Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202032
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219202032.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr. Felixom
Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: L. Š., M.. XX.X.XXXX, A. XXX/XXA,
Q., zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Buhlom, Čajakova 5, Košice, o zaplate-nie 147,29 eura s

prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21Csp/23/2019-40, zo
dňa 18.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 147,29
eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 28.5.2016 do zaplatenia; žalobkyni priznal právo na

náhradutrovkonaniavovýške100%stým,žeovýšketrovrozhodnesamostatnýmuznesenímvydaným
vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu 16.4.2019 domáhala voči žalovanej zaplatenia 147,29 eura s príslušenstvom a náhrady
trov konania titulom dlžného poistného.

2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 297 veta druhá písm. b), § 219 ods. 3 C.s.p., vo veci rozhodol

rozsudkom bez nariadenia pojednávania, keď išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila a v spore
zostala pasívna. Súd prvej inštancie zároveň na základe vykonaného dokazovania a ním citovaných

zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že medzi stranami vznikol
záväzkový vzťah založený poistnou zmluvou. Z tohto záväzkového vzťahu vyplýva pre žalobcu, ako
poisťovateľa povinnosť poskytnúť v dojed-nanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a žalovanej, ako poistníkovi, povinnosť platiť ročné poistné. Žalovaná poistné
v predpísanej výške neuhradila, a preto došlo k zániku poistenia 5.10.2016. Žalobcovi vznikol nárok na
dlžné poistné z predmetnej poistnej zmluvy vo výške 147,29 eura. Žalovaná bola písomne vyzvaná na

zaplatenie dlžného poistného, no napriek výzve dlžnú sumu neuhradila. Na uvedenom základe uzavrel,
že žalobkyňa má v zmysle § 796 ods. 1, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 Občian-skeho zákonníka právo
na zaplatenie poistného v žalovanej výške. Keďže žalovaná sa so zaplatením dostala do omeškania,
zaviazal ju súd prvej inštancie aj na zaplatene úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013, čo je v danom
prípade 5 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.4. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej
odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným

postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukázala na to, že v prejednávanej veci bol 27.5.2019 vydaný platobný rozkaz, ktorý
žalovaná včas napadla odporom, v ktorom v plnom rozsahu poprela skutkové tvrdenia žalobkyne,

a to najmä poprela, že by so žalobkyňou uzavrela poistnú zmluvu, ktorá je titulom požadovaného
nároku, spochybnila pravosť svojho podpisu na poistnej zmluve, dokonca navrhla vykonať v tejto veci
znalecké dokazovanie, ktorým by bolo bez pochybností vylúčené, že ona skutočne poistnú zmluvu
podpísala, teda uzavrela a bola z nej aj povinná. Po tom, ako bol žalovanou podaný odpor, súd vo
veci nevytýčil pojednávanie, argumentujúc ustanovením § 297 veta druhá písm. c) C.s.p. a rovnako
tak nijako nepreukázaným a nepravdivým tvrdením, že "žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok

žalobcu nespochybnila a v spore zostala pasívna", a na takomto nedostatočnom základe, v rozpore so
zákonom vydal napadnutý rozsudok, ktorou žalovanú zaviazal k plneniu v zmysle žalobného návrhu.
Žalovanej, ktorá spochybnila v odpore samotné uzavretie zmluvy, svoj podpis v nej a navrhla v zmluve
uvedený podpis podrobiť znaleckému skúmaniu, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Bola názoru, že na základe skutkového tvrdenia žalovanej o tom, že zmluvu nepodpísala,
mal súd prvej inštancie na odstránenie rozporu skutkových tvrdení sporových strán nariadiť znalecké
dokazovanie; zistenie skutočností, t.j. či žalovaná skutočne podpísala poistnú zmluvu, alebo nie patrí v
danom spore medzi rozhodujúce. Súd prvej inštancie tak vykonaným (neúplným) dokazovaním dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä k tomu, že "dňa 27.5.2011 strany uzatvorili poistnú zmluvu na

dobu neurčitú" a na tomto základe nezákonne zaviazal žalovanú k plneniu v zmysle podaného návrhu
žalobcu.

5. Poukázala aj na to, že skutočnosť, kto teda platil poistné, je tiež rozhodujúca. V neposled-nom rade
žalobca nijako nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku, obmedzil sa na tvrdenie, že ide o "dlžné

poistné", neuviedol za aké obdobie, pričom ročné poistné plnenie bolo v zmluve dojednané vo výške
517,81 eura. Žalovaná bola aktívna, poprela nárok, podala odpor a preto neobstojí záver konajúceho
súdu, že návrhu bolo vyhovené z dôvodu, že sa nevyjadrila k žalobe, nárok nespochybnila a bola v
konaní pasívna.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa §
297 písm. b) C.s.p.; napriek tomu, že súd prvej inštancie vydal 27.5.2019, pod. č.k. 21Csp/23/2019-27
platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením. Platobný rozkaz bol
uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 21Csp/23/2019-31, zo dňa 4.7.2019, z tohto dôvodu
zrušený.

8. Podľa § 297 veta druhá písm. b) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

9. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie zákonu sa priečiaci procesný postup súdu, ktorým

strane odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré jej dáva Civilný sporový poriadok (napr. právo
na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumi-teľného podania, vykonávať svoje
práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia), v tomto prípade právo zúčastniť sa pojednávania a s tým súvisiace právo na prednesžaloby (obrany), navrhovanie dôkazov, vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom, prednesenie záverečnej
reči, právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku a na jeho stručné odôvodnenie, ktoré sú z hľadiska
vecného, časového a miestneho, neopakovateľnými a nezameniteľnými právami s inými procesnými

právami strany. O vadu v zmysle uvedeného ide vtedy, ak išlo o procesný postup nesprávny, ktorý sa
prejavil v priebehu konania.

11. Právo strany, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti je zaručené čl. 48 ods. 2
Ústavy SR. Je nepochybné, že Civilný sporový poriadok je založený na procesnej aktivite sporových

strán a nevylučuje možnosť spor rozhodnúť aj bez nariadenia pojedná-vania, avšak (v prípade, že ide
o spotrebiteľský spor) musia byť splnené kumulatívne tri podmienky 1/ ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia, 2/ skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, 3/ hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur. V prejednávanej veci žalovaná podala odpor, v ktorom poprela skutkové tvrdenia
žalobkyne.

12. Z uvedeného je zrejmé, že skutkové tvrdenia strán v konaní sú sporné. Ak potom súd prvej inštancie
za daného stavu vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 veta druhá písm. b) C.s.p.
vychádzajúc z toho, že žalovaná bola v spore pasívna, odvolaciu námietku žalovanej, ktorou namietala,
že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, možno považovať za

plne opodstatnenú. Existencia uvedenej vady konania je porušením práva na poskytnutie spravodlivej
ochrany práv zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..

14. Pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov, pre ktoré odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok bolo právne
bezvýznamné, aby sa bližšie zaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovanej.

15. V ďalšom konaní (keďže skutkové tvrdenia strán sú sporné), súd prvej inštancie nariadi vo veci
pojednávanie, vec opätovne prejedná, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný
pre svoje rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok

dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).