Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/94/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202256
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1321202256.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: M. T., rod. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. 8, XXX XX J., aktuálne bytom N. XX, XXX XX U., a manžela: J. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X/B, XXX XX T. pri J., aktuálne bytom U. XX/A, XXX XX Z. pri D., o
rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom G. T., nar. XX.XX.XXXX a T. T., nar.
XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/81/2021-107, zo dňa 14.09.2021, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom na maloleté deti p o t v r
d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvej inštancie, rozsudkom, 39P/81/2021-107 zo dňa 14.09.2021, rozviedol manželstvo M. T.,
rod. D., nar. XX.XX.XXXX a J. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu U. - Q. J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX. Na čas po rozvode manželstva maloleté deti G. T., nar. XX.XX.XXXX a T. T., nar.
XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ich zastupovanie a správu ich majetku ponechal
v dispozícii obidvoch rodičov. Styk otca s maloletými deťmi upravil každý párny kalendárny týždeň od
piatka 15:00 hod. do nedele 16:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude
bydlisko matky. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého Alexeja Vlčeka vo výške 200 eur
mesačne a na maloletého Vasila Vlčeka vo výške 200 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku
o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku návrh matky
na určenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok
na ich náhradu.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, §
24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru o vážnom rozvrate vzťahov medzi manželmi, kedy manželstvo účastníkov si neplní svoje
funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za príčinu
rozvratu manželstva ustálil neveru manžela a následné vzájomné citové odcudzenie manželov, keď ani
jeden z manželov nemá záujem o udržanie manželského zväzku. Vo veci úpravy pomerov manželov
k maloletým deťom na čas po rozvode vo vzťahu k zvereniu maloletých detí, zastupovaní a správe
majetku rozhodol v súlade s návrhmi manželov, otázky ktoré napokon v konaní sporné neboli. Styk otca smaloletými deťmi upravil na základe vykonaného dokazovania, vrátane zisťovaného názoru maloletých
detí. Pri určení výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva vychádzal zo zákonných
kritérií, odôvodnených potrieb maloletých detí, osobnej starostlivosť matky o maloleté deti, zohľadňujúc
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Zdôraznil, že matka, ktorá sa o maloleté
deti osobne stará si vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou. Za
preukázané mal, že maloleté deti sú žiakmi základnej športovej školy, maloletý G. v 8. ročníku a maloletý
T. v 3. ročníku, ich odôvodnené náklady sú spojené s návštevou školy, pomerné náklady na bývanie
111 eur mesačne a náklady na stravovanie, oblečenie, obuv, hygienu a drogériu, mobil, zdravotnú
starostlivosť (vrátane zubnej starostlivosti) a športové aktivity, ktoré na základe matkou vyčíslených a
aj preukázaných potrieb ustálil vo výške 450 eur mesačne na každé z nich. Zohľadnil, že rodičia ďalšie
vyživovacie povinnosti nemajú, nevlastnia nehnuteľnosti, obaja vlastnia osobné motorové vozidlo. Na
strane matky mal za preukázané, že táto s maloletými deťmi býva v byte svojho otca v ktorom uhrádza
nákladyspojenésbývanímspolu333eurmesačne,vobdobído4/2021bolazamestnanávspol.E.,s.r.o.
s priemernou čistou mesačnou mzdou 833 eur, od 01.06.2021 je zamestnaná v spol. J. U. spol. s r.o., s
vymeriavacím základom za 06/2021 837 eur a za 07/2021 800 eur, poberá prídavky na maloleté deti po
25,50 eur mesačne a daňový bonus po 39,47 eur mesačne na dieťa. Na strane otca vychádzal z jeho
pomerov, že žije s priateľkou v prenajatom trojizbovom byte v Z. pri D. s nákladom na nájomné 720 eur
mesačnevrátaneenergií,ktorýznášasám,hocivbytebývaajjehopriateľkasosvojimimaloletýmideťmi,
na potrebách ktorých sa finančne podieľa. Súd prvej inštancie na tieto výdavky otca ako na výdavky
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v celosti neprihliadol, dôvodiac, že otec je povinný si plniť vyživovaciu
povinnosť najskôr k svojim maloletým deťom na výživu od neho odkázaných. Nezohľadnil jeho náklady
nacigaretypribližne120eurmesačne,aninasplátkyúveruposkytnutéhonakúpuosobnéhomotorového
vozidla, keď otec si musel byť vedomý svojej vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, v dôsledku
čoho si môže na seba preberať len primerané riziká, úvery, ktoré bude popri plnení svojej zákonnej
vyživovacej povinnosti schopný splácať. Vychádzal z možností a schopností otca, zamestnaného v spol.
VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., ktorý mal za rok 2020 úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných
príjmov zo závislej činnosti 14.186,86 eur brutto, daňový bonus spolu 545,28 eur, za obdobie od 01/2021
do 06/2021 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 550,80 eur, pričom bol práceneschopný v čase od
08.02.2021 do 22.02.2021 a od 10.03.2021, s vyplácaním nemocenských dávok 985 eur mesačne.
Uviedol, že v čase rozhodnutia bol otec dočasne práceneschopný, čo vyhodnotil ako dočasné zníženie
jeho možností schopností, bez zásadného vplyvu na jeho schopnosť platiť výživné na maloleté deti v
určenej primeranej výške. Návrhu matky na určenie výživného vyhovel čiastočne na základe výsledkov
vykonaného dokazovania a vo zvyšku jej návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výrokom o výživnom na maloleté deti podal odvolanie otec podľa
§365ods.1písm.a)ažh)CSP,navrhujúcrozhodnutievnapadnutejčastizrušiťavrátiťnaďalšiekonanie
a rozhodnutie, resp. zmeniť a výživné na maloletého G. určiť v sume 150 eur mesačne a na maloletého
T. T. v sume 100 eur. Namietal, že súd nezohľadnil jeho bežné osobné výdavky, vrátane výdavku na
prenájom 3- izbového bytu v Z. pri D. 720eur mesačne, ani splátky úveru na kúpu osobného motorového
vozidla, ktorého zakúpenie bolo dôvodné za účelom jeho dochádzky na pracovisko. Rozhodnutie
nepovažoval za dostatočne odôvodnené, keď z neho nie je zrejmé aké odôvodnené náklady súd uznal
(potraviny, ošatenie, drogériu a bežné výdaje v tejto spojitosti), a ako dospel k záveru o výše výživného
na maloleté deti. Výživné navrhol určiť podľa zaužívanej súdnej praxe, že výživné rodiča na všetky jeho
deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až 30 % z jeho príjmu.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Poukázala na nedostatočný záujem otca o maloleté deti, ktorý si voči nim riadne a včas neplní
vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že otec zavádzajúco uvádza neprimerane vysoké vlastné náklady, ktoré
prevyšujú jeho skutočný príjem.
5. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom, č.k.
39P/81/2021-107, zo dňa 14.09.2021, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku
oprávnil obidvoch rodičov, upravil styk otca s maloletými deťmi a uložil otcovi povinnosť platiť výživné
na každé z maloletých detí vo výške 200 eur mesačne. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku.6.Vdanomprípadepodalodvolanieoteclenprotivýrokomrozsudku,ktorýmsúdprvejinštancierozhodol
o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo
rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2021.
7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru,žeodvolanieotcadôvodnénieje.Súdprvejinštancieriadnezistilskutočnýstavveci,keďvykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky
úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ako aj určenia výšky výživného na
maloleté deti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym
skutkovýmaprávnymzáverom.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejepostačujúce,spĺňajúcepodmienky§
220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami
týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej
inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne
poukazuje.
8. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa
a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v
súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah
odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a
možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod..
9. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté
deti, jeho výšku ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako
vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak
aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle
kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až
5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne
premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti a
to, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Náležite súd prvej inštancie tiež vyhodnotil otcom
prezentovanú výšku jeho mesačných nákladov na jeho osobné potreby a správne nezohľadnil jeho
náklady ktoré nie je potrebné vynakladať, ako napr. neprimerane vysoký náklad na prenájom 3 izbového
bytu, resp. tú okolnosť, že tento znáša sám napriek tomu, že v byte žije s ďalšími osobami, partnerkou
a jej maloletými deťmi, ku ktorým vyživovaciu povinnosť nemá. Rovnako správne súd prvej inštancie
pristúpil k vyhodnoteniu výdavkov otca na splátky úveru použitého na kúpu motorového vozidla, ktorých
dôvod a výšku vyhodnotil ako nie nevyhnutné, v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Výška výživného
bola súdom prvej inštancie riadne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a
ich príjem, ale aj s ohľadom na náklady maloletých detí na ich odôvodnené potreby, ktorých výšku
súd prvej inštancie na základe dostatočne vykonaného dokazovania správne určil aj s poukazom naokolnosť, že otec sa na priebežne vznikajúcich nečakaných či mimoriadnych výdavkoch nepodieľa.
Pokiaľ otec v odvolaní namieta nedostatočnosť v preukázaní výšky nákladov na zabezpečenie potrieb
detí, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že tieto tak ako boli vyčíslené matkou nemožno považovať
za neprimerané, mimoškolské aktivity detí, náklady na aktivity poriadané školou, športovou činnosťou,
či aktívne trávenie voľného času rozširujú ich obzor a prospievajú k ich všeobecnému rozvoju a
zdravému vývinu. Súčasťou nevyhnutných nákladov na maloleté deti rodiča vykonávajúceho osobnú
starostlivosť je aj pomer nákladov na platby za bývanie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky výživného aj podiel matky na zabezpečení
osobnej starostlivosti o deti. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem,
môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, rodič,
ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení
(bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou
a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom. Nedôvodná je
námietka otca o percentuálnom odvodení výšky výživného zo zárobku povinného rodiča, takýto postup
súdu by bol pochybením pri rozhodovaní o výživnom, ktorého povinnosťou je dokazovanie zamerať
na možnosti povinného rodiča a jeho schopnosti dosahovať príjem. Odvolací súd udáva, že takýto
spôsob pri určení výšky výživného nie je možné považovať za bežnú rozhodovaciu prax súdov a
takýto postup je treba označiť ako nesprávny. Súdna prax môže vychádzať len z platnej legislatívy,
pričom hmotné právo žiadnym spôsobom ani len nenaznačuje možnosť obdobného postupu. Prijatie
zmieneného postupu pri určovaní výšky výživného by povinnému rodičovi v praxi umožňovalo vyhnúť
sa riadnemu plneniu výživného oficiálnym prijatím neadekvátneho a menej honorovaného zamestnania,
resp. nezamestnanosťou simulovať stav pre rozhodnutie podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Zároveň by
to znamenalo neprípustný odklon od základných hmotnoprávnych princípov a vytvorenie nežiadúceho
precedensu smerujúceho predovšetkým v neprospech oprávneného maloletého dieťaťa.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým
súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti poukazujúc na správne právne závery súdu prvej
inštancie, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.