné účely, a teda výsledok anonymného testu otcovstva slúži iba
pre potreby jeho zadávateľov. Taktiež z predmetnej správy vyplýva, že pre vyšetrenie bol spoločnosti
doručený biologický materiál vzoriek A domnelého otca (navrhovateľa) a B dieťaťa. Identita testovaných
osôb nebola overená. Identitu týchto osôb pozná iba objednávateľ testu. Aj napriek tomu, že z výpovede
navrhovateľa a svedkyne vyplynulo, že stery odobral sebe a maloletému dieťaťu sám navrhovateľ, ktorý

mal tieto stery/vzorky zaniesť, nie je možné bez pochybností ustáliť, že nedošlo k zámene týchto vzoriek
a spoločnosti, ktorá analýzu DNA vypracovala, boli skutočne predložené vzorky maloletého dieťaťa,
resp. navrhovateľa.

Odvolací súd je toho názoru, že ak sa dostane prípad zapretia otcovstva až pred súd, ten na

vypracovanie posudku vyžaduje súdneho znalca z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA. Pri
vypracovaní takéhoto znaleckého posudku sa najmä kladie dôraz na presnú identifikáciu vzoriek. Stery
alebo krvné odbery spravidla vykonáva sám súdny znalec alebo iná osoba (sestrička) v jeho prítomnosti.
Vzorky sa musia odobrať tak, aby nevznikla pochybnosť o ich jednoznačnej identifikácii. Okrem údajov
z preukazov totožnosti sa k vzorke spravidla prikladá aj odtlačok palca, aby sa jednoznačne preukázala

prítomnosť testovanej osoby.

S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že nedošlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu
odôvodňujúceho záver prvoinštančného rozhodnutia, že navrhovateľ nie je otcom maloletého J.. Ak
vzhľadom na spochybnenie predloženého listinného dôkazu, a to vo vzťahu ku odobratým vzorkám

navrhovateľa a odporcu 2/ - maloletého dieťaťa v konaní, v ktorom je nutné v záujme maloletého
dieťaťa vyvinúť maximálne úsilie na zistenie skutočného stavu, odvolateľka navrhla nariadiť znalecké
dokazovanie, potom je žiaduce jej návrhu vyhovieť. Odvolací súd poznamenáva, že povaha veci, ktorou
sa konanie o zapretie otcovstva vyznačuje, podmieňuje vykonanie takéhoto dôkazu, ak je navrhnutý
a zároveň ak zapretie otcovstva matka maloletého spochybňuje od začiatku konania s viacnásobným

navrhovaním znaleckého dokazovania testom DNA.

Pokiaľ ide o námietku matky, že nevedela o pojednávaní, pretože jej nebolo doručené predvolanie, túto
námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom na doručenku nachádzajúcu sa vspise na č. l. 46 spisu a vyjadrenie odvolateľky zo dňa 21.02.2021, v ktorom odvolateľka poukazuje na
doručené tlačivo, v ktorom bolo napísané, že v prílohe jej bude doručené predvolanie. Odvolací súd
uvádza, že predmetné tlačivo, na ktoré odvolateľka v rámci daného vyjadrenia poukazuje sa v spise

nenachádza. Táto skutočnosť nevyplýva ani z predmetnej doručenky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Po vrátení veci bude
úlohou súdu prvej inštancie nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, aby došlo k odstráneniu
právnej neistoty, a aby bolo jednoznačne preukázané, či navrhovateľ je alebo nie je otcom maloletého J..

Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne
aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).