Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 2T/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521010257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Willantová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1521010257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa
28.09.2021 Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
X/OBV. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. ul.č. XXXX/X U., t.č.
N. v ÚVTOS Levoča v inej trestnej veci.

2/ OBV. N. nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom S. ul.č. XXXX/XX, Bratislava
X.
sa uznávajú vinnými, že
v presne nezistenom čase v priebehu jari 2015, resp. začiatkom leta 2015 v Bratislave v mestskej časti
Petržalke na Jasovskej ulici na parkovisku X. Y., zv. H., nar. XX.XX.XXXX v S., Z., bytom Y. republika
Q., A. nad J., ponúkol obvinenej Y. N. za prítomnosti obvineného N. X., v tom čase jej druha, aby si
obvinená N. zobrala za manžela štátneho občana Indie Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v J. F., Z., ktorý sa bez

povolenia zdržiaval na území Spolkovej republiky Nemeckej v meste Frankfurt nad Mohanom a to za
účelom získania povolenia na pobyt Y. Y. na území Európskej únie, s čím obvinená N. po dohode s
obvineným N. X. súhlasila, na čo im X. Y. sľúbil za uzavretie sobáša so Y. Y. peniaze v presne nezistenej
výške od 5 000 eur, resp. 6 000 eur až do 16 000 eur. Na základe tejto ponuky obvinení Y. N. a N. X.
minimálnetrikrátvycestovalinaúzemieSpolkovejrepublikyNemecko,konkrétnedomestaFrankfurtnad
Mohanom, kde postupne za aktívnej účasti obvineného N. X. boli vybavené všetky potrebné náležitosti

k pobytu obvinenej N. na území Spolkovej republiky Nemecko, najmä prechodný pobyt, zdravotné
poistenie a zamestnanie a za účelom uzavretia sobáša so Y. Y., pričom všetky náklady spojené s
pobytom obvinených na území Spolkovej republiky Nemecko a s vybavovaním pobytu pre obvinenú N.
a sobáša hradil
X. Y., ktorý vždy obvineným aj vyplatil v hotovosti presne nezistenú sumu peňazí, vždy rádovo niekoľko
stoviek eur. Obvinení v rámci posledného pobytu na území Spolkovej republiky Nemecko sa presunuli
na územie Portugalska, konkrétne na ostrov Madeira, kde obvinená Y. N. dňa 06.07.2015 v meste Santa

Cruz bez predchádzajúceho vzájomného vzťahu so Y. Y. a bez jeho osobnej prítomnosti uzavrela s
týmto občanom Indie manželstvo a po uzavretí sobáša sa obvinení vrátili na územie Spolkovej republiky
Nemecko a následne na územie Slovenska. V dôsledku tohto sobáša Y. Y. získal povolenie k pobytu v
Spolkovej republike Nemecko a to z dôvodu zlúčenia rodiny na obdobie od 30.09.2015 do 29.09.2020
a obvinená Y. N. v dňoch 02.06.2015, 16.06.2015 a 24.07.2015 postupne v súvislosti s uzavretím
manželstva so Y. Y. prostredníctvom služby Western Union obdŕžala peniaze vo výške 150 eur, 300 eur

a 100 eur,
teda
spoločným konaním v úmysle získať pre seba a iného priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je
štátnym občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo
občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na
ich území, umožnila a pomáhala zotrvať na území iného členského štátu Európskej únie,
čím spáchalizločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona v znení zák. č. 262/2011 Z. z. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona
Za to sa odsudzujú

1/ obžalovaná Y. N.
Podľa § 44 Tr. zak súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresného
súdu Bratislava V, sp.zn. 2T/122/2007, nakoľko pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
2/ obžalovaný N. X.

Podľa § 356 Tr. zak s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m),
§ 38 ods. 2, Tr. zák. , k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného
počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Tr. zák súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze

stretávanie sa s osobami, ktoré majú na neho nepriaznivý vplyv.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák sa r ú š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
0T/26/2017 zo dňa 18.01.2017 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaných Y. N. a N. X. že sa cíti byť vinnými zo
žalovaného skutku podľa § 257 ods. l písm. b/ Tr. por. so súhlasným stanoviskom prokurátora prijal ich
vyhlásenievzmysleustanovenia§257ods.7Tr.por.arozhodol,žedokazovanieoskutkovýchzisteniach
sa nevykoná. Vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste
Súd oboznámil listinné dôkazy a to odpisy z registra trestov a výpisy z evidencie priestupkov.

Obžalovaná Y. N. bola doposiaľ 8 krát súdne trestaná pre majetkovú a drogovú trestnú činnosť . Ostatný
krát v roku 2021 bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so
zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Priestupkovo projednávaná nebola
Obžalovaný N. X. bol doposiaľ trinásť krát súdne trestaný , ostatný krát v roku 2017 a nepodmienečný
trest odňatia a slobody vykonal dňom 25.08.2018. V roku 2017 bol jeden krát prejednávaný pre

spáchanie priestupku
Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovanej Y. N. súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu,
pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, osobu páchateľa - jej predchádzajúce odsúdenia, okolnosti prípadu, motív obvinenej, jej
pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovanej k spáchanému skutku, možnosti jej nápravy vo

všetkýchsúvislostiachamázato,žeprenápravuobžalovanejpostačujeuloženieúhrnnéhoasúhrnného
trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov , 5 mesiacov a 17 dní rozsudkom Okresného súdu Bratislava V,
sp. zn. 2 T 122/2007 zo dňa 19.04.2018 , ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého , preto postupom
podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovaného N. X. súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu,

pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, osobu páchateľa - jeho predchádzajúce odsúdenia, okolnosti prípadu, motív obvineného, jeho
pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, možnosti jeho nápravy
vo všetkých súvislostiach a má za to, že pre nápravu obžalovaného postačuje uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody . Obžalovaný uviedol, že žije po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

riadnym životom, pracuje a doterajší výkon trestu bol pre neho ponaučením . Súd pri rovnováhe
poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, písm. h/ mu uložil
za splnenia zákonných podmienok úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným
dohľadom, ktorého výkon mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Za súčasného zrušenia výroku
o tredte trestného rozkazu Súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu OS Ba II, sp. zn. 0 T 26/2017

zo dňa 18.01.2017
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 38
ods. 4 Tr.zák. - hovorí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pre páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.
Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj
individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené.
Súd má za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest

je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovakriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímosobám-potencionálnympáchateľom,
voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). V danom
prípade predchádzajúce odsúdenia nesplnili svoj účel .
Podľa názoru súdu tresty tak ako boli obžalovaným uložené budú mať na osoby obžalovaných
dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomili závažnosť svojho protispoločenského konania a bude
splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr.zák. - t.j. chrániť spoločnosť pre

páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k
tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé
okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter

jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú
represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom
neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno

považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok.
U páchateľov neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene

nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto
má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu
zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu
do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.
A práve v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia

trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia
trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Podľanázorusúdujetaktouloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyapoužitieustanoveniaoupustení
od uloženia súhrnného trestu je zákonné spravodlivé, adekvátne a splní svoj účel tak, ako to má na

mysli Trestný zákon, a to tak v rámci jeho pôsobenia na osoby obžalovaných, ako aj z hľadiska jeho
pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.