Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/403/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226669
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3112226669.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobcu: H. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom t.č. v ÚVTOS O. proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné nám. 13, 2/ Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, 3/
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava, Šagátova 1, 4/ Ústav na výkon
trestu odňatia slobody, Leopoldov, Gucmanová 19/670 a 5/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
Mierové nám. 1 o náhradu škody a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote
30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti
tohto rozsudku určená výška náhrady trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote
30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti
tohto rozsudku určená výška náhrady trov konania.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote
30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti
tohto rozsudku určená výška náhrady trov konania.

V. Žalovanému 4/ s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

VI. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 5/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote
30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti
tohto rozsudku určená výška náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou zo dňa 30.05.2016, č.k.
14C/403/2012-251 bolo konanie v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,-
eur zastavené /výrok I./, žaloba žalobcu zamietnutá /výrok II./, žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania

nepriznaná /výrok III./ a žalovaným 3/, 4/ a 5/ náhrada trov konania nepriznaná /výrok IV./. Na základe
odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25.10.2017 č.k. 5Co/390/2016-291 tento
prvoinštančný rozsudok zrušil v napadnutej časti výrokov II. až IV. a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom znemožnil žalobcovi osobnúúčasť na pojednávaní. Predseda Okresného súdu Trenčín uznesením zo dňa 21.05.2018 sp. zn. Spr
408/2018 rozhodol o vylúčení zákonnej sudkyne JUDr. Miliny Jánoškovej z prejednania a rozhodovania
v predmetnej veci a vec bola pridelená náhodným výberom medzi ostatných sudcov tunajšieho súdu.

2. Po rozhodnutí odvolacím súdom tunajší súd vytýčil pojednávania na deň17.10.2018 a 28.11.2018
so žiadosťou o predvedenie žalobcu z výkonu trestu odňatia slobody. Žalobca sa nedostavil ani
jedno pojednávanie, tesne pred pojednávaním zaslal súdu lekársku správu o svojich krátkodobých
zdravotných problémoch ( nádcha, iné vyšetrenia na administratívne účely), nežiadal odročiť

pojednávanie, písomne sa k veci nevyjadril, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 02.10.2012, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/
až 5/ k náhrade škody v celkovej výške 1.750,- eur, k náhrade nemajetkovej ujmy 600.000,- eur a
ospravedlnenia.Súddňa27.4.2016pripustilzmenužalobytak,žežalovaní1/-5/súpovinnísažalobcovi
formálne ospravedlnil a zaplatiť mu celkovú sumu 100.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy,

sumu 1.750,- eur titulom majetkovej škody a náhradu trov konania, všetko spoločne a nerozdielne do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku bola žaloba vzatá späť. Žalobca svoje nároky odôvodňoval
porušením práva na ochranu osobnosti podľa § l1 až § 13, § 16 Občianskeho zákonníka, predchádzania
škodám podľa ust. § 415 a náhradou škody podľa ust. § 420, §421 a § 424 Občianskeho zákonníka,
porušenia práv garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 3 (zákaz

neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania), čl. 8 (rešpektovania súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie) čl. 10 (slobody prejavu), čl.13 (účinné prostriedky nápravy),
čl.14 (zákazu diskriminácie a čl.1 (ochrany majetku) ďalej sa dovolával Ústavou SR garantovaných práv
včl.12(princíprovnosti),čl.16(nedotknuteľnosťosoby),čl.19(právonarodinnýživot,ľudskúdôstojnosť
atď.) čl.40 (právo na ochranu zdravia) a dodržiavania ustanovení § 6 ods.1 a § 64 ods.6,7 zák.č. 4/2001

Z.z. a § 3 ods.1 a 2, § 11, § 24 a § 37 zák.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a práv
a na rovnaké zaobchádzanie podľa ust. § 2, § 9 a § 11 zák.č. 365/2004 v spojení so zák.č. 326/2007
Z.z.. Uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od roku 2001 a ku všetkým porušeniam
jeho práv došlo počas výkonu trestu vo väzniciach a to spôsobom výkonu trestu a postupom alebo
konaním príslušníkov ZVJS. Žalobca uviedol, že v januári 2011 sa pri šití obuvi v Leopoldove pichol

nejakým drôtom, rana sa mu zapálila. Väzenská lekárka mu predpísala antibiotiká a na druhý deň bola
rana zapálená, čo sa muselo riešiť chirurgicky a vo februári 2011 sa mu zápal objavil znovu, opakovane
bral antibiotiká a zistilo sa, že sa nakazil zlatým stafylokokom, čo je nebezpečná baktéria, ktorá sa nedá
vyhubiť, môže spôsobiť amputáciu končatín aj smrť. Za toto nakazenie zodpovedá štát prostredníctvom
príslušných orgánov, lebo neboli vykonané opatrenia na zamedzenie nákazy patogénom, ktorá sa

prejavila aj u ďalších odsúdených (Marian Jánošík a Rastislav Šita) a väznica nepoužila špeciálne
nátery na steny, hubiace zlatého stafylokoka. Namietal závery vyšetrovania OR PZ v Trnava v tejto
veci vedenej pod ČVS:ORP-1226/2-OVK-TT-2012, v ktorom bolo lekárom uvedené, že po ošetrení
údajného vpichu na pravom predlaktí u žalobcu ide o možné účelové správanie -recidivujúce seba
poškodzovanie v dôsledku vlastnej nesterilnej manipulácie s obväzom. Tieto závery žalobca označil za

zásah do osobnostných práv, lebo ich považoval za nepravdivé a domáhal sa ospravedlnenia, náhrady
škody za lieky a ušlý zisk pre práceneschopnosť v sume 250,- eur a odškodnenia za duševnú traumu,
stres a pocit krivdy. Uviedol, že dňa 10.2.2012 bol pri eskortovaní z ÚVTOS Leopoldov do ÚVTOS Ilava
fyzickynapadnutýpríslušníkmiZVJSapopríchodedoUVTOSIlavaodvezenýdo nemocnice,kdestrávil
3dni.Priodchodenespísalizoznamjehovecía poprevozedoÚVTOSIlavazistil,ženejakévecichýbajú

(hygiena, potraviny, poštové známky, písacie potreby, písomnosti atď.), čím mu vznikla škoda na majetku
500,- eur a škoda ublížením na zdraví, za čo sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy. Ďalej považoval
za porušenie svojich práv tú skutočnosť, že pri realizácii návštevy odsúdeného s jeho blízkymi odsúdení
na doživotie môžu komunikovať s návštevami len s použitím vnútorného telefónu, oddelení plexisklom.
Rozhovory sa odpočúvajú a nahrávajú na zvukový záznam, vrátane telefonických rozhovorov mimo

návštevy, čo považoval za nezákonné odpočúvanie a porušenie práva na súkromie a rodinný život. Ďalej
poukazoval na porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, keď odsúdení na doživotie v ÚVTOS
Ilava majú k dispozícii športovú miestnosť vybavenú žinenkami, rebrinami a pod., vrátane posilňovacích
zariadení a v ÚVTOS Leopoldov toto k dispozícii nemajú. Poukazoval na obmedzenia odsúdených na
doživotie v súvislosti s nedostatkom účinných športových a iných aktivít, pohybovú činnosť, návštevy

medzi odsúdenými, záujmovú činnosť. Vytýkal spôsob vykonávania prehliadok ciel v ÚVTOS Leopoldov
v dňoch 3.11.2011 a 6.1.2012, kedy ho vyviedli z cely a po návrate zistil, že jeho veci vrátane potravín
boli rozhádzané po zemi a písomnosti a obaly na ne boli roztrhané, niektoré veci ako známky a listinné
doklady mu boli odcudzené. Domáhal sa spisovania majetku odsúdeného, aby tento nemohol byťodcudzený alebo zničený. Namietal spôsob prideľovania práce pri ručnom šití obuvi, nakoľko materiál
na šitie rozdával odsúdený, ktorý si robil čo chcel a pýtal od navrhovateľa za pridelenie materiálu úplatky
ako tabak, kávu a pod. a keď ich nedostal, dal mu menej materiálu, v dôsledku čoho navrhovateľ

menej ušil a menej zarobil. Tým bol vystavený šikane, čo oznámil personálu väznice a táto s tým nič
neurobila. Toto všetko považoval žalobca za porušovanie svojich práv a diskrimináciu, čo podľa jeho
názoru odôvodňovalo nárok na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 100.000,- eur od
všetkých žalovaných 1/ až 5/ a taktiež ospravedlnenie. Domáhal sa osobnej prítomnosti na pojednávaní.

4. Žalovaný 1/ vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnený
nárokom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (ktorých vznik žalobca nijakým spôsobom nepreukázal)
týkajúcich sa porušovania ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, porušovania
zásad rovnakého zaobchádzania podľa zák.č. 365/2004 Z.z. ako aj porušovania príslušných ustanovení
zák.č. 4/2001 Z.z a zák.č. 475/2005 Z.z a žiadal návrh zamietnuť. Žalovaný 1/ konštatoval, že z podanej
žaloby jednoznačne nevyplýva, z akého právneho predpisu si žalobca uplatňuje ten ktorý konkrétny

nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, žalobu označil za zmätočnú, nároky ňou uplatnené
za nepreukázané, tvrdenia žalobcu o vzniku ujmy za nepodložené a zavádzajúce. Z obsahu žaloby
nevyplýva, že by si žalobca uplatnil svoje nároky podľa zák.č. 514/2003 o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. V súvislosti s určením žalovaných subjektov žalobca uvádza, že
príslušník ZVJS nie je zamestnancom väznice ale Ministerstva spravodlivosti SR, pričom štát vykonáva

výkon väzenstva a poukazuje na § 64 ods.6, 7 zák. č. 4/2001 Z.z. v zmysle ktorého štát zodpovedá
za škodu, ktorá vznikla osobe, ktorá poskytla pomoc zboru alebo jeho príslušníkovi pri výkone služby
na jeho žiadosť alebo s jeho vedomím a uvádza, že náhradu škody poskytuje ministerstvo. Takáto
argumentácia žalobcu nie je prípustná a aplikovanie uvedeného ustanovenia nie je možné a poukázal na
znenieust.§3ods.1zák.č.514/2003Z.z.,vzmyslektoréhoštátzodpovedázapodmienokustanovených

týmto zákonom za škodu, ktoré bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods.1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci
náhrady škody , ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti SR ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak
škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu; škodu spôsobil notár pri výkone verejnej
moci; škodu spôsobil exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu. Z návrhu (z jeho označenia ani obsahu) nevyplýva, že by sa konanie malo viesť
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a žalovanému 1/ z hmotného práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti,

preto je nutné žalobu proti nemu zamietnuť a to aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žaloba
je rozdelená do 8-mich častí, v rámci ktorých si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej
výške 600.000,- eur a náhradu škody v celkovej výške 1.750,- eur. K uplatnenej nemajetkovej ujme
žalovaný 1/ poukázal na to, že nárok na jej priznanie nevzniká automaticky, ale len v odôvodnených
prípadoch, za splnenia podmienok upravených konkrétnym právnym predpisom. Priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pri stanovení je
výšky treba vychádzať z konkrétneho prípadu a táto musí byť primeraná. Ako žalobca dospel k
požadovanej čiastke, nie je zrejmé, avšak žalovaný 1/ vyčíslenú nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na
osobu žalobcu (odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na doživotie), za primeranú v žiadnom
prípade nepovažoval. Uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu ani výšku uplatňovanej nemajetkovej

ujmy, keďže neurčité a všeobecné konštatovania (duševné alebo fyzické utrpenie, pocit krivdy a
nespravodlivosti, poníženie, stres a pod.) neodôvodňujú, akým spôsobom bola žalobcovi spôsobená
majetková ujma, automaticky ani nezakladajú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu
povinnosti tvrdenia a preukázania vzniku nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a bez
preukázania vzniku škody sa nie je možné domáhať ani jej náhrady. Žalobca nepreukázal vznik

nemajetkovej ujmy ani vzniku škody 1.750,- eur (z toho 250,- eur za náklady na liečenie a ušlý zisk,
sumu 500,- eur za poškodenie majetku a 1.000,- eur za poškodené veci pri prehliadke cely). Žalobca
nepreložil nijaký doklad, ktorý by preukazoval hodnotu vecí, rozsah poškodenia, stratu vecí a pod.
K časti 1/ žaloby žalovaný 1/ konštatoval, že tvrdenia žalobcu o existencii epidémie nákazy zlatým
stafylokokom v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov ohľadne viacerých nakazených, predstavujú zavádzajúce

tvrdenia, ktoré neboli preukázané a k tejto časti je potrebné vyjadrenie žalovaného 4/. Vo vzťahu k
uplatneniu nároku na nemajetkovú ujmu za pošpinenie dobrého mena žalobcu výrokmi lekárky v ÚVTOS
a ÚVV Leopoldov uplatneného podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka žalovaný 1/ považoval žalobu
za neopodstatnenú, lebo žalovaný 1/ nebol pôvodcom neoprávneného zásahu do práv žalobcu. Pokiaľide o časť 3/ žaloby, ktorým sa žalobca domáhal náhrady škody za odcudzené a poškodené veci a
nemajetkovej ujmy z dôvodu ublíženia na zdraví v dôsledku fyzického napadnutia príslušníkmi eskorty
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov žalovaný 1/ poznamenal, že žalobca opomenul uviesť, že pri vykonávaní

osobnej prehliadky dňa 10.2.2012 pred eskortou do ÚVTOS a ÚVV Ilava kládol odpor a boli proti nemu
použitédonucovacieprostriedky.Zanesplneniepokynovapríkazovpritejtoudalostimuboldňa9.3.2012
uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods.3 písm. b/ zák. č. 475/2005 Z.z. Rovnako neuviedol, že v
tento deň dňa 10.2.2012, pred samotnou eskortou bol žalobcovi počas prehliadky nájdený vo fľaši
od šampónu ukrytý zabrúsený nôž a v chlebe nite a drôty, za čo mu bol uložený disciplinárny trest

podľa § 52 ods.3 písm. a/ zák. č. 475/2005. Použitie donucovacích prostriedkov žalovaný 1/ označil
za legitímne a v súlade s ust. § 31 ods.41, §33 ods.1 a § 44 zák. č. 4/2001 Z.z. o čom svedčí aj
tá skutočnosť, že sťažnosti žalobcu na postup príslušníkov ako aj na poškodenie a odcudzenie jeho
osobných vecí boli príslušnými ústavmi na výkon testu odňatia slobody, ako aj žalovaným 3/ prešetrené
a vyhodnotené ako neopodstatnené. Žalovaný 1/ tvrdenia žalobcu o ublížení na zdraví a poškodení
osobných vecí dňa 10.2.2012 považuje za vykonštruované a účelové, pričom žalobca (okrem svojich

subjektívnych vyjadrení) nijakým spôsobom nepreukázal, že by konaním príslušníkov ZVJS pri eskorte
došlo k porušeniu ustanovení zák. č. 4/2001 Z.z. resp. zák. č. 475/2005 Z.z. Nie je preukázaný ani
spôsob vyčíslenia ani výška náhrady nemajetkovej ujmy. V časti 4/ žaloby si žalobca uplatnil náhradu
nejatkovej ujmy z dôvodu nezákonného odpočúvania jeho osoby personálom väznice v Leopoldove a
Ilave pri realizácii návštev s jeho blízkymi a rodinou a poukázal na zásadu nerovnakého zaobchádzania

u ostatných odsúdených, ktorí majú kontaktné návštevy. Tvrdenia žalobcu, že jeho hovory sa počas
návštev nezákonne odpočúvajú nie sú nijakým spôsobom preukázané. Tvrdenia takéhoto charakteru
považuje žalovaný 1/ za účelové a spôsob, akým chce žalobca navodiť vo vzťahu k súdu situáciu, že
je počas celého výkonu trestu odňatia slobody diskriminovaný, že sú porušované všetky jeho práva
priznané Ústavou SR, zákonom, medzinárodným dokumentmi a to bez toho, aby niektoré z takýchto

tvrdení ajreálnepreukázal.Žalovaný1/poukázalnaznenieust.§3ods.2zák.č.365/2004Z.z.,§4ods.1
a § 12 zák. č. 475/2005 Z.z., z ktorých vyplýva, že zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje len v
spojení s právami osôb, ustanovenými osobitnými zákonmi; počas výkonu trestu je odsúdený povinný
sa podrobiť obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorý by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré by sa nemohli vzhľadom na výkon trestu uplatniť; a na vonkajšiu diferenciáciu, z ktorej

vyplýva, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým je väčší rozsah obmedzení a rovnako diferencovane je
upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania. V súvislosti s tvrdením, že iní odsúdení majú možnosť
realizovať kontaktné návštevy, dôsledkom čoho je horšie zaobchádzanie vo vzťahu k odsúdeným ,
ktorí musia celú návštevu komunikovať cez telefónny aparát, žalovaný 1/ poukázal na ust. § 24 a §
79 ods.3 zák. č. 475/2005 Z.z. podľa ktorých má odsúdený právo prijímať návštevy blízkych osôb v

čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom, zboru najmenej raz za kalendárny
mesiacvtrvaním2hodín,pričomnávštevaodsúdeného,ktorémuboluloženýdoživotnýtrestsaspravidla
vykonáva bez priameho kontaktu a za priameho dozoru príslušníka zboru. Postup pri návštevách je u
väzňov (zaradených v rovnakej nápravnovýchovnej skupine v rovnakej diferenciačnej skupine) rovnaký.
Realizovanie návštevy s priamym kontaktom prichádza do úvahy najmú v prípadoch, keď je odsúdený

zaradený do ústavu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia a žalobca je zaradený do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia a možnosť povoliť priamy kontakt s návštevou aj odsúdenému s
maximálnym stupňom stráženia je výlučne na vôli riaditeľa ústavu § 24 ods.4 posledná veta ("riaditeľ
ústavumôže..")zák.č.475/2005Z.z..Zvyššieuvedenéhojezrejmé,ženávštevyžalobcusúrealizované
v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 475/2005 Z.z. a je vylúčené porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania u žalobcu. K časti 5/ a 6/ žaloby z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, z dôvodu že v
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov nemajú odsúdení na doživotie k dispozícii športovú miestnosť (na rozdiel do
ÚVTOS a ÚVV Ilava ) a odsúdení na doživotie nemajú dostatok športových aktivít, pohybovej činnosti,
návštev medzi odsúdenými, záujmovej činnosti a pod. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca je osobou
vykonávajúcou trest odňatia slobody na doživotie a pokiaľ v niektorých oblastiach výkonu trestu je so

žalobcom zaobchádzané rozdielnym spôsobom, existujú na to objektívne dôvody a to aj s poukazom
na vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Zákon č. 475/2005 Z.z. jednoznačne stanovuje rozsah
obmedzení pre jednotlivé stupne odsúdených, pričom žalobcom namietané "rozdielne zaobchádzanie"
vychádza zo samotného účelu výkonu doživotného trestu a v zmysle zák. č. 475/2005 Z.z. sa realizujú
iba zákonom stanovené podmienky výkonu trestu. Zákonodarca v ust. § 11 zák. č. 475/2005 Z.z. hovorí

o " diferencovanom spôsobe zabezpečovania práv a povinností ." Žalovaný 1/ zdôraznil, že existencia
rozdielnehozaobchádzania sprihliadnutímnakonkrétnuzákonnúúpravu,eštesamaosebeautomaticky
neznamená porušenie zásad ustanovených Občianskym zákonníkom, antidiskriminačným zákonom
resp. Ústavou SR alebo medzinárodným dohovorom. Zákonodarca pripúšťa rozdielne zaobchádzanie,čo je tento prípad. S prihliadnutím na uvedené, považuje žalovaný 1/ tvrdenia o údajnom porušovaní
zásad rovnakého zaobchádzania ako aj čl. 3 Dohovoru za nedôvodné a neopodstatnené K žalobe v časti
8/, ktorou si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody 1.000,- eur za poškodené , stratené a odcudzené

veci, ku ktorým malo dôjsť v období posledných 3 rokov pri prehliadkach cely v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
a nemajetkovú ujmu za to, že bol vystavený vydieraniu a šikanovaniu, žalovaný 1/ uviedol, že k tejto
časti žaloby sa nevie vyjadriť, lebo nedisponuje relevantnými informáciami. V tejto časti je potrebné
vyjadrenie žalovaných 4/ a 5/. Podľa názoru žalovaného 1/ však opätovne ide o špekulatívne a ničím
nepodložené vyjadrenia žalobcu. Z návrhu nevyplýva, že by príslušníkmi ZVJS malo dôjsť k odcudzeniu,

resp. poškodeniu vecí žalobcu a preto považuje jeho nárok za nepreukázaný a žiadal žalobu ako celok
zamietnuť.

5. Žalovaný 2/ vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnený
nárokom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (ktorých vznik žalobca nijakým spôsobom nepreukázal)
týkajúcich sa porušovania ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, porušovania

zásad rovnakého zaobchádzania podľa zák. č. 365/2004 Z.z. ako aj porušovania príslušných
ustanovení zák. č. 4/2001 Z.z a zák. č. 475/2005 Z.z a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný 2/ konštatoval,
že z podanej žaloby jednoznačne nevyplýva, z akého právneho predpisu si žalobca uplatňuje ten ktorý
konkrétny nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca síce v úvode vypisuje jednotlivé
ustanovenia viacerých predpisov a však v jednotlivých častiach už neuvádza, z akého konkrétneho

právneho predpisu je nárok uplatnený, čo podľa žalovaného 2/ spôsobuje zmätočnosť žaloby. Aj v
dôsledku uvedeného považuje žalovaný 2/ uplatnené nároky za nepreukázané a tvrdenia ohľadom
vzniku ujmy za nepodložené a zavádzajúce. Konaním žalovaných 1/ až 5/ malo dôjsť podľa tvrdení
žalobcu k porušeniu ustanovení nasledujúcich právnych predpisov: § 11-§ 13, § 415, § 420- § 421, §
424 Občianskeho zákonníka, ; § 6 ods.1, § 64 ods.6, 7 zák. č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej

stráževznenínesk.predpisov;§3ods.1,2,§11,§24,§37zák.č.475/2005Z.z.ovýkonetrestuodňatia
slobody; § 2, § 11 zák. č. 365/2004 Z.z antidiskriminačného zákona; čl. 12, čl.16, čl.18, čl.40 Ústavy SR ;
čl. 3, čl. 8, čl.10, čl.13, čl.14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z podanej žaloby,
teda z označenia ani z jeho obsahu nevyplýva, že by konanie malo byť vedené podľa ust. zákona č.
514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a v danom prípade nie je

založená zodpovednosť príslušného subjektu ani nárok na náhradu škody v zmysle citovaného zákona.
Žalobca označil ako žalovaného 2/ Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom zo žaloby nevyplýva, z akých
skutočností ani z akého právneho predpisu žalobca odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
2/. Z nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 399/2010 vyplýva v občianskom súdnom konaní povinnosť
žalobcu označiť účastníkov konania- strany sporu v súlade s ust. § 79 Občianskeho súdneho poriadku

( v tom čase účinného) a pokiaľ žalobca žaluje subjekt, ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči
žalobcovi povinnosti, súd má proti takýmto osobám žalobu zamietnuť.

6. Žalovaný 3/ žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, s poukazom
na ust. § 2, § 2 ods.5 a § 4 ods.1 písm. a/ zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže

v znení nesk. predpisov ako aj ust. § 21 ods.1 zák. č. 523/2004 Z.z. a § 5 ods.1 zák. č. 475/2005 Z.z
o výkone trestu odňatia slobody, z ktorý ch vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody žalobcu ako aj
realizáciu jeho práv v postavení odsúdeného vykonáva príslušný ústav. Príslušný ústav je samostatnou
rozpočtovou organizáciou štátu a má postavenie právnickej osoby, s vlastnou právnou subjektivitou. V
danom prípade žalobca nepreukázal vecnú legitimáciu generálneho riaditeľstva ako účastníka konania-

strany sporu a nepreukázal, že zásah do jeho osobnostných práv spôsobilo generálne riaditeľstvo ,
resp. príslušníci zboru, služobne zaradení na generálnom riaditeľstve. Poukázal na ustálenú súdnu
prax, v zmysle ktorej nie je možné fyzickú osobu stotožňovať so štátnym orgánom, ktorého úlohou je
uskutočňovanie funkcií štátu na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom , ktorý ustanovuje
zákon. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom namietané porušenia práv počas výkonu trestu boli

realizované výlučne v pôsobnosti príslušného ústavu Leopoldov, generálne riaditeľstvo nespôsobilo
žalobcovi žiadnu ujmu a nie je pasívne legitimovanou stranou s v spore ani za predpokladu, ak by
k porušovaniu práv žalobcu došlo. Žalobca nepreukázal neoprávnený zásah žalovaným 3/ do sféry
jeho osobnostných práv, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ujmu, existenciu samotnej ujmy ani príčinnú
súvislosť medzi neoprávneným zásahom a spôsobenou škodou a neexistuje žiadny úradný záznam

ani konštatovanie oprávnenej osoby, ktoré by to potvrdilo. Nárok na nemajetkovú ujmu nevzniká
automaticky, ale prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch, ktoré predpokladajú existenciu
značného zásahu do osobnostných práv poškodenej osoby. Výška náhrady musí byť primeraná a
vychádzaťzkonkrétnychokolnostíprípadu,avtomtokonaníniejezrejmé,akožalobcadospelkcelkovejvýške ujmy v sume 600.000,- eur, ktorú žalovaný 3/ vzhľadom k osobe žalobcu za primeranú nepokladá.
Žalobca nepreukázal existenciu ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy, keďže neurčité všeobecné
konštatovania (duševné alebo fyzické utrpenie, pocit krivdy a nespravodlivosti, poníženie, stres a

pod.) nezakladajú automaticky nárok na priznanie nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti
hodnoverne preukázať vznik škody v jednotlivých oblastiach života a bez preukázania vzniku škody nie
je možné domáhať sa jej náhrady. Žalobca nepreukázal vznik uplatnenej majetkovej škody v celkovej
výške 1.750,- eur ( 250,- eur náklady na liečenie a ušlý zisk, 500,- eur poškodenie majetku, 1.000,-
eur poškodenie vecí pri prehliadke cely) a nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval hodnotu vecí,

rozsah poškodenia, stratu vecí s pod. Ďalej poukázal na ust. § 11 ods.2 antidiskriminačného zákona, z
ktorého vyplýva, že žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania , ak
žalobca predloží súdu dôkazy. Z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy , ktorými by hodnoverne preukázal , že
žalovaný 3/ porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, garantovanú v čl. 3 v zákone o výkone trestu,
či už ide o priamu alebo nepriamu diskrimináciu (predpis, rozhodnutie alebo prax) na základe ktorej

by bol znevýhodňovaný v porovnaní s inou osobou. Žalovaný 3/ poprel opodstatnenosť nároku na
náhradu škody, uplatnenú podľa ust. § 64 ods.6, 7 zák. č. 4/2001 Z.z. pretože on žalobcovi škodu
nespôsobil a túto by si v prípade spôsobenia škody mal uplatňovať u žalovaného 2/. Pokiaľ by si žalobca
uplatňoval náhradu škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, musel by preukázať porušenie
právnej povinnosti, vznik škody v príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie

právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou) a zavinenie, ktoré žalobca nepreukázal. Žiadna
skutočnosť, ktorú žalobca uviedol nenasvedčuje tomu, že by existoval akákoľvek súvislosť medzi
namietaným porušením práv žalobcu podľa ústavy alebo medzinárodného dokumentu a konaním
žalovaného 3/. K tvrdeniam žalobcu v časti 1/ jeho nároku ohľadom existencie epidémie nákazy zlatým
stafylokokom v UVOTOS Leopoldov ohľadom viacerých nakazených predstavujú len jeho zavádzajúce

tvrdenia, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané. Na odbor zdravotnej starostlivosti žalovaného 3/
v uvedenom období rokov 2011 až 2012 nebola hlásená žiadna epidémia nákazy zlatým stafylokokom v
UVTOS Leopoldov. Ku spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti sa žalovaný 3/ nevedel vyjadriť,
pretože túto starostlivosť žalovaný 3/ odsúdeným neposkytuje. Táto je zabezpečená podľa § 4 ods.2
zák. č. 475/2005 Z.z., pričom odsúdený nemá právo vybrať si lekára a zdravotnícke zariadenia, v ktorom

mu bude poskytovaná zdravotná starostlivosť, ktorá mu je poskytovaná predovšetkým v zariadení v
nemocnici -ústav Trenčín alebo v inom civilnom zariadení, podľa zdravotného stavu odsúdeného. K
časti 2/ žaloby ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že "výrokmi lekárky zariadenia UVTOS
a ÚVV Leopoldov v zdravotníckej dokumentácii došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu, tvrdenia sú nepravdivé a ich cieľom bolo pošpiniť a ohovoriť žalobcu ...."žalovaný 3/ poukázal

nato, že žalobca prenáša dôkazné bremeno na žalovaného 3/, čo nie je možné a nepreukázal pravdivosť
svojich tvrdení ani zásah žalovaného 3/ do jeho osobnostných práv. K časti 3/ žaloby a náhrady
nemajetkovej škody za odcudzené a stratené veci, náhradu nemajetkovej ujmy za ublíženie na zdraví
a neoprávnený zásah do práv na ochranu majetku, z dôvodu, že počas eskorty z UVTOS Leopoldov
do UVTOS Ilava bol dňa 10.2.2012 fyzicky napadnutý, čím bol vystavený ponižujúcemu , neľudskému

zaobchádzaniu a trestaniu a mali mu byť pri eskorte stratené a odcudzené veci, žalovaný 3/ poukázal
na zákonný postup použitia donucovacích prostriedkov proti žalobcovi a na tú skutočnosť, že žalovaný
3/ a ani príslušníci zboru služobne u žalovaného 3/ zaradení spornú eskortu nevykonávali. Použitie
donucovacích prostriedkov a eskorta odsúdených sa vykonáva v súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z o
interným predpisom zboru, ktorým je rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany

Zborom väzenskej a justičnej stráže (RMS č. 2/2014). O použití donucovacích prostriedkov sa spisuje
záznam. Žalovaný 3/ považuje tvrdenia žalobcu o ublížení na zdraví a poškodený vecí dňa 10.2.2012
za vykonštruované a účelové, nakoľko žalobca (okrem subjektívnych vyjadrení) nijakým spôsobom
nepreukázal, že by konaním príslušníkov zboru z ústavu pri eskorte dňa 10.2.2012 došlo k porušeniu
ustanovení zákona č. 4/2001 Z.z. resp. zák. č. 475/2005 Z.z. rovnako nie je preukázaná ani vyčíslená

náhrada škody, resp. nemajetkovej ujmy. K časti 4/ žaloby z titulu nezákonného odpočúvania žalovaný 3/
poukázalnaust.§3ods.2zák.č.365/2004Z.z. a§4ods.1a§12,§24a§79ods.3 zák.č.475/2005Z.z.
podľa ktorých je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých
výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu a čím vyšší je stupeň stráženia, tým väčší jej aj rozsah
obmedzení a diferencovane je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania. Z vyššie uvedených

ustanovení vyplýva, že odsúdený má právo prijímať návštevy blízkych osôb v čase určenom riaditeľom
ústavu alebo ním určeným príslušníkom najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní 2 hodín, pričom
návšteva odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest sa spravidla vykonáva bez priameho kontaktu
za priameho dozoru príslušníka zboru a realizácia komH.ncie podľa § 24 ods.4 zák. č. 475/2005 Z.z.( umožniť návštevu formou priameho kontaktu ) je v rukách riaditeľa ústavu, ktorý ju povoliť môže, avšak
nemusí. Postup pri návštevách je u odsúdených zaradených v rovnakej nápravnovýchovnej skupine v
rovnakej diferenciačnej skupine, rovnaký. Z uvedeného vyplýva, že návštevy žalobcu ako odsúdeného

na výkon trestu odňatia slobody na doživotie v ústave s maximálnym stupňom stráženia je realizované v
súladesustanoveniamizák.č.475/2005Z.z.ajevylúčené porušeniezásadyrovnakéhozaobchádzania
v neprospech žalobcu. K 5/ a 6/ časti žaloby ohľadne nedostatku športových činností , pohybových
aktivít, návštevy medzi odsúdenými, záujmovej činnosti a pod. s tým, že v UVTOS Leopoldov nemajú
odsúdení na doživotie športovú miestnosť ( na rozdiel od UVTOS Ilava) žalovaný 3/ poukázal na

znenie zákona č. 475/2005 Z.z., ktorý jednoznačne stanovuje rozsah obmedzení pre jednotlivé stupne
odsúdených ,pričom navrhovateľom namietané "rozdielne zaobchádzanie" vychádza zo samotného
účelu výkonu doživotného trestu a ust. § 11 citovaného zákona jednoznačne hovorí o "diferencovanom
spôsobe zabezpečovania práv a povinností" Existencia rozdielneho zaobchádzania s prihliadnutím
na konkrétnu zákonnú úpravu automaticky neznamená porušenie zásad stanovených Občianskym
zákonníkom, antidiskriminačným zákonom , resp. ústavou SR a medzinárodným dohovorom, nakoľko

zákonodarca pripúšťa rozdielne zaobchádzanie z objektívnych dôvodov, čo je tento prípad. Žalobca bol
zaradený do diferenciačnej podskupiny "D1" Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave
s maximálnym stupňom stráženia . Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích
priestorov odsúdených a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie
cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele doživotných trestov je odsúdený oddelene

umiestnený od ostatných odsúdených, nezaraďuje sa do aktivít, organizovaných pre celý ústav, mimo
cely sa pohybuje zásadne pod dozorov príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, túto vykonáva v
cele, kde je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu , určených na tento účel. Odsúdenému možno na
návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomnú návštevu v rámci diferenciačnej podskupiny
"D1".Prizaobchádzanísodsúdenýmiumiestnenýmivoddieledoživotnýchtrestovsauplatňujúprogramy

stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania sa odsúdený: nepodieľa na jeho
určení, zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu, odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní
oddielu, zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie
negatívnychprejavovvsprávaní,posilňovaniepozitívnychosobnostnýchvlastností,vytváraniereálneho
pohľadu na seba aktuálnu životnú situáciu, aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je

zapojený výhradne do aktivít ,ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater, odsúdený sa ubytuje
v cele. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zaobchádzanie so žalobcom vo výkone trestu je individuálne
a pri stanovení programu zaobchádzania sa môže zdať, že správanie k ostatným odsúdeným je
rozdielne.Vprocesezaobchádzaniasúrealizovanéindividuálneformyaniesúobmedzenéžiadnepráva
odsúdeného na doživotie a na výkon trestu zaradeného do diferenciačnej podskupiny "D1" v zmysle

zák. č. 475/2005 Z.z a vyhlášky č. 368/2008 Z.z. Vybavenie priestorov určených na športové aktivity,
pohybovú či záujmovú činnosť závisí od konkrétnych priestorových možností príslušného ústavu. V
časti 7/ a 8/ žaloby , týkajúcej sa toho, že v posledných 3 rokoch došlo pri prehliadkach cely žalobcu
v UVTOS Leopoldov k poškodeniu, strate a odcudzeniu vecí a žalobca bol vystavený vydieraniu a
šikanovaniu zo strany iného odsúdeného žalovaný 3/ poukázal na to, že prehliadky sú preventívno-

bezpečnostným opatrením a vykonávajú sa v súlade so zák. č. 4/2001 (§ 13b) a RMS č.2/2014, ktoré
stanovujú ich účel a spôsob vykonávania. Podľa § 39 písm. h/ zák. č. 475/2005 Z.z. je odsúdený
povinný podrobiť sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a iným úkonom
v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov, strpieť úkony súvisiace s jeho identifikáciou,
podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí. Žalovaný 3/ sa k

tvrdeniam žalobcu nevie vyjadriť, lebo realizáciu týchto práv vykonáva príslušný ústav ale domnieva sa,
že opätovne ide o špekulatívne a ničím nepodložené vyjadrenia žalobcu. Zo žaloby nevplýva, že by
konaním príslušníkov zboru z ústavu malo dôjsť k odcudzeniu , resp. poškodeniu vecí žalobcu, ani že by
bol vystavený šikanovaniu, v dôsledku čoho je spôsob vyčíslenia uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy
a náhrady škody nepreukázaný. Skutočnosť, že žalobca realizoval svoje procesné práva ustanovené v

§ 36 zákona o výkone trestu (ochrana práv odsúdených), v zmysle ktorého má právo podávať žiadosti,
sťažnosti a podnety potvrdzuje aj to, že napr. v roku 2012 bolo generálnym riaditeľstvom (okrem
sťažností na poskytovanie zdravotnej starostlivosti) prešetrených 21sťažností žalobcu, z ktorých bola
jedna opodstatnená ( nevydanie potvrdenia o zárobkových a majetkových pomeroch žalobcu UVTOS
Ilava). H. sťažnosti sa týkali prevažne podmienok výkonu trestu a postupu ústavu. V súvislosti s

ochranou práv väznených osôb poukázal na ust. § 96 zákona o výkone trestu a § 4 ods.1 písm. b/ zák.
č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, z ktorých vyplýva, že dozor nad zachovávaním zákonnosti vo výkone
trestu vykonáva prokurátor. Nástroje, ktorým pri výkone svojej činnosti disponuje sú uvedené v § 18
ods.2 písm. c/ zák. č. 153/2001 Z.z. a preveruje sťažnosti odsúdených na postup príslušníkov zborupri výkone trestu odňatia slobody a žalovaný 3/ nemá vedomosť o tom, žalobca namietal porušovanie
svojich práv u dozorového prokurátora a či tento konštatoval neoprávnený zásah do jeho práv. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že uplatnené nároky je potrebné považovať za nepreukázané a tvrdenia žalobcu

ohľadom vzniknutej nemajetkovej ujmy a škody za subjektívne a zavádzajúce a ničím nepodložené.
Výkon trestu odňatia slobody zabezpečuje konkrétny ústav, do ktorého bol odsúdený umiestnený a preto
je možné v súvislosti s porušovaním jeho práv žalovať len tento ústav. Všetky tvrdenia žalobcu považuje
žalovaný 3/ za účelové a tento sa snaží navodiť voči súdu situáciu, že je vo výkone trestu diskriminovaný
a sú porušované jeho práva a to bez toho, aby tieto svoje tvrdenia aj reálne preukázal.

7. Žalovaný 4/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z podanej žaloby nevyplýva, na základe akého
právneho titulu si žalobca uplatňuje konkrétny nárok na náhradu škody vo výške 1750,- eur a náhradu
nemajetkovej ujmy 600.000,- eur. Žalobca nepreukázal neoprávnený zásah ústavu Leopoldov do
sféry jeho osobnostných práv, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ujmu, nepreukázal existenciu samotnej
ujmy ani príčinnú súvislosť medzi nimi a neuviedol, ako dospel k uplatnenej sume 600.000,- eur,

ktorú nepovažoval žalovaný 4/ za primeranú, vzhľadom na osobu žalobcu. Uviedol, že žalobca bol v
ústave Leopoldov prerušovane od 14.2.2006 (nástup výkonu trestu v ústave Leopoldov) do 10.2.2012
(eskortovaný do ÚVTOS a ÚVV Ilava) na základe rozhodnutia Krajského súdu Nitra 1T 2/05 bol
odsúdený na 9 rokov do II. nápravno -výchovnej skupiny, následne 7.11.2007 súhrnným trestom
vydanýmKrajskýmsúdomNitra1T1/2005bolodsúdenýnadoživotie.PočaspobytuvÚVTOSLeopoldov

bol opakovane premiestnený na vyšetrovacie úkony do Ústavu na výkon väzby Nitra, z dôvodu liečenia
do Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín. V januári 2011 sa mu nestal žiaden úraz (záznam
z vykonaného rozboru úrazovosti obvinených a odsúdených za január 2011) a z vyjadrenia lekárky
ÚVTOSLeopoldov azdravotnejdokumentáciežalobcu jezrejmé,žežalobcaboldňa13.1.2011prvýkrát
ošetrený v ústave Leopoldov po údajnom vpichu nevie čím predchádzajúci deň o 10. hodine pri šití,

myslel si, že ho niečo poštípalo na pravom predlaktí , ale už v čase ošetrenia bola na mieste vpichu
vytvorená chrasta, čo ošetrujúci lekár uzavrel ako možné účelové správanie. Ošetrujúcou lekárkou bola
E.r. C., ktorou bol žalobca dôsledne vyšetrený s rozsiahlym objektívnym nálezom, vzhľadom k zvýšenej
teplotemuboloihneďvydané1balenieAcylpyrínu(voľnepredajnýliek) aAugmentinu(širokospektrálne
antibiotiká na lekársky predpis ), ktoré sa na začiatku liečby zápalových ochorení predpisujú štandardne

a rana bola ošetrená Betadinom (baktericídny roztok) a bola mu vystavená práceneschopnosť. Na
2.deň bol žalobca znovu ošetrený inou lekárkou, ktorá zapísala podozrenie, že si sám manipuloval s
obväzom. Dňa 19.1.2011 mal žalobca robený preväz, bol teda kontrolovaný sestrou, ktorá zapísala, že
obväz mal dole a nie na rane. V mesiaci január 2011 žalobca nemal iné poranenie, takže iba toto mohol
označiť ako možnú nákazu baktériou. V ústave Leopoldov nebola v rokoch 2011 a 2012 hlásená žiadna

nákaza zlatým stafylokokom. Podľa vyjadrenia lekárky ústavu staphylococcus aureus je baktéria, ktorá
sa nachádza asi u 1/3 populácie na nosovej sliznici, koži, atď. a patrí k najčastejším príčinám infekcií,
takže ak si odsúdený už vtedy spôsobil infekciu rany uvedenou baktériou, tak to bolo z najvyššou
pravdepodobnosťou iba následkom jeho nesterilnej manipulácie s ranou vysoko pravdepodobne už pred
13.1.2011. Baktéria sa preliečuje podľa laboratórnej citlivosti na antibiotiká, ako to bolo aj v prípade

žalobca. Existujeajmultirezistentnáformatejtobaktérie,tzv.MRSA,ktorýniejecitlivýnaantibiotiká,toto
je však nozokomiálna nákaza, ktorú odsúdený nemá diagnostikovanú a ak sa u neho bude perspektívne
znižovať citlivosť na antibiotiká, bude to jeho vlastným zavinením. Žalovaný 4/ poukázal to, že žalobca
16.2.2011 odmietol dohodnutú hospitalizáciu pre hnisajúci zápal pod sánkou vpravo so slovami, že si
to chce rozrezať žiletkou, známky evidentnej manipulácie už boli, ranu nemal zapálenú; dňa 10.3.2011

bol odsúdený vyšetrený pre vyrážky na tvári, kedy sa lekárka sama rozhodla pre ster z kože za účelom
podania cielených antibiotík; dňa 27.3.2011 bol odsúdený vyšetrený pohotovostným lekárom LSPP pre
absces ľavého podpazušia, ktorý si sám narezal, čo potvrdil aj chirurg pri vyšetrení 30.3.2011. Pokiaľ ide
o upratovanie priestorov ústavu, žalovaný 4/ uviedol že upratujú väznené osoby, ústave sa vykonáva
dezinsekcia, dezinfekcia a deratizácia len na ničenie hmyzu, škodcov a hlodavcov to v pravidelných

časových intervaloch a v prípade zvýšeného výskytu škodcov aj častejšie a 1x v mesiaci sa vydávajú na
všetkyoddielyvýkonuväzbyavýkonutrestučistiace dezinfekčnéatoaletnéprípravkypodľapožiadaviek
(tekutý prostriedok na čistenie a dezinfekciu verejných hygienických a zdravotníckych priestorov, všetky
druhy podláh, chodieb, WC a pod, slúži aj na dezinfekciu bielizne; práškový dezinfekčný prípravok
na báze aktívneho chlóru vhodný na dezinfekciu povrchov a predmetov v zdravotníctve a komunálnej

hygiene, vo veterinárnej praxi a na dezinfekciu pitnej vody, ktorý je účinný aj na TBC, vírusocídny,
fungicídny; tekutý prostriedok likvidujúci choroboplodné zárodky, baktérie a vírusy vrátane HIV, HBV,
riasy, huby, odstraňuje pachy, ktorý vyniká mimoriadne vysokou čistotou, dlhodobou dobou spotreby
a unikátnou ekologickou hodnotou, pre ktorú je schválený aj na dezinfekciu vody v bazénoch a akojediný aj na pitnú vodu v studniach a čistiaci a dezinfekčný prostriedok ako vysoko účinný čistiaci
dezinfekčný prostriedok povrchov a zariadení pre oblasť potravín a krmív (kuchyne, jedálne), vhodný
aj na odstraňovanie vodného kameňa a hrdze. Pokiaľ ide o dodržiavanie hygieny, odsúdení sa v

ústave v zmysle § 22 ods.2 zák. č. 475/2005 Z.z. sprchujú najmenej 2x v týždni a ak si to vyžaduje
výkon práce, na ktorú sú zaradení, prípadne iné okolnosti, umožní sa sprchovanie častejšie; cely v
ústave sú vybavené hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou a sprchou a odsúdení majú
v súlade s § 34 vyhlášky č. 368/2008 Z.z. zabezpečenú osobnú hygienu. V období, na ktoré žalobca
poukazuje vydávali stravu osoby, ktoré mali zdravotné preukazy a boli uznané za spôsobilé pre prácu

v potravinárstve, pričom osoby vydávajúce stravu ju nevaria. Rovnako mali zdravotné preukazy aj
osoby variace stravu a v ústave nebola zaznamenaná žiadna otrava z jedla na Vianoce v roku 2010
a žalobca nehlásil po konzumácii večere dňa 24.12.2010 žiadne zdravotné problémy. Pokiaľ ide o
ďalších nakazených stafylokokom, táto baktéria bola zistená dňa 12.10.2012 u odsúdeného Rastislava
Šittu a u odsúdeného Mariána Jánošíka dňa 27.1.2011 a 8.8.2012, obaja boli preliečení antibiotikami.
Žalobca sa domáhal prešetrenia nákazy zlatým stafylokokom sťažnosťou u žalovaného 3/ č. GR ZVJS-

sť-178/16-2012 zo dňa 13.6.2012 (vybavená ako neopodstatnená) č. GR ZVJS-sť-304/16-2012 zo dňa
16.9.2012(vybavenáakoneopodstatnená).Vzdravotnejdokumentáciižalobcuniejezáznamonejakom
napadnutíslužobnýmpsom.Služobnépsysavústavevyužívajúnavyhľadávanievýbušnínaomamných
a psychotropných látok podľa § 7 ods.2 písm. c/ rozkazu gen. Riaditeľa č. 45/2007 a služobný psovod
vykonáva spolu so služobným psom prehliadky ciel obvinených a odsúdených a iných priestorov, tak

aby bol v priebehu 6 mesiacov prehliadnutý celý ústav, pričom služobné psy sú veterinárne prehliadnuté
azaočkovanéaneexistuježiadnaprofylaktickávakcína,ktorábypôsobilanazlatéstafylokoky.Pokiaľide
o tvrdenia žalobcu, že bol bezdôvodne fyzicky napadnutý, žalovaný 4/ uvádza, že dňa 10.2.2012 o 13,15
hod. došlo pri vykonávaní osobnej prehliadky pred priamou eskortou u žalobcu k použitiu donucovacích
prostriedkov hmatov a chvatov v súlade s ust. § 31 ods.1 písm. a/ zák.č. 4/2001 Z.z. (úradný záznam č.

ÚVTOS a ÚVV-2-167/22-2012). Sťažnosti žalobcu na túto udalosť zo dňa 16.2.2012 pod č. GR ZVJS-
sť-86/16-2012 a opakovaná sťažnosť zo dňa 24.3.2012 č. GR ZVJS sť-134/16-2012 boli prešetrené
žalovaným 3/, uznané ako neopodstatnené a žalovaný 4/ poskytoval súčinnosť pri ich vybavovaní
žalovaným 2/. K eskortovaniu žalobcu uvádzali, že výdaj odevných zvrškov z intendačného väzenského
skladu bol realizovaný v zmysle RMS č. 9/2011 o vystrojovaní obvinených alebo odsúdených, kde v

ust. § 23 ods.1 je uvedený postup príslušníka oddelenia logistiky pred premiestnením obvineného alebo
odsúdeného do iného ústavu vo vlastných veciach :
a/ za prítomnosti obvineného alebo odsúdeného skontroluje podľa zoznamu jeho osobné veci, ktoré sú
v úschove
b/ výsledok kontroly vyznačí v zozname (II. časť oddiel A) podpíše ho a dá podpísať obvinenému alebo

odsúdenému (pred eskortou stav osobných vecí súhlasí so zápisom)
c/ vydá obvinenému alebo odsúdenému jeho osobné veci, okrem vecí uvedených v odseku 3
d/vloží zoznam a čas trvania eskorty do osobného spisu obvineného alebo odsúdeného
e/vložínačastrvaniaeskortyososobnéhospisuobvinenéhoaleboodsúdenéholistevidencievydávania
ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu

f/ ak zistí pri kontrole osobných vecí obvineného alebo odsúdeného, že došlo k strate, poškodeniu
alebo zničeniu niektorej z vecí , použijú sa ustanovenia § 32 až 35 tohto rozkazu. V zmysle § 23
RMS č.9/2011 pred eskortovaním alebo premiestnením obvineného alebo odsúdeného do iného ústavu
alebo do nemocnice zboru sa vydajú osobné veci obvinenému alebo odsúdenému, ktoré si uloží do
eskortného vreca ( príp. vriec), ktoré sa označia jeho menom a zoznam prílohy č.19, na ktorom obvinený

alebo odsúdený potvrdí svojím podpisom prevzatie požičaných eskortných vriec. Od doby vydania
osobných vecí a eskortného vreca do doby prevzatia osobných vecí alebo eskortného vreca, zodpovedá
obvinený alebo odsúdený za veci uvedené v zozname podľa prílohy č. 19. V zmysle § 23 ods.3 RMS
č. 9/2011 nevydané osobné veci odovzdá príslušník zboru služobne zaradený na oddelení logistiky
ústavu (v zalepenej obálke opatrenej odtlačkom pečiatky ústavu tak, aby neoprávnené rozlepenie

obálky bolo možné skontrolovať) určenému veliteľovi eskorty, ktorý pri eskorte preberie od vedúceho
zmeny alebo od príslušníka zoru a lebo zamestnanca zboru prideleného na úseku administratívy ústavu
nepovolené osobné veci obvineného alebo odsúdeného v zapečatenom obale, ktoré následne uloží do
malého eskortného vreca, ktoré označí menom a základným číslom obvineného alebo odsúdeného a
zabezpečí prepravu. V zmysle § 23 ods.4 RMS č. 9/2011 po príchode do zberného eskortného strediska

v Sučanoch, veliteľ eskorty vyberie nepovolené osobné veci v zapečatenom obale z eskortného vreca
a neporušený zapečatený obal s nepovolenými osobnými vecami obvineného alebo odsúdeného spolu
osobným spisom obvineného alebo odsúdeného uloží na vyhradené miesto. V zmysle § 23 ods.5
RMS č. 9/2011 po príchode do ústavu, do ktorého bol obvinený alebo odsúdený premiestnený, veliteľeskorty vyberie nepovolené osobné veci obvineného alebo odsúdeného v zapečatenom obale z malého
eskortného vreca a odovzdá zapečatený obal s nepovolenými osobnými vecami vedúcemu zmeny alebo
príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru zaradenému na úseku administratívy ústavu. V zmysle

§ 24 ods.1 RMS č. 9/2011 po premiestnení obvineného alebo odsúdeného príslušník zboru služobne
zaradený na oddelení logistiky ústavu zabezpečí :
a/ odobratie osobných vecí obvinenému a odsúdenému a tieto za jeho prítomnosti skontroluje podľa
zoznamu
b/vyznačí v zozname (II. časť oddiel A) výsledok kontroly, podpíše a dá ho podpísať obvinenému alebo

odsúdenému
c/ prevzatie osobných vecí obvineného alebo odsúdeného do úschovy
d/ ak zistí, pri kontrole osobných vecí obvineného a odsúdeného, že došlo k strate, poškodeniu alebo
zničeniu niektorej z vecí uvedenej v zozname, vyznačí túto skutočnosť v II. časti oddielu B zoznamu,
vykonanú zmenu potvrdí svojím podpisom
e/ ak zistí, že obvinený a odsúdený má aj také osobné veci, ktoré nie sú na zozname uvedené a ak

obvinený a odsúdený preukáže zákonný spôsob ich nadobudnutia, vyznačí túto zmenu v zozname
f/ ak obvinený alebo odsúdený nevie preukázať zákonný spôsob nadobudnutia veci, takúto vec mu ústav
zhabe
g/ vyberie z osobného spisu obvineného alebo odsúdeného list evidencie vydávania ďalších potrieb
osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. V zmysle § 24 ods.2 RMS č. 9/2011 ak

bol obvinený alebo odsúdený premiestnený v požičanom občianskom odeve, zabezpečí sa vrátanie
tohto výstroja príslušnému ústavu. Dňa 10.2.2012 príslušník OL za prítomnosti žalobcu skontroloval
podľa zoznamu jeho osobné veci, ktoré mal v úschove v intendačnom väzenskom sklade, výsledok
kontroly potvrdil prítomný príslušník OL vlastnoručným podpisom na zadnej strane v II. časti zoznamu
osobných vecí A/ Záznamy o eskortách do iných ústavov -pred eskortou stav osobných vecí súhlasí

so zápisom. Výsledok kontroly odsúdený taktiež potvrdil vlastnoručným podpisom na zadnej strane
v II. časti zoznamu osobných vecí A/ Záznamy o eskortách od iných ústavov - pred eskortou stav
osobných vecí súhlasí so zápisom. V intendačnom väzenskom sklade ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove
sa odsúdený nesťažoval na žiadne nedostatky v jeho osobných veciach uložených v úschove ústavu.
Intendačný väzenský sklad zodpovedá iba za osobné veci obvinených a odsúdených uložené v

úschove v intendačnom väzenskom skade a zoznam osobných vecí , ktoré mal žalobca v tomto
sklade sa nachádza v prílohe č. 7. Pokiaľ ide o kultúrnu a osvetovú činnosť, táto je v ústave taktiež v
oddiele doživotných trestov realizovaná v súlade s ust. § 33 zákona o výkone trestu a § 45 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z. a RGR č. 7/2009 o vzdelávaní a záujmovej činnosti
odsúdených. U odsúdených na výkon doživotného trestu sú možnosti kultúrneho vyžitia obmedzené,

lebo sa celoústavných aktivít nezúčastňujú. V ÚVTOS Leopoldov má každý odsúdený možnosť
zapožičania kníh z ústavnej knižnice, v čase nenarušujúcom ústavný režim pozerať TV a počúvať
rozhlas a v dňoch pracovného pokoja pozerať videofilmy. Odsúdený v oddiele doživotných trestov
má vytvorené primerané podmienky na športovanie počas vychádzok, vo vychádzkových dvorcoch má
k dispozícii hrazdu, lavičku a v jednotlivých dvorcoch aj basketbalový kôš, môže v miestnosti na to

vyhradenej hrať stolný tenis alebo individuálne cvičiť. Množstvo práce na pracovisku " ručné šitie obuvi
" je prioritne závislé od množstva materiálu dodaného objednávateľom práce. Artikel je príslušným
referentom pracoviska, v spolupráci s majstrom výroby a odsúdeným zaradeným do funkcie oddelenia
technickej kontroly rovnomerne rozdeľovaný medzi odsúdených zaradených na pracovisku. Práca, resp.
množstvo vyhotovených párov je evidovaná v dobierkovej knihe. Odsúdeným je prideľovaná ( zvyčajne

10 párov) až po prípadnom vyhotovení sú im dodatočne prideľované ďalšie páry. Množstvo ušitých
párov topánok jednotlivým odsúdeným je závislé od ich zručnosti v šití a vôle pracovať, nakoľko je nutné
dokonale zvládnuť technologický postup šitia pri súčasnom zachovaní požadovanej kvality. Žalobca bol
u vedenom období opakovane do práce zaraďovaný i vyraďovaný . Pokiaľ ide o návštevy odsúdených v
oddieledoživotnýchtrestovtietoprebiehajúvsúladesust.§24a§79ods.4zák.ovýkonetrestuspravidla

bez priameho kontaktu (cez plexisklo s použitím telefónnych slúchadiel). Hovory sa nenahrávajú. V
dotknutom čase boli návštevy realizované s použitím RRÚ č. 83/2011, ktorým sa upravuje vykonávanie
návštev, pričom postup pri návštevách je u väzňov zaradených v rovnakej nápravnovýchovnej skupine
v rovnakej diferenciačnej skupine rovnaký. V zmysle § 13 ods.2 pokynu riaditeľa ústavu Leopoldov
č. 12/2008, ktorý upravuje spôsob zaobchádzania s odsúdenými na doživotný trest odňatia slobody v

ústave Leopoldov zaradení v diferenciačnej podskupine D1 ( kam je zaradený aj žalobca) vykonávajú
návštevu bez priameho kontaktu, dorozumievanie je zabezpečené fónicky a návštevy sa vykonávajú
pod priamym dozorom príslušníka ústavu. Odsúdený zaradený v oddiele doživotných trestov má
možnosť venovať sa rovnakým aktivitám ako odsúdení s podobnou výšku trestu a rovnakým režimoms použitím zásady rovnakého zaobchádzania s odsúdenými (§ 3 zákona o výkone trestu). Na základe
evidencie žalobcu počas pobytu v ústave Leopoldov nevyhľadal ústavného psychológa, prvé záznamy
o psychologických službách pochádzajú až z ústavu Ilava.

8. Žalovaný 5/ žiadal žalobu zamietnuť v časti ospravedlnenia z dôvodu, že: "väznica/personál väznice
Leopoldov a Ilava tým, že prevzatie a preeskortovanie jeho osobných vecí dňa 10.2.2012 a držbou
jeho majetku vykonali v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi nekonali tak, aby nedošlo ku
škodám na majetku a právami že poškodili a scudzili časť jeho majetku " . Personál ústavu Ilava sa pri

premiestňovaní žalobcu dňa 10.2.2012 nedopustil žiadneho porušenia právnych predpisov, nespôsobil
žalobcovi žiadnu škodu ani mu neodcudzil žiadne veci. Spôsob nakladania s osobnými vecami žalobcu
dňa 10.2.2012 popísali v podaní zaslanom súdu v podaní č. ÚVTOS a ÚVV-15-38/11-2013 zo dňa
22.8.2013. Žiadosť žalobcu, aby sa mu ústav Ilava z vyššie popísaných dôvodov ospravedlnil, považoval
za nedôvodnú. Uviedol, že žalobca je odsúdený na trest odňatia slobody na doživotie so zaradením do
maximálneho stupňa stráženia. Podľa § 79 zákona o výkone trestu je umiestnený v oddiele doživotných

trestov, je pracovne zaradený na pracovisku "ručné šitie obuvi", prácu vykonáva vo svoje cele. Je
oddelene umiestnený od ostatných odsúdených a do aktivít pre celý ústav sa nezapája a mimo cely
sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v
cele, kde je ubytovaný alebo v priestoroch oddielu, určených na tento účel a odsúdenému možno na
návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomnú návštevu v rámci diferenciačnej podskupiny D1.

Žalovaný 5/ poukázal na znenie § 78 ods.6 vyhl. č. 368/2008 Z.z. a zákonný postup pri zaobchádzaní
s odsúdenými. Žalobca sa venuje rovnakým aktivitám ako ostatní odsúdení zaradení do diferenciačnej
podskupiny D1 v oddiele doživotných trestov. V ÚVTOS Ilava žalobca opakovane žiadal o pomoc
psychológa, ktorá mu bola poskytnutá por. E.. E.I. a s ostatnými psychológmi (E.. D.Q., E.. D. J.) žalobca
pohovory odmietal a podal na nich trestné oznámenie. Celkovo mu bolo poskytnutých 44 pohovorov,

predmetom jeho žiadostí bola nespokojnosť s postupom pedagóga, subjektívne sa cítil byť šikanovaný,
ponižovaný a traumatizovaný, nakoľko mu boli obmedzené športové aktivity; žiadal o návštevy s inými
odsúdenými, čo mu údajne nebolo umožnené. V dôsledku týchto skutočností uvádzal také negatívne
prejavy ako nervozita, nechutenstvo, problémy s premýšľaním a sústredením a v poslednom období
aj nočné mory. K psychickým problémom uvádzaným na žiadankách sa odmietal bližšie vyjadriť,

ponúkané psychologické služby opakovane odmietal a opakovane žiadal, aby mu psychológovia
odporučili športovú činnosť. Žalobca si pod psychologickou pomocou predstavuje vyhovenie jeho
požiadavkám.Zpozorovaniajedlhodobohodnotenýakoarogantný,bezpozorovateľnýchznámoktenzie
alebo depresivity s dostatkom psychickej energie, kompenzovaný. Služby väzenského kaplána žalobca
nevyužíval, nemal záujem zúčastňovať sa bohoslužieb. Do ich ústavu prišiel žalobca dňa 10.2.2012 o

14,45 hod., bol vyšetrený služobným lekárom pre údajne zbitie príslušníkmi ZVJS v Leopoldove. Bol
hospitalizovaný na ONIŠO NOO Trenčín do 13.2.2012 s diagnózou Contusio capitis, thoracis, Commotio
cerebri sporne, exkorácia pravého líca, prepúšťacia správa je v jeho zdravotnom zázname. Žalobca bol
u nich opakovane (celkovo 4x) liečený na nákazu zlatým stafylokokom, vždy cielená antibiotická liečba,
po liečbe bol stav upravený.

9. Súd sa oboznámil s obsahom výsluchu žalobcu vykonaného v UVTOS Ilava zo dňa 29.1.2013,
s vyjadreniami žalovaných 1/ až 5/ k žalobe, správou mjr. E.r. C. A., zoznamom osobných vecí
žalobcu, záznamov o vykonaných eskortách, záznamu z vykonaného rozboru úrazovosti za január
2011 v ÚVTOS Leopoldov, dokladov o vydaní liekov žalobcovi, žiadosti o povolenie čerpať peňažné

prostriedky na lieky, zdravotnými preukazmi pracovníkov v jedálni v UVTOS Leopoldov, ozname
veterinárneho lekára E.. O. H. o neexistencii vakcíny pre psov na zlatého stafylokoka, úradný záznam
z 10.2.2012, záznam o použití donucovacích prostriedkov, záznam i disciplinárnom previnení, zbierku
rozkazovriaditeľaÚVTOSLeopoldov,ZbierkuinštrukciíriaditeľaUVTOSLeopoldovročník2008aspismi
ORP-126/2-OVK-TT-2012 ako aj spismi GR ZVJS-sť-86/16/2012, GR ZVJS-sť-134/16/2012, GR ZVJS-

sť-178/16/2012 a GR ZVJS-sť-304/16/2012.

10. Súd zistil, že žiadne dôkazy, ktoré v tomto konaní žalobca žiadal vykonať až prostredníctvom svojho
advokáta (podanie zo dňa 24.3.2016) v podobe vypočutia odsúdených R. Šitu a Mariána Jánošíka,
vypočutia E.r. Q. A. a E.. H. O. súd nevykoná, z dôvodu ich zjavnej nehospodárnosti a ostané dôkazy sa

už v spise nachádzali (záznamy o eskortách, záznamy vecí odsúdeného a pod.). O tejto skutočnosti súd
oboznámil prítomných účastníkov a advokáta žalobcu na pojednávaní dňa 27.4.2016 ako aj v samotnom
v poradí 1. rozsudku zo dňa 30.05.2016. Súd teda v danom prípade žiadne dokazovanie nevykonával,riešil iba právnu otázku existencie porušenia osobnostných práv žalobcu, na podklade ním vznášaných
tvrdení a prípadnú náhradu majetkovej, resp. nemajetkovej ujmy.

11. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-1126/2-OVK-TT-2012 zo dňa
24.8.2012 bolo odmietnuté oznámenie žalobcu pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a/ Trest. zákona, ktorého sa mali dopustiť
ošetrujúci lekári a personál v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov v čase od januára 2011 do marca 2011
tým, že potom, ako mu na predlaktí pravej ruky vznikol zápal, čo malo za následok, že bol nakazený

baktériou zlatý stafylokok, ho mali neadekvátne liečiť a ošetrovať a táto baktéria sa do jeho tela mala
dostať zle vydanou a nakazenou stravou. Vyšetrovateľ vypočul lekárku E.r. H. L., vedúcu lekárku
zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, zabezpečil lekárske správy o zdravotnom stave
žalobcu. Vyšetrovateľ v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že lekári v prípade žalobcu konali v
súlade s lekárskou etikou a žalobcovi poskytli adekvátne ošetrenie v rámci možností ich zariadenia,
pričom na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a vyjadrenia jeho samotného, sám žalobca

zasahoval do liečebných postupov tým, že si rany rozrezával a hnis vytláčal, čím sa mohol zápal
ďalej rozširovať. Nie je zmienka o tom, že by sa baktéria zlatý stafylokok do jeho tela alebo iného
odsúdeného dostala prostredníctvom nesprávneho vydávania stravy, tobôž nie nakazenej. Podľa E.r.
L. sa táto baktéria nachádza asi u 1/3 ľudskej populácie na nosovej sliznici, koži a patrí k najčastejším
príčináminfekcií,takžeaksiodsúdenýspôsobilinfekciuranyuvedenoubaktériou,taktobolosnajväčšou

pravdepodobnosťou iba následkom jeho vlastnej nesterilnej manipulácie s ranou už pred 13.1.2011.
Uznesenie bolo doručené žalobcovi.

12. Z úradného záznamu č. ÚVTOS a ÚVV-2-167/22-2012 z 10.2.2012 vyplýva, že dňa 10.2.2012 o
13,15 hod. pri vykonávaní osobnej prehliadky v ÚVTOS Leopoldov pred priamou eskortou sa ods. H.

A., nar. XX.X.XXXX, z.č.XXXXXX vyjadril, že nikam nejde, aj keď ho zabijú. Potom sa hodil o zem,
pričom si buchol pravú stranu hlavy. Odsúdený kládol pasívny odpor, z tohto dôvodu boli voči nemu
použité donucovanie prostriedky hmaty a chvaty v súlade s ust. § 31 ods.1 písm. a/ zák. č. 4/2001
o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Donucovacie prostriedky použili príslušníci zásahovej jednotky
špeciálnej zásahovej skupiny ústavu, ktorí boli Dodatkom k DRRÚ č. 1-41/22-2012 velení k vykonaniu

preeskortovania menovaného za základe Eskortného príkazu č. 103/12 do ÚVTOS a ÚVV v Ilave.
Po použití donucovacích prostriedkov bol ods. H. A. o 13,25 hod. predvedený na lekárske ošetrenie
služobnému lekárovi, ktoré odmietol, odmietol komunikovať so služobným lekárom a neumožnil mu
svoje ošetrenie. Služobný lekár ho prehliadol len vizuálne a následne bol žalobca preeskortovaný do
ÚVTOS a ÚVV Ilava. Tento zákrok bol odobrený vedúcim oddelenia ochrany a obrany so záverom, že

zakročujúci príslušníci postupovali v súlade s ust. § 31 ods.1 písm. a/, ods.2, 3, §§ 33 ods.2, § 44 ods.1,2
zák. č. 4/2001 Z.z. a k zraneniu žalobcu nedošlo v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov, ale
ešte pred ním.

13. Zo spisu GR ZVJS -sť-86/16-2012 vyplýva, že žalovaný 3/ prešetroval sťažnosť žalobcu kvôli

údajnému fyzickému napadnutiu pri eskorte dňa 10.2.2012 a strate, resp. odcudzeniu jeho vecí pri
eskorte z UVTOS Leopoldov do UVTOS Ilava a túto sťažnosť mal za neopodstatnenú. Žalobca sa
pri vykonávaní dôkladnej osobnej prehliadky ( pri ktorej mu našli nepovolené veci: zabrúsený nôž
ukrytý vo fľaši od šampónu a v chlebe mal ukryté nite pochádzajúce z pracoviska "ručné šitie obuvi"
o čom svedčí úradný záznam č.j. ÚVTOS a ÚVV-2-165/22-2012 z 10.2.2012) pred eskortou správal

agresívne, hodil sa na zem, privodil si zranenie hlavy, kládol pasívny odpor a boli proti nemu použité
donucovacie prostriedky. Osobné veci žalobcu podľa zoznamu osobných vecí súhlasili s osobnými
vecami doručenými do ústavu Ilava ( žiadna vec nebola poškodená alebo odcudzená) príslušníci ZVJS
nespísali záznam o škode. Sťažnosť bola vybavená ako neopodstatnená, o čom bol žalobca písomne
informovaný.

14. Zo spisu GR ZVJS -sť-134/16-2012 vyplýva, že žalovaný 3/ prešetroval sťažnosť žalobcu kvôli
podmienkam vo väznici a na eskortu zo dňa 10.2.2012 (opakovaná sťažnosť pre to isté fyzické
napadnutie pri eskorte dňa 10.2.2012) držanie nepovoleného TV zn. Trevi, pričom riaditeľ ústavu
nepovolil TV prijímač vybrať zo skladu a odovzdať ho rodinným príslušníkom žalobcu na návšteve. Po

poučení o postupe odovzdania nepovolenej veci a schválenia riaditeľom bol prijímač bol odovzdaný
blízkym osobám žalobcu na návšteve dňa 9.6.2012. Sťažnosť bola vybavená ako neopodstatnená, o
čom bol žalobca písomne informovaný.15. Zo spisu GR ZVJS -sť-178/16-2012 vyplýva, že žalovaný 3/ prešetroval sťažnosť žalobcu kvôli
zdravotnej starostlivosti, premiestneniu z ÚVTOS Leopoldov do ÚVTOS Ilava, predčasne ukončenej
návšteve príbuzných, vykonávania návštev športovej a PC miestnosti, návštev medzi odsúdenými;

žalobca sa domáhal psychologických a psychiatrických vyšetrení za účelom získania prístupu k
pravidelným cvičeniam v posilňovni. Predmetom rozhovorov s psychológmi boli pravidelné sťažnosti
na ponižujúci spôsob zaobchádzania, pričom v záveroch od záznamov od psychológa sa opakovane
konštatuje dobrý psychický stav. Ďalej sa domáhal prístupu k právnym predpisom, žiadosti o nápravu TV
signálu apod. Sťažnosť bola vybavená ako neopodstatnená, o čom bol žalobca písomne informovaný.

16. Zo spisu GR ZVJS -sť-304/16-2012 vyplýva, že žalovaný 3/ prešetroval opätovnú sťažnosť žalobcu
kvôli zlatému stafylokokovi, žalobca sa sťažoval na psychológov, lebo mu nezabezpečili program
zaobchádzania, v ktorom by mohol navštevovať posilňovňu, sťažoval sa na stravovanie a rôzne
podmienky vo väznici. Sťažnosť bola vybavená ako neopodstatnená, o čom bol žalobca písomne
informovaný.

17. Podľa § 3 ods.1, 2 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody vo výkone trestu sa
rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce
spôsoby zaobchádzania alebo trestania. Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým
odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.

18. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody zmiernenie obmedzenia
vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi
trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov
spoločnosti.

19. Podľa § 3 ods. 5,6 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody trest sa vykonáva
diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny
podľa stupňa stráženia. Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a
vytvárajú sa špecializované oddiely.

20. Podľa § 4 ods.1 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu je
odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v
rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený
je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu,

zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej
voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.

21. Podľa § 12 zák.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody vonkajšia diferenciácia je výkon tr
estu podľa stupňa stráženia a riadi sa zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah

obmedzení; rovnako diferencovane je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania.

22. Podľa § 36 ods.1,2 zák. č. 475/2005 Z.z. na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym
orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich

sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov
alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich
odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Ak o to odsúdený požiada, umožní samu rozhovor s
riaditeľom ústavu alebo s príslušníkom zboru určeným riaditeľom ústavu a s osobami a zástupcami

orgánov uvedenými v § 96 a 97 v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.

23. Podľa § 37 ods.1 zák. č. 475/2005 Z.z. odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím
a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti.

24. Podľa § 79 ods.1,2,3 zák. č. 475/2005 Z.z. účelom výkonu doživotného trestu je najmä ochrana
spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie jeho
správania v súlade s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu. Odsúdený, ktorému
súduložildoživotnýtrest,saumiestnidourčenéhoústavuadoosobitnejcely,vktorejspravidlaajpracujea je ubytovaný sám. Vychádzky a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.
Návšteva odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, sa spravidla vykonáva bez priameho kontaktu
a za priameho dozoru príslušníka zboru.

25. Podľa § 79 ods.4 zák. č. 475/2005 Z.z. odsúdenému umiestnenému v oddiele doživotných trestov
nemožno zmeniť spôsob výkonu trestu jeho preradením do ústavu so stredným alebo minimálnym
stupňom stráženia, prerušiť výkon trestu ani povoliť opustenie ústavu.

26. Podľa § 96 zák. č. 475/2005 Z.z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 97 ods.1 zák. č. 475/2005 Z.z. kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú:
a) Národná rada Slovenskej republiky,
b) minister a osoby ním poverené,

c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené,
d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný
dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

28. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

29. Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

30. Podľa § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

31. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

32. Podľa § 442 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

33. Podľa § 194 ods. 1, 2 CSP (Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016) (ods.1) otázku,
o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť

sám, nemôže však o nej rozhodnúť. (ods. 2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také
rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

34. V dôsledku úpravy žaloby a jej čiastočného späťvzatia súd už konanie v časti o zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- eur zastavil a predmetom sporu zostala iba povinnosť sa

žalobcovi formálne ospravedlniť a náhrada nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- eur, ktorú by podľa
žaloby mali žalovaní 1/ až 5/ zaplatiť spolu s náhradou majetkovej škody 1.750,- eur spoločne a
nerozdielne.

35. Právna úprava ochrany osobnosti, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku vychádza z toho,

že všetky fyzické osoby majú jednak všeobecné vlastnosti a univerzálne danosti každej ľudskej bytosti,
ktoré sa postupne vytvárali a modifikovali v nadväznosti na celkový vývoj ľudstva v oblasti etickej,
ekonomickej, politickej, kultúrnej, náboženskej a pod., jednak osobitné vlastnosti dané individualitou
a neopakovateľnosťou osobnosti každého jednotlivého človeka vo všetkých stránkach a sférachjeho života. Predmetné ustanovenia zohľadňujú tak univerzálnosť platiacu pre všetkých ľudí, ako aj
mnohorakú diferenciáciu vyplývajúcu z toho, že každý človek je jedinečný, originálny, inak osobnostne
štruktúrovaný. Občiansky zákonník zabezpečuje ochranu osobnosti z oboch uvedených aspektov.

36. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti (neoprávnený
zásah do osobnostných práv navrhovateľa), existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého
úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď

protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom
škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi.

37. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, z ustanovenia § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že podmienkou práva subjektu ochrany osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere (nielen v bežnej miere) znižuje
jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená
všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby
v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy
nemožno napraviť inak ako cestou primeraného finančného zadosťučinenia vo forme peňažného

plnenia.Predpokladom vznikutohtoprávajepreukázanie,žezásahdoosobnostnýchpráv malskutočne
za následok zníženie dôstojnosti a vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie
tohto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je
predmetom voľnej úvahy súdu, avšak táto voľná úvaha sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné
hľadiská. Pod pojmom zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere možno

rozumieť nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v osobnostnej sfére fyzickej osoby, a ktorú táto fyzická osoba
vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku
pociťuje a prežíva ako závažnú. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
predovšetkým skutočnosť, že morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí
ako nepostačujúca.

38. Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv; pretože
len on je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo
odstrániť následky zásahov a poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie.

39. Žalobca za takéto neoprávnené zásahy do osobnostných práv označil : nákazu zlatým stafylokokom,
vyjadrenia väzenskej lekárky o tom, že sám poškodzoval, fyzické napadnutie pri eskorte, zničenie
a stratu osobných vecí pri prehliadkach, nezákonné odpočúvanie telefonátov, návštevy príbuzných
bez osobného kontaktu, diskrimináciu z hľadiska vykonávania pracovnej činnosti, športových aktivít,

záujmovej činnosti, styku medzi ostatným odsúdenými, šikanovanie zo strany spoluväzňa. Išlo teda o
konania osôb, s ktorým prišiel žalobca do kontaktu v rámci svojho výkonu trestu odňatia slobody a k
týmto zásahom do jeho osobnostných práv malo dôjsť v ÚVTOS Leopoldov a ÚVTOS Ilava. So zreteľom
na vyššie uvedené skutočnosti sa súd najprv zaoberal vyriešením pasívnej legitimácie žalovaných 1/ až
5/ v tomto konaní, teda vo vzťahu k pôvodcom zásahov.

40. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ žalobcu zlatým stafylokokom nenakazili, fyzicky ho nenapadli, jeho majetok
nepoškodili, ani mu ho neodcudzili, pretože prehliadky jeho vecí nevykonávali. Na spôsobe výkonu
trestu žalobcu sa prostredníctvom svojich podriadených pracovníkov nepodieľali, neodpočúvali jeho
telefonáty, nebránili mu v návšteve rodiny a vôbec ho neobmedzovali vo výkone pracovnej činnosti, ani v

športových, kultúrnych a iných aktivitách vo výkone trestu odňatia slobody. Preto z hľadiska uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemôžu byť považovaní za subjekt zásahu. Žaloba teda v časti, v
ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch a ospravedlnenia v zmysle
ust. § 11 až 13 a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov bola proti žalovaným 1/,
2/ a 3/ zamietnutá, lebo nesmerovala voči pasívne legitimovaným osobám. Z hľadiska určenia subjektu

zásahu do osobnostných práv nemožno štát (Slovenskú republiku) ani ústredný orgán štátnej správy
(Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálne riaditeľstvo ZVJS) stotožňovať s inými osobami (ústavom na
výkon trestu odňatia slobody, príslušníkmi zboru väzenskej a justičnej stráže, väzenskou lekárkou apod.) so samostatnou právnou subjektivitou, ktoré nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do
osobnostných práv fyzických osôb.

41.Súdsaďalejobmedzilvtomtokonaní lennaďalšiesubjekty,ktoréžalobcaoznačilakoporušovateľov
svojich práv a slobôd a to žalovaných 4/ a 5/. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu
osobnosti bola jednak existencia neoprávneného zásahu a to, že zásah je objektívne spôsobilý privodiť
ujmu, na chránených osobnostných právach. V danom prípade nebola preukázaná existencia žiadneho
protiprávneho zásahu do osobnostných práv žalobcu v súvislosti s jeho nákazou zlatým stafylokokom

v ÚVTOS Leopoldov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, akým spôsobom sa nakazil
a samotná skutočnosť, že mu nákazu diagnostikovali v ÚVTOS Leopoldov a tú istú baktériu v
rôznom období diagnostikovali aj u iných odsúdených, nedáva automaticky podklad pre záver, že zdroj
nákazy sa nachádzal práve u žalovaného 2/ a to konkrétne v jedle, na stenách uvedeného ústavu, u
odsúdených vydávajúcich jedlo alebo u zvierat pohybujúcich sa v ústave. Nie je vylúčené, že uvedenú
baktériu mal žalobca v tele už pred príchodom do výkonu trestu, nakoľko táto sa podľa vyjadrenia jeho

ošetrujúcej lekárky nachádza asi u 1/3 populácie. Ako vyplynulo z materiálov, ktoré samotný žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu doručil súdu, zlatý stafylokok tvorí prirodzenú súčasť ľudského tela,
je nebezpečný svojou rezistenciou na antibiotiká a spôsobuje zápaly. Aj keď sa mnohým ľuďom zlatý
stafylokok dostane do tela, príznaky sa hneď neprejavia. Ak dôjde k prenosu (kontaktom s nakazenou
osobou, alebo s infikovaným predmetom) a negatívnym prejavom tejto baktérie, objavia sa zápaly, ako

tomu bolo u žalobcu. Jeho infekcia bola preliečená a dostalo sa mu potrebnej zdravotnej starostlivosti.
Základným prostriedkom k hubeniu tejto baktérie je osobná hygiena a nebolo preukázané, že by táto
bola v ÚVTOS Leopoldov nedostatočne zabezpečená. Osoby manipulujúce vo väznici s jedlom majú
zdravotné preukazy, služobné psy v ústave sú veterinárne prehliadnuté a zaočkované, hlodavce a
hmyz sú pravidelne hubené a nebolo preukázané, že by žalobcu napadli (pohrýzli) služobné psy alebo

hlodavce. Avšak bolo preukázané, že žalobca schovával v chlebe drôty, mal u seba nôž a rezal si
infikovanú ranu žiletkou, čo mohli byť predmety infikované uvedenou baktériou. Ďalej žiadne porušenie
predpisov v súvislosti s údajným fyzickým napadnutím žalobcu pri eskorte v ÚVTOS Leopoldov dňa
10.2.2012 sa nepotvrdilo a nebolo preukázané ani odcudzenie alebo poškodenie jeho vecí pri príchode
od ÚVTOS Ilava. Žalobca neuviedol presnú špecifikáciu vecí, ktoré u seba mal, v akej boli nadobúdacej

hodnote, že ich mal u seba v čase eskorty, kedy a za akých okolností (ktoré konkrétne veci ) mu mali byť
odcudzené resp. zničené alebo poškodené. Taktiež sa v konaní nepreukázala žiadna jeho diskriminácia.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je osobou právoplatne odsúdenou vo výkone trestu odňatia
slobody v III. nápravnovýchovnej skupine na doživotie, ktorý je charakteristický najrozsiahlejším

množstvom obmedzení osobnostných práv v súlade s účelom jeho trestu podľa § 79 ods. zák. č.
475/2005 Z.z.

43. Súd dospel k záveru, na základe vyjadrení žalovaných 4/ a 5/, že zákonom určený spôsob výkonu
trestu a jeho realizácia plne zodpovedá rozsahu previnenia žalobcu, za ktoré bol právoplatne odsúdený,

vôbec ho nemožno označiť za diskriminačný. V konaní nebol preukázaný akýkoľvek neoprávnený zásah
do osobnostných práv žalobcu a tento okrem jeho subjektívnych tvrdení nepredložil o svojej údajnej
diskriminácii avznikuškodynijakédôkazy.Žalobousaopätovnedomáhalpreskúmania nárokov,ktorými
sa už zaoberali vyššie uvedené kompetentné orgány, ktoré ich uznali v celom rozsahu za nepodložené
a súd na ich závery v súlade s ust. § 194 ods. 1,2 CSP poukazuje a nebude ich preskúmavať, ani sa

nimi zaoberať. Treba zdôrazniť, že všeobecnému súdu neprislúcha kontrola podmienok výkonu trestu
odňatia slobody, pretože táto kompetencia je vyhradená subjektom uvedeným v ust. § 97 ods.1 písm.
a) až d) zák. č. 475/2005 Z.z., (oprávnený vykonávať kontrolu výkonu trestu a dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave je prokurátor podľa § 96 cit. zákona). V tomto konaní nebolo preukázané, že by
prokurátor v prípade žalobcu nejaké porušenia jeho práv pri výkone trestu odňatia slobody zistil resp.

konštatoval. Bez existencie neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu neprichádza do
úvahy žiadna sankcia v podobe ospravedlnenia ani náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy a súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal úspešným žalovaným , okrem žalovaného 4/, ktorý si nežiadal

náhradu trov konania, náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.Poučenie:

na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, v 6 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.