Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/173/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201980
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819201980.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. A.,

P.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, deti rodičov Y. A., P.. XX.XX.XXXX, Y.
Č. X, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava
a G. A., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX Z. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom,
Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, na návrh rodičov, o zmenu úpravy výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok tunajšieho súdu 7P/432/2014 - 43 zo dňa 13.01.2015
tak, že z v y š u j e výživné na maloletú Y. A., P.. XX.XX.XXXX zo strany otca G. A., P.. XX.XX.XXXX

na 120,-€ mesačne od 01.07.2019 vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky Y. A.,
P.. XX.XX.XXXX.

II. Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.07.2019 do
30.11.2019 v úhrnnej sume 150,-€ v mesačných splátkach po 20,-€ splatných spolu s bežným výživným,
od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky pod následkami straty výhody splátok.

III. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

IV.Súdnáhradutrovkonaniazaprávnezastúpeniematkynepriznávaavyslovuje,žežiadenzúčastníkov
n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojim písomným návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo strany otca na
150,-€ mesačne od podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej súdnej úpravy
výživnéhouplynuli4rokyaodôvodnenépotrebymaloletejsazvýšili.Maloletávseptembri2019nastúpila
na Strednú zdravotnícku školu v Rožňave a s nástupom na strednú školu sa u nej zvýšili náklady na

školské potreby a pomôcky. Zvýšili sa aj jej potreby súvisiace so stravou, ošatením a uhrádza jej aj platbu
za mobilný telefón a platí aj poistku. Zdravotný stav maloletej sa nezmenil, berie lieky na alergiu. Žije
snou v trojizbovom byte a je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá po 181,10€ mesačne. Nastupuje do
novej práce, bude pracovať 10 hodín týždenne so zárobkom 2,50€ na hodinu. Aby mohla s maloletou
dcérou sa uživiť musia jej pomáhať rodičia. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní, ale inou
formou sa na jej potrebách nepodieľa a nestýka sa s ňou.
Na pojednávaní dňa 12.11.2019 matka trvala na svojom návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že

nástupom na strednú školu sa zvýšili potreby na maloletú a súvisia s jej ošatením, stravou, ako aj s
návštevou strednej školy. Plášť jej kúpila za 14,-€, za učebnicu anglického jazyka 7,-€ a za ZRPŠ 11,-
€. So školou chodí maloletá aj na výlety a v januári bude mať lyžiarsky výcvik a bude potrebovať
športovú výbavu. Maloletá sa záujmovej činnosti venuje v škole. Je často chorá, má problémy s imunitoua skoro každý druhý mesiac jej na lieky dopláca 7,-€. Náklady za bývanie v trojizbovom byte vrátane
energií uhrádza v sume 150,-€ mesačne. Hradí aj ďalšie potreby domácnosti. Nežije s nikým v spoločnej
domácnosti a ďalšie deti nemá. Pracuje ako predavačka 10 hodín týždenne a jej príjem činí 70,-€

mesačne. Finančne jej musia pomáhať rodičia. Vzhľadom na svoj zdravotný stav keď trpí na artrózu
členka nemôže si nájsť lepšie platenú prácu, lebo nemôže vykonávať práce, ktoré vyžadujú dlhé státie.
Rodičia jej preto musia pomáhať finančne a niekedy jej dajú aj 100,-€ mesačne. Otec maloletej aj v
minulosti pracoval u terajšieho zamestnávateľa dosahoval vyšší príjem aj 600,-€ mesačne. Je pravdou,
že tri mesiace pracovala v zahraničí prostredníctvom agentúry a jej príjem bol vyšší, ale musela sa vrátiť

kvôli starostlivosti o dcéru. V tom čase sa stalo, že dcéra oslavovala narodeniny a susedia s ktorými
nevychádza dobre, zavolali políciu, lebo oslavovala hlučne. Matka ďalej poukázala aj na to, že dávky
v hmotnej núdzi nepoberá a maloletá dcéra sa v školskej jedálni nestravuje. K výpovedi otca uviedla,
že sa nezakladá na pravde a poukázala aj na to, že otec má aj nové auto, autá vymieňa každý mesiac
a do práce chodí každý deň.

2. Otec s návrhom nesúhlasil a vo svojej výpovedi uviedol, že momentálne je v takej situácii, že zvýšenie
výživného mu nevyhovuje. Situácia je taká, že musí pomáhať doma so starostlivosťou o svoju starú
matku, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá. Opatrovateľský príspevok poberá jeho matka, ktorá mu dáva
peniaze, aby mohol platiť výživné. Jeho matka má 67 rokov a nevládze dvíhať starkú, preto jej pomáha.
Jej dôchodok činí asi 300,-€ mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starou matkou,

ktorá taktiež poberá dôchodok. Vzájomne si vypomáhajú a náklady za bývanie neuhrádza. Je zdravý a
nepoberá invalidný dôchodok. Nepracuje inde, lebo musí doma pomáhať. Nepamätá sa presne, kedy
bol s ním rozviazaný pracovný pomer u predošlého zamestnávateľa u firmy Bevany s.r.o. neskôr robil
vo firme Kaf Rožňava v sklade zeleniny asi dva mesiace. Prišli však problémy v rodine, vtedy žil ešte
aj jeho otec, ktorý bol na vozíku a trebalo doma pomáhať. Aj u tej firmy zarábal iba 20,-€ mesačne.

Potom už nepracoval nikde. Už tretí rok pracuje u terajšieho zamestnávateľa ako pomocný robotník.
Nemá uzavretú pracovnú zmluvu, pracuje na základe dohody. Jeho príjem činí 21,-€ mesačne. Nie je
evidovaný ako nezamestnaný na príslušnom úrade práce. S dcérou sa nestýka, lebo druhá strana to
nechcela a na silu sa to nedá. Naposledy sa stretli pred piatimi rokmi v Rudnej, keď dcéra išla na ihrisko.
Dcéra od neho nedostáva ani darčeky, lebo jeho darčeky skončili v koši. Neposiela jej na Vianoce a

narodeniny ani pohľadnice, lebo oni to nechcú. Okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a
nemá ani priateľku. Otec ďalej uviedol, že na pohonné hmoty dáva 20,-€ až 30,-€ mesačne. Jazdí na
motorovom vozidle Škoda Oktávia, ktoré kúpil v marci 2019. Predtým mal Škodu Fábiu. Autá predá a
potom si kupuje nové. Škoda Oktávia je 15 ročná a kúpil ju za 2000,-€. Na mobil dáva asi 5,-€ mesačne.
Nefajčí, nepije, šatstvo kupuje asi v sume 10,-€ mesačne a stravu mu zabezpečuje jeho matka. Ďalej

uviedol, že mesačne odpracuje asi 5 dní a každý deň pracuje dve hodiny. Aj v minulosti pracoval u
terajšieho zamestnávateľa, ale bolo to už veľmi dávno a nepamätá si svoj príjem. Istú dobu pracoval aj
na základe pracovnej zmluvy. Má úver, ktorý spláca po 60,-€mesačne. Lízingové splátky sú už uhradené.
Otec trval na tom, že súčasný stav mu vyhovuje, lebo je taká situácia. Oplatí sa mu pracovať za 21,50€
mesačne vzhľadom na situáciu, ktorú opísal. Nemyslí si, že by bolo lepšie, keby bral opatrovateľský

príspevok na starú mamu.
Na pojednávaní dňa 3.12.2019 otec trval na svojej výpovedi a žiadal, aby súd znížil výživné na maloletú
vzhľadom na situáciu v ktorej sa nachádza. Výživné žiadal znížiť na minimálnu čiastku 28,79€ mesačne
oddecembra2019.Vosvojejvýpovediďalejuviedol,žejehopomerysanezmenili,naďalejpomáhadoma
opatrovať starú matku a o opatrovateľský príspevok nepožiadal. Jeho matka tento príspevok poberá po

180,-€ mesačne a poberá aj dôchodok. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní. Kvôli situácii doma
si nemôže hľadať lepšie platenú prácu. Uvedomuje si, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej.

3. Súd vo veci vypočul aj svedka O. L., podnikateľa - majiteľa firmy U. L., Brzotín- časť Bak, ktorý
uviedol, že otec maloletej u nich vykonáva pomocné prácu už viac ako rok. Pomocné práce vykonáva

podľa potreby. Raz až tri krát do mesiaca najviac na dve až tri hodiny. Hodinovú mzdu má 3,-€. Ďalej
uviedol, že jeho firma má iba jedného zamestnanca, ktorý dosahuje minimálnu mzdu. Firma nemá
toľko objednávok, by zamestnávali ďalšieho zamestnanca, preto ani otca maloletej nemohol zamestnať
na základe pracovnej zmluvy. S vedením firmy mu pomáha jeho otec, ktorý je už na dôchodku. Otec
maloletej pracoval v jeho firme aj v minulosti na základe pracovnej zmluvy, ale bolo to dávno asi pred

10 rokmi. Dosahoval minimálnu mzdu, ale pracovný pomer rozviazali dohodou, lebo išiel na lepšie
pracovisko. Svedok poukázal na mzdové listy, z ktorých vyplýva príjem otca. Trval na tom, že ďalšie
finančné prostriedky otec od ich firmy nedostáva. Jeho osobné pomery nepozná, vie len toľko, že žije smatkou a so starou matkou. Uviedol aj to, že v lete chodí do práce na bicykli. Trval na tom, že ho nemôže
zamestnať na základe pracovnej zmluvy ani na dlhší pracovný úväzok.

4. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/432/2014 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 13.01.2015 súd zvýšil výživné
na maloletú zo strany otca na 90,-€ mesačne od 01.11.2014 a otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom.
V čase tejto súdnej úpravy výživného maloletá navštevovala piaty ročník základnej školy. Krúžkovej
činnosti sa venovala v škole. Bola často chorá, trpela na zápaly horných dýchacích ciest. Matka bola
nezamestnaná z organizačných dôvodov a vybavovala si dávky v hmotnej núdzi. S dcérou žila sama a

nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný u firmy Bevany s.r.o. Rožňava na základe
pracovnej zmluvy ako pomocný stavebný robotník s príjmom 280,-€ mesačne. Býval u rodičov a na
domácnosť prispieval 80,-€ mesačne. Jazdil na motorovom vozidle Dácia Sandero a lízingové splátky
uhrádzal po 162,-€ mesačne. Ďalší úver splácal po 60,-€ mesačne a na pohonné hmoty dával 30,-€ až
40,-€ mesačne. Okrem maloletej nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd pri určení výšky výživného
na 90,-€ mesačne prihliadol na majetkové, finančné a zárobkové pomery oboch rodičov ako aj na vek a

odôvodnené potreby maloletej. Súd však vyslovil aj pochybnosti o výšky príjmov otca z dôvodu, že podľa
jeho výpovede jeho výdavky, ktoré prevyšovali 432,-€ mesačne, boli podstatne vyššie ako jeho samotný
príjem a vychádzal z predpokladaného príjmu otca, ktorý považoval za vyšší ako sám uvádzal. Teda
vychádzal z potencionálnych príjmov otca, ktoré podľa názoru súdu prevyšovali sumu 432,-€ mesačne.

5. Zo správy od Mestského úradu Z. vyplýva, že matka maloletej je rozvedená, má trvalý pobyt v meste
na uvedenej adrese, kde býva so svojou maloletou dcérou.

6. Podľa správy od Obecného úradu Z. otec maloletej je prihlásený k trvalému pobytu v obci od roku
2005 a býva v dvojposchodovom rodinnom dome so svojou matkou a starou matkou. Jeho majetkové

pomery obci nie sú známe a na verejnosti sa správa slušne.

7. Zo správy od Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny v Rožňave súd zistil, že 20.09.2019 bolo
vykonané šetrenie v domácnosti otca, ale v čase výkonu šetrenia sa nezdržiaval doma. Na predvolanie
sa dostavil a uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov na

úhradu výživného podľa návrhu matky. Pracuje len na základe dohody dve hodiny denne a mzdu má
vo výške 20,-€ mesačne. Finančne mu pomáha jeho matka s ktorou býva v spoločnej domácnosti. S
dcérou sa nestretáva, lebo v minulosti mu matka bránila v stykoch s dieťaťom. K svojim mesačným
výdavkom uviedol, že 5,-€ dáva na mobilný telefón, za pohonné hmoty dáva 20,-€ nakoľko dochádza
do práce autom. Poplatky za bývanie uhrádza jeho matka, ktorá opatruje jeho starú matku. Žijú v

5 - izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. Matka trvala na svojom návrhu
a poukázala na zvýšený výdavky na maloletú. Uviedla, že otec okrem platenia výživného sa na
potrebách dcéry nepodieľa a o dcéru neprejavuje záujem. S dcérou býva v trojizbovom byte v osobnom
vlastníctve a pracuje ako predavačka na dohodu s polovičným pracovným úväzkom. Jej mesačný
výdavky predstavujú sumu 150,-€ za bývanie a energie, 9,60€ za internet a 10,-€ za televíziu. Pre dcérou

hradí poplatky v škole, ako aj školské potreby a pomôcky. Maloletá sa v školskej jedálni nestravuje
a je študentkou prvého ročníka strednej školy. Na maloletú poberá prídavky vo výške 24,34€. Nie
je evidovaná ako nezamestnaná. Ani otec maloletej nepoberá dávky v hmotnej núdzi. V evidencii
uchádzačov o zamestnanie bol od 07.06.2016 do 09.07.2017 a bol vyradený z dôvodu, že nespĺňal
podmienky.

8. Zo správy od Strednej V. školy v Rožňave súd zistil, že maloletá je v tomto školskom roku žiačkou
prvej triedy študijnom odbore praktická sestra. Za zdravotnícke oblečenie uhradila 15,-€ a za ZRPŠ
taktiež 15,-€. Triedny fond činí 1,-€. Príprava na stužkovú slávnosť 5,-€ mesačne. Za kultúrne podujatie
20,-€ za školský rok. Za učebnice na cudzí jazyk 15,-€, za lyžiarsky kurz 100,-€.

9. Podľa správy od Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti
ani dávky nemocenského poistenia.

10. Z predloženej dohody o vykonaní práce súd zistil, že bola uzavretá 04.01.2019 medzi

zamestnávateľom L. O. a zamestnancom - otcom maloletej. Na základe uvedenej dohody otec maloletej
vykonáva od 07.01.2019 pomocné práce pre zamestnávateľa v rozsahu 32 hodín mesačne a za
vykonanú prácu zodpovedá podľa dohodnutých podmienok odmena 3,-€ na hodinu. Zo mzdového listu
otca maloletej pritom vyplýva, že za rok 2019 čistá mzda otca činí 21,05€ mesačne.11. Súd sa oboznámil aj s ďalšími písomnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania.

12. Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca matky uviedol, že matka v celom rozsahu trvá na
podanomnávrhu,lebojepreukázané,žeodroku2014,tedaodposlednejsúdnejúpravyvýživnéhodošlo
kzmenepomerov azvýšilisapotrebymaloletej.Maloletáještudentkastrednejškoly,naďalejpretrvávajú
aj jej zdravotné problémy a celkove sa jej odôvodnené potreby zvýšili. Otec už aj v čase poslednej súdnej
úpravy výživného v roku 2014 vykazoval vyššie výdavky ako boli jeho príjmy a preto súd nevychádzal z

jehoreálnychpríjmovalezpotencionalityjehopríjmov.Takýtostavuotcapretrvávanaďalej,leboajzjeho
výpovede vyplýva, že má vyššie výdavky ako príjmy a ide u neho o snahu nevykazovať vyššie príjmy,
aby nemusel hradiť vyššie výživné. Otec neuniesol dôkazné bremeno keď uvádzal, že sa nepamätá
prečo prestal pracovať u posledného zamestnávateľa, podľa názoru matky sa však vzdal výhodnejšieho
zamestnania, uvádza, že opatruje starú matku, ale nepožiadal ani o opatrovateľský príspevok a preto aj
v tomto prípade matka navrhuje vychádzať z potencionality jeho príjmov. Poukázal aj na to, že právne

zastúpenie matky je na základe rozhodnutia centra právnej pomoci a preto žiada rozhodnúť aj o trovách
konania.

13. Právny zástupca otca uviedol, že otec nepopiera, že nastala zmena pomerov na strane maloletej,
ale matka neuniesla dôkazné bremeno, keď výživné zo strany otca žiada zvýšiť na 150,-€ mesačne,

pričom samotné náklady na maloletú vyčíslila taktiež sumou 150,-€ mesačne. O zvýšených nákladov
pritom súdu nepredložila ani písomné dôkazy. Zmena pomerov však nastala aj na strane otca, ktorý
bol v roku 2014 riadne zamestnaný a výpoveď dostal z organizačných dôvodov. Vzhľadom na jeho
rodinné pomery si nenašiel lepšie platenú prácu, napriek tomu si vyživovaciu povinnosť voči maloletej
plní. Motorové vozidlo zakúpil po predaji predošlého motorového vozidla, išlo teda o zámenu vozidiel.

Otec sa všemožne snaží pomáhať svojej rodine a preto si nevie nájsť lepšie platenú prácu a dosahuje
minimálny príjem, ktorý odôvodňuje zníženie výživného na maloletú podľa jeho návrhu na minimálnu
čiastku.

14. Kolízny opatrovník maloletej poukázal na poslednú súdnu úpravu výživného, ktorá bola pred 4 rokmi

a na to, že odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili. Keby otec maloletej sa zaevidoval na úrade práce
ako nezamestnaný a požiadal by o dávky v hmotnej núdzi mohol by vykonávať aj aktivačné práce v obci
a jeho príjem by činil aspoň 120,-€ mesačne, pričom by mohol pracovať aj u terajšieho zamestnávateľa
na základe dohody. Mal by teda vyšší príjem aký dosahuje v súčasnej dobe a aj vychádzajúc z týchto
skutočností navrhuje návrhu matky vyhovieť a zvýšiť výživné na maloletú zo strany otca.

15. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté
dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na

vývoj životných nákladov.

16. V zmysle ustanovenie § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak súd na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z toho zákona sa premlčujú.

17. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť vminimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť

rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritéria na určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti sú podľa schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov
s prihliadnutím aj na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktorú obaja rodičia
prispievajú sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb, pre všestranný telesný a duševný
vývin dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodičia ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom

prípade odlišné a preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd
zhodnotiť zo všetkých relatívnych hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne. Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a
posudzovať nie len podľa dokazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj
podľa celkovej podoby nadobudnutého majetku a nákladný spôsob života. Treba zisťovať, či rodič je

vedený na príslušnom úrade práce a či poberá príspevok v nezamestnanosti, lebo aj z tohto príjmu
je možné určiť výživné. Ak príspevok nepoberá treba zistiť dôvod, prípade aj voľné pracovné miesta
s požadovanou profesiou, lebo právna úprava vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie
iba z existujúceho faktického stavu, teda vychádza zo zásady potencionality a nie fakticity. Na zníženie
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,

ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

20. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku
2014 sa podstatne zmenili pomery najmä na strane maloletej. Maloletá v čase poslednej súdnej úpravy
výživného bola žiačkou iba piateho ročníka základnej školy. V súčasnej dobe študuje na strednej škole,

teda sa pripravuje na budúce povolanie. Jej odôvodnené potreby sa zvýšili a súvisia s jej rastom a
fyzickým dospievaním, jej zdravotným stavom, mimoškolskou činnosťou ale aj tým, že po ukončení
základnej školy sa pripravuje na budúce povolanie na strednej škole. Jej zvýšené potreby sú pritom
jednoznačne preukázané a vyplývajú aj z výpovede matky a zo správy o prešetrených pomeroch a zo
správy od školy, ktorú navštevuje. Na zvýšených potrebách maloletej sa majú podieľať obaja rodičia s

prihliadnutím na ich schopnosti a možnosti a ďalšie vyživovaciu povinnosť.
Starostlivosť matky o maloletú je na dobrej úrovni a matka zabezpečuje aj všetky potreby svojej maloletej
dcéry vrátane bývania, stravovania, šatstva, obuvi, hygienických potrieb, liekov ako aj ďalších potrieb.
Otec sa na zvýšených potrebách maloletej podieľa iba platením výživného po 90,-€ mesačne. Matka
poberá invalidný dôchodok, lebo má zdravotné problémy, napriek tomu si našla prácu a pracuje ako

predavačka so skráteným pracovným úväzkom, teda má okrem invalidného dôchodku aj iné príjem.
Finančnejejpomáhajúrodičia.Otecmaloletejpracujeibanazákladedohodyovykonaníprácadosahuje
príjem, ktorý neprevyšuje 22,-€ mesačne. Napriek týmto nízkym príjmom nie je evidovaný na príslušnom
úrade práce ako nezamestnaný, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi ani o opatrovateľský príspevok,
napriek tomu, že udáva, že nemôže vykonávať inú prácu, lebo musí opatrovať jeho starú matku.

Je pritom preukázané, že starú matku opatruje jeho matka, ktorá poberá opatrovateľský príspevok a
starobný dôchodok. Otec jej s týmto opatrovaním iba pomáha a napriek nízkym príjmom sa nesnaží
hľadaťsilepšieplatenúprácuasámjeodkázanýnavýživusvojejmatkyastarejmatky,ktorájezdravotne
postihnutá, keď býva v rodinnom dome svojej matky, náklady za bývanie neuhrádza a matka mu
poskytuje stravu a ďalšie potreby a dokonca platí za neho aj výživné na maloletú. Je pritom preukázané,

že otec sa nesnaží o to, aby si našiel lepšie platenú prácu napriek tomu, že jeho vek a zdravotný stav
mu to umožňuje a umožňujú mu to aj jeho rodinné pomery, keď sa o jeho starú matku stará jeho matka.
Otec si pritom neuvedomuje, že jeho jediná dcéra voči ktorej má vyživovaciu povinnosť rastie, dospieva
pričom sa pripravuje na budúce povolanie, teda má podstatne vyššie odôvodnené potreby ako v čase
poslednej súdnej úpravy výživného, na ktorých sa aj on má podieľať. Súd jeho tvrdenie, že situácia

v rodine je taká, že si nemôže hľadať lepšie platenú prácu je subjektívne v snahe vyhnúť sa platenia
vyššieho výživného. Súd pritom vychádzal z potencionality príjmov otca, ktorý by mohol mať podstatne
vyšší príjem a to jednak v prípade, že by si našiel lepšie platenú prácu ako tomu bolo v roku 2014, resp.
by požiadal o opatrovanie starej matky a poberal by opatrovateľský príspevok, prípadne by sa zaevidovalna úrade práce a požiadal by o dávky v hmotnej núdzi a vykonával by aktivačné práce v obci. Na základe
týchto skutočností súd dospel k záveru, že príjem otca, by mohol byť aspoň taký aký bol v čase poslednej
súdnej úpravy výživného, resp. ešte vyšší, lebo by mohol jeho príjem dosahovať aspoň výšku minimálnej

mzdy a mohol by sa aj on podieľať na zvýšených potrebách maloletej. Preto súd návrhu matky vyhovel
a zvýšil výživné na maloletú zo strany otca a návrh otca na zníženie výživného zamietol.

21. Matka žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu na súd, teda od júla 2019. Je preukázané, že v
čase podania návrhu na súd boli odôvodnené potreby maloletej zvýšené, lebo ukončila deviaty ročník

základnej školy a pripravovala sa na nástup na strednú školu, preto súd zvýšil výživné od uvedeného
dátumu a otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom. Nedoplatok na výživnom predstavuje rozdiel medzi
zaplateným výživným po 90,-€ mesačne a zvýšeným výživným na 120,-€ mesačne a činí 150,-€ za
obdobieod01.07.2019do30.11.2019.Tentonedoplatoknavýživnomsúdpovolilotcoviplatiťvsplátkach
po 20,-€ spolu s bežným výživný. Pokiaľ otec možnosť splátok nevyužije, bude povinný naraz uhradiť
celý dlh.

22. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, lebo ide
o konania, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu z úradnej povinnosti a preto žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a

uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnenýpodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona;akideorozhodnutieovýchove
maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.