Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207129
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120207129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Holúbkovej v právnej veci žalobcu: D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
RR., XXX XX B., právne zastúpený: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovaným: 1/ X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., XXX XX
K. K., 2/ K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., XXX XX F., 3/ M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., XXX XX F., 4/
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, 5/ D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. - B. XX, 6/ P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 7/ D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, 8/ A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., XXX XX. K., žalovaní 1/, 4/ a 5/ právne zastúpení: JUDr. Katarína Jančárová,

advokátka, so sídlom Legionárska 618, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. septembra 2021, č. k. 15C/29/2020-115, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 4/ a 5/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným 2/, 3/, 6/, 7/ a 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia
svojho vlastníckeho práva k pozemku EKN č. XXX, záhrada s výmerou 2.798 m2 v k.ú. A.
(sporná nehnuteľnosť) na tom skutkovom základe, že spornú nehnuteľnosť vydržal jeho otec, po ktorom
je žalobca dedičom.

2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že dedič sa nemôže priamo domáhať určenia
svojho vlastníckeho práva, pokiaľ jeho existenciu tvrdí u svojho právneho predchodcu - poručiteľa, ale

že v tejto situácii je nevyhnutné, aby žaloba znela na určenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho
smrti, resp., že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ohľadom tohto záveru odkázal aj na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (3 MCdo 4/2013 ako aj 3 Cdo 332/2007 a 4 Cdo 267/2009).

3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súčasne zamietol návrh žalovanej 3/ na
prerušenie konania do skončenia dodatočného dedičského konania po V. J., zomr. v r. XXXX, ktorý je
ako vlastník spornej nehnuteľnosti vedený v katastri nehnuteľností. K tomu súd prvej inštancie uviedol,

že ani výsledky daného dedičského konania by neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci samej,
pretože na nesprávnom uplatnení tvrdeného práva by nič nezmenili.4. Úspešným žalovaným priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 % na základe ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na
ďalšie konanie. Namietal, že dôvody zamietnutia žaloby sa týkali prekážky neskončeného dedičského
konania po neb. V. J.. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie neprerušil konanie a
nevyčkal na skončenie predmetného dedičského konania. Týmto postupom súd prvej inštancie podľa
žalobcu pochybil. Ďalej žalobca namietal odňatie práva na spravodlivý proces spočívajúce v tom, že súd

prvejinštancienevyzvalžalobcunaodstránenieprocesnýchnedostatkovžalobyanamiestotohozasielal
žalobu na vyjadrenie a po ďalších vyjadreniach po cca roku od podania žaloby nariadil pojednávanie,
na ktorom arbitrárne rozhodol. Na odstránenie nedostatkov žaloby mohol súd vyzvať žalobcu ešte
aj na pojednávaní. Postup súdu prvej inštancie nebol v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti
konania. Porušenie práva na spravodlivý proces videl žalobca aj v tom, že súd viedol konanie a nariadil
pojednávanie napriek vedomosti, že žalobu zamietne pre procesné nedostatky, pričom tieto boli v tom

čase odstrániteľné.

6. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že pokiaľ by aj žaloba mala neodstrániteľné nedostatky, mal súd
prvej inštancie vyriešiť aspoň predbežnú otázku, či žalobca vydržal spornú nehnuteľnosť, čím by aspoň
sčasti odstránil stav právnej neistoty. Pokiaľ tak súd prvej inštancie neurobil, bolo pojednávanie zbytočné

a došlo k tomu, že stav právnej neistoty naďalej trvá. Aspoň o tejto otázke mal podľa žalobcu súd prvej
inštancie rozhodnúť.

7.Žalovaní1/,4/a5/vovyjadreníkodvolaniužiadalinapadnutérozhodnutiepotvrdiťakovecnesprávne.
Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nemohol žalovať určenie vlastníctva vo svoj

prospech, keď tvrdil, že spornú nehnuteľnosť vydržal jeho otec, a že v takomto prípade prichádza do
úvahy iba žaloba o určenie, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci. To by platilo aj v prípade
vyčkaniavýsledkovdedičskéhokonania,apretoneprerušeniekonanianemalovplyvnavecnúsprávnosť
rozhodnutia.

8. V ďalších podaniach v odvolacom konaní zotrvali strany sporu na svojich stanoviskách.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

10. Súd prvej inštancie ustálil po vypočutí žalobcu jeho tvrdenia tak, že žalobca dovodzuje svoje
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od skutočnosti, že jeho nebohý otec spornú nehnuteľnosť
vydržal. Toto východisko zodpovedá obsahu spisu a je pre rozhodnutie zásadné. Pri tomto východisku
bolo potom rozhodnutie súdu prvej inštancie jednoznačne správne, keď s odkazom na tam citovanú

judikatúru konštatoval súd prvej inštancie záver, že v danej situácii je prípustná iba žaloba o určenie
vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti. Tento záver rozhodovacia prax NS SR naďalej
akceptuje. V nedávnom rozhodnutí zo dňa 28.10.2021 sp. zn. 8 Cdo 218/2020 najvyšší súd uviedol,
že: ...právnu otázku „či je možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c/
CSP v prípade, ak je nehnuteľný majetok žalobcu ako dediča po jeho predchodcoch zapísaný na liste

vlastníctva v prospech tretej osoby, ktorá nie je žiadnym dedičom, bez konania o dedičstve podľa
CMP“ možno pokladať za vyriešenú rozsudkom najvyššieho súdu z 31. marca 2014, sp. zn. 3 MCdo
4/2013. Jedná sa teda o to isté rozhodnutie, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku.

11. Najvyšší súd v rozhodnutí zo dňa 28.10.2021 sp. zn. 8 Cdo 218/2020 posudzoval obdobnú žalobu
ako uplatnil žalobca v tomto konaní a uviedol, že: „Aj v prejednávanej veci sa žalobca v sporovom konaní
domáha určenia, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, keď svoj nárok odvodzuje od dedičského
práva po svojej tete, ktorá mala nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva
vydržaním. V danom prípade nie je prípustné, aby sa v tomto sporovom konaní zároveň prejudiciálne

riešila otázka, či sa poručiteľka mohla stať ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti
vydržaním a nadväzne na to v kladnom prípade, či sa žalobca mohol stať výlučným vlastníkom týchto
nehnuteľností titulom dedenia po tejto poručiteľke. Žalobcom tvrdeným právnym titulom nadobudnutia
výlučného vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, je dedenie po poručiteľke. Právna úprava dedeniavychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré
vzniklivdôsledkusmrtiporučiteľa,patrí doprávomocisúdu akonanímodedičstvepoverujesúd
notára, aby vo veci konal a rozhodol (§ 161 CMP). Nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti dedením

možno zapísať do katastra nehnuteľností len na základe právoplatného uznesenia súdu v zmysle § 203
CMP v dedičskom konaní po neb. poručiteľke procesným postupom v zmysle ustanovenia § 158
až § 219 CMP (konanie o dedičstve). Z uvedeného dôvodu, preto nie je možné toto dedičské konanie
s poukazom na čl. 17 CSP, v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia, obchádzať
týmto sporovým konaním, nakoľko by to bolo v rozpore s ustanovením § 158 až § 219 CMP.

12. Správne potom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s uvedenou judikatúrou, od ktorej
nemá dôvod sa odchýliť ani odvolací súd. Správne tiež súd prvej inštancie uvádza, že pri formulácii
žaloby, ktorú zvolil žalobca, by ani výsledky dedičských konaní, a to jednak po aktuálne zapísanom
vlastníkovi sporného pozemku a v druhom rade otcovi žalobcu, neumožňovali žalobe vyhovieť. Na ich
základe by došlo k ustáleniu aktuálnych vlastníkov sporného pozemku, resp. by boli zrejmé okolnosti

dedenia po otcovi žalobcu. Nebol by však v dedičskom konaní po otcovi žalobcu prejednaný sporný
pozemok, pretože by na otca žalobcu nebol evidovaný ako jeho vlastníctvo v katastri nehnuteľností.

13. Opäť treba len zopakovať, že vlastnícke právo by v tomto prípade mohlo byť určené iba ako
vlastnícke právo poručiteľa - otca žalobcu ku dňu jeho smrti. Takéto rozhodnutie by potom bolo

podkladom dedičského konania po otcovi žalobcu a namiesto zápisu v KN by preukazovalo existenciu
daného majetku poručiteľa. Žalobca by sa mohol stať vlastníkom sporného pozemku až na základe
výsledkov dedičského konania po svojom otcovi, v ktorom by bol sporný pozemok prejednaný ako
dedičstvo.

14. Čo sa týka námietky porušenia práva na spravodlivý proces, ani k tomuto pochybeniu zo strany súdu
prvej inštancie nedošlo. Nedôvodne žalobca vytýka súdu prvej inštancie nedostatok poučenia k oprave
žaloby. Nejednalo sa tu totiž o nedostatky žaloby v zmysle ust. § 129 CSP, kedy by povinnosť
súdu vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby skutočne daná bola. Žalobca jednoznačne
žiadal určiť svoje vlastnícke právo a jednoznačne tvrdil, že ho dovodzuje z toho, že vlastnícke právo

vydržal jeho otec a žalobca je jeho dedičom. Správne teda súd prvej inštancie doručoval takúto žalobu
na vyjadrenie a nariadil vo veci pojednávanie. Na tomto prvom a jedinom pojednávaní aj rozhodol,
preto nemožno súdu prvej inštancie vytýkať nehospodárnosť konania. Správnosti procesného postupu
súdu prvej inštancie napokon nasvedčuje aj vyššie uvedená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, ktorá
súdom nižších inštancií nevytýka nedostatok poučenia o neprípustnosti žaloby, ale vecne sa vyjadruje

priamo k danému právnemu problému.

15. Súd prvej inštancie nepochybil ani tým, že neposúdil ako predbežnú otázku vydržanie sporného
pozemku otcom žalobcu. Pokiaľ súd postupuje v konaní hospodárne, rieši len tie otázky, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci. Či by bolo vydržanie zo strany otca žalobcu súdom skúmané alebo

nie, nemalo by to vplyv na rozhodnutie vo veci, ktoré bolo správne založené len na tom, že dedič sa
nemôže priamo bez ďalšieho domáhať svojho vlastníckeho práva, pokiaľ jeho existenciu tvrdí na strane
poručiteľa.

16. Vzhľadom na uvedené nebolo odvolanie žalobcu dôvodné a odvolací súd napadnuté rozhodnutie

potvrdil ako vecne správne vrátane rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania a výroku o trovách, ktorý plne zodpovedal úspechu žalovaných vo veci.

17. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/, 4/ a 5/ priznal odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.

1 CSP a § 262 ods. 1 CSP). Ostatným žalovaným, hoci boli v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).