Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417211410
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4417211410.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: H. nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpeného: W.. H. Z., advokát so sídlom G. 1, XXX XX O., proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti úverových zmlúv, o určenie, že úvery sú bezúročné a
bez poplatkov, o určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv a o určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní
služieb, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. januára 2018

č.k. 6Csp/84/2017-114, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľský
úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov mení tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľský úver
poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami

dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov mení tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho
konania.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 a o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 zamietol. Určil, že spotrebiteľské úvery
poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú bezúročné a bez poplatkov. Určil, že rozhodcovské zmluvy č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú neplatné. Určil, že dohody
o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú
neplatné.Žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniastým,žeovýškenáhrady

trov konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3
Občianskehozákonníka,§1ods.2,§9ods.1,2písm.a),b)ak),§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 ods. 2 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.
1.2. Zistil, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami 26.03.2015

neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. Absentuje v nich doba trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Konštatoval, že uvedené
údaje sú uvedené len v oznámeniach o schválení spotrebiteľského úveru. Oznámenia o schválení
spotrebiteľského úveru nepovažoval za súčasť zmlúv o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že išlo o

jednostrannýprávnyúkonžalovanéhoadresovanýžalobcovi,sktorýmžalobcanevyjadrilsúhlas.Zmluvy
o úvere považoval za uzavreté len v rozsahu uvedenom v bode 5 s výnimkou ustanovenia o poplatku
za poskytnutie úveru, pričom údaje v bode 6 (údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere) nepovažoval
za dohodnuté, keďže išlo o oznámenie žalovaného k údajom uvedených v bode 5 uvedenej zmluvy.
Konštatoval, že záväzok platiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 150 eur bol obsiahnutý aj v bode 5
návrhu zmluvy a toto ustanovenie zmluvy s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) považoval za neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a preto za neplatnú. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
úvery poskytnuté na základe zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavretých stranami
26.03.2015 sú bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
1.3. K obsahu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere a k postupu pri ich uzatváraní uviedol, že ide
o formulárové zmluvy žalovaného, ktoré boli predložené s vyplneným bodom 5 a s údajmi o účastníkoch

zmluvného vzťahu žalobcovi, ktorý tieto ako navrhovateľ právneho úkonu podpísal dňa 22.03.2015 a
žalovaný ako druhý účastník zmluvného vzťahu tieto zmluvy podpísal dňa 26.03.2015 a zároveň oznámil
jednostranne oznámeniami zo dňa 26.03.2015, že schvaľuje úver, ktorý mal byť poskytnutý žalobcovi.
Zistil, že oznámenia obsahujú takmer všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. vrátane výšky mesačnej splátky úveru, istinu, úroky, splatnosť splátok, prvú a poslednú

splátku a RPMN. Nedošlo však k ich akceptácii, preto ich nemožno považovať za súčasť zmluvy. Ani v
oznámeniach však nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedený postup žalovaného považoval za neštandardný, keďže pri ňom nie je
zrejmé kto je navrhovateľom právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy a kto je ten, komu je tento návrh
určený. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 52 ods. 2 vykladal predmetné právne úkony v prospech

žalobcu ako spotrebiteľa.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalovaný bol v
prevažnom rozsahu úspešný, nakoľko z ôsmich nárokov uplatnených žalobou bolo vyhovené šiestim
nárokom, dva boli zamietnuté. Preto mu priznal náhradu trov konania stým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavretých stranami dňa 26.03.2015
sú bezúročné a bez poplatkov zrušil a rozhodol sám vo veci, alebo v tejto časti vec vrátil na ďalšie

konanie súdu prvej inštancie. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
2.2.Tvrdil,žekaždázmluvabolatvorenáustanoveniaminalistineoznačenejakozmluva orevolingovom

úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru. K svojmu tvrdeniu poukázal
na skutočnosť, že k takému záveru dospel Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 13Co/111/2014-166.
Tvrdil, že obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú podľa čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Podľa čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní je úver splatný podľa splátkového kalendára, s ktorým
bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splátky úveru. Tým je

splnená zákonná požiadavka, ktorá vyžaduje, aby v zmluve bol uvedený spôsob vymedzenia konečnej
splatnosti.Namietalvočizáverusúduprvejinštanciespájajúcibezúročnosť úverusneuvedenímtermínu
konečnej splatnosti. Tvrdil, že tento záver odporuje Smernici 2008/48/ES. Podporne poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a tvrdil, že na jeho závery reagovala legislatíva tak, že
termín konečnej splatnosti, ako náležitosť zmluvy, bol zo zákona vypustený.

2.3. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške, počtu a termínov splátok a tvrdil, že
uvedené údaje sa v predmetných zmluvách nachádzajú.
2.4. Namietal aj voči záverom prijatým vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru. Tvrdil, že poplatok
je oprávnený, čo posúdila na Národná banka Slovenska. Poplatky spojené so spotrebiteľským úveromboli bežnou súčasťou obchodnej praxe a predmetný poplatok nebol ani zakázaný zákonom, hoci iné
poplatky zakázané boli. Tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru bol prípustný a dovolený, je z neho
nepochybné za čo sa uhrádza, keďže je to definované jeho názvom. Ide o platbu, ktorá je v záujme

spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov) a spotrebiteľ o platení poplatku a jeho výške vedel.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že oznámenie žalovaného o schválení úveru
je jednostranným vyhlásením žalovaného, žalobca ho nikdy nepodpísal, preto nemá povahu
dvojstranného písomného právneho úkonu, ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. Predmetné
oznámenie bolo doručené iba právnemu zástupcovi žalobcu a to až začiatkom roka 2017. Žalovaný

oznámenie o schválení úveru žalobcovi priamo nezaslal, čo už viackrát napísal vo vyjadrení, pričom
žalovaný sa k tomu nevyjadril ani raz a žiadne potvrdenie o doručení nepredložil. Tvrdil, že rovnako
nepodpísal ani zmluvné dojednania. Dodal, že návrhy spotrebiteľských zmlúv boli podpísané, zmluvné
dojednania ani oznámenie o schválení úveru podpísané neboli a preto netvorili jeden celok s návrhmi
zmlúv.Poukázalnaabsenciupovinnejnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktoroujedobatrvania.
K aplikácii Smernice č. 2008/48/ES uviedol, že jej konflikt s vnútroštátnym právom sa neuplatňuje

automaticky a súd je povinný skúmať, či jej môže priznať priamy účinok, čo však je podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ zakázané. Smernica bola implementovaná zákonom č. 129/2010 Z.z. a
preto je tento zákon s ňou v súlade. Uviedol, že zmena zákona č. 129/2010 Z.z. účinná od roku 2018
nemá retroaktívny účinok a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia
uvedeného zákona účinné v čase podpísania predmetných zmlúv. Tvrdil, že spotrebiteľské zmluvy

neobsahujú okrem doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti, ani výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahujú nesprávne uvedenú RPMN. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v
odvolacom konaní.
4. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní po prvýkrát rozhodol o

odvolaní žalovaného rozsudkom zo dňa 12. júna 1919 č.k. 25Co/82/2018-203, tak že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 je
bezúročný a bez poplatkov a určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez

poplatkov zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol (výrok I. a II.). Posledným výrokom III. žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo
dňa 27. októbra 2021 sp.zn. 5Cdo/1/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2019 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v dôvodoch uznesenia konštatoval, že odvolací súd korektným
spôsobom nereagoval na žalobcom uplatnenú námietku, podľa ktorej bolo oznámenie o schválení

úveru doručené iba právnemu zástupcovi žalobcu začiatkom roku 2017, potom ako začala vzájomná
komunikácia. Neuviedol ako sa vysporiadal so splnením tejto veriteľovej povinnosti ani aký vplyv by
eventuálne jej nesplnenie malo na platnosť zmlúv. Žalobca nemal povinnosť preukázať existenciu
skutočnosti - nedoručenie mu oznámenia o schválení úveru, ale naopak preukázanie doručenia
oznámenia bolo povinnosťou žalovaného s ohľadom na článok 14 zmluvy a bod 2.2. zmluvných

dojednaní.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§
363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec opätovne prejednal verejným
vyhlásením rozhodnutia bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 219 ods. 3, § 385 CSP).

Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 388 zmenil.
6.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8.1. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie

nezaťažil vadou namietanou žalobcom.
8.2. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SRa článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Ide o pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nespadá
podostatnéodvolaciedôvody,alelenzapredpokladu,žemohlomaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci. Žalovaný v odvolaní nekonkretizoval v čom malo pochybenie súdu prvej inštancie spočívať a
odvolací súd žiadny nedostatok nezistil, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
9. V danej veci sa žalobca domáhal určenia že spotrebiteľské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX sú neplatné a zároveň určenia, že sú bezúročné a bez poplatkov. Navyše sa domáhal
určenia, že sú neplatné rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a že sú neplatné

dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. V žalobe okrem iného tvrdil, že
údaje v bode 5. a 6. zmlúv o spotrebiteľskom úvere vzájomne nekorešpondujú, a údaje v bode 5. zmlúv
nekorešpondujú s údajmi uvedenými v oznámeniach žalovaného o schválení úveru, z čoho vyplýva
záver, že nedošlo k perfektnému uzatvoreniu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Navyše
úverové zmluvy neobsahujú dobu trvania a termín konečnej splatnosti a nie je z nich zrejmé aká je
výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.

10. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniam o bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov uviedol,
že náležitosti namietané žalobcom obsahujú oznámenia o schválení úveru a členenie splátky obsahuje
amortizačná tabuľka, čo je v súlade so Smernicou 2008/48.
11. Súd prvej inštancie žalobu v časti určenia neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zamietol. Určil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX

a č. XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov. Určil, že rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX a dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú neplatné. Na
základe odvolania žalovaného bola predmetom skúmania odvolacieho súdu časť rozsudku súdu prvej
inštancie týkajúca sa určenia že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
sú bezúročné a bez poplatkov (výrok III. a IV.), spolu s výrokom o trovách konania, ako výroku závislého.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15.1. Odvolací súd v tejto veci už opakoval dokazovanie na nariadenom pojednávaní dňa 12.06.2019,
kedy sa oboznámil sa s obsahom žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového
typu / zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 26.03.2015, so zmluvnými
dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti žalovaného, s

oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 26.03.2015, s obsahom žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 26.03.2015, so zmluvnými dojednaniami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti žalovaného, oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2015.

15.2. Z takto zopakovaného dokazovania odvolací súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník
uzavreli dňa 26.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver (úverový limit) 1 500 eur a záväzok žalobcu
poskytnutý úver vrátiť žalovanému v 36 mesačných splátkach po 53,08 eura. Z bodu 6 zmluvy ďalej
vyplýva celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 060,88 eura, RPMN za úver 26,61 %,

ročná úroková sadzba úveru 17,77 %, priemerná RPMN 34,42 %. Predmetom zmluvy bol ďalej záväzok
žalovaného poskytnúť žalobcovi revolvingový úver v čiastke 1 500 eur za rovnakých podmienok. Bola
dohodnutá aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru 150
eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania (bod 14), ktoré v bode 2.2. stanovovalipovinnosť veriteľa zaslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jeho náležitosti. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahovalo rovnaké údaje
ako bod 6. zmluvy a navyše ďalšie údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalovaný

nepreukázal, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi doručil žalobcovi.
15.3. Ďalej odvolací súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 26.03.2015,
zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok
žalovaného poskytnúť žalobcovi úver (úverový limit) 1 500 eur a záväzok žalobcu poskytnutý úver vrátiť
žalovanému v 36 mesačných splátkach po 53,08 eura. Z bodu 6 zmluvy ďalej vyplýva celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť 2 060,88 eura, RPMN za úver 26,61 %, ročná úroková sadzba úveru 17,77
%, priemerná RPMN 34,42 %. Predmetom zmluvy bol ďalej záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi
revolvingovýúvervčiastke1500eur zarovnakýchpodmienok.Boladohodnutáajročnáúrokovásadzba
úrokov z omeškania 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli zmluvné dojednania (bod 14), ktoré v bode 2.2. stanovovali povinnosť veriteľa zaslať dlžníkovi
oznámenie o schválení úveru a jeho náležitosti. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahovalo rovnaké údaje ako bod 6. zmluvy a navyše ďalšie
údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalovaný nepreukázal, že oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi doručil žalobcovi.
15.4. Z takto zopakovaného dokazovania odvolací súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 26.03.2015
dve zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktoré obsahovali všetky náležitosti vyžadované

zákonom č. 129/2010 Z.z.
16.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal platnosťou obidvoch zmlúv o spotrebiteľskom revolvingovom úvere
a dospel k záveru, že ide o zmluvy platne uzatvorené, preto žalobu v časti určenia, že spotrebiteľské
zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú neplatné, zamietol (výrok I. a výrok II. rozsudku súdu
prvej inštancie zo dňa 15. januára 2018 č.k. 6Csp/84/2017-114). V tejto časti rozsudok súdu prvej

inštancie nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť a z uvedeného dôvodu výroky I.
a II., nie sú predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
16.2.Predmetomodvolaciehokonaniajerozsudoksúduprvejinštancievčastiurčenia,že spotrebiteľské
úvery poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú bezúročné a bez poplatkov (výroky III. a IV.

rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15. januára 2018 č.k. 6Csp/84/2017-114).
17.1. Po zopakovanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
v napadnutej časti, v ktorej určil, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú bezúročné a bez
poplatkov, je nesprávne. Pritom nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého ide o zmluvy
spotrebiteľské, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Nestotožnil sa však so

záverom, podľa ktorého zmluva neobsahuje náležitosti stanovené zákonom, konkrétne dobu trvania
zmluvy, termín konečnej splatnosti a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Uvedený záver založil súd prvej inštancie na tom, že predmetné zmluvy považoval za uzatvorené len v
rozsahu uvedenom v bode 5, údaje v bode 6 nepovažoval za dohodnuté. Navyše dohodnutý poplatok
za poskytnutie úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru odvolacieho súdu

predmetné zmluvy o úvere boli uzavreté v rozsahu bodu 6, v ktorom sú všetky údaje o schválenom
úvere, ktoré vyžaduje § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Hoci pri bode 6 je v zátvorke poznámka „nevypĺňajte“
údaje v tomto bode sú totožné s bodom 5 žiadosti, okrem predpokladanej RPMN za úver uvedenej
bode 5 vo výške 27,03 %, pričom RPMN za úver uvedená v bode 6 bola 26,61 %. Keďže však RPMN
nie je údaj, ktorý je predmetom dohody, ale výsledkom výpočtu podľa vzorca uvedeného v zákone, a

navyše skutočná RPMN 26,61 % bola nižšia ako predpokladaná RPMN 27,03 %, uvedenú skutočnosť,
podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné považovať za absenciu zákonom vyžadovaného údaja o
RPMN v zmluve, ani nesprávne uvedenie RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa. Žalobca svojim
podpisom na konci listiny obsah zmluvy akceptoval. Preto nebol správny záver súdu prvej inštancie,
podľa ktorého sú úvery poskytnuté na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č.

XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 bezúročné a bez poplatkov, pre absenciu náležitosti
uvedených v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.
17.2. V prvom rade sa odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
predmetné zmluvy o úvere neobsahovali náležitosť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Obsahom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo rozdeliť

splátkunatrisamostatnésplátky.Zákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochnadobudolúčinnosť
dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1

Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
smernice. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že eurokonformnému výkladu ustanovenia §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka

obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý
termín splatnosti splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore
so smernicou 2008/48/ES. Navyše s účinnosťou od 01.05.2018 došlo k novelizácii zákon č. 129/2010
Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne
v písm. k), sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“, čím legislatíva reagovala na stav, podľa ktorého
niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.

17.3. Ďalej sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluvy
neobsahovali dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. V bode 6 každej zmluvy je uvedený
počet splátok a výška mesačnej splátky. Z tohto vyplýva logický záver, že každá z predmetných zmlúv
v časti týkajúcej sa spotrebiteľského úveru mala trvať rovnaký počet mesiacov, ako bol dohodnutý počet
splátok. Zmluvy v časti týkajúcej sa revolvingového úveru boli dohodnuté na dobu neurčitú, čo je dané

charakterom tohto typu úveru.
17.4. Nakoniec sa odvolací súd nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
ustanovenie zmluvy, ktoré stanovilo záväzok žalobcu zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume
150 eur je podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve. V tomto smere bolo potrebné prisvedčiť žalovanému, že poplatky spojené

so spotrebiteľským úverom boli bežnou súčasťou obchodnej praxe a predmetný poplatok nebol ani
zakázaný zákonom č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 10). Poplatok za poskytnutie úveru nemožno považovať
za plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujmy spotrebiteľa podľa § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka. Navyše poplatok bol žalobcovi známy pri uzavretí oboch zmlúv, bol uvedený
v žiadosti / zmluve medzi ostatnými údajmi týkajúcimi sa úveru, a vzhľadom k výške úveru, nemožno

dospieť ani k záveru o neprimeranej výške poplatku za poskytnutie úveru.
18.1. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietal, že zmluvné dojednania a
oznámenie veriteľa o schválení úveru boli doručené iba jeho právnemu zástupcovi začiatkom roku 2017,
potom ako začala vzájomná komunikácia. Vo vyjadrení k odvolaniu k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého
chýbajúce náležitosti zmlúv sú uvedené v zmluvných dojednaniach a v oznámení o schválení úveru

(termín konečnej splatnosti) uviedol, že oznámenie o schválení úveru nepodpísal, preto nemá povahu
dvojstrannéhoprávnehoúkonuazopakoval,žepredmetnéoznámeniebolodoručenéibajehoprávnemu
zástupcovi začiatkom roku 2017, potom ako začala vzájomná komunikácia medzi právnym zástupcom
žalobcu a žalovaným. Žalovaný predmetné oznámenie žalobcovi priamo nezaslal, ktorú skutočnosť
viackrát namietali, a žalovaný sa k nej nevyjadril, ani nepredložil žiadne potvrdenie o doručení.

18.2. Čo sa týka zmluvných dojednaní, z obsahu oboch žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru
revolvingového typu / zmluva o revolvingovom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX vyplýva, že zmluvné strany si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali ...
a na dôkaz tejto skutočnosti pripájajú nižšie svoje podpisy (bod 14.). Z uvedeného dôvodu odvolací súd
námietku žalobcu o nedoručení zmluvných dojednaní nepovažoval za dôvodnú.

18.3. Povinnosť doručiť žalobcovi oznámením veriteľa o schválení úveru vyplývala z bodu 2.2 zmluvných
dojednaní. V tomto smere odvolací súd nespochybňuje, že v priebehu konania žalobca nepreukázal
doručenie oznámení o schválení úveru žalobcovi ani v súvislosti s jednou zo zmlúv. Avšak nesplnením
uvedenej povinnosti vo vzťahu k platnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa odvolací súd nemohol
zaoberať z dôvodu, že otázka platnosti oboch zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru v tomto

konaní bola právoplatne vyriešená súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že ide o zmluvy platne
uzatvorené,pretožalobuvčasti určenia,žespotrebiteľskézmluvyč.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXX
sú neplatné, zamietol (výrok I. a výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15. januára 2018 č.k.
6Csp/84/2017-114). V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť. Keďže otázka platnosti predmetných úverových zmlúv bola právoplatne vyriešená v

konaní pred súdom prvej inštancie tak, že obe zmluvy boli platne uzatvorené, podľa názoru odvolacieho
súdu výroky I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie nemôžu byť predmetom prieskumu odvolacím súdom,
a preto nie je možné opätovne sa zaoberať platnosťou predmetných zmlúv v odvolacom konaní tak,
ako to uviedol dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu sa odvolacísúd zaoberal tým, aký vplyv malo nesplnenie povinnosti žalovaného doručiť žalobcovi oznámenie o
schválení úveru podľa bodu 2.2 zmluvných podmienok vo vzťahu k prípadnej bezúročnosti a bez
poplatkovosti predmetných úverov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na zopakované dokazovanie

na pojednávaní dňa 12.06.2019, z ktorého vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 26.03.2015 dve zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktoré obsahovali všetky náležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalobca v žalobe tvrdil, že spotrebiteľské zmluvy neobsahujú
náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., a to písomnú formu, dobu
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, a výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, preto je ich potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b)
zákona č. 129/2010 Z.z. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Čo sa týka písomnej formy
zopakovaným dokazovaním listinami na č.l. 31 a 39 mal preukázané, že strany sporu písomne uzavreli
dňa 26.03.2015 dve zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v
bodoch 17.2. a 17.3., ktoré nepovažuje za potrebné opakovať.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa určenia, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

20.O náhradetrovkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojenísustanovením§396ods.

1 a 2 CSP, § 453 ods. 3 a podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania, z dôvodu, že obe strany mali v konaní
úspech len čiastočný, pričom pomer ich úspechu bol rovnaký. Z uplatnených určovacích nárokov spolu
v počte osem, bol žalobca úspešný v štyroch, v ktorých bolo žalobe vyhovené a žalovaný rovnako v
štyroch, v ktorých bola žaloba zamietnutá. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania

voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v dovolacom konaní úspešný. O výške trov
dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP. Postupoval tak v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 19. novembra 2019 sp.zn. I. ÚS 453/2019, podľa ktorého „Základné ustanovenie o
nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu v

konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho
i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného

konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu
rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom
konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).