Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209362
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614209362.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu P. E. XXX, S. J., korešp. adresa: H., vo veci
oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, právne zastúpený: Mgr. Lenka Zichová, LL.M, advokátka so sídlom J. X, XXX XX T., proti
povinnému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A. E., o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/206/2014-15 zo dňa 28.11.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Okresný súd v odôvodnení uviedol, že oprávneným predloženým exekučným titulom bol rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 71/02/14 zo dňa 04.03.2014. Okresný súd právne argumentoval,
že predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia
po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom prihliada súd z úradnej povinnosti.

Exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej
vykonateľnosti, bol vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákonorozhodcovskomkonaní“),apretožiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietol.
Rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní rozhodcovského rozsudku podľa rokovacieho poriadku,
ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom konaní a doručil

ho spolu v jednej zásielke s výzvou na podanie žalobnej odpovede, čo je v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydal rokovací poriadok, v ktorom neaplikoval kogentné
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci
v tzv. skrátenom rozkaznom konaní. Tým, že upovedomil žalovaného (povinného) o prebiehajúcom
konaní až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len
skutočnosti uvádzané oprávneným, porušil závažne zásahu rovnosti účastníkov, ako je obsiahnutá v §

17zákonaorozhodcovskomkonaní.Doručeniežalobyvtakejpodobe,vakejhorealizovalrozhodcovský
súd, je v rozpore s § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd bol povinný
doručiť žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohol žalovaný vyjadriť
žalobnou odpoveďou. Ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní kogentne rieši okamih nadobudnutia
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý nemožno zmeniť dohodou účastníkov ani ustanovením
rokovacieho poriadku.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že
sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, nakoľko okresný súd nezohľadnil fakt, že sa povinný
v konaní ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránil a voči nárokom oprávneného

nenamietal. Zároveň namietal možnosť okresného súdu zvoliť daný postup vo veci, keďže posudzovaniu
postupu nie je príslušný, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3M Cdo 11/2010. Ohľadne právomoci okresného (exekučného) súdu preskúmavať ktorýkoľvek
exekučný titul pred vydaním poverenia konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
je ratione temporis založená doručením žiadosti o vydanie poverenia a ratione materiae obmedzená

na posúdenie súladu takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z toho, že
zákon o rozhodcovskom konaní nestanoví žiadne osobitné pravidlo, je možné konštatovať, že rozsah
prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred
vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných
súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 159/2009). Keďže povinný mal
možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu zotrval

pasívny, oprávnený má za to, že okresný (exekučný) súd by nemal suplovať aktivitu povinného takto
neprimeraným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd uznesenie
okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie odvolaciemu
súdu. Uviedol pritom, že exekučný titul nie je po formálnej stránke vykonateľný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom

konania(§204ods.1O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a
preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Podľa § 17 zákon o rozhodcovskom konaní (rovnosť účastníkov rozhodcovského konania) účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi

rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Ohľadom námietky oprávneného o rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu vo vzťahu k
rozhodcovským rozsudkom v štádiu pred vydaním poverenia krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá

by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní
v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z
hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je
upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Krajský súd uvádza, že v
prejednávanej veci okresný súd skúmaním rozhodcovského konania (procesné úkony rozhodcovského

súdu) nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

V danom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením

§ 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu
mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným
rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským
rozsudkom. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok,nemôže si ho rozhodcovský súd. resp. rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok slúži
k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací
poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu, nemôže upraviť spôsob rozhodovania nad

rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným
rozhodcovským rozsudkom.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, a teda nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu, ktorý nemá materiálnu a formálnu
právoplatnosť a vykonateľnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné
rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia

rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.