Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316211782
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316211782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. W. Y., PhD., nar.
X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu J., O. XX, zastúpený splnomocnencom: SVITOK a spol., s.r.o., IČO:
36 863 980, adresa sídla Bratislava, Tomášikova 23/C, proti žalovaným: 1/ Design devotion, s.r.o., IČO:
36 847 925, adresa sídla Bratislava, Flöglova 944/3, 2/ Dražobná a likvidačná spoločnosť, s.r.o., IČO:
46 545 123, adresa sídla Bratislava, Nejedlého 29, 3/ ALEX, s.r.o., Prešov, IČO: 31 724 990, adresa
sídla Prešov, Tomášikova 58, zastúpený splnomocnencom: AK E - S attorneys - at - law, s.r.o., adresa
sídla Bratislava, Záhradnícka 4, 4/ Realty Investment & Development Co. s.r.o., IČO: 35 931 191, adresa

sídla Bratislava, Bajkalská 25, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 3/ a
žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. októbra 2018 č.k. 35C/41/2017- 273 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v
rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh
bol spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagas, N 60/2016, Nz 10567/2016 zo dňa

24.03.2016, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G.
Z., zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra
CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda
o výmere 65040 m2, vykonaná žalovaným 2/ dňa 24.03.2016, na návrh žalovaného 1/ a vydražené
žalovaným 3/ je neplatná.

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané:

Žalobca je záložným veriteľom v 4/ rade žalovaného 4/ ako záložného dlžníka a je jednak osobou, ktorej
platnosť záložnej zmluvy sa žalovanými 1/ až 3/ spochybňuje a zároveň ide o osobu, ktorá tvrdí, že bola
dotknutánasvojichprávach.Žalobca1/mávočižalovanému4/pohľadávkunazákladeZmluvyopôžičke
číslo 1/2001 z 12.12.2011 a Uznania záväzku k zmluve o pôžičke číslo 1/2011 z 23.12.2015, ktorá
pohľadávka je zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva z 23.12.2015 na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. Z., zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere

65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2 (ďalej len dražené nehnuteľnosti),
ktoré záložné právo bolo zapísané na základe rozhodnutia Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor
z 29.2.2016 pod V-118/2016.1.2.2 Pôvodne vystupoval popri žalobcovi (v tom čase žalobcovi 1/) aj žalobca 2/ Ing. I. I., rovnako
figurujúci ako záložný veriteľ v 4/ rade, na základe totožného právneho titulu ako žalobca, ktorý však
v priebehu tohto konania postúpil svoju pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu 1/,

na základe čoho súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že žalobcom je už len pôvodne označený
žalobca 1/, a to uznesením č.k. 35C/41/2017-221 zo dňa 5.6.2018, právoplatným dňa 29.8.2018.

1.2.3 Žalovaný 1/ je záložným veriteľom žalovaného 4/, ktorého záložné právo je evidované pod č. Z
5350/2015, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2015 zo záložnej zmluvy č. V

5229/2014zodňa22.12.2014,výškazabezpečenejpohľadávky50.000eursúrokom1.200eurmesačne
(č.l. 61 spisu);

1.2.4Žalovaný2/jedražobníkom,ktorýnanávrhžalovaného2/uskutočnildražbunehnuteľnéhomajetku
žalovaného 4/.

1.2.5 Žalovaný 3/ je vydražiteľom dražených nehnuteľností.

1.2.6 Žalovaný 4/ je pôvodným vlastníkom dražených nehnuteľností.

1.2.7 Žalovaný 4/ relevantným spôsobom požiadal Slovenskú poštu, a.s., o doposielanie poštových

zásielok na adresu J., W. Q. XX, a to v období od 5.1.2016 do 31.1.2016 a od 2.2.2016 do 31.3.2016.
Adresa jeho sídla uvedená v obchodnom registri v tom čase bola J., J. XX.

1.2.8 Dňa 24.3.2016 sa o 10:00 hod. v Bratislave, Hotel G Bratislava, sa na základe návrhu žalovaného
1/ uskutočnila dražba nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na

LV č. XXXX, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. Z., ako pozemok registra CKN,
parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere
65040 m2, vo vlastníctve žalovaného 4/, vykonaná žalovaným 2/ ako dražobníkom. Najnižšie podanie
predstavovalo sumu 183.000 eur zodpovedajúce všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým
posudkom č. 8/2016 Ing. Ľubice Bohovicovej, išlo o prvé kolo dražby, dostavili sa dvaja účastníci dražby,

príklep bol udelený prvému z nich - žalovanému 3/ - na najvyššie podanie 178.000 eur.

1.2.9 Na dražených nehnuteľnostiach boli na liste vlastníctva číslo XXXX zapísané aj ďalšie 2 ťarchy
a to V 4836/2015, záložné právo v prospech Ing. E. I., s výškou zabezpečovanej pohľadávky 43.000
eur s 18% ročným úrokom, Z 6299/2015 - EÚ Bratislava, EX 34/15, oprávnený - COOP Jednota

Slovensko, spotrebné družstvo; V 118/2016, záložné právo v prospech žalobcu a Ing. I. I., výška
zabezpečovanej pohľadávky je 40.000 eur s ročným úrokom 10% (č.l. 10 spisu) a predmet nájomnej
zmluvy č. A-244/2009 medzi žalovaným 4/ ako prenajímateľom a AGROMAČAJ s.r.o..

1.2.10 Na návrh oprávneného - Orange Slovensko, a.s. proti žalovanému 4/ ako povinnému dňa

6.11.2014 začalo pod sp. zn. EX 1334/2014 u súdneho exekútora Mgr. Petra Krušinu, EÚ Lazaretská
4, Bratislava exekučné konanie o vymoženie 938,15 eur s prísl. s tým, že predmetná exekúcia bola
ukončená vrátením poverenia dňa 2.2.2016.

1.2.11 Zo všetkých listín, ktoré podľa z.č. 527/2002 Z.z. mali byť žalovanému 4/ ako vlastníkovi draženej

nehnuteľnosti doručené, mu boli na adrese W. Q., J. doručené len výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti
(dňa 13.1.2016) a výzva na odovzdanie nehnuteľností z 11.4.2016 s tým, žalovaný 4/ na tejto adrese
predmetné zásielky reálne prevzal. Ostatné zásielky žalovaný 2/doručoval žalovanému 4/ výhradne
na adresu uvedenú v obchodnom registri /dodatok č. 1 k oznámeniu o dražbe (7.3.2016), odpoveď
na žiadosť o upustení o dražbe (22.3.2016), znalecký posudok (4.2.2016), odpis notárskej zápisnice

(30.3.2016)/. Všetky listiny sa vrátili nedoručené s poznámkou pošty o tom, že adresát je na uvedenej
adrese neznámy.

1.2.12 Dražba sa konala 24.3.2016, čo bolo Zelený štvrtok.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok osoby spochybňujúcej platnosť záložnej zmluvy alebo namietajúcej
porušenie ustanovení zákona o dražbách, domáhať sa z dôvodu porušenia jej práv určenia neplatnosti
dražby súdom podľa § 21 ods. 2 a ods. 4, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, § 17 ods. 2, ods.
3 a ods. 5, § 19 ods. 1 ZoDD (zákona číslo 527/2002 Z.z. dobrovoľných dražbách a o doplnení zákonaSlovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
v znení účinnom k 24.3.2016) a § 61d ods. 1 EP ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v

celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.

1.4 Doručovanie je upravené vo vyššie citovanom ust., pričom je zrejmé, že odkazuje na v tom čase
účinnú úpravu doručovania podľa O.s.p. Osobitným spôsobom doručenia do vlastných rúk vykonaným
náhradným spôsobom je od účinnosti novely (zákona č. 501/2001 Z.z.) doručovanie písomností

právnickej osobe a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi. Ak písomnosť právnickej osobe nemožno
doručiť na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky
súdu považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa
o tom nedozvie. Na fikciu doručenia v týchto dvoch prípadoch stačí, že súd A/ nepozná inú adresu
podnikateľa, B/ zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá je sídlom (miestom) podnikania, ktoré

má oporu v platnom zápise v príslušnom, najmä obchodnom registri a C/ zásielka sa vrátila ako
nedoručená. V súlade s ustanovením odseku 1 sa písomnosti v celom režime vykonávania dražby
doručujú predovšetkým formou listovej zásielky do vlastných rúk a iba v prípade, ak to nie je možné alebo
účelné, sa doručujú iným preukázateľným spôsobom opätovne do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené.
Ako je zrejmé zo základného režimu doručovania, zákonodarca doručovanie založil na doručovaní do

vlastných rúk, a teda priamom doručovaní osobe, ktorá je adresátom konkrétnej písomnosti. V poradí
prvý spôsob doručovania sa líši iba explicitným ustanovením režimu listovej zásielky, z ktorého výnimku
tvorí iný preukázateľný spôsob doručovania do vlastných rúk osobe, ktorej je písomnosť určená. Režim
doručovania písomnosti do vlastných rúk je založený a vychádza z použitia zaužívaného postupu
upraveného zákonom č. 324/2011 Z.z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a naň

nadväzujúceho platného Poštového poriadku, ktorý vydáva subjekt zabezpečujúci prepravu poštových
zásielok. Režim doručovania do vlastných rúk má garantovať doručenie a odovzdanie zásielky výhradne
osobe, ktorá je jej adresátom, a teda na adresu, ktorú predmetná osoba uviedla alebo ktorú dražobník
zistil inak a na ktorej sa táto osoba zdržuje. S poukazom na uvedený zákonný režim je potrebné,
aby režim doručovania do vlastných rúk prebehol v súlade so zákonom. Predmetný režim doručovania

zásielky musí byť preto náležite vyznačený aj na doručenke, ktorá má štatút verejnej listiny a platí o
nej vyvrátiteľná domnienka pravdivosti, ak nie je preukázaný opak. Z uvedeného plynie, že v prípade,
ak by doručenka nespĺňala náležitosti vyžadované zákonom alebo proces doručovania by neprebehol v
súlade so zákonom, nebolo by možné uplatniť domnienku pravdivosti, a teda ani režim fikcie doručenia
s právnymi účinkami v ňom predpokladanými.

1.5 Z dražobného spisu predloženého žalovaným 2/ vyplynulo, že zo všetkých listín, ktoré podľa
z.č. 527/2002 Z.z. mali byť žalovanému 4/ ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti doručené, mu bola
preukázateľne doručená len výzva na sprístupnenie nehnuteľností, dňa 13.1.2016, na adrese (ako to
vyplýva z doručenky) W. Q., J., na ktorej adrese došlo k reálnemu prevzatiu zásielky žalovaným 4/ a

výzva na odovzdanie nehnuteľností zo dňa 11.4.2016. Napriek vedomosti o inej adrese žalovaného 4/
zrejmej z doručenky o prevzatí výzvy na sprístupnenie nehnuteľností z 13.1.2016, žalovaný 2/ doručoval
žalovanému 4/ následné listiny výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri. Všetky listiny sa
vrátili nedoručené s poznámkou pošty o tom, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.

1.6 Súd sa nestotožnil argumentáciou žalovaného 2/ o tom, že on zásielky žalovanému 4/ má povinnosť
len zaslať, nie doručiť, nakoľko v takomto prípade by bolo ust. § 10 ods. 1 z.č. 527/2002 Z.z. samoúčelné,
až nadbytočné a dosiahnutie účinkov doručenia fikciou o doručení podľa v tom čase účinnou úpravou
O.s.p.onáhradnomdoručovanípísomnostídovlastnýchrúkprávnickejosobebybolovylúčené.Súdmal
za to, že žalovaný 2/ mal najneskôr doručením doručenky, ktorou bola žalovanému 4/ zasielaná výzva

na sprístupnenie nehnuteľnosti vedieť o tom, že žalovaný 4/ zásielky preberá na inej adrese, než je jeho
adresa sídla uvedená v obchodnom registri, a to na adrese uvedenej na doručenke, avšak napriek tomu
následné listiny zasielal žalovanému 4/ výlučne na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri, hoci mal
vedomosť, že sa vracajú s poznámkou: adresát neznámy.

1.7 V danom prípade nemožno aplikovať účinnú fikciu doručenia zákonom stanovených listín
žalovanému 4/, a to jednak vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok, ako aj vzhľadom na nedostatok
zákonného postupu na strane Slovenskej pošty, a.s., ktorá napriek prijatej žiadosti žalovaného 4/ o
preposielanie jemu adresovaných zásielok žalovaného 2/ v rozhodujúcom období skutočne realizovalalen v prípade dvoch zásielok. Nemožno na pochybenie pošty prihliadať ako na pochybenie tretieho
subjektu s prejednávanou vecou nesúvisiace, nakoľko režim doručovania písomnosti do vlastných rúk je
založenýavychádzazpoužitiazaužívanéhopostupuupravenéhozákonomč.324/2011Z.z.opoštových

službáchvzneníneskoršíchpredpisovanaňnadväzujúcehoplatnéhoPoštovéhoporiadku,ktorývydáva
subjekt zabezpečujúci prepravu poštových zásielok. Uvedený postup nemožno odčleniť od celkového
postupu pre doručovanie, a teda v prípade pochybenia pošty nemôžu nastať účinky doručenia, v danom
prípade ani fikciou doručenia. Uvedený nedostatok - nedoručenie listín zákonným spôsobom a to najmä
znaleckéhoposudku,ktorépodľaz.č.527/2002Z.z.malibyťdoručovanéžalovanému4/dovlastnýchrúk

(iná vhodnejšia forma doručovania v konaní preukázaná nebola) ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti
sú podľa názoru súdu závažným nedostatkom predmetnej dražby, porušujúcimi ust. z.č. 527/2002 Z.z.,
a to konkrétne ust. § 12 ods. 4, § 17 ods. 5 písm. a), v kontexte ust. § 10 ods. 1 z.č. 527/2002 Z.z.,
ktorým postupom bol žalovaný 4/ ako vlastník draženej nehnuteľnosti výrazne obmedzený na svojich
zákonných právach, ktorý nedostatok nemožno konvalidovať tým, že o dražbe vedel a mal možnosť
nahliadnuť do dražobného spisu, na základe čoho je nutné vyhlásiť predmetnú dražbu za neplatnú.

1.8 Žalovaný 2/ mal povinnosť po doručení žiadosti o upustenie od dražby zo strany žalovaného 4/,
vzhľadom na porušenie ust. § 17 ods. 5 písm. a) z.č. 527/2002 Z.z. od vykonania dražby podľa ust. § 19
ods. 1 písm. d) z.č. 527/2002 Z.z. (nesplnenie podmienok podľa ust. §§ 13 až 17) upustiť, ktorej žiadosti
žalovaný 2/ bez zákonného dôvodu nevyhovel a od vykonania dražby neupustil, čo predstavuje ďalšie

porušenie z.č. 527/2002 Z.z. a vyhlásenie predmetnej dražby za neplatnú, a to aj v spojitosti s termínom
jej konania, ktorým bol 24.3.2016, čo bol Zelený štvrtok, pričom je všeobecne známym, že v uvedený
deň prakticky začínajú veľkonočné sviatky, kedy sa väčšina (aj) potenciálnych účastníkov dražby rôznym
spôsobom pripravuje na trávenie sviatkov, čo rozhodne neprispelo k zabezpečeniu možnosti účasti čo
možno najvyššieho počtu účastníkov dražby za účelom dosiahnutia najvyššieho podania.

1.9Vneposlednomradesúdkonštatuje,ženedoručenímznaleckéhoposudkužalovanému4/zákonným
spôsobom došlo k ukráteniu práva žalovaného 4/ podľa ust. § 11 ods. 5 z.č. 527/2002 Z.z. relevantným
spôsobom namietať proti zaslanému znaleckému posudku, pričom vzhľadom na v konaní predložený
súkromnoznalecký posudok č. 22/2018 a jemu predchádzajúce odborné vyjadrenie č. 01/2016, ktorých

závery o všeobecnej hodnote dražených nehnuteľností sú v príkrom rozpore so znaleckým posudkom
použitým v napadnutej dražbe č. 8/2016 sa možno dôvodne domnievať, že uplatnením uvedeného
práva žalovaným 4/ by došlo k výraznému zvýšeniu vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností, v
prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z dražby a v konečnom dôsledku aj k plnému uspokojeniu
pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom v 4/ rade na predmetných nehnuteľnostiach,

ktorým postupom bol na svojich právach v súvislosti s napadnutou dražbou ukrátený aj žalobca.

1.10 Súd konštatuje, že žalovaní 1/ až 3/ proti ako odbornému vyjadreniu č. 01/2016, tak i znaleckému
posudku č. 22/2018 predlženými žalobcom len namietli neprijateľnosť spôsobu použitia porovnávacej
metódy znalcom, avšak sa obmedzili na tvrdenie, nenavrhli vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým

posudkom (ktoré vzhľadom na odborný charakter problematiky súd považuje za najvhodnejšiu možnosť
relevantného spochybnenia žalobcom predloženého znaleckého posudku), v dôsledku čoho súd
považuje správnosť odborného vyjadrenia č. 01/2016 a znaleckého posudku č. 22/2018 za nevyvrátenú
a ktorá skutočnosť predstavuje ďalší dôvod za vyhlásenie dražby za neplatnú.

1.11 Súd vo veci vykonal všetko dokazovanie navrhnuté stranami sporu, okrem výsluchu štatutárov
navrhnutého žalovaným 2/ opakovane písomne, a to z dôvodu, že žalovaný 2/ predmetný návrh
na doplnenie dokazovania čo do jeho účelu žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani v tejto súvislosti
neformuloval žiadne otázky výsluchu, nedostavil sa ani na jedno pojednávanie vo veci, pričom súd
vzhľadomnazásadukontradiktórnostikonanianemaldôvodpredmetnédokazovanievykonaťauvedený

návrh zamietol.

1.12 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou
priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný 3/ a žalovaný 2/. Žalovaný 3/ s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súdprvej inštancie že tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C.s.p.).

2.2.1 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že v prípade doručovania bývalému vlastníkovi
nehnuteľností (žalovanému 4/) dražobník porušil povinnosť doručovať mu písomnosti do vlastných rúk
(§ 10 ZoDD) a nebolo možné uplatniť ani fikciu doručenia. Z dokazovania vyplynulo, že bývalý vlastník
nehnuteľností požiadal Slovenskú poštu, a.s. o doposielanie poštových zásielok na adresu W. Q. XX, J.,
naktorúadresupoštadoručilabývalémuvlastníkovinehnuteľnostíVýzvunasprístupnenienehnuteľností

dňa 13.1.2016 a tiež Výzvu na odovzdanie nehnuteľností z 11.4.2016. Súd na základe týchto skutočností
malzato,žedražobníkmalmaťvďakadoručenkevedomosťo"inejadrese"vlastníkapredmetudražby.S
takýmto názorom súdu odvolateľ nesúhlasí, nakoľko dražobníkovi bola známa jediná adresa vtedajšieho
vlastníka nehnuteľností a to adresa uvedená v obchodnom registri. Dražobník nemohol mať a nemal
vedomosť o vyššie spomenutej žiadosti o doposielanie zásielok. Nemal k dispozícii žiaden podklad na
to, aby si dal do súvisu osobu bývalého vlastníka nehnuteľností s preňho neznámou adresou. To, že sa

doručenka vrátila z inej adresy, ešte neznamená, že dražobník mal vedomosť o inej adrese vtedajšieho
vlastníka. Dražobník nemal na akom základe doručovať na predmetnú adresu - táto dražobníkovi
nevyplývala zo žiadneho verejného registra a nebola mu ani žiadnym spôsobom oznámená. Bývalý
vlastník nehnuteľnosti mal vedomosť o priebehu dražby a to na základe prevzatej výzvy na sprístupnenie
nehnuteľností dňa 13.1.2016. Ak by vynaložil čo i len minimálnu starostlivosť o svoj majetok, oznámil by

svoju aktuálnu adresu dražobníkovi; neučinil tak ani vo svojich žiadostiach adresovaných dražobníkovi.

2.2.2 Dražobník si splnil svoje oznamovacie povinnosti v zmysle § 11 ods. 4 a § 17 ods. 3 ZoDDz čoho
je zrejmé, že bývalý vlastník nehnuteľností mal vedieť a vedel o konaní dobrovoľnej dražby.

2.3 Pokiaľ ide o zvolený dátum dražby, boli dodržané všetky zákonné lehoty a bol zvolený riadny
pracovný deň. Dražba sa konala doobeda o 10:00 hod., čo potencionálnym účastníkom dražby
poskytovalo dostatok času na akékoľvek prípravy na nadchádzajúci sviatok (Veľký piatok), dokonca aj
na prípadný presun na druhý koniec republiky a tak nie je správny záver súdu prvej inštancie, že nebola
zabezpečená možnosť účasti, čo možno najvyššieho počtu účastníkov dražby. Zvolený dátum bol

určený v súlade so zákonom a potencionálni účastníci dražby mali o dátume viac ako mesiac vedomosť.

2.4 Nesprávny záver súdu prvej inštancie, že predložením žalobcových posudkov (odborné vyjadrenie
číslo 01/2016 a súkromnoznalecký posudok číslo 22/2018) v dražobnom konaním by došlo k výraznému
zvýšeniu vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností a v prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z

dražby a v konečnom dôsledku aj k plnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným
právom v 4. rade na predmetných nehnuteľnostiach. Predmetné posudky žalobcu totiž vychádzajú len
z jednej jedinej skutočnosti a tou je uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce G. Z. číslo 3/2016 z 11.2.
2016, ktorým toto súhlasí so zmenou funkčného využitia pozemkov (nehnuteľností) na: "ľahký
priemysel, haly, logistika". Napriek tomu, že toto uznesenie nemá v súvislosti so zmenou využitia

pozemkov žiadne právne účinky, žalobcom predložené posudky mu tieto účinky priznávajú. V tejto
súvislosti odvolateľ ďalej namieta, že nie je správny ani záver súdu prvej inštancie, že vykonanie
dokazovania kontrolným znaleckým posudkom je najvhodnejšou možnosťou spochybnenia žalobcom
predložených posudkov, nakoľko takéto dokazovanie nie je hospodárne ani účelné okrem iného aj
dôvod, že pozemky boli v čase dražby a sú aj v čase podania tohto odvolania využívané ako orná pôda,

nikdy neboli preklasifikované na účel využitia "ľahký priemysel, haly, logistika" a preto posudky, ktoré
z tohto vychádzajú, nemožno považovať za relevantné. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Galanta,
pozemkový a lesný odbor na predmetné parcely nebolo vydané rozhodnutie o trvalom odňatí a ani
tunajší správny orgán neeviduje žiadosť o trvalé odňatie. Bez rozhodnutia o trvalom odňatí nie je zmena
funkčného využitia pozemkov možná. Súd sa nevysporiadal s takouto argumentáciou žalovaného 3/

počas konania.

2.5 Bývalého vlastníka nehnuteľností preto nemožno v žiadnom prípade považovať za konajúceho s
náležitou starostlivosťou. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože
tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na

list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky spisovej značky I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016). Odvolateľ má za to,
že konajúci súd nerešpektoval dobromyseľne nadobudnuté práva a nezisťoval, či verejný záujem na
zrušenie dražby prevyšuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami. S týmito skutočnosťami sa vnapadnutom rozsudku súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ak by napadnutý rozsudok nadobudol
právoplatnosť, boli by tým dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva viacerých subjektov a to nielen
žalovaných, ale napríklad aj záložných veriteľov, uspokojených z výťažku z dražby. Vzhľadom na to, že

výťažok dražby už bol pravdepodobne spotrebovaný, restitutio ad integrum nie je ani dobre možné.

3.1 Žalovaný 2/ navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť zamietnutím
žaloby v plnom rozsahu, viniac súd prvej inštancie, že tento dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f) a písm.

h) C.s.p.).

3.2 Žalovanému 2/ nie je známy dôvod, prečo súd neakceptuje zákonnú dikciu doručovania pôvodného
ZoDD, keď zákonodarca opakovane v ustanoveniach § 17 používa termín "zašle" a nie "doručí".
Zákonodarca vopred počíta s možnosťou nie preberania a iných obštrukcii pôvodných vlastníkov
nehnuteľností, ktoré predstavujú predmet dražby, preto úmyselne naformuloval povinnosť dražobníka

ako povinnosť "zaslať", teda vyexpedovať daný deň buď poštou alebo zaslať na zverejnenie do
obchodného vestníka (zasiela sa už iba elektronicky).

3.3 Skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s. nedoručovala zásielky žalovanému 4/ na základe jeho
požiadavky o preposielaní zásielok nemôže zakladať neplatnosť dražby (zákon o dobrovoľných

dražbách s takýmto spôsobom nepočíta a určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby možno určiť iba v
prípade porušenia ustanovení tohto zákona), takýto postup môže zakladať žalovanému 4/ iba nárok na
náhradu škody voči Slovenskej pošte, a.s.. Dražobník v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách nemá
vyhľadávaciu povinnosť a súd si zamieňa povinnosti dražobníka s povinnosťami súdu v danom čase.

3.4 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o možnosti vyhlásenia dražby za neplatnú z dôvodu,
že sa konala 24.3.2016 pričom daný deň bol Zeleným štvrtkom (katolícky sviatok, ktorý nie je dňom
pracovného pokoja) a tak sa dražby nemohli zúčastniť potencionálni účastníci dražby. Za pravdu by bolo
možné dať súdu iba v prípade, ak by sa dražby zúčastnil napríklad len jeden účastník, ak by nedošlo k
zvyšovaniu podania, čo nebol prípad práve v prejednávanej veci, ako ani záver, že odborné vyjadrenie a

súkromný znalecký posudok predložené žalobcom, vyvracajú zistenia znalkyne Ing. Ľubice Bohovicovej
v jej znaleckom posudku číslo 8/2016, nakoľko tieto vychádzajú z nesprávnej informácie a to funkčného
využitia pozemkov. V čase ohodnocovania ako aj v súčasnosti nebol a ani nie je schválený územný
plán obce, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že by bolo možné nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom
dražby použiť na inú, než poľnohospodársku výrobu.

3.5 Žalobca, žalovaný 1/ a žalovaný 4/ odvolací návrh nepodali.

4.1 Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného 3/ navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4.2 Súd správne vyložil ustanovenia o doručovaní písomností podľa ZoDD v spojení s príslušnými
ustanoveniami o doručovaní podľa O.s.p. a dospel k správnemu záveru, že základným predpokladom
splnenia fikcie doručenia je riadny, legálny spôsob doručovania písomnosti adresátovi. Ak teda neboli
splnené nároky na doručovanie (rovnako ako v tomto prípade), nie je možné, aby nastali účinky fikcie

doručenia. Nakoľko dokumenty, ktoré podľa ZoDD sa povinne doručujú vlastníkovi predmetu dražby
(v tomto prípade žalovanému 4/), neboli tomuto doručené a nenastala ani fikcia doručenia, došlo k
porušeniu ZoDD a poškodeniu práv žalovaného 4/.

4.3 Podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku znalca Dr.-univ., Ing. Juraj Szalay, PhD č. 22/

2018, ktorý je súkromným znaleckým posudkom podľa § 209 C.s.p., bola všeobecná hodnota draženej
nehnuteľnosti v čase vykonania dražby vo výške 2.400.000 eur. V tejto súvislosti žalobca trvá na svojej
argumentácii, že takýto zjavný nepomer medzi cenou získanou vydražením a reálnou všeobecnou
hodnotou, je rovnako dôvodom neplatnosti predmetnej dražby (a to hlavne v spojení s pochybením
dražobníka pri doručovaní znaleckého posudku žalovanému 4/). Uznesenie Obecného zastupiteľstva

Obce G. Z. číslo 3/2016 z 11.2.2016 je jednoznačne dôležitým faktorom, ktorý má za následok zvýšenie
všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku správne a
v súlade s príslušnými právnymi predpismi prihliadol na existenciu takéhoto uznesenia. Tvrdenia
žalovaného 3/ k znaleckému posudku nie sú spôsobilé spochybniť závery súkromného znaleckéhoposudku vypracovaného príslušným znalcom. Žalovaný 3/ preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
svojich tvrdení o hodnote predmetných pozemkov a spochybnenia záverov znaleckého posudku.
Na druhej strane žalobca svoje tvrdenie o nepomere hodnoty predmetu dražby a vydraženej ceny

jednoznačne preukázal znaleckým posudkom.

4.4 Nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby na
základe ZoDD, ktorý v ustanovení § 21 ods. 2 predpokladá možnosť vyslovenia neplatnosti dražby má
žalobca za to, že citovaný nález Ústavného súdu (spisovej značky I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016)

nie je v tomto prípade aplikovateľný.

4.5 Z dokazovania vyplynulo, že vlastník predmetu dražby uplatňoval svoje práva a snažil sa o upustenie
od dražby, avšak vzhľadom na nedoručenie niektorých zásadných písomností (oznámenie o dražbe a
znalecký posudok) z dôvodu pochybenia dražobníka, boli niektoré možnosti žalovaného 4/ na ďalšiu
obranu zmarené. S ohľadom na zákonnú možnosť napadnúť dobrovoľnú dražbu v lehote a v prípadoch

podľa § 21 ods. 2 ZoDD, nemohol byť žalovaný 3/ dobromyseľný ohľadom nespochybniteľnosti jeho
vlastníckeho práva. Žalovaný 3/ bol rovnako preukázateľne oboznámený s poučením o právach podľa
§ 21 ods. 2 ZoDD, ako vyplýva zo zápisnice o priebehu predmetnej dražby.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

- ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6.1 Predmetom konania je žaloba o určenie, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou
zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagas, N 60/2016, Nz 10567/2016 zo dňa 24.3.2016, predmetom ktorej
bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. Z., zapísané Okresným úradom
Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra CKN, parcela č. 1153/22, druh -
orná pôda o výmere 65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2, vykonaná

žalovaným 2/ dňa 24.3.2016, na návrh žalovaného 1/ a vydražené žalovaným 3/ je neplatná. Súd žalobe
vyhovel.

6.2 S prihliadnutím na obsah podaných odvolaní, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/ a 3/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie riadnym

neodôvodnením svojho rozhodnutia odňal žalovaným možnosť konať pred súdom, vec nesprávne
právne posúdil (a to najmä pokiaľ ide o aplikáciu § 10 a § 17 ZoDD a § 48 ods. 2 O.s.p.) a na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (najmä o nedoručení písomností
- najmä znaleckého posudku žalovanému 4/, jeho nevedomosti o priebehu dražby a znemožnení mu
relevantným spôsobom namietať proti znaleckému posudku a v konečnom dôsledku o porušení ZoDD)

a preto dospel k nesprávnemu záveru o dôvodnosti žaloby.

7.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7.2 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnuargumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaných 2/ a 3/ s takýmito dôvodmi,

a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza:

Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

8.2 Podľa § 10 ods. 1 ZoDD v znení účinnom ku dňu konania dobrovoľnej dražby písomnosti sa doručujú
poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným
preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

8.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zmysle vyššie uvedeného sa písomnosti v celom režime
vykonávania dražby doručujú predovšetkým formou listovej zásielky do vlastných rúk aj iba v prípade,
ak to nie je možné alebo účelné, sa doručujú iným preukázateľným spôsobom opätovne do vlastných
rúk osobe, ktorej sú určené. Z predmetného ustanovenia je ďalej zrejmé, že na tento všeobecný režim
zákonodarca vztiahol primerané použitie ustanovení osobitného predpisu, ktorým v súlade s odkazom

na poznámku pod čiarou je § 45 až § 50 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších zmien a doplnení účinný ku dňu doručovania). Režim doručovania do vlastných
rúk má garantovať doručenie a odovzdanie zásielky výhradne osobe, ktorá je jej adresátom, a teda
na adresu, ktorú predmetná osoba uviedla, alebo ktorú dražobník zistil inak, a na ktorej sa táto osoba
zdržuje. Podmienkou riadneho doručenia písomnosti je skutočnosť, aby sa adresát v čase doručovania v

mieste zdržiaval, a teda si mohol objektívne vyzdvihnúť zásielku a táto bola doručená do jeho sféry. Pre
poriadok je potrebné uviesť, že takáto podmienka riadneho doručenia sa už nevyžaduje podľa súčasne
platného C.s.p. účinného od 1. júla 2016, čo však nemalo vplyv na rozhodovanie v tejto veci, nakoľko
v čase doručovania písomnosti žalovanému 4/ súvisiacich so spornou dražbou bol postup a podmienky
doručovania upravený práve citovaným ZoDD a O.s.p..

8.4 Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom do 30. júna 2016 ak nie je možné doručiť písomnosť
právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom
je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,

sa o tom nedozvie.

8.5 V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na to, aby nastali
účinky doručenia zásielky fikciou je nevyhnutné aby odosielateľ (v tomto prípade dražobník) zásielku
doručoval na adresu, ktorá je sídlom podnikania, ktorá má oporu v platnom zápise v príslušnom,

najmä obchodnom registri, zásielka sa vrátila ako nedoručená a odosielateľ nepoznal inú adresu
adresáta - podnikateľa (žalovaného 4/). Pre poriadok je potrebné dodať, že preto, aby nastali
účinky doručenia zásielky fikciou museli byť splnené všetky vyššie uvedené podmienky kumulatívne.
Nesplnenie ktorejkoľvek z nich malo potom za následok nevyhnutnosť prijatia záveru o nedoručení
zásielky adresátovi.

8.6 V konaní bolo nesporným, že zo všetkých listín, ktoré podľa ZoDD mali byť žalovanému 4/ ako
vlastníkovi vydraženej nehnuteľnosti doručené, mu boli riadne do vlastných rúk doručené len dve
zásielky a to výzva na sprístupnenie nehnuteľností dňa 13.1.2016 na adrese W. cesta, J. a výzva
na odovzdanie nehnuteľností z 11.4.2016, že žalovaný 2/ doručoval a žalovanému 4/ následné listiny

výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri (dodatok číslo 2 k oznámeniu o dražbe, dodatok číslo
1 k oznámeniu o dražbe, odpoveď na žiadosť o upustení o dražbe, znalecký posudok, odpis notárskej
zápisnice) s tým, že všetky tieto listiny sa vrátili žalovanému 2/ ako nedoručené s poznámkou pošty o
tom, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Pokiaľ potom súd prvej inštancie dospel k záveru onedoručení práve citovaných písomností žalovanému 4/ (tieto neboli doručené do sféry žalovaného 4/ a
tak si ich nemohol objektívne vyzdvihnúť a zároveň neboli kumulatívne splnené všetky podmienky na to
aby bolo možné považovať zásielky za doručené fikciou), jeho záver je potrebné považovať za správny,

nakoľko žalovaný 2/ poznal aj inú adresu adresáta (žalovaného 4/), avšak na túto adresu mu predmetné
písomnosti nedoručoval. Správny je potom aj záver súdu prvej inštancie, že nedoručením znaleckého
posudku žalovanému 4/ v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby bolo žalovanému 4/
odňaté právo vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom (§ 12 ods. 4 a 5 ZoDD). Neobstojí preto námietka žalovaných

onesprávnomprávnomposúdenívecianiotom,žebysúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní procesného postupu pri
realizácii dražby zo strany dražobníka, majúceho za následok ukrátenie práv žalobcu na dosiahnutie čo
najvyššieho výťažku z predaja draženého majetku a tým aj čo najvyššieho uspokojenia jeho pohľadávky

odvolací súd uvádza:
Podľa § 12 ods. 1, 4, 5 a ods. 6 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo
orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie

byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku
prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny (1).
Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby (4). Vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u

dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca (5). Na účely ohodnotenia predmetu

dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná
hodnota predmetu dražby (6).

9.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vyššie citované ustanovenie predstavuje pre realizáciu
dražby,aleinaplneniezmysluvýkonuzáložnéhoprávaakotakéhojednoznajvýznamnejšíchustanovení

zákona o dobrovoľných dražbách. Cieľom predmetného ustanovenia je vymedziť pravidlá a postup
dražobníka pri ohodnocovaní predmetu dražby. Vo vzťahu k stanoveniu hodnoty predmetu dražby
je predovšetkým potrebné rozlišovať všeobecnú hodnotu predmetu dražby, t.j. východiskovú hodnotu
a cenu dosiahnutú vydražením, ktorá sa síce tiež kreuje v mieste a čase ale iba v obmedzenom
pôsobení ponuky a dopytu a informovanosti jednotlivých záujemcov o predmete dražby, v konečnej

závislosti od toho, koľko záujemcov sa o dražbe vecí dozvie a koľko účastníkov sa dražby skutočne a s
čestným úmyslom aj zúčastní. V týchto okolnostiach sa potom kreuje konečná cena predmetu dražby,
vychádzajúca práve zo všeobecnej hodnoty stanovenej v mieste a čase a informáciách o draženej
veci. Všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšou cenou hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a (napríklad aj o uznesení Obce
G. Z. č. 3/2016 z 11.2.2016 o súhlase so zmenou funkčného využitia dražených pozemkov - ľahký
priemysel, haly, logistika) i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Znalecký posudok ako základ stanovenia ceny predmetu dražby je jedna z najdôležitejších

listín, ktorá sa osobám povinným z dražby doručuje. Aj preto je nevyhnutné, aby dražobník znalecký
posudok doručoval vlastníkovi predmetu dražby do vlastných rúk. Podľa ustálenej súdnej praxe, už
samotné odoslanie znaleckého posudku v lehote kratšej ako 30 dní pred dňom konania dražby je
hodnotené ako zmarenie uplatnenia práva osoby povinnej z dražby podľa odseku 5 a zakladá dôvod
na určenie neplatnosti dražby, nieto ešte nedoručenie znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby

vôbec, ako to bolo aj v prejednávanej veci. V tejto súvislosti je ďalej potrebné dodať, že ustanovenie
odseku 6 zavádza osobitne významné pravidlo, podľa ktorého v prípade, ak v súlade s odsekom 5 bol na
žiadosť vlastníka predmetu dražby vyhotovený nový znalecký posudok na účely ohodnotenia predmetu
dražby. Ak vlastník predmetu dražby využije písomné námietky podľa odseku 5 (a takáto snaha a zámeržalovaného 4/ - vlastníka dražených nehnuteľností bol v tomto v konaní nepochybný, vzhľadom na jeho
žiadosť o upustenie od dražby zo 17.3.2016), docieli sa vždy stav, že cena predmetu dražby sa bude
odvíjať od znaleckého posudku s najvyššou všeobecnou hodnotou predmetu dražby. Takýto postup bol

v prejednávanej veci dražobníkom zmarený a to bez ohľadu na to, či dražobník prípadne vydražiteľ sám
hodnotí znalecký posudok predložený bývalým vlastníkom ako neobjektívny. Na to, aby bolo dražbu
možné považovať za platnú je potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby zachovať okrem iného
(existencie splatnej a preukázanej pohľadávky čo do dôvodu a výšky a splnenia ďalších hmotnoprávnych
podmienok pre výkon záložného práva podľa Oz. a podľa osobitných právnych predpisov) aj správny

a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. Tieto podmienky
totiž musia byť splnené kumulatívne.

10. Neobstojí ani námietka vydražiteľa o nezohľadnení ochrany práv dobromyseľného nadobúdateľa,
nakoľko ako to správne namietal aj žalobca, v režime neplatnosti dobrovoľnej dražby (§ 21 ZoDD) sa
naplno prejavujú nedostatky spojené s režimom nedobrovoľnej dražby, respektíve slabé miesta, ktoré

na jednej strane nedobrovoľnú dražbu proveriteľsky favorizujú, na druhej strane však prinášajú väčšie
(nepopierateľne predpokladateľné) riziko pre nadobúdateľa (vydražiteľa) z pohľadu možnej neplatnosti
dražby. Na báze tejto rovnice je zároveň založená aj celá podstata nedobrovoľnej dražby a zákonodarca,
ako aj účastníci dražieb (teda aj samotný vydražiteľ) museli počítať s tým, že ak nepripustia preventívnu
súdnu ochranu a kontrolu, bude potrebné všetky sporné aspekty výkonu nedobrovoľnej dražby riešiť ex

post - s časovým odstupom a pri konštruktívnej zmene právnych (vlastníckych a záväzkových) pomerov,
a to v súvislosti so súdnym konaním vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby.

11.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza:
Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské

práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť

súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

11.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces

nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalovaných, týkajúca sa nedostatku obsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani

argument o porušení práva na spravodlivý proces.

12. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o
náhrade trov konania. Ostatnými námietkami sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko už nemali vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

13.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania.

13.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).14. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).