Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112218573
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3112218573.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcov 1) G. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, štátneho občana SR, a 2) X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, štátnej
občianky SR, oboch zastúpených T. G., s. r. o., so sídlom G. XX, J., W. XXXXXXXX, proti žalovaným
1) G. V., s. r. o., so sídlom X. X - 8, J., W. 45639043, zastúpenému Roman Kvasnica a partneri, s. r. o.,
so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO 36866598, a 2) B. F. e. K., W. I. J., so sídlom In der Y. XX,
XXXXX G., L. spolková republika, IČ: Y. XXXXX, zastúpenému T. & B., s. r. o., so sídlom X. XX, J., W.
XXXXXXXX, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1) je povinný zaplatiť žalobcovi 1) sumu 30.000 eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalovaný 1) je povinný zaplatiť žalobkyni 2) sumu 30.000 eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobcom 1) a 2) sa voči žalovanému 1) priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,4 %,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovanému 2) sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1), 2) sa podanou žalobou domáhali od žalovaného 1) a právneho predchodcu žalovaného
2) zaplatenia nemajetkovej ujmy, a to vo výške 30.000 eur v prospech žalobcu 1), vo výške 30.000
eur v prospech žalobkyne 2) a vo výške 10.000 eur obom žalobcom a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnili tým, že dňa 18.07.2009 o 15:50 hod. došlo počas hudobného festivalu Pohoda k

pádu stanu tanečnej arény, ktorý spôsobil na mieste smrť jednej osoby, pričom 96 ľudí bolo zranených.
Takmer 3 mesiace po incidente dňa 13.10.2009 zomrela na následky ťažkých zranení spôsobených
pádom stanu ich 19-ročná dcéra L.. G., že žalovaný 1) si dodanie stanu objednal u žalovaného
2). Žalovaný 2) bol povinný postaviť stan riadne s vynaložením osobitnej starostlivosti. Ako vyplýva
zo znaleckého skúmania vykonaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo
dňa 18.01.2010, výstavba stanu vykazovala početné vady, ktoré následne zapríčinili pád stanu, napr.
nesprávne ukotvenie viazacích pásov stanovej strešnej plachty v rozpore s technickou príručkou,

nesprávne vedenie viazacích pásov v rozpore s technickou príručkou, chýbajúce spojovacie prvky
na pripojenie nosného prstenca stanovej strešnej krytiny a pod.. Zodpovednosť žalovaného 2) za
neoprávnený zásah je preto riadne preukázaná. Majú za to, že aj žalovaný 1) je pasívne vecne
legitimovaný, nakoľko aj napriek tomu, že žalovaný 1) si dodanie stanu objednal u žalovaného 2),pričom žalovaný 2) stan aj sám postavil, táto skutočnosť ešte nezbavuje zodpovednosti žalovaného
1) za vzniknutý incident. Žalovaný 1) ako usporiadateľ festivalu v zmysle § 5 zákona č. 96/1991 Zb.
o verejných kultúrnych podujatiach zodpovedá za utvorenie vhodných podmienok na uskutočnenie

podujatia, za zachovanie poriadku počas jeho priebehu, za dodržanie príslušných autorskoprávnych,
daňových, zdravotno - hygienických, požiarnych, bezpečnostných a iných právnych predpisov a za
umožnenie výkonu dozoru na to oprávneným orgánom. Rovnakú povinnosť ukladá žalovanému 1) aj
ustanovenie § 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta Trenčín č. 4/2004 Z. z.. žalovaný 1) takéto
opatrenia nevykonal, a to ani preventívne. Keby vytvoril vhodné podmienky a dodržal predpisy, nemohlo

by prísť k incidentu, pretože by nepripustil postavenie staniu v rozpore s manuálom s vážnymi vadami.
Preto sú zodpovední obaja žalovaní za vzniknutý incident. Žalobcovi ďalej uviedli, že vyššie uvedený
incident predstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti ich nebohej dcéry, ktoré zahŕňa
najmä právo na ochranu zdravia a života a neoprávnený zásah do práva na ochranu ich osobnosti, ktoré
zahŕňa najmä právo na ochranu súkromného a rodinného života, zdravia a pod.. Incident predstavuje
neoprávnený zásah do ich osobnostných práv a práv ich dcéry, nakoľko ich dcére privodil závažnú ujmu,

ktorávdôsledkuincidentuutrpelazávažnézranenia,ktorýchnásledkombolasmrť,pričomintenzituútrap
a následnej smrti umocňuje pomerne mladý vek ich dcéry. Incident privodil závažnú ujmu aj žalobcom,
nakoľko v dôsledku vážnych zranení svojej dcéry boli nútení niekoľko mesiacov bezmocne sledovať
trápenie ich dcéry vrátane toho, ako bojuje o život, v dôsledku čoho pociťovali silný pocit smútku,
šoku strachu, traumy, bezmocnosti, zúfalstva, beznádeje, čo sa výrazných spôsobom odrazilo na ich

duševnom rozpoložení. V dôsledku smrti dcéry stratili možnosť ďalej s ňou viesť súkromný a rodinný
život, rozvíjať a udržiavať vzájomné vzťahy a v ich rámci uplatňovať vlastnú osobnosť a spoločnú rodinnú
integritu. V dôsledku smrti dcéry pociťovali a naďalej pociťujú a budú pociťovať do konca svojho života
silný pocit smútku, šoku traumy, strachu, bezmocnosti, zúfalstva, beznádeje, straty zo spoločenstva
milovanej osoby, absenciu jej bytia, čo sa stále odráža na ich duševnom rozpoložení. Zdôraznili, že ich

nebohá dcéra bola ich jediným dieťaťom. Tieto následky neoprávneného zásahu nemožno odstrániť
len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to,
aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma. Dodali, že vzniknutú ujmu by
ako závažnú pociťovala každá osoba v ich postavení, ako aj v postavení ich nebohej dcéry v čase,
keď ešte žila, a aj preto sú splnené zákonom ustanovené podmienky pre vznik nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je daná
predovšetkýmmierouintenzityaneobmedzenoudoboutrvanianepriaznivéhonásledku.Vtejtosúvislosti
je tiež potrebné zohľadniť, že žalovaný 1) naďalej v organizovaní festivalu podniká, že žalovaný 1)
odmieta akúkoľvek svoju zodpovednosť na ujme do ich osobnostných práv a a práv ich nebohej dcéry,
že žalovaný 1) porušil ustanovenia nájomnej zmluvy a že ani po dlhej dobe nevedia, kto zavinil smrť

ich jedinej dcéry. Zhrnuli, že na základe riadnej vstupenky na festival POHODA v roku 2009 vzniklo
ich nebohej dcére právo na bezpečnú účasť na festivale, ktorú mal zabezpečiť usporiadateľ, ktorým
bol žalovaný 1). Nebohá sa festivalu zúčastnila, avšak žalovaný 1) jej bezpečnú účasť nezabezpečil.
Boli tak naplnené všetky podmienky pre uplatnenie zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú
zásahom do osobnosti fyzickej osoby, ako aj na vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu

spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti nebohej, a to existencia zásahu, ktorý je objektívne
spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, protiprávnosť/neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi
neoprávneným zásahom a spôsobenou ujmou. Keďže zodpovednosť za nemajetkovú ujmu je založená
na objektívnom princípe, zodpovedá objektívne žalovaný 1) za neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobcov a nebohej. Žalovaný 1) prinajmenšom nepriamo zavinil, že pád stanu spôsobil ich

dcére zranenia, ktorým neskôr podľahla, čo by malo mať, medzi iným, vplyv na výšku priznanej
nemajetkovej ujmy. Nepriame zavinenie žalovaného 1) vidia v porušení bodu 14, 15, 16 nájomnej
zmluvy. Z bodu 15 zmluvy vyplývala žalovanému 2) povinnosť poskytnúť na celú dobu podujatia na
mieste minimálne jednu odborne spôsobilú osobu. Žalovaný 1) však prevádzkoval stan bez neustálej
prítomnosti zástupcu žalovaného 2), t. j. bez technického dozoru, teda bez odborne spôsobilej osoby,

čím závažným spôsobom porušil bezpečnostné predpisy a ohrozil tak všetkých účastníkov festivalu.
Pokiaľ ide o porušenie bodov 14, 16 zmluvy žalovaným 1), poukázali, že dňa 18.07.2009 vydal SHMÚ
výstrahu 1. stupňa s tým, že očakávané množstvo zrážok pri búrkach sa očakávalo na úrovni 20 - 40 mm
a rýchlosť vetra v nárazoch pri búrkach vzrástla na 17 - 25 m/s. Podľa Beaufortovej stupnice sily vetra
stupeň 8 zodpovedá rýchlosti vetra 17,2 - 20,7 m/s. Z toho vyplýva, že žalovaný 1) vopred vedel, ale aj

mal vedieť, že dňa 18.07.2009 hrozí vietor o sile, pri ktorej musí byť ukončená prevádzka stanu v zmysle
bodu 14 zmluvy, na čom sa výslovne so žalovaným 2) dohodol. Tým, že žalovaný 1) prevádzkoval stan
v krajne nepriaznivých poveternostných podmienkach vo verzii bez bočných stien, jednoznačne nesplnil
viaceré povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy, ktorú sám považuje za platnú.2. Žalovaný 1) s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný,
pretože žiaden neoprávnený zásah nevykonal, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s následkom v podobe

zásahu do práva na ochranu osobnosti. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu nemajetkovej
ujmy je v zmysle platnej právnej úpravy tá osoba, ktorá sa zásahu do práv iného dopustila, resp.
osoba, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo 168/2009. V danom prípade nemožno identifikovať žiadne konanie ani opomenutie právnej
povinnosti ním spôsobené, nemožno mu pričítať v dôsledku absencie príčinnej súvislosti zásah do

práva na ochranu osobnosti žalobcov spôsobený pádom stanu. V prípadoch nárokov z porušenia
práva na ochranu osobnosti nejde o objektívnu zodpovednosť za výsledok, vždy je potrebné skúmať
subjekt, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Vyžaduje sa neoprávnený zásah v príčinnej súvislosti s
následkom, ale taký nevykonal ani nespôsobil. Podotkol, že právny poriadok neupravuje zodpovednosť
za zásah do ochrany osobnosti ako zodpovednosť objektívnu. V zákone by to muselo byť výslovne
uvedené. Naopak, vyžaduje sa taký protiprávny zásah, ktorý je v príčinnej súvislosti s následkom a

len vtedy by za zásah zodpovedal, ak by išlo o jeho protiprávny zásah. Ustanovenie § 11 Občianskeho
zákonníka mu poskytuje právnu istotu, že pokiaľ sa protiprávneho zásahu nedopustí, nemôže nikomu
za zásah inej osoby do práva na ochranu osobnosti objektívne zodpovedať. Nie je možné v prípade,
ak právna úprava priamo objektívnu zodpovednosť neobsahuje, použiť žiadnu analógiu s objektívnou
zodpovednosťou za náhradu škody, ani vykladať ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka extenzívne

tak, ako by išlo o zodpovednosť za výsledok, pretože taký výklad je v rozpore so znením § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vždy potrebné určiť konkrétny neoprávnený zásah a
osobu neoprávnene zasahujúcu do práva na ochranu osobnosti. Zdôraznil, že príčinou pádu stanu, ktorá
bola určená vykonaným znaleckým dokazovaním, je nesprávne zrealizovanie stavby stavu, nedodržanie
predpísaných postupov pri stavbe stanu, nenamontovanie všetkých potrebných prvkov stanu. On bol

len nájomcom stanu a nie jeho staviteľom. Pri stavbe stanu nevykonal žiadne činnosti. Ani právnymi
predpismi nemá stanovené žiadne konkrétne právne povinnosti vo vzťahu k veci, ktorú si zobral do
nájmu, pretože sa oprávnene môže a musí spoliehať, že prenajímateľ a staviteľ stanu, koná v súlade s §
663 a najmä § 664 Občianskeho zákonníka, teda že vec mu prenechaná do nájmu je v stave spôsobilom
na dohodnuté užívanie a že ju prenajímateľ aj v tomto stave na svoje náklady udržiava. Zdôraznil, že

prvotnou príčinou pádu stanu boli vady pri výstavbe stanu. Svoje právne povinnosti tak porušil majiteľ,
staviteľ a prenajímateľ stanu v jednej osobe, ktorým bol žalovaný 2). Na žalovaného 1) právny poriadok
nekladie žiadne ďalšie konkrétne právne povinnosti ani ako na nájomcu, ani ako na usporiadateľa
verejného kultúrneho podujatia, keďže si zobral do nájmu a na festivale použila stan od žalovaného 2)
špecializujúceho sa na stavbu a prenájom dočasných stanov, žalovaný 1) utvoril vhodné podmienky na

uskutočnenie podujatia, nemôže byť objektívne zodpovedný za porušenie právnych povinností tretími
osobami v prípade nárokov z práv na ochranu osobnosti, pri ktorých zákon výslovne nestanovuje
objektívnu zodpovednosť ako pri nároku na náhradu škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Nejde
teda o objektívnu ale o subjektívnu zodpovednosť subjektu, ktorý je pôvodcom zásahu. Podľa záverov
znaleckého posudku č. 6/2010 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity pri dodržaní všetkých

podmienok a požiadaviek projektu pre stavbu a prevádzku stanu by k jeho zrúteniu nedošlo. Žalovaný
1) stan nestaval a neporušil právne povinnosti, ktorých porušenie spôsobilo pád stanu. Žalovaný 2) ako
prenajímateľ poskytol žalovanému 1) ako nájomcovi TUV Certifikát - potvrdenie o technickej spôsobilosti
stanu pre hudobné podujatia alebo výstavy, podľa ktorého prevádzka stanu je povolená do 31.10.2010.
Žalovaný 1) si vymienil, aby odborný dozor nad užívaním stanu počas trvania festivalu zabezpečil

žalovaný 2). Ten mal dodať stan otvorený, bez bočných stien. Pokiaľ žalovaný 2) tvrdí, že stan takto
nebol dostavaný a nemal byť použitý bez bočných plachiet, ide o jeho výlučnú zodpovednosť, ktorý
v tomto stave ako stan dostavaný dal žalovanému 1) stan do nájmu, a to ako v roku 2009, tak aj v
predchádzajúcom roku 2008. Takto ho žalovanému 1) odovzdal do nájmu na celý čas festivalu a nič
nenamietal voči jeho použitiu. Žalovaný 1) sa až zo znaleckého dokazovania dozvedel, že žalovaný 2)

nedostaval a vydával ho za dostavaný. Žalovaný 1) ďalej uviedol, že nárok na ochranu osobnosti je
nárokom osobným, ktorý smrťou zaniká, preto aj z tohto dôvodu so žalobou nesúhlasil. Tiež nie je dané
jeho konanie v rozpore s právom alebo opomenutie konania, ktoré mu právny predpis priamo ukladá,
ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s nepriaznivým následkom, konkrétne so zásahom do práva žalobcov
na ochranu osobnosti. Opakovane zdôraznil, že nie je subjektom, ktorý by spôsobil zásah do práva na

ochranu osobnosti a ani na neho neprešla povinnosť uhradiť nemajetkovú umu v peniazoch, pretože nie
je subjektom, ktorý by bol pôvodcom zásahu. Ustálenie pasívne vecnej legitimovanej osoby nemožno
zakladať len na právnom posúdení veci, ale musí sa odvíjať od skutkového stavu - konkrétne od
presného zistenia zásahu, teda v čom zásah skutkovo spočíva a po takomto zistení konkrétneho zásahutreba skúmať a zisťovať pôvodcu takého zásahu. Žalovaný 1) nebol vlastným fyzickým pôvodcom
tragického zrútenia koncertného stanu, v dôsledku ktorého došlo k zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcov.. Subjekt zásahu je v zmysle §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka len tá osoba, ktorá

zasiahla do práva na ochranu osobnosti a len voči nej je možné sa domáhať, aby od neoprávnených
zásahov upustila, alebo aby sa odstránili následky takých zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. Za zásah do práv žalobcov zodpovedá žalovaný 2). Ak by zákonodarca chcel vytvoril
prenesenie povinnosti pôvodcu do práva na ochranu osobnosti na inú osobu, výslovne by to v zákone
uviedol tak, ako v prípadoch zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.. V

prípade žalobou uplatneného práva na primerané zadosťučinenie v peniazoch nie je možné aplikovať
ustanovenia o náhrade škody už z dôvodu, že pri náhrade škody zákonodarca vytvoril pojem osoby
zodpovednej za škodu, ktorá ale vôbec nemusí byť totožná s pôvodcom zásahu. Takýto obdobný prenos
zodpovednosti pri právnej úprave ochranu osobnosti podľa §§ 11 až 16 Občianskeho zákonníka úplne
absentuje, teda nie je možné, aby súd priznal právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch voči
tretej osobe odlišnej od pôvodcu zásahu. Takýto prechod zodpovednosti slovenský právny poriadok pri

práve na primerané zadosťučinenie v peniazoch neupravuje, preto v zmysle ustanovenia čl. 2 ods.
3 ústavy SR nie je možné žalovanému 1) ani ako organizátorovi kultúrneho podujatia súdom stanoviť
viac právnych povinností, než ustanovuje zákon, pretože nikoho nemožno nútiť plniť viac povinností,
než zákon ukladá, a to ani súdnym rozhodnutím. Žalovaný 1) podotkol, že v konaní nebolo vykonané
žiadne dokazovanie k určeniu požadovanej výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, i keď požadované

sumy majú značný rozsah, pre neho likvidačný. V konaní nie sú zdôvodnené ani dôkazmi podložené
zákonné kritéria, podľa ktorých súd môže určiť výšku náhrady. V súlade s § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka má súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Takou okolnosťou je to, že neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť pri stavbe stanu. Povinnosťou
žalovaného 2) bolo dať mu do nájmu vec spôsobilú na riadne užívanie a v tomto stave ju na vlastné

náklady udržiavať. Žalovaný 1) nemá právnu povinnosť predvídať, že žalovaný 2) tieto svoje povinnosti
poruší. V prospech žalovaného 1) svedčí aj to, že neporušil svoju povinnosť mať jednu odbornú osobu
na mieste počas trvania festivalu. Pri určení výšky náhrady treba v prospech žalovaného 1) vyhodnotiť
aj tú skutočnosť, že bol len nájomcom stanu ako aj príčiny pádu stanu, ktoré mu nijak nemožno pričítať.
Má za to, že žalobcami požadovaná výška nemajetkovej ujmy je neprimeraná a nedôvodná. Nie je

preukázaný rozsah a intenzita zásahu na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 a rozhodnutia NS SR sp. zn.
5Cdo 34/2011, 3Cdo 46/2010 a 1Cdo 77/2009. Aj s poukazom na tieto rozhodnutia je požadovaná suma
nemajetkovej ujmy v peniazoch neprimerane vysoká a je v hrubom nepomere s tvrdenou ujmou a ujmou
pri úmrtí blízkeho človeka, pričom jej priznanie by predstavovalo aj rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil,

že § 5 zákona o verejných kultúrnych podujatiach neobsahuje žiadnu konkrétnu právnu povinnosť,
ktorú by porušil. Žalobcovia ani netvrdia a nepreukazujú spôsob, akým mal toto ustanovenie konkrétne
porušiť. Zdôraznil, že v zmysle povoľovacej dokumentácie stavby stanu mal stan odolať náporu vetra o
rýchlosti viac ako 21 m/s. Túto rýchlosť však vietor nedosiahol. Pretože sila vetra s rýchlosťou 8. stupňa
Beaufortovejstupnicenafestivalenebolaapretožerýchlosťvetra,ktorábolanafestivaledosiahnutá,mal

dostavaný stan vydržať, nemožno dospieť k záveru, že zasiahol do práv žalobcov na ochranu osobnosti.

3. Právny predchodca žalovaného 2) s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu
voči nemu zamietnuť. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcov, podľa ktorých je jeho
zodpovednosť za protiprávne konanie riadne preukázaná závermi znaleckého posudku zo dňa

18.01.2010 vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Tvrdenia, že stan
nebol postavený s potrebnou osobitnou starostlivosťou a vykazoval početné vady, ktoré mali zapríčiniť
jeho pád, sú doposiaľ nepreukázané. Má za to, že k vzniku škôd na veciach, zdraví a životoch účastníkov
festivalu došlo výlučne v dôsledku porušenia zmluvných a zákonných povinností žalovaného 1) ako
jediného organizátora festivalu, ktorý v rozpore s nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými 1),

2) vedome a napriek upozorneniu žalovaného 2) prevádzkoval stan za neprípustných poveternostných
podmienok. V zmysle bodu 14 nájomnej zmluvy bol totiž žalovaný 1) ako nájomník povinný dohliadať
na stan, zvlášť bol povinný ukončiť jeho prevádzku v prípade, ak by sila vetra dosiahla stupeň 8
Beaufortovej stupnice. Žalovaný 1) mal pritom preukázateľne vedomosť o nepriaznivom vývoji počasia,
a to na základe výstrahy druhého stupňa SHMÚ pre celé územie Slovenska zo dňa 17.07.2009 vydanej

o 12:00 hod. a na základe výstrahy prvého stupňa SHMÚ zo dňa 18.07.2009 vydanej o 12:00 hod., v
zmysle ktorých mala predpokladaná intenzita vetra v čase inkriminovanej udalosti dosiahnuť nárazy 17
až 25 m/s, čo je sila vetra výrazne prevyšujúca stupeň 8 Beaufortovej stupnice. Poukázal na vyjadrenie
SHMÚ, z ktorého vyplýva, že na základe objednávky organizátorov rôznych akcií pripravuje pre ichzabezpečenieajšpeciálnepredpovedepočasiapredanúlokalitu ačas.Vprípadepredmetnéhofestivalu
sa organizátor podujatia so SHMÚ nekontaktoval a takéto služby si neobjednal. Aj bez toho ale žalovaný
1) preukázateľne disponoval informáciami o výstrahách a rovnako detailne poznal meteorologické

podmienky, počas ktorých môže byť stan prevádzkovaný bez ohrozenia života a zdravia osôb a
majetku. Má za to, že ku škode na zdraví a životoch došlo výlučne v dôsledku toho, že žalovaný 1)
ako organizátor festivalu neprijal nevyhnutné opatrenia potrebné pre účely zabezpečenia bezpečnosti
jeho návštevníkov a ich majetku, teda že predmetné podujatie neprerušil a stan včas neevakuoval.
K uplatnenej výške nemajetkovej ujmy v sume 70.000 eur žalovaný 2) uviedol, že predpokladom pre

úspešnéuplatňovanienárokunanáhradunemajetkovejujmyjevprvomradekonštatovanie,žeskutočne
došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov, konkrétne do práva na
súkromie a rodinný život a následne konkretizovanie osoby nesúcej za predmetný zásah zodpovednosť.
Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádza súd v zásade z dvoch kritérií, a to z miery závažnosti
vzniknutej ujmy a z okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Druhé kritérium je stanovené zámerne
veľmi všeobecne z dôvodu, aby bolo uplatňované ako vo vzťahu k postihnutej osobe, tak vo vzťahu k

osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila, napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o
nedbanlivosť alebo naopak o úmysel a pod.. Výšku požadovanej nemateriálnej ujmy považuje vzhľadom
na konštantnú judikatúru krajských súdov a Najvyššieho súdu za privysokú. Napriek tomu, že súd
určuje výšku takejto náhrady výlučne podľa svojej úvahy, jej základom musí byť predovšetkým zistenie
skutočností umožňujúcich založenie úvahy súdu na určitom kvantitatívnom posúdení základných

súvislostí posudzovania prípadu, pričom je potrebné vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu
veci v kontexte zistenej závažnosti nemajetkovej ujmy a okolností, za akých k zásahu do osobnosti
osoby skutočne došlo. Žalobcovia sa ale obmedzili len na konštatovanie značnej miery a mimoriadnej
intenzity zásahu do osobnostných práv, a to bez ohľadu na okolnosti jeho vzniku, ako aj bez označenia
akýchkoľvek dôkazných prostriedkov slúžiacich na preukázanie ich skutkových tvrdení a na preukázanie

skutočnej intenzity zásahu do ich osobnostných práv. Opakovane zdôraznil, že k vzniku škôd došlo
v dôsledku porušenia zmluvných a zákonných povinností žalovaného 1) ako jediného organizátora
festivalu. Žalovaný 2) nikdy nebol organizátorom festivalu, pričom organizovanie spoločenských a
kultúrnych podujatí nie je ani predmetom jeho činnosti. Preto nemôže byť vo vzťahu k žalobcom
zodpovednou osobou za tvrdený neoprávnený zásah do ich osobnostných práv, nakoľko za tento

zodpovedá výlučne žalovaný 1). Poukázal na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ, ktorý dospel k odlišnému záveru ako ÚSI ŽU. Zo záverov ZP KEÚ PZ totiž vyplynulo, že takmer
všetky skutočnosti, ktoré ÚSI ŽU označuje za príčiny pásu stanu, nemali žiadny skutočný vplyv na pád
stanu, ale hlavnou príčinou pádu nosných stĺpov strešnej konštrukcie stanu bolo podfúknutie strašnej
plachty stanu extrémne silným vetrom. Opakovane zdôraznil, že nie je pasívne vecne legitimovanou

osobou, nakoľko nikdy nebol v zmluvnom vzťahu s dcérou žalobcov. Nebol organizátorom festivalu,
nevzťahovali sa na neho ustanovenia zákona č. 96/1991 Zb. Ako vyplýva aj z ustálenej a pomerne
známejjudikatúry,akbolneoprávnenýzásahdoosobnostispôsobenýniekým,ktobolpoužitýprávnickou
osobou (alebo inou fyzickou osobou) na výkon činnosti tejto právnickej osoby (alebo inej fyzickej osoby),
keď je určujúcim existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu úloh takejto osoby, potom

občianskoprávne sankcie podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka postihujú v týchto prípadoch samotnú
právnickú (alebo inú fyzickú) osobu v zmysle analógie ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 853 Občianskeho zákonníka (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo 1293/2007). Obdobne sa vyjadril i NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 228/2012.

4.Uznesenímč.k.27C/173/2012-563zodňa07.06.2017rozhodolsúd,ževkonanípokračujesprávnym
nástupcom žalovaného 2), spoločnosťou B. F. e. K., W. I. J., so sídlom In der Y. XX, XXXXX G., L.
spolková republika, IČ: Y. XXXXX.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením znaleckého posudku č. 6/2010

Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, znaleckého posudku č. 5/2010 Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, znaleckého posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/12353
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, znaleckého posudku č. 184/2009 Ústavu súdneho lekárstva
a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK, náramku nebohej, úmrtného listu L. T.,
lekárskych správ L. T., odpovede žalovaného 1) na návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa XX.XX.XXXX,

nájomnej zmluvy, uznesenia OR PZ v P. V.: M.-XXXX/X-OVK-TN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice
o výsluchu C. T. v trestnom konaní zo dňa 25.05.2012, zápisnice o výsluchu G. T. v trestnom konaní zo
dňa 10.09.2013, zápisnice o výsluchu T. T. v trestnom konaní zo dňa 17.08.2009 a zo dňa 11.06.2012,
zápisnice o výsluchu Stanislava Polkorába v trestnom konaní, zápisnice o výsluchu T. J. v trestnomkonaní, zápisnice o výsluchu X. D. v trestnom konaní, zápisnice o výsluchu E. T. v trestnom konaní,
zápisnice o výsluchu X. I. v trestnom konaní, zápisnice o výsluchu C. E. v trestnom konaní, faktúry č.
XXXXXXXX, meteorologického posudku zo dňa XX.XX.XXXX, podkladu k vystaveniu faktúr X/XXXX,

potvrdenia o ubytovaní, výpisom z obchodného registra žalovaných X), 2) a zistil nasledovný skutkový
stav:

X. Nikola T. sa dňa XX.XX.XXXX zúčastnila festivalu J. G., ktorého organizátorom bol žalovaný 1). Počas
festivalu došlo v dôsledku silného vetra k pádu stanu - O2 S., v ktorej sa zabávala aj L. T.. Pádom stanu

utrpela mnohopočetné vážne zranenia, na následky ktorých dňa 13.10.2009 zomrela.

7. Na základe nájomnej zmluvy, na ktorej vyhotovení absentuje dátum a podpis zmluvných strán, si
právny predchodca žalovaného 1) prenajal od právneho predchodcu žalovaného 2) koncertný stan 45
x 75 m, 8-stĺpový na obdobie od 16. - 19.07.2009 za nájomné vo výške 20.000 eur. Podľa bodov 14, 15,
16 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomník má povinnosť dohliadať na stan, zvlášť treba dbať

na búrku a lejaky. Prevádzku stanu treba ukončiť od sily vetra 8. Prenajímateľ poskytne na celú dobu
podujatia na mieste minimálne jednu osobu. Náklady na stráženie prevezme nájomník. V prípade búrky
treba stan držať dookola celkom uzavretý. Žalovaný 1) pre osoby, ktoré zo strany spoločnosti B. F. N.
mali zabezpečiť výstavbu a prevádzku stanu - E. V. a J.- Q. Q. - zabezpečil odporca ubytovanie na 5,
resp. 9 nocí v období od 09.07.2009 do 20.07.2009.

8. Faktúrou č. 20080215 zo dňa 11.05.2009 vyúčtoval právny predchodca žalovaného 2) žalovanému
1) sumu 20.000 eur za nájom koncertného stanu 45 x 75 m, 8 Master.

9. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Z. súdneho inžinierstva X. univerzity v X. vyplynulo, že na

strešnej plachte koncertného stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a
to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených častí strešnej plachty koncertného
stanu novými časťami. Toto na zrútenie stanu nemalo priamy vplyv. Charakter opotrebovania a
poškodenia bočných plachiet bol podobný ako pri strešnej plachte, nepoužitie bočných plachiet malo
vplyv na pád stanu. Nosná časť a komplexná materiálová štruktúra na stĺpoch nosnej konštrukcie

neprejavovalavýznamnénedostatky,ktorébymohlizapríčiniťaleboovplyvniťpádstanu.Naspojovacích
kovových lanách boli zreteľné stopy opotrebovania materiálu, korózie vlákien a na roztrhnutých lanách
bolo zaznamenané výrazné starnutie textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti
a nevhodnej údržbe kovových lán. Pri obhliadke neboli nájdené roztrhnuté alebo inak narušené
zavetrovacie laná, stopy opotrebovania boli podobné ako pri spojovacích lanách. Podporné stĺpy boli

vyrobené minimálne z 2 druhov materiálu, poškodenia podporných stĺpov neboli príčinou pádu stanu.
Textilné viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli osadené správne a v súlade s technickou
príručkou pre stavbu stanu, nezodpovedal predpísaný rozmer. Textilné bočné vodiace pásy prejavovali
výrazné opotrebenie a starnutie materiálu, uchytenie bočných viazacích pásov nemalo zásadný vplyv
na stabilitu stanu. Všetky kotvy neboli rovnakého priemeru a dĺžky a uhol nabitia kotiev nebol v súlade

s technickou príručkou, čo nemalo zásadný vplyv na stabilitu stanu. Zistilo sa neúplné upevnenie
strešnej plachty stanu s nosnými prstencami strešnej plachty stanu. Mechanické napínacie zariadenia
boli funkčné, prejavovali opotrebovanie materiálu a koróziu kovových častí, ale toto opotrebenie nemalo
vplyv na zrútenie stanu. Na koncertnom stane neboli zistené konštrukčné nedostatky, pričom pojmom
konštrukcia sa myslí naprojektovaná a schválená konštrukčná dokumentácia. Podľa názoru znalca išlo

o tzv. dočasnú stavbu, ktorá podliehala minimálne ohlasovacej povinnosti, o čom ale rozhoduje vždy
príslušný stavebný úrad. Názory na túto skutočnosť sú rozdielne u viacerých okresných a krajských
stavebných úradov. Či stavba podliehala stavebnému povoleniu, je otázkou právnou. Koncertný stan bol
používaný v rámci EÚ, a preto mal projektovú dokumentáciu vypracovanú a schválenú v D. republike
L.. Táto dokumentácia nevykazovala chyby a pri dodržaní predpísaných postupov v nej bolo možné

vykonať správnu montáž a zaistiť bezpečnú prevádzku stanu. Stan podlieha schváleniu na používanie
v EÚ, pričom na tomto boli vykonané pravidelné technické prehliadky nemeckou organizáciou TUV.
Stan nepodlieha typizovaniu, ale musí spĺňať všeobecne platné bezpečnostné normy. Na základe
predložených podkladov stan staval prenajímateľ pomocou zmluvných brigádnikov. V žiadnom predpise
nie je špecifikované, kto má takúto stavbu realizovať. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu sú

upravené v ich spoločnej zmluve, jej posúdenie je otázkou právnou. Znalecký ústav nezistil výrobné vady
na komponentoch koncertného stanu. Zistil a zaznamenal opotrebovanie materiálu, ktoré nezodpovedá
deklarovanému veku stanu prenajímateľom (rok výroby 1999). Na strešnej plachte stanu existovali stopy
údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebopoškodených častí strešnej plachty novými časťami. Na spojovacích kovových lanách boli zreteľné
stopy opotrebovania materiálu, korózie vlákien a na roztrhnutých lanách bolo zaznamenané výrazné
starnutie textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti a nevhodnej údržbe kovových

lán. Viazacie pásy vykazovali opotrebenie v súvislosti s opakovaným využívaním. Koncertný stan bol
po každom použití v Nemecku kontrolovaný, záznam o tom je uvedený v technickej príručke "Výťah
z predpisov pre stavbu a prevádzku ...". Podľa zistení znalca neexistuje v SR predpis, podľa ktorého
by vznikala obdobná povinnosti. V príručke "Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ..." nie je
popisovaná povolená aj iná verzia stanu ako verzia s použitím bočných stien. Na základe zmluvy

medzi prenajímateľom a nájomcom mala byť ustanovená osoba zodpovedná za stavbu a prevádzku
stanu počas celej doby používania, táto osoba môže rozhodnúť o používaní alebo nepoužívaní stanu
s ohľadom na poveternostné podmienky. Takáto povinnosť vyplýva aj z príručky "Výťah z predpisov
pre stavbu a prevádzku ...". Po preštudovaní podkladov bolo identifikovaných niekoľko závažných
nedostatkov, ktoré priamo narúšali statiku a pevnosť konštrukcie stanu. Podľa príručky šírka viazacích
textilných pásov mala byť 100 mm a mali byť zdvojené, v skutočnosti boli použité pásy o šírke 73

mm a hrúbke 3,6 mm. Z fotodokumentácie stanu poskytnutej organizátorom podujatia vykonanej počas
výstavby, teda pred pádom stanu, bolo zistené, že viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli
osadené správne a v súlade s technickou príručkou pre stavbu stanu, resp. niektoré chýbali: nedodržalo
sa požadované ukotvenie týchto pásov - podľa dokumentácie kotvenie 2 pásmi, pričom každý pás musí
byť istený 3 predpísanými kotviacimi kolíkmi; istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v sedle strešnej

plachty medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a S4 nebol ukotvený
a vedený v súlade s technickou príručkou výstavby, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpov nosnej
konštrukcie stanu, označené S2; chýbali povinné istiace pásy v každom rohu stanu, ktoré mali byť
vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev. Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN. V
miestach zošnurovania jednotlivých častí plachty malo byť ukotvenie dvojicou textilných pásov a kotiev,

totonebolonastanezrealizované.Uvedenéskutočnostipovažujeznalec,podobneakochýbajúcebočné
steny stanu, za hlavné príčiny pádu stanu. Stavba stanu nebola správne zrealizovaná, neboli dodržané
predpísané postupy a neboli namontované všetky potrebné prvky. Stavba mala byť vykonaná v súlade
s požiadavkami uvedenými v technickej príručke pre výstavbu stanu "Výťah z predpisov pre stavbu a
prevádzku ...". Príčiny pádu stanu podľa znalca sú nasledovné: nedodržanie pokynov pre výstavbu stanu

uvedených v technickej príručky pre výstavbu stanu "Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ..."
hlavnevnasledujúcichskutočnostiach:nebolododržanépožadovanéukotveniezavetrovacíchviazacích
pásov - podľa dokumentácie kotvenie 2 pásmi, pričom každý pás musí byť istený 3 predpísanými
kotviacimi kolíkmi; istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v sedle strešnej plachty medzi vnútornými
stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1,S2,S3 a S4 nebol ukotvený a vedený v súlade s technickou

príručkou výstavby, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpov nosnej konštrukcie stanu, označené S2;
chýbali povinné istiace pásy v každom rohu stanu, ktoré mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené
vždy dvojicou kotiev. Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN. V miestach zošnurovania jednotlivých
častí plachty malo byť ukotvenie dvojicou textilných pásov a kotiev, toto nebolo na stane zrealizované.
Koncertný stan bol prevádzkovaný bez bočných plachiet, čo nebolo prípustné; šírka viazacích textilných

pásov mala byť 100 mm a mali byť zdvojené, v skutočnosti boli použité pásy o šírke 73 mm a hrúbke
3,6 mm; počet použitých bočných zavetrovacích lán na rohoch stanu nespĺňal požadovaný počet;
neúplné upevnenie strešnej plachty stanu s nosnými prstencami strešnej plachty stanu; opotrebovanie
komponentov stanu, spôsobené aj neodbornou starostlivosťou. Podľa dostupnej dokumentácie pre
stavbu a prevádzku stanu mala byť jeho prevádzka okamžite ukončená, v stane sa nemali nachádzať

osoby pri sile vetra od 20 m/s (stupeň 9), stan mal byť kompletne uzatvorený (vchody), mali byť zdvojené
ukotvenia hlavných spevňovacích pásov a nosné časti mali byť pod sústavnou kontrolou zodpovednej
a poverenej osoby.

10. Zo znaleckého posudku č. 6/2010 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplynulo,

že znalecký ústav nezistil z predloženej dokumentácie konštrukčné vady stanu. Po dôkladnej analýze
všetkých dostupných zdrojov konštatoval, že boli zistené vady pri výstavbe koncertného stanu a tieto
boli prvotnou príčinou jeho pádu. Hlavnými a rozhodujúcimi príčinami pádu koncertného stanu boli:
1/ nesprávne ukotvenie viazacích pásov stanovej strešnej plachty v rozpore s technickou príručkou,
2/ nesprávne vedenie viazacích pásov v rozpore s technickou príručkou, 3/ chýbajúce spojovacie prvky

na pripojenie nosného prstenca stanovej strešnej krytiny ku strešnej krytine, 4/ chýbajúce bočné steny,
hoci podľa technickej príručky nie je uvedená iná forma stavby stanu ako s bočnými stenami. Pri
dodržaní všetkých podmienok a požiadaviek projektu pre stavbu a prevádzku stanu by podľa názoru
znaleckého ústavu nedošlo k jeho zrúteniu. Toto podporujú aj výpočty, uvedené v znaleckom posudku5/2010. Neboli zistené nedostatky v projekte stanu, ktoré by mali za následok jeho pád. Po podrobnej
obhliadke, meraniach a analýzach znalecký ústav konštatoval, že nezistil existenciu výrobných vád na
konštrukcii stanu. Skúmaný stan bol prevádzkovaný cca 20 rokov. Na základe analýzy technického stavu

stanu konštatoval, že niektoré komponenty boli opotrebené nad úroveň predpokladaného opotrebenia
pri bežnej prevádzke stanu a za predpokladu pravidelnej údržby, vykazovali teda závady. Išlo o
rozhodujúce komponenty: laná, kolíky, plachta, napínač, pásy. Tieto závady však nemali priamy vplyv
a ani nezapríčinili pád koncertného stanu O2. Hlavnou príčinou pádu koncertného stanu O2 bolo
nedodržanie predpísaných požiadaviek projektovej dokumentácie pri výstavbe a prevádzke stanu. Za

rozhodujúce prvky príčiny pádu koncertného stanu O2/ považuje znalecký ústav tieto: 1/ nesprávne
ukotvenie viazacích pásov stanovej strešnej plachty koncertného stanu O2 v rozpore s technickou
príručkou, 2/ nesprávne upnutie a vedenie viazacích pásov v rozpore s technickou príručkou, 3/
chýbajúce spojovacie prvky na pripojenie nosného prstenca strešnej plachty koncertného stanu O2 ku
strešnej plachte koncertného stanu O2, 4/ chýbajúce bočné steny, hoci podľa technickej príručky nie je
uvedená iná forma prevádzky stanu ako stan s bočnými stenami.

11. Zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-XXXX/XXXXX T. a expertízneho ústavu PZ vyplýva,
že hlavnou príčinou roztrhnutia strešnej plachty stanu aj roztrhnutia spojovacích oceľových lán T1 a T
a následného pádu nosných stĺpov strešnej konštrukcie stanu bolo podfúknutie strešnej plachty stanu
extrémne silným vetrom, ktorého nárazová rýchlosť prekračovala dovolené hodnoty, pri ktorých možno

stan prevádzkovať. D. nemal byť prevádzkovaný od 8. stupňa J. stupnice rýchlosti vetra (t. j. od rýchlosti
vetra XX,X m/s), napriek tomu toto zaťaženie vydržal v neporušenom stave a k jeho deštrukcii došlo až
pri 9. D. J. stupnice, pri nárazových rýchlostiach vetra prekračujúcich hodnotu XX m/s. A. podfúknutie
strešnej plachty stanu umožnila skutočnosť, že na väčšej časti obvodu stanu (obvod časti stanu určenej
pre divákov) neboli namontované bočné steny stanu. V prípade, že by stan mal namontované plachty

bočných stien, k jeho deštrukcii by v inkriminovanom čase nedošlo. E. nedodržania požadovaného
ukotvenia zavetrovacích viazacích pásov bol vzhľadom na nízku ťahovú pevnosť použitých pásov
nepodstatný - napriek slabšiemu ukotveniu pásov došlo k ich trhaniu a nie k poškodzovaniu ich
ukotvenia. E. nesprávneho ukotvenia istiaceho a spevňujúceho pásu, ktorý sa nachádzal medzi nosnými
stĺpmi strešnej konštrukcie označenými ako S1, S2, S3 a S4, ktorý bol uchytený na vrchnej časti stĺpu S2

- vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu a vzhľadom na skutočnosť, že strešná plachta stanu
sa rovnako vydúvala trhala aj na miestach, v ktorých boli tieto spevňujúce pásy vedené riadne naprieč
strechou stanu a kotvené systémom zem - zem, nemožno považovať tento nedostatok v stavbe stanu za
závažný z hľadiska pádu stanu. Vplyv chýbajúcich povinných istiacich pásov v každom rohu stanu, ktoré
mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev, pričom každý pás mal byť predpätý

silou 50 kN - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu (poškodzovanie v oblastiach mimo rohov
stanu) nemožno považovať tento nedostatok v stavbe stanu za závažný. Vplyv nekorektného ukotvenia
jednotlivých častí plachty v miestach ich zošnurovania - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania
stanu a skutočnosť, že obidve hlavné trhliny v strešnej plachte boli iniciované v hornej časti strešnej
plachty, teda ďaleko od kotvenia jej spodného okraja a vzhľadom na skutočnosť, že spodné okraje

stanu nevykazovali na skúmaných videozáznamoch žiadne problémy so stabilitou až do finálneho
rozvoja hlavných trhlín v strešnej plachte stanu, nemožno považovať tento nedostatok vo výstavbe
stanu za závažný. Vplyv chýbajúcich bočných plachiet stanu - chýbajúce bočné plachty stanu možno
považovať za hlavnú príčinu pádu stanu v súčinnosti s nárazovým vetrom presahujúcim rýchlosť 19
m/s, ktorá vysoko prekročila hraničnú dovolenú rýchlosť vetra pre používanie stanu (rýchlosť 15,2

m/s). Vplyv nedodržanej šírky viazacích pásov, ktoré mali byť široké 100 mm a mali byť zdvojené -
vzhľadom na devastačné poškodenia kotiev zavetrovacích lán hlavných nosných stĺpov stanu (lán, ktoré
sa neroztrhli) možno predpokladať, že aj by aj boli použité predpísané viazacie pásy a tieto by z hľadiska
vlastnej pevnosti v ťahu boli schopné zadržať stúpajúcu plachtu stanu, tak by pri vzniknutom pretlaku
vzduchu pod strešnou plachtou s veľkou pravdepodobnosťou nevydržalo kotvenie týchto pásov a k

pádu stanu by s veľkou pravdepodobnosťou došlo tak isto. Vplyv nedodržania počtu použitých bočných
zavetrovacích popruhov na rohoch stanu - skúmanie amatérskych videí, na ktorých je vidieť deštrukcia
stanu, preukázalo, že prakticky všetky rohy stanu boli stabilné aj v čase, keď rýchlosť vetra dosahovala
9. stupeň Beaufortovej stupnice. Stan sa nezačal poškodzovať v žiadnom z rohov, t. j. toto nedodržanie
počtu použitých zavetrovacích popruhov v rohoch stanu nemalo na poškodenie stanu prakticky žiadny

vplyv. Vplyv neúplného upevnenia strešnej plachty stanu s nosnými prstencami strešnej plachty -
vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu možno jednoznačne vylúčiť vplyv tohto nedostatku
na rozvoj prvej hlavnej trhliny v zadnej časti strešnej plachty. V prípade vzniku druhej hlavnej trhliny
nejaký vplyv prípadného neúplného upevnenia strešnej plachty na niektorý z nosných prstencov na stĺpeS7 alebo S8 nemožno jednoznačne vylúčiť (najmä čo sa týka tvaru trhliny). Treba však konštatovať,
že ani dokonalé spojenie strešnej plachty s prstencami v týchto miestach by pri danom mechanizme
poškodzovania stanu nemohlo zabrániť roztrhnutiu strešnej plachty v tomto mieste. Vplyv opotrebovania

komponentov stanu spôsobený aj neodbornou starostlivosťou - z preukázanej skutočnosti, že stanv
otvorenom stave (bez veľkej časti bočných stien) približne 5 minút dokázal odolávať náporovému vetru
s rýchlosťou 8. - 9. Stupňa Beaufortovej stupnice vyplýva, že opotrebovanie stanových komponentov
nemalo podstatný vplyv na pád stanu.

12. Z meteorologického posudku SHMÚ zo dňa 04.11.2015 vyplýva, že dňa 18.07.2009 v čase od 10.00
do 15.00 dosiahol vietor na meteorologickej stanici Trenčín - letisko maximálnu rýchlosť vetra v nárazoch
až 13,8 m/s, v čase od 15.00 do 16.15 dosiahol vietor priemernú 1-minútovú rýchlosť vetra od 2,8 m/s do
15,7 m/s a v nárazoch až 19,8 m/s. V tento deň nebol dosiahnutý 8. stupeň Beaufortovej stupnice. V čase
od 15.45 do 15.54 dosiahol vietor 10-minútový priemer rýchlosti hodnotu 13,6 m/s, ktorá bola najvyšší
10-minútovým priemerom rýchlosti vetra v daný deň. Tejto priemernej rýchlosti zodpovedá 6. stupeň

Beaufortovej stupnice "silný vietor". SHMÚ vydal na deň 18.07.2009 niekoľko meteorologických výstrah.
Na základe vydaných výstrah bolo možné predpokladať, že v oblasti severozápadného Slovenska je
riziko výskytu búrok v uvedenom čase, pri ktorých sa môže vyskytnúť náraz vetra 16 - 22 m/s, resp. 17
- 25 m/s. Všetky výstrahy boli zverejnené na webovej stránke SHMÚ.

13. Zo znaleckého posudku č. 184/2009 Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej
lekárskej fakulty UK vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti neb. L. T. bolo zlyhanie riadiacich a
regulačných funkcií mozgu v dôsledku terminálneho krvácania do mozgu už predtým poškodeného
ťažkým úrazom - drvivým poranením hlavy po náraze pevného a ťažkého predmetu do hlavy. V
úrazom narušenom mozgu sa následne vyvinuli druhotné chorobné zmeny mozgového tkaniva (hnisavý

zápal mozgu), ktoré sa rozvinuli ako priama komplikácia úrazu hlavy. Prvotný úraz hlavy - zlomeniny
klenby a spodiny lebečnej s pomliaždením mozgu a zlomeniny kostí tváre - poškodená utrpela dňa
18.07.2009 okolo 15.40 hod. v dôsledku zrútenia sa konštrukcie stanu na hudobnom festivale J. G.
v P.. D. poškodenej sa nedalo zabrániť ani poskytnutím vysoko špecializovanej lekárskej pomoci.
Poraneniamozgu,štruktúrlebkyaskeletulebkysnáslednýmichorobnýmizmenamivrámcipoúrazových

komplikácií boli v stupni a rozsahu zistenom pri pitve nezlučiteľné so životom.

14. Z odpovede na návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 20.06.2012 vyplýva, že žalovaný 1) odmietol
pristúpiť k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorej predmetom bolo zaplatenie nemajetkovej ujmy v
peniazoch žalobcom, z dôvodu, že za vzniknutú škodu nezodpovedá.

15. Uznesením ČVS: ORP-1208/1-OVK-TN-2009 zo dňa 08.06.2010 vzniesol vyšetrovateľ PZ obvinenie
I. J. za prečin všeobecného ohrozenia, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že ako zástupca firmy B. - F., N., uzatvoril so spoločnosťou S. G., s. r. o. nájomnú
zmluvu, v ktorej sa zaviazal prenajť v období od 14.07.2009 koncertný stan XX x XX, X-Master

s označením O2 v súvislosti s konaní festivalu J. G., ktorý sa uskutočnil v dňoch XX.XX.XXXX -
XX.XX.XXXX v Trenčíne, pričom sa zaviazal zhotoviť jeho montáž, ktorú osobne riadil a dňa 14.07.2009
stan odovzdal do užívania, kde dňa 18.07.2009 v čase okolo 15:40 hod. počas konania festivalu došlo
k zrúteniu konštrukcie stanu M v ktorom sa nachádzalo približne XXX osôb, pričom podľa znaleckého
posudku č. X/XXXX Z. súdneho inžinierstva X. univerzity v X. príčinou pádu stanu bolo nedodržanie

pokynov pre výstavbu stanu uvedených v technickej príručke pre výstavbu stanu, v dôsledku čoho došlo
k usmrtenie X osôb a k ťažkému ublíženiu na zdraví najmenej 3 osôb.
16. Zo zápisnice o výsluchu Michala Kaščáka v trestnom konaní zo dňa 25.05.2012 vyplynulo, že bol
v tom čase zástupcom spoločnosti Agentúra G., s. r. o., ktorá organizovala festival, pričom náplňou
jeho práce bola organizácia festivalu, riadenie ľudí asi 1.500, organizátorov. K spolupráci s právnym

predchodcom žalovaného 2) došlo ešte v roku 2008 a spolupráca pokračovala aj v roku 2009. Stavbu
stanu vykonával team dodávateľa pod dohľadom I. J. a oni dodávali len brigádnikov na pomocné
práce. Stan nebolo treba preberať, pretože počas celého konania festivalu mal byť prítomný zástupca
spoločnosti, ktorá stan dodala.. Ich povinnosťou bolo tam mať príslušníkov SBS, čo aj splnili. Príslušníci
SBSmalibyťnápomocníktomu,abyľudianevstupovalidokonštrukciestanu.Záujemmalilenootvorenú

verziu stanu, nakoľko festival sa koná v najteplejších dňoch roka. J. zaplatili asi 33.000 eur a on bol
povinný im dodať užívanie riadne dostavaného stanu a nie vytvoriť situáciu, keď došlo k ohrozeniu a
usmrteniu návštevníkov. J. ich oklamal, že ním dodaná verzia stanu môže mať otvorenú spodnú časť a
vystavil tak riziku veľké množstvo návštevníkov.XX. Zo zápisnice o výsluchu T. T. v trestnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že zabezpečovala
spoluprácu s právnym predchodcom žalovaného 2) za účelom dodania stanu X C.. S J. sa dohodli

na podpise nájomnej zmluvy až pri výstavbe stanu, pričom s obsahom zmluvy súhlasili obe strany.
S. G. mala zabezpečiť dozor nad stanom, t. j. ochranu počas konania festivalu, stráženie priestoru
v stane. W. o zabezpečenie poriadku v stane. L. rámec zmluvy zabezpečili oplotenie jednotlivých
stĺpov nachádzajúcich sa vo vnútri stanu, zabezpečili obalenie molitanom každého kotviaceho kolu,
aby nedošlo k zraneniu návštevníkov a nalepenie výstražnej pásky na jednotlivé laná. Nemecká firma

mala dodať stan, zabezpečiť jeho odbornú stavbu, odovzdanie v dohodnutom termíne, odborný dozor
počas festivalu a následnú demontáž. Stavbu stanu realizovala nemecká firma. Výstavby sa zúčastnili
3 občania Nemecka vrátane Bosserta. K prebratiu stanu došlo dňa 14.07.2009 o 14.00 hod. Na jej
otázku k zástupcom nemeckej firmy, kto tam zostane počas festivalu, dostala odpoveď, že všetci musia
odísť, s čím nesúhlasila a oznámila im, že jednoznačne tam musí zostať odborný dozor. Na to prisľúbili,
že odborný dozor zostane, ale neurčili, kto to bude. Nad stavbou stanu vykonávala odborný dohľad

nemecká firma. Oni nie sú odborníci na stavanie stanov. Dodatočne zistili, že nemecká firma porušila
zmluvu a odborný dohľad nezabezpečila. Po udalosti kolegyňa telefonovala s J., ktorý jej tvrdil, že
je v Trenčíne. Keď mu oznámila, že stan spadol, povedal, že v Trenčíne nie je. Rovnako ani ostatné
osoby, ktoré mali zabezpečovať dohľad nad stanom, sa už v Trenčíne nenachádzali. Poveternostné
podmienky sledujú prostredníctvom modelu Aladin a ďalšie získavajú z letištnej veže. Túto povinnosť

nemajú, napriek tomu to robia počas celého festivalu. Domnieva sa, že pokyn k evakuácii stanu ba mal
daťodbornýdozor.VsúvislostisprichádzajúcoupoveternostnousituáciouvystúpilC.T.napódiuJ.stage
a oznámil účastníkom, že ich v čase od 16.00 do 18.00 hod. zasiahne búrka. Informácia nebola nijak
bližšie špecifikovaná, nakoľko búrka nemala byť v nejakej veľkej sile. K tomu, aby neboli namontované
bočné strany stanu dala pokyn ona, nakoľko požadovali otvorenú verziu stanu. O tejto požiadavke J.

vedel.

18. Zo zápisnice o výsluchu svedka Stanislava Polkorába v trestnom konaní vyplynulo, že dňa
18.07.2009 sa zúčastnil festivalu J. G.. E. si, že sa blíži búrka, preto vošiel do stanu M G. si, že nejaký
muž vystúpil na pódium a oznámil, aby všetky matky s deťmi a tehotné ženy pre istotu opustili stan.

XX. Zo zápisnice o výsluchu svedka T. J. a svedka X. D. v trestnom konaní zhodne vyplynulo, že dňa
XX.XX.XXXX sa zúčastnili festivalu J. G.. S. o XX.XX hod. stála spolu pri jednom otvorenom pódiu, na
ktoré vystúpil organizátor a povedal, že pódium sa pre zhoršujúce sa počasie zatvára a nech idú niekde
pod stan. E. do stanu M Po XX - XX minútach silný vietor podfúkol stan a ten začal padať.

XX. Zo zápisnice o výsluchu svedka E. T. v trestnom konaní vyplynulo, že dňa 18.07.2009 sa zúčastnil
festivalu J. G.. V daný deň, niekedy poobede, bol v stane, ktorý bol jediný, pod ktorý sa dalo skryť. Prišla
búrka, začalo pršať, všetci sa tam išli schovať. Bol taký nárazový vietor, že ľudí odrážalo preč. Stál v
strede stanu. Nevedel, čo ho udrelo a čo vlastne dialo. Pamätá si až sanitku.

21. Zo zápisnice o výsluchu svedka Zuzany Janovskej v trestnom konaní vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX
sa zúčastnila festivalu J. G.. V čase pádu stanu sa nachádzala v stane vpredu pred pódiom. Na začiatku
koncert hudobnej skupiny asi okolo XX.XX hod. usporiadateľ z pódia oznamoval, že koncerty sú zrušené
na ostatných pódiách, iba stan O2 je stavaný na nápor vetra, ktorý bol na letisku.

XX. Zo zápisnice o výsluchu svedka C. E. v trestnom konaní vyplynulo, že na festivale Bažant Pohoda v
roku 2009 vykonával funkciu stage - manažéra v stane O2, kedy sa staral najmä o časový harmonogram
vystúpení a o to, aby kapely mali všetko, o čo požiadali. Tiež mal na starosti poriadok medzi pódiom a
šatňami. Nevedel, kto zabezpečoval dohľad nad stanom. Myslel si, že to vykonáva niekto z nemeckej

firmy, lebo stan stavala nemecká firma, ale nikoho takého tam nevidel. Ukončiť vystúpenie môže
organizátor, ak by dostal od organizátora takýto pokyn, mohol by to urobiť aj on. Taký pokyn však
nedostal.

23. Žalobca 1) v svojej výpovedi uviedol, že v deň, keď spadol stan, neboli doma. Okolo 17.00-tej im

volali rodičia, že kde je L.. Povedali, že je na Pohode a oni im povedali, že v televízii je, že na Pohode
padol stan. Hneď opakovane dcére volal, nebrala telefón, volal aj jej známym, ale nič nevedeli. Potom
volali do nemocnice, tam im povedali, že ona nie je na zozname zranených. Rozhodli sa, že pôjdu do
Trenčína, ale v tom mali telefón z nemocnice, že majú prísť do nemocnice, pretože medzi zranenými jeaj L.. Keď tam prišli, bol tam chaos. Boli tam záchranári, ľudia z Pohody. Zavolal si ich primár a povedal,
že L. je na ARO, že jej stav je kritický, či ju chcú vidieť. Rozmýšľal, či to zvládnu. Potom prišli aj ich
známi, ktorí sa o tom dozvedeli. Manželka tam nakoniec išla a keď videl, že to zvládla, šiel aj on, čo

bolo pre neho veľa. Primár im povedal, že ju nemohli previesť do Martinskej nemocnice vrtuľníkom pre
poveternostné podmienky a cestu sanitkou by nezvládla. Potom primár povedal, že môžu ísť domov, že
ak počasie dovolí, prevezú ju vrtuľníkom, inak sanitkou a budú ich informovať. Neskôr im volali, že ju
previezli do Martina. V pondelok si s manželkou zobrali dlhodobejšie voľno, vycestovali do Martina, kde
sa ubytovali. Navštevovali ju denne v nemocnici, a to po celý ten čas. Trávili tam celé dni pri dcére, bolo

to psychicky náročné. Večer odchádzali okolo 21.00 hod., ráno na 9.00 sa vracali. Nevedeli, kto bude
čakať pri dverách, čo nám povie, na aký zákrok alebo operáciu ju poslali. Bolo to na dennom poriadku.
Bolo to kruté, čakanie bolo nepríjemné, sedíte a neviete, kde máte jediné dieťa, či Vám ho privezú späť,
čo bude ďalej. V deň, keď zomrela mala byť na jednom vyšetrení. V ten deň ich doktor zavolal skôr,
aby prišli rýchlo do nemocnice. Po príchode ich zaviedol do lekárskej izby a oznámil im, že L. zomiera.
Prijali to ťažko, manželka za Nikolkou ani nemohla ísť, šiel on. Držal ju za ruku až dokedy posledný krát

nevydýchla. V ten deň prišiel pre nich švagor. Vybavovali potrebné veci, aj pohreb. Dovtedy si mysleli,
že sú so životom spokojní, že im nič nechýba. Potom sa zmenil celý ich svet, ich život. Prišli o dcérku,
o všetko, život už nebude taký ako predtým. V ďalšom spolužití s manželkou je vždy moment, keď sa
budú k tomu vracať. Nevedia, kto je vinný, kde sa stala chyba a prečo to muselo byť. L. bola ich jedinou
dcérou a žila s nimi v spoločnej domácnosti. V máji toho roku skončila strednú školu s maturitou, mala

prihlášku na vysokú školu. E. si veľmi dobre. I. izba je doteraz nezmenená, stále sú tam aj jej veci, je
tam aj množstvo hračiek, ktoré jej doniesli kamaráti do Nemocnice v Martine. Stačí prísť domov v horšej
nálade, hneď je v myšlienkach pri L.. D. sa pýta, prečo ona. Keď si predstaví, že príde domov a ona ho
víta. Teraz si to môže len predstaviť a pozrieť sa na fotku. Je to hrozné pre rodičov, ktorí prišli o svoje
dieťa. L. bola vynikajúcou dcérou, bola akoby na nich hrdá, mala ich rada, nehanbila sa za nich. Nebola

ako iné deti, chodila s nimi do kina aj na dovolenky. Väčšiu stratu v živote si nevie predstaviť. Po smrti L.
chodili za primárom psychiatrického oddelenia tu v P. a s ním mali sedenia ohľadne smrti dcéry. J. to pár
sedení. K. ležal na psychiatrickom oddelení ako alkoholik, to bolo po smrti L.. X. viacej piť. S manželkou
žijú naďalej v spoločnej domácnosti.

XX. Žalobkyňa 2) vo svojej výpovedi uviedla, že sa stotožňuje s výpoveďou žalobcu X). Keď sa to stalo,
primár sa opýtal, či ju chcú vidieť, že je to veľmi zlé a ja ona sa na to neodvážila. Prišla aj kamarátka,
držala ju za ruku. Neskôr sa rozhodla, že ju chce vidieť. Bolo to strašné. Dlhé vlasy mala ostrihané
dohola, tvár jej nepoznala, boli tam samé hadičky, prístroje, pretože bola v umelom spánku. Potom ich
poslali domov. Ráno volali, že jej stav sa zhoršil, došlo k opuchu mozgu a že ju prevezú do nemocnice v

Martine. Oni tam šli poobede za ňou, jej stav bol kritický. Bola po veľmi ťažkej operácii mozgu. Pretože
došlo k opuchu, vzali jej časť lebky, aby sa mozog mal kde rozpínať. Vybavili si v práci voľno a od
pondelka boli v Martine na ARO. Tam nie sú povolené žiadne návštevy, ale oni mali výnimku. Boli s ňou
od rána do večera, držali ju za ruku. Ona bola v umelom spánku a dýchali za ňu prístroje. Potom im
oznámili, že sa budú snažiť pomaly ju odpojiť. Najskôr ju odpájali len na pár hodín, stále bola na ARO.

Nakoniec ju ako tak stabilizovali. Potom navrhli, že ju prevezú do Trenčína. Oni s tým nesúhlasili, ale bolo
to rozhodnutie nemocnice. Do Trenčína ju previezli vrtuľníkom, lebo prevoz by asi nevydržala. Potom ju
navštívili v Trenčíne na ARO. Jej stav sa v Trenčíne zlepšil. J. síce ležiaca, tým, že mala poškodenú ľavú
časť mozgu, ktorá ovplyvňuje motoriku pravej strany. Y. sa len tak ako sa hýbala. Stále sa na ňu pozerali
a ona zbadala, že pohla prstom. To boli neopísateľné pocity. Keď máte dieťa, a tešíte sa z toho, že pohlo

prstom. Potom jej povedala, aby zdvihla ruku a ona ju zdvihla, to bol úspech, ako keby spravila štátnice.
Už v Martine, potom aj v Trenčíne, začali rehabilitovať. Nohu, ruku, dávali jej masáže. Sestry povedali,
aby doniesli veci, ktoré má rada. Doniesla jej náramok, ktorý mala rada. Ona potom s tým náramkom
krútila. Spýtala sa jej, čo robí. Ona jej s tým náramkom povedala, že AHOJ. Potom jej podali pero,
napísala: Mama ľúbim Ťa. Mala iskierku nádeje, že sa niečo deje. Matka nepočíta s tým, že bude niečo

zlé. Už keď toto zvládla, toto prežila. Rana ale začala mokvať, začal jej vytekať mok z lebky a v Trenčíne
povedali, že si s tým, nevedia rady. Zase ju tretí krát previezli vrtuľníkom do Martina. V Martine jej
mali uvoľniť miechu, dávali jej lumbálky, čo sú bolestivé procedúry. Do mozgu dostala zápal, dávali jej
veľmisilnéantibiotiká,nielencezinfúziualeajdrenážou.Jednoustranoujejdomozgucezhadičkudávali
antibiotiká, druhou sa jej vypúšťal zápal. Absolvovala ďalšiu ťažkú operáciu. Konzultovali aj s primárom

infekčného oddelenia, zmenili jej antibiotiká, lebo si na ne zvykla, mala vysoké teploty, potom klesli, stav
sa jej každý deň menil. Komunikovala len pár krát denne tými frázami písaním. Šli za primárom, ktorý
im povedal, že je to kritické, že má zápal mozgových blán. Toho 13.10. sa chystali do nemocnice a v
tom dostali telefón, že jej stav sa zhoršil, aby sa ponáhľali. Primár povedal, že je to veľmi zlé, chytila hoza ruku, že aby niečo robili. On povedal, že tu už nič robiť nebude, aby sa s ňou išli rozlúčiť. Ona to ani
nepochopila, že čo sa s ňou majú lúčiť, ale šla. Držala ju za ruku, ale potom musela odísť. Stále sa pýta,
že čo je to za matku, že nedokázala stáť pri umierajúcej dcére. Potom nasledovali veci s vybavovaním

pohrebu. Ísť si pýtať úmrtný lístok patológa, držať v rukách výsledok pitvy, kus papiera, že je napísané,
že ich dcéra je mŕtva. Vybrať jej truhlu, vybrať šaty, ktoré jej oblečú, to sa nedá ani predstaviť. Tak sa bála
pocitu, keď ju prvýkrát doviezli a šla sa na ňu na cintorín pozrieť, že to nezvládne. Bola ale taká krásna
ako predtým. Pohreb vydržíte, všetko sa dá vydržať, ale život je prázdny. Kým to ešte všetko dôjde,
čo sa stalo, rozmýšľa, čo ďalej, ako sa zaradiť do života, ako začať fungovať, lebo žiť sa musí ďalej.

Počúvať kolegov, čo majú problém, že dcéra neposlúcha, že má kožné problémy, že dostala päťku, to
sú také banality, ale ona v tom musí žiť, musí sa do tej spoločnosti začleniť. Za tie 3 mesiace zažila toľko
trápenia na vlastnej koži a s tým bude musieť žiť stále. Život pokračoval ďalej, prišli aj problémy. Každý
sa s tým vyrovnávame podľa seba, nie je to spoločné. Ona mala problémy, hysterické plače, záchvaty
zúfalstva, snažila sa to riešiť sama. Párkrát boli u psychiatra. Manžel to nezvládal, začal piť. Potom si to
našťastie uvedomil. Vyhľadal odbornú pomoc a šiel sa liečiť. Potom po pol roku sa to stalo zasa. Zase

bol na protialkoholickej liečbe, odvtedy abstinuje a aj ona, aby bola solidárna. Ešte rok odvtedy musí
navštevovať psychiatra. Liečený alkoholik nie je vyliečený a ona je v strese, či sa to nevráti, či to zvládne,
či to zvládne ona, či sa zase postavia na nohy. Je to o to ťažšie, že vzťah s Nikolkou mali viac ako dobrý.
Aj kamarátky hovorili, že taký kamarátsky vzťah medzi matkou a dcérou nevideli. Všetko si hovorili, boli
stále spolu, stále si volali. Aj sa im smiali, že čo spolu stále telefonujú. Bola skromná, inteligentná. Bola

bezproblémová. Nevedela, čo je puberta. Bolo to ideálne, uvedomuje si to až teraz. Asi na ňu bola až
príliš prísna, kontrolovala ju, nepúšťala ju. Na Pohode bola aj rok predtým, po koncerte zavolala. L. bola
ich jedinou dcérou. V nemocnici absolvovala asi 5 operácií. Okrem toho tam boli aj iné zákroky, či to boli
každodenné vyšetrenia, lumbálky, magnetické rezonancie, každodenné odsávanie hlienov. O injekciách
ani nehovorím. Nemali ich ani kam dávať, pichali ich aj do chodidiel. Všetko jej začínalo hnisať. Dcéra

bola pri vedomí, odkedy nebola v umelom spánku. Lekári ale povedali, že oni nevedia čo je v mozgu, či
vie, čo sa stalo a kde sa nachádza. Ona vedela, že je v nemocnici, ale či vie, že sa jej stala nehoda, a
jej okolnosti, to nevedeli. Aj tá komunikácia, to prebiehalo tak, že otázka bola položená, odpoveď prišla
aj za hodinu, podľa toho, ako sa cítila. Vysvetlili mi, že to záviselo od bolesti. Aj jej napísala, že ju bolí
hlava, denne brala silné lieky od bolesti. L. sa dobre učila. Popri tom stihla aj kamarátky, chodila s nimi

do kina. Priateľa dovtedy asi nemala. Žili na dedine, boli taká partia, stretávali sa na oslavách. Dobrá
partia boli aj na obchodnej akadémii. Nebola mĺkva, zamyslená, bolo to klasické dievča. Doposiaľ za
nimi nikto nebol, aby im vysvetlil, čo sa stalo. Všetko sa dozvedeli len z médií.

25. Zástupca žalovaného 1), Mgr. C. T., vo svojej výpovedi uviedol, že pri festivale spolupracujú s

množstvom dodávateľov, snažia sa vybrať tých najlepších. Dodávatelia vždy zodpovedajú za dodané
stavby a zariadenia. Snažia sa zabezpečovať čo najlepšie bezpečnosť, napríklad aj nadštandardným
zabezpečením zdravotníkov a ostatných bezpečnostných zložiek. Čo sa týka L. T., hneď potom sa
prostredníctvom Modrého anjela spojili s rodinou. Prvé stretnutie sa uskutočnilo tesne po festivale v
prítomnosti právnika p. J.. Neskôr on osobne zostal v kontakte s rodinou. Snažili sa im v nešťastí

pomáhať, napríklad pomôcť so zabezpečením bývania v Martine, kde bola L. hospitalizovaná. Jej
stav sme celý čas sledovali, zaujímali sa o ňu. On ju navštívil vždy v prítomnosti rodičov, aj cez jeho
otca, ktorý je lekár, sa zaujímal o jej zdravotný stav a bol ju s ním navštíviť. Keď zomrela, celá firma
boli na pohrebe. Zdôraznil, že jej príbeh je súčasťou histórie festivalu. Vyjadril ľútosť nad tragickou
udalosťou. Poznamenal, že festival organizoval a predmetný stan objednal. Festival naďalej organizuje.

Svoje povinnosti pozná. Ich primárnou činnosťou je zabezpečenie, organizácia festivalu. Zabezpečujú
dodávateľov a organizujú festival. So žalovaným 2) uzavrel nájomnú zmluvu, ktorej obsahom bolo
dodanie, výstavba, odborný dozor a demontáž stanu. Objednali si otvorený stan, konkrétny stan, ktorý
tam bol 2 roky po sebe v dojednaných rozmeroch, v otvorenej letnej verzii. P. J. ich uistil, že stan
je v súlade s technickou dokumentáciou, má všetky certifikáty a naviac nemecký certifikát TUV. Je

bezpečný, prevádzkyschopný a dokončený. Tak to bolo aj v r. 2008, keď ho použili prvýkrát. V takejto
podobe p. J. stan neposkytoval len im, ale aj iným objednávateľom na Slovensku, pričom všetci boli
ubezpečení, že táto verzia je v súlade s technickou dokumentáciou. Nevedel isto, či otvorenosť stanu je
súčasť zmluvy, ale určite si objednali stan prevádzkyschopný a dokončený. Okrem toho to vyplynulo aj
z komunikácie a predchádzajúcej spolupráce s p. J.. G. stany sú bežnou súčasťou podobných areálov.

L. žiaden dôvod pochybovať o tom, že si niekto dovolí postaviť takú obrovskú konštrukciu bez toho,
aby bola postavená riadne, pričom celý čas boli podvádzaní v tom, že je to verzia, ktorá je v súlade
s technickou dokumentáciou. K tejto dokumentácii sa dostali až po nešťastí. Je to primárna povinnosť
každého dodávateľa dodať zariadenie v súlade s technickými normami. M. nie sú odborníci na stany,ani na iné zariadenia, ktoré sú súčasťou subdodávok. K bodu XX nájomnej zmluvy uviedol, že toto
chápe tak, že dodávateľ uvádza verziu, ktorá je uzavretá a zároveň informuje, že v prípade búrky
stan uzavrie. O spôsobe montáže tohto stanu sa dozvedeli až po nešťastí z technickej dokumentácie

stanu. K bodu XX zmluvy uviedol, že tento dodržali, tak ako v r. XXXX. Na stan dohliadali. G. nich
treba naň dohliadať pokiaľ ide o jeho bezpečnosť z hľadiska zabezpečenia D. a podobne. L. vstupovať
do konštrukcie zariadenia dodávateľom, pretože nie sú odborníci. Od toho je tu odborný dozor, ktorý
vykonával p. J. aj v r. XXXX a boli v tom, že tak robí aj v r. XXXX. Jeho povinnosťou v rozhodnom
čase bolo strážiť bezpečnosť v zmysle ochrany majetku prevádzky. Poznamenal, že bežná prax pri

mimoriadnych udalostiach je taká, že jednotliví dodávatelia majú od nich, čo sa týka predpovedí počasia,
servis. Tento zabezpečuje aj SHMÚ a aj sami si ho externe zabezpečujú. Reagujú oni, poznajú svoju
stavbu a oni realizujú zmeny na stavbe, ako otvorenie, zatvorenie, iné konštrukčné zmeny. Toto je bežné
už pri malých stanoch 5 x 5 m. Zamestnanci, brigádnici organizátora nemôžu vstupovať do konštrukcie.
Realizujú to dodávatelia, ktorí si stany konštruovali, strážia ich. Ako organizátor sleduje, ako sa vyvíja
počasie počas celého festivalu. SHMÚ vydal ráno v sobotu informáciu o sile vetra hlboko pod limitom

stanu. Tento limit sa ale týkal dokončeného stanu, čo zistili až po nešťastí. Pred, počas aj po nešťastí
kontrolovali činnosť dodávateľov. On konkrétne bol v priestoroch detského parku, kde v koordinácii s
dodávateľom zabezpečoval bezpečnosť. Tento park sa nachádzal asi 300 metrov od stavby stanu, po
incidente hneď prišiel k stanu. Koordinovali záchranné práce a zabezpečovali evakuáciu festivalu. V
O2 aréne sa ľudia nachádzali preto, lebo avizované počasie bolo hlboko pod limitmi stanu a v súlade

s tým, čo tvrdil p. J., považovali tento priestor za bezpečný. Či boli ľudia v iných stanoch, nevedel.
Každý dodávateľ sa stará o svoju prevádzku, tak ako to robil p. J. v r. 2008. Každý stan má svoju
špecifikáciu, ktorú pozná dodávateľ a podľa toho pristúpi k ukončeniu prevádzky stanu alebo pódia. Z
tohto dôvodu sa môže zdať nelogické, prečo niekde program pokračuje, hoci inde nie. To ale vyplýva
zo špecifikácie daných priestorov. Podobne to prebiehalo v r. 2012, keď bola opäť búrka. V čase pred

incidentommalvpredmetnomstanečlenovtímu.Nato,čizmenapočasiajenebezpečná,zamestnancov
upozorňuje dodávateľ. Dodávateľ poskytuje informáciu, či stavba je alebo nie je prevádzkyschopná v
tom ktorom čase. Zamestnanci mali od neho základné pokyny, ako sa zachovať pri mimoriadnej udalosti,
aj brigádnici, aj dobrovoľníci absolvovali školenie BOZP. Počasie sledovali vo vlastnom záujme, aj keď je
služba meteorológov zabezpečená pre dodávateľov. Bočné plachty sa na časti stanu nachádzali preto,

aby vytvárali zadnú stenu stanu. Boli uistení, že takto postavený stan je prevádzkyschopný a že je to tak
správne. To, čo im dodal p. J., považoval za dokončený stan. Odborný dozor boli oprávnení vykonávať
zamestnanci dodávateľa, konkrétne ním bol p. J.. Bolo mu zabezpečené ubytovanie ako aj strava, čo
považuje za dostatočné na zabezpečenie technického dozoru. To, že p. J. odišiel z festivalu pred jeho
ukončením, sa dozvedeli po nešťastí. Pri telefonickom kontakte boli uistení, že sa ešte nachádza na

Slovensku. P. J. nám klamal až dokonca. V prípade mimoriadnych udalostí reagujú na informácie od
dodávateľa, či je stan prevádzkyschopný. Je logické, že je tam niekto, kto prevádzku môže ukončiť.
Informácie poskytujú na všetkých pódiách všetkými prostriedkami, ktoré sa ale netýkajú len počasia.
Informujú napríklad, aj keď prichádza prehánka. Ak sa blížila búrka, upozornili, aby najcitlivejší ľudia, to
znamená matky s deťmi, sa schovali napríklad do áut a podobne.

26. Právny predchodca žalovaného 2), spoločnosť B. F. N., je podľa výpisu z registra nemeckou
obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je organizovanie a uskutočňovanie cirkusových
hier, ako usporiadanie vianočných cirkusov, predovšetkým B. vianočného cirkusu, vianočných trhov,
hudobných a koncertných podujatí, prevádzkovanie parkov na hranie a voľný čas, hudobné cirkusy,

usporiadanie varietných hosťovských hier na turné, prenájom materiálu na podujatia ako vytváranie
umeleckých programov.

XX. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1) vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX došlo uzavretiu
zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice notárky I.. T. G. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, ktorou

došlo k zlúčeniu spoločnosti S. Pohoda, s. r. o., so sídlom Bratislava, Y. XX, W.:
XX XXX XXX, ktorá bola zrušená bez likvidácie, so spoločnosťou G. V., s. r. o., so sídlom J., X. X-X,
W.: XX XXX XXX, ktorá sa týmto stala právnym nástupcom spoločnosti S. G., s. r. o., a prevzala všetky
práva a záväzky.

XX. Podľa čl. X ods. X K. o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd (publikovaný pod č.
XXX/XXXX Zb.) má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a
korešpondencie.XX. Podľa čl. XX C. paktu o občianskych a politických právach (publikovaný pod č. XXX/XXXX Zb.)
nesmie byť nikto vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo
korešpondencie a každý má právo na zákonnú ochranu pred takým zásahom alebo útokom.

XX. Podľa čl. XX ods. X Z. D. republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. X. práva a
slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

XX. Podľa čl. XX ods. X Z. D. republiky každý má právo na život. P. život je hodný ochrany už pred

narodením.

XX. Podľa čl. XX ods. X Z. D. republiky nikto nesmie byť pozbavený života.

XX. Podľa § 11 M. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

XX. Podľa § 1X ods. 1, 2, 3 M. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. G. by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku X najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. E. náhrady podľa
odseku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.

XX. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho

osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

36. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

37. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

38. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

39. Podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami,

ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

40. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) z. č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach verejnými kultúrnymi
podujatiami (ďalej len "podujatie") sa podľa tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné festivaly a

prehliadky v oblasti kultúry a umenia.

41. Podľa § 5 z. č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach usporiadateľ zodpovedá
za utvorenie vhodných podmienok na uskutočnenie podujatia, za zachovanie poriadku počas
jeho priebehu, za dodržiavanie príslušných autorskoprávnych, daňových, zdravotno-hygienických,

požiarnych, bezpečnostných a iných právnych predpisov a za umožnenie výkonu dozoru na to
oprávneným orgánom.

42. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba žalobcov 1), 2) je čiastočne dôvodná.
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom zásahu do

ich osobnostných práv, ako aj do osobnostných práv ich nebohej dcéry.

43. Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.
Bez tohto práva by sa fyzická osoba nemohla stať plnohodnotným a rovnoprávnym subjektomsúkromného práva. Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu,
národnosť, sociálne postavenie atď.. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako
nehmotný statok, ktorý patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti je nescudziteľné

a neprevoditeľné. Ochrana osobnosti našla svoje vyjadrenie nie len v ustanoveniach Občianskeho
zákonníka,aleprimárnevÚstaveSRakoajvmedzinárodnýchdohodách,ktorýmijeSlovenskárepublika
viazaná. Ide napríklad o Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor o ochrane
ľudských práv a slobôd.

44. Súd skôr, ako pristúpi k preskúmavaniu dôvodnosti uplatneného nároku, je povinný v každom konaní
skúmať vecnú legitimáciu strán sporu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného
práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá
strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že
dcéra žalobcov na festivale Bažant Pohoda dňa 18.07.2009 v dôsledku pádu stanu utrpela závažné
zranenia, ktorým následne aj podľahla. Týmto činom bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcov, a

to konkrétne do práva na rodinný život, ako aj do práv nebohej Nikoly, a to do práva na život. Preto možno
konštatovať, že žalobcovia sú v konaní aktívne vecne legitimovaní. Spornou zostala otázka pasívnej
vecnej legitimácie, nakoľko obaja žalovaní tvrdili, že za daný čin nenesú zodpovednosť, a preto nie
sú pasívne vecne legitimovaní. V konaní bolo preukázané, a strany túto skutočnosť ani nerozporovali,
že organizátorom festivalu Bažant Pohoda v júli 2009 bol právny predchodca žalovaného 1). Tým, že

zorganizoval predmetný festival, prevzal na seba povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 5 zákona č.
96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, a to okrem iných aj povinnosť zabezpečiť bezpečnosť
účastníkov festivalu, medzi nimi aj nebohej Nikoly. Okrem toho mu zodpovednosť za škodu vyplýva
aj z ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je všeobecne známe, že v prípade festivalu
Bažant Pohoda sa jedná o veľký festival, a preto je viac než logické, že právny predchodca žalovaného

1) v súvislosti s riadny usporiadaním festivalu využil služby aj iných subjektov, ktorí pre právneho
predchodcu žalovaného 1) svoje služby na festivale realizovali. Tak to bolo aj v prípade prevádzkovania
predmetného stanu. Právny predchodca žalovaného 1) si pre riadne zabezpečenie festivalu prenajal
na základe nájomnej zmluvy od právneho predchodcu žalovaného 2), ktorá skutočnosť nebola sporná,
koncertný stan 45 x 75 m, 8 Master s označením O2, pričom právny predchodca žalovaného 2)

zabezpečoval aj výstavbu tohto stanu. Právny predchodca žalovaného 1) teda využil na realizáciu svojej
podnikateľskej činnosti služby právneho predchodcu žalovaného 2). Ako vyplýva z ustálenej judikatúry
súdov, ak neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobil niekto, kto bol použitý právnickou
osobou na realizáciu činností tejto právnickej osoby, postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13
Občianskeho zákonníka samotnú právnickú osobu podľa analógie § 420 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 853 Občianskeho zákonníka (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 1293/2007, podporne
tiež rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 1509/2011, príp. sp. zn. 30Cdo 3577/2006). S poukazom na
uvedené možno ustáliť, že výlučne zodpovednou osobou, a teda pasívne vecne legitimovanou osobou
v tomto konaní, je žalovaný 1), ktorý zodpovedá za zásah do osobnostných práv žalobcov a ich nebohej
dcéry, a to jednak z dôvodu porušenia jeho zákonných povinností vyplývajúcich mu z § 5 zákona č.

96/1991 Zb. a jednak z dôvodu vyplývajúceho mu z § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zodpovednosť
za škodu spôsobenú osobami, ktoré na výkon svojej činnosti použil). Vzhľadom k tomu, súd žalobu
voči žalovanému 2) v celom rozsahu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalovaný 2) nie je vo veci
pasívne vecne legitimovaný. Tým však nie je dotknutá zodpovednosť žalovaného 2) voči žalovanému
1) za spôsobenú škodu vyplývajúca z ich vnútorného vzťahu.

45. Po vyriešení otázky pasívnej vecnej legitimácie preskúmal súd dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú
neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú
A) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v

porušení, či len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, B) neoprávnenosť
(protiprávnosť)tohtozásahu,C)existenciapríčinnejsúvislostimedzineoprávnenýmzásahomavznikom
ujmy. Ad A) - pokiaľ ide o existenciu zásahu stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať
ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby (rozhodnutie Najvyššieho súdu
publikované pod R 103/1967). Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa tak nevyžaduje

vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva, chránené
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cz 32/78
zo dňa 26.04.1978). V danom prípade takýto zásah existoval, keď do osobnostných práv žalobcov
(najmä do práva na rodinný život) ako aj ich dcéry (do práva na život) bolo zasiahnuté tým, že dcéražalobcov, ktorá sa na základe zakúpenej vstupenky zúčastnila festivalu Bažant Pohoda utrpela v
dôsledku padajúceho stanu zranenia, ktoré neskôr mali za následok jej smrť. Ad B) - neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, či už aktívne alebo pasívne, ktoré zasahuje

do práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu
zásahu ustanovenými právnym poriadkom. V súdenej veci možno neoprávnenosť zásahu vzhliadnuť
v konaní žalovaného 1), resp. jeho právneho predchodcu, ktorý nesplnil svoju zákonnú povinnosť a
nezabezpečil bezpečnosť nebohej na ním organizovanom festivale. Pokiaľ sa žalovaný 1) bránil tým,
že zásah do osobnostných práv žalobcov a ich dcéry nezavinil, na tomto mieste súd zdôrazňuje, že

občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že priame
zavinenie pôvodcu zásahu sa nevyžaduje. Je preto úplne nepodstatné, či žalovaný 1) zavinil alebo
nezavinil neoprávnený zásah, prípadne či konal alebo nekonal v dobrej viere (v omyle). Na absolútnu
objektívnu povahu zodpovednosti za nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku neoprávneného zásahu
do osobnostných práv nemá vplyv dokonca ani skutočnosť, či o tomto zásahu vedel alebo nevedel. Je
možné prisvedčiť žalovanému 1), že on sám nebol fyzickým pôvodcom zrútenia dotknutého stanu. To

však nemá vplyv na jeho zodpovednosť za tento zásah a v tejto súvislosti súd odkazuje na svoj výklad
v bode 44 tohto rozsudku. Ad C) - poslednou podmienkou stanovenou zákonom je príčinná súvislosť
medzi neoprávneným zásahom a vznikom ujmy. V danej veci možno konštatovať, že existuje príčinná
súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom ujmy, keď v dôsledku nesplnenia si povinnosti
žalovaného 1) zabezpečiť bezpečnosť na festivale, ktorá sa prejavila v podobe padajúceho stanu,

nebohá Nikola utrpela zranenia, ktorým následne podľahla. S poukazom na uvedené možno ustáliť, že
v danom prípade boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky vzniku občianskoprávnych
sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti žalobcov a ich dcéry.

46. Tam, kde vznikla v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnosti človeka nemajetková ujma, môže

sa poškodený domáhať upustenia od pokračovania neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv,
odstránenia následkov neoprávneného zásahu, a to najmä obnovením pôvodného stavu, a poskytnutia
primeraného zadosťučinenia. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia peňažnej náhrady.
Občiansky zákonník v ustanovení § 13 ods. 2 umožňuje za určitých podmienok požadovať namiesto
nepeňažného zadosťučinenia peňažnú náhradu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch je predovšetkým skutočnosť, že morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu javí ako nepostačujúca. Posúdenie splnenia tejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu.
Podľa ustálenej judikatúry objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú

pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste a v postavení postihnutej osoby (uznesenie ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 154/2011). V situácii, keď došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia (do práva na rodinný
život) poškodeného, keď z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny neodčiniteľnou ujmou,
ktorá postihuje všetkých ostatných členov, je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch primeraným
prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2951/2004).

Keďže v súdenej veci došlo v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného 1) k úmrtiu člena rodiny
(dcéry žalobcov), pričom toto možno spravodlivo považovať za neodčiniteľnú ujmu a ako takú by ju
v rovnakej situácii pociťoval každý, zastáva súd názor, že sú splnené podmienky pre takýto spôsob
odškodnenia žalobcov. Čo sa týka výšky peňažnej náhrady, pre jej určenie zákon ustanovuje dve kritéria,
a to a) závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia bude

ujma čo do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej náhrada
v peniazoch, b) okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. V
tejto súvislosti súd zohľadnil tú skutočnosť, že nebohá Nikola bola jediným dieťaťom žalobcov, ktorí
ako milujúci rodičia počas jej liečenia sledovali jej trápenie, čo v nich vyvolávalo pocity bezmocnosti,
zúfalstva, strachu a pod.. Po jej smrti u nich tieto pocity pretrvávali až do takej miery, že museli vyhľadať

odbornú pomoc psychiatra. Žalobca 1) dokonca prepadol alkoholu v dôsledku čoho podstúpil opakovane
aj protialkoholické liečenie. K závažnosti ujmy prispieva aj fakt, že nebohá Nikola mala v čase smrti
len 19 rokov. Žalobcovia sa ani po 9 rokoch od jej smrti s touto stratou nevyrovnali a táto bolestivá
strata ich bude sprevádzať počas celého ich života. Okrem závažnosti ujmy spôsobenej žalobcom súd
prihliadol aj na tú okolnosť, že žalovaný 1) po celý čas odmietal zodpovednosť za vzniknutú ujmu,

žalobcom sa neospravedlnil, keď sa obmedzil len na konštatovanie, že mu je vzniknutej situácie ľúto,
ako aj na to, že k zásahu do osobnostných práv žalobcov a ich dcéry došlo na podujatí, ktorého hlavným
účelom bolo poskytnutie zábavy. Súd tiež zohľadnil, že žalovaný 1) naďalej podniká v organizovaní
festivalov, keď je všeobecne známe, že festival pohoda organizuje každoročne bezpochyby za účelomdosiahnutia zisku. Zhrnúc všetky uvedené okolnosti dospel súd k záveru, že suma 30.000 eur pre
každého z rodičov ako peňažná náhrada za nemajetkovú ujmu je primeraná, a preto uložil žalovanému
1) povinnosť zaplatiť žalobcovi 1) sumu 30.000 eur a žalobkyni 2) sumu 30.000 eur. Pokiaľ žalovaný 1)

poukazoval, že výška požadovanej peňažnej náhrady je pre neho likvidačná, súd uvádza, že majetkové
pomery žalovaného nie sú rozhodujúcim hľadiskom pri určení výšky peňažnej náhrady, ale sú len jednou
z okolností, na ktoré súd prihliada (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 4083/2010). Ako je už vyššie
uvedené, súd prihliadol na majetkové pomery žalovaného 1), ale nezistil žiadne také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali z tohto dôvodu pristúpiť k zníženiu požadovanej výšky peňažnej náhrady. Žalovaný

1) sa tiež v tejto súvislosti bránil aj poukazom na iné rozhodnutia súdov, ktoré za rovnaký zásah do
osobnostných práv (smrť blízkeho človeka) takúto výšku peňažnej náhrady nepriznali. Na tomto mieste
súd konštatuje, že ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka neobmedzuje súd pri rozhodovaní
o výške peňažnej náhrady. Posúdenie okolností ponecháva na úvahu súdu, ktorá však nemôže byť
bezbrehá. Je nepochybné, že mantinely, v rámci ktorých by sa mala úvaha súdu pohybovať, musia byť
určitým spôsobom dané, pričom táto ich danosť závisí od každého jednotlivého prípadu a zároveň musí

byť podmienená dôvodmi, na ktorých sa priznanie zakladá. To však neznamená, že priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch musí mať pre určitý okruh zásahov do práv spojených s ochranou
osobnosti taký rozsah, pri iných zase onaký rozsah. Podstatná je jedinečnosť prípadu a s tým spojená
konkrétna intenzita zásahu a jej následky (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 267/2008). Z uvedeného
vyplýva, že je v každom jednotlivom prípade potrebné zohľadňovať osobitosti toho ktorého prípadu a

nemožno rozhodnutia súdov týkajúce sa porušení jednotlivých osobnostných práv paušalizovať. Súd
aj v tejto konkrétnej veci osobitosti prípadu zohľadnil a popísal vyššie. Preto vyhodnotil túto námietku
žalovaného 1) ako účelovú.

47. Žalobcovia sa okrem peňažnej náhrady za zásah do svojich osobnostných práv domáhali peňažnej

náhrady vo výške 10.000 eur aj za zásah do osobnostných práv nebohej dcéry. Túto možnosť im
poskytuje ustanovenie § 15 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí
uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi, deťom, a ak ich niet, tak rodičom. Je pravdou,
že právo na ochranu osobnosti je rýdzo osobnej povahy a zaniká smrťou fyzickej osoby, avšak v
dôsledku vyššie uvedeného zákonného ustanovenia majú osoby v ňom uvedené právo uplatňovať

právo na ochranu osobnosti zomretého. Je preto nepravdivé tvrdenie žalovaného 1), že žalobcovia,
ktorí sú rodičmi nebohej, nemôžu právo na ochranu jej osobnosti uplatňovať. Inou je otázka uplatnenia
peňažnejnáhradyžalobcamizazásahdoosobnostnýchprávichnebohejdcéry.Jepotrebnésiuvedomiť,
že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je svojou povahou úzko späté s poškodenou
fyzickou osobou a má osobný charakter najmä preto, lebo jeho cieľom je primerane vyvážiť a zmierniť

nemajetkovú ujmu, ktorá tejto osobe vznikla. V prípade, ak sa satisfakcie domáhajú osoby uvedené
v § 15 Občianskeho zákonníka, t.j. tzv. postmortálnej ochrany, môžu sa domáhať priznania rôznych
foriem morálneho zadosťučinenia. Týmto spôsobom dôjde k naplneniu satisfakčnej funkcie tejto právnej
ochrany, ako je tomu napr. pri zásahu do práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, keď po smrti
fyzickej osoby ako morálna satisfakcia bude súdom určené ospravedlnenie sa zomrelej fyzickej osobe

verejne v tlači a pod. Osoby podľa § 15 Občianskeho zákonníka, ktorým vzniklo originálnym spôsobom
zvláštne osobnostné právo, však už v rámci posmrtnej ochrany zomrelej fyzickej osoby, nemôžu svojím
menom s úspechom uplatňovať aj zadosťučinenie v peniazoch. Satisfakcia, ktorú tieto osoby môžu
žiadať, musí byť totiž satisfakciou pre zomrelú fyzickú osobu, ktorej bolo zasiahnuté do jej osobnostných
práv, čo explicitne vyplýva z dikcie § 15 Občianskeho zákonníka, kde je stanovené, že osoby tu uvedené

môžu po smrti fyzickej osoby uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti. Je preto vylúčené, aby tieto
osoby mohli v týchto prípadoch s úspechom uplatňovať zadosťučinenie v peniazoch, pretože toto
právo je pre jeho osobnú povahu obmedzené výlučne na dotknutú fyzickú osobu. Ak teda dotknutá
fyzická osoba zomrela, poskytnutie peňažného zadosťučinenia niekomu inému než jej, by stratilo svoju
satisfakčnú funkciu, t.j. zmierňovať nemajetkovú ujmu práve dotknutej fyzickej osobe. Toto právo by

pri opačnom výklade nadobudlo už majetkovú povahu a v konečnom dôsledku by ani nemohlo slúžiť
stanovenému cieľu t.j. zmierniť následky zásahu do osobnostného práva zomrelej fyzickej osobe. Preto
obsah práva osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka nie je zhodný s obsahom práva, ktoré
patrilozomrelejfyzickejosobe.Jetoprávoúplnenovéasvojímobsahomodlišnéodprávaosoby,dopráv
ktorej sa neoprávnene zasiahlo a ktorá by sa mohla súdiť, ak by nezomrela (podporne viď rozhodnutie

NS SR sp. zn. 2Cdo 93/2008 ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 608/2002). S poukazom na
uvedené zamietol súd žalobu žalobcov v časti, ktorou sa domáhali od žalovaného 1) zaplatenia sumy
10.000 eur titulom zásahu do osobnostných práv ich nebohej dcéry.48. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

50. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný 2), voči ktorému súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalovaný 2) však počas konania výslovne uviedol, že v prípade úspechu si nárok na náhradu trov

konania neuplatňuje (č. l. 350 spisu), a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo
vzťahu k žalovanému 1) bola každá strana úspešná čiastočne (žalobcovia mali úspech vo výške 85,7
%, žalovaný 1) mal úspech vo výške 14,3 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 71,4 %).
Žalobcovia boli v konaní úspešnejšou stranou, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 71,4 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

51. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný 1) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobcovia môžu podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.