Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201382
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7819201382.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, v spore žalobcu: C.. F. T., O.. XX.XX.XXXX,

Z. V. B. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Rožňava, Nám. 1. mája 115/11, 048
01 Rožňava, v konaní o žalobe namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.05.2019 domáhal, aby súd určil, že Okresná
prokuratúra Rožňava svojim konaním popísaným v žalobe, ktorej úkony robila prokurátorka JUDr. U.Á.,
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.10.2018 osobne doručil a podal na podateľňu Okresnej prokuratúry
Rožňava podanie označené ako trestné oznámenie spísané v obci L. dňa 15.10.2018 pod sp.zn.
0001/2018/SG-0001. Okresná prokuratúra Rožňava uvedené trestné oznámenie dňa 18.10.2018
odovzdala na preverenie a vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ SR, odboru kriminálnej polície,
o čom žalobcu upovedomila dňa 18.10.2018. OR PZ SR v Rožňave toto trestné oznámenie
odmietlo dňa 23.11.2018 pod číslom ČVS: ORP-518/1-VYS-RV-2018. Proti uvedenej písomnosti

podal žalobca sťažnosť dňa 05.12.2018. Dňa 27.12.2018 Okresná prokuratúra uznesením pod sp.zn.
1Pn 435/18/8808-6 trestné oznámenie a sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu o odmietnutí trestného
oznámenia zamietla. Odmietnutím žalobcovho trestného oznámenia a sťažnosti Okresná prokuratúra
porušila všeobecne uznávanú, platnú a záväznú zásadu rovnakého zaobchádzania v neprospech
žalobcuanajehoprávnuujmuavprospechvtedajšiehostarostuobceL.V.I.R.C..S.,ktorázabezpečuje
činnosť obce L. ako stavebného úradu, proti ktorým trestné oznámenie a sťažnosť smerujú, a to tak, aby
vtedajší starosta obce L. V. I. R. C.. S. nemuseli znášať trestnoprávne následky svojho protiprávneho

konania.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2020 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, a
to rozšírením pôvodne uplatneného práva na rovnaké zaobchádzanie o ďalšie konania označené ako
prílohy šesť, sedem a osem tohto podania, ktoré sú právnym následkom uvedených ďalších konaní.
Prílohou šesť je uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č.k. 1Pn 506/19/2208-6 zo dňa 25.03.2020,
ktorým bola sťažnosť žalobcu zo dňa 03.02.2020 podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ SR
v Rožňave zo dňa 22.01.2020 o odložení veci podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnutá,

pretože sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia predmetného uznesenia: Uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ SR v Rožňave, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania, sp.
zn. ORP-470/2-VYS-RV-2019 zo dňa 22.01.2020, bola podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por.
s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. odložená vec podozrenia zo spáchania prečinuzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania
autorského práva podľa ust. § 283 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe,
že starosta obce L. v presne nezistenej dobe roku 2010 rozhodol ako užívateľ časti stavby zapísanej

na liste vlastníctva č. XXX, súpisné číslo XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X v obci L.,
o zásahu do stavby, ktorým došlo k odstráneniu pôvodnej zvonice a osadeniu novej zvonice, a to
bez súhlasu autora architektonického diela, a teda v rozpore s ust. § 20 ods. 6 zák. č. 618/2003
Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, čím autorovi diela, C.. R.. L.
E. spôsobil nemajetkovú ujmu, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu, že je premlčané.

Prílohou číslo sedem je upovedomenie Okresnej prokuratúry Rožňava o spôsobe vybavenia podnetu
zo dňa 17.04.2020. Z upovedomenia vyplýva, že žalobca žiada prokuratúru „o vykonanie dozoru nad
dodržiavaním zákonnosti Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, ako orgánom verejnej
správy a na prijatie právneho prostriedku dozoru prokurátora a to protestu prokurátora a aby Okresný
úrad Rožňava, katastrálny odbor vykonal z úradnej povinnosti opravu chybných údajov zapísaných do
katastra nehnuteľností v rozpore so zmyslom znenia ust. § 36 ods. 2, ust. § 39 a ust. § 42 katastrálneho

zákona“. V tejto súvislosti tvrdí, že „na liste vlastníctva č. XXX /majúc zrejme na mysli LV č. XXX),
pre katastrálne územie L. sú zapísané chybné údaje katastra nehnuteľností, ktoré vznikli vykonaním
protiprávnej činnosti Obcou L., právnymi predchodcami Okresného úradu Rožňava, katastrálneho
odboru, samotným Okresným úradom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou, Farnosťou Krásnohorské
Podhradie“. Za účelom preskúmania a vybavenia podnetu si Okresná prokuratúra od Okresného

úradu Rožňava, katastrálneho odboru, vyžiadala na vec sa vzťahujúce relevantné písomnosti vrátane
písomného stanoviska k predmetu podnetu, z obsahu ktorých vyplynuli nasledovné právne významné
skutočnosti: Vychádzajúc z obsahu listu vlastníctva č. XXX, k.ú. L., výlučným vlastníkom stavby
súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na parcele reg. C KN č. XXX/X, je Rímskokatolícka cirkev, farnosť
Krásnohorské Podhradie. Vlastník je na liste vlastníctva zapísaný na základe návrhu na vklad zo dňa

19.12.1994, obsahom ktorého je Dohoda o vydaní veci č. 56/1994 zo dňa 10.10.1994 a nadväzujúceho
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do KN pod č.k. V 671/94 -pvz. 2/95. Z obsahu
listiny, ktorou je Stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia Rožňava č. ÚRaŠSS
480/1995-Dv zo dňa 24.05.1995 vydané pre investora- Rímskokatolícku cirkev v Joviciach na stavbu
„Rekonštrukcia domu Andreja Cházára na kostol v Joviciach“, na pozemku parc. č. XXX/X k.ú.

L.“ vyplýva, že výkonom všetkých činností súvisiacich s prípravou a realizáciou predmetnej stavby
investor poveril „Nadáciu jovického Andreja Cházára v Joviciach“. Protokol o odovzdaní a prevzatí
stavby zo dňa 20.11.1997 dokumentuje, že tam uvedený vlastník - Rímskokatolícka cirkev v Joviciach
dňa 20.11.1997 prevzal od Nadácie jovického Andreja Cházára zrekonštruovaný rodný dom R. N.
na kostol. V tejto písomnosti sa ďalej uvádza, že „nakoľko stavba je majetkom Rímskokatolíckej

cirkvi v Joviciach, priebeh kolaudačného konania zabezpečuje Rímskokatolícka cirkev v Joviciach“.
Napriek tejto skutočnosti, z obsahu Kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave sp.zn. SP
97/09460/002-Ro z 24.11.1997 vyplýva, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podala Nadácia
jovického Andreja Cházára ešte pred odovzdaním predmetnej stavby (t.j. dňa 19.09.1997), nadväzujúc
zrejme na poverenie investora obsiahnutého v stavebnom povolení. Hoci predmetné kolaudačné

rozhodnutie bolo vyššie označeným správnym orgánom vydané na základe návrhu Nadácie jovického
Andreja Cházára, vychádzajúc z jeho obsahu, v kontexte s vydaným stavebným povolením, nie je
nemožno vyvodiť vlastnícke právo k stavbe, ktorej užívanie sa povoľuje v prospech nadácie. Z tohto
dôvodu okresná prokuratúra považovala za zákonný postup Okresného úradu Rožňava, katastrálneho
odboru, v konaniach pod reg. č. Z 2176/2017 a Z 2773/2019, v ktorých žalobca žiadal katastrálny odbor

o vykonanie záznamu listiny, ktorou je vyššie označené kolaudačné rozhodnutie. S poukazom na tú
okolnosť, že od zápisu práv k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti v posudzovanej veci uplynulo
značne dlhé obdobie (26 rokov), prokurátor nie je oprávnený preskúmať zákonnosť tohto zápisu a
reagovať niektorým z prokurátorských opatrení. Uvedené platí tak pre zápis práv k nehnuteľnostiam na
základe Dohody o vydaní veci č. 65/1994 vo veci pod reg. č. V 671/94, ako aj pre zápis budovy pod

reg.č. Z 224/95, či zápis vykonaný na základe žiadosti Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Krásnohorské
Podhradie pod č. Z 548/2002, na ktorý žalobca poukázal v prílohe podnetu, ale aj na zápis správneho
názvu vlastníka a IČO (pod reg. č. R 16/06 - 9/06). Pokiaľ ide o tvrdené nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na základe vyššie označeného kolaudačného rozhodnutia, vychádzajúc z jeho
obsahujezjavné,žetútopísomnosťnemožnopovažovaťzarelevantnúlistinudokazujúcu,ževlastníkom

spornej nehnuteľnosti je Nadácia jovického Andreja Cházára. Vlastnícke právo Rímskokatolíckej cirkvi,
farnosť Krásnohorské Podhradie k budove doposiaľ nebolo vyvrátené žiadnym rozhodnutím súdu či
iného štátneho orgánu. Na vlastnícke právo nemá vplyv ani skutočnosť, že na liste vlastníctva je
predmetná stavba označená nezmeneným druhom stavby 11 - budova pre školstvo, na vzdelávaniea výskum, keďže ide o bývalú školu prestavanú na kostol. Napriek tomuto nesprávnemu označeniu
druhu stavby je z ostatných údajov listu vlastníctva, najmä zo súpisného čísla budova a parcelného
čísla, na ktorom je postavená, jednoznačne zrejmé, o akú stavbu sa jedná. Ďalej okresná prokuratúra

dodáva, že Okresná prokuratúra Rožňava doposiaľ v žiadnom konaní, tak na trestnom úseku, ale ani
na netrestnom úseku svojej pôsobnosti neuznala, resp. ani neskonštatovala vlastnícke právo Nadácie
jovického Andreja Cházára k predmetnej stavbe kostola, ako to vo svojej sťažnosti, ktorá tvorí prílohu
podnetu, žalobca mylne uvádza. Pokiaľ žalobca spochybňuje vlastnícke právo súčasného vlastníka
zapísaného v katastri nehnuteľností, má možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva v civilnom

sporovom konaní na príslušnom súde. K požiadavke výkonu opravy chyby v katastrálnom operáte
príslušným katastrálnym odborom je potrebné uviesť nasledovné: Oprava chýb v katastrálnom operáte
je konštituovaná v ust. § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži
na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru
popisných informácií katastra alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide

najmä o nesprávne údaje na liste vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej
mapy. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp.
iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam,
na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov. V tejto súvislosti prokuratúra

zastáva názor, že v prípade opravy súčasného stavu evidovania vlastníctva k spornej nehnuteľnosti na
LV č. XXX v k.ú. L. by kataster opravou neriešil len procesnú otázku, ale zasahoval by do vlastníckych
pomerov dotknutých účastníkov, čo nie je účelom a ani obsahom konania podľa ust. § 59 katastrálneho
zákona. Podľa ustálenej judikatúry tak všeobecných, ako aj ústavného súdu, oprava chýb v katastrálnom
operáte sa nemôže týkať vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam,

okrem taxatívne vymedzených výnimiek, o ktoré sa v danom prípade nejedná. So zreteľom na vyššie
uvedené skutočnosti v posudzovanej veci nie je daný dôvod na podanie niektorého z prokurátorských
opatreníprokurátoraapretopodnetodkladám.Zprílohyosemvyplýva,žeOkresnáprokuratúraRožňava
dňa 17.04.2020 žalobcu upovedomila o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 16.02.2020 tak, že dňa
16.02.2020 Mestu Rožňava ako stavebnému úradu, podala upozornenie prokurátora na nečinnosť v

konaní o dodatočnom povolení stavby, spojenom s kolaudáciou stavby, ktoré mesto eviduje pod sp.zn.
3717/19 (343/2020), na základe žiadosti obce L. č. 374/2019 zo dňa 03.06.2019. Podaným opatrením
prokurátora navrhla orgánu verejnej správy začať vo veci konať a postupovať v zmysle príslušných
ustanovení stavebného zákona. Týmto považovala podnet žalobcu za vybavený.

4. Podľa ust. § 139 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

5. Podľa ust. § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

6. Podľa ust. § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

7. Podľa ust. § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na

ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

8. Keďže žaloba bola žalovanej doručená dňa 14.05.2020 a zmena žaloby bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 25.05.2020, súd o nej rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.06.2021 tak, že zmenu

žaloby zamietol. Žalobca touto zmenou žaloby nerozširoval uplatnené právo, ani neuplatňoval právo
iné. Rovnako tak nejde o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností. Súd výzvou
zo dňa 05.05.2020 doručenou žalobcovi dňa 13.05.2020 vyzval žalobcu o predloženie rozhodnutí, na
ktoré sa vo svojej žalobe odvolával. Reakciou žalobcu na túto výzvu súdu bolo jeho podanie doručené
tunajšiemu súdu dňa 25.05.2020. V prípade reakcie účastníka na výzvu súdu nepôjde fakticky o zmenu

žaloby, ale len o doplnenie (prekvalifikovanie) skutkových tvrdení na základe poučenia súdu. V podstate
ide o upresnenie žaloby.9. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020 nasledovne:
Zakotvenieprávanarovnakézaobchádzanieupravujezákonč.365/2004Z.z.orovnakomzaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon). Hoci antidiskriminačný zákon zaviedol tzv. zásadu obráteného dôkazného
bremena, podľa ktorej je povinnosťou žalovaného preukazovať, že zásadu rovnakého zaobchádzania
neporušil, resp. uviesť konkrétne skutočnosti a dôkazy o tom, že k diskriminácii nedošlo, uvedené
neznamená, že by žalobca ako obeť diskriminácie bola zbavená akýchkoľvek povinností. Aj žalobca
musí uviesť konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k diskriminácii a prípadne uviesť aj dôkazy, ktoré má

k dispozícii, čo však žalobca v predmetnej veci nesplnil. Žalobca totiž nijakým spôsobom nepreukázal
konkrétne okolnosti, za ktorých malo dôjsť k diskriminačnému zaobchádzaniu zo strany žalovanej a
neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca sa žalobou domáha právnej ochrany
podľa ust. § 9 až § 11 antidiskriminačného zákona tvrdiac, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu
všeobecne uznávanej, platnej a záväznej zásady v jeho neprospech a na jeho ujmu a v prospech
vtedajšieho starostu obce L. I. V. R. C.. W. S.. Základ žalobcom tvrdenej diskriminácie spočíva v

nasledovnom: Vo veci Okresnej prokuratúry Rožňava sp. zn. 1Pn 435/18/8808, v ktorej malo podľa
žalobcu dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania postupom prokuratúry, bolo na základe
trestného oznámenia C.. F. T. (žalobcu) preverované podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. a prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa ust. § 327 ods. 1

Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť I.W. V., vtedajší starosta obce L. a C.. W. S., ako odborne spôsobilá
osoba vo veciach stavebného úradu, na tom skutkovom základe, že menované osoby mali v L. svojou
nečinnosťou vo veciach stavebného úradu obce týkajúcich sa výmeny drevenej zvonice na kostole v
obci v roku 2010, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia, zabezpečiť neoprávnený prospech
C.. Z. K., ktorý výmenu zvonice zorganizoval tým, že mu svojou nečinnosťou umožnili vyhnúť sa

právnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Trestné oznámenie bolo podané dňa 15.10.2018 na
Okresnú prokuratúru Rožňava, ktorá následne postupovala v súlade s ust. § 198 ods. 1 Tr. por. a
trestné oznámenie odovzdala na preverenie vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Rožňave, odboru kriminálnej polície. O odovzdaní trestného oznámenia bol zároveň upovedomený
aj žalobca ako oznamovateľ trestného oznámenia. Po vykonaní potrebných úkonov a zabezpečení

potrebných dôkazov, vyšetrovateľka PZ vydala vo veci uznesenie v zmysle ust. § 197 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku o odmietnutí veci, sp. zn. ORP-518/1-VYS-RV-2018 zo dňa 23.11.2018, pretože
nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Na základe sťažnosti podanej oznamovateľom proti tomuto uzneseniu vo veci rozhodovala dozorujúca
prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava, ktorá dňa 27.12.2018 vydala uznesenie sp. zn. 1Pn

435/18/8808-6. Uvedeným uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Rožňava bola v zmysle ust.
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť oznamovateľa ako nedôvodná. Z vyššie
uvedeného postupu v danej trestnej veci je zjavné, že dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry
Rožňava pri vybavení sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľky o odmietnutí veci postupovala
v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. V kontexte s vyššie uvedeným zastávam názor,

že na strane žalobcu došlo k zjavne nesprávnemu výkladu príslušných ustanovení antidiskriminačného
zákona v kontexte s trestnoprávnym procesným predpisom, v ustanoveniach upravujúcich postup
orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania. V tejto súvislosti považujem za
vhodné poukázať na nasledovné: Trestné konanie definuje Trestný poriadok v ust. § 10 ods. 15 ako
konanie podľa tohto zákona, pričom ho systematicky delí na dve základné časti, a to predsúdne konanie

a súdne konanie. Predsúdne konanie sa delí na dve štádiá: postup pred začatím trestného stíhania a
prípravné konanie. Uvedené dve štádia sú významné z hľadiska riadneho fungovania trestnej politiky v
štáte, riadneho fungovania trestného súdnictva a v neposlednom rade aj pre úspešný boj s kriminalitou.
Postup pred začatím trestného stíhania je zo systematického hľadiska upravený v prvej hlave druhej
časti Trestného poriadku, a to v ustanoveniach § 196 až § 198 Trestného poriadku. Z tohto hľadiska

ho možno definovať ako úsek trestného konania, ktorý sa začína prijatím trestného oznámenia o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo iného relevantného podnetu
o takýchto skutočnostiach a končí buď začatím trestného stíhania s prípadným súčasným vznesením
obvinenia konkrétnej osobe alebo niektorým z rozhodnutí podľa ust. § 197 Trestného poriadku, teda
odovzdaním,odloženímaleboodmietnutímveci.Primárnoufunkcioutohtoštádiajeverifikačná(filtračná)

funkcia, ktorej účelom je zabezpečiť, aby do štádia prípravného konania (vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania) prešli len tie skutky, vyplývajúce z oznámení (podnetov), u ktorých sú splnené kumulatívne
aspoň nasledujúce dve podmienky vychádzajúce z ust. § 119 odsek 1 Trestného poriadku, a to, že
skutok sa stal a zároveň skutok je trestným činom. Zistenie ďalších skutočností uvedených v ust. §119 ods. 1 Trestného poriadku je úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom, avšak z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti trestného konania je potrebné
tieto skutočnosti zisťovať už počas postupu pred začatím trestného stíhania. Dôsledným uplatňovaním

verifikačnej funkcie zároveň dochádza k ochrane nevinných osôb pred nepriaznivými účinkami trestného
stíhania. Verifikačná funkcia postupu pred začatím trestného stíhania vyplýva aj zo samotnej dikcie
ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorej vyplýva, že trestné stíhanie začne policajt len ak nie
je dôvod na postup podľa ust. § 197 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku, teda skončenie veci
inak ako jej posunutím do ďalšieho štádia trestného konania. Po prijatí trestného oznámenia, alebo

po vykonaní jeho doplnenia musí policajt alebo prokurátor o trestnom oznámení rozhodnúť niektorým
z nasledovných spôsobov: uznesením podľa ust. § 199 ods. 1 Tr.por., ktorým začne trestné stíhanie,
uznesením podľa ust. § 197 ods. 1 písm. a) Tr.por. odovzdá vec príslušnému orgánu na prejednanie
priestupku alebo iného správneho deliktu, uznesením podľa ust. § 197 ods. 1 písm. b) Tr.por. odovzdá
vec inému orgánu na disciplinárne konanie, uznesením podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. vec
odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu uznesením podľa ust. § 197

ods. 1 písm. d) Tr. por. vec odmietne uznesením podľa ust. § 197 ods. 2 Tr.por. môže vec odložiť, ak
je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v ust. § 215 ods. 2 Trestného poriadku.
Ako je už vyššie uvedené, v žalobcom označenej trestnej veci vyšetrovateľ rozhodol uznesením podľa
ust. § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku. V zmysle tohto ustanovenia policajt alebo prokurátor postupuje v
prípade,akniejedôvodnazačatietrestnéhostíhaniaalebonapostuppodľaodseku2tohtoustanovenia.

Vychádzajúc z ust. § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, proti uzneseniu o odmietnutí veci je prípustná
sťažnosť, čo v danej veci žalobca ako oznamovateľ trestného oznámenia aj využil. O tejto sťažnosti
rozhodovala dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava spôsobom vyššie naznačeným,
t.j. zamietnutím sťažnosti, postupujúc podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Podľa ust. §
192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený
orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Ustanovenie § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
upravuje postup, kedy prokurátor alebo policajt po preskúmaní samotného trestného oznámenia, resp.
po jeho doplnení postupom podľa ust. § 196 ods. 2 Trestného poriadku, dospeje k záveru, že v danej

veci nejestvuje podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu a zároveň nejde ani o priestupok,
iný správny delikt, alebo disciplinárne previnenie. Trestné stíhanie totiž možno začať iba v prípade, ak
konkrétne skutočnosti svedčia záveru o spáchanom trestnom čine. V predmetnej veci vyšetrovateľka PZ
pred rozhodnutím o trestnom oznámení zabezpečila a vykonala potrebné dôkazy za účelom náležitého
zistenia skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, v rozhodnutí o odmietnutí veci

riadne zdôvodnila, z akých skutočností vychádzala a akými úvahami sa spravovala pri ich hodnotení.
K odlišnému záveru nedospela ani dozorujúca prokurátorka pri preskúmavaní napadnutého uznesenia
vyšetrovateľky a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Vydanie uznesenia dozorujúcej prokurátorky
o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa bolo založené na komplexnom posúdení všetkých vykonaných
dôkazov, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu, jednotlivo i v súhrne a ich hodnotení v súlade

so základnou zásadou trestného konania vyplývajúcou z ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V
danej veci bolo totiž zrejmé, že skutok, ktorý žalobca oznamoval, nie je trestným činom, v dôsledku
čoho orgány činné v trestnom konaní nemohli postupovať iným spôsobom, ako trestné oznámenie
žalobcu odmietnuť a následne sťažnosť žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. Je prirodzené a logické,
že prakticky s akýmkoľvek rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní by mohla byť niektorá z

procesných strán nespokojná, vzhľadom na odlišné procesné postavenie. To však neznamená, že
vydaním predmetného rozhodnutia bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, resp. že došlo k
akejkoľvek diskriminácii žalobcu, v danej veci v postavení oznamovateľa. Okresná prokuratúra Rožňava
prostredníctvom dozorujúcej prokurátorky vykonávala svoju pôsobnosť v zmysle ust. § 190 ods. 2 písm.
a) Trestného poriadku ako orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti oznamovateľa proti uzneseniu

vyšetrovateľa PZ, t.j. ako orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona, chrániac verejný
záujem. Išlo pritom výlučne o odborné právne posúdenie zisteného skutkového stavu a vyhodnotenie
vykonaných dôkazov v súlade so zákonom a následné vyvodenie záverov orgánom činným v trestnom
konaní, ktoré nebolo ovplyvnené žiadnou z okolností uvedených v ust. § 2 ods. 1 antidiskriminačného
zákona. Navyše žalobca v podanej žalobe ani žiadny konkrétny dôvod v zmysle tohto ustanovenia,

pre ktorý mal byť diskriminovaný, neuvádza. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa svojou žalobou
v podstate domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia prokuratúry, ktoré je výsledkom
postupu podľa Trestného poriadku a bolo vydané v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného
poriadku. V tejto súvislosti zastávam názor, že v rámci civilného sporového konania, aké iniciovalžalobca svojou žalobou, nie je súd oprávnený preskúmavať postup a rozhodnutie prokuratúry pri plnení
jej úloh v trestnom konaní. Preskúmanie zákonnosti a rozhodnutia dozorujúceho prokurátora okresnej
prokuratúry patrí do právomoci prokuratúry v rámci inštančného postupu, ktorý bol v čase vydania

predmetného uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava sp. zn. 1Pn 435/18/8808-6 zo dňa 27.12.2018
upravený príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 6/2017 o postupe prokurátorov
pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov
považujem žalobu žalobcu za zjavne neopodstatnenú a nedôvodnú. Preto navrhujem, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.06.2020 uviedol: K zmyslu
znenia ustanovenia dvanásteho odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C..
F. T. c/a Okresná prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie
k žalobe“ číslo spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020, v ktorom žalovaná Okresná
prokuratúra Rožňava tvrdí, nasledovné: „Domáhať sa dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania

a domáhať sa nápravy, pokiaľ dôjde k diskriminácii, nie je možné v každej oblasti života.“ robím
nasledovné vyjadrenie, tak ako je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovenia bezprostredne
nasledujúceho odseku tohto článku urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania
žaloby namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Zmysel znenia ustanovenia vyššie
uvedeného odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C.. F. T. c/a Okresná

prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k žalobe“ číslo
spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020 je pre prejednania a rozhodnutie funkčne,
kauzálne miestne a vecne príslušného všeobecného súdu prvej inštancie v právnej veci urobenia
podania žaloby namietajúcej porušenia zásady rovnakého zaobchádzania žalovanou právne a aj
skutkovo nepodstatné a irelevantné, nezodpovedá právnym normám pozitívneho právneho poriadku

Slovenskej republiky, najmä princípom právneho štátu, právnemu zmyslu Ústavou Slovenskej republiky
zaručených práv a slobôd a Prokuratúra Slovenskej republiky je povinná dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v každej oblasti svojej činnosti a v každom svojom konaní a z uvedeného vyplýva
Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov a zákonom stanovená
povinnosť Prokuratúry Slovenskej republiky chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a

právnických osôb a štát a preto robím urobenie podania návrhu, aby naň funkčne, kauzálne miestne a
vecne príslušný všeobecný súd prvej inštancie z uvedených právnych dôvodov neprihliadal. K zmyslu
znenia ustanovenia štrnásteho odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C.. F. T.
c/a Okresná prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k žalobe“
číslo spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020, v ktorom žalovaná Okresná prokuratúra

Rožňava tvrdí, nasledovné: „Hoci antidiskriminačný zákon zaviedol tzv. zásadu obráteného dôkazného
bremena, podľa ktorej je povinnosťou žalovaného preukazovať, že zásadu rovnakého zaobchádzania
neporušil, resp. uviesť konkrétne skutočnosti a dôkazy o tom, že k diskriminácii nedošlo, uvedené
neznamená, že by žalobca ako obeť diskriminácie bola zbavená akýchkoľvek povinností. Aj žalobca
musí uviesť konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k diskriminácii a prípadne uviesť aj dôkazy, ktoré

má k dispozícii, čo však žalobca v predmetnej veci nesplnil.“ robím nasledovné vyjadrenie, tak ako
je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovení bezprostredne nasledujúcich odsekov tohto článku
urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca má síce aj povinnosti uvedené žalovanou, tak ako je to
uvedené vyššie v zmysle znenia ustanovenia odseku 2 tohto článku urobenia podania číslo urobeného

v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ale
v prvom rade je to právo žalobcu predložiť a označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú a uvedené právo žalobcu je
súčasťou Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručeného

práva na spravodlivý proces. Urobením podania vyjadrenia žalovanej k žalobe žalovaná zasiahla do
žalobcovho práva Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov
zaručeného práva na spravodlivý proces. Výmena veže nie je v zmysle znenia príslušného ustanovenia
§ 43 zákona Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky z 27. apríla 1950
číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v zmysle znenia

ustanovení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov“) „hotovým výrobkom“ tak, ako
konštatuje a ako sa s tým stotožnil poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a
aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U., ale je uskutočním novej stavbya to vykonaním podstatnej zmeny stavby, ktorá musí byť pred uskutočním právoplatne povolená
stavebným úradom a pred jej užívaním právoplatne skolaudovaná, pričom uvedené podmienky neboli
dodržané a poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a aj Okresná prokuratúra

Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U. ich nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili
porušenia všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení
neskorších predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov
právneho štátu a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na
moju právnu ujmu. Výkon činnosti štátneho zamestnanca obce zabezpečujúceho činnosť stavebného

úradu je legálne možný iba štátnym zamestnancom obce ako stavebného úradu, ktorý zabezpečuje
činnosť stavebného úradu a spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad na zabezpečovanie činnosti
stavebného úradu a to vykonávaním štátnej služby vo verejnom právnom - služobnom právnom vzťahu
k služobnému úradu stavebný úrad, ktorým je obec, vo verejnom právnom - služobnom právnom
pomere k štátu Slovenská republika a vo verejnom právnom - štátnozamestnaneckom právnom
vzťahu k štátu Slovenská republika v špeciálnom odbore štátnej služby 2.18 Výstavba a nie na

základe poskytovania odborného poradenstva obci ako stavebnému úradu poskytovaného na základe
súkromnoprávneho - obchodnoprávneho vzťahu - mandátnej zmluvy uzavretej služobným úradom
stavebný úrad Obec L. a obchodnou spoločnosťou Waro real s. r. o., ktorej úkony je oprávnená
robiť v právnom mene, na právny účet a na právnu zodpovednosť uvedenej obchodnej spoločnosti
W. S. ako konateľka uvedenej obchodnej spoločnosti a fyzická osoba spĺňajúca osobitný kvalifikačný

predpoklad na výkon pôsobnosti stavebných úradov, pričom uvedené podmienky na výkon činnosti
stavebného úradu Obec L. neboli dodržané a poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej
republiky a aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U. ich nebrali do úvahy
a na zreteľ, čím sa dopustili porušenia všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky
v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a

jedného z pilierov a princípov právneho štátu a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých
zo spáchania trestnej činnosti a na moju právnu ujmu. Nájomná zmluva, ktorá nespĺňa zákonom
ustanovené podstatné náležitosti právneho úkonu, najmä neobsahuje IČO prenajímateľa a nájomcu
a nehnuteľnej veci spôsobilej byť predmetom nájmu uzavretá nájomcom Obec L. a prenajímateľom
Rímskokatolícka cirkev v Joviciach, ktorý nebol založený zákonom ustanoveným procesnoprávnym

postupom, nevznikol zákonom ustanoveným procesnoprávnym postupom a spôsobom zaregistrovaním
v zákonom ustanovenom osobitnom registri, nie je subjektom práva, nenadobudol a nepožíva právnu
subjektivitu, nenadobudol a nepožíva právnu spôsobilosť mať práva a právne povinnosti, nenadobudol
a nepožíva právnu spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a právne povinnosti a
nemá a nepožíva právnu spôsobilosť byť účastníkom právnych (najmä, ale nie len občianskoprávnych)

vzťahov je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorého predmetom je nájom veže ako predmetu
nespôsobilého byť predmetom občianskych právnych vzťahov a ako nemožné plnenie a ktorého
neplatnosti sa nie je potrebné domáhať na príslušnom orgáne verejnej moci Slovenskej republiky,
na absolútnu neplatnosť ktorého je poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky
a aj Okresná prokuratúra Rožňava, pričom tak neučinili a poverený vyšetrovateľ Policajného zboru

Slovenskej republiky a aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U.E. ich
nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili porušenia všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou
Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručenej zásady rovnakého
zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu a to v právny prospech osôb
dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na moju právnu ujmu. Poverený vyšetrovateľ

aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U. protiprávnym konaním stotožnili
nehnuteľnú vec - stavbu súpisné číslo XXX postavenú na parcele číslo XXX/X v katastrálnom území L.
evidovanú v súbore popisných informácií katastra nehnuteľných vecí, v súbore geodetických informácií
katastra nehnuteľných vecí a na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. označením jej
popisu ako budova pre školstvo, vzdelávanie a výskum, ktorej protiprávnym vlastníkom odvodzujúcim

„nadobudnutie svojho vlastníckeho práva“ od „subjektu práva“ Rímskokatolícka cirkev v Joviciach, ktorý
nebol založený zákonom ustanoveným procesnoprávnym postupom, nevznikol zákonom ustanoveným
procesnoprávnym postupom a spôsobom zaregistrovaním v zákonom ustanovenom osobitnom registri,
nie je subjektom práva, nenadobudol a nepožíva právnu subjektivitu, nenadobudol a nepožíva právnu
spôsobilosť mať práva a právne povinnosti, nenadobudol a nepožíva právnu spôsobilosť vlastnými

právnymi úkonmi nadobúdať práva a právne povinnosti a nemá a nepožíva právnu spôsobilosť byť
účastníkom právnych (najmä, ale nie len občianskoprávnych) vzťahov je Rímskokatolícka cirkev,
Farnosť Krásnohorské Podhradie a nehnuteľnú vec - stavbu označenú ako kostol, súp. č. XXX,
postavenú na pozemku parc. č. XXX/X, kat. úz. L. neevidovanú v súbore popisných informáciíkatastra nehnuteľných vecí, v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľných vecí a na
príslušnom liste vlastníctva pre príslušné katastrálne územie a poverený vyšetrovateľ Policajného
zboru Slovenskej republiky a aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U.

vyššie uvedené okolnosti a skutočnosti nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili porušenia
všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších
predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho
štátu a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na moju
právnu ujmu. Subjekt práva Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie ako protiprávny

užívateľ stavby kostola podstatným spôsobom zmenenej bez stavebného povolenia a užívanej bez
kolaudačného rozhodnutia a užívacieho povolenia nepreukázal nadobudnutie uvedenej stavby v súlade
s právnym poriadkom a táto stavba ako majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom právnu
ochranu nepožíva. V súčasnosti už neexistujúca stavba nehnuteľná vec - stavba súpisné číslo XXX
postavená na parcele číslo XXX/X v katastrálnom území L. jej označenú popisom na liste vlastníctva
číslo XXX pre katastrálne územie L. ako budova pre školstvo, vzdelávanie a výskum evidovaná v

súbore popisných informácií katastra nehnuteľných vecí, v súbore geodetických informácií katastra
nehnuteľných vecí a na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. označením jej popisu
ako budova pre školstvo, vzdelávanie a výskum nadobudol protiprávnym konaním od „subjektu práva“
Rímskokatolícka cirkev v Joviciach, ktorý nebol založený zákonom ustanoveným procesnoprávnym
postupom, nevznikol zákonom ustanoveným procesnoprávnym postupom a spôsobom zaregistrovaním

v zákonom ustanovenom osobitnom registri, nie je subjektom práva, nenadobudol a nepožíva právnu
subjektivitu, nenadobudol a nepožíva právnu spôsobilosť mať práva a právne povinnosti, nenadobudol a
nepožíva právnu spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a právne povinnosti a nemá a
nepožíva právnu spôsobilosť byť účastníkom právnych (najmä, ale nie len občianskoprávnych) vzťahov,
ktorýjetiežnadobudolprotiprávnymkonanímatovydanímnazákladezmysluzneniaustanovenízákona

Národnej rady Slovenskej republiky z 27. októbra 1993 číslo 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám
a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov“) na jej vydanie
neoprávnenej právnickej osobe. Poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a

aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U. vyššie uvedené okolnosti a
skutočnosti nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili porušenia všeobecne platnej, uznávanej
a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručenej zásady
rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu a to v právny prospech osôb
dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na moju právnu ujmu. K zmyslu znenia ustanovení

pätnásteho odseku až dvadsiateho odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C..
F. T. c/a Okresná prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k
žalobe“ číslo spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020 robím nasledovné vyjadrenie,
tak ako je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovení bezprostredne nasledujúcich dvoch odsekov
tohto článku urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej

porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, a to nesplnila
si svoju zákonom stanovenú povinnosť preukázať, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania,
pričom som žalobca oznámil funkčne, kauzálne miestne a vecne príslušnému všeobecnému súdu
prvej inštancie skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania žalovanou došlo. Žalovaná svojím urobením podania v zmysle znenia ustanovení

pätnásteho odseku až dvadsiateho prvého odseku vyjadrenia k urobeniu podania žaloby dokázala,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovanou došlo a to tak ako som to uviedol v
zmysle znenia ustanovení odsekov štyri až jedenásť. K zmyslu znenia ustanovenia dvadsiateho prvého
odseku urobenia podania žalovanej k žalobe označeného ako „C.. F. T. c/a Okresná prokuratúra
Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k žalobe“ číslo spisovej značky Pc

26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020, v ktorom žalovaná Okresná prokuratúra Rožňava tvrdí, nasledovné:
„Z vyššie uvedeného postupu v danej trestnej veci je zjavné, že dozorujúca prokurátorka Okresnej
prokuratúry Rožňava pri vybavení sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľky o odmietnutí
veci postupovala v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.“ robím nasledovné vyjadrenie,
tak ako je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovenia bezprostredne nasledujúceho odseku

tohto článku urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaná Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony
robila prokurátorka U., nepostupovala ako dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava v
zmysle znenia ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 24. mája 2005 číslo 301/2005Z. z. Trestný poriadok v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, v zmysle znenia ustanovení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 28. marca 2001 číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov (najmä v zmysle znenia ustanovenia § 3 odseku 1

zákona o prokuratúre v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov - Prokuratúra je v rozsahu svojej
pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na
zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti
za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky
tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu), v zmysle znenia ustanovení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky z 28. marca 2001 číslo 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov a v zmysle znenia ustanovení
Etického kódexu prokurátora prijatom v zmysle znenia ustanovenia § 217a a nadväzujúc na zmysel
znenia ustanovenia § 26 odseku 1 písmena n) zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 28.
marca 2001 číslo 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v zmysle znenia

ustanovení neskorších predpisov. K zmyslu znenia ustanovenia dvadsiateho prvého odseku urobenia
podania žalovanej k žalobe označeného ako „V kontexte s vyššie uvedeným zastávam názor, že na
stranežalobcudošlokzjavnenesprávnemuvýkladupríslušnýchustanoveníantidiskriminačnéhozákona
3 v kontexte s trestnoprávnym procesným predpisom, v ustanoveniach upravujúcich postup orgánov
činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania.“ robím nasledovné vyjadrenie, tak ako je to

mnouurobenévzmyslezneniaustanoveniabezprostrednenasledujúcehoodsekutohtočlánkuurobenia
podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania. Žalovaná Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka
U., nepostupovala ako dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava a okresný prokurátor
Okresnej prokuratúry Rožňava T. v súvislosti s vyjadrením k žaloby úmyselne nesprávne vykladá

ustanovenia stavebného zákona v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, Občianskeho
zákonníka v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov o právnických osobách, o veciach a
právach a o vlastníckom práve, zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám
a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, zákona o prokuratúre
v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, katastrálneho zákona v zmysle znenia
ustanovení neskorších predpisov a najmä ústavného zákona Ústava Slovenskej republiky v zmysle
znenia ustanovení neskorších predpisov a to tak, že ohýba uvedené zákony v prospech fyzických a
právnických osôb, proti ktorým moje podania smerujú a rozhoduje svojvoľne mimo uvedených zákonov
v prospech fyzických a právnických osôb, proti ktorým moje podania smerujú tak, aby nemuseli

čeliť vyvodeniu právnej zodpovednosti za svoje konanie (napríklad stavebný zákon nepozná zákonnú
definíciu pojmu „hotový výrobok“ Okresná prokuratúra Rožňava uvedený pojem používa a narába
s ním) a poskytuje fyzickým a právnickým osobám, proti ktorým moje podania smerujú nenáležitú
výhodu a zvýhodnenie, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch a to tak, aby nemuseli čeliť vyvodeniu
právnejzodpovednostizasvojekonanie.UvedenékonanieprokurátorkyU.akodozorujúcejprokurátorky

Okresnej prokuratúry Rožňava a okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava T. v súvislosti
s vyjadrením k žaloby urobené v právnom mene, na právny účet a na právnu zodpovednosť Okresnej
prokuratúry Rožňava je v rozpore so všetkými ustanoveniami Etického kódexu prokurátora. Dávam súdu
do pozornosti skutočnosť, že žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava, ktorého úkony robila prokurátorka
U. v právnej veci trestného oznámenia vyslovila záver, že nejde o stavbu, ale o „hotový výrobok“

a preto nie je potrebné stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie a užívacie povolenie stavby
a skutočnosť, že žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava, ktorého úkony robila prokurátorka E. v
právnej dozorovania dodržiavania zachovávania zákonnosti orgánom verejnej moci a štátnej správy
stavebný úrad Mesto E. vyslovila záver, že ide o stavbu, na ktorú je potrebné stavebné povolenie,
kolaudačné rozhodnutie a užívacie povolenie a vydala upozornenie prokurátora. Z vyššie uvedeného

vyplýva skutočnosť, že žalovaný má na uvedené skutkovo a právne totožné právne veci dva rozdielne
právne názory, pričom ani jeden z právnych názorov nie je dostatočne odôvodnený a odchýlenie
sa od príslušných zákonov nie je ani jedným z konajúcich dozorujúcich prokurátorov odôvodnené.
Žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava chráni „vlastnícke právo“ „subjektu práva“ nezaloženého a
nevzniknutého označeného ako „Rímskokatolícka cirkev v Joviciach“ a „vlastnícke právo“ subjektu práva

označeného ako „Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie“ „vzniknuté odvodením“ od
„vlastníckehopráva“„subjektupráva“nezaloženéhoanevzniknutéhooznačenéhoako„Rímskokatolícka
cirkev v Joviciach“, pričom majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
„Subjekt práva“ nezaložený a nevzniknutý označený ako „Rímskokatolícka cirkev v Joviciach“ a subjektpráva označený ako „Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie“ neviedli účtovníctvo
týkajúce sa financovania stavby kostola a nevedia preukázať financovanie stavby kostola. Účtovníctvo
stavby kostola viedla Nadácia jovického Andreja Cházára Jovice, Jólészi Cházár András alapítvány,

Jólész, ktorá zaobstarala vo vlastnom právnom mene, na vlastný právny účet a na vlastnú právnu
zodpovednosť finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby kostola, archivuje predmetné
účtovníctvo v zmysle znenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, čím sa stala
vlastníkom novej dobromyseľne a v dobrej viere spracovanej pôvodnej nehnuteľnej veci evidovanej
v katastri nehnuteľných vecí na novú nehnuteľnú vec neevidovanú v katastri nehnuteľných vecí.

Nerešpektovaním uvedenej skutočnosti sa žalovaný dopustil porušenia všeobecne záväznej zásady
rovnakého zaobchádzania v právny prospech v mojich podaniach označených subjektov práva a na
moju právnu ujmu. Obec L. nenadobudol „vlastnícke právo“ k veži kostola, ktorá je súčasťou veci
nespôsobilou byť samostatným predmetom právnych vzťahov najmä občianskoprávnych vzťahov od
„subjektu práva“ nezaloženého a nevzniknutého označeného ako „Rímskokatolícka cirkev v Joviciach“
a žalovaná Okresná prokuratúra Rožňava chráni uvedené „vlastnícke právo“ Obce L., pričom majetok

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Obec L. nakladá s prostriedkami
štátneho rozpočtu získanými na financovanie činnosti stavebného úradu, ktorá je zákonom preneseným
výkonom štátnej správy na Obec L. a to tak, že uvedené prostriedky štátneho rozpočtu protiprávne
vypláca obchodnej spoločnosti Waro real s. r. o., ktorej konateľkou je S.. Nerešpektovaním uvedenej
skutočnosti sa žalovaná dopustila porušenia všeobecne záväznej zásady rovnakého zaobchádzania

v právny prospech v mojich podaniach označených subjektov práva a na moju právnu ujmu. Stavba
kostola nie je zapísaná na liste vlastníctva a v katastri nehnuteľných vecí a už vôbec nie je vo
vlastníctve žalovaného Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie, pričom vlastnícke
právo žalovaného Rímskokatolícka cirkev, farnosť Krásnohorské Podhradie nebolo dokázané a
preukázané a žalovaný nesprávnym procesnoprávnym postupom stotožnil stavbu zapísanú na liste

vlastníctva a v katastri nehnuteľných vecí a stavbu označenú v predmetnom kolaudačnom rozhodnutí.
Uvedeným konaním sa žalovaná a jeho prokurátori U., E. R. T. dopustili porušenia všeobecne záväznej
zásady rovnakého zaobchádzania v právny prospech v mojich podaniach označených subjektov
práva a na moju právnu ujmu a preukázal svoju neodbornosť, nekompetentnosť, odbornú, morálnu
a najmä etickú nespôsobilosť na zastávanie funkcií prokurátora a neznalosť všeobecne záväzných

právnych predpisov. Žalovaná nesprávne, právne nepodložene a právne neodôvodnene usudzuje a
uvádza, že stavbe kostola bolo na to oprávneným orgánom verejnej moci určené súpisné číslo XXX,
pričom uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Uvedeným konaním sa žalovaný a jeho
prokurátori U., E. R. T. dopustili porušenia všeobecne záväznej zásady rovnakého zaobchádzania v
právny prospech v mojich podaniach označených subjektov práva a na moju právnu ujmu a preukázal

svoju neodbornosť, nekompetentnosť, odbornú, morálnu a najmä etickú nespôsobilosť na zastávanie
funkcií prokurátora a neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade nelegálne
uskutočnenej zmeny stavby kostola veže sa jedná o bezprecedentný prípad nelegálne uskutočnenej
zmeny uskutočnenej stavebníkom Obec L. bez stavebného povolenia bez súhlasu vlastníka stavby a
užívanej bez kolaudačného rozhodnutia. Žalovaná Okresná prokuratúra Rožňava nechránila verejný

záujem, chránený stavebným zákonom v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov napriek tomu,
že je na to povinná z Ústavy a zo zákona. Moje podania týkajúce právnej veci uvedenej stavby a
jej protiprávne uskutočnenej zmeny žalovaná právne neposudzuje v kontexte všetkých ustanovení
príslušných zákonov, ktoré sa na túto právnu vec vzťahujú a komplexne s prihliadnutím na všetky skutky,
ktoré sú protiprávnym konaním počnúc vydaním veci nezaloženej a nevzniknutej „právnickej osobe“

Občianskeho zákonníka v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov a na to neoprávnenej v
zmysle znenia príslušných ustanovení zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov. Z mojej
strany nejde o nespokojnosť s rozhodnutím žalovaného ako orgánu činného v trestnom konaní, ale
o poukazovanie na neústavnosť, nezákonnosť a zjavnú svojvôľu postupu, konania a rozhodovania

žalovanej ako orgánu činného v trestnom konaní a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania
žalovanou, ktoré je z mnou doložených písomností nepochybné a zrejmé. Na základe vyššie uvedeného
spochybňujem vykonanie odbornej prokurátorskej skúšky prokurátorov U., E. R. T. a ich odbornú a
najmä morálnu a etickú spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora v zmysle znenia ustanovení Etického
kódexu prokurátora. Urobením podania v právnej veci žaloby namietajúcej porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania som uviedol skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že žalovaná Okresná prokuratúra
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a najneskôr do vydania meritórneho rozhodnutia v právnej
veci samej predložím súdu dôkazy, že žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, ktoré
sú žalovanému Okresná prokuratúra Rožňava už známe z jeho vlastnej úradnej činnosti. V rámcicivilného sporového konania nenavrhujem preskúmavať postup a rozhodnutie prokuratúry pri plnení jej
úloh v trestnom konaní, tak ako sa nesprávne a právne neodôvodnene domnieva žalovaná Okresná
prokuratúra Rožňava a prokurátor T., ale navrhujem preskúmanie, či žalovaná dodržala v trestnom

konaní všeobecne platnú zásadu rovnakého zaobchádzania tak, ako to vyžadujú príslušné všeobecne
záväzné právne predpisy a najmä Etický kódex prokurátora.

11. Tunajší súd uznesením sp.zn. 11C/7/2020-115 zo dňa 13.11.2020 vyzval žalobcu, aby opísal
rozhodujúce skutočnosti, v zmysle ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania a uviedol skutkové okolnosti, ktorými sa mala žalovaná dopustiť porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania.

12. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2020 uviedol rovnaké tvrdenia ako v
podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.06.2020 a rozšíril svoje vyjadrenie v tom zmysle, že
žalovaný sa dopustil ohýbania práva v právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec

L., protiprávneho užívateľa stavby kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie,
stavebného úradu Mesto E., správneho orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a
územného plánovania Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky a W. S. tak, aby
nemuseli znášať právneho následky svojho protiprávneho konania a v môj právny a aj faktický
neprospech a tým pádom aj odstraňovania demokratického poriadku základných ľudských práv a

slobôd uvedených v tejto Ústave Slovenskej republiky, znemožnenia a zmarenia činnosti ústavných
orgánov a účinného použitia zákonných prostriedkov na právnu ochranu základných práv a slobôd
každému zaručených Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Európskym
dohovorom o ľudských právach a porušenia 14 jedného z pilierov a princípov ústavnosti a právneho
štátu a to všeobecne záväznej zásady rovnakého zaobchádzania, čím došlo a aj naďalej dochádza k

porušeniu všeobecne záväznej zásady rovnakého zaobchádzanie žalovaným orgánom verejnej moci a
jeho prokurátormi E., U., K.Á. T. R. P. T. v právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec
L., protiprávneho užívateľa stavby kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie,
stavebného úradu Mesto E., správneho orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a
územného plánovania Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky a W. S.Í.O. a v

môj právny a aj faktický neprospech. Uskutočnením vyššie označeného a uvedeného konania sa
žalovaný dopustil prikrmovania protiprávneho stavebníka Obec L., protiprávneho užívateľa stavby
kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie, stavebného úradu Mesto Rožňava,
správneho orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania Okresný
úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky a W. S.O., aby nemuseli znášať právneho následky

svojho protiprávneho konania, čím došlo a aj naďalej dochádza k porušeniu všeobecne záväznej zásady
rovnakého zaobchádzanie žalovaným orgánom verejnej moci a jeho prokurátormi E., U., K. T. R. P. T. v
právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec L., protiprávneho užívateľa stavby kostola
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie, stavebného úradu Mesto E., správneho
orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania Okresný úrad Košice,

OdborvýstavbyabytovejpolitikyaW.S.O.avmôjprávnyaajfaktickýneprospech.Uskutočnenímvyššie
označeného a uvedeného konania sa žalovaný dopustil krivenia práva, čím došlo a aj naďalej dochádza
k porušeniu všeobecne záväznej zásady rovnakého zaobchádzanie žalovaným orgánom verejnej moci
a jeho prokurátormi E., U., K. T. R. P. T. v právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec
L., protiprávneho užívateľa stavby kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie,

stavebného úradu Mesto RožňaX.a, správneho orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku
a územného plánovania Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky a W. S. a v môj právny
a aj faktický neprospech.

13. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.02.2021 uviedla, že v plnom

rozsahu zotrvá na svojom pôvodnom vyjadrení zo dňa 29.05.2020. Osobitne pritom zdôrazňuje, že
žalobca ako primárny nositeľ tvrdenia a dôkazu toto bremeno neuniesol, keďže ani jedno z množstva
žalobcových podaní neobsahuje vymedzenie kritéria, resp. dôvodu uvedeného v ustanoveniach
antidiskriminačného zákona, na základe ktorého malo dôjsť zo strany žalovaného k odlišnému
zaobchádzaniu. Navyše je v tomto prípade značne problematické identifikovať aspoň dva subjekty v

porovnateľnej situácii, u ktorých malo k takémuto zaobchádzaniu dôjsť. Vychádzajúc z ustanovenia §
11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) je pritom zrejmé,
že dôkazné bremeno aj napriek charakteru antidiskriminačného sporu neťaží len žalovanú stranu, aleťaží aj žalobcu. Ten musí prioritne uniesť dôkazné bremeno, a teda tvrdiť a zároveň aj predložiť dôkazy
relevantnej výpovednej hodnoty ohľadne skutočností, z ktorých možno usudzovať, že došlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania. Súčasne musí žalobca tvrdiť, že pohnútkou takéhoto odlišného

zaobchádzania je konkrétny dôvod špecifikovaný v ustanoveniach antidiskriminačného zákona. Až
následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať tvrdenia,
že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušila. V konečnom dôsledku je tak nutné konštatovať,
že v jednotlivých podaniach žalobcu absentujú elementárne náležitosti potrebné prinajmenšom pre
dostatočné vymedzenie sporu, pričom tento obsahový deficit žalobcových podaní pochopiteľne nemôže

byť prekrytý ich kvantitou či rozsahom. Okrem toho, len ťažko možno za diskriminačné považovať
konanie žalovaného, ktorý vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona a ktorá mala byť v prípade žalobcu
vykonávaná v rozpore s jeho predstavami. Pripustením úvah prezentovaných žalobcom by v konečnom
dôsledku takýto postup bolo možné uplatniť v prípade rozhodovania hociktorého orgánu verejnej moci,
ak by výsledné rozhodnutie nebolo v súlade s predstavami niektorej zo strán, či účastníkov konania. So
zreteľom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.06.2021. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
17.06.2021 požiadal o odročenie prejednávanej veci z nasledovných dôvodov: z právneho dôvodu
mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej situácie zapríčinenej rozšírením vírusového
ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu, z právneho dôvodu,

ktorým je skutočnosť, že patrím medzi fyzické osoby obzvlášť a mimoriadne ohrozené mimoriadne
a obzvlášť nepriaznivou epidemiologickou situáciou a rozšírením vírusového ochorenia Covid - 19
a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu z dôvodu vysoko pravdepodobného
poškodenia môjho zdravotného stavu vírusovým ochorením Covid - 19 a koronavírom SARS - CoV
- 2, ktorého ochrana a zachovanie v súčasnom stave je potrebné a z právneho dôvodu, ktorým

je skutočnosť, že vládou Slovenskej republiky bola prijatím uznesenia vlády Slovenskej republiky
vyhlásená mimoriadna situácia z právneho dôvodu mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej
situácie a rozšírenia vírusového ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom
rozsahu.

15. Súd dňa 21.06.2021 oznámil žalobcovi, že v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase
mimoriadnej situácie a núdzového stavu, ust. § 1 a ust. § 2 z 22.01.2021, s účinnosťou od 28.04.2021:
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania
a verejné zasadnutia v týchto veciach: a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe, b) rozhodovanie

sudcu pre prípravné konanie podľa § 348 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku, c) podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, d )rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej
dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, e) rozhodovanie o uložení ochranného
liečenia, zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia, pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia
a ukončenia ochranného liečenia, f) konanie vo veciach určenia rodičovstva, g) konanie vo veci

starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia, h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, i) konanie vo veciach osvojenia, j) konanie vo veciach
výživného plnoletých osôb, k) konanie o dedičstve, l) konanie o spôsobilosti na právne úkony, m)
konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, n) konanie o ustanovení opatrovníka, o)
veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, p) konanie v civilnom sporovom konaní a v

civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním
v ich neprítomnosti. Okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového
stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach
s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Keďže žaloba bola podaná na tunajší súdu dňa 14.05.2019
a vo veci doposiaľ nebolo ani jedno pojednávanie, súd nevyhodnotil tento spor ako vec, ktorá by

zniesla odklad v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021
Z.z. V zmysle vyššie uvedeného súd nepovažuje dôvod uvedený žalobcom v žiadosti o odročenie
pojednávania doručený tunajšiemu súdu dňa 17.06.2021 za dôležitý a preto nebude akceptovať žiadosť
o odročenie pojednávania a ani jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 22.06.2021. Zároveň
súd oznámil žalobcovi, že v pojednávacej miestnosti je zabezpečený dostatočný časový odstup medzi

pojednávaniami, keďže predmetné pojednávanie je na daný deň a v danej pojednávacej miestnosti
nariadené ako prvé pojednávanie, v pojednávacej miestnosti sa budú nachádzať len tri osoby a to sudca,
žalobca a žalovaná, vetranie pojednávacej miestnosti je zabezpečené a je zabezpečený aj germicídny
žiarič.16. Žalobca sa napriek vyššie uvedenému predmetného pojednávania nezúčastnil, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom

zo dňa 22.06.2021 tak, že žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

17. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca dňa 23.08.2021 odvolanie, ktorému Krajský súd v
Košiciach vyhovel a uznesením č.k. 5Co/176/2021-534 zo dňa 16.03.2022 rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že

súd na strane jednej síce správne pristúpil k posúdeniu žiadosti žalobcu o odročenie už nariadeného
pojednávania, na strane druhej posúdenie tejto žiadosti nepodriadil pod relevantnú právnu úpravu,
ktorou je Civilný sporový poriadok (jeho ust. § 183 ods. 1 a 2), pretože posúdenie tejto žiadosti nesprávne
bez ďalšieho stotožnil výlučne s dôvodmi (ne)uskutočnenia pojednávania vo veci podľa vyhlášky. Súd
síce skúmal, či existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pre ktorý možno pojednávanie
odročiť na návrh strany sporu, tento však neskúmal a neposudzoval z pohľadu všetkých zákonom

stanovených podmienok, pretože popri existencii dôležitého dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie
musí byť splnená súčasne podmienka, že od strany a jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby
sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Naplnením tejto podmienky sa súd nezaoberal vôbec a skúmal
dôvod odročenia pojednávania iba v kontexte toho, či vec znesie odklad, čím predčasne a teda súčasne
nesprávne posúdil, či pre nariadené pojednávanie boli dané dôvody pre jeho odročenie podľa ust. § 183

CSP, následne pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a súčasne meritórne rozhodol tak, že
žalobu zamietol, teda rozhodol v neprospech žalobcu. Týmto nesprávnym procesným postupom súd
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, teda bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
ktorý žalobca v odvolaní uplatnil. Odvolací súd preto zrušil rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.

b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bolo
povinnosťou súdu vo veci nariadiť pojednávanie a postupovať podľa ust. § 181 CSP. Ďalší postup súd
zvolí najmä v závislosti od toho, či strany sporu navrhli dôkazy (pozri napr. podanie žalobcu z č.l. 120 a
nasl. spisu) a ak áno, ako o týchto návrhoch rozhodne. Až následne súd opätovne posúdi odôvodnenosť
žalobou uplatneného nároku a rozhodne vo veci.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, oboznámením sa so žalobným návrhom,
predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

19. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.06.2022 uviedol nasledovné: Celá podstata sporu je v

nelegálnej výmene veže kostola v L.. Túto nelegálnu stavbu uskutočnila Obec L., obec bola stavebníkom
a bez súhlasu a povolenia vlastníka stavby. Po ukončení tej výstavby, výmeny veže kostola, mala byť
prevedená kolaudácia stavby, nebola vykonaná a doteraz stavba sa užíva cirkvou. Ja by som svoj
príhovorrozdelilna9častí,jednajemajetkoprávnačasť.Nadáciasapovažujezavlastníkanehnuteľnosti
na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia štátnym orgánom a na základe ust. § 132 OZ o

nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti. V rozsudku o zamietnutí žaloby diskriminačnej, tam sa píše, že
tvrdené rozhodnutie, budem citovať rozhodnutie: „nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach
na základe vyššie označeného kolaudačného rozhodnutia, vychádzajúc z jeho obsahu je zjavné, že túto
písomnosť nemožno považovať za relevantnú listinu dokazujúcu, že vlastníkom sporných nehnuteľností
je nadácia“. Nadácia má tam štátom vyznanú listinu nadobudnutú a zatiaľ túto listinu nikto nespochybnil,

ani súd a iná listina o vlastníctve neexistuje. Táto listina je štátnym dokladom o tom, že nadácia je
vlastníkom, nadobudla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti podľa OZ, ust. § 132. Nesúhlasíme s tým
tvrdením, ktoré som prečítal z toho rozsudku. Čo sa týka vlastníckeho práva Rímskokatolíckej cirkvi,
ešte nikto doteraz, okrem farára X., netvrdil, že Rímskokatolícka cirkev je vlastníkom nehnuteľnosti -
kostola. Ešte chcem dodať, že stavebníkom kostola je nadácia a nadácia financovala celú výstavbu, aj

zabezpečovala. Na túto výstavbu kostola Rímskokatolícka cirkev nedala ani jednu korunu, čiže neviem z
akého dôvodu je myslené, že je tam aj právo vlastnícke zo strany Rímskokatolickej cirkvi. Tie nejasnosti
vyplývajú z listu vlastníctva, ktoré sa vykladá rôznym spôsobom a o tom sa môžeme nejako debatovať
s p. prokurátorkou, pretože tá nehnuteľnosť, alebo to parc. číslo tej stavby, kód stavby ako škola, ako
aj súp. číslo, to sú tak zamotané veci, že v tých sa ľudia nevyznajú, ja myslím na prokuratúru a myslím

aj na súdnictvo. Človek to musí vedieť presne ako to je. Ja to viem, lebo som to všetko zažil. Tam došlo
k zápisu na základe dohody o prevode vlastníctva v roku 1994, parc. č. XXX, to je pôvodná parcela
medzi štátom, obcou a cirkvou. V roku 1995 bol vykonaný prvý zápis do listu vlastníctva, kde sa uviedla
táto nehnuteľnosť. Od roku 1995 na liste vlastníctva v tejto veci sa nič nezmenilo, vždy tam ostalo toisté pomenovanie tej budovy, ktorá je tam doteraz, je to škola. Je tam súpisné číslo, okolo súp. č. XXX,
tam sa vedú spory, lebo obec nesprávne určila súpisné číslo, my sme to napadli, ale obec to nejako
liknavo rieši. Čo sa týka parcely č. XXX/X, to je členenie pôvodnej parcely č. XXX, podľa potreby po

výkone dohody o prevzatí nehnuteľnosti cirkvou, ostal tam vždy kód 11 budova, to je školstvo a podľa
pozemkovej knihy, pôvodný názov toho objektu je škola. Bola to obecná škola, ktorá fungovala do vojny
a po vojne tá budova bola využívaná na kultúrny dom. Táto budova v roku 1991 asanovaná Obcou L. pri
výstavbe nového kultúrneho domu. Žiaľ, táto asanácia nebola premietnutá do listu vlastníctva, naďalej
tam ostal ten kód 11 - budova pre školstvo a vzdelávanie. Čiže tam podľa potreby, ako sa mali tie veci

robiť, že všetky zmeny mali nahlasovať na kataster, zo strany cirkvi nebolo vykonané. Doteraz je tam
kód 11 - škola a škola bola v roku 1991 asanovaná, čiže je to neplatný zápis. Čo sa týka vlastníctva
cirkvi, cirkev sa drží parc. č. XXX/X a ja sa pýtam, že prečo po vykonaní asanácie bývalej obecnej
školy, pod ktorým bola nehnuteľnosť zapísaná v roku 1995, nevykonala zmenu na liste vlastníctva. Oni
doteraz zneužívajú tento list vlastníctva a tvrdia, že kostol je vlastníctvom cirkvi. To je tá prvá časť.
K tej druhej časti len toľko, že vlastne v tej oblasti stavebno-právnej, čo sa týka stavebného zákona,

ako aj katastrálneho zákona, boli z našej strany námietky. Čo sa týka stavebného úradu, že nelegálne
konala, vymenila tú vežu za novú vežu, Obci L. nefunguje, ani nefungoval stavebný úrad v tej dobe až do
vlaňajška. Stavebný úrad ako štátom prenesenú správu vykonávala firma súkromná, eseročka, cez C..
S., čo je protizákonné a okrem toho táto firma v činnosti ani nemá, v popise práce a vo výkone, nemá ani
popis činnosti v tejto oblasti. Tam došlo k zneužitiu štátnych prostriedkov na výkon štátnej správy. Toto

prokuratúra a ani polícia vôbec nebrala do úvahy. To je stavebný úrad. Potom tam boli rôzne zmluvy,
dohody o prenájme nebytových priestorov medzi obcou a Rímskokatolíckou cirkvou v Joviciach, čo je
nezákonné.RímskokatolíckacirkevvJoviciachnikdynemalaprávnusubjektivituavlastnecelúvýstavbu,
ktorá bola prevedená obcou, obec včetne stavebnému úradu tvrdili, že je to výmena hotového výrobku.
Dodatočne v roku 2019 bolo zo strany krajského úradu, vlastne to je Okresný úrad, odbor výstavby v

Košiciach, uznané, že bolo potrebné stavebné povolenie na vykonanie týchto prác. Potom bola dohoda
alebo určenie zo strany toho okresného úradu smerom na obec, aby vybavili dodatočné povolenie na
legalizáciu tejto stavby, cez Mestský úrad E.. Po roku táto žiadosť zo strany obce bola stiahnutá, či sa to
odročilo. Konanie sa zastavilo a nakoľko bolo uznané, že bolo potrebné stavebné povolenie, čiže je tam
potrebné kolaudačné rozhodnutie, že je stavba v poriadku, že sa stavba naďalej môže užívať. Stavba je

na čierno, nemôže sa užívať a nemá kto tu zakročiť, lebo nadácia nemôže, nemá právnu subjektivitu a
nikto iný zo štátnych inštitúcií nechce zakročiť, vrátane prokuratúry. Okrem toho, čo sa týka stavebného
úradu, v stavebno-právnej veci cez vlastnú firmu vykonávala C.. S., ona nemá právnu spôsobilosť na
výkon tejto činnosti. Čiže všetko robila na čierno. Čo sa týka tej právnej subjektivity Rímskokatolíckej
cirkvi v Joviciach ako aj farnosti v Krásnohorskom Podhradí, v tej dobe nemali právnu subjektivitu, čiže

všetky veci, ktoré boli nimi vybavené, sú nezákonné. Čo sa týka tej samotnej reštitúcie, dohody o vydaní
veci, tak do toho sa nechce angažovať ani prokuratúra, ale to je tak všetko zamotané, že nikto sa do
toho nechce angažovať. Čo sa týka cirkvi v Joviciach aj v Podhradí, nie sú štátom registrovanou cirkvou,
ani jej časť nemá právnu subjektivitu, ani nie je oprávnenou osobou podľa ust. § 2 Zákona č. 282/1993.

20. Na otázku súdu, aká konkrétna ujma bola spôsobená žalobcovi, žalobca uvádza: Obec vykonala
tú zmenu na stavbe. Tú stavbu naprojektovala nadácia aj zrealizovala. To je sakrálna stavba. Oni bez
autorov, bez vlastníka tej stavby, oni pozmenili a celkovo znehodnotili tú stavbu. My sme namietali tieto
veci, namietali, že je to bez stavebného povolenia. Predložili sme súdu všetky doklady.

21. Zástupca žalobcu uvádza: Prokurátor nebral v úvahu skutočnosti, ktoré sme tu uvádzali. Boli
zvýhodnené tieto osoby v trestnom konaní. Chceli sme vyriešiť to, nech sa tá stavba realizuje, a
prokuratúra nie a nie. Nech mi prokuratúra povie, prečo tá stavba nemá doklad o vlastníctve, vy ste si
to len vymysleli.

22. Na otázku sudkyne, kde je porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, kde je obdobná situácia,
rovnaký alebo obdobný problém, vy porovnávate oznamovateľa trestného činu s osobami podozrivými
z trestného činu, oni nie sú v rovnakej situácii, zástupca žalobcu uvádza: Myslím si, že sú.

23. Na otázku sudkyne, čím to bolo spôsobené, k akej diskriminácii došlo, priamej - nepriamej, zástupca

žalobcu uvádza. Snažil som sa to vysvetliť, vlastníkom podľa kolaudácie je nadácia a nikto iný. Zápisy
katastra to je nonsens, nikto to riešiť nechce.24. Žalobca uvádza: Ja som myslel, že som v roku 1997 odovzdal kostol, ja som sľúbil, že postavím
kostol, zohnal peniaze, aj som kostol postavil. Ku koncu ma skoro celá dedina už tak sekírovala, oni na
poldruha miliónovú akciu dali dvadsaťpäťtisíc korún. Cirkev nič, normálne sekírovali moju rodinu, ja som

povedal koniec, tu máte kostol, oni mali dať kostol zapísať, Rímskokatolícka cirkev prečo nezapísali na
list vlastníctva. Ja som bol hotový s nervami a v roku 2017 som zistil, že oni vymenili vežu a ja som
bol bezmocný ako pokračovali. Nazad na nadácii sa ukázalo to vlastníctvo, lebo nebolo poriadne podľa
OZ vlastníctvo prevedené. Malo byť prevedené darovaním, tu nič nebolo prevedené a naďalej mám na
krku vlastníctvo.

25. Na opakovanú otázku sudkyne, v čom spočíva diskriminácia vašej osoby, zást. žalobcu uvádza: Že
sa neprešetrilo všetko detailne, to čo sme uvádzali.

26. Žalobca uvádza: Človeka to strašne znepokojuje a rozčúli, že jeho stavbu, ktorá bola riešená s
odborníkmi, aby dobre vyzerala, príde niekto a zmení celkový výzor tej stavby a potom keď sa človek

domáha, že treba nastoliť pôvodný stav veže, tak nikde nie je vidieť ochotu, že by sa to uskutočnilo, ani
na prokuratúre a prečo. Ja otvorene poviem, toho času bývalý okresný prokurátor JUDr. T. mal veľmi
dobré styky so starostom V.. Keď som podal trestné oznámenie, lebo som nepochodil normálnou cestou
na obci, podal trestné oznámenie, tak o dva dni už rozširoval v krčme kde bol krčmárom, že aj tak z toho
nebude nič, lebo povedal okresný prokurátor, že nič nedovolí, čiže tam ja tvrdím, že došlo ku korupcii.

Nič som nevedel dosiahnuť, my sme chceli s druhým projektantom, aby sa to uviedlo do pôvodného
stavu a nikto nič neuznáva. Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy o ktorých sa dozvedel, počas
vyšetrenia sa dozvedel veľa nezákonností, nič nevykonali, prečo nevykonali. Ja sa bijem o dobrú vec,
aby ten kostol bol naďalej užívaniaschopný a každý je proti.

27. Na otázku sudkyne, čo majú preukazovať návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré sú uvedené v
podaní doručenom tun. súdu dňa 03.12.2020, konkrétne na č.l. 128 spisu, zástupca uvádza, že teraz
sú už bezpredmetné.

28. Žalovaná na predmetnom pojednávaní uviedla: Ako už bolo aj súdom naznačené, skutočnosti

uvádzané p. žalobcom a jeho zástupcom považujem za irelevantné v tomto konaní, pretože predmetom
tohto konania je porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany okresnej prokuratúry a nie je
to spor o určenie vlastníctva, nie je to žaloba na preskúmanie postupu stavebného úradu, tam by bolo
potrebné podať správnu žalobu na iný súd. Ja naďalej zotrvávam na všetkých vyjadreniach, ktoré sme
podali k žalobe, ako aj následne potom k odvolaniu, ktoré podal p. žalobca k rozhodnutiu o zamietnutí

žaloby a znovu môžem zopakovať len to, že bolo vlastne aj potvrdené na dnešnom pojednávaní, to čo
uvádzam aj opakovane vo svojich vyjadreniach, že zo strany žalobcu, podľa všetkého aj zo strany PZ
žalobcu, došlo k zjavne nesprávnemu výkladu antidiskriminačného zákona s konaním ohľadom výstavby
veže, ktorá bola niekoľkokrát riešená na prokuratúre, skutočne so závermi rôznymi, kde opakovane
podávateľom, jednému či druhému, boli vysvetlené oprávnenia prokurátora, jednak v netrestnej oblasti

ako aj v trestnej oblasti. Vrátim sa k tomu, že porušenie zásady rovnakého zaobchádzania p. žalobca
zakladá na tej domnienke, že prokurátorka okresnej prokuratúry zamietla sťažnosť, ktorú podal proti
uzneseniu o odmietnutí jeho trestného oznámenia podaného na bývalého starostu Obce L. a na
C.. W. S.. Prokurátorka rozhodovala podľa najlepšieho vedomia a svedomia, po náležitom zistení
skutkového stavu veci, nevzhliadla trestnoprávnu zodpovednosť týchto osôb, čiže sťažnosť zamietla.

Ďalším postupom možným zo strany žalobcu mohlo byť podanie žiadosti o preskúmanie postupu
prokurátora, kde by už rozhodovala krajská prokuratúra, on zvolil túto formu, kde skutočne nemožno
ani ustáliť predmet toho sporu, až nie je jednoznačné, že v čom vzhliada porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania. Z toho dôvodu považujem žalobu za nedôvodnú a navrhujem ju zamietnuť.

29. Žalobca bol dňa 18.10.2018 upovedomený Okresnou prokuratúrou Rožňava, že jeho trestné
oznámenie zo dňa 15.10.2018 podané pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu
marenia úlohy verejným činiteľom podľa ust. § 329 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
I. V., starosta obce L. a C.. W. S., zabezpečujúca činnosť stavebného úradu obce Jovice, prokuratúra

odovzdala na preverenie a vybavenie OR PZ SR Rožňava, odboru kriminálnej polície, ktoré žalobcu
bude informovať o jeho vybavení.30. OR PZ v Rožňave vydalo dňa 23.11.2018 uznesenie, ktorým vec odmietlo podľa ust. § 197 ods. 1
písm.d)Trestnéhoporiadkuveczpodozreniatrestnéhočinu-zločinu-zneužívaniaprávomociverejného
činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a) písm. c) ods. 2 písm. a), s poukazom na ust. § 138 písm. b)

Trestného zákona a trestného činu - prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa ust. § 327 ods.
1 Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že I. V. ako starosta Obce L. a C.. W. S., poskytujúca
obci odborné poradenstvo ako odborne spôsobilá osoba vo veciach stavebného úradu, mali v L. svojou
nečinnosťou vo veciach stavebného úradu obce, vo veci výmeny drevenej zvonice na kostole v obci
v roku 2010, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia, zabezpečiť neoprávnený prospech

C.. Z. K., ktorý výmenu zvonice organizoval tým, že mu touto nečinnosťou umožnili vyhnúť sa právnej
zodpovednosti za takéto protiprávne konanie, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo
napostuppodľaust.§197ods.2Trestnéhoporiadku.Zodôvodneniavyplýva,ženazákladevykonaných
výsluchov a zo zabezpečených dokladov vyplýva, že starosta obce L. I. V. sa riadi právnym názorom,
že v prípade výmeny drevenej veže kostola v roku 2010 nešlo o stavbu v zmysle stavebného zákona,
ktorá si vyžaduje stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby, ale o hotový výrobok, výmenou ktorého

sa nezasahovalo do nosných konštrukcií stavby, nemenil sa vzhľad stavby a nemenil sa ani spôsob
užívania stavby, taktiež nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by starosta obce konal v úmysle
spôsobiť nikomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech. Vec bola posúdená aj z pohľadu
skutkovejpodstatymareniaúlohyverejnýmčiniteľompodľaust.§327Trestnéhozákona.Objektomtohto
trestného činu je riadny ničím nerušený výkon právomocí verejných činiteľov, teda záujem na riadnom

a dôslednom plnení úloh verejných činiteľov. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na závažné prípady
porušeniapovinnostiverejnéhočiniteľazavinenéznedbanlivosti,ktorémajúzanásledokzmareniealebo
podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy. V danom prípade je zrejmé, že od výmeny drevenej zvonice
uplynulo už viac ako sedem rokov, zvonica riadne plní svoj účel v prospech veriacich v obci, jej výmena
bola vykonaná s dobrým úmyslom a v prospech veriacich za prispenia obce ako aj z poskytnutej dotácie.

Či v danom prípade malo alebo nemalo byť stavebné konanie a či obec ako stavebný úrad mala konať,
je predmetom šetrenia a odborného preverenia vykonávaného nadriadeným orgánom, a to Okresným
úradom Košice. Keďže viac ako sedem rokov vymenená veža riadne slúži svojmu účelu k spokojnosti
veriacich ako aj vlastníka nehnuteľnosti, aj prípadné pochybenie zo strany obce ako stavebného úradu
je možné dodatočným spôsobom napraviť a dať do súladu s právnym stavom, nakoľko uskutočnená

výmena drevenej zvonice nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.
V konkrétnej veci neboli zistené a ani z podaného oznámenia nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce
postup podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Nebola naplnená objektívna ani subjektívna
stránka skutkovej podstaty trestného činu - zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa ani prečinu
marenia úlohy verejným činiteľom ako ani iného trestného činu.

31. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca dňa 05.12.2018 sťažnosť v tom zmysle, že poverená
policajtka neúplne a nepresne zistila skutkový stav právnej veci, vôbec nezistila skutočný skutkový
stav, obzvlášť hrubým spôsobom porušila všeobecne záväzné predpisy a úmyselne porušila všeobecne
záväzné predpisy a porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Poverená policajtka uskutočňovala

proces vyšetrovania takým postupom a spôsobom, aby sa starosta obce L. a C.. S. vyhli znášaniu
právnych následkov svojho protiprávneho konania vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti. Poverená
policajtka svojim konaním naplnila všetky štyri zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia úlohy verejným činiteľom.

32. Okresná prokuratúra Rožňava uznesením sp.zn. 1Pn 435/18/8808-6 zo dňa 27.12.2018 predmetnú
sťažnosť zamietla, pretože nebola dôvodná. Z odôvodnenia vyplýva, že zabezpečené dokumenty
vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu a zistené skutočnosti v danej veci poskytovali vyšetrovateľke
PZ dostatočný a spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odmietnutí veci. Nebolo potrebné dopĺňať
podané trestné oznámenie ďalšími spôsobmi a vyžiadaním iných písomných podkladov. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľka PZ prihliadala aj na písomné doplnenie trestného
oznámenia, pričom toto doplnenie neobsahovalo také argumenty, ktoré by odôvodňovali iný postup
vyšetrovateľky ako rozhodnutie o odmietnutí veci.

33. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava č.k. 1Pn 506/19/2208-6 zo dňa 25.03.2020 vyplýva,

že sťažnosť žalobcu zo dňa 03.02.2020 podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ SR v Rožňave
zo dňa 22.01.2020 o odložení veci podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por., bola zamietnutá, pretože
sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia predmetného uznesenia: Uznesením vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva PZ SR v Rožňave, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania, sp. zn. ORP-470/2-VYS-RV-2019 zo dňa 22.01.2020, bola podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na ust. § 9
ods. 1 písm. a) Tr. por. odložená vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania autorského práva podľa ust. §

283 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že starosta obce L. v presne
nezistenej dobe roku 2010 rozhodol ako užívateľ časti stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
súpisné číslo XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X v obci L., o zásahu do stavby, ktorým došlo
k odstráneniu pôvodnej zvonice a osadeniu novej zvonice, a to bez súhlasu autora architektonického
diela, a teda v rozpore s ustanovením § 20 ods. 6 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach

súvisiacich s autorským právom, čím autorovi diela, C.. R.. L. E., spôsobil nemajetkovú ujmu, nakoľko
trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu, že je premlčané.

34. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Rožňava o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 17.04.2020
vyplýva, že žalobca žiada prokuratúru „o vykonanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti Okresným
úradom Rožňava, katastrálnym odborom, ako orgánom verejnej správy a na prijatie právneho

prostriedku dozoru prokurátora, a to protestu prokurátora a aby Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, vykonal z úradnej povinnosti opravu chybných údajov zapísaných do katastra nehnuteľností
v rozpore so zmyslom znenia ust. § 36 ods. 2, ust. § 39 a ust. § 42 katastrálneho zákona“. V tejto
súvislosti tvrdí, že „na liste vlastníctva č. XXX /majúc zrejme na mysli LV č. XXX), pre katastrálne
územie L. sú zapísané chybné údaje katastra nehnuteľností, ktoré vznikli vykonaním protiprávnej

činnostiObcouL.,právnymipredchodcamiOkresnéhoúraduRožňava,katastrálnehoodboru,samotným
Okresným úradom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou, Farnosťou Krásnohorské Podhradie“. Za
účelom preskúmania a vybavenia podnetu si Okresná prokuratúra od Okresného úradu Rožňava,
katastrálneho odboru, vyžiadala na vec sa vzťahujúce relevantné písomnosti vrátane písomného
stanoviska k predmetu podnetu, z obsahu ktorých vyplynuli nasledovné, právne významné skutočnosti:

Vychádzajúc z obsahu listu vlastníctva č. XXX, k.ú. L., výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXX,
nachádzajúcej sa na parcele reg. C KN č. XXX/X, je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Krásnohorské
Podhradie. Vlastník je na liste vlastníctva zapísaný na základe návrhu na vklad zo dňa 19.12.1994,
obsahom ktorého je Dohoda o vydaní veci č. 56/1994 zo dňa 10.10.1994 a nadväzujúceho rozhodnutia
o povolení vkladu vlastníckeho práva do KN pod č.k. V 671/94 -pvz. 2/95. Z obsahu listiny, ktorou je

Stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia v Rožňava č. ÚRaŠSS 480/1995-Dv zo
dňa 24.05.1995, vydané pre investora- Rímskokatolícku cirkev v Joviciach na stavbu „Rekonštrukcia
domu Andreja Cházára na kostol v Joviciach“, na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. L.“ vyplýva, že výkonom
všetkých činností súvisiacich s prípravou a realizáciou predmetnej stavby investor poveril „Nadáciu
jovického Andreja Cházára v Joviciach“. Protokol o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 20.11.1997

dokumentuje, že tam uvedený vlastník - Rímskokatolícka cirkev v Joviciach, dňa 20.11.1997 prevzal
od Nadácie jovického Andreja Cházára zrekonštruovaný rodný dom Andreja Cházára na kostol. V tejto
písomnosti sa ďalej uvádza, že „nakoľko stavba je majetkom Rímskokatolíckej cirkvi v Joviciach, priebeh
kolaudačného konania zabezpečuje Rímskokatolícka cirkev v Joviciach“. Napriek tejto skutočnosti,
z obsahu Kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave sp.zn. SP 97/09460/002-Ro z

24.11.1997 vyplýva, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podala Nadácia jovického Andreja
Cházára ešte pred odovzdaním predmetnej stavby (t.j. dňa 19.09.1997), nadväzujúc zrejme na
poverenie investora obsiahnutého v stavebnom povolení. Hoci predmetné kolaudačné rozhodnutie
bolo vyššie označeným správnym orgánom vydané na základe návrhu Nadácie jovického Andreja
Cházára, vychádzajúc z jeho obsahu, v kontexte s vydaným stavebným povolením, nie je nemožno

vyvodiť vlastnícke právo k stavbe, ktorej užívanie sa povoľuje, v prospech nadácie. Z tohto dôvodu
okresná prokuratúra považovala za zákonný postup Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru,
v konaniach pod reg. č. Z 2176/2017 a Z 2773/2019, v ktorých žalobca žiadal katastrálny odbor o
vykonanie záznamu listiny, ktorou je vyššie označené kolaudačné rozhodnutie. S poukazom na tú
okolnosť, že od zápisu práv k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti v posudzovanej veci uplynulo

značne dlhé obdobie (26 rokov), prokurátor nie je oprávnený preskúmať zákonnosť tohto zápisu a
reagovať niektorým z prokurátorských opatrení. Uvedené platí tak pre zápis práv k nehnuteľnostiam na
základe Dohody o vydaní veci č. 65/1994 vo veci pod reg. č. V 671/94, ako aj pre zápis budovy pod
reg.č. Z 224/95, či zápis vykonaný na základe žiadosti Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Krásnohorské
Podhradie pod č. Z 548/2002, na ktorý žalobca poukázal v prílohe podnetu, ale aj na zápis správneho

názvu vlastníka a IČO (pod reg. č. R 16/06 - 9/06). Pokiaľ ide o tvrdené nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na základe vyššie označeného kolaudačného rozhodnutia, vychádzajúc z jeho
obsahujezjavné,žetútopísomnosťnemožnopovažovaťzarelevantnúlistinudokazujúcu,ževlastníkom
spornej nehnuteľnosti je Nadácia jovického Andreja Cházára. Vlastnícke právo Rímskokatolíckej cirkvi,farnosť Krásnohorské Podhradie k budove doposiaľ nebolo vyvrátené žiadnym rozhodnutím súdu či
iného štátneho orgánu. Na vlastnícke právo nemá vplyv ani skutočnosť, že na liste vlastníctva je
predmetná stavba označená nezmeneným druhom stavby 11 - budova pre školstvo, na vzdelávanie

a výskum, keďže ide o bývalú školu prestavanú na kostol. Napriek tomuto nesprávnemu označeniu
druhu stavby je z ostatných údajov listu vlastníctva, najmä zo súpisného čísla budova a parcelného
čísla, na ktorom je postavená, jednoznačne zrejmé, o akú stavbu sa jedná. Ďalej okresná prokuratúra
dodáva, že Okresná prokuratúra Rožňava doposiaľ v žiadnom konaní, tak na trestnom úseku, ale ani
na netrestnom úseku svojej pôsobnosti neuznala, resp. ani neskonštatovala vlastnícke právo Nadácie

jovického Andreja Cházára k predmetnej stavbe kostola, ako to vo svojej sťažnosti, ktorá tvorí prílohu
podnetu, žalobca mylne uvádza. Pokiaľ žalobca spochybňuje vlastnícke právo súčasného vlastníka
zapísaného v katastri nehnuteľností, má možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva v civilnom
sporovom konaní na príslušnom súde. K požiadavke výkonu opravy chyby v katastrálnom operáte
príslušným katastrálnym odborom je potrebné uviesť nasledovné: Oprava chýb v katastrálnom operáte
je konštituovaná v ust. § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži
na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru
popisnýchinformáciíkatastraalebodosúborugeodetickýchinformáciíkatastranehnuteľností.Idenajmä
o nesprávne údaje na liste vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy.
Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu

SR vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných
oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu
hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov. V tejto súvislosti prokuratúra zastáva názor,
že v prípade opravy súčasného stavu evidovania vlastníctva k spornej nehnuteľnosti na LV č. XXX v
k.ú. L. by kataster opravou neriešil len procesnú otázku, ale zasahoval by do vlastníckych pomerov

dotknutých účastníkov, čo nie je účelom a ani obsahom konania podľa ust. § 59 katastrálneho zákona.
Podľa ustálenej judikatúry tak všeobecných, ako aj ústavného súdu, oprava chýb v katastrálnom operáte
sa nemôže týkať vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, okrem
taxatívne vymedzených výnimiek, o ktoré sa v danom prípade nejedná. So zreteľom na vyššie uvedené
skutočnosti v posudzovanej veci nie je daný dôvod na podanie niektorého z prokurátorských opatrení

prokurátora a preto podnet odkladám.

35. Okresná prokuratúra Rožňava dňa 17.04.2020 žalobcu upovedomila o spôsobe vybavenia podnetu
zo dňa 16.02.2020 tak, že dňa 16.02.2020 Mestu E. ako stavebnému úradu podala upozornenie
prokurátora na nečinnosť v konaní o dodatočnom povolení stavby, spojenom s kolaudáciou stavby,

ktoré mesto eviduje pod sp.zn. 3717/19 (343/2020), na základe žiadosti obce L. č. 374/2019 zo dňa
03.06.2019. Podaným opatrením prokurátora navrhla orgánu verejnej správy začať vo veci konať a
postupovať v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona. Týmto považovala podnet žalobcu za
vybavený.

36. Žalobca predložil množstvo ďalších listinných dôkazov, z ktorých nevyplýva nič podstatné pre toto
konanie, tieto listiny nepreukazujú tvrdenia žalobcu o tom, že by malo dôjsť k diskriminačnému konaniu
a preto súd tieto dôkazy nevykonal. Rovnako na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 09.06.2022,
čo majú preukazovať návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté žalobcom na čl. 128 spisu, zástupca
žalobcu uviedol, že sú už bezpredmetné a nenavrhuje ich vykonávať. Súd preto nevykonával ďalšie

dokazovanie.

37. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,

náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

38. Podľa ust. § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.39. Podľa ust. § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo
opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo
alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

40. Podľa ust. § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v
porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na

dosiahnutie takého záujmu.

41. Podľa ust. § 2a ods. 4 antidiskriminačného zákona, obťažovanie je také správanie, v dôsledku
ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho,
ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo
následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

42. Podľa ust. § 2a ods. 5 antidiskriminačného zákona, sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne
alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť
narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo
urážlivé prostredie.

43. Podľa ust. § 2a ods. 6 antidiskriminačného zákona, pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva
v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

44. Podľa ust. § 2a ods. 7 antidiskriminačného zákona, nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie,

utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

45. Podľa ust. § 2a ods. 8 antidiskriminačného zákona, neoprávnený postih je také konanie alebo
opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí a) s domáhaním sa
právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo b) s podaním

svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania.

46. Podľa ust. § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké

zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

47. Podľa ust. § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na
súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten,

kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého
zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež
domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

48. Podľa ust. § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil
zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne
usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

49. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa

nachádzajú v obdobných situáciách, bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a
rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje rozumový
rámec primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. S poukazom na rozhodnutia
NS SR sp.zn. 3 Cdo 171/2008, ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 16/2009, súd zastáva názor, že len subjektívny
názor žalobcu, jeho samotný pocit, či vnútorné presvedčenie o diskriminácii jeho osoby nie je dôvodom

na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Z ust. § 11 ods.
2 antidiskriminačného zákona totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu.
Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, žedošlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také
dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či

etnická príslušnosť (pôvod), vek, sexuálna orientácia, farba pleti, jazyk, národný alebo sociálny pôvod,
majetok, rod alebo iné postavenie. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá
má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

50. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so

žalobcom, nebol daný predpoklad na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného
zákona. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, keď ním predložené listinné dôkazy ako aj jeho
výpoveď na pojednávaní nepreukazujú také okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať,
že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca ani v jednom zo svojich podaní ani
vo svojej výpovedi nešpecifikoval, v akom konaní spočíva rozdielne zaobchádzanie, len poukazoval na
rozhodnutia, ktoré boli nepriaznivé voči jeho osobe, resp. nebolo rozhodnuté tak, ako si to žalobca

predstavoval. Žalobca tvrdil len to, že žalovaná sa dopustila porušenia všeobecne platnej, uznávanej
a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručenej zásady
rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu, a to v právny prospech osôb
dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na jeho právnu ujmu. V konaní neboli žalobcom
preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej

diskriminácii, a preto súd žalobu zamietol.

51. Žalobca predložil na pojednávaní konanom dňa 09.06.2022 dohodu o plnomocenstve, na základe
ktorej sa dal zastúpiť svojim synom L.. R.O. T. na všetky právne úkony, ktoré bude oprávnený a
povinný robiť ako účastník súdneho konania v súdnom konaní v právnej veci žaloby o porušenie zásady

rovnakého zaobchádzania sp.zn. 11C/7/2020 v zmysle dohody o plnomocenstve zo dňa 09.06.2022.

52. Podľa § 89 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať
zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát,

súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak
zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých
konaniach.

53. Pokiaľ splnomocneným zástupcom sporovej strany nie je advokát, skúma súd ex offo jeho

spôsobilosť na riadne zastupovanie. Spôsobilosť všeobecného zástupcu v zmysle ust. § 89 ods. 2
Civilného sporového poriadku je posudzovaná vzhľadom na jeho subjektívne vlastnosti a na jeho
pomer k stranám a k predmetu konania. Každý všeobecný zástupca musí mať predovšetkým procesnú
subjektivitu (§ 61 CSP) a musí byť procesne spôsobilý (§ 67 CSP). Jeho záujmy nesmú byť v rozpore so
záujmami zatupovanej sporovej strany (§ 22 ods. 2 OZ). Z hľadiska spôsobilosti na riadne zastupovanie

môže byť posudzovaná aj tzv. postulačná spôsobilosť zástupcu, teda jeho individuálna schopnosť
zrozumiteľne sa vyjadrovať. To platí aj o subjektívnej spôsobilosti zástupcu uskutočňovať v mene
zastúpenej sporovej strany procesné úkony v úradnom jazyku (prípadne prostredníctvom tlmočníka) a
riadne komunikovať so súdom, stranami a inými osobami zúčastnenými na konaní.

54. Súd ex offo skúmal, či zvolený zástupca má spôsobilosť na riadne zastupovanie. Zvolený zástupca
má nepochybne procesnú subjektivitu a je procesne spôsobilý. Súd nezistil, že by záujmy zvoleného
zástupcu boli v rozpore so záujmami zastupovanej sporovej strany. Súd mal však vážne pochybnosti
o tom, či zvolený zástupca je spôsobilý na riadne zastupovanie žalobcu, a to s poukazom na jeho
postulačnú spôsobilosť. Rečový prejav zvoleného zástupcu je veľmi ťažko zrozumiteľný, keďže má takú

rečovú vadu, ktorá môže spôsobiť to, že nie je naplnená podmienka subjektívnej spôsobilosti zástupcu
riadne a zrozumiteľne komunikovať so súdom, stranami a inými osobami zúčastnenými na konaní.

55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Napriek tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná a žalobca bol úspešný v odvolacom konaní,
žiadnej zo strán trovy konania nevznikli a preto súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov
prvoinštančného ani odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do

15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej
značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.