Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120400098
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120400098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu
Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská č. 7B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 500
525 60, zastúpeného VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - Ružinov,
proti žalovaným: 1/ S. W., nar. XX. XX. XXXX a 2/ V. W., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom S. XX,
zastúpeným Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký
Krtíš, o zaplatenie 10.124,76 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš č. k. 12Csp/31/2021-2014 zo dňa 15. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 6 043,60 Eur, úrok vo výške 3 305,60 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 775,56
Eur, poplatky vo výške 26 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne špecifikovaný v prvom výroku
odvolaním napadnutého rozsudku. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
239,59 Eur od 11. 08. 2020 do zaplatenia, okresný súd žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol

okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou podanou voči žalovaným 1/ a
2/(ďalejlen„žalovaní“)sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovanýchzaplatiťmusumu6043,60Eur,
zmluvný úrok vo výške 3 305,60 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 775,56 Eur, zákonný úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 3 781,42 Eur od 11.08.2020 až do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy zmluvnej pokuty 590,31 Eur od 11.08.2020 až do zaplatenia, zákonný úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok úveru až do zaplatenia a poplatky
vyčíslené v celkovej sume 26 Eur. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovanými ako fyzickými
osobami uzatvoril dňa 05.04.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 975120926 (ďalej aj „predmetná
zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6 500 Eur s dohodnutým
zmluvným úrokom vo výške 21,15 % ročne. Žalovaní úver ku dňu podania žaloby nezaplatili. Dostali

sa so splácaním úveru do omeškania, preto žalobca upomienkou č. 1 zo dňa 01. 03. 2018 vyzval
každého zo žalovaných na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru, ako aj na úhradu nákladov za
vystavenieupomienokvzmyslesadzobníkapoplatkovasúčasneichupozornil,žesiuplatňujezmluvnéa
zákonné nároky spojené s omeškaním, t. j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Následne upomienkouzo dňa 29. 03. 2018 adresovanou len žalovanému 1/ vyzval žalobca žalovaných na plnenie povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Výzvami s názvom „Posledná výzva zo dňa 26. 04. 2018“ vyzval
žalobca žalovaných na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a súčasne upozornil žalovaných, že si

od omeškania s úhradou príslušnej splátky úveru bude uplatňovať zmluvné a zákonné nároky spojené
s omeškaním, t. j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania s tým, že vymáhanie uvedených nárokov
môže byť odovzdané do mandátnej správy a že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky úveru
nebude žalovanými uhradená, pričom s jej úhradou budú žalovaní v omeškaní viac ako 3 mesiace,
môže žalobca pristúpiť k zosplatneniu celej dlžnej sumy úveru, poskytnutého žalovaným na základe

predmetnej zmluvy o úvere. Žalovaní si uvedenú výzvu žalobcu prevzali dňa 30. 04. 2018. Oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 17.07.2020 („pohľadávky zo Zmluvy o refinancovaní úveru č. 975 120 926
zo dňa 05. 04. 2017“) oznámil žalobca žalovaným, že ku dňu 17. 07. 2020 pristúpil k zosplatneniu úveru.
Výšku dlžnej sumy úveru vyčíslil žalobca na sumu 10 021,34 Eur a súčasne vyzval žalovaných na jej
úhradu. Žalovaní si oznámenie o zosplatnení úveru prevzali dňa 27.07.2020. K žalobe pripojil žalobca
predžalobnú výzvu, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.07.2020 („pohľadávky vyplývajúcej zo

Zmluvy o refinancovaní úveru č. 975 120 926 zo dňa 05. 04. 2017), adresované žalovaným 1/ a 2/
spolu s prílohou k oznámeniu o zosplatnení úveru, doručenky preukazujúce doručenie oznámenia o
zosplatnení úveru žalovaným 1/ a 2/, upomienku zo dňa 01. 03. 2018 adresovanú žalovaným 1/ a 2/,
vrátane doručeniek preukazujúcich doručenie predmetnej upomienky žalovaným 1/ a 2/, upomienku zo
dňa 29.03.2018 adresovanú žalovanému 1/, vrátane doručenky preukazujúcej doručenie predmetnej

upomienky žalovanému 1/, poslednú výzvu zo dňa 26. 04. 2018 adresovanú žalovaným 1/ a 2/, vrátane
doručenky preukazujúcej doručenie predmetnej výzvy žalovaným 1/ a 2/, sadzobník poplatkov pre
fyzické osoby - spotrebiteľov, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 975 120 926 zo
dňa 05. 04. 2017, „platobnú disciplínu ku zmluve o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie“ a výpis
z obchodného registra žalobcu. V podaní zo dňa 13. 01. 2021 žalobca reagujúc na výzvu okresného

súdu zo dňa 07. 01. 2021 uviedol, že si voči žalovaným uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 6 043,60
Eur, pričom táto suma zahŕňa časť istiny úveru, s platením ktorej boli žalovaní v omeškaní ku dňu
zosplatnenia úveru vo výške 2 501,78 Eur a časť istiny úveru, s platením ktorej sa žalovaní dostali do
omeškania až uplynutím lehoty na plnenie zosplatneného úveru vo výške 3 541,82 Eur (2 501,78 plus
3 541,82 Eur). Suma vo výške 3 781,42 Eur (istina úveru 3 541,82 Eur plus vyčíslené úroky z úveru

vo výške 239,59 Eur) predstavuje sumu zosplatnených splátok úveru, to je tú časť úveru, s platením
ktorej sa žalovaní dostali do omeškania až uplynutím lehoty na plnenie zosplatneného úveru. Žalobca
v predmetnom podaní zo dňa 13. 01. 2021 upravil tiež žalobný návrh (petit žaloby) v časti, v ktorej
sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy omeškaných splátok úveru tak, že
žiadal priznať tento úrok len z istiny týchto splátok úveru a nie aj z úrokov z úveru, ktorý bol zahrnutý v

splátkachúveru.Ďalejžalobcavpredmetnompodanízodňa13.01.2021rozpísalnákladynavystavenie
jednotlivých upomienok adresovaných žalovaným v celkovej sume 26 Eur.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že Okresný súd Banská
Bystrica vydal dňa 29.01.2021 v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 14Up/1570/2020, ktorým

uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 6 043, 60 Eur, úrok
v sume 3 305,60 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 775,56 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v sume 26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných splátok úveru
a nahradiť mu trovy konania. Žalovaní v zákonnej lehote podali proti uvedenému platobnému rozkazu
odpor, v ktorom uviedli, že žalobca nie je oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru, ale len rozdiel medzi

poskytnutým úverom a splatenými splátkami úveru, nakoľko pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere
nekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa §7ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v zmysle ktorého je veriteľ pred uzatvorením zmluvy o
úvere povinný s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, inak
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu poukázali

ďalej na to, že dojednanie o zmluvnej pokute je v rozpore so spotrebiteľskou legislatívou. Ďalej uviedli,
že ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli zaviazaní k úhrade ôsmych úverov s celkovou
výškou splátok 971,86 Eur. Súčasne z dôvodu vysokého finančného zaťaženia a zlého zdravotného
stavu požiadali o možnosť zaplatiť úver v mesačných splátkach po 50 Eur. K odporu proti platobnému
rozkazu pripojili žalovaní Úverové zmluvy uzatvorené so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. dňa

21. 01. 2002 a dňa 23. 05. 2011, Úverovú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou VÚB, a. s. - Quatro
dňa 12. 03. 2013, Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 17.
06. 2014, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Lepšia splátka uzatvorenú s Poštovou bankou, a. s. dňa
20. mája 2016, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Lepšia splátka uzatvorenú s Poštovou bankou, a. s.dňa 01. 02. 2016, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú so spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a. s. dňa 26. 10. 2016.

1.3 Vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
okrem iného uviedol, že si v prvom rade dovoľuje dať súdu do pozornosti, že si voči žalovaným uplatňuje
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od 1. dňa omeškania,
pričom táto zmluvná pokuta je v zmluve dojednaná v článku IX. ods. 2 zmluvy, platne a v súlade so
zákonom. V uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že samotný Občiansky zákonník dojednanie zmluvnej

pokuty v spotrebiteľskej zmluve nezakazuje a dojednanie zmluvnej pokuty sa nenachádza ani vo
výpočte neprijateľných zmluvných podmienok upravených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V
nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odpore proti platobnému rozkazu na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/70/2019 - 207 zo dňa 14. 11. 2019. Vo vzťahu k žalovanými
požadovanému posúdeniu úveru za bezúročný a bez poplatkov, poukázal žalobca v odpore proti
platobnému rozkazu na žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 05. 04. 2017, z ktorej vyplýva, že čistý

mesačný príjem žalovaného 1/ pred poskytnutím úveru bol vo výške 479,40 Eur a čistý mesačný
príjem žalovanej 2/ pred poskytnutím úveru bol vo výške 297,20 Eur. Spoločné príjmy žalovaných pred
poskytnutím úveru tak boli vo výške 776,60 Eur. Spoločné výdavky žalovaných pred poskytnutím úveru
boli vo výške 401,28 Eur. Spoločné voľné zdroje žalovaných pred poskytnutím úveru tvorila suma
vo výške 276,32 Eur. Súčasne poukázal žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu na

vyhlásenie žalovaných 1/ a 2/, z ktorých každý samostatne a čestne vyhlásil, že nie sú voči nemu
vedené žiadne súdne konania, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť splniť si záväzky vyplývajúce
zo zmluvy o úvere. Lustráciou žalovaného 1/ v registri úverov bolo zistené, že žalovanému 1/ nebol
poskytnutý žiadny úver. Lustráciu žalovaného 1/ v registri CRIF nebankových subjektov bolo zistené,
že žalovanému 1/ bolo dňa 20. 03. 2017 poskytnutých šesť spotrebiteľských úverov od nebankových

subjektov, pričom výška splátok z týchto úverov tvorila sumu 542 Eur mesačne. Z úveru, ktorý poskytol
žalobca žalovaným, boli žalovanými vyplatené existujúce spotrebiteľské úvery v sume 3 432,61 Eur.
Lustráciou žalovanej 2/ v registri úverov bolo zistené, že jej nebol poskytnutý žiadny úver. Lustráciou
žalovanej2/vregistriCRIFnebankovýchsubjektovbolozistené,žežalovanej2/nebolposkytnutýžiadny
spotrebiteľskýúverodnebankovýchsubjektov.Zuvedenéhojepotompodľavyjadreniažalobcuvodpore

proti platobnému rozkazu nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ mali dostatočne vysoké čisté mesačné príjmy
na zabezpečenie všetkých svojich mesačných výdavkov spojených so splácaním splátok úverov ako
aj na zabezpečenie splácania mesačnej splátky úveru poskytnutého žalobcom vo výške 176,40 Eur
mesačne. K vyjadreniu k odporu proti platobnému rozkazu pripojil žalobca rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 43Co/70/2019 - 207 zo dňa 14. 11. 2019, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa

05. 04. 2017 ohľadne dôchodkov žalovaných 1/ a 2/, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo
dňa 05. 04. 2017, správu z registra úverov zo dňa 20. 03. 2017, odpoveď na žiadosť na vyčíslenie dlhu
spoločnosti Provident Financial, s. r. o. zo dňa 05. 04. 2017, stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie
úveru spoločnosti Profi Credit Slovakia, s. r. o. zo dňa 23. 03. 2017.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že na pojednávaní
konanom na okresnom súde dňa 11. 05. 2021, právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ trvala na
podanom odpore proti platobnému rozkazu. Uviedla, že v čase, keď si žalovaní brali úver od žalobcu,
tak ich splátky titulom všetkých úverov boli vo výške 1 230 Eur mesačne, pričom príjem žalovaného
1/ bol 479,40 Eur a príjem žalovanej 2/ bol 297 Eur, čiže ich dôchodky boli nižšie ako úverové

zaťaženie. Všetky úverové zmluvy sa momentálne nachádzajú v štádiu súdneho konania. Právna
zástupkyňa žalovaných poukázala tiež na rozdielne údaje v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského
úveru, pokiaľ ide o výdavky žalovaného 1/, kde sú výdavky žalovaného 1/ uvedené vo výške 443 Eur
mesačne a výdavky žalovanej 2/ sú uvedené vo výške 336 Eur mesačne. „Následne žalobca spočítal
príjmy obidvoch žalovaných a uviedol výdavky vo výške 401 Eur“. Právna zástupkyňa žalovaných na

pojednávané konanom na okresnom súde dňa 11. 05. 2021 ďalej uviedla, že žalovaní nemali len úvery
od nebankových spoločností, ale mali aj úvery, ktoré im poskytla Poštová banka, a. s. a Slovenská
sporiteľna, a. s., čo sa muselo v úverovom registri prejaviť. Pokiaľ žalobca predložil súdu ako dôkaz
správu, ktorá sa týkala zisťovania úverového zaťaženia žalovaných 1/ a 2/, tak táto správa zohľadňuje
len informácie z nebankových úverových registrov a nie sú tam uvedené informácie z bankových

úverových registrov. Žalovaní 1/ a 2/ mali v Slovenskej sporiteľni, a. s. úver, pri ktorom bola dohodnutá
mesačná splátka úveru vo výške 387,73 Eur. V Poštovej banke, a. s. mali žalovaní dva úvery, pri ktorých
bola dohodnutá mesačná splátka úveru vo výške 149,26 Eur a vo výške 169 Eur. „Uvedené tri splátky
úveru žalovaných sú vyššie ako je výška ich dôchodkov, preto by mal byť úver poskytnutý žalovanýmžalobcom na základe predmetnej zmluvy o úvere považovaný za bezúročný a bez poplatkov, keďže
žalobca hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť skúmať tú skutočnosť, či žalovaní 1/ a 2/ boli v
čase poskytnutia úveru schopní splácať poskytnutý úver“. V nadväznosti na uvedené právna zástupkyňa

žalovaných 1/ a 2/ v ústnom prednese na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 11. 05. 2021
uviedla, že žalobca poskytol žalovaným pôžičku za účelom splatenie úveru poskytnutého od spoločnosti
Provident Financial,s.r.o.,čímvpodstatenavýšilužajtakvysokéúverovézaťaženiežalovaných,keďže
zmluvu,ktorúuzatvoriližalovanísospoločnosťou Provident Financial,s.r.o. ešte úročil ďalšímiúrokmi
zo svojej vlastnej úverovej zmluvy a tým dostal žalovaných do platobnej neschopnosti. Zo žiadosti o

poskytnutiespotrebiteľského úveruvôbecniejepodľažalobcuzrejmé,akévýdavkyžalovaných žalobca
zisťoval. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia žalovaných, právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalovaní
1/ a 2/ sú dôchodcovia, ktorí v podstate takéto listiny nečítajú, nerozumejú im. Sú vo finančnej tiesni
a potrebujú finančné prostriedky. Ďalej právna zástupkyňa žalovaných poukázala na to, že pokiaľ má
niekto úver od spoločnosti Provident Financial, s. r. o. tak to musí byť jasný signál toho, že už je na
tom zle. Žalobcovi preto muselo byť podľa právnej zástupkyne žalovaných jasné a zrejmé, že finančná

situáciarodinyjezlá.Vuvedenejsúvislostipredložilaprávnazástupkyňažalovanýchsúduprvejinštancie
krátkou cestou sumarizáciu úverového zaťaženia žalovaných 1/ a 2/.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie listinnými dokladmi, ktoré ku žalobe a k vyjadreniam predložil žalobca. Vykonal tiež

dokazovanie listinnými dokladmi, ktoré k odporu proti platobnému rozkazu, ako aj na pojednávaniach
predložili žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Dokazovanie dotazom na spoločnosť
Register úverov, s. r. o., okresný súd nevykonal, nakoľko skutkový stav z predložených listinných
dokladov považoval za dostatočne preukázaný. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil
nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená Zmluva o

spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 975120926 zo dňa 05. 04. 2017, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovaným úver vo výške 6 500 Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných 60.
mesačných splátkach. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 176,40 Eur, dátum splatnosti
splátky úveru 22. deň v mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky úveru 22.05.2017, termín konečnej
splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 22. 04.2022, celková čiastka, ktorú mali žalovaní žalobcovi

zaplatiť z titulu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala byť vo výške 10 584 Eur, úroková
sadzba bola stanovená na 21,15 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve stanovená
na 22,78 %, priemerná RPMN bola stanovená na 15,12 %, odplata za poskytnutie úvere bola stanovená
na 21,15 %. Úver bol žalovaným poskytnutý za účelom refinancovania zostatkov troch úverov (zostatok
3 067 Eur, zostatok 1 348,81 Eur, zostatok 2 083,80 Eur). V článku IX., bod 3. predmetnej zmluvy o

úvere bolo dohodnuté právo žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, v prípade ak sa dlžník dostane
do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky úveru alebo jej časti, po dobu dlhšiu ako
tri mesiace. V článku IX., bod. 1 a 4 predmetnej zmluvy o úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta
vo výške 12 % ročne pre prípad omeškania so splácaním pravidelných splátok úveru a pre prípad
omeškania dlžníka s úhradou „zosplatnených záväzkov“. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár, z

ktorého vyplýva výška jednotlivej mesačnej splátky s rozpisom, koľko bude uhrádzané na istinu a koľko
bude uhrádzané na splatenie úroku. Súčasne so zmluvou o úvere podpísali žalovaní dňa 05.04.2017
so žalobcom Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru za účelom overenia schopnosti žalovaných
splácať poskytnutý úver. Žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas,
nezaplatilisplátkuúverusplatnúvmesiaci02/2018,pretožalobcaupomienkouzodňa01.03.2018vyzval

žalovaných na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru vo výške 167,40 Eur a na úhradu nákladov
za vystavenie upomienky vo výške 3 Eur v lehote troch dní od doručenia upomienky. Upomienka bola
žalovaným doručená do vlastných rúk dňa 05.03.2018. Upomienkou zo dňa 29.03.2018 vyzval žalobca
žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru vo výške 167,40 Eur za mesiac 03/2018 a na
úhradu nákladov za vystavenie upomienky vo výške 3 Eur v lehote troch dní od doručenia upomienky.

Upomienka bola žalovanému 1/ doručená do vlastných rúk dňa 05.04.2018. Poslednou výzvou zo dňa
26.04.2018 žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na úhradu mesačných splátok úveru vo výške 352,80
Eur a nákladov za vystavenie listových upomienok vo výške 26 Eur, do troch dní od doručenia výzvy
a súčasne ich upozornil na možnosť zosplatnenia celého dlhu; uvedená výzva bola žalovaným 1/ a
2/ doručená do vlastných rúk dňa 30.04.2018. Predžalobnou výzvou a oznámením o zosplatnení úveru

zo dňa 17. 07. 2020 oznámil žalobca žalovaným, že ku dňu 17. 07.2020 pristúpil k zosplatneniu úveru,
pričom dlžnú sumu úveru vyčíslil v sume 10 021,34 Eur a vyzval žalovaných na jej zaplatenie do 14
dní odo dňa doručenia oznámenia o zosplatnení úveru. Súčasťou oznámenia o zosplatnení úveru bol
aj prehľad dlžných splátok úveru pred dňom zosplatnenia úveru. Oznámenie o zosplatnení úveru boložalovaným doručené do vlastných rúk dňa 27.07.2020. Žalovaní dlžnú sumu úveru ku dňu podania
žaloby neuhradili, a to ani len čiastočne, preto žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa voči žalovaným
domáhal zaplatenia sumy 6 043,60 Eur, vyčísleného zmluvného úroku vo výške 3 305,60 Eur, zmluvnej

pokuty vo výške 775,56 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 781,42 Eur od 11.08.2020
až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy zmluvnej pokuty 590,31 Eur od
11.08.2020 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok
úveru až do zaplatenia a poplatkov za upomienky vo výške 26 Eur.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 1 ods. 2, veta prvá,
na ust. § 2 písm. a), b), na ust. § 9 ods. 1,2, na ust. § 7 ods. 1,2, na ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), na ust. § 53 ods. 9 a na ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako aj na § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že úlohou súdu

v predmetnom spore bolo dať odpoveď na otázku, či žalobca pred poskytnutím úveru žalovaným 1/ a
2/ postupoval pri skúmaní ich schopnosti splácať úver s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle
§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, či nedošlo zo strany žalobcu k hrubému porušeniu tejto
povinnosti, v dôsledku čoho by mal byť úver poskytnutý žalovaným považovaný za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania okresný

súd zistil, že pred poskytnutím úveru žalovaní 1/ a 2/ u obchodného zástupcu žalobcu podpísali dňa
05.04.2017 Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6 500 Eur pri mesačnej splátke
176,50 Eur. Zo žiadosti o poskytnutie úveru okresný súd zistil, že žalovaný 1/ mal v tom čase čistý
mesačný príjem v podobe starobného dôchodku vo výške 479,40 Eur, minimálne výdavky vo výške
336,28 . Zo žiadosti o poskytnutie úveru okresný súd ďalej zistil, že žalovaná 2/ mala v tom čase čistý

mesačný príjem vo výške 297,20 Eur, výdavky vo výške 336,28 Eur; spoločný príjem žalovaných bol vo
výške 776,60 Eur a spoločné výdavky žalovaných boli vo výške 500,28 Eur, ktoré pozostávali zo sumy
336,28 Eur plus zostávajúce splátky nebankových úverov vo výške 164 Eur. Voľné zdroje žalovaných
po odrátaní príjmov a výdavkov predstavovali sumu 276, 32 Eur. Žalovaní v žiadosti o poskytnutie úveru
vyhlásili, že všetky informácie, údaje a vyhlásenia uvedené v žiadosti sú úplné a pravdivé a nezamlčali

žiadne skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie ich žiadosti. V nadväznosti na uvedené okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zo správy z Registra úverov, s. r. o. zo
dňa 20. 03. 2017 vyplýva, že žalobca vykonal lustráciu žalovaných 1/ a 2/ v úverových registroch za
účelom zistenia ich úverového zaťaženia. Zo správy Registra - CRIF - nebank vyplýva, že žalovaný
1/ mal v tom čase šesť úverov od nebankových subjektov s celkovou výškou mesačných splátok 542

Eur (43 Eur, 216 Eur, 25 Eur, 56 Eur, 40 Eur, 162 Eur). Žalovaná 1/ v tom čase nemala žiadne úvery od
nebankových subjektov. Zo správy Registra úverov s. r. o. vyplýva, že žalovaní v tom čase žiadne iné
úvery nemali. Žalobca teda preukázal, že vykonal lustráciu žalovaných v dvoch úverových registroch:
v Registr - CRIF- nebank a v Registri úverov, s. r. o., ktorý je prevádzkovaný spoločnosťou, ktorá
spolupracuje pri výmene údajov v súlade s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch so Spoločným

registrom bankových informácií (SRBI), prevádzkovaným spoločnosťou Slovak Banking Credit Bureau,
s. r. o. (CRIF) a tiež s Nebankovým registrom klientskych informácií (NRKI) prevádzkovaným Non
Banking Credit Bureau, záujmové združenie právnických osôb. Register SRBI si koncom roka 2004
vytvorili banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách za účelom uzatvárania a vykonávania
obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov

- fyzických osôb a fyzických osôb podnikateľov. Užívateľmi SRBI s možnosťou prístupu k údajom, ktoré
sú uchované v jeho databáze, sú na základe uzavretých zmlúv všetky významnejšie retailové banky na
Slovensku. Všetky užívateľské banky údaje do SRBI zároveň aj poskytujú. Databáza registra obsahuje
pozitívne aj negatívne údaje o všetkých úverových produktoch poskytnutých klientom účastníckych bánk
vrátane ich histórie a to 5 rokov po ukončení zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom. Údaje sú

bankami aktualizované na mesačnej báze. Žalobca podľa názoru okresného súdu nemôže zodpovedať
za komplexnosť a správnosť údajov, ktoré sú uvedené v dopytovaných registroch. Žalovaní v čase
poskytnutia úveru vedeli o tom, že im boli poskytnuté tri bankové úvery so splátkovým zaťažením 705,99
Eur (387,73 Eur, 149,26 Eur, 169 Eur), tak bolo ich povinnosťou túto skutočnosť žalobcovi oznámiť.
V tomto smere neobstojí argument, že žalovaní sú dôchodcovia a že nečítajú listiny, ktoré podpisujú.

Ochrana spotrebiteľa je založená na koncepcii priemerného a bdelého spotrebiteľa. Vzhľadom na takto
zistené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že žalobca teda s náležitou odbornou starostlivosťou
skúmal schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver a túto povinnosť hrubo neporušil, preto nie je
možné predmetný úver považovať za bezúročný a bez výdavkov.1.7 Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
Konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými je nepochybne spotrebiteľskou

zmluvou, ktorá bola uzatvorená v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzatvorená
v písomnej forme a má všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na
základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovaným úver vo výške 6 500 Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali
splácať v pravidelných 60. mesačných splátkach. Výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá v
sume 176,40 Eur s dátumom splatnosti 22. deň v mesiaci. Prvá splátka úveru mala byť zaplatená

do 22.05.2017. V zmluve je uvedený rozpis jednotlivých splátok úveru s rozčlením, koľko sa z každej
splátky započítava na úhradu istiny a koľko na úhradu zmluvného úroku. Okresný súd mal ďalej
na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v článku IX., bod 3 predmetnej zmluvy o
úvere bolo dohodnuté právo veriteľa, t. j. žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok úveru
(zahŕňajúcich istinu a zmluvné úroky), ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti a
požadovať ich úhradu ak sa dlžník, t. j. žalovaní 1/ a 2/ dostanú do omeškania s úhradou ktorejkoľvek

pravidelnej splátky úveru alebo jej časti podľa zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Okresný súd
mal v konaní preukázané, že žalobca upomienkou zo dňa 01.03.2018 informoval žalovaných, že
nedošlo k úhrade splátok úveru. Poslednou výzvou zo dňa 26.04.2018 vyzval žalobca žalovaných na
zaplatenie omeškaných splátok úveru. Z predžalobnej výzvy zo dňa 17.07.2020 mal okresný súd tiež
preukázané, že touto výzvou využil žalobca v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

a § 565 Občianskeho zákonníka svoje zákonné právo a pristúpil k zosplatneniu úveru, a to ku dňu
17.07.2020. Súčasťou tohto zosplatnenia bol aj prehľad pravidelných splátok úveru dlžných pred dňom
zosplatnenia úveru a to v počte 28 splátok, splatných od 22.03.2018 do 22.06.2020. Z týchto listinných
dôkazov mal okresný súd preukázané, že došlo k riadnemu zosplatneniu predmetného úveru ku dňu
17.07.2018, keďže takéto zosplatnenie bolo medzi stranami sporu dohodnuté v predmetnej zmluve o

úvere a žalobca postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov
okresný súd žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť, aby žalobcovi zaplatili
spoločne a nerozdielne sumu 6.043,60 Eur, ktorá predstavuje celkom sumu nezaplatenej istiny úveru ku
dňu zosplatnenia úveru, pričom táto zahŕňa časť istiny úveru, s platením ktorej boli žalovaní v omeškaní
ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 2 501,78 Eur. Ďalej okresný súd uložil žalovaným povinnosť

zaplatiť žalobcovi vyčíslené zmluvné úroky v sume 3 305,60 Eur. Konštatoval, že suma vyčísleného
zmluvného úroku je zložená zo sumy zmluvných úrokov počítaných zo splátok, s ktorými sa žalovaní
dostali do omeškania do dňa zosplatenia úveru a po dni zosplatnenia úveru (splátka 8-60) v zmysle
splátkového kalendára uvedeného v zmluve. Okresný súd ďalej uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo sumy 3 781,42 Eur (istina 3 541,82 Eur plus zmluvný úrok

239,59 Eur) od 11.08.2020 (t. j. od uplynutia 14 dní od prevzatia oznámenia o zosplatnení úveru) do
podania žaloby a zo sumy omeškaných splátok úveru špecifikovaných v prvom výroku rozsudku. Pokiaľ
žalovaní namietali, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10 % ročne je v rozpore so spotrebiteľskou
legislatívou,okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedol,žedospelkzáveru,že
zmluvná pokuta dojednaná v čl. IX., bod 2 zmluvy je totožná so znením nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z., ktoré v § 3a ods. 1 upravuje maximálnu výšku sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov totožným spôsobom ako to vyplýva zo znenia čl. IX., bod 2 predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Okresný súd uložil tiež žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatky vo výške
26 Eur, ktoré si žalobca účtoval v súlade so sadzobníkom poplatkov titulom vystavenia upomienok, a
pokiaľ ide o úrok z omeškania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že

nesplnením peňažného záväzku sa žalovaní 1/ a 2/ dostali do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok
na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok úveru a odo dňa
splatnosti zosplatnenej istiny úveru, ktorého výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, pričom okresný súd priznal žalobcovi tento úrok vo výške 5 %

ročne tak ako je špecifikovaný v prvom výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Okresný súd žalobu
zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
239,59 Eur (zosplatneného zmluvného úroku) konštatujúc, že úroky z omeškania je možné požadovať
len z nezaplatenej istiny, nie je možné požadovať úroky z omeškania zo zmluvných úrokov.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaní odvolali a v odvolaní uviedli, že
podávajú odvolanie, nakoľko majú za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 písm. d), e),
f) a h) CSP a ďalej uviedli, že spornou otázkou v danej veci bola otázka preskúmania schopnosti
žalovaných splácať úver žalobcom, a to s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v prípade, ak došlo k hrubému porušeniu tejto povinnosti
zo strany žalobcu, tento úver by mal byť v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní poukázali v odvolaní na to, že správa z Registra

úverov, s. r. o. obsahuje len správu z nebankového registra, správu z bankového registra neobsahuje.
Z uvedeného dôvodu správa z Registra úverov, s. r. o. zo dňa 20.03.2017 je podľa žalovaných buď
neúplná alebo žalobca nepredložil celú lustráciu žalovaných 1/ a 2/ v úverových registroch. Zo správy
z Registra - CRIF - nebank súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ F. DR. mal v tom čase šesť úverov
od nebankových subjektov s celkovou výškou mesačných splátok 542 Eur (43 Eur, 216 Eur, 25 Eur, 56

Eur, 40 Eur, 162 Eur) a žalovaná 2/ F. W. nemala žiadne úvery od nebankových subjektov. Zo správy z
Registra úverov, s. r. o. súd prvej inštancie zistil, že žalovaní 1/ a 2/ nemali žiadne iné úvery. Žalovaní v
odvolaní ďalej uviedli, že pokiaľ okresný súd (súd prvej inštancie) v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku tvrdí, že žalobca preukázal, že vykonal lustráciu žalovaných v dvoch úverových registroch
(Register - CRIF - nebank a Register úverov, s. r. o.), tak uvedené nie je správne konštatovanie, pretože
Register úverov, s. r. o. vykonáva lustráciu prostredníctvom Slovak banking credit bureau (SBCB) a Non

banking credit bureau (NBCB), to znamená, že samotný register úverov žiada správy od SBCB a NBCB.
Z predloženého potvrdenia podľa žalovaných vyplýva, že sa jedná o výpis z nebankového registra,
pričom žalobca ako spoločnosť, ktorá poskytuje úvery má vedomosť o tom, ako majú tieto potvrdenia
vyzerať, preto namietajú záver okresného súdu o tom, že si žalobca svoju povinnosť riadne splnil a
nemôže zodpovedať za komplexnosť a správnosť údajov, ktoré sú uvedené v dopytovaných registroch.

V uvedenej súvislosti žalovaní v odvolaní zdôraznili, že pokiaľ žalobca preveruje svojich klientov na
dennej báze, tak má vedomosť ako majú takéto potvrdenia vyzerať a zároveň má vedomosť, že
z bankového registra informáciu o úverovej zaťaženosti žalovaných neobdržal, pokiaľ ju žiadal. „Oba
registre vydávajú totiž samostatné výpisy s označením, či sa jedná o bankový, resp. nebankový výpis“.
Žalobca teda podľa žalovaných neskúmal s náležitou odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných

splácať spotrebiteľský úver a túto povinnosť hrubo porušil, čo má za následok, že predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V nadväznosti na uvedené žalovaní v odvolaní
uviedli,ževzhľadomnato,žesajednáozákladnédokazovanievdanejveci,súduprvejinštancienavrhli,
aby si od Registra úverov, s. r. o. vyžiadal správu o tom aký podklad v čase poskytovania úveru Register
úverov, s. r. o. žalobcovi poskytol. Vykonanie uvedeného dôkazu súd prvej inštancie napriek tomu, že sa

jedná o základný dôkazný prostriedok, ktorý nevedeli žalovaní zabezpečiť, zamietol. V závere odvolania
žalovaní navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade úspechu v odvolacom konaní
žalovaní odvolaciemu súdu navrhli, aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu a z
dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
(a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

4. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

5. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

6. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods., nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.7. Po prejednaní odvolania žalovaných z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a rozsahu podaného
odvolania odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania žalovaných vyplýva, že predmetom podaného

odvolania žalovaných je nesúhlas žalovaných so záverom súdu prvej inštancie, vyjadreným v odseku
21. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie vysporiadal s „hlavnou
spornou otázkou v predmetnom spore, a to či žalobca pred poskytnutím úveru žalovaným postupoval
pri skúmaní ich schopnosti splácať úver s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch a či nedošlo k hrubému porušeniu tejto povinnosti, v dôsledku

čoho by mal byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch“. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že z vyššie citovaného
ustanovenia § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva nielen povinnosť veriteľa posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1) ale aj povinnosť
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi úplné a pravdivé informácie potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 2) s tým, že uvedenou povinnosťou spotrebiteľa (v

tomto prípade žalovaných) nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 7 ods. 2, veta za bodkočiarkou). Z
obsahu spisu je zrejmé, že žalobca (veriteľ) využijúc svoje právo vyplývajúce z ust. § 7 ods. 2, veta
za bodkočiarkou Zákona o spotrebiteľských úveroch sa nespoľahol len na údaje uvedené žalovanými
v Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 05. 04. 2017 a v ich Čestných prehláseniach z rovnakého

dňa (kde žalovaní okrem iného zaškrtnutím predtlačeného textu prehlásili, že nie sú v omeškaní s
plnením záväzkov voči iným veriteľom), ale vyžiadal si údaje o úverovej zaťaženosti žalovaných z
Registra úverov, s. r. o. a z Registra - GRIF - nebank, na základe ktorých zistil, že v čase poskytnutia
úveru mal žalovaný 1/ šesť úverov od nebankových subjektov s celkovou výškou mesačných splátok
542 Eur (43 Eur, 216 Eur, 25 Eur, 56 Eur, 40 Eur a 162 Eur). Žalovaná 2/ nemala žiadne úvery od

nebankových subjektov; iné (bankové) úvery žalovaní podľa správ z Registra úverov, s. r. o. zo dňa
20. 03. 2017 v tom čase nemali. V uvedenej súvislosti žalovaní súdu prvej inštancie v odvolaní vytkli,
že správa z Registra úverov, s. r. o. obsahuje len správu z nebankového registra, správu z bankového
registra neobsahuje, preto je podľa žalovaných „buď neúplná alebo žalobca nepredložil celú lustráciu
žalovaných 1/ a 2/ v úverových registroch“. Z uvedených dôvodov spochybnili žalovaní záver súdu prvej

inštancie, že si žalobca riadne svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch splnil, pričom uviedli, že neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobca nemôže
zodpovedať za komplexnosť a správnosť údajov, ktoré sú uvedené v správach dopytovaných registrov,
pričom poukázali na to, že súdu prvej inštancie navrhli, aby vykonal dôkaz dopytom na Register
úverov, s. r. o., o tom „aký podklad Register úverov, s. r. o. žalobcovi v čase poskytovania úveru

žalovaným poskytol“, ktorý návrh na vykonanie dôkazu súd prvej inštancie zamietol. V nadväznosti na
uvedené odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie práve v súvislosti s neúplnými údajmi uvedenými v odpovedi
Registra úverov, s. r. o. uviedol, že „žalobca nemôže zodpovedať za komplexnosť a správnosť údajov
uvedenýchvsprávachdopytovanýchregistrov“, vuvedenomkontextealezároveňzdôraznil,žežalovaní

v čase poskytnutia úveru vedeli o tom, že im boli skôr poskytnuté tri bankové úvery so splátkovým
zaťažením 705,99 Eur (387,73 Eur, 149,26 Eur a 169 Eur), preto bolo ich povinnosťou túto skutočnosť
žalobcovi oznámiť. Žalovaní argumentujúc v odvolaní nesplnením povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ust.
§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účelovo vytrhli z vyššie uvedenej časti odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku len to, čo im rámcovo zapadlo do ich odvolacej argumentácie vo

vzťahu k tvrdenému nesplneniu povinnosti žalobcu, opomenuli zobrať na zreteľ, že súd prvej inštancie v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku tiež uviedol, že z ich strany došlo k nesplneniu povinnosti
v zmysle ust. § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je poskytnúť veriteľovi úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Z obsahu spisu pritom
vyplýva, že odpoveď zo dňa 20. 03. 2017 (č. l. 157-158) je rozčlenená na dve časti (zdroje): Register -

CRIF - nebank a Register úverov, s. r. o., pričom v časti týkajúcej sa Registra úverov, s. r. o. je uvedené
slovo žiadne (rovnako ako vo vzťahu k žalovanej 2/ pri zdroji Register - CRIF - nebank), za čo žalobca
logicky nemôže niesť zodpovednosť, tak ako správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol súd prvej inštancie, pričom zároveň správne poukázal na to, že pokiaľ žalovaní mali v čase
poskytnutia úveru žalobcom vedomosť o tom (čo museli mať), že im boli poskytnuté okrem úverov od

nebankových subjektov aj tri bankové úvery, tak bolo ich povinnosťou túto skutočnosť v zmysle ust. §
7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobcovi oznámiť. Pokiaľ tak neurobili, sami sa pričinili o
to, že žalobca nemajúc komplexné informácie o úverovej zaťaženosti žalovaných, hoci sa ich pokúsil
zistiť, poskytol žalovaným na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie zo dňa 05.04. 2017 úver, (ktorí si žalovaní brali za účelom refinancovania zostatkov troch iných úverov v sume 3
067,39 Eur, 1 348,81 Eur a 2 083,80 Eur), napriek tomu, že tak ako tvrdia žalovaní v odvolaní, ho neboli
schopní splácať, aj keď ho zjavne práve kvôli refinancovaniu iných úverov chceli a potrebovali dostať.

8. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku správne ustálil, že postup žalobcu (veriteľa) nemožno považovať za
postup rozporný s požiadavkou odbornej starostlivosti vyžadovanej v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch od veriteľa pri poskytnutí úveru spotrebiteľovi, teda taký, ktorý by mohol

podstatným spôsobom narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe,
ktorou je v danom prípade poskytnutie úveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc,
že pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania
vyžiadaním správy z Registra úverov, s. r. o. o tom „aký podklad Register úverov, s. r. o. žalobcovi v
čase poskytovania úveru žalovaným poskytol“, odvolací súd uvádza, že tak ako je vyššie uvedené, v

spise sa na č. l. 157 - 158 nachádzajú správy Registra úverov s. r. o. zo dňa 20. 03. 2017, z ktorých je
zrejmé aký podklad Register úverov, s. r. o. žalobcovi v čase poskytovania úveru žalovaným poskytol.
Pokiaľ teda súd prvej inštancie návrh žalovaných na vykonanie vyššie uvedeného dôkazu zamietol,
pretože mal za to, že jeho vykonanie je vzhľadom na zistený skutkový stav z už predložených listinných
dôkazov nadbytočné, postupoval nielen v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP (podľa znenia ktorého

„súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná“) ale aj v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou, v zmysle ktorej súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy, ale nevykonanie toho ktorého
konkrétneho dôkazu musí odôvodniť, čo bolo v danom prípade splnené.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).