Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205840
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5112205840.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560,
zast. AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, voči žalovaným: 1/
X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. XX, XXX XX U., t.č. M. a M. X., K. nám. F., priečinok XX, XXX XX
X., 2/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XXX, XXX XX J. R. K., 3/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX A. C. XX, o zaplatenie 27.381,39 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný v rade 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.627,84 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.813,20 Eur od 08.01.2012 do zaplatenia a zo sumy 5.814,64
Eur od 08.01.2012 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu takého plnenia povinnosť na plnenie ostatných.

Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov vzniknutých v rámci vykonaného
dokazovania voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rade 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 50% s tým, že
o výške náhrady nákladov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne označený žalobca sa žalobou zo dňa 15.02.2012 doručenou súdu dňa 20.02.2012, domáhal
voči žalovaným 1/ - 3/ zaplatenia sumy 27.381,39 Eur s úrokmi z omeškania. Svoj nárok odôvodnil tým,
že pôvodne označený žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovaným 1/ a 2/ dňa 16.03.2006

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške
350.000,- Sk/11.617,87 Eur a dňa 20.10.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalovaným1/a2/poskytnutýúvervovýške300.000,-Sk/9.958,18Eur.Žalovaný3/bolručiteľomvoboch
zmluvných vzťahoch. Žalovaní nesplatili úver riadne a včas, preto došlo k mimoriadnej splatnosti úveru.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na súčasného žalobcu, ktorého vstup
do konania na strane žalobcu súd pripustil.

3. Žalovaní namietali aktívnu legitimáciu žalobu, nakoľko mali za to, že nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky voči žalovaným.4. Podľa § 53 ods.4 písm. b) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu

vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

5. Súd skúma ex offo vecnú legitimáciu. V danom prípade pôvodne označený žaloba uzavrel so
žalovanými zmluvy o úvere a následne pohľadávku voči nim postúpil na žalobcu. Súd posúdil, že
postúpenie nie je vylúčené, ani dojednanie o možnosti postúpenia súd neposúdil za neprijateľnú

podmienku s poukazom na § 53 ods.4 písm. b) Občianskeho zákonníka, nakoľko nezistil žiadny dôvod
pre také vyslovenie, či posúdenie, keďže nie sú dané dôvody. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle
ustálenej súdnej praxe neskúma platnosť zmluvy o postúpení v konaní, v ktorom zmluva o postúpení
nie je predmetom konania a jednak subjekt, ktorý postúpil pohľadávku, nie je stranou tohto konania,
teda nemožno posudzovať platnosť postúpenia bez účasti zmluvných strán. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd posúdil, že je daná vecná legitimácia strán konania, nakoľko právny predchodca žalobcu

nadobudol pohľadávku na základe postúpenia, v dôsledku čoho sa stal veriteľom a žalovaní sú dlžníkmi,
pričom žalovaný 3/ je ručiteľom daných zmlúv na základe dohody o ručení.

6. Žalobca v priebehu konania svojimi viacerými dispozitívnymi úkonmi zobral žalobu v časti späť, v
dôsledkučohosúdkonanievdanýchčastiachzastavilakonečnýmpredmetomkonaniatakzostalasuma

12.172,45 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12.172,45 Eur od 25.11.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania. (l.č. 496, 501) V rozhodnutiach, ktorými súd konanie zastavil,
bolo rozhodnuté, že o trovách súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaní navrhovali, aby
súd žalobu odmietol, nakoľko žalobca nedoplnil rozhodujúce skutočnosti, súd posúdil, že uvedené nie
je prekážkou pre pokračovanie v konaní a nie je dôvod pre odmietnutie žaloby, ale bolo vecou žalobcu

v priebehu konania sa s danou skutočnosťou vysporiadať, keďže skutkové okolnosti boli uvedené a
taktiež boli predložené listinné dôkazy. Žalobca totiž jasne vymedzil, čo je predmetom konania a z akého
dôvodu.

7. Žalovaný v rade 1/ v priebehu konania viackrát podával procesné návrhy, o ktorých súd v priebehu

konania rozhodoval. Následne žalovaný v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018 uviedol,
že trvá na návrhu na prerušenie konania v zmysle § 162 CSP, a to dovtedy, kým ESD poskytne výklad
klauzuly podľa ods. 1, písm. p) prílohy Smernice Rady 93/13 EHS, nakoľko ide o nezhodu medzi
anglickým, francúzskym a nemeckým znením so slovenským, pričom on si dal preložiť dané znenie
a zistil nezhodu. S návrhom súhlasili aj žalovaný 2/ a 3/. Žalobca sa k návrhu na prerušenie konania

nevyjadril.

8. Podľa § 162 ods.1 a 3 CSP
(1) Súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie

prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

9. Súd po posúdení všetkých skutočností daný návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol,
nakoľko nezistil žiadny relevantný dôvod na prerušenie konania. Žalovaní nepreukázali podanie

žiadneho podnetu na ESD, ako ani preklad uvedenej klauzuly danej smernice, z ktorého by vyplývala
tvrdená nezhoda so znením v iných jazykoch, pričom ani špecifikácia nezhody nebola uvedená. Súd
teda posúdil, že nie je dôvod na prerušenie konania, preto daný návrh na prerušenie konania zamietol,
pričom nezistil ani dôvody na podnet na ESD.

10. Po vykonaní všetkých procesných úkonoch súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal
dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:11. Súd zistil, že pôvodne označený žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli
dňa 16.03.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX /ďalej aj ako 1.úver/, na základe ktorej
bol poskytnutý úver vo výške 350.000,- Sk/11.617,87 Eur ako spotrebný bezúčelový úver s premenlivou

úrokovou sadzbou, 10% ročne v deň uzavretia zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý
bezúčelový úver za podmienok:
- výška úveru 350.000,- Sk/11.617,87 Eur
- mesačná splátka 4.734,- Sk
- počet splátok 119

- ročná úroková sadzba premenlivá, 10% ročne v deň uzavretia zmluvy
- RPMN 5,00
- Termín splatnosti splátok - mesačne k 20.dňu, prvá splátka 20.04.2006
- Poplatok za poskytnutie úveru - 7.000,- Sk
- Poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne
- Lehota splatnosti - 20.02.2016

Zároveň v zmluve dlžník prehlásil, že sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami.

12. Dňa 16.03.2006 bola uzavretá Dohoda o ručení, ktorej veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. a
ručiteľ žalovaný 3/, ktorý sa zaviazal k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru
vo výške 350.000,- Sk ako ručiteľ. (l.č. 33 obsahu spisu)

13. Súd následne zistil, že pôvodne označený žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 1/ a 2/ ako
dlžníci uzavreli dňa 20.10.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX /ďalej aj ako 2.úver/,
na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk/9.958,18 Eur ako spotrebný bezúčelový
úver s premenlivou úrokovou sadzbou, 12% ročne v deň uzavretia zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že bol

poskytnutý bezúčelový úver za podmienok:
- výška úveru 300.000,- Sk/9.958,18 Eur
- mesačná splátka 4.396,- Sk
- počet splátok 119
- ročná úroková sadzba premenlivá, 12% ročne v deň uzavretia zmluvy

- RPMN 13,84%
- Termín splatnosti splátok - mesačne k 20.dňu, prvá splátka 20.11.2006
- Poplatok za poskytnutie úveru - 6.000,- Sk
- Poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne
- Lehota splatnosti - 20.09.2016

Zároveň v zmluve dlžník prehlásil, že sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami.

14. Dňa 20.10.2006 bola uzavretá Dohoda o ručení, ktorej veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. a
ručiteľ žalovaný 3/, ktorý sa zaviazal k zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru
vo výške 300.000,- Sk ako ručiteľ. (l.č. 35 obsahu spisu)

15. Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom

18. Podľa § 306 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia

záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo
ho na to veriteľ písomne vyzval.19. Podľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

20. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na
tento typ zmluvy sa síce nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ale je nutné
aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti
s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany

spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

- Aj keď bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom,
tak takéto dojednanie nemôže vylúčiť, ani zmenšiť práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy
upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych úpravách v práve Spoločenstva.
Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie
spotrebiteľa.

21. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
22. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

23. Súd posúdil, že boli uzavreté zmluvy o úvere, pričom ide o spotrebiteľské zmluvy.

24. Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva -1.úver bola uzavretá dňa 16.03.2006 a 2.úver dňa 20.10.2006, teda pred
účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi stranami konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.

25. Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.

27. Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

28. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 01.januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
01.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

29. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.30. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

31. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Súd má za to, že medzi stranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2006 a
zo dňa 20.10.2006, ktoré sa spravujú ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zák.č.
258/2001 Z.z. a s Občianskym zákonníkom, keďže dané zmluvy sú spotrebiteľské.

33. V prílohe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych
príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských
vzťahov, ktorým sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o 13 smerníc:
1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).

2. Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12.2.1987,
s. 48) [2].
3. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností

televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).
4. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).
5. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.
v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja
spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch

služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje
Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní

finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).
11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na
vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov,
pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom
dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

34. Ani zďaleka vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III článok 98 Charty základných práv

Európskej únie) nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je
garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich
obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú
činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský

úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z
úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do
kategórie spotrebiteľských úverov.35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

36. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa
názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich

režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez
Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má

právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť
výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej
podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok
a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

37. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
38. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

39. V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov
vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol
spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

40. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t.j. pred uzatvorením sporných zmlúv, do slovenského
právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb,
ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku.

Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a
stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj
zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávateľa s veľkým počtom zákazníkov /spotrebitelia/ s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy
vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy

býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu.
Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového
vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.41. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

42. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú

nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,
nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
náležitostí zmluvy.

43.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv

ako dodávateľ.

44. Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá dňa 16.03.2006 a 20.10.2006, nie je možné
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Súd však dáva do
pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009, I. ÚS 342/09, podľa ktorého i v prípade

„de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadanie pozície kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že

práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu. V tejto súvislosti
súd zároveň dopĺňa, že v danom náleze je taktiež uvedené, že východiskom spotrebiteľskej ochrany

je postulát, podľa ktorého spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,... Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a
neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade predaja na obchodných prezentáciách je u neho navyše vyvolaný

pocit vďačnosti za poskytnuté sprievodné služby spojené s prezentáciou.

45. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

46. Z uvedeného vyplýva, že hoci nie je možné aplikovať znenie § 52 Občianskeho zákonníka v platnom
znení, je nutné poskytnúť ochranu a podmienky, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné, je nutné
posúdiť za rozpor s dobrými mravmi.

47. Podľa § 1a vyhl.č. 87/1995 Zb. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobnýmúverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

48. Žalovaní namietali platnosť zmlúv, ako aj výšku RPMN, neprimerané zmluvné podmienky, ako je
voľba Obchodného zákonníka, poplatky za upomienky a ich výška, banka je oprávnená kedykoľvek
meniť sadzobník, poplatok za správu úveru, poplatok za poskytnutie úveru, jednostranne meniť typ a
výšku úrokovej sadzby, jednostranne meniť výšku premenlivej úrokovej sadzby, povinnosť platiť úroky
z omeškania z úrokov a poplatkov, základ kalendárneho roka 360 dní, hoci podľa zák.č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa pri výpočte RPMN považuje 365/366 dní, postup započítania
úhrad zo strany žalovaných, ale klient banky nie je oprávnený započítať ktorúkoľvek pohľadávku. K
tomu poukázali na rozh. NS SR 1MCdo1/2009. Zároveň vzniesli námietku premlčania na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Zároveň žalovaný 1/ predložil súdu výpočet RPMN pre dané úvery, v zmysle ktorých by mali zaplatiť
celkovú sumu z 1.úveru (11.617,87 Eur, sumu 18.932,02 Eur a pri 2.úvere (9.958,18 Eur) sumu

17.563,64 Eur.

49. Žalovaní navrhovali viaceré znalecké dokazovania, v dôsledku čoho súd nariadil znalecké
dokazovanie, avšak žalovaný 1/ namietal znalecký posudok a trval na ďalšom dokazovaní. Súd ďalšie
dokazovanie už nevykonal, nakoľko nepovažoval to za efektívne a hospodárne vzhľadom na právne

posúdenie veci s poukazom na vyslovený záver súdu vo výrokovej časti rozhodnutia.

50. Žalovaní zároveň potvrdili, že žalobcovi splatili 1. úver č. XXXXXXXXXX vo výške 5.804,67 Eur a
2. úver č. XXXXXXXXXX vo výške 4.143,54 Eur. Uviedli, že pokiaľ súd žalobu nezamietne, žalobca má
nároklennazaplateniezvyšnejdlžnejsumyzposkytnutýchúverov,t.j.z1.úveru5.813,20Eur(11.617,87

Eur - 5.804,67 Eur) a z 2.úveru sumu 5.814,64 Eur (9.958,18 Eur - 4.143,54 Eur)

51. Uvedené žalobca nerozporoval, nenamietal, v konaní následne bol nečinný. Žalobca po čiastočnom
späťvzatí požadoval zaplatenie sumy 12.172,45 Eur, pričom danú sumu nešpecifikoval tak, aby bolo
zrejmé, aká suma zodpovedá pre 1.úver a aká suma zodpovedá pre 2.úver. Nepredložil výpočet

žalovanej istiny, avšak žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní riadne uviedol, v akom rozsahu bol ktorý
úver splatený, teda v akej výške žalovaní uhradili úvery, čo nebolo namietané žiadnou stranou konania.
Súd toto považoval za dostatočné a nesporné medzi stranami, a to s poukazom na § 151 CSP, pričom
podporne vychádzal aj z predložených listín, ktoré preukazujú splácanie úveru žalovanými.

52. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

53. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné.

(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú kej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

54. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd posúdil za nesporné tvrdenie ohľadom výšky
splatenia 1.a 2.úveru žalovanými, čo vyplýva aj z predložených listín.

55. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovanými, súd skonštatoval, že je nepochybné, že
obidva úvery boli poskytnuté v roku 2006, pričom splatnosť bola stanovená na rok 2016. Žaloba bola
podaná dňa 20.02.2012.

56. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

57. Súd posúdil, že námietka premlčania je neopodstatnená, nakoľko žalobca si uplatnil v premlčacej
lehote svoj nárok. Súd neposúdil zmluvy ako neplatné. Súd posúdil, že zmluvy boli v čase vtedajšej

platnej právnej úpravy platne uzavreté, avšak v čase rozhodnutia bolo nutné skonštatovať, že
zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky tak, ako ich namietali žalovaní, preto dané podmienky sú
neplatné, avšak nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, ani pri 1.úvere, ani pri 2.úvere. Žalovaným
1/ a 2/ boli poskytnutú peňažné prostriedky prostredníctvom úveru na základe 2 zmlúv, avšak danézmluvy obsahujú rozsiahle neprijateľné a teda neplatné podmienky, ktoré nemožno akceptovať, a to
predovšetkým poplatok za správu úveru, poplatok za poskytnutie úveru, premenlivú úrokovú sadzbu,
nesprávnyvýpočetRPMN(čožalobcanerozporoval).Zuvedenéhodôvodunemožnoposkytnúťochranu

niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, či sa jedná o neprijateľné podmienky a teda neplatné.
Keďže zmluvy sú vo svojom základe platné podľa posúdenia súdu, súd skonštatoval, že nejde o
bezdôvodné obohatenie žalovaných na úkor žalobcu, preto nie je možné posudzovať premlčanie podľa
§ 107 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil svoj
nárok podanou žalobou dňa 20.02.2012 po tom, ako žalovaní neplnili svoje povinnosti a bol dôvod na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

58. Súd teda skonštatoval, že hoci zmluvy o úvere boli platne uzavreté, obsahujú neplatné ustanovenia
týkajúce sa poplatkov, či úrokových sadzieb, RPMN,..., preto súd nepriznal žalobcovi nároky z tých
titulov, avšak uvedené nespôsobuje neplatnosť celých zmlúv. Vzhľadom na takéto posúdenie súd
skonštatoval, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu z 1.úveru vo výške 5.813,20 Eur, keďže

bol poskytnutý vo výške 350.000,- Sk/11.617,87 Eur a splatený bol vo výške 5.804,67 Eur. Čo sa týka
2.úveru, ten bol poskytnutý vo výške 9.958,18 Eur a splatený bol vo výške 4.143,54 Eur, teda dlžná
suma je vo výške 5.814,64 Eur, teda spolu 11.627,84 Eur.

59. Uvedené splatenie úveru nebolo medzi stranami sporné, žalobca to taktiež po danom predložení

žalovaným 1/ nenamietal, nespochybňoval, preto súd uvedené posúdil bez osobitného dokazovania ako
nesporné v zmysle § 150 a § 151 CSP.

60. Z uvedených dôvodov súd neposúdil povinnosť zaplatiť zostatok úverov ako vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale ako nárok z platných zmlúv, ktorými boli úvery poskytnuté, aj keď s mnohými neplatnými

dojednaniami,ktorévšaknespôsobujúneplatnosťcelýchzmlúv.Vzhľadomnavšetkyskutočnosti-dátum
uzavretia zmlúv, splatnosť úverov a podanie žaloby, súd posúdil, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

61. Hoci žalobca riadne nešpecifikoval istinu po viacerých späťvzatiach tak, aby bolo zrejmé, v ktorej
časti zobral žalobu späť tykajúcu sa 1.úveru a ktorú 2.úveru, nie je možné považovať žalobu za neurčitú,

či nezrozumiteľnú. Žalobca zrozumiteľne opísal skutkové skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil
nárok a keďže žalovaný 1/ predložil výpočet žalovanej istiny (bez poplatkov, bez úrokov - s čím sa súd
stotožnil vzhľadom na posúdenie daných dojednaní ako neplatných) a žiadna strana to nenamietala, súd
bez osobitného dokazovania posúdil uvedené za nesporné medzi stranami, pričom je nutné zdôrazniť,
že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva tvrdenie žalovaného 1/, teda v akej výške boli úvery

poskytnuté a v akej výške boli splatené. Splatenie úveru vyplýva z predložených výpisov z účtu daných
úverov.

62. Pokiaľ žalovaný 1/ uviedol, že nejde o solidárny záväzok a preto je potrebné zaviazať dlžníkov po
50%,súdsastýmtonestotožňujevtakomrozsahu,nakoľkojepotrebnéuviesť,žežalovaný1/ažalovaný

2/ sú dlžníkmi a žalovaný 3/ je v postavení ručiteľa. Preto súd ich zaviazal na zaplatenie tak, že plnením
jedného z nich zaniká v takom rozsahu plnenia povinnosť na plnenie ostatných.

63. Keďže žalobca požadoval zaplatenie sumy 12.172,45 Eur, avšak súd priznal len sumu 11.627,84
Eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

64. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 25.11.2011.

65. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

66. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

67. Vzhľadom na to, že žalovaní si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnili, hoci boli vyzvaní na
zaplatenie, dostali sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo
žalobcovi právo na úroky z omeškania. Keďže súd priznal žalobcovi sumu v celkovej výške 11.627,84
Eur pozostávajúcu z nesplateného 1.úveru vo výške 5.813,20 Eur a z 2.úveru 5.814,64 Eur, súd priznal z
daných súm aj úroky z omeškania, keďže žalovaní danú sumu nesplatili riadne a včas. Súd posúdil úroky

z omeškania za primerané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto súd osobitne nedokazoval ich
výšku s poukazom na CSP. Hoci žalobca požadoval úroky z omeškania od 20.12.2011, súd posúdil, že
žalovaní sa dostali do omeškania až od 08.01.2012, nakoľko listom zo dňa 12.12.2011 boli písomne
vyzvaní na splatenie úveru (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oboch úverov), a to v lehote do 10 dní
od prevzatia danej výzvy. Výzvy im boli doručené dňa 28.12.2011 /súd posúdil za dátum doručenia,
doručenie poslednému v poradí/, teda lehota na zaplatenie uplynula 07.01.2012. (l.č. 36-39) Keďže súd

priznal iba istinu vo výške 11.627,84 Eur, priznal aj úroky iba z danej sumy a vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol aj v časti týkajúcej sa nepriznaných úrokov z omeškania, nielen v časti nepriznanej istiny.

68. Súd posúdil, že takýto spôsob rozhodnutia je spravodlivý pre všetky strany konania, nakoľko je
nepochybné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ prevzali finančné prostriedky, pričom žalovaný 3/ platne

vyhlásil ručiteľstvo a je nesporné, že žalovaní úver nesplatili v celom rozsahu, a to ani na výzvu veriteľa
v stanovenej lehote.

69. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na

zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobe
vyhovel iba v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
SúdvodôvodnenírozhodnutiavsúladesCSPuviedolibaskutočnostirelevantnépretotokonanie.Pokiaľ
strany (predovšetkým žalovaný 1/) uvádzali, či namietali mnohé ďalšie skutočnosti, súd nepovažoval za

potrebné sa k nim vyjadrovať vzhľadom na predmet sporu a posúdenie zmluvného vzťahu a nesporných
skutočností. Z toho dôvodu súd sa v odôvodnení nezaoberal ani so znaleckým posudkom vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti. Súd posúdil, že úverové zmluvy a dohody o ručení boli platne uzavreté,
na základe ktorých bol žalovanému 1/ a 2/ poskytnutý úver, ktorý však nebol splatený v celom rozsahu.
U. o úvere však obsahujú dojednania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a ktoré možno posúdiť ako

neprijateľné podmienky, čo spôsobuje ich neplatnosť, a to ohľadom určenia RPMN, úrokovej sadzby,
ktorú veriteľ jednostranne stanovil ako premenlivú, poplatky za poskytnutie úveru, či za správu úveru,
čo je neprípustné a to aj na výšku takého poplatku. Uvedené však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy.
Dlžníci nemali vedomosť pri uzavretí zmluvy o celkovej výške, ktorú mali splatiť veriteľovi vzhľadom
na mnohé poplatky, či sankcie. Súd posúdil, že také ustanovenia nesmú požívať právnu ochranu,

preto žalovaní sú povinní vrátiť a teda splatiť poskytnuté prostriedky len v tej výške, ktorá predstavuje
rozdiel poskytnutých prostriedkov a doteraz uhradených, čo v celkovej výške predstavuje priznanú
istinu. Súd neposkytol ochranu zmluvným dojednaniam, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, avšak
dané dojednania nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie
dlžnej sumy - nesplatenú časť poskytnutých peňažných prostriedkov, avšak bez ďalších poplatkov,

úrokov, sankcií, keďže tie dojednania súd posúdil ako rozpor s dobrými mravmi. Dané dojednania boli
určené jednostranne zo strany veriteľa bez možnosti vplyvu žalovanými, ako bol stanovený úrok z
úveru, typ úroku - premenlivý, výška splátok, RPMN - nesprávny výpočet podľa výpočtu a tvrdenia
žalovaných, ktorý žalobcom nebol rozporovaný, poplatky za správu, poplatok za poskytnutie úveru - tie
sú aj vzhľadom na výšku neprípustné, pričom dlžníci nemali ani vedomosť o celkovej výške, ktorú mali

splatiť vzhľadom na rôzne poplatky, či premenlivý úrok, a predsa bežný spotrebiteľ si nevie vypočítať
celkové náklady,...... Takéto dojednania by boli podľa súčasnej platnej právnej úpravy neprijateľnými
podmienkami vzhľadom na jednostranné dojednanie veriteľom, výšku, výpočet, zmätočnosť (keďže
úrok bol premenlivý), a teda možno ich posúdiť ako v rozpore s dobrými mravmi, ktorým nemožno
poskytnúť právnu ochranu. S poukazom na vyslovený záver súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať

ďalšími skutočnosťami, ktoré sú pre záver súdu irelevantné. Súd preto nevykonal ďalšie dokazovanie
navrhované žalovanými, nakoľko by to vzhľadom na posúdenie veci bolo nehospodárne a neefektívne.70. Pokiaľ žalovaný 1/ doručil súdu podanie, v ktorom namieta znalca, či platnosť zmluvy o postúpení,
dané podanie bolo súdu doručené až po pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, preto
súd na dané námietky voči znalcovi neprihliadal, avšak súd má za potreby uviesť, že pokiaľ by aj

boli námietky opodstatnené, súd vyhodnotil znalecké dokazovanie za irelevantné vzhľadom na celkové
posúdenie zmluvy, v dôsledku čoho súd nepriznal žiadne poplatky, ani RPMN, ani úrokovú sadzbu, či
ďalšie sankcie, preto aj námietky sú irelevantné, ale aj oneskorené.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 256 CSP
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

73. Podľa čl. 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

74. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP:

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania analogicky v celku aj pre konanie, ktoré bolo

zastavené, aj pre zvyšnú časť žaloby, ktorá zostala predmetom konania. Súd posúdil, že zastavenie
konaniaboloprocesnezavinenéžalobcom,pričompôvodnepožadovalzaplateniesumy27.381,39Eura
po viacerých späťvzatiach trval už len na sume 12.172,45 Eur. Teda v zastavenej časti v sume 15. 208,94
Eur (t.j. 27.381,39 Eur - 12.172,45 eur), bol žalobca neúspešný. Z uplatnenej sumy 12.172,45 Eur, súd
priznal iba sumu 11.627,84 Eur a úroky z omeškania až od 08.01.2012, teda v časti sumy 11.627,84

Eur bol úspešný žalobca a v časti sumy 547,61 Eur žalovaní, teda celkovo žalobca bol neúspešný v
sume 15.756,55 Eur s prísl. Preto súd analogicky s poukazom na § 255 ods.2 CSP a na § 256 CSP
a čl. 4 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo vzhľadom na celkový
pomer úspechu a neúspechu strán v konaní, teda komplexne pomer úspechu a neúspechu v zastavenej
časti, ktorú procesne zavinil žalobca, teda úspešnejší v tej časti boli žalovaní a vo zvyšnej časti, kde

bol úspešnejší zas žalobca.

76. Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu v dôsledku vzniku nákladov spojených s vykonaným
dokazovaním, súd vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu rozhodol, že štátu SR priznal voči stranám
konania rovnakým dielom, t.j. voči žalobcovi 50 % a voči žalovaným 1/-3 tiež 50%, a to vzhľadom na

pomer úspechu a neúspechu strán v celom konaní.

77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).