Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 11. september 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120208714
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3120208714.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu Mesto Nemšová, IČO: 00311812, so sídlom v Nemšovej,
Ul. J. Palu č. 2, právne zastúpeného Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom v Dubnici
nad Váhom, Bottova ul.č. 101 proti žalovanému v rade 1/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, a v rade 2/ H. J.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom v R., Za I. č. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Antonom Kamasom,
advokátom so sídlom v Trenčíne, Palackého ul.č. 6403, v konaní o odstránenie neoprávnených stavieb,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 14.12.2020 domáhal voči žalovaným 1/,2/ odstránenia

neoprávnených stavieb na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Dňa 22.07.2022 bola medzi sporovými
stranami uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaní 1/,2/ odkúpili od žalobcu časť pozemkov,
ktorá bola zastavaná neoprávnenými stavbami v ich vlastníctve.

Podaním, doručeným súdu dňa 6.9.2022, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal
zastaviť, nakoľko tým, že došlo k odkúpeniu časti pozemku žalovanými, odpadol predmet sporu.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v celom rozsahu a vzhľadom na to,
že žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby, súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, ktorý svoju žalobu vzal
späť po tom, čo žalovaní od žalobcu odkúpili časť pozemkov, ktorú zastavali stavbou v ich vlastníctve.
Podľa názoru súdu tak nesú na svojej strane zavinenie na zastavení konania, nakoľko žaloba zo strany
žalobcu bola podaná dôvodne (žalovaní zriadili na pozemku vo vlastníctve žalobcu neoprávnené stavby
bez príslušného povolenia resp. oznámenia) a napriek snahe vyriešiť predmetnú vec mimosúdne

(keď žalobca schválil odpredaj zastavaných častí nehnuteľností v rozsahu 5 m2 na parc.č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria a 1m2 na parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, ako
vyplýva z výpisu uznesenia č. 67 z 8. zasadnutia Mestského zastupiteľstva Nemšová, konaného dňa
16.5.2019 za sumu 50 € za 1m2) títo predmetnú ponuku odmietli, hoci mimosúdna dohoda, uzavretá
medzi sporovými stranami mala v konečnom dôsledku rovnakú podobu, keď žalovaní predmetné časti
parciel vo vlastníctve žalobcu, ktoré zastavali svojimi stavbami, od žalobcu odkúpili za totožnú sumu.

Skutočnosť, že pôvodne jednou z podmienok pre odpredaj zastavaných častí nehnuteľností v rozsahu
5 m2 na parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria a 1m2 na parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria bolo aj odkúpenie parc.č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 109m2 , nebola zo strany
žalovaných preukázaná. Súd mal preto za to, že žalovaní sú tou stranou, ktorá by mala hradiť trovy
konania žalobcu.

Právny zástupca po vyjadrení súhlasu so späťvzatím žaloby požiadal súd o aplikáciu § 257 Civilného
sporového poriadku, nakoľko spor bol v konečnom dôsledku skončený zmierom resp. mimosúdnou
dohodou, uzavretou nad rozsah predmetu sporu, a preto žiadal, aby každá zo strán znášala svoje
trovy resp. aby žiadnej zo strán súd náhradu trov konania nepriznal. Právny zástupca žalovaných

poukázal aj na iné skutočnosti, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania, nemusel (či už celkom alebo sčasti)
trovy konania priznať. Táto možnosť vyplýva z nového ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z
použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Táto možnosť zostáva súdu zachovaná aj v prípade
rozhodovania o trovách pri zastavení konania.

Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom. V tomto smere súd vzal do úvahy skutočnosť ohľadom charakteru
sporových strán, keď na jednej strane vystupuje obec ako právnická osoba so svojím majetkovým
zázemím a na druhej strane 2 fyzické osoby, ktoré spolu žijú v spoločnej domácnosti, ktoré sú obe

starobnými dôchodcami, pričom žalovaná v rade 2/ má postavenie aj osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím. Napriek deklarovanému horšiemu majetkovému a zárobkovému aspektu zo strany
žalovaných, pri rozhodnutí o rozsahu ich povinnosti na náhradu trov konania, musel zohľadniť aj
skutočnosť, že k dosiahnutiu mimosúdnej dohody mohlo dôjsť ešte pred prvým pojednávaním vo veci
resp. ihneď po doručení žaloby, v dôsledku čoho by rozsah vynaložených trov žalobcu bol menší, a práve

vzhľadom na postoj žalovaných v konaní vyhodnotil sociálne aspekty, moderujúce rozsah priznaného
práva žalobcu na náhradu trov konania, ako také, ktoré môže súd v rámci rozsahu priznaných trov
zohľadniť maximálne do výšky 40%. Vzhľadom na uvedené, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania, ktoré sú mu povinní zaplatiť žalobcovia, v rozsahu 60%. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaní
znášali vzniknuté trovy konania na vypracovanie znaleckého posudku ohľadom hodnoty pozemkov, tieto

skutočnosti, podľa názoru súdu nie sú takými, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu o výške
rozsahu trov konania, nakoľko po podaní žaloby bolo povinnosťou nielen žalobcu ale aj žalovaných
na podporu svojich tvrdení produkovať dôkazy. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaní boli povinní plne
hradiť aj trovy na vypracovanie geometrického plánu na odčlenenie časti pozemkov, ktoré boli zastavané
stavbami vo vlastníctve žalovaných a aj boli povinní uhradiť správny poplatok za vkladové konanie,

išlo o povinnosti, ktoré vyplývali zo vzájomnej dohody účastníkov zmluvy, pričom bolo v záujme najmä
žalovaných, aby situáciu, ktorú zavinili oni (keď si postavili stavby na pozemku vo vlastníctve žalobcu),
najmä k svojej spokojnosti vyriešili. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje, nemožno
ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.Nakoľko žalovaní konali v rozpore s vyššie uvedeným, keď si postavili stavby bez príslušných povolení
alebo oznámení príslušným úradom, nakoľko keby postupovali v súlade s právom, situácia, ktorá bola
zapríčinená prípadným nesprávnym zameraním ich pozemku a následnom oplotení tejto nesprávnej

zameranej časti (čo vyplynulo z tvrdení žalovaných) by z ich strany bola zistená skôr a do práv žalobcu
by tak nezasiahli, a tým v konečnom dôsledku ani nevyvolali predmetný spor, a tým aj vznik trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.