Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200810
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119200810.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcov: 1/ B.. Q. G., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom L. II č. XXXX/XX, XXX XX M., 2/ U. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. II č. XXXX/XX, XXX XX M., 3/ H. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. II č. XXXX/XX, XXX
XX M., 4/ B. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXA, XXX XX U., 5/ O. G., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXA, XXX XX U., 6/ G.. K. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
T. XXXX/XXA, všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Soňa Tóthová, so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, 811
02 Bratislava, proti žalovanej: Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Špitálska 588/6, 950 01 Nitra, IČO:
17 336 007, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ

s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o ochranu osobnosti, o náhradu nemajetkovej ujmy
a majetkovej škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu 70 000 eur a majetkovú škodu 850 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ nemajetkovú ujmu 40 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3/ nemajetkovú ujmu 40 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4/ nemajetkovú ujmu 30 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5/ nemajetkovú ujmu 30 000 eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný zaslať každému zo žalobcov 1/ až 5/ formou doporučenej zásielky adresovanej
na adresu ich trvalého pobytu písomné ospravedlnenie, ktoré podpíše priamo štatutárny orgán
žalovaného, vyhotoveného font písma: Times New Roman, veľkosť 12 v nasledovnom znení: „Ako
pozostalému a blízkemu rodinnému príslušníkovi nebohého G.. B. G., nar. dňa X.X.XXXX, naposledy
bytom: M., L. II XXXX/XX, E. republika, zomr. dňa XX.X.XXXX sa Vám touto formou hlboko

ospravedlňujeme, že v dôsledku nášho konania a konania našich zamestnancov spôsobom non lege
artis a v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k úmrtiu nebohého G.. B. G., dňa XX.X.XXXX,
čím zároveň došlo aj k zásahu do Vašich osobnostných práv. Je nám veľmi ľúto, že sme sa dopustili
takéhoto zásahu do Vašich práv a akceptujeme, že ani forma takéhoto písomného ospravedlnenia nie je
a nikdy nebude postačujúca pre nápravu následkov tohto nezákonného zásahu, a preto prosím prijmite
naše hlboké ospravedlnenie“ do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.VIII. Žalobcovia 1/ až 5/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IX. Žalovaný nemá proti žalobkyni 6/ nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 6/ žalobou požadovali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni
1/ jej nemajetkovú ujmu 300 000 eur a majetkovú škodu 850 eur, žalobkyni 2/ nemajetkovú ujmu
300 000 eur, žalobkyni 3/ nemajetkovú ujmu 300 000 eur, žalobcovi 4/ nemajetkovú ujmu 150 000
eur, žalobkyni 5/ nemajetkovú ujmu 150 000 eur a žalobkyni 6/ nemajetkovú ujmu 50 000 eur a aby
každému z nich zaslal formou doporučenej zásielky adresovanej na adresu ich trvalého pobytu písomné

ospravedlnenie, ktoré podpíše priamo štatutárny orgán žalovaného, vyhotoveného font písma: Times
New Roman, veľkosť 12 v nasledovnom znení: „Ako pozostalému a blízkemu rodinnému príslušníkovi
nebohého G.. B. G., nar. dňa X.X.XXXX, naposledy bytom: M., L. II XXXX/XX, E. republika, zomr. dňa
XX.X.XXXX sa Vám touto formou hlboko ospravedlňujeme, že v dôsledku nášho konania a konania
našich zamestnancov spôsobom non lege artis a v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo

k úmrtiu nebohého B.. B. G., dňa XX.X.XXXX, čím zároveň došlo aj k zásahu do Vašich osobnostných
práv. Je nám veľmi ľúto, že sme sa dopustili takéhoto zásahu do Vašich práv a akceptujeme, že ani
forma takéhoto písomného ospravedlnenia nie je a nikdy nebude postačujúca pre nápravu následkov
tohto nezákonného zásahu, a preto prosím prijmite naše hlboké ospravedlnenie“ a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že sú rodinnými príslušníkmi G.. B. G., ktorý

dňa 25.1.2016 zomrel na zhubný opuch (edém) mozgu počas hospitalizácie u žalovaného a preto
sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby. Žalobkyňa 1/ bola jeho manželkou, žalobkyne 2/
a 3/ dcérami, žalobcovia 4/ a 5/ rodičmi a žalobkyňa 6/ sestrou a preto mali právo na rozvíjanie
rodinných väzieb s nebohým a právo na súkromie podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
poskytoval nebohému zdravotnú starostlivosť a preto je pasívne vecne legitimovaný podľa § 420 ods.

2 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 11 a § 13
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Sú presvedčení, že žalovaný neposkytoval nebohému zdravotnú
starostlivosť správne, pretože zhubný opuch mozgu (edém) bol v priamej príčinnej súvislosti s jeho
základným ochorením - neurinómom nervus acusticus a jeho operačným riešením, po ktorom prišlo
u nebohého k mnohým komplikáciám a to vytvoreniu hematómu v operačnom lôžku s následkom

vytvorenia obštrukčného hydrocefalu, k epileptickým záchvatom, silným infekciám, septickým šokom, a
nakoniec k zlyhaniu implantovaného VP shuntu a zahnisaniu a mokvaniu rany v brušnej stene z vývodu
z VP - shuntu, ktorých riešenie a liečba zo strany žalovaného boli vykonané chybne a oneskorene
a teda nedostatočne, čo v konečnom dôsledku malo za následok difúzny edém mozgu zapríčiňujúci
difúzny expanzívny proces v mozgovom tkanive, ktorému nebohý podľahol. Nebohý bol dňa 27.7.2015

prijatý na Klinku neurochirurgie FN Nitra na plánovanú operáciu nezhubeného nádoru - neurinom nervus
acusticus a bol poučený o možných rizikách, z nich ohluchnutie na pravé ucho, ovisnutie pravého kútika
pery a nedovretie viečka pravého oka. Operácia bola vykonaná dňa 28.7.2015, pričom kontrolné CT
mozgu ukázalo prekrvácanie postsekrečného lôžka a hemoragický obsah v IV. komore. Nebohý sa dňa
30.7.2015 o 15.15 hod začal sťažovať na bolesti hlavy, ktoré sestrička bagatelizovala a o 16.30 hod

upadol do bezvedomia. Až na dopyt jeho rodičov a po upadnutí do bezvedomia bolo vykonané kontrolné
CTvyšetreniemozgu,ktoréukázalokrvácaniedomozguarozsiahlyhematóm,načomubolaindikovaná
operácia priamo na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny FN Nitra (ďalej len „KAIM FN Nitra“).
Už v tomto momente prišlo zo strany žalovaného, keď bez povšimnutia zostali výsledky prvého CT
a bolesti hlavy indikujúce zakrvácanie do mozgu a k oneskorenej revíznej operácii, k nesprávnemu,

chybnému, neskorému, resp. protiprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Nebohý bol preložený
na Kliniku neurochirurgie, kde dňa 6.8.2015 o 3:52 hod. dostal epileptický záchvat, o 8:30 hod. došlo
u neho k poruche vedomia, bolo urobené kontrolné CT mozgu a bol preložený na KAIM FN Nitra
a dňa 6.8.2015 bakteriologické vyšetrenie potvrdilo infekciu nozokominálym kmeňom Acinetobacter
baumani (nemocničná baktéria) v likvore a v stene rany a Staphylococcus hominis v krvi nebohého, dňa

12.8.2015 Klebsiella pneumoniae v moči a neskôr zo spunta Acinetobacter baumani a pleseň Candida
albicans. Žalovaný neposkytoval nebohému lekársku starostlivosť správne aj preto, že totálne zlyhal
v prevencii nozokomiálnych nákaz (infekcií), pretože tieto fatálne infekčné nákazy sú výsledkom iba
a jedine nedostatočnej prevencii z jeho strany. Dňa 21.8.2015 bol nebohému implantovaný VP Shunt
do ľavej mozgovej kôry s vývodom do brušnej steny. Jeho stav sa ale nezlepšil, objavili sa u neho

prvé príznaky zápalu pľúc, ale až dňa 26.8.2015 bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu a tak mužalovaný neodborným a nedbalým prístupom spôsobil zlyhanie prvej strany pľúc. Dňa 1.9.2015 sa
nebohý sťažoval na neznesiteľné bolesti brucha, pričom až večer mu zistili, že má upchatý močový
katéter. Dňa 4.9.2015 sa začal u neho prejavovať zápal v bruchu nad jazvou, kde bol vývod hadičky

zo systému V Shunt. Dňa 14.9.2015 mu začala rana mokvať a hnisať, kedy už mali lekári rozpoznať
zlyhávanie systému VP Shunt, čo nesprávne vyhodnotili ako banálnu komplikáciu a prečisťovali ranu.
Dňa 29.9.2015 bola rana zašitá a hadička zo systému VP Shunt bola ponechaná v brušnej dutine.
Dňa 30.9.2015 sa jeho stav zhoršil a v noci z 2.10. na 3.10. kedy upadal do bezvedomia vyhodnotili
jeho stav tak, že spí a až 3.10., keď lekári našli nebohého v bezvedomí bolo vykonané CT mozgu

a zistený výrazný progres hydrocefalu z dôvodu zlyhávania systému VP Shunt, enormné zväčšenie
mozgových komôr z dôvodu presakovania ventilu zo systému VP Shuntu a upchatie hadičky v brušnej
dutine a vysoký vnútrolebečný tlak, ktorý operovali dňa 3.10.2015 a tak hoci sa prvé príznaky zlyhávania
VP Shuntu objavili už skôr neboli riešené včas a teda zdravotná starostlivosť ani v tomto smere
nebola nebohému poskytnutá správne. Medzitým dňa 18.9.2015 prestal nebohý hýbať pravou dolnou
končatinou, bola bolestivá, ale aj napriek naliehaniu manželky mu RTG urobili až dňa 25.12.2015. Dňa

29.10.2015 neurológ konštatoval u nebohého purulentnú meningitídiu, organické poškodenie mozgu a
polyneuropatiu kritiky chorých. Následne dostal nebohý opäť infekciu mozgoviechového moku (likvoru)
baktériou Acinetobacter baumanii (nemocničná baktéria). Dňa 30.12.2015 mal nebohý veľmi bolestivé
a krvavé pravé oko, ale nevykonalo sa žiadne odborné posúdenie očným lekárom. Dňa 19.1.2016
mal nebohý znížený tlak, ktorého príčiny sa nezisťovali, bol mu podaný noradrenalín priamo do kavalu

na krku, čím mu bol spôsobený šok, ktorý privodil nezvratný stav a to opuch mozgu a mozgového
kmeňa, čo bolo priamou príčinou jeho smrti. Dňa 23.1.2015 CT mozgu vykazoval edém mozgu, edém
mozgového kmeňa, mozog bol bez mozgovomiechového moku tzv. mozgová smrť. Dňa 25.1.2015
o 16:20 hod. nebohý zomrel na zhubný opuch (edém) mozgu. Žalovaný teda neposkytol zdravotnú
starostlivosť správne tým, že nesprávne zhodnotil zdravotný stav nebohého 30.7.2015, nesprávne

zhodnotil príznaky zlyhávania systému VP Shunt, ktoré sa prvý krát objavili už dňa 14.9.2015, ktoré
riešil chybne a nesprávne a neskoro, až 3.10.2015 mu vymenil nefunkčný systém VP Shunt, podcenil
príznaky všetkých pooperačných komplikácií nebohého, nevykonal dostatočnú, resp. žiadnu prevenciu
infekčných nákaz čím nekonal v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. najmä v
časovom faktore liečby. Boli zistené viaceré závažné a nezvratné pochybenia žalovaného v súvislosti

s pooperačnou starostlivosťou nebohého. Jednou z hlavných komplikácií boli nozokominálne nákazy,
ktoré neboli správne liečené, intrahekálnou aplikáciou colisstinu, implantovaním katétra potiahnutého
antibiotikami a neodstránením celého systému VP Shuntu. Uvedené skutočnosti boli preukázané
znaleckým posudkom a protokolom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len
„ÚDZS“), pretože po vykonanom dohľade bolo konštatované, že v dohliadanom období nebola zo strany

žalovaného poskytovaná zdravotná starostlivosť nebohému správne a aj po námietkach žalovaného a
zabezpečenom odbornom stanovisku prof. MUDr. Igora Šullu, ÚDZS na svojom závere zotrval. Súd
je podľa § 193 CSP viazaný rozhodnutím ÚDZS o tom, že bol spáchaný správny delikt, pretože ÚDZS
v protokole skonštatoval, že postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebol správny
a štandardný a v súlade s aktuálnymi poznatkami medicíny. V dôsledku tohto protiprávneho konania

žalovaného bolo zasiahnuté neoprávnene do ich práva na súkromný a rodinný život, ktoré sú chránené
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý zásah je nezvratný a bude u nich pretrvávať po zbytok
ich životov. Zodpovednosť žalovaného je objektívna t.j. bez ohľadu na zavinenie. V danom prípade
je nepopierateľne daná aj príčinná súvislosť medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou
nebohému a jeho úmrtím, pretože ak by žalovaný postupoval pri liečbe správne a včas, dalo by

sa smrti nebohého zabrániť. Prvým závažným pochybením zo strany žalovaného bolo prehliadnutie
vážnosti pooperačného stavu, podcenenie hemoragického obsahu v postsekrečnom lôžku a silných
bolestí hlavy a neskoro nevykonané kontrolné CT vyšetrenie mozgu 30.7.2015 indikujúce okamžitú
reoperáciu hematómu, čím by neprišlo k rozvinutiu hydrocefalu. Druhým závažným pochybením bolo
nenahradenie dislokovanej drenáže dňa 6.8.2015 funkčnou drenážou a jej správne odstránenie, čím by

sa zabránilo hydrocefalu a trvalému poškodeniu mozgu. Tretím závažným porušením bola nesprávna a
neskorá liečba neuroinfekcie, čím žalovaný vytvoril vhodné podmienky pre pokračovanie neuroinfekcie
a prispel k zhoršeniu stavu nebohého čo videlo k tomu, že nebohý dňa 3.10.2015 upadol do bezvedomia
z dôvodu rozšírenia mozgových komôr (hydrocefalu) až vtedy sa rozhodol odstrániť nefunkčný VP
Shunt, ale tým, že ho neodstránil celý, opäť pochybil a nerealizoval intrahekálnu terapiu colistinom

popri intravenóznej antibiotickej liečbe, ktorá by mohla zmeniť stav nebohého. Štvrtým a najzávažnejším
pochybením majúcim priame fatálne následky na zdravotnom stave nebohého bola oneskorená revízna
operácia systému VP Shunt, ktorá mala byť vykonaná skôr ako dňa 3.10.2015, pretože včas vykonanou
revíziou zlyhávajúceho VP shunt systému žalovaný mohol zabrániť vzniku neuroinfekcie u nebohého.Žalovaný nie len že nezabránil vzniku neuroinfekcie, ale neodborným prístupom k liečbe rany na bruchu
spôsobil to, že došlo k úplnému upchatiu ventilu VP Shuntu, čo spôsobilo výrazné rozšírenie mozgových
komôr a tým nezvratné zhoršenie zdravotného stavu nebohého. Všetky pochybenia mali za následok

zlyhanie drenážneho systému a hnisavej komplikácie v podkoží, čo dospelo dňa 29.10.2015 k diagnóze
nebohého hnisavá meningitída. Ak by žalovaný skôr ako dňa 3.10.2015 t.j. včas, vykonal revíznu
operáciu systému VP Shunt a kompletne odstránil implantát a pokračoval by vo vyššie uvedenej liečbe,
mohlo by to spomaliť postup infekcie a nadobúdanie rezistencie daného bakteriálneho kmeňa a tým aj
zabrániť smrti nebohého. Z dôvodu pochybenia žalovaného pri predchádzaní vzniku nozokomiálnych

nákaz, nebohý prekonal niekoľko opakovaných infekcií, komplikácií spejúcich až k nozokomiálnej sepse,
ktoré boli podľa konštatovania ÚDZS výlučne exogénneho pôvodu. Z dôvodu pochybenia žalovaného
aj vo včasnej indikácii potrebných vyšetrení, ako aj z dôvodu podceňovania alarmujúcich príznakov
extrémne bolestivých a závažných stavov u nebohého sa jeho stav rapídne zhoršoval. Vzhľadom na
to je smrť nebohého spôsobená difúznym edémom mozgu, ktorej predchádzalo zlyhanie drenážneho
systému, neuroinfekcia, ďalšie infekty, hydrocefalus a ďalšie poškodenie zdravia nebohého v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym a neskorým riešením a liečbou komplikácií u nebohého a teda v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávne, chybne a neskoro poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo
strany žalovaného. Poukázali na nález Ústavného súdu SR z 24.10.2017 sp. zn. II. ÚS 716/2016 podľa
ktoréhosadôkaznébremenovmedicínskychsporochpresúvanažalovaného.Okrembolaspôsobenáaj
povahou prístroja VP Shuntu, ktorý použili lekári pri výkone medicínskych úkonov a to podľa § 421a ods.

1 OZ. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovanému si uplatňujú podľa § 13 ods. 2 OZ, pretože
morálna satisfakcia podľa § 13 ods. 1 OZ nie je dostatočná. Žalobkyňa 1/ bola manželkou nebohého,
zdieľala s ním životné radosti aj starosti a prirodzene očakávala, že spolu prežijú celý svoj život a budú
spolu vychovávať svoje dve dcérky a s jeho smrťou sa bude vyrovnávať po celý svoj život. Žalobkyne 2/ a
3/ sú maloleté dcérky nebohého, ktoré na neho boli naviazané a jeho strata pre ne predstavuje obrovskú

traumu, pričom mladšia dcéra mala aj gastroenterologické a nefrologické problémy. Žalobcovia 4/ a 5/
sú rodičmi nebohého, pričom strata dieťaťa je pre každého rodičia tou najväčšou stratou a vyrovnať sa s
ňou nie je snáď ani možné, o to viac, že ich syn bol mladý, silný, vitálny a mal celý život pred sebou a jeho
smrť nesmierne zasiahla do ich životov. Žalobkyňa 6/ mala s bratom vrúcny vzťah a aj v dospelosti si boli
oporou, navštevovali sa, trávili spoločné dovolenky a sviatky a jeho smrť nesie veľmi ťažko. Žalobkyni 1/

vznikla aj majetková škoda vo výške 850 eur pozostávajúca z nákladov vynaložených na pohreb pána
B. G. podľa § 449 ods. 2 a § 420 ods. 2 OZ. Navrhli, aby súd o danosti ich nároku rozhodol medzitýmnym
rozsudkom. Pripojili znalecký posudok č. 124/2018 zo dňa 7.5.2018 vypracovaný Inštitútom forenzných
medicínskych expertíz s.r.o., protokol Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 1158/2015,
jehozápisnicuz16.2.2017,prezenčnúlistinuz30.3.2017,dodacílistč.2/2016anavrhli,abysúdvykonal

dokazovanie pripojenými listinami, vypočul žalobcov 1/, 4/, 5/ a 6/, vyžiadal si spis Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou č. 9014/2017/402, vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ v Nitre
ČVS: ORP-447/NR-NR-2016 a znalecký posudok znaleckého ústavu forensic.sk, ktorý je zapísaný v
zozname znalcov pod číslom č. 900022 a od žalovaného kompletnú zdravotnú dokumentáciu a uložil
ju do úschovy súdu

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril žalobcom úprimnú a hlbokú ľútosť nad osudom pána
G.. B. G.. Nenamietal, že nebohému ako pacientovi poskytoval zdravotnú starostlivosť a že dňa
25.1.2016 pacient zomrel, ale namietal proti tomu, že by mu zdravotnú starostlivosť neposkytol správne
a že by bola príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo opomenutím konať a smrťou pána G..

Namietal, že záver znalca forensic.sk, že malo prísť k výmene celého systému vp-shuntu nemá žiadnu
oporu v literatúre, štúdiách, či poznatkoch praxe, nesúhlasil s jeho záverom podľa ktorého nebola
zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, že stav pacienta 11.8.2015 po zistení neuroinfekcie mohla
zmeniť lokálna intrahekálna terapia colistinom popri intravenóznej antibiotickej liečbe, že znalecký
posudok nedáva odpoveď na to, aká je percentuálna miera pravdepodobnosti, že vyššie uvedená

liečba by zmenila stav pacienta k lepšiemu, a či by takýto postup zabránil jeho smrti. Aj literatúra
uvádza, že infekcia vp-shuntu sa dá liečiť konzervatívne antibiotickou liečbou a aj znalci uvádzajú,
že ani skoršia operácia by nezabránila šíreniu infekcie mohla ju len spomaliť. Takáto liečba sa má
použiť až po zlyhaní štandardnej liečby a neexistujú štúdie, že by takéto podávania antibiotík malo
lepšie výsledky ako podávania antibiotík intravenózne, pričom to spôsobuje aj obrovské riziko. V

čase vzniku zápalovej komplikácie, resp. vzniku infekcie po neurochirurgickom zákroku v roku 2015
neexistovali žiadne všeobecne záväzné pokyny na postup a ani v publikácii z roku 2002 nie je takéto
odporúčanie. Namietal, že znalecký posudok nekonštatuje, že medzi zdravotnou starostlivosťou a
smrťou pacienta bola príčinná súvislosť. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.9.2015 sp.zn. I ÚS 3253/13, podľa ktorého bez preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
poskytnutím zdravotnej starostlivosti a následkom v rozhodujúcej miere (vyjadrenej percentuálnym
vyčíslením pravdepodobnosti existencie určitého kauzálneho vzťahu alebo verbálne resumé založené

na dôkaznom štandarde, či je dosiahnutá vysoká miera pravdepodobnosti alebo nie) nie je možné
konštatovať zodpovednosť žalovaného. Ani keby nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne,
nebola by daná jeho zodpovednosť za vzniknutú ujmu, ak by šanca na zlepšenie zdravotného stavu
nebola odňatá v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu pacienta, ktorý nebolo možné
riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Ku vzniku jeho zodpovednosti by mohlo dôjsť len

za základe preukázanej pravdepodobnosti podielu jeho pochybenia na strate šance na prežitie pacienta
v rozsahu prevyšujúcom 50 %. Namietal, že znalecký posudok v trestnom konaní nie je súkromným
znaleckým posudkom. Namietal, že odborníci ÚDZS nie sú znalcami, že nesúhlasí s výrokovou
časťou rozhodnutia ÚDZS a na posúdenie jeho správnosti a určenie miery pravdepodobnosti, či šanca
na zlepšenie zdravotného stavu bola odňatá v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu
pacienta, ktorý nebolo možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť, navrhol vykonať

znalecké dokazovanie znalcom alebo znaleckým ústavom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
neurochirurgia, infektológia, hygiena a epidemiológia, farmácia, klinická mikrobiológia. Nenamietal
proti tomu, že úmrtím B. G. bolo zasiahnuté do práv žalobcov tak, ako popísali v žalobe, znenie
ospravedlnenia a ani výšku škody. Namietal však svoju zodpovednosť za vznik škody a zásah do práv
na ochranu osobnosti a aj neprimeranosť požadovanej výšky nemajetkovej ujmy a to aj s ohľadom na

výzvu na rozhodovaciu prax súdov, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 288/2017 a pokus žalobcov
o mimosúdne vyrovnanie. Namietal proti tvrdeniam žalobcov o prenose dôkazného bremena na neho,
pretože v tomto prípade zdravotná dokumentácia existuje. Navrhol predložiť spisovú dokumentáciu
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou týkajúcu sa dohľadu, trestný spis a predložil pokus o
mimosúdne vyriešenie veci. Žalobu navrhol zamietnuť a namietal aj proti návrhu žalobcov rozhodnúť

medzitýmnym rozsudkom o danosti nároku, pretože v tom prípade môže súd rozhodnúť už o celom
uplatnenom nároku.

3. Žalobcovia v replike uviedli, že protiprávnosť konania žalovaného bola preukázaná protokolom ÚDZS,
ktorý je rozhodnutím štátneho orgánu a vyplýva to aj z jeho rozhodnutia. To, že postup žalovaného

nebol správny dokazuje aj to, že po operačnom zákroku zostal pacient závislý od drenážneho systému,
ktorý zavinením lekárov žalovaného zlyhal, po ktorom dostal pacient opakované infekcie, ktoré viedli
k trvalému poškodeniu jeho mozgu. Žalovaný pochybil pri poskytovaní pooperačnej starostlivosti a pri
prevencii nozokominálnych nákaz. Poukázali na to, že pacient nebol informovaný o tom, že zákrok sa
dá vykonať v sede a o možných komplikáciách a spochybnili platnosť informovaného súhlasu. Trvali na

tom, že infikovaný VP Shunt bolo treba odstrániť a vymeniť ho, čo vyplýva zo zahraničnej literatúry, podľa
ktorej je druhým krokom intrathekálne podanie antibiotík. Príčinná súvislosť bola preukázaná, pretože
znalecký posudok uvádza, že k úmrtiu prišlo v dôsledku komplikácií vzniknutých pri neurochirurgickom
zákroku, intrathekálna terapia colistinom mohla zmeniť stav pacienta a skoršia revízia VP Shuntu,
kompletné odstránenie implantátu a pokračovanie v liečbe mohlo spomaliť postup infekcie nadobúdanie

rezistencie bakteriálneho kmeňa a prípadne smrti nebohého. Nebohý zvládol operáciu neurinomu,
ale nezvládol vážne chyby žalovaného pri liečbe komplikácií a infekčné nákazy, ktorým bol vystavený.
Nebohý už po prvom infekte dňa 11.8.2015 nenadobudol plné vedomie a hoci žil ešte štyri mesiace mal
nezvratne poškodený mozog a bolo len otázkou času kedy zomrie na následky komplikácií a infekcií. Pre
vyslovenie existencie príčinnej súvislosti postačuje, že prišlo k odňatiu resp. zníženiu šance nebohého

na zlepšenie jeho zdravotného stavu a nie je možné matematicky vyjadriť pravdepodobnosť jeho
prežitia. Podľa štúdií je úmrtnosť pacientov s infekciou VP shuntu 12 %, pri správnom postupe a liečbe
prežilo infekciu 88 % pacientov. Príčinou nepriaznivého vývinu ochorenia pacienta bola nozokomiálna
sepsa, opakované reinfekcie viacerými multirezistentnými kmeňmi mikroorganizmov a s tým súvisiace
komplikácie pri liečbe pacienta. U nebohého nešlo o pacienta s nulovými vyhliadkami na vyzdravenie,

ale o mladého muža, ktorého organizmus zvládol operáciu neurinomu, ale nezvládol vážne chyby
žalovaného pri liečbe komplikácií a infekčné nákazy, ktorým bol počas hospitalizácie vystavený. K výške
náhrady nemajetkovej ujmy uviedli, že intenzita zásahu do práv žalobcov je extrémna, pretože prišlo k
smrti mladého 29-ročného muža, ktorý mal celý život pred sebou a k pochybeniu zo strany žalovaného
dochádzalo po dlhú dobu a intenzita zásahu bola determinovaná tým, že sa museli dlhú dobu pozerať

na to, ako ich blízky zomiera. Poukázali na to, že podľa českej právnej úpravy je hodnota zmareného
ľudského života 400 násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve za
kalendárny rok predchádzajúci roku, keď sa ustáli zdravotný stav poškodeného, ktorá sa v roku 2014
rovnala sume 343 200 eur a na nález ÚSČR sp. zn. I. ÚS 2844/14. Jednotlivé prípady nie je možnépaušalizovať, pričom majú za to, že požadovaná náhrada je primeraná bez ohľadu na ich pokus o
mimosúdne vyrovnanie, na ktorý žalovaný nereagoval, neprejavil ľútosť a ani v časti ich ujmu nenahradil.
Namietali, že znalecký posudok podaný v trestnom konaní je úplný, je možné naň prihliadnuť a namietali

proti pribratiu znalca z odboru infektológie, hygieny a epidemiológie, pretože nie je sporný pôvod vzniku
nozokomiálnych nákaz u nebohého a ani to, že boli príčinou nepriaznivého vývoja zdravotného stavu
nebohého a preto považovali návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania za nadbytočný.
Navrhli vypočuť znalcov, ktorí sa na vypracovaní znaleckého posudku podieľali a to MUDr. Petru Hudak,
Doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča PhD., PhD. a MUDr. Norberta Moravanského PhD. Rozhodnutie o

základe nároku medzitýmnym rozsudkom ponechali na úvahu súdu a na podanej žalobe trvali.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich námietkach, pretože posudok vypracovaný pre
účely trestného konania nemôže byť podkladom pre civilné konanie ako znalecký posudok, ale iba
ako listinný dôkaz a keďže rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností na ktoré treba vedecké
poznatky trval na nariadení znaleckého dokazovanie s tým, že iný postup súdu by bol popretím jeho

práva na spravodlivý súdny proces. Súd nie je viazaný protokolom a ani zápisnicou ÚDZS o prerokovaní
námietok k protokolu, pričom sankcia mu bola uložená rozhodnutím. Namietal, že G.. B. G. bol za
prítomnosti manželky a otca informovaný o všetkých možných komplikáciách ako sú infekcia, krvácanie
a aj o tom, že môže zomrieť. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva záver, že šanca na zlepšenie zdravotného
stavu bola odňatá v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym

využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť.

5. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom, ktorý vykonal znalecké dokazovanie v trestnom konaní
- znaleckým ústavom forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. s evidenčným číslom
900232, ktorý v znaleckom posudku č. 990872021 predložil rovnopis č. 1 znaleckého posudku č.

124/2018 a v znaleckom posudku č. 99088/2021 zodpovedal na ďalšie doplňujúce otázky vo veci
posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti G.. B. G..

6. Žalovaný naďalej trval na nariadení znaleckého dokazovania a s podaním z 28.6.2021 predložil listiny,
ktorými chcel spochybniť závery znaleckého posudku, ktorý podal forensic. sk a preukázať, že z hľadiska

splnenia povinnosti predchádzať nozokomiálnym nákazám vykonal všetky preventívne opatrenia.

7. Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnom návrhu uviedla, že bolo preukázané vykonaným
dokazovaním, že postupom žalovaného prišlo ku konaniu v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
t.j. ku konaniu non lege artis a to opakovanému a závažnému pochybeniu a aj príčinná súvislosť medzi

tým a smrťou neb. B. G., na listiny predložené žalovaným s podaním z 28.6.2021 navrhla neprihliadnuť,
pretože boli predložené oneskorene. Uviedla, že bolo preukázané, že prišlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv žalobcov, v prípade ktorého zadosťučinenie formou ospravedlnenia nepostačuje
a preto je dôvodné poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo do preukázania jej výšky
poukázala na závažnosť a intenzitu vzniknutej ujmy, vzájomných vzťahov, veku nebohého, okolnosti a

dĺžku hospitalizácie, že zo strany žalovaného neprišlo k žiadnemu prejaveniu ľútosti s tým, že priznaná
náhrada má predstavovať spravodlivé odškodnenie, pričom ÚS ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 2844/14 zaujal
stanovisko, že by mala byť porovnateľná s prípadmi preživších pacientov. Trvala na tom, že aj v prípade
žalobkyne 6/ bola preukázaná dôvodnosť jej nároku.

8. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že žalovaný vykonal pacientovi život
zachraňujúci zdravotný výkon - operáciu, avšak následné komplikácie, ktoré nebolo objektívne možné
vylúčiť a ani im zabrániť mali za následok nezvratný vývoj jeho zdravotného stavu, ktorý sa napriek
všetkej snahe žalovaného a dlhodobej liečbe s intenzívnou starostlivosťou nepodarilo zvrátiť. Lekárska
veda uvádza v prípade neuroinfekcie úmrtnosť na úrovni 80 % a extrémne nízku úspešnosť liečby. Trval

na tom, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením akejkoľvek jeho povinnosti
a úmrtím pacienta, že by postup non lege artis bol hlavnou, podstatnou a značnou príčinou t.j. že bola
šanca na zlepšenie jeho zdravotného stavu odňatá v miere prevažujúcej nad jeho vývojom, ktorý nebolo
možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Vznik nozokomiálnych infekcií nie je možné
hodnotiť ako porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., pričom žalovaný preukázal a to aj listinami

predloženým s podaním z 28.6.2021, že dodržiaval preventívne opatrenia na zabránenie ich šíreniu,
pričom aj samotní žalobcovia pacienta denne navštevovali. Namietal proti výške požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy s tým, že v požadovanej výške nepriznávajú súdy náhradu ani v prípade preživších
pacientov, kedy je dopad na život príbuzných dramaticky vyšší.9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov a žalovaného, vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 4/, 5/ a 6/ a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré strany

sporu predložili, ktoré boli stranám sporu doručené a ich obsah nespochybnili, oboznámil listiny a
fotografie, ktoré predložili žalobcovia, z pripojeného trestného spisu trestné oznámenie, uznesenie o
začatí trestného stíhania, zápisnicu o výsluchu žalobkyne 1/, uznesenie o pribratí znalca, znalecký
posudok č. 124/2018, oznámenie ÚDZS, protokol č. 1158/2015, zápisnicu, námietky žalovaného,
výsledky šetrení, zápisnicu o výsluchu MUDr. Hudak, MUDr. Kolejáka, MUDr. Šedivého, MUDr. Hajaša,

záznam o odovzdaní DVD nosiča, žiadosť o súčinnosť, urgenciu, vypočul prof. MUDr. Igora Šullu DrSc.
a vykonal znalecké dokazovanie znalcom forensic. sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. a
za znalca vypočul doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD. et PhD., z ktorého považoval za preukázané
nasledovné skutočnosti:

10. V konaní nebolo sporné a aj bolo listinnými dôkazmi a to protokolom ÚDZS a znaleckým posudkom

forensic. sk preukázané, že Mgr. B. G., ktorý bol manželom žalobkyne 1/, otcom žalobkýň 2/ a 3/, synom
žalobcov 4/ a 5/ a bratom žalobkyne 6/ pociťoval asi 3 roky zhoršovanie sluchu, keď mu bol v júni
2015 diagnostikovaný nezhubný nádor sluchového a rovnovážneho nervu - neurinom nervus acusticus.
Tento nádor bol už v tom čase príliš veľký a tlačil na mozgový kmeň a preto pripadalo do úvahy iba
jeho chirurgické odstránenie alebo zmenšenie. G.. B. G. bol preto dňa 27.7.2015 prijatý na plánovanú

operáciu na klinku neurochirurgie žalovaného, kde bol dňa 28.7.2015 operovaný. Pri operácii bol nádor
čiastočne odstránený a prišlo ku komplikácii a to zakrvácaniu postsekrečného lôžka. Dňa 30.7.2015
bola preto vykonaná reoperácia. Pacient bol dňa 5.8.2015 nepokojný, dňa 6.8.2015 dostal epileptický
záchvat, stratil vedomie a preto mu bola odobratá krv na bakteriologické vyšetrenie, ktorým bola dňa
11.8.2015 potvrdená prítomnosť Acinetobactera baumanni a CT vyšetrením hlavy rozšírenie mozgových

komôr. Pacientovi bola preto implantovaná vertikulárna drenáž a zahájená antibiotická liečba a dňa
21.8.2015mubolimplantovanýVPshunt.Stavpacientasanezlepšil.Zhemokultúrybolopreukázané,že
nozokomiálna sepsa pokračovala a dňa 14.9.2015 sa objavila sekrécia z rany, čo svedčalo o zlyhávaná
systému VP shunt. Lekári žalovaného sa pokúšali VP shunt zachovať, ale príznaky jeho zlyhávania sa
stupňovali a stav pacienta sa zhoršoval. Dňa 3.10.2015 bola vykonaná revízna operácia VP drenážneho

systému. Stav pacienta sa, ale naďalej zhoršoval. VP shunt sa nepodarilo udržať, musel byť odstránený
adňa4.11.2015bolopäťimplantovanýkatéterprevonkajšiuveritulárnudrenáž.Stavpacientasanaďalej
zhoršoval a to aj po ďalších zákrokoch realizovaných dňa 13.11.2015 a 23.11.2015. Pacient počas 173
dňovej hospitalizácie u žalovaného prekonal rôzne formy infekčných komplikácií a zomrel na malígny
opuch mozgu dňa 25.1.2016 o 19:20 hod., ktorý bol v príčinnej súvislosti s jeho základným ochorením

neurinom nervus acusticus. V konaní nebolo sporné, že jeho úmrtím vznikla žalobcom ujma, ale bol
sporný jej rozsah.

11. V konaní bolo sporné, či išlo o závažnú operáciu s možným následkom smrti pacienta, pretože
žalobcovia tvrdili, že išlo o banálnu operáciu a zo strany lekára boli ubezpečení, že všetko dobre

dopadne. Z výsluchu prof. MUDr. Igora Šullu DrSc. vyplýva, že ochorenie neurinom nervus acusticus je
potencionálnesmrteľnéochorenie,pretoževprípadeakbypacientneboloperovanýurčitezomrie.Zjeho
výsluchu a aj z protokolu ÚDZS vyplýva, že zakrvácanie je známou, možnou a obávanou komplikáciou
operácie v zadnej lebkovej jame, ktorú G.. B. G. podstúpil a je zaťažené relatívne vysokou mortalitou. Z
vyjadrenia žalobkyne 1/ a aj protokolu ÚDZS vyplýva, že pacient bol aj o takejto komplikácii poučený.

12. V konaní nebolo sporné a aj bolo z dodacieho listu č. 2/2016 preukázané, že smrťou G.. B. G. vznikla
žalobkyni 1/ majetková škoda, pretože za náklady v súvislosti s pohrebom svojho manžela zaplatila 850
eur a že jeho smrť mala vplyv na rodinný život jeho rodinných príslušníkov a práva na ich súkromne, ale
sporný rozsah ujmy z hľadiska výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Z pokusu o mimosúdne

vyriešenie veci z 12.10.2017 vyplýva, že žalobkyne 1/ až 3/ si u žalovaného pred začatím konania
uplatnili nárok zaplatenie nemajetkovej ujmy za porušenie práva na život vo výške 50 000 eur a za
porušenie práva na súkromie žalobkyňa 1/ vo výške 33 000 eur, žalobkyňa 2/ vo výške 33 000 eur a
žalobkyňa 3/ vo výške 33 000 eur. Z výsluchu žalobcov 1/, 4/ až 6/ pred súdom vyplýva, že Mgr. B.
G. mal v čase svojej hospitalizácie 29 rokov, u žalovaného bol hospitalizovaný 6 mesiacov a zomrel

keď mal 30 rokov. V tom čase bol ženatý, jeho manželka žalobkyňa 1/ mala v tom čase 29 rokov, mal
dve dcéry vo veku 4 a 2 roky, žalobkyne 2/ a 3, s ktorými žil harmonicky v jednej spoločnej domácnosti
a ich vzťah bol veľmi intenzívny a jeho dve maloleté dcéry boli na ňom aj hmotne závislé. Manželka
ho počas hospitalizácie denne navštevovala v zdravotníckom zariadení, snažila sa o zlepšenie jehozdravotného stavu, upozorňovala žalovaného na nedostatky a doposiaľ jeho smrť prežíva veľmi úkorne.
Maloletým dcéram otec chýba aj keď sa rodinní príslušníci snažili ich ujma zmierniť, preukázala aj na
ich zdravotnom stave. G.. B. G. mal mimoriadne intenzívny vzťah aj so svojimi rodičmi, žalobcami 3/

a 4/, ktorí ho rovnako denne navštevovali počas jeho hospitalizácie v zdravotníckom zariadení, snažili
sa všetkými možnými prostriedkami o zlepšenie jeho zdravotného stavu a jeho smrť doposiaľ prežívajú
veľmi úkorne. G.. B. G. mal jednu sestru, žalobkyňu 6/ a aj keď spolu vyrastali a boli si blízky, v čase
jeho smrti už mala žalobkyňa 6/ vlastnú rodinu a vlastný život.

13. V konaní bolo sporné, či žalovaný poskytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne, pretože
žalobcovia tvrdili, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pochybil, proti čomu žalovaný
namietal a v prípade, ak by aj žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pochybil, či medzi
jeho konaním alebo opomenutím konať existuje príčinná súvislosť a bola zo strany žalovaného odňatá
pacientovi šanca na zlepšenie jeho zdravotného stavu v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného
stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť.

14. Z pripojeného spisu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou číslo 9014/2017/402 vyplýva,
že žalobkyňa 1/ podala na ÚDZS podnet prešetrenie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti,
z protokolu ÚDZS č. 1158/2015 z 16.2.2017 vyplýva, že vykonal v dohliadanom období od 1.1.2015
do 25.1.2016 dohľad, pri ktorom zistil, že jej podnet bol opodstatnený, pretože žalovaný neposkytol

zdravotnú starostlivosť pacientovi správne. Žalovaný revíznu operáciu rozvíjajúceho sa hydrocefalu
realizoval až dňa 3.10.2015, hoci príznaky zlyhávania VP shuntu boli zaznamenané už dňa 15.9.2015,
pochybil pri vedení a zápisoch do zdravotnej dokumentácie a v prevencii nozokomiálnych nákaz.
Žalovaný podal proti protokolu námietky. ÚDZS si vyžiadal odborné stanovisko svojho odborného
konzultanta prof. MUDr. Igor Šullu, Dr.Sc.. Zo zápisnice ÚDZS z 30.3.2017 vyplýva, že ÚDZS zotrval na

svojom stanovisku. V konaní nebolo sporné, že žalovanému bola rozhodnutím ÚDZS uložená sankcia
za správny delikt. Z výsluchom prof. MUDr. Igora Šullu DrSc. na pojednávaní vyplýva, že podávanie
antibiotík intratekálne je štandardným a účinnejším podávaním antibiotík a zvyšuje účinnosti lieku a kedy
žalovaný aplikoval G.. B. G. colistin intrahekálne skôr ako dňa 23.12.2015 jeho šance by to zvýšilo,
rovnako by ich zvýšila skoršia revízia a celková výmena VP Shuntu.

15. Z pripojeného trestného spisu a to z trestného oznámia vyplýva, že žalobkyňa 1/ podala trestné
oznámenie, z uznesenia príslušníka PZ z 15.3.2016 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
usmrtenia, pretože doposiaľ neznámy páchateľ s najväčšou pravdepodobnosťou zanedbal lekársku
starostlivosť, následkom čoho G.. G. zomrel, z uznesenia príslušníka PZ z 14.9.2016 vyplýva, že

do konania bol pribratý znalecký ústav forensis.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.
evidenčnéčíslo900232azjehoznaleckéhoposudkuč.124/2018z7.5.2018vyplýva,žebezprostrednou
príčinou smrti G.. B. G. bol zhubný (malígny) opuch (edém) mozgu, ktorý bol v príčinnej súvislosti
s jeho základným ochorením - neurinóm nervus acusticus a jeho operačným riešením. Z dôvodu
čiastočnej resekcie tohto nádoru prišlo k vzniku mnohých komplikácií. Nádor bol príliš veľký, tlačil na

mozgový kmeň do úvahy pripadlo jeho chirurgické odstránenie alebo jeho zmenšenie. Pacient bol
poučený o možných rizikách operácie. Operácia dňa 28.7.20215 prebehla správe v súlade s modernými
poznatkami medicíny. Dňa 30.7.2015 sa pacient sťažoval na bolesti hlavy a upadol do bezvedomia. Bolo
indikované CT vyšetrenie mozgu, ktoré preukázalo zakrvácanie a do 3 hodín bola zahájená revízna
operácia. Zakrvácanie je možnou komplikáciou a revízna operácia sa uskutočnila do 3 hodín od vzniku

bezvedomia a preto nemožno tvrdiť, že by bola uskutočnená neskoro. Pri je vykonaní postupovali lekári
zaužívaným a štandardných postupom a aj keď prišlo k jej oneskoreniu kvôli vykonaniu CTT, benefit z
jeho realizácie, prevyšoval riziká operácie bez stanovenia príčiny. Dňa 6.8.2015 bol pacient nepokojný,
dostal epileptický záchvat a došlo k náhlej poruche vedomia, bolo indikované CTT, ktoré preukázalo
dislokovanú drenáž, ktorá bola bez náhrady odstránená, čo bez predchádzajúcej testovacej fázy nebolo

správne. Dňa 7.8.2015 bola z odberu krvi potvrdená prítomnosť multirezisteneného nozokomiálneho
bakteriálneho kmeňa acenitobacter baumani vtedy citlivého na gentamicín a colimin a bola zahájená
antibiotická liečba. Takáto infekcia je spojená s zlou prognózou a vysokou mortalitou. Štandardná
terapia, pre ktorú sa žalovaný rozhodol je intravenózna aplikácia viacerých antibiotík vrátane colistinu
colimycin), ktorej nevýhodou je však, že neprechádza v dostatočnom množstve do mozgovomiechového

moku a tak nie je dostatočne účinná pri neuroinfekciách a preto niektorí autori odporúčajú intrahekálnu
(intravenrikulárnu) a to aplikáciu colistinom, pretože a baumani získava rezistenciu na väčšinu antibiotík.
Ďalšou možnosťou bolo implantácia katétra potiahnutého antibiotickým filtrom. Dňa 11.8.2015 bol z
CTT potvrdený nález preukazujúci vetrikulitídu (zápal mozgových komôr). Už od toho dňa sa malaliečba neuroinfekcie odvíjať smerom k lokálnej intrathekálnej terapii colistinom, pre ktorú sa lekári
rozhodli až dňa 23.12.2015 (teda o niekoľko mesiacov neskôr) a súčasne mali byť použité antibotikami
potiahnuté katétre. Dňa 12.9.2015 bola opakovane potvrdená prítomnosť baktérie a. baumani, čo

znamená, že infekcia pokračovala a dňa 14.9.2015 sa objavila malá sekrécia rany tam kde bola
implantovaná periférna časť VP-Shuntu, čo svedčalo prebiehajúcej infekcii postihujúcej mozgové
komory a aj VP Shunt, kedy malo prísť k odstráneniu celého systému. Lekári však pokračovali v
lokálnej starostlivosti, ktorý postup bol odsúdený na neúspech. Príznaky zlyhávania VP Shuntu sa
od 14.9.2015 stupňovali, dňa 3.10.2015 upadol pacient do soporu (porucha vedomia o stupeň nižšej

závažnosti ako kóma) kedy sa lekári rozhodli pre revíziu shuntu, ktorá však mala byť vykonaná skôr.
Tým, že však neodstránili celý kontaminovaný systém, neliečili neuroinfekciiu pomocou intrathekálnej
aplikácie colistinom, neimplantovali aspoň katéter potiahnutý antibiotikami vytvorili vhodné podmienky
pre pokračovanie neuroinfekcie postupovali lekári nesprávne, nie podľa aktuálnych a dostupných
medicínskych poznatkov a prišlo preto k oneskoreniu liečby. Tieto skutočnosti mali za následok zlyhanie
drenážneho systému, hnisavú komplikáciu v podkoží. Dňa 29.10.2015 konštatoval neurológ zápal

mozgových obalov, organické poškodenie mozgu a polyneuropatiu kriticky chorých. Napriek snahám
pekárov sa nepodarilo implantovaný shuntový systém udržať funkčný, stav pacienta sa zhoršoval, v
mozgových komorách vznikli zrasty a tak aniďalšie snahy lekárov o jeho spriechodnenie nemohli vyriešiť
vzniknutú situáciu až pacient dňa 25.1.2016 zomrel na edém mozgu, ktorý bol v príčinnej súvislosti
s jeho základným ochorením. Z uznesenia vyšetrovateľa z 12.1.2021 vyplýva, že trestné stíhanie

bolo zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné konanie viedlo. Z
odôvodenia uznesenia vyplýva, že operácia dňa 28.7.2015 a aj revízna operácia dňa 30.7.2015 boli
vykonané leger artis, nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, prevencii nozokomiálnych nákaz,
nedostatky v oneskorení liečby a to nepoužitie intrahekálnej aplikácie colistinu, nevyužitie katétrov
potiahnutých antibiotickým filtrom, neodstránenie celého systému VP - shunt, nevykonanie revíznej

operácie skôr ako dňa 3.10.2015 neboli v príčinnej súvislosti s úmrtím Mgr. B. G., pretože vzťah medzi
týmito nedostatkami a jeho úmrtím nebol priamy, bezprostredný a neporušený, pretože z výpovede
znalkyne MUDr. Petry Hudak a Doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD., PhD. vyplývalo, že nie je isté, že
by sa smrti pacienta dalo zabrániť a že by v dôsledku toho pacient zomrel. G.. G. mal ako pacient vysoké
riziko rozvoja nozokomiálnych infekcií. Z uznesenia prokurátora z 4.3.2021 vyplýva, že žalobcovia

podali proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť, ktorá bola zamietnutá ako nedôvodná. Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že nedostatky pri liečbe pacienta ohľadne oneskorenia jeho liečby (nepoužitie
intrahekálnej aplikácie colistinu skôr ako 23.12.2015, nevyužite katétrov potiahnutých antibiotickým
filtrom, neodstránenie celého systému VP - shunt a nevykonanie revíznej operácie na shunte skôr ako
dňa 3.10.2015) nie je možné vzhľadom na absentujúci kauzálny nexus hodnotiť ako konanie v priamej

príčinnej súvislosti so smrťou pacienta napĺňajúce objektívnu stránku trestného činu, pretože z výpovede
MUDr. Hudak vyplynulo, že aj v prípade, ak by tieto nedostatky pri liečbe neboli a prišlo by k spomaleniu
infekcie, mohli prísť k opakovanej infekcii a tak nebolo isté, že by sa úmrtiu pacienta dalo zabrániť.
Nozokomiálna infekcia je v zásade očakávanou komplikáciou zdravotného stavu pacienta a jeho liečby,
je v nemocničnom prostrední bežná, nemožno ju predvídať a neexistuje postup alebo prevencia jej liečby

a v nemocnici špeciálny priestor, ktorý by ju dokázal eliminovať.

16. Z protokolu ÚDZS vyplýva, že z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 15.5.2017
vyplýva, že neboli zistené žiadne porušenia povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Z
bakteriologických sterov vyplýva, že ich vykonával od 26.8.2015. Z prevádzkového poriadku KAIM , ktorý

nie je opatrený dátumom, že žalovaný mal prijatý prevádzkový poriadok.

17. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom, ktorý vykonal znalecké dokazovanie v
trestnom konaní a to znaleckým ústavom forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. s
evidenčným číslom 900232, ktorý v znaleckom posudku č. 990872021 predložil rovnopis č. 1 znaleckého

posudku č. 124/2018 a v znaleckom posudku č. 99088/2021 posúdil podrobnejšie poskytovanie
zdravotnej starostlivosti G.. B. G.. Zo znaleckého posudku č. 99088/2021 vyplýva, že colistin je liek
schválený na intrathekálne použitie a v prípade jeho použitia intrathekálne je možné predpokladať, že by
k ničeniu choroboplodných zárodkov prišlo už skôr okolo 11.8.2015 a tak by nemuselo prísť k revízii vp
shuntu a komplikáciám, skrátila by sa doba liečby a pacient by mal šancu na mobilizáciu na periférnom

oddelení.Zvýsluchudoc.JUDr.MUDr.PetraKováča,PhD.etPhD.určenéhozaznalcapodaťvyjadrenie
k znaleckému posudku na pojednávaní vyplýva, že v prípade podania lieku colistin intrathekálne, zvýšila
by a jeho koncentrácia v mozgu, bola by väčšia šanca na elimináciu baktérie a jej odstránenie.18. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení platných právnych predpisov.

19. Podľa čl. 1 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“),

Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

20. Podľa hlavy I čl. 8 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4.11.1950, ktorý
Československá federatívna republika ratifikovala 19.3.1992 a pre Slovenskú republiku sa stal záväzný

1.1.1993 právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie.

21. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, .najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

26. Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec

a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

29. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

30. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štandardnými
terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. poskytovateľ je povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa
vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov

lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými
postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

31. Podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona nemocničná nákaza je nákaza vnútorného

alebo vonkajšieho pôvodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s pobytom alebo výkonom v zdravotníckom
zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb.32. Podľa § 52 ods. 5 písm. b) uvedeného zákona, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki
pracovníci sú povinní predchádzať nemocničným nákazám, výskyt nemocničných nákaz zaznamenávať
do zdravotnej dokumentácie, vykonávať analýzu ich výskytu a príčin ich vzniku a prijímať opatrenia

na zníženie výskytu a zabránenie šíreniu a v oblasti prevencie nemocničných nákaz zabezpečovať
sústavné vzdelávanie zamestnancov.

33. Podľa § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku, je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

34. Žalobcovia sa žalobou domáhajú ochrany svojej osobnosti podľa hlavy I čl. 8 ods. 1 Dohovoru,
čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a § 11 a nasl. a to práva na súkromný a rodinný život, do ktorého im mal
žalovaný neoprávnene zasiahnuť tým, že porušil svoju právnu povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona č.

576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a to poskytovať správne zdravotnú starostlivosť ich manželovi,
otcovi, synovi a bratovi G.. B. G., ktorý bol dňa 27.7.2015 prijatý na klinku neurochirurgie žalovaného na
plánovanú operáciu nezhubeného nádoru - neurinom nervus acusticus, kde dňa 25.1.2016 zomrel na
malígnyopuchmozgu,ktorýbolvpríčinnejsúvislostisjehouvedenýmzákladnýmochorením.Žalobcovia
od žalovaného požadujú, aby sa im písomne ospravedlnil podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a aby im v peniazoch nahradil ich nemajetkovú ujmu, ktorá im v dôsledku tohto vznikla podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože takéto ospravedlnenie nie je dostatočné. Žalobkyňa 1/ okrem
toho požaduje, aby jej žalovaný nahradil jej majetkovú škodu, ktorá jej v dôsledku tohto neoprávneného
zásahu vznikla podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

35.Zásahdoemocionálnejsféryfyzickejosoby,spôsobenýprotiprávnykonanímtretejosoby,následkom
ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti najbližším príbuzným. Súd preto zo zákona skúmal, či je
daná aktívna vecná legitimácia žalobcov na uplatnenie tohto práva a dospel k záveru, že táto je daná
iba v prípade žalobcov 1/ až 5/, ale nie v prípade žalobkyne 6/. Pretože G.. B. G. bol v čase svojej smrti

ženatý a bol otcom dvoch detí, s ktorými žil harmonicky v jednej domácnosti a preto mu boli najbližšími
príbuznými a preto majú žalobkyne 1/ až 3/ právo domáhať sa ochrany svojej osobnosti. Výsluchom
rodičov G.. B. G. bolo preukázané, že napriek tomu, že už bol ženatý a sám bol otcom, jeho rodičia
s ním boli v takom úzkom a intenzívnom vzťahu, že je potrebné aj ich považovať za blízke osoby,
ktorým patrí právo domáhať sa ochrany svojej osobnosti. V konaní ale nebolo vykonanými výsluchmi

žalobcov 1/, 4/ až 6/ preukázané, že by aj na strane žalobkyne 6/, ktorá bola sestrou G.. B. G. boli tiež
také mimoriadne okolnosti, ktoré by svedčali takej intenzite vzájomného vzťahu so zomretým bratom,
pre ktoré by ju súd mal považovať za aktívne vecne legitimovanú uplatňovať si v tomto konaní nároky
titulom ochrany osobnosti. Súd nespochybňuje kvalitu ich súrodeneckých vzťahov, ale v konaní bolo
preukázané, že žalobkyňa 6/ mala v čase smrti brata založenú už svoju vlastnú rodinu, nezdieľala

s bratom spoločnú domácnosť, nebývali ani v úplnej blízkosti a tak medzi nimi už neexistovala tá
najintenzívnejšia interpersonálna väzba, pre ktorú by ju mal súd považovať za najbližšiu príbuznú.
Žalobkyňa 6/ uvedené demonštrovala aj svojim správaním sa v priebehu pojednávaní, kedy sa na prvé
pojednávanie nedostavila z dôvodu stretnutia sa s vlastným dieťaťom a v priebehu ďalšieho z rovnakého
odišla v priebehu pojednávania po svojom výsluchu. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobkyne 6/ v

celom rozsahu zamietol.

36. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že zdravotnú starostlivosť počas jeho 6 mesačnej
hospitalizácie poskytoval G.. B. G. vo svojom zariadení žalovaný a na realizáciu svojej činnosti použil
svojich lekárov a sestry a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný,

37. Predpokladmi zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ale aj majetkovú škodu sú preukázanie
protiprávneho úkonu t.j. neoprávnenosť zásahu do chránených práv fyzickej osoby, vznik ujmy,
resp. škody na strane tých, do ktorých osobnostných práv bolo zasiahnuté, resp. poškodených a
príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym úkonom a vznikom ujmy, resp. škody. Občianskoprávna

ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Na vznik zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený
zásah do osobnostného práva vykonal.38. V konaní nebolo sporné a aj bolo výsluchmi žalobcov 1/, 4/, 5/ a 6/ preukázané, že úmrtím ich
manžela, otca žalobkýň 2/ a 3/ a syna žalobcov 4/ a 5/ pána G.. B. G. bola narušená celistvosť a integrita
rodinyžalobcov.Žalobcom1/až5/bolozasiahnutédoichprávanaochranusúkromiaarodinnéhoživota,

ktoré je im garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavou Slovenskej
republiky a aj ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a bola im spôsobená ujma, ktorej
následky sú trvalé a neodstrániteľné, pretože ochudobnenie žalobcov, ktorí stratili člena svojej rodiny je v
citovej oblasti nenapraviteľné a permanentné. Rovnako v konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že
úmrtí manžela žalobkyne 1/ jej vznikla majetková škoda podľa § 420 Občianskeho zákonníka v súvislosti

s vynaložením nákladov na jeho pohreb.

39. V konaní bolo sporné, či žalovaný poskytoval G.. B. G. zdravotnú starostlivosť správne. Vykonaným
dokazovaním a to protokolom ÚDZS, znaleckým posudkom podaným v trestnom konaní, ktorého
rovnopis bol predložený súdu v tomto konaní ako znalecký posudok a jeho doplnením, výsluchom
odborného konzultanta ÚDZS prof. MUDr. Igora Šullu DrSc. ako svedka a osoby určenej znalcom

na podanie vysvetlenia k znaleckému posudku doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD. et PhD.
bolo preukázané, že žalovaný neposkytoval zdravotnú starostlivosť G.. B. G. správne, pretože mu
neaplikoval intratekálne colistin skôr ako dňa 23.12.2015, nevyužil katétre potiahnuté antibiotickým
filtrom, neodstránil celý systém VP - shunt a nevykonal revíznu operácie na shunte skôr ako dňa
3.10.2015. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaný pochybil už keď bez povšimnutia zostali výsledky

prvéhoCTabolestihlavyindikujúcezakrvácaniedomozgu.Vkonanívšakbolopreukázané,žežalovaný
prvú operáciu dňa 28.7.2015 a aj reoperáciu dňa 30.7.2015 vykonal riadne a včas t.j. lege artis. V
konaní nebolo preukázané ani, že by ujma bola žalobcom spôsobená povahou prístroja VP shuntu,
ktorý použili lekári pri výkone medicínskych úkonov podľa § 421a ods. 1 OZ tak ako žalobcovia tvrdili.
V konaní nebolo sporné, že G.. B. G. sa v zariadení žalovaného nakazil nozokomiálnou nákazou t.j.

nákazou,ktorámánemocničnýpôvodavznikávpríčinnejsúvislostispobytompacientavzdravotníckom
zariadení a výkonmi, ktoré sú mu tam poskytované podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z..
Uvedené nákazy patria k závažným komplikáciám pri neurochirurgických operačných zákrokoch, aký
podstúpil aj G.. B. G., ktorý bol vysoko rizikovým pacientom. Každé zdravotnícke zariadenia a preto
aj žalovaný je však povinný takýmto nákazám predchádzať podľa § 52 ods. 5 písm. b) zákona č.

355/2007 Z.z.. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaný totálne zlyhal v prevencii takýmto nákazám
predchádzať, proti čomu žalovaný namietal. Žalovaný spolu s podaním z 28.6.2021 predložil súdu ďalšie
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na ktoré súd prihliadol, pretože to nevyžadovalo odročenie
pojednávania a ani vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu. Žalovaný však ani týmito dôkazmi
neuniesol dôkazné bremeno, že urobil všetky preventívne opatrenia, aby sa pacient v jeho zariadení

nenakazil nozokomiálnou nákazou, pretože bakteriologické výsledky sa týkajú obdobia od 26.8.2015,
ale pacient mal pozitívne výsledky známe už 11.8.2015 a to, že žalovaný mal prijatý prevádzkový
poriadok nepreukazuje, že by aj opatrenia dodržiaval. Z protokolu ÚDZS síce vyplýva, že Regionálny
úrad verejného zdravotníctva nezistil na strane žalovaného žiadne pochybenie, zo skutočnosti, že
pacient sa u žalovaného nemocničnou nákazou nakazil, nie je možné konštatovať, že by žalovaný

preukázal,žesisplnilvšetkyprevenčnépovinnostitakejtonákazepredchádzaťatoanivprípadečastých
návštev pacienta žalobcami, ktoré sám umožnil. Podstatné však je to, že žalovaný hoci už od 11.8.2015
vedel, že pacient sa v jeho zariadení nakazil multirezisteným nozokomiálnym bakteriálnym kmeňom
acenitobacter baumani, ktorý bol v tom čase citlivý na gentamicín a colimin, túto neuroinfekciiu neliečil
pomocou intrathekálnej aplikácie colistinom, neimplantoval katéter potiahnutý antibiotikami, neodstránili

celý kontaminovaný systém, čím vytvoril vhodné podmienky pre pokračovanie neuroinfekcie, v liečbe
pacienta sa oneskoril a preto nie je možné konštatovať, že by jeho lekári postupovali pri liečbe tejto
neuroinfekcie správne, podľa aktuálnych a dostupných medicínskych poznatkov tak ako súd už skôr
skonštatoval. Žalovaný z uvedených dôvodov porušil svoje povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Hoci súdu nebolo predložené rozhodnutie ÚDZS, ktorým bola

žalovanému uložená v súvislosti s tým sankcia za správny delikt, v konaní nebolo sporné, že takéto
rozhodnutie bolo ÚDZS vydané a preto je ním súd podľa § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku
viazaný v tom, že žalovaný spáchal správny delikt na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti G..
B. G..

40. V konaní bolo sporné, či medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a vzniknutou ujmou a škodou na strane žalobcov existuje príčinná súvislosť a či bola
konaním žalovaného, resp. jeho nekonaním bola G.. B. G. odňatá šanca na zlepšenie jeho zdravotného
stavu v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitímpoznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Príčinná súvislosť v práve je ponímaná ako vzťah príčiny a
následku medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym konaním) škodcu a vznikom škody (ujmy)
a musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná. Na rozdiel od trestného konania, ktoré bolo

právoplatne zastavené, v civilnom konaní v medicínskych sporoch t.j. v sporoch medzi pacientmi,
resp. pozostalými po pacientoch a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, o ktorý prípad ide aj v
prejednávanej veci, však uvedené dôsledne neplatí. V zahraničí existujúca súdna prax umožňujúca
nahrádzať „stratu šance“, ktorá znižuje nároky na dôkazné bremeno na postačujúci dôkaz dostatočnej
pravdepodobnosti, sa premietla aj do súdnej praxe v Slovenskej republike. Za významný zlom možno

považovať nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24.10.2017, v ktorom ústavný súd
konštatoval, že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia
určitej rozumnej miery neistoty je neprimeraná z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie a zásady
rovnosti účastníkov konania a teda je potrebné dôkazné bremeno rozložiť napríklad jeho sekundárnym
prenesením na zdravotnícke zariadenie, keď neistota vo vzťahu k príčinnej súvislosti je spravodlivo
vyvážená v zásade tým, ak je v pochybnostiach rozhodnuté v prospech toho, komu ujma vznikla. Tieto

závery sú zhodné aj so závermi vyplývajúcimi z uznesenia Ústavného súdu SR z 12.8.2008 sp. zn.
I. ÚS 1919/2008 a rozhodnutiami všeobecných súdov SR napr. Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/197/2015 z 21.6.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/97/2018 z 23.10.2018 a 9Co/51/2019
z 25.6.2019, Krajského súdu v Nitre z 17.9.2020 č.k. 8Co/95/2019-472 a Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Co/168/2010 z 9.11.2011. Pretože opuch mozgu, ktorý bol príčinou smrti pacienta bol spôsobený

pokročilou neuroinfekciou zapríčinenou nozokominálnym bakteriálnym kmeňom acenitobacter baumani,
ktorý bol v príčinnej súvislosti s pobytom pacienta v zdravotníckom zariadení žalovaného a pretože
žalovaný pacientovi pri zvládnutí tejto infekcie neposkytol zdravotnú starostlivosť pacientovi správne
bolo jeho konanie objektívne spôsobilé privodiť zhoršenie zdravotného stavu pacienta a jeho smrť. Bolo
preto na žalovanom, aby preukázal, že ním nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť smrť pacienta

neprivodila, teda že k tomuto následku určite neviedla a vyvolať ho nemohla. Vykonaním dokazovaním
a to znaleckým posudkom znaleckého ústavu forensic.sk, výsluchom profesora Šullu a docenta Kováča
však bolo preukázané, že podávanie antibiotík intrathekálne je v prípade neuroinfekcie štandardným
a účinnejším spôsobom podávania antibiotík, pretože zvyšuje koncentráciu liečiva v mozgu, čím sa
zvyšuje jeho účinnosť a tým aj šanca na elimináciu a odstránenie baktérie. Žalovaný však takýmto

spôsobom podal pacientovi antibiotikum colistin až 23.12.2015, hoci neuroinfekciu zistil už 11.8.2015,
čím sa oneskoril v podaní liečby ako už súd konštatoval a nepostupoval lege artis. Znaleckým posudkom
znaleckého ústavu forensic.sk, výsluchom profesora Šullu a docenta Kováča bolo preukázané, že ak
by žalovaný podal liek colistin pacientovi intrathekálne už skôr ako 23.12.2015, bola by sa doba liečby
pacienta skrátila, pacient by mal šancu na mobilizáciu na periférnom oddelení, nemuselo prísť k revízii

VP shuntu a komplikáciám, mal by preto šancu na zlepšenie jeho zdravotného stavu, ktorý by podľa
profesora Šullu zlepšila aj skoršia revízia a celková výmena VP Shuntu. Z uvedených dôvodov bolo v
konaní preukázané, že žalovaný oneskorenou liečbou nozokomiálnej nákazy odňal Mgr. B. G. šancu
na zlepšenie jeho zdravotného stavu v miere prevyšujúcej nad vývojom jeho zdravotného stavu a
preto bola v konaní preukázaná aj existencia reálnej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a

ujmou a škodou, ku ktorej prišlo na strane žalobcov. Žalovaný na preukázanie svojej obrany navrhol
v konaní vykonať znalecké dokazovanie, ktorému návrhu na doplnenie dokazovania súd vyhovel. Súd
však nevyhovel návrhu žalovaného, aby za znalca ustanovil iného znalca ako toho, ktorý podal znalecký
posudok v trestnom konaní, pretože tento návrh nebol dôvodný. Žalobcovia proti záverom znaleckého
posudku, ktorý bol podaný v trestnom konaní a bol sprocesený v tomto civilnom konaní nenamietali

a hoci žalovaný proti nemu namietal, navrhoval znaleckým dokazovaním jeho faktické doplnenie iným
znalcom, čo z dôvodu, že nenavrhol celkové posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti nebolo
možné. Súd okrem toho nemal o správnosti záverov znaleckého posudku podaného znaleckým
ústavom forenis.sk žiadne pochybnosti, v konaní nebola preukázaná dôvodnosť námietok žalovaného
proti tomuto znaleckému posudku a len sama skutočnosť, že znalec bol ustanovený za znalca aj v

trestnom konaní znalca v civilnom konaní nediskvalifikuje.

41. Pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti príbuznému žalobcov, ktorý zomrel a pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie, že nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť jeho smrť neprivodila, neviedla k nej a ani

ju nemohla vyvolať a jeho smrť by nastala nezvratne aj z iných príčin bolo preukázané, že tu je aj príčinná
súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a smrťou pacienta, ktorá mal za následok vznik
ujmy a škody na strane žalobcov 1/ až 5/ bol preukázaný základ žalobcami 1/ až 5/ uplatneného nárokua to, že žalovaný zasiahol neoprávnene do ich práva na ochranu súkromia a práva na rodinný život
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

42. Pretože to bolo vhodné a účelné, súd nerozhodol iba o základe nároku medzitýmnym rozsudkom
ako pôvodne navrhovali žalobcovia 1/ až 5/, ale podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol
aj, že žalovaný je povinný sa im písomne ospravedlniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
ktoré znenie ospravedlnenia nebolo sporné a pretože v konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané,
že takéto ospravedlnenie nemôže byť pre žalobcov postačujúce, pretože bola v značnej miere znížená

dôstojnosť žalobcov 1/ až 5/ súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol aj o náhrade ich
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

43. Hoci je výška peňažnej satisfakcie predmetnom voľnej úvahy súdu, musí sa opierať o celkom
konkrétne a preskúmateľné hľadiská a musí byť v súlade so zásadou proporcionality.

44. Jednotlivé kritériá, ktoré je súd povinný pri rozhodovaní zohľadniť boli podrobne popísané v náleze
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS/2844/14. Podľa uvedeného rozhodnutia je potrebnú
skúmať okolnosti na strane poškodeného a to zejména a) intenzita vztahu žalobce se zemřelým, b) věk
zemřelého a pozůstalých, c) otázka hmotné závislosti pozůstalého na usmrcené osobě, d) případné
poskytnutí jiné satisfakce. Pro výši náhrady je kvalita vzájemného vztahu klíčová. Psychická bolest ze

ztráty velmi blízkého člověka (nově dle § 2959 Občanského zákoníku duševní útrapy) je často vnímána
jako nesnesitelná, fyzická, omezující ostatní aktivity pozůstalého, mnohdy přerůstající až do duševního
onemocnění. Při zohlednění věku zemřelého se odlišuje, nakolik je prožívána ztráta novorozence jeho
rodiči, ztráta rodiče jeho dětmi nebo ztráta osoby důchodového věku jeho vnoučaty. Důležitou roli
hraje i pocit zodpovědnosti rodiče za své děti. Ztráta osoby, na níž je pozůstalý existenčně závislý, se

negativně projeví i ve sféře osobnostního prožívání. Jiná forma satisfakce než peněžitá (např. omluva
odpovědné osoby) sice nemůže být sama o sobě dostačující, její poskytnutí a následné posouzení jejího
významu však může promluvit do snížení peněžitého zadostiučinění. Ďalej okolnosti na strane osoby
zodpovednej(pôvodcuzásahu)atiesúa)postojžalovaného(lítost,náhradaškody,omluvaaj.),b)dopad
události do duševní sféry původce fyzické osoby, c) jeho majetkové poměry a d) míra zavinění, ev. míra

spoluzavinění usmrcené osoby. Je zcela zřetelné, že postoj této osoby může podstatným způsobem
ovlivnit vnímání újmy pozůstalými; vstřícné chování, omluva či projevená lítost škůdce může zmírnit
dopady nemajetkové újmy, naopak jeho lhostejnost, arogance či vyjádřená bezcitnost ji může ještě
prohloubit. Je nutné přihlížet též k jeho majetkovým poměrům tak, aby byla dána možnost reálného
uspokojení přiznaných nároků. Při určování výše náhrady nemajetkové újmy v penězích je důležitým

aspektem to, aby její výše odrážela obecně sdílené představy o spravedlnosti.

45. V konaní bolo preukázané, že G.. B. G. zomrel mladý, v čase svojej smrti bol ženatý a zanechal po
sebe mladú manželku a dve maloleté deti, ktoré mali v čase smrti svojho otca iba 4 a 2 roky, ktoré boli
hmotneodsvojhootcazávislé.Vkonanínebolosporné,žejehomanželstvoboloharmonickéavzájomné

vzťahy manželov a aj otca a detí boli vrúcne a intenzívne. Z uvedeného dôvodu bolo preukázané,
že žalobkyňa 1/ smrť svojho manžela nepochybne prežívala a doposiaľ prežíva úkorne a rovnako tak
ju prežívajú aj ich deti žalobkyne 2/ a 3/, pretože všetky tri žalobkyne stratili možnosť na rozvíjanie
rodinného života s ich manželom a otcom, ktorá strata je trvalá a ich ochudobnenie permanentné. Hoci
všetky tri žalobkyne požadovali náhradu nemajetkovej ujmy v rovnakej výške, súd dospel k záveru, že

v tejto časti nie je ich žaloba dôvodná, pretože na strane žalobkyne 1/ bola ujma, ktorá jej bola smrťou
jej manžela spôsobená vo väčšom rozsahu, keďže s manželom bola počas jeho dlhej hospitalizácie
v každodennom kontakte a tak vnímala a veľmi intenzívne prežívala komplikácie v jeho zdravotnom
stave spôsobené neuroinfekciou, od čoho sa ostatní rodinní príslušníci snažili maloleté žalobkyne 2/
a 3/ uchrániť. V konaní bolo preukázané, že mimoriadne intenzívny bol aj vzťah medzi Mgr. B. G. a

jeho rodičmi, žalobcami 4/ a 5/, ktorí boli rovnako so svojim synom počas jeho dlhej hospitalizácie v
každodennom kontakte a tak vnímali a veľmi intenzívne prežívali komplikácie v jeho zdravotnom stave
spôsobené neuroinfekciou. Pretože však neboli na svojom synovi hmotne závislí, ich syn bol v čase smrti
ženatý a bol otcom dvoch detí, zásah do ich osobnostných práv bol v menšom rozsahu ako v prípade
jeho manželky a detí. Súd zohľadnil aj to, že žalobcom 1/ až 5/ nebola zo strany žalovaného poskytnutá

žiadna satisfakcia a to peňažná a ani nepeňažná a žalovaný s výnimkou vyjadrenie jeho právneho
zástupcu v priebehu konania svoje konanie neoľutoval, je právnickou osobou a preto táto udalosť
nemohla zasiahnuť do jeho duševnej sféry, jeho majetkové pomery nemôžu byť priznaním peňažnej
satisfakcie neprimerane dotknuté a na strane poškodeného nemožno hovoriť o žiadnom spoluzavinení.Z uvedených kritérií súd ako kľúčovú hodnotil intenzitu vzájomných vzťahov a okolnosti zásahu do
osobnostných práv žalobcov 1/ až 5/ a jeho intenzitu, ktorá bola determinovaná tým, že sa žalobcovia 1/
až 5/ museli dlhú dobu pozerať na to, ako ich blízky v zariadení žalovaného dôsledku zomiera v dôsledku

nezvládnutia liečby neuroinfekcie, ktorou sa pri hospitalizácii nakazil. Súd však zohľadnil aj to, že blízky
žalobcov trpel potenciálne smrteľným ochorením a v prípade, ak by nepodstúpil operačný zákrok, tak
by celkom určite zomrel a aj to, že nešlo o banálnu operáciu, ale o zákrok, ktorý je spojený s možnými
komplikáciami, o ktorých bol pacient poučený, ku ktorým žiaľ aj prišlo.

46. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť aj v súlade s princípom právnej istoty podľa
čl. 2 CSP a preto nemôže byť spravodlivé vyporiadanie obdobných nárokov v rámci rozhodovacej praxe
súdov SR výrazne rozdielne. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení označili rozhodnutie Okresného
súdu Nitra vo veci sp. zn. 10C/88/2009, ktoré sa týkalo preživšieho pacienta, ktoré bola rovnako
nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Súd však v označenom
konaná nepriznal rodičom pacienta náhradu nemajetkovej ujmy vo výške, akú žalobcovia požadujú,

pretože každému z nich priznal „iba“ náhradu vo výške 90 000 eur, pretože predmetom uvedeného
konania, na rozdiel od toho konania boli aj nároky pacienta na náhradu jeho nemajetkovej ujmy,
náhradu za bolesť a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, pričom na strane rodičov zohľadnil aj
to, že sa musia do konca života nepretržite starať o svojho syna a aj to, že v danom prípade išlo o
skutočne banálnu operáciu a hrubú nedbanlivosť pracovníkov žalovaného, čo v tomto konaní nebolo

preukázané. Žalobcovia ďalej označili rozhodnutie Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn 19C/96/2012,
kde súd priznal pozostalému manželovi za smrť manželky pri pôrode nemajetkovú ujmu 100 000 eur,
ich maloletému dieťaťu, ktoré malo v čase smrti matky 4 roky náhradu 35 000 eur a dieťaťu, ktoré sa
narodilo pri pôrode 15 000 eur. Žalobcovia označili aj ďalšie rozhodnutia a to Okresného súdu Nitra
sp. zn. 9C/58/2017 (Krajský súd v Nitre sp. zn,. 25Co/94/2020), ktorým každému z rodičov preživšieho

pacienta, ktorému bola nesprávne poskytnutá starostlivosť pri jeho pôrode, priznal náhradu vo výške 80
000 eur, pričom aj predmetom tohto konania boli aj nároky pacienta na náhradu jeho nemajetkovej ujmy,
náhradu za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Súd v prípade rodičov zohľadnil aj to, že ich ujma
bola nečakaná a neprišlo iba k zásahu do ich emocionálnej sféry, ale aj k negatívnemu ovplyvneniu ich
doterajšieho života, pretože sa musia do konca života nepretržite starať o svoju mal. dcéru, ktorej bola pri

pôrode spôsobená trvalá ujma jej zdravia. Žalobcovia ďalej označili rozsudok Okresného súdu Senica
v konaní sp. zn. 3C/174/2009, Okresného súdu Galanta, ktorú vec neoznačili a ani jeden rozsudok
nepredložili. Súd sa preto bez znalosti veci nemohol k týmto rozhodnutiam vyjadriť. Pretože nároky
žalobcov celkom iste vybočujú z rámca odškodňovania v Slovenskej republike, nemôže byť žalobcami
požadované odškodnenie spravodlivé a preto nebola žaloba žalobcov do výšky náhrady nemajetkovej

ujmy v celom rozsahu dôvodná.

47. Súd s poukazom na preukázané kritéria dospel k záveru, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni
1/ jej nemajetkovú ujmu vo výške 70 000 eur, žalobkyni 2/ vo výške 40 000 eur, žalobkyni 3/ vo výške
40 000 eur, žalobcovi 4/ vo výške 30 000 eur a žalobkyni 5/ vo výške 30 000 eur, ktorá výška náhrady

je porovnateľná aj s inými označenými rozhodnutiami súdov v SR, ale aj náhradou priznávanou blízkym
príbuzným po preživších pacientoch, kde súdy okrem už spomínaných kritérií aj ďalšie, ku ktorým sa
súd vyjadril už v odseku 46. odôvodenia svojho rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

48. Pretože žalobkyni 1/ vznikla v súvislosti s pohrebom jej manžela aj majetková škoda, ktorej výška

nebola sporná a aj bola preukázaná a v konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti
žalovaného aj za túto škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože bolo preukázané, že porušil
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej manželovi svoje povinnosti, manžel žalobkyne 1/ zomrel a
aj príčinná súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a škodou, ktorá žalobkyni 1/ vznikla,
súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 1/ aj túto škodu vo výške 850 eur.

49. Pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom 1/ až 5/ priznaný nárok podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP v zákonnej paričnej lehote 3 dni
od právoplatnosti tohto rozsudku.

50. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o náhrade trov konania strán sporu
podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/ až 5/ boli v konaní celkom úspešní čo do základu nároku a
hoci neboli celkom úspešní čo do výšky náhrady nemajetkovej ujmy tým, že táto výška bola závislá od
úvahy súdu, a nebolo by spravodlivé od žalobcov požadovať, aby uplatňované nároky „podceňovali“ lenz dôvodu obavy zo straty nároku na náhradu trov konania, resp. z možného zaviazania k ich náhrade
žalovanému, majú podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 7.2.2019 sp. zn. IV. ÚS 71/2019-12, ktorý v obdobnej

veci ako nedôvodnú odmietol sťažnosť pre porušenie zákona. Pretože ani jedna strana netvrdila, že by
tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd žalobcom 1/ až 5/ náhradu
trov konania súd nemal priznať a ani súd takéto dôvody nevzhliadol, rozhodol, že žalobcovia 1/ až 5/
majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne
vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa 6/ nebola v

konaní úspešná ani čo do základu nároku, pretože súd žalobcu voči nej zamietol a preto by žalovaný
mal mať podľa § 255 ods. 1 CSP proti nej nárok na náhradu trov konania, pretože však žalobkyni
6/ bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu jej negatívnych majetkových,
zárobkových a sociálnych pomerov v čom súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP,
náhradu trov konania proti nej žalovanému nepriznal. O náhrade trov štátu súd nerozhodol, pretože
mu žiadne trovy nevznikli, pretože náklady na výsluch svedka a aj znalecké dokazovanie boli v celom

rozsahu hradené zo zložených preddavkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo

veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.