Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/310/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309214561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1309214561.10

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcov: X/ P. E., N.. XX.X.XXXX,
Š.. D.Á. X, B., X/ W. S., N.. X.X.XXXX, B. XX, A., obaja zastúpení JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou,
Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanému: Q. M., N.. XX.X.XXXX, B. XX, A., zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856

592, Y. L. M. W. P. J., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
12C/131/2009-363, zo dňa 14.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sú každý v podiele
1/2 spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozostávajúcej z bytu č. XX, na 3. posch., bytového domu, vchod B.
XX, W.. T.. „.“., nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XXX, zast. plochy a nádvoria, o výmere 391 m2,
spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku XXXX/XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX, pre k. ú. T., obec A. - V.. Č.. T., Y. A. J., Okresného
úradu Bratislava, katastrálny odbor (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcom 1/ a 2/

priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcom k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho
úradníka o výške trov konania (výrok III.). Mgr. P. B., znalkyni z odboru písmoznalectvo, priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov dokazovania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
znalkyni do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva, a preto prejudiciálne
riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2009, uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi
a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti, v danom čase
patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva bola neplatná z dôvodu, že žalovaný uviedol žalobkyňu
1/, konajúcu aj za žalobcu 2/, do omylu, a to v podstatnej časti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa dojednanej

výšky kúpnej ceny. Hoci v písomnej forme kúpnej zmluvy žalovaný uviedol kúpnu cenu vo výške
70.000 eur, zo všetkých skutkových okolností bolo zrejmé, že táto výška kúpnej ceny nebola zmluvnými
stranami dohodnutá a túto čiastku nikto z prítomných osôb po podpise zmluvy ani nevidel; túto sumu
uvádzal iba žalovaný. Verziu vypovedanú žalobkyňou 1/ potvrdzovala najmä zmluva o budúcej zmluve
s p. Homolovou na kúpu nehnuteľnosti, výpisy z účtu žalobkyne 1/, či jej pravdivé tvrdenia o tom, že
žalovaný mal v čase podpisu čestného prehlásenia ruku v sadre. Výpovede žalobkyne 1/ boli podľa

súdu prvej inštancie pravdivé a žalovaný o doplatku kúpnej ceny vo výške 120.000 eur vydal sám
svedectvo v čestnom prehlásení. Podobne o sume 130.000 eur počul aj svedok S.. Túto skutočnosťpotvrdzovalo čestné prehlásenie napísané písacím strojom, čo tiež potvrdzovalo verziu žalobkyne 1/,
podľaktorejhomalžalovanýpripravenéapriniesolhososebou,pretožebolozjavné,žebolovyhotovené
tým istým písacím zariadením, akým bola vyhotovená kúpna zmluva zo dňa 6.10.2009. Navyše text

„DolupodpísanýQ.N.M.,T..M.“aostatnégeneráliežalovanéhoboliidentické,prekopírovanézjejverzie.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že voči žalovanému sa iba na danom súde viedlo niekoľko exekúcií,
čo svedčilo o tom, že hoci v čase uzatvárania spornej zmluvy mal iba 25 rokov, viedol neusporiadaný
život. Predložená notárska zápisnica zo dňa 29.12.2009 preukazovala iba to, že žalovaný mal ďalšie
dlhy, požičal si údajne dňa 6.10.2009 od D. W. sumu 85.000 eur, ale žiadnym spôsobom nepreukázal,

že by táto suma mala byť použitá na vyplatenie kúpnej ceny žalobcom. Súd prvej inštancie ustálil,
že kúpna zmluva zo dňa 6.10.2009 bola neplatná a následne určil, že vlastníkmi bytu sú žalobcovia
1/ a 2/, každý v podiele 1/2, keďže títo sa rozviedli, dohodu o vyporiadaní BSM neuzavreli a o jeho
vyporiadanie súdom nežiadali. Žalobcovia sa ďalej žalobou domáhali, aby ich súd zaviazal na zaplatenie
sumy 10.000 eur žalovanému, keďže prevzali zálohu od žalovaného. Bolo pravdou, že kúpna zmluva
bola neplatná, a preto každý z účastníkov zmluvy bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej

dostal, avšak v nadväznosti na § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzájomnú viazanosť práv
a povinností účastníkov neplatnej zmluvy, vo výroku požadovanom žalobcami absentovalo vyjadrenie
synalagmatickej povahy výroku rozsudku, a keďže žalobcovia vadu petitu neodstránili, súd prvej
inštancie, viazaný návrhom strán, žalobu v tejto časti zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), s prihliadnutím na §
470 ods. 1 C.s.p., čl. 4 ods. 2 C.s.p. a princíp všeobecnej spravodlivosti tak, že v spore úspešným
žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, hoci miera ich úspechu predstavovala
93 %, keďže v zásadnej otázke vlastníckeho práva k spornému bytu boli plne úspešní. Súd ich žalobu v

časti o zaplatenie sumy 10.000 eur zamietol iba z formálnych dôvodov, pre absenciu synalagmatického
záväzku, pričom túto povinnosť voči žalovanému si ukladali z dôvodu, že nechceli so žalovaným prísť
do styku, keďže mali z neho strach. O trovách dôkazu rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. a na ich náhradu
zaviazal žalovaného, na návrh ktorého bolo dokazovanie vykonané, keďže žalobcovia od takéhoto
návrhu upustili, a to i s ohľadom na všeobecný princíp spravodlivosti, keďže žalovaný bol v spore

neúspešný.

4.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovaný,ktorébolosúduprvejinštanciedoručené
dňa 3.4.2018 (podané na pošte dňa 29.3.2018). V odvolaní uviedol, že odvolanie smeruje proti výrokom
I., II., III. a IV., teda rozsudok súdu prvej inštancie napádal v celom rozsahu, pričom poznamenal, že

odvolanie odôvodní v lehote 10 pracovných dní.

5. Žalovaný doplnil odvolanie podaním, urobeným písomne v elektronickej podobe a doručeným súdu
prvej inštancie dňa 12.4.2018. V podaní uviedol, že odvolanie odôvodňuje poukazom na § 365 ods. 1
písm. f) a h) C.s.p., a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V doplnení odvolania uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej
inštancie sa účelovo a arbitrárne priklonil k tvrdeniam žalobcov, k výpovedi svedka E. a prezentoval
viacerédomnienky,ktorévyhodnotiljednostrannevprospechžalobcov.Dôkazomsvedčiacimvprospech

žalovaného nepriložil náležitú dôkaznú silu, prípadne sa s nimi nevysporiadal. Súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s čestným prehlásením označeným ako „Potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny“, ktoré bolo
podpísané žalobkyňou 1/ a svedkom Ľ. S., ktorí svojimi podpismi potvrdili, že predávajúci prevzali
kúpnu cenu vo výške 70.000 eur; podpis žalobkyne 1/ bol dokonca notársky overený. Listina s notársky
overeným podpisom predstavovala bezpochyby dôkaz s vysokou dôkaznou silou, oveľa väčšou ako

výpovede svedkov, ktorí si s odstupom času nemuseli presne pamätať všetky relevantné podrobnosti.
Žalobkyňa 1/ okrem uvedeného podpisovala aj kúpnu zmluvu a dodatok k nej, preto nedávalo zmysel,
ak žalobcovia považovali kúpnu cenu vo výške 130.000 eur za nezaplatenú. Bolo zarážajúce, že súd
prvej inštancie sa stotožnil s nepodloženou domnienkou, že 25-ročný žalovaný s kriminálnou minulosťou
podviedol 60-ročnú žalobkyňu 1/, na čo zneužil aj svedka S.K., a že žalobkyňa 1/ si zmluvu riadne

neprečítala, pretože žalovanému dôverovala. Spomenutá domnienka bola nielen rozporná s listinnými
dôkazmi, ktoré tvorili obsah súdneho spisu, ale aj nelogická. Žalobkyňa 1/ podpisovala viacero listín
s určitým časovým odstupom. Bolo preto absurdné predpokladať, že opakovane podpisovala listiny
a nepoznala ich obsah. Dokonca svedok E. uviedol, že žalobkyňa 1/ našla v zmluve chybu ohľadomsprávcu bytu, a preto bolo zjavné, že textu zmluvy venovala pozornosť. Poukaz na relatívnu neplatnosť
predmetnej kúpnej zmluvy s odkazom na § 49a Občianskeho zákonníka nemal podklad vo vykonanom
dokazovaní. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uvádzal žalobcov do omylu a záver o

opaku bol absurdný vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany si svoje vzájomné vzťahy upravili
písomne. Ohľadne čestného prehlásenia, v ktorom sa žalovaný údajne zaviazal doplatiť žalobcom
kúpnu cenu vo výške 120.000 eur, uviedol, že v priebehu konania poprel pravosť tejto listiny, keďže
listinu nepodpísal a nebola mu ani známa. Preto nebol povinný preukázať, že podpis na listine nie
je jeho, ale žalobcovia boli povinní preukázať, že podpis na listine patrí žalovanému. Znalkyňa sa

vo vypracovanom odbornom stanovisku č. 4/2017 nevedela s určitosťou vyjadriť k tomu, či sporný
podpis patril žalovanému alebo nie. Vyslovila 2 hypotézy, pričom podľa jednej z nich mohol byť sporný
podpis vyhotovený aj iným pisateľom. Z uvedeného vyplývalo, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
ohľadne tvrdenia, že žalovaný vystavil predmetné čestné prehlásenie. Tiež nebolo pravdou tvrdenie,
že by žalovaný odmietol spolupracovať so znalkyňou. Žalovaný nemal žiaden dôvod vystaviť čestné
prehlásenie, v ktorom by sa zaviazal doplatiť sumu 120.000 eur, a to nielen preto, že kúpna cena bola

riadne zaplatená, ale aj preto, že v zmysle listinných dôkazov bola kúpna cena stanovená na výšku
70.000 eur. Bolo absurdné prezentovať domnienku, podľa ktorej kúpna cena nebola vyplatená v celosti,
pretože ak by bola, tak nebol dôvod, aby sa zmluvné strany ďalej stretali. Z uvedeného bolo zrejmé,
že súd prvej inštancie dobrú vôľu žalovaného stretnúť sa so žalobkyňou 1/ otočil proti žalovanému a
považoval ju za nepriamy dôkaz o nezaplatení kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že za predpokladu, keď súd

prvej inštancie v časti určenia vlastníckeho práva žalobe vyhovel, bolo zrejmé, že mal rozhodnúť aj o
povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému časť kúpnej ceny (žalobcami označovanej ako záloha), pretože
to vyplývalo z § 457 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v uvedenom smere nerozhodol z
dôvodu chybnej formulácie zo strany žalobcov. Na uvedené však žalovaný nemal vplyv, a preto nemal
byť postihnutý chybnou formuláciou zo strany žalobcov. Ďalej žalovaný namietol aj výroky o trovách

konania a trovách dokazovania. Ak súd prvej inštancie ustálil mieru úspechu žalobcov na 93 %, súčasná
právna úprava neumožňuje súdu priznať náhradu trov konania úspešnej strane vo výške 100 %. Ak
predchádzajúca právna úprava postup súdu v uvedenom smere umožňovala a súčasná už nie, bolo
zrejmé, že zákonodarca mal dôvod na to, aby právnu úpravu zmenil a nie je prípustné poukazovať na
čl. 4 ods. 2 C.s.p., keďže ten sa vzťahuje na tzv. právne medzery, pričom úprava náhrady trov konania

je v C.s.p. upravená dostatočne a jasne.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že vykonané dokazovanie a právne
závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, považovali za správne, a preto žiadali, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

9. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

12. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.13. Podľa § 386 písm. d) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Pred posudzovaním dôvodnosti odvolania žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej
inštancie pristúpil odvolací súd primárne ku skúmaniu podmienok prípustnosti odvolania, ktorých
absencia predstavuje vadu, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať a odvolanie je potrebné
odmietnuť. Po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa, oprávneným subjektom a v zákonom stanovenej lehote, venoval sa odvolací súd otázke, či
odvolanie obsahovalo aj všetky zákonom stanovené náležitosti odvolania (t. j. všeobecné náležitosti
podania v zmysle § 127 C.s.p. a osobitné náležitosti odvolania v zmysle § 363 C.s.p.), keďže splnenie
tejto podmienky je nevyhnutným predpokladom vecného prejednania podaného odvolania. Absencia
niektorej z obligatórnych náležitostí odvolania pritom mohla byť dodatočne odstránená doplnením
chýbajúcej náležitosti odvolania, pokiaľ by táto predstavovala odstrániteľnú vadu odvolania, a to

prípadne i za súčinnosti konajúceho súdu, ktorý je v zmysle § 373 ods. 1 C.s.p. povinný vyzvať
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnil, a za týmto účelom je tiež povinný poučiť
odvolateľa o spôsobe, akým je potrebné opravu alebo doplnenie odvolania vykonať a o následkoch
neodstránenia vád odvolania. Ak však odvolanie neobsahuje (ani napriek výzve súdu) zákonom
vyžadované obligatórne náležitosti, resp. niektoré z nich, odvolací súd je povinný odvolanie odmietnuť,

a to bez skúmania vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 386 písm. d) C.s.p.

15.Vtejtosúvislostijeďalejpotrebnézdôrazniť,žezákonexplicitnevylučuje,abysúdvrámciprípadného
odstraňovania vád odvolania vyzval odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Neuvedenie
odvolacích dôvodov sa pritom týka prípadov, ak odvolateľ neuvedie žiaden odvolací dôvod, ako aj

prípadov, ak odvolateľ iba odcituje ustanovenie zákona, avšak ďalej neuvedie, v čom konkrétne odvolací
dôvod v prejednávanej veci spočíva; nestačí teda iba formálne citovať v zákone uvedený dôvod,
ale je potrebné ho identifikovať, teda uviesť, v akom konkrétnom pochybení vidí odvolateľ naplnenie
odvolacieho dôvodu. Neuvedenie odvolacích dôvodov teda predstavuje špecifický prípad nedostatku
náležitostí odvolania, pričom osobitosť tejto procesnej situácie vychádza najmä z dispozičného princípu

sporového konania, zo zásady koncentrácie konania a zvýšenej zodpovednosti strany sporu za úspech
v konaní, ktoré sú okrem všeobecného vyjadrenia v rámci základných princípov konania špecifickým
spôsobom reflektované práve v súvislosti s odvolacím konaním, keďže určenie predmetu odvolacieho
konania a rozsahu preskúmavaných skutočností v odvolacom konaní je podmienené práve vymedzením
odvolacích dôvodov zo strany odvolateľa. V záujme vyvolania zamýšľaných účinkov odvolania je tiež

potrebné, aby k individuálnemu vymedzeniu, resp. zmene či doplneniu odvolacích dôvodov došlo v
zmysle § 365 ods. 3 C.s.p. do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže na neskôr uplatnené
odvolacie dôvody by nebolo možné s ohľadom na sprísnenú koncentráciu konania v odvolacom konaní
prihliadať.

16. V predmetnej veci bol žalovanému doručený rozsudok súdu prvej inštancie dňa 19.3.2018. Žalovaný
podal proti tomuto rozsudku odvolanie dňa 29.3.2018, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
3.4.2018, tzn. v rámci 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania. V podanom odvolaní žalovaného
bolo uvedené, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smerovalo a v akom rozsahu sa rozhodnutie
napádalo; odvolanie však neobsahovalo údaj o tom, z akých dôvodov považoval žalovaný napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny (odvolacie dôvody) a ani to, čoho sa žalovaný podaným
odvolaním domáhal (odvolací návrh). Dňa 12.4.2018 (tzn. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty
na podanie odvolania) urobil žalovaný ďalšie podanie, označené ako „Odôvodnenie odvolania proti
rozsudku“, v ktorom uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.); žalovaný v predmetnom doplnení odvolania špecifikoval
odvolacie dôvody aj konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci.

17. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci bolo teda zrejmé, že žalovaný v podanom

odvolaní neuviedol žiaden odvolací dôvod predpokladaný v § 365 ods. 1 C.s.p., tento nebolo možné
vyvodiť z podaného odvolania ani výkladom podania podľa jeho obsahu v zmysle čl. 11 ods. 1 C.s.p.
a § 124 C.s.p., a to napriek tomu, že išlo o obligatórnu náležitosť odvolania, o čom bol žalovaný (v
konaní navyše zastúpený advokátom) súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne poučený.Žalovaný doplnil odvolacie dôvody proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie až vo svojom
ďalšom podaní, ktoré však bolo súdu prvej inštancie doručené až po uplynutí zákonnej 15-dňovej
lehoty na podanie odvolania; v prejednávanej veci pritom nešlo o prípad zákonnej modifikácie lehoty

na podanie odvolania v prípade nesprávneho poučenia strany súdom o lehote na podanie odvolania
v zmysle § 362 ods. 3 C.s.p., ani o prípad pre odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania so
včas uplatnenými odvolacími dôvodmi v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 122 C.s.p., keďže
z obsahu odvolania, ani jeho doplnenia nevyplývalo, že by k oneskorenému odôvodneniu odvolania
v rozsahu odvolacích dôvodov došlo z ospravedlniteľného dôvodu tak, ako to predpokladá § 122

C.s.p., pričom žalovaný sa aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia v konaní ani nikdy nedovolával.
Skutočnosť, že odvolanie žalovaného neobsahovalo žiaden odvolací dôvod, bolo potrebné považovať
za odstrániteľnú vadu odvolania, avšak s ohľadom na § 365 ods. 3 C.s.p. a sprísnenú koncentráciu
sporového konania bolo možné túto vadu odvolania odstrániť iba v lehote na podanie odvolania. Po
uplynutítejtolehotynebolomožnéodvolaciedôvodymeniťanidopĺňať.Odvolacísúdmalpritomzato,že
takto zákonom ustanovené striktné časové obmedzenie pre účinné uplatnenie odvolacích dôvodov bolo

potrebnéaplikovaťjednaknaprípady,kedyvodvolaníneboliriadneavčasuplatnenévšetkyodvolateľom
zamýšľané odvolacie dôvody (v takom prípade by bolo možné v odvolacom konaní prihliadať iba na tie
odvolacie dôvody, ktoré boli odvolateľom uplatnené v zákonnej lehote a v tomto smere vymedziť rozsah
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu) alebo neboli včas uplatnené žiadne odvolacie dôvody, tzn.
prípady blanketových odvolaní (v takom prípade neboli dané žiadne odvolacie dôvody, na ktoré by mohol

odvolací súd v odvolacom konaní prihliadať). Rozlišovaním medzi uvedenými procesnými situáciami,
pokiaľ ide o aplikáciu lehoty na uplatnenie odvolacích dôvodov vyplývajúcej z § 365 ods. 3 C.s.p., by
totiž dochádzalo k nedôvodnému procesnému zvýhodňovaniu odvolateľov, ktorí neuviedli zo žiadneho
ospravedlniteľného dôvodu v zákonnej lehote žiaden odvolací dôvod a až následne ho doplnili (teda si
vôbec nesplnili zákonom striktne stanovenú povinnosť uviesť odvolacie dôvody riadne a včas v zmysle

§ 363 C.s.p. v spojení s § 365 ods. 3 C.s.p.) oproti odvolateľom, ktorí v zákonnej lehote odvolacie
dôvody uplatnili, avšak tieto následne po uplynutí lehoty na podanie odvolania doplnili alebo zmenili
(teda si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 363 C.s.p. v spojení s § 365 ods. 3 C.s.p. splnili, aj keď iba
čiastočne). Diferencovanie medzi uvedenými procesnými situáciami, ktoré zhodne spája fakt uplatnenia
odvolacieho dôvodu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pokiaľ ide o možnosť prihliadať na

takto uplatnené odvolacie dôvody, totiž nepovažoval odvolací súd za spravodlivé ani majúce svoj právny
základ v príslušnej zákonnej úprave.

18. Žalovaný bol povinný v odvolaní podanom v zákonnej lehote uviesť niektorý z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 C.s.p., aby bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov považoval napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. V odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie
však nebol uvedený žiaden odvolací dôvod, pričom na odvolacie dôvody uvedené v doplnení odvolania,
ktoré boli uplatnené až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, nemohol odvolací súd
prihliadať (podobne v rozhodovacej činnosti súdov napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Obdo 23/2018, zo dňa 12.12.2018, príp. v odbornej literatúre: Š., V.., H., B.., A.,

Q.., V., B.., A., Q.., C., V.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.
1241, 1256, a pod.). Keďže žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne odvolacie dôvody, namietané vady
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uvedené v doplnení odvolania, doručenom súdu po uplynutí
lehoty na podanie odvolania, nebolo možné podriadiť pod žiadnu argumentáciu uvedenú vo včas
podanom odvolaní, a preto išlo v tomto smere zo strany žalovaného o neprípustné doplnenie odvolacích

dôvodov, ktoré nemohlo mať účinky včasného uplatnenia odvolacích dôvodov tak, ako to vyžaduje §
365 ods. 3 C.s.p. Pri procesnej nemožnosti prihliadať na odvolacie dôvody uplatnené až po uplynutí
lehoty na podanie odvolania bolo v odvolacom konaní potrebné ustáliť, že odvolanie žalovaného nemalo
náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p., pre túto vadu nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať,
a preto odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného bolo
odmietnuté pre absenciu náležitostí odvolania podľa § 363 C.s.p., po procesnej stránke bol žalovaný v
odvolacom konaní neúspešnou stranou. Odvolací súd preto priznal žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému

plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).